Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/143/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324202207
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2324202207.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXXX/XX, D., zastúpená advokátom: Mgr. Ing. Juraj Trokan, so sídlom Vajanského 10, Trnava, proti
žalovanému: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXXX/XX, H., zastúpený advokátkou: JUDr. Eva
Renáčová, so sídlom Hlavná 23, Galanta, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8C/66/2024-76 zo dňa 10. júna 2025, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

- 8 -
28Co/143/2025

28Co/143/2025-
2324202207
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný vypratať
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území I. J., obec I. J., okres Galanta, evidovaných
Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXXX a XXXX ako: pozemok,
parcelné číslo 1001/4 (evidovanom ako parcela registra „C"), o výmere 125 m2, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie; pozemok, parcelné číslo 1001/30 (evidovanom ako parcela registra „C"),
o výmere 376 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; pozemok, parcelné číslo 1001/31
(evidovanom ako parcela registra „C"), o výmere 23 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;
pozemok,parcelnéčíslo1001/32(evidovanomakoparcelaregistra„C"),ovýmere18m2,druhpozemku:
zastavaná plocha a nádvorie; stavba - ubytovanie v súkromí so súpisným číslom XXX, postavená na
pozemku parcelné číslo 1001/4 (evidovanom ako parcela registra „C"), o výmere 125 m2, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie; stavba - garáž bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcelné
číslo 1001/31 (evidovanom ako parcela registra „C"), o výmere 23 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie; stavba - krb s posedením bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcelné číslo
1001/32 (evidovanom ako parcela registra „C"), o výmere 18 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. zamietol návrh na prerušenie
konania. Výrokom III. zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Galanta č. k.

28C/51/2019-66 zo dňa 22.10.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 11Co/68/2020
zo dňa 30.10.2020. Výrokom IV. žalobkyni priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo
výške 100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, § 9 ods. 1 zákona č.

116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 123 a § 126 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, ako aj § 162 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 334 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala
vypratania vyššie špecifikovaných nehnuteľností. Žalobu odôvodnila tým, že kúpnou zmluvou zo dňa
21.02.2019 kúpila od spoločnosti TMT - Tirna Marketing Trnava, spoločnosť s ručením obmedzeným,

vyššie špecifikované nehnuteľnosti, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 28.02.2019 pod
č. V 60/2019. Žalovaný užíva sporné nehnuteľnosti napriek tomu, že bol vyzvaný na ich opustenie,
keďže nájom na základe nájomnej zmluvy zo dňa 07.05.2013, kde ako prenajímateľ vystupovala
spoločnosť TMT - Tirna Marketing, a ako nájomca žalovaný, skončil dňa 07.05.2023. Nájomná zmluva
bola uzatvorená na dobu určitú. Žalobkyňa súčasne podala návrh na zrušenie neodkladného opatrenia

nariadeného uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 28C/51/2019 zo dňa 22.10.2013, ktoré bolo
potvrdené uznesením krajského súdu sp. zn. 11Co/68/2020 z dôvodu, že vzťah vzniknutý na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 07.05.2013 zanikol. Predmetným neodkladným opatrením bola žalobkyni
uloženápovinnosťzdržaťsakonaniasmerujúcehokvyprataniunehnuteľnostíšpecifikovanýchvovýroku
tohto rozsudku a bola jej uložená povinnosť umožniť žalovanému výkon práv vyplývajúcich z nájomnej
zmluvy zo dňa 07.05.2013 uzavretej medzi F. K. B. ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom.

3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou vyššie
špecifikovaných nehnuteľností a že žalovanému skončil nájom nehnuteľností uplynutím dohodnutej
doby, t. j. dňa 07.05.2023. Obsahom zmluvného vzťahu v zmluve o nájme zo dňa 07.05.2013 boli
nebytové priestory. V súvislosti s právnou úpravou nájmu nebytových priestorov súd s poukazom na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/34/2018 konštatoval, že právna úprava skončenia
nájmu nebytového priestoru v osobitnom predpise je komplexná, čo vylučuje aplikáciu Občianskeho
zákonníka ako lex generalis. Ďalej bolo preukázané, že žalobkyni ako vlastníčke je znemožnené užívať
predmetné nehnuteľnosti, a preto podala reivindikačnú žalobu. Súd konštatoval, že ide o vlastnícku
žalobu vec nedržiaceho vlastníka proti držiacemu nevlastníkovi na vydanie veci, pričom predpokladom

úspešnosti takejto žaloby sú: a/ vec je v držbe inej osoby, odlišnej od vlastníka a tento ju nie je
ochotný vydať, b/ držba veci inou osobou je neoprávnená a c/ žalobu podal vlastník. Na základe týchto
skutočností súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Zároveň zrušil neodkladné opatrenie,
keďže nájomný vzťah skončil dňa 07.05.2023, čím neodkladné opatrenie stratilo opodstatnenie. Súd
zároveň zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania z dôvodu, že vlastníctvo žalobkyne nebolo

žiadnym spôsobom vyvrátené a v spore vedenom pod sp. zn. 35C/70/2024 vystupuje na strane žalobcu
subjekt, ktorý nie je sporovou stranou v tomto konaní, pričom žaloba F. K. B. bola rozsudkom zo dňa
09.04.2025 zamietnutá.

4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala

v spore plný úspech, priznal proti žalovanému 100 % náhrady trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
žalovaný v celom jeho rozsahu odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, teda že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne. Žalovaný namietal
zamietnutie návrhu na prerušenie konania, keďže prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva k

tým istým nehnuteľnostiam, ktoré nie je právoplatne skončené a môže mať vplyv na výsledok sporu.
Dňa 12.06.2024 bola zo strany manželky žalovaného podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, ktoré sú zároveň predmetom konania o vypratanie, pričom ako žalovaná je v tomto
konaní označená žalobkyňa. Toto konanie vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35C/70/2024
sa týka určenia vlastníckeho práva z dôvodu, že manželka žalovaného mala uzavrieť zmluvu o prevode

nehnuteľností v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. V prípade úspechu manželky žalovaného
v danom konaní, by žalobkyňa nemala právo domáhať sa vypratania. Hoci sa súd odvoláva na to, že
žaloba F. K. B. bola zamietnutá, už neuvádza, že predmetné konanie nebolo rozhodnuté právoplatne
a že vo veci bolo podané odvolanie. Nie je preto pravdivé tvrdenie súdu, že vlastníctvo žalobkyne nebolo
nijako vyvrátené, keďže sa voči nej stále vedie konanie o určenie vlastníckeho práva. Aj keď súd uvádza,

že strana žalobcu v danom spore nie je totožná so subjektom, ktorý je procesnou stranou v tomto spore,
jedná sa o rovnaký predmet sporu, pričom ak by napokon súd žalobe o určenie vlastníckeho práva
vyhovel, nedošlo by tak k nenapraviteľným škodám, ktoré môže spôsobiť vypratanie. Žalovaný má za
to, že jeho návrh na prerušenie konania bol podaný dôvodne.6. Žalovaný ďalej namietal nesprávne posúdenie nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu ako
nebytovýchpriestorov,keďžepodľalistuvlastníctvač.XXXXprekat.úz.I.J.ideorodinnýdomspopisom

stavby ubytovanie v súkromí. V zmysle § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 182/1993 Z. z. sa nebytovým
priestorom rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú kolaudačným osvedčením určené na iné
účely ako na bývanie. Z listu vlastníctva nikde nevyplýva, že by sa malo jednať o nebytové priestory.
Žalovanému preto nie je jasné, na základe čoho súd posúdil predmetné nehnuteľnosti ako nebytové
priestory. Navyše z bodu 1.3 nájomnej zmluvy vyplýva, že táto bola uzavretá podľa Občianskeho

zákonníka. Súd mal preto aplikovať § 676 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak
nájomca užíva veci po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vypratanie v lehote
30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok. Podľa žalovaného nájom nezanikol,
ale keďže žalobkyňa nepodala návrh na vypratanie včas, došlo k obnove nájomnej zmluvy, a teda ani
argumentácia, že dňa 07.05.2023 zanikol nájomný vzťah viažuci sa k prejednávaným nehnuteľnostiam
uplynutím času neobstojí. Súd teda nesprávne posúdil a vyhodnotil vykonané dôkazy a jeho rozsudok

vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci.

7. Žalovaný tiež namietal nedostatočné a nepreskúmateľné odôvodnenie rozsudku, keďže súd
nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vec právne
posúdil, najmä z akého dôvodu považuje nehnuteľnosti v rámci uzatvorenej nájomnej zmluvy za

nebytové priestory, keď z príslušného listu vlastníctva vyslovene vyplýva, že sa jedná o priestory
určené na bývanie. Súd nevykonal dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho
odôvodnenie nedáva jasné odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky, čím v zmysle judikatúry
Najvyššieho súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR došlo k znemožneniu
strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces.

8. K odvolaniu žalovaného podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia žalobkyňa písomné
vyjadrenie, v ktorom navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Doplnila, že žalovaný
neuviedol žiadne nové skutočnosti, iba zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu, pričom sám

potvrdil, že zmluvu uzatváral za účelom podnikateľskej činnosti. Návrh žalovaného na prerušenie
konania podľa žalobkyne odráža špekulatívne konanie žalovaného smerujúce k predlžovaniu konania.

9. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu podal žalovaný písomné vyjadrenie (replika), v ktorom uviedol,
že zotrváva na dosiaľ uvedenej argumentácii.

10. K vyjadreniu žalovaného podala žalobkyňa písomné vyjadrenie (duplika), v ktorom uviedla, že sa v
celom rozsahu pridržiava podanej žaloby, ako aj vyjadrení v konaní a záverov v napadnutom rozsudku
a žiada, aby odvolací súd tento v celom rozsahu potvrdil.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/

a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je

dôvodné, preto bolo potrebné napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP)
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného

dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe
žalobkyne o vypratanie predmetných nehnuteľností a jej návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia
vyhovel, zároveň návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, keď dospel k záveru, že predmetom
zmluvy o nájme zo dňa 07.05.2013 sú nebytové priestory, na ktoré sa nevzťahuje ust. § 676 ods. 2 OZ,ale špeciálne ust. § 9 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb., v zmysle ktorého nedochádza k obnoveniu nájmu
po uplynutí dojednanej doby nájmu, preto nakoľko v danom prípade dohodnutá doba nájmu uplynula
dňa 07.05.2023, bola rei vindikačná žaloba žalobkyne, ktorá je vlastníčkou predmetných nehnuteľností

dôvodná a rovnako bolo vzhľadom na skončenie nájomného vzťahu dôvodné zrušenie nariadeného
neodkladného opatrenia, pričom prerušenie konania do skončenia sporu o určenie vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam súd nepovažoval za dôvodné vzhľadom na to, že vlastnícke právo
žalobkyne nebolo vyvrátené, vo veci sp. zn. 35C/70/2024 bola žaloba zamietnutá, pričom žalobcom
v danom spore je subjekt, ktorý nie je stratou tohto sporu.

13. Žalovaný v odvolaní namietal predovšetkým nesprávny záver súdu o nedôvodnosti prerušenia
konania do právoplatného skončenia veci sp. zn. 35C/70/2024, nakoľko v prípade úspechu manželky
žalovaného vo veci určenia vlastníckeho práva, by sa žalobkyňa v tomto konaní nemohla domáhať
vypratania daných nehnuteľností a hoci súd uvádza, že žaloba v danom spore bola zamietnutá, ide
o neprávoplatné rozhodnutie, nakoľko v danej veci bolo podané odvolanie. Ďalej žalovaný namietal

nesprávny právny záver súdu prvej inštancie o tom, že daný nájomný vzťah sa spravuje zák. č.
116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, pričom súd v rozhodnutí ani neodôvodnil, na
základe čoho predmetné nehnuteľnosti posúdil ako nebytové priestory, keďže z LV č. XXXX pre kat.
úz. I. J. vyplýva, že stavbou v predmetnom prípade je rodinný dom s popisom ubytovanie v súkromí,
z bodu 1.3 nájomnej zmluvy vyplýva, že bola uzavretá podľa Občianskeho zákonníka a podľa § 2

ods. 1 písm. e) zák. č. 182/1993 Z. z. je nebytovým priestorom miestnosť alebo súbor miestností,
ktoré sú kolaudačným osvedčením stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie. Preto je
nesprávny aj záver súdu, že nedošlo k obnoveniu nájomného vzťahu podľa § 676 ods. 2 OZ. Za
zásadný nedostatok napadnutého rozhodnutia považoval žalovaný nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia spočívajúcu v jeho nedostatočnom odôvodnení.

14. Odvolací súd zistil, že v predmetnej právnej veci sa žalobkyňa ako vlastníčka sporných nehnuteľností
domáha voči žalovanému ich vypratania z dôvodu, že v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy zo
dňa 07.05.2013, ktorá oprávňovala žalovaného užívať dané nehnuteľnosti, zanikol nájomný vzťah
uplynutím dohodnutej doby nájmu (desať rokov) dňa 07.05.2023. Súd prvej inštancie uložil žalovanému

nehnuteľnosti vypratať, pretože na nájom nebytových priestorov sa ust. § 676 ods. 2 OZ o obnove nájmu
nevzťahuje. Avšak súd prvej inštancie svoj záver o tom, že predmetom nájmu boli v danom prípade
nebytovépriestory,naktorésaaplikujezák.č.116/1990Zb.,vnapadnutomrozsudkužiadnymspôsobom
skutkovo ani právne neodôvodnil. V rozsudku k uvedenému záveru vôbec absentuje akékoľvek
odôvodnenie, teda odvolacia námietka žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku je

v tomto smere dôvodná.

15. Od záveru súdu, že ide o nebytové priestory, sa potom odvíja i záver súdu o dôvodnosti podanej
žaloby, keď súd prvej inštancie z uvedeného vyvodil, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíva
neoprávnene, a preto je povinný ich v prospech žalobkyne ako vlastníčky vypratať. Takýto záver je však

predčasný, vzhľadom na arbitrárny záver súdu prvej inštancie o povahe predmetu nájmu.

16. Rovnako je predčasný a nepreskúmateľný záver súdu prvej inštancie o potrebe zrušenia
nariadeného neodkladného opatrenia, z dôvodu skončenia nájomného vzťahu ku dňu 07.05.2023.

17. Zamietnutie návrhu žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vo veci
sp. zn. 35C/70/2024 potom súd prvej inštancie odôvodnil len tým, že žaloba žalobkyne F. K. B. (manželky
žalovaného) bola v danom konaní zamietnutá. Avšak tu žalovaný v odvolaní dôvodne poukazoval na
to, že v danej veci bolo podané odvolanie, teda predmetná vec nie je právoplatne skončená. Súd prvej
inštancie mal za to, že vlastnícke právo žalobkyne nebolo v tomto konaní vyvrátené, avšak nevyjadruje

sa ku skutočnostiam tvrdeným žalovaným, že vlastníctvo žalobkyne je podľa neho z dôvodov žaloby
podanej v spore sp. zn. 35C/70/2024 sporné, pričom ak by manželka žalovaného bola v spore o určenie
vlastníckeho práva úspešná, vypratanie by bolo nedôvodné, pričom v opačnom prípade žalovanému
hrozia nenapraviteľné škody. Súd prvej inštancie sa však všetkou argumentáciou žalovaného vo vzťahu
k dôvodnosti prerušenia konania v napadnutom rozsudku nevysporiadava. Je potrebné uviesť, že hoci

stranami sporu 35C/70/2024 nie sú totožné subjekty, ako v tomto konaní, otázka určenia vlastníckeho
práva v danom konaní, môže mať vplyv na posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore. V tomto
smere však súd prvej inštancie návrh žalovaného na prerušenie konania nevyhodnocuje.18. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivýproces,zaručenéhočl.6ods.1Dohovoru.TotoprávojepodľajudikatúryÚstavnéhosúduSR
implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje,

akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je
nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery
súdupriuplatňovaníprípadnýchopravnýchprostriedkov.Civilnýsporovýporiadokupravujevustanovení
§ 220 ods. 2 základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku tak, aby
z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť.

19. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd
odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie
tohto odklonu.

20. V odôvodnení je teda po opísaní skutkového stavu potrebné uviesť, ktoré z navrhovaných dôkazov
boli vykonané a ktoré skutkové tvrdenia strán boli nimi potvrdené alebo vyvrátené. Obsahom hodnotenia
dôkazov je aj opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý
nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú, alebo sa vyučujú. Súd tiež uvedie, ktoré dôkazy
neboli vykonané a z akého dôvodu. V prípade rozporov musí súd odôvodniť, prečo konkrétny dôkaz

považuje za vierohodný a iný nie. Pritom treba vychádzať zo základného princípu voľného hodnotenia
dôkazov v čl. 15 základných princípov CSP a v § 191 ods. 1 CSP, ktorý je limitovaný požiadavkou
nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu
v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a
dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Je však povinný v odôvodnení náležite vyhodnotiť dôkaznú situáciu.

Hodnotiaca úvaha súdu nie je svojvoľná, pretože súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní
najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah.

21. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

22. Povinnosťou súdu je tiež sa vždy vyrovnať s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať

vplyv na rozhodnutie. Judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolnosti veci dať odpoveď
na rozhodujúce argumenty. Z odôvodnenia sa teda strana má dozvedieť o dôvodoch prijatia,
či odmietnutia jej argumentu. Samotné konštatovanie, že argument je irelevantný, nezodpovedá
požiadavke riadneho odôvodnenia. Preto nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov
smerujúci k jednostranným záverom (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/2008). Ak sa

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so zásadnou námietkou
sporovej strany, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za prejav arbitrárnosti
a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 410/2006).

23. Odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť

vyplývajúcu mu z ustanovení § 191 a § 220 ods. 2 CSP riadne nesplnil, výsledky vykonaného
dokazovania náležite nevyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo vo svojich záveroch
neodôvodnil. Predovšetkým v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje náležitá argumentácia
súdu ohľadom posúdenia predmetu nájmu ako nebytových priestorov, vo vzťahu ku ktorému absentuje
akákoľvek skutková a právna argumentácia, v dôsledku čoho je predčasný tiež záver súdu o skončení

daného nájomného vzťahu uplynutím doby nájmu.

24. Súd pritom musí pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívne zisteného skutkového stavu
veci. Musí náležite vyhodnotiť tak prostriedky procesného útoku žalobcu, ako aj prostriedky procesnejobrany žalovaného a tieto vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej
a prijatými právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie súdu musí byť logické a zrozumiteľné

a má v odôvodnení poskytnúť dostatočné, jasné a zrozumiteľné vysvetlenie vyhodnotenia zisteného
skutkového stavu a aplikovaného právneho posúdenia veci.

25. Takémuto odôvodneniu rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá, pretože súd prvej inštancie
svoj záver o tom, že sa jedná o nájom nebytových priestorov, neopiera o žiadny argument. Vzhľadom

na uvedené, bola relevantná námietka žalovaného v odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

26. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

27. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

28. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

29. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany

sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/
a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.

ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

30. Súd sa teda v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen

s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,
vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie

súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

31. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

32.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé

súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP
v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

33. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických

a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ tedaexistujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,
nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

34. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, ktorý náležite nevysvetlil
prijaté skutkové a právne závery a ktorého nedostatky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú tak

hlboké, že ich nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP
v celom rozsahu zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

35. Povinnosťou súdu prvej inštancie súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho

súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude v prvom rade opätovne skutkovo a právne ustáliť povahu predmetu
nájmu, t. j. či sa spravuje ust. OZ, alebo ust. zák. č. 116/1990 Zb., prijaté právne závery náležite
odôvodniť a so zreteľom na ne opätovne posúdiť otázku skončenia nájomného vzťahu žalovaného
k predmetným nehnuteľnostiam. Súd tiež opätovne preskúmateľne vyhodnotí návrh žalobkyne na
zrušenie neodkladného opatrenia a posúdi návrh žalovaného na prerušenie konania. V danej veci

je potrebné zistený skutkový stav komplexne vyhodnotiť a na zistený skutkový stav aplikovať
všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je
nevyhnutné v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP dôsledne odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne
súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

- 2 -
28Co/143/2025

28Co/143/2025-
2324202207
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).