Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, April 20, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64Ek/440/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126234479
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6126234479.2

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 v konaní zast.: JUDr. Katarínou Hegedüsovou, advokátkou so
sídlom Majerníková 3/A, 841 05 Bratislava proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom obec
Vrbové, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 661,22 EUR, trov pôvodného konania vo výške
181,53 EUR a trov exekučného konania, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/440/2026 zo dňa 5. marca 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 64Ek/440/2026 zo dňa 5. 3. 2026 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/440/2026 zo dňa 5. 3. 2026.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 5.3.2026 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod
sp. zn. 64Ek/440/2026, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v celom rozsahu
podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1, bod 4 Exekučného poriadku a súčasne oprávnenému nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z.
o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZoUNEK“), § 35 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 3 písm. f), ods. 4, § 199d ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len
"Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní"), § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len "Zákon o rozhodcovskom konaní"), § 52 ods. 1,
2, 3, § 53 ods. 1, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
a s poukazom na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a s poukazom na uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 105/2011 zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 3Cdo
122/2011 zo dňa 09.02.2012, sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 a 3MCdo 20/2008 ako aj
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011 a sp. zn.

IV ÚS 78/2011. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
doručeným súdu dňa 05.02.2026 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 661,22 EUR
s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
9021/07 zo dňa 26.11.2007, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO.: 35 922 761, v konaní
s ustanoveným rozhodcom C. D. E., a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2007 a vykonateľnosť

dňa 13.12.2007 (ďalej len „Exekučný titul“). Vychádzajúc z podaného návrhu na vykonanie exekúcie
a jeho príloh exekučný súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou považoval za nesporné, že oprávnenýnavrhujevykonanieexekúcienapodkladerozhodcovskéhorozsudkuvydanéhovspotrebiteľskomspore,
pretože predmetom rozhodcovského konania bol spor zo Zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili oprávnený
a povinný dňa 10. 05. 2007 a ktorú vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko povinný bol v zmluve

identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu a rodným číslom. Poukázal na to, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu
vydaného v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku či sú
kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.j.
či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať

spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa
osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že
nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa

exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore,
exekučný súd má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
podľa osobitných predpisov (najmä podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
prípade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej pred 01. 01. 2015 a neskôr podľa zákona č. 335/2014 Z.
z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný

orgánom s právomocou na jeho vydanie. Vzhľadom na uvedené a po preskúmaní veci vyššia súdna
úradníčka ďalej skonštatovala, že keďže rozhodcovská doložka mala byť uzavretá dňa 10. 05. 2007
(ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), v zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 zákona č.
335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.
januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, exekučný súd tak posudzoval platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31. 12.
2014. V zmysle citovaných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je zrejmé,
že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej
formy, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o
úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna
podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (porovnaj uznesenie Najvyššieho súd
SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Vzhľadom na to, že v danom prípade nebola

rozhodcovská doložka platne uzatvorená, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie. Písomná
forma by bola zachovaná len v prípade, ak by rozhodcovská zmluva resp. doložka bola obsiahnutá
v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z predložených VPPÚ, ktorých obsahom bola
aj rozhodcovská doložka, je však zrejmé, že tento dokument zmluvnými stranami podpísaný nebol. V
prípade rozhodcovskej zmluvy ide o zmluvné dojednanie, s ktorým musia zmluvné strany vyjadriť súhlas

a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu
známe alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Z pripojených listinných dôkazov však nevyplýva či
práve predložené VPPÚ, ktorých obsahom bola rozhodcovská doložka, boli platné v čase uzavretia
zmluvy o úvere, nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné
vyvodiť. Zároveň oprávnený nepreukázal, že s obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia úveru

povinného aj skutočne oboznámil (najmä s možnosťou neprijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej
doložky). Pokiaľ zmluva o úvere obsahovala predtlačené vyhlásenie povinného o tom, že povinný
súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať, pričom povinný mal potvrdiť prevzatie zmluvy a všeobecných podmienok (na zadnej strane
zmluvy) uvedené podľa názoru exekučného súdu nie je dostatočné na preukázanie toho, že povinný mal

skutočnú vedomosť o tom, že obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je aj rozhodcovská
doložka. Naopak vyššia súdna úradníčka považovala postup oprávneného za neštandardný, keď
rozhodcovskú doložku zahrnul do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bez toho, aby v zmluve
o úvere uviedol aspoň odkaz na toto zmluvné dojednanie. V prípade sporu platí, že predpokladanú
znalosť obchodných podmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka,

ktorý sa znalosti týchto podmienok dovoláva. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedodržanie písomnej formy. Podľa právneho
názoru vyjadreného vyššou súdnou úradníčkou by v danej veci rozhodcovská doložka neobstála ani z
pohľadu právnej úpravy neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách obsiahnutejv § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za neprijateľné považovala to, že rozhodcovská doložka
bola obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré majú povahu univerzálnych
podmienok.Spotrebiteľsitakrozhodcovskúdoložkuosobitnenevyjednalanemalnavýber,vzhľadomna

jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka tak
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa a treba ju označiť za neprijateľnú v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Vyššia súdna úradníčka konštatovala, že exekučný titul nie je spôsobilým
exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 bod 4 Exekučného poriadku preto zamietla
a zároveň oprávnenému nepriznala nárok na náhradu trov exekučného konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu

sťažnosť a navrhol, aby súd podľa ustanovenia § 250 CSP napadnuté uznesenie zrušil. Svoju
sťažnosť odôvodnil tým, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že oprávnený v postavení veriteľa uzavrel s Povinným v postavení dlžníka
dňa 10.05.2007 zmluvu o úvere č. 1850085, na základe ktorej sa Oprávnený zaviazal Povinnému
poskytnúť úver vo výške 331,94 Eur. Ďalej oprávnený považoval za nepochybné, že rozhodcovská

doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka
nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Platnosť
právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností,

ktoré môžu, ale nemusia, nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či rozhodcovská doložka v čase
jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje dlžníkovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo
alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Ďalej uviedol, že
povinnýuzavrelsoprávnenýmZmluvuoúverektorejneoddeliteľnousúčasťousúVšeobecnépodmienky
poskytnutia úveru (ďalej v texte len ako „VPPÚ“ v príslušnom gramatickom tvare). Priamo na prednej

strany Zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje
sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na
zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené
osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia zmluvy o úvere,

VPPÚ sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska
ich materiálneho prevedenia, t. j. Zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera,
resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom Zmluvy o úvere
jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z uvedeného podľa oprávneného vyplýva, že
uzavretie Zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ

neprichádza do úvahy. Oprávnený si predložením Zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane
svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej
formy Zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom,
pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom
pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Z toho podľa oprávneného jasne vyplýva,

že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a povinný sa má možnosť v prípade nespokojnosti
obrátiť na všeobecný súd. Súčasne oprávnený uviedol, že podľa odbornej literatúry rozhodcovská
doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa
pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom
súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (Magál, M. – Kubina,

P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.).
Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo.
Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho
práv a na ich ochranu. V prípade, že sa účastníci rozhodcovského konania dohodnú na predložení
svojho sporu na prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu v zásade platí, že sa podrobujú predpisom

tohto súdu. Podľa § 14 ods. 2 ZoRK upravujúceho náležitosti rokovacieho poriadku, rozhodcovský
súd postupuje v ňom neupravených otázkach podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní.
Rovnaké postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania
žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy navykonanie dôkazov, podanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k
predloženým dôkazom druhej strany. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch
vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v

spotrebiteľských sporoch bola priznaná Rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca
2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010, pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č.
C-168/05 vo veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL. v zmysle jeho bodov
č. 36-39 nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za
neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských

sporoch bola v podobe odmietnutia vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov potvrdená o.i. aj
Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007,
ako aj Rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011, sp. zn. 19Co 481/2010
publikovaného na www.profipravo.cz. Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn.
23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že
rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý

podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v
žiadnomprípadejunemožnoponímaťakoobranujehoľahkomyseľnostianezodpovednosti.Prípustnosť
rozhodcovskejdoložkyvspotrebiteľskomsporepotvrdilNajvyššísúdČRajsvojímuznesenímzodňa28.
apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp. zn.
32 Cdo 1590/2008 s právnou vetou: v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej

doložky vylúčené bolo publikované pod číslom C 7386 v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, ako
aj v systéme www.beck-online.cz. Odborná literatúra použitie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom
spore pripúšťa, pričom oprávnený odkazuje na: Hulmák, M. – Tomančáková, B.: Rozhodcovské konanie
ako vhodný prostriedok riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Obchodnoprávna revue,
2010, č. 6 a 7, s. 168 a nasl. a 189 a nasl.; Nový, Z.: Spotrebiteľské úvery a rozhodcovské konanie.

Jurisprudence, 2010, č. 7, s. 22 a nasl.. Oprávnený má z uvedeného dôvodu preukázateľne za to, že
predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.
Na základe uvedeného má teda oprávnený za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a

ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti má Oprávnený za to, že Rozhodcovskou doložkou bola platne založená právomoc
rozhodcovskéhosúdu,apretoajrozhodnutie,ktorébolovýsledkomrozhodcovskéhokonaniamápovahu
Exekučného titulu (nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť).

4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

10. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.11. Preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po
preskúmaní napadnutého uznesenia dospel súd k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná
a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

12. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie (tzv.
repodaj) doručeným súdu dňa 05. 02. 2026 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške
661,22 EUR, trov pôvodného konania vo výške 181,53 EUR a trov exekučného konania na základe
exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 9021/07 zo dňa 26.11.2007, ktorý vydal Stály

rozhodcovskýsúd,zriadenýzriaďovateľomSlovenskározhodcovská,a.s.,sosídlomKarloveskérameno
8, 841 04 Bratislava pred rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie
predložil súdu aj predmetný rozhodcovský rozsudok, Uznesenie Okresného súdu Trnava pod sp. zn.
PN-4Er/2378/2008-83 zo dňa 13.10.2025, Oznámenie o ukončení starej exekúcie zo dňa 16.01.2026,
Zmluva o úvere č. 1850085 zo dňa 10.05.2007, (ďalej len „Zmluva o úvere“), plnomocenstvo zo dňa
02.02.2026 a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Následne vyššia súdna

úradníčka vydala napadnuté uznesenie.

13. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.
Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,

ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

14. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1.

spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské
rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského
rozhodcovskéhokonaniazapísanývzoznamerozhodcovoprávnenýchrozhodovaťspotrebiteľskéspory,
3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,
ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,

4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

15. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o Spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

16. Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z.z. o Spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na základe
rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto
zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí
spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

17. Podľa § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. o Spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na
rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014
zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ
stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania

žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky
stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť
v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali
činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa
osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
uzavretia rozhodcovskej doložky, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

19. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia
rozhodcovskej doložky, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou inýchtelekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

20. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
uzavretia rozhodcovskej doložky, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

25. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia
alebo cenu plnenia.

26. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky dospel k záveru, že vyššia
súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj

správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnila, preto sudca sa v danej právnej veci v
celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia.

28. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku

definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako
spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej
charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na

dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

29. V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v
postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní
skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského

súdu, ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej zmluvy s vnútroštátnymi predpismi v oblasti
verejného poriadku, ako tiež musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s
článkom 6 Smernice rady 93/13/EHS. Článok 6 ods.1 tejto smernice má kogentnú povahu.

30. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení

Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území vrátane smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.31. Rozhodcovská zmluva (v tomto prípade doložka) je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo

formu rozhodcovskej doložky k zmluve podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v
neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj

pre daný prípad. Okrem iného súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo
zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská zmluva mu bránila
uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým
došlo k zneužitiu práv dodávateľom.

32. V danej veci ešte súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uvádza, že dojednania ohľadom

rozhodcovskej zmluvy vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa (povinného), keďže toto
dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Teda iba v prípade, že by
bola rozhodcovská zmluva so spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy individuálne dojednaná, t. j. iba v
prípade, ak by spotrebiteľ mal danú možnosť význam tohto dojednania v celom rozsahu pochopiť a teda
i ovplyvniť, bolo by možné konštatovať, že rozhodcovská zmluva je dojednaná platne.

33. Rovnako súd zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej doložky, keďže následne v prípade
spornosti nároku, napríklad neplnenia povinným na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky
automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd, ako tomu bolo
i v tomto prípade. Uvedené vyplýva aj priamo z rozhodcovskej doložky v prejednávanej veci, ktorá

je obsiahnutá v bode 17. VPPÚ. - Rozhodcovská doložka, v nasledovnom znení: „Všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a)
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 ZB. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

34. Táto rozhodcovská zmluva, resp. doložka je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda
dáva na výber žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak v konečnom
dôsledku bol výber súdu na žalobcovi, pretože v prípade, že sa žalobca rozhodne podať žalobu na
rozhodcovský súd, vyberie niektorý z uvedených rozhodcovských súdov a možnosť voľby dlžníka –

spotrebiteľa je len iluzórna a reálne mu tento výber neumožňuje. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho
vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej
sumy, bude dodávateľ a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom.
Súčasťou konštantnej a relevantnej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) je i záver, podľa ktorého
možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretickú

(keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného
vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba
o zrušenie rozhodcovského rozsudku predkladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia
sporu rozhodcom). Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou.
Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje

už to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu
v dôsledku výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného
takouto silnejšou stranu spotrebiteľského vzťahu. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať
ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípadzáujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tomto prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať
žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom
konaní uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej

zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa
voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Po tomto výbere už povinný nemal
faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím
došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým
a nestranným súdom.

35. Súd v súvislosti so sťažnostnými argumentami oprávneného uvádza, že nespochybňuje samotnú
možnosť riešenia spotrebiteľských sporov aj v rozhodcovskom konaní, ako to nesprávne naznačuje
oprávnený. Súd však považuje za vhodné zdôrazniť skutočnosť, že zriadenie rozhodcovského súdu je
upravené zákonom, avšak neznamená to, že rozhodcovský súd je zriadený zákonom. Rozhodcovské
súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale ide o súkromnoprávne orgány. Ich právomoc nie je

daná zvrchovanou mocou štátu ale je odvodená od výslovnej a slobodnej vôle zmluvných strán
takýmto spôsobom (alternatívnym k sporovému súdnemu konaniu) prejednať prípadný spor medzi
nimi, pričom na základe takejto ich vôle uzavrú rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku,
v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Voľa strán je rozhodujúca. Vôľa strán pritom
nesmeruje iba k dohode o spôsobe riešenia sporu v rozhodcovskom konaní, ale smeruje aj k výberu

konkrétneho rozhodcovského súdu alebo rozhodcu. Len ak je daná vôľa strán, môže byť daná právomoc
súkromnoprávneho orgánu prejednať spor medzi nimi, v opačnom prípade by mohol akýkoľvek subjekt
vydať rozhodnutie a prezentovať ho ako exekučný titul.

36. Súd dospel k záveru, že napriek skutočnosti, že rozhodcovská doložka je uvedená vo VPPÚ,

na ktoré zmluva o úvere odkazuje je v podstate len o zmluvné dojednanie tvoriace súčasť úverovej
zmluvy, ktorá má formulárový charakter, a ktorej obsah spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť, preto ju
v zmysle § 53 ods. 2 OZ nemožno považovať za individuálne dojednanú. Pokiaľ ide o individuálne
dojednanie rozhodcovskej zmluvy, súd ďalej uvádza, že zo skutočnosti, že povinnému bola predložená
zmluva o úvere a VPPÚ ako vopred pripravené dokumenty na predtlačenom formulári, je zrejmé,

že povinný nemal nijakú reálnu možnosť vpisovať do nich svoje prípadné pripomienky a akokoľvek
meniť obsah zmlúv, prípadne vpísať do rozhodcovskej doložky ním vybraný rozhodcovský súd alebo
rozhodcu. Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení
vymienil spotrebiteľ. Ak rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, potom takáto doložka,
môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Súd nemal

z predložených listín preukázané, že povinný ako spotrebiteľ, aktívne jednal o spôsobe vyriešenia
prípadných sporov a ani o výbere rozhodcovského súdu, t.j. že by sa bol osobne podieľal na vzniku
rozhodcovskej doložky, a to práve z dôvodu, že mu bola predložená zjavne formulárová úverová zmluva
a na ňu nadväzujúce VPPÚ. Formulárovosť zmluvy má súd preukázanú aj zo svojej rozhodovacej
činnosti, keď rovnaké zmluvy s rovnakými ustanoveniami a rovnakým vybratým rozhodcovským súdom

boli predkladané spotrebiteľom aj v iných súdom posudzovaných veciach.

37. Okrem zrejmého nedostatku individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy si súd dovolí
poukázať aj na ďalší dôvod neplatnosti takto dojednanej rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VPPÚ,
ktoré majú byť súčasťou zmluvy o úvere, avšak absentuje na týchto VPPÚ podpis zmluvných strán.

Z ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, účinných v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy,
z ktorých vyššia súdna úradníčka pri právnom posúdení návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného
správne vychádzala, je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem
iných aj podmienku jej písomnej formy. Písomná forma predmetnej rozhodcovskej doložky obsiahnutej
vo VPPÚ však splnená nie je. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy

vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je totiž písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Na základe VPPÚ je preto potrebné taktiež
ustáliť, či možno považovať uvedené VPPÚ za platnú rozhodcovskú doložku k zmluve (s výnimkou
už vyššie uvedeného individuálneho nedojednania). Sťažnostný súd poznamenáva, že právna úprava
obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná

bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná
nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených VPPÚ, je zrejmé, že nespĺňajú náležitosti,
ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených VPPÚ obidvoma zmluvnými stranami, čím
by založili rozhodcovskú doložku. Práve absencia podpisov zmluvných strán na VPPÚ obsahujúcichrozhodcovskú doložku má tak za následok, že zo VPPÚ nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že
obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s
VPPÚ. Vzhľadom na uvedené námietka oprávneného spočívajúca v to, že rozhodcovská doložka je

údajne prejavom vôle zmluvných strán, je tak len v rovine tvrdení, a to bez skutočného preukázania
existencie vôle zmluvných strán byť predmetnou rozhodcovskou doložkou viazaní.

38.Vsúvislostisrozhodovacímosťažnostioprávnenéhosúdpovažujeeštezapotrebnédodať,ževyššia
súdna úradníčka dala jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiacespredmetomsúdnejochrany,ktoréoprávnenémuvyplývajúzpredloženéhoexekučnéhotitulu.
Vyššia súdna úradníčka pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh neponechala
bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a sťažnosťou
napadnutéuzneseniepretospĺňavšetkypožiadavkyvyplývajúcezozákladnéhoprávanasúdnuochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu
k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V súvislosti

s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05
zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje,

aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

39. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že predmetnú rozhodcovskú doložku
posúdila vyššia súdna úradníčka správne ako celok za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pretože spôsobila
značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(povinného),

poukazujúc aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00,
C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení., a taktiež ako
neplatnú pre nedodržanie písomnej formy v dôsledku absencie podpisov zmluvných strán na VOP. V
prípade ak je rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka, neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, neplatná.
Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.

40. Exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko táto bola nesprávne odvodzovaná od neplatnej
rozhodcovskej doložky. Exekučný titul vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie totiž
považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho
hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak, akoby neexistoval. Takýto

exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný titul
v zmysle § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku), a preto návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým
sa navrhuje vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu nebolo možné vyhovieť
a sťažnosť oprávneného bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

41. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd
sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

42. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným

podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že
konanie o podanej sťažnosti sa skončilo zamietnutím sťažnosti oprávneného, nakoľko tento nebol
v uvedenej časti konania úspešný, a preto súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov
exekučného konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).