Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/153/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200964
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200964.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: ITALMARKET
SLOVAKIA, a.s., Holubyho 1/A, 811 03 Bratislava, IČO: 35 758 601, zastúpený: BOHUNICKÝ & Co.
s.r.o., Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, IČO: 47 876 034, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100697568/2021 zo dňa 27.04.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100697568/2021 zo dňa 27.04.2021 a rozhodnutie Úrad pre vybrané hospodárske subjekty č.

100084013/2021 zo dňa 19.01.2021 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie
konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu ako daňového
subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február, marec, máj až
november 2016, daňová kontrola začala dňa 05.12.2019 Daňová kontrola bola ukončená dňa
13.11.2020, kedy bol žalobcovi doručený Protokol z daňovej kontroly č. 101710841/2020 zo dňa
10.11.2020 (ďalej aj len „protokol z daňovej kontroly“) o výsledku daňovej kontroly.

2. Správca dane rozhodnutím č. 100084013/2021 zo dňa 19.01.2021 (ďalej aj „prvostupňové

rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi ako
daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 10.000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie február 2016.

3. Správca dane odôvodnil prvostupňové rozhodnutie tým, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie
dane vo výške XX.XXX eur z dodávateľskej faktúry č. 042016 zo dňa 15.02.2016 znejúcej na sumu

XX.XXX eur, vyhotovenej spoločnosťou ML Project, s.r.o., na ktorej boli fakturované služby za február
2016 na základe zmluvy o reklame zo dňa 25.01.2016. Predmetom zmluvy o reklame zo dňa 25.01.2016
uzatvorenej medzi ML Project, s.r.o. (poskytovateľ) a žalobcom (objednávateľom) bolo formou prenájmu
reklamnej plochy a umiestnenia reklamného loga objednávateľa na súťažnom vozidle, kombinézachjazdcov, reklamných predmetoch tímu, všetkých printových formátoch spojených s propagáciou a
prezentáciou tímu. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal, že disponuje existenciou materiálneho
plnenia od deklarovaného dodávateľa ML Project, s.r.o. Ako druhý dôvod uviedol, že získal dôkazy

o podvodnom konaní a daňovom úniku na predchádzajúcom stupni obchodu, lebo subdodávateľ
Swanny Trade s.r.o. neuviedol v daňovom priznaní ani v kontrolnom výkaze dodanie služby pre ML
Project, s.r.o.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žalovaný rozhodnutím č.

100697568/2021 zo dňa 27.04.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 daňového
poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

II.
Žaloba

5. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 04.06.2021 na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj
ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100697568/2021 zo dňa 27.04.2021 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil prvostupňové
rozhodnutie č. 100084013/2021 zo dňa 19.01.2021. Žiada zrušiť napadnuté i prvostupňové rozhodnutie

podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“), uplatnil si trovy konania.

6. Žalobca tvrdí, že od roku 1991 pôsobí v oblasti predaja a distribúcie alkoholických a nealkoholických
nápojov, je výhradným distribútorom nápojov zn. Vilmos na Slovensku. S spoločnosťou ML Projekt, s.r.o.

(dodávateľom) uzatvoril ako objednávateľ dňa 23.03.2015 zmluvu o reklame na reklamné služby za
účelom propagácie značky Vilmos cez automobilový rally tím MR Autosport r.t., najmä v umiestnení
loga značky Vilmos na vozidlách, odevoch či iných reklamných predmetoch tohto automobilového
tímu. Predmetom zdaniteľného plnenia bolo zabezpečenie reklamy, nie jej priame vykonanie, preto si
dodávateľ mohol zabezpečiť splnenie záväzku cez subdodávateľa. Dodávateľovi zaplatil za dodané

služby bankovým prevodom, keďže reklama umiestnená bola, čo potvrdil aj konateľ dodávateľa A. A.
v svedeckej výpovedi. A. A. tiež potvrdil, že reklamné služby boli zabezpečené cez subdodávateľa
Swanny Trade s.r.o. Svedok B. C. (zástupcu automobilového rally tímu MR Autosport r.t.) tiež potvrdil,
že na automobiloch a reklamných predmetoch tohto tímu bola v dotknutom čase prezentovaná reklama
značky Vilmos prostredníctvom spoločnosti Swanny Trade s.r.o.

7. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci (§191 ods. 1 písm. c) SSP) v tom, aby bolo
potrebné preukázať pre uplatnenie odpočtu DPH skutočné dodanie fakturovaných služieb dodávateľom
deklarovaným na faktúre. Aj ak by bol dodávateľovi (resp. jeho subdodávateľom) preukázaný podvod,
tak správca dane musí v konaní preukázať vedomú účasť daňového subjektu na podvodnom konaní

osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca (rozsudok
SD EÚ vo veci C-18/13; bod 31), čo prvostupňový orgán ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach neuviedli,
nepreukázali. Nárok na odpočet nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca
alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom žalobca ako platca nevie alebo
nemôže vedieť (rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-354/03 Optigen Ltd,

C-355/03 Fulcrum Electronics Ltd a C-484/03 Bond House Systems).

8. Žalobca namieta, že bolo na neho prenesené neprimerané dôkazné bremeno, lebo síce sa od neho
nežiadalo predložiť všetky dôkazy, ale ich nepredloženie mu bolo pričítané na ujmu. Žalovaný tvrdenie
o neexistencii reklamného plnenia dodávateľom nepreukázal žiadnym dôkazom. Ďalej namieta záver

žalovaného, aby svedkovia preukazovali svoje tvrdenia dôkazmi.

9. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí pre ich nedostatočné odôvodnenie (§191
ods. 1 písm. d) SSP), žalovaný sa nedostatočne zaoberal jeho odvolacími dôvodmi a správne orgány
nezohľadnili ním predložené dôkazy z dôvodu, že sú nepostačujúce, ale bližšie to nezdôvodnili. Taktiež

nezdôvodnili, prečo nezohľadnili realizáciu platby v prospech dodávateľa ML Project, s.r.o. a prečo
popierajú, že platba súvisí s reklamným plnením od dodávateľa. Pritom výpovede štatutára dodávateľa
(ML Project, s.r.o.) a štatutára žalobcu zhodne potvrdili reálne poskytnutie služieb dodávateľom, tiež bola
doložená napr. zmluva medzi ním a dodávateľom, doklad o úhrade faktúry, fotografie a videozáznamniektorýchpodujatí,alesprávneorgánydôkazynesprávnevyhodnotili.Ztituluabsencieodôvodneniamu
chýba v rozhodnutiach aj správna úvaha, aký dôvod by mala spoločnosť Swanny Trade s.r.o. umiestniť
reklamu Vilmos na automobiloch tímu MR Autosport r.t., ak to nemalo byť pre žalobcu. Nedostatok

odôvodnenia je aj v tom, že mu ani v jednom rozhodnutí nebola vysvetlená nedostatočná obozretnosť
pri výbere obchodného partnera.

10. Žalobca ďalej namieta procesný postup správcu dane, lebo: 1) neboli vypočutí svedkovia (posledný
konateľ spoločnosti Swanny Trade s.r.o. – István Tánczos, občan Maďarska a konateľ právneho

nástupcu dodávateľa, spoločnosti Vulkano s.r.o. – A. A. D., bytom v Rumunsku); 2) správca dane
umožnil nevypovedať predvolanej svedkyni E. F. G. ( konateľke spoločnosti Swanny Trade s.r.o.), ktorá
odmietla vypovedať z dôvodu vypätej stresovej situácie a mohla by odpovedať nesprávne.; 3) bol
nezákonne vedený výsluch svedka B. C., ktorý bol vypočutý len formou e-mailovej komunikácie, čo je
v rozpore s § 13 ods. 2, § 25 ods. 4, § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku a tým mu bolo odopreté
právo klásť svedkovi otázky.

11. Žaloba namieta skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, lebo je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§191 ods. 1 písm.
f) SSP). Konkrétne to odôvodnil tým, že správne orgány vyhodnotili v jeho neprospech také skutočnosti,
ktoré sa týkajú výlučne subdodávateľa, pritom časť reklamných služieb preukázateľne dodala priamo aj

spoločnosť ML Project, s.r.o. (zabezpečenie plagátov, nášiviek na bundy, čiapok, bannerov, kalendárov,
internetovej stránky a mnoho iného). Podľa žalobcu bolo zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( § 191 ods. 1 písm. e) SSP), lebo prvostupňový orgán
nevykonal výsluch svedkov (H. I., A. A. D., E. F. G.). Namieta, že došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej ( § 191 ods. 1 písm. g) SSP), lebo prvostupňový orgán aj
žalovaný nad rámec viacerých právnych noriem mu ukladali dôkazné povinnosti nad rámec zákona.

III.
Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, lebo žalobca nepreukázal dodanie služieb deklarovaným
dodávateľom ML Project, s.r.o. Z dokazovania mu vyplynulo, že spoločnosť ML Project, s.r.o. zanikla
a jej právny nástupca so správcom dane nespolupracoval, na výzvy nereagoval, na adrese sídla
sa nenachádzal. Svedok A. A. (bývalý konateľ ML Project s.r.o.) tvrdil, že zabezpečil reklamu

prostredníctvom spoločnosti Swanny Trade s.r.o. a že v r. 2016 obchodoval aj s občianskym združením
Pe3sport, ale svoje tvrdenia nepreukázal dôkazmi. Rovnako spoločnosť Swanny Trade s.r.o. na výzvy
správcudanenereagovala.AnivobčianskomzdruženíMRAUTOSPORTr.t.dokazovanímnezistil,žeby
došlo k dodaniu cez Swanny Trade s.r.o. alebo dodávateľa ML Project , s.r.o. Podľa žalovaného dôkazy
predložené žalobcom (faktúra, zmluva, fotodokumentácia, videoklip) nepreukázali, že reklamné služby

zabezpečovala ML Project, s.r.o. alebo cez subdodávateľa Swanny Trade s.r.o. Žalovaný trvá na tom,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že reklamné služby dodal a zabezpečil dodávateľ ML Project,
s.r.o., ale zistené nedostatky ohľadom spoločností ML Project, s.r.o. a Swanny Trade s.r.o. nepripísal na
ťarchu žalobcu. Žalovaný tvrdí, že jeho rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie neboli založené na
právnom posúdení ohľadom podvodného konania, o ktorom mohol a mať žalobca vedomosť.

IV.
Replika žalobcu

13. Žalobca v podaní zo dňa 29.07.2021 reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe. Zotrval na

správnej žalobe. Svedok B. C. ako štatutárny zástupca automobilového tímu MR Autosport r.t. potvrdil,
že spoločnosť Swanny Trade s.r.o. disponovala reklamnými právami k týmto automobilom a preto práve
táto spoločnosť aj umiestnila reklamu značky Vilmos na vozidlá. Podľa žalobcu predložil správcovi dane
fotodokumentáciuavideodokumentáciuotom,žekreklameznačkyVilmosskutočnedošloapotvrdiltoaj
svedok B. C.. Žalobca namieta, že obe napadnuté rozhodnutia boli vydané len na základe spochybnenia

dodania tovaru subdodávateľom dodávateľovi.

V.
Duplika žalovaného14. Žalovaný v duplike zo dňa 24.9.2021 zotrval na správnosti záverov svojho rozhodnutia a rozhodnutia
správcu dane, nakoľko správca dane bol v prípade pochybností oprávnený preverovať celý obchodný

reťazec.

VI.
Ďalšie vyjadrenie žalobcu, žalovaného

15. Žalobca zotrvajúc na predchádzajúcej argumentácii dodatočne podaním zo dňa 17.03.2023 odkázal
na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, v ktorom sa rozhodovalo takmer
v identickej veci.

16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.02.2025 trval na tom, že jeho závery a tiež závery správcu dane
sú v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho správneho súdu SR (pr. rozsudok sp.

zn. 10Sžfk/54/2020 zo dňa 30.06.2022, 10Sžfk/51/2020 zo dňa 26.10.2022), v ktorých správny súd
potvrdilnepriznanieprávanaodpočítaniedanezdôvoduspochybneniadodávateľaalebonepreukázania
dodania zdaniteľného plnenia inou zdaniteľnou osobou.

VII.

Konanie na správnom súde

17. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.
6S/153/2021. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny

súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/153/2021. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov

schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

18. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o
zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie

žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní dňa 27. marca
2025.

VIII.

Relevantná právna úprava

19.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného (ďalej len
„daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,

chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb.

24. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

25. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,

správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

26. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

27. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov účinnom v zdaňovacom období (ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je: a) dodanie
tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej
osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené

zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

28. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

29. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

30. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako

platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

31. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

IX.
Právne posúdenie veci správnym súdom

32. Predmetom súdneho prieskumu bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť

rozhodnutia žalovaného č. 100697568/2021 zo dňa 27.04.2021, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu
dane č. 100084013/2021 zo dňa 19.01.2021, v zmysle ktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane na
DPH v sume 10.000 eur za zdaňovacie obdobie február 2016 z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal
reálne dodanie služby deklarovaným dodávateľom a tým ani splnenie podmienok pre uplatnenie práva
na odpočítanie dane.

33. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016 pri ním tvrdených dodávkach služieb od
deklarovaného dodávateľa ML Project s.r.o. podľa predloženej faktúry.

34. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby
(§ 134 SSP) a dospel k záveru, že žalobná námietka o nesprávnom právnom posúdení veci je dôvodná,
preto rozhodnutia žalovaného a zároveň rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa podľa §191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP, zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

35. Podľa správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje preskúmavané
rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu
v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho

konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci
skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá
oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho
spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu
administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu

predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods.
2 SSP.

36. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy

štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

37.Správnysúduvádza,žedaňzpridanejhodnotyjetzv.nepriamoudaňou,ktorájezároveňpredmetom
harmonizácie v rámci práva Európskej únie. Konkrétne je DPH predmetom úpravy smernice Rady

2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, predtým Šiesta
smernica Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní
z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty, ktorá bola následne transponovaná členskými
štátmi. Výklad práva Európskej únie podáva Súdny dvor EÚ, ktorého judikatúra je pre členské štáty
záväzná. Pre túto daň je charakteristická zásada neutrality, čo znamená, že cieľom systému odpočítania

dane je v plnom rozsahu zbaviť podnikateľa záťaže, ktorú predstavuje DPH splatná alebo zaplatená
v rámci výkonu všetkých jeho ekonomických činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty má
zabezpečovať úplnú daňovú neutralitu všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich účel alebo
výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samy o sebe v zásade podliehajú DPH (rozsudok Súdneho
dvora EÚ C-268/83 zo dňa 14.02.1985 Rompelman).

38. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ ďalej vyplýva, že Súdny dvor rozlišuje dôvody, pre ktoré je správca
dane oprávnený nepriznať odpočítanie DPH daňovým subjektom, a to nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok pre odpočet DPH, ktoré sú transponované do vnútroštátnej právnej úpravy na základe vyššie
uvedených smerníc o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty; ďalej z dôvodu, že správca dane

zistí, že obchodné transakcie sú poznačené podvodom (obchodné transakcie, v súvislosti s ktorými sa
uplatňuje nárok na odpočet DPH) alebo že došlo k zneužitiu práva. Od dôvodu, pre ktorý sa nepriznáva
právo na odpočítanie DPH, sa potom odvíja aj rozsah dôkazného bremena na strane daňového subjektu
alebo správcu dane, resp. od tohto dôvodu sa odvíja zodpovedanie otázky koho zaťažuje dôkazné
bremeno – či daňový subjekt alebo správcu dane.

39. Keďže účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu, Daňový poriadok obsahuje
osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre
správneurčeniedanealebovznikdaňovejpovinnostidaňovéhosubjektu.Dôkaznúpovinnosťvdaňovom

konanímáprioritnedaňovýsubjektasprávcadanevykonávaavediedokazovanie.Úlohousprávcudane
je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daní. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný
iba návrhmi daňového subjektu a je povinný zistiť skutkový stav vo veci čo najúplnejšie. Daňové konanie
ale nie je konaním vyhľadávacím. Správca dane pri preverovaní splnenia podmienok na odpočet DPH
verifikuje skutočnosti tvrdené a preukazované daňovým subjektom a ak tieto skutočnosti spochybní,

dôkazné bremeno sa presúva na daňový subjekt. Povinnosťou správcu dane nie je viesť dokazovanie
dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. Správca dane je oprávnený rozhodnúť, ktoré
dôkazy vykoná, akým spôsobom, či dokazovanie doplní, a aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov.
Uvedené závery o presunutí dôkazné bremena ale neplatia v prípade, že správca dane pri preverovanískutočností tvrdených a preukazovaných daňovým subjektom zistí, že došlo k podvodu alebo k zneužitiu
práva v súvislosti s obchodnými transakciami, na základe ktorých si daňový subjekt uplatňuje právo na
odpočítanie DPH. V takomto prípade dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane.

40. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“ ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou
povinnosťou preukazovania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik
nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak formálnej ako aj materiálnej podmienky, teda daňový
subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane,

skutočne odrážajú deklarované plnenia.

41. Správny súd poukazuje na princíp neutrality DPH, ktorý patrí k základným princípom výberu DPH
ako všeobecnej nepriamej dane. DPH je vyberaná na každom hospodárskom stupni a na zamedzenie
kumulácie dane v rámci podnikateľského reťazca je umožnené odpočítanie dane, vďaka ktorému sa
platiteľ dane môže zbaviť dane uplatnenej na predchádzajúcom stupni reťazca. Toto zodpovedá zásade

neutrálneho dopadu dane na podnikateľa, ktorá je jednou z hlavných zásad systému DPH.

42. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať
dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný
postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, podľa pravidiel logického uvažovania,

či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy a či vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri
vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty z dôvodu nepreukázania uskutočnenia zdaniteľného plnenia zo strany ním
deklarovaného dodávateľa.

43. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález Ústavného súdu SR č. k. II.ÚS 127/07-21 alebo
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri
výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich
postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok
vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

44.Správcadanevovzťahukžalobcomuplatnenémuprávunaodpočítaniedanezfaktúryoddodávateľa
ML Project, s.r.o., a následne aj žalovaný uzavreli, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na
odpočítanie dane, a to za dodanie reklamných služieb, ktoré boli žalobcovi dodané spoločnosťou
ML Project, s.r.o. I keď správca dane a následne žalovaný vo svojom rozhodnutí obsiahlo opísal

vykonané dokazovanie správcom dane vo vzťahu k spoločnosti ML Project, s.r.o., z ktorého vyvodil
neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k uplatneniu práva na odpočítanie dane, správny súd má
za to, že vykonané dokazovanie tak správcom dane ako aj žalovaným bolo vyhodnotené jednostranne
v neprospech žalobcu. Z rozhodnutia vyplýva, že správca dane hodnotil aj dôkazy, na ktoré žalobca
poukazoval, avšak vyhodnotil ich vo svojej podstate ako nedostačujúce (napr. listinné dôkazy —

zmluva, faktúra, fotodokumentácia vrátane vyobrazeného loga na vozidle, videoklip, výsluch konateľa
dodávateľa, výsluch zástupcu automobilového rally tímu MR Autosport r.t., kontrolný výkaz a iné).

45. Správny súd na rozdiel od správcu dane a tiež žalovaného má za to, že žalobca si splnil svoju
dôkaznú povinnosť v tom, že preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH.

46. Za kľúčové považuje správny súd zaoberať sa otázkou či bola uhradená daň spoločnosťou ML
Project,s.r.o.PrineoprávnenomzamietnutíodpočítaniadanezdodanejslužbyspoločnosťouMLProject,
s.r.o., by bol žalobca povinný uplatniť a zaplatiť DPH dvakrát, čím by bol porušený princíp neutrality DPH.
Ak by však daň spoločnosťou ML Project, s.r.o. (dodávateľom služby pre žalobcu), nebola uhradená,

teda daň by na tomto stupni chýbala, mohlo by to indikovať, že ide podvodné konanie. V takom prípade
by prichádzalo do úvahy nepriznanie práva na odpočet DPH žalobcovi, ale z dôvodu jeho účasti na
podvodnom konaní. Prípadné potvrdenie účasti žalobcu na podvodnom konaní však bude vyžadovať
vykonanie Axel Kittel testu.

47. Správny súd zdôrazňuje, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle
na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (C-267/15 Gemeente Woerden).48. Správny súd dospel k záveru, že v uvedenom prípade boli splnené hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane, pretože bolo preukázané rozsiahlym dokazovaním zo strany správcu dane, že plnenie
(dodanie reklamných služieb) poskytla iná zdaniteľná osoba (spoločnosť ML Project, s.r.o., ktorá mala

v rozhodnom čase február 2016 status zdaniteľnej osoby). Bolo tiež preukázané dodanie reklamných
služieb – propagácia obchodného mena / loga žalobcu jednak na predmetnom súťažnom motorovom
vozidle, kombinézach jazdcov, reklamných predmetoch tímu, všetkých printových formátoch spojených
s propagáciou tímu a všetkých interaktívnych prezentáciách tímu.

49. Správny súd zdôrazňuje, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak,
ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať právo na oslobodenie od dane len z dôvodu
splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na podvode. Vo všeobecnosti je teda
potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na
odpočet, resp. oslobodenie od dane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu
na ňom (obdobne viď rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021; vo

veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021).

50. S poukazom na vyššie uvedené tak správny súd uvádza, že právo na odpočet možno odmietnuť
priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže
(je nesporné) splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane, a súčasne sa na základe

objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa, resp. vedela alebo mala
vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa/odberateľa
alebo iného subjektu v reťazci dodaní (obdobne viď rozhodnutie SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20
zo dňa 11. novembra 2021). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočet, resp. práva na oslobodenie od dane ťaží primárne daňový subjekt,

resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (obdobne viď rozhodnutie SD EÚ vo veci Kemwater
ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021), v prípade preukazovania daňového podvodu
je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí
dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (obdobne viď rozhodnutia SD EÚ vo veci
Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra

2020).

51. Správny súd napadnuté rozhodnutia žalovaného, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutiami
správcu dane, považoval za nesprávne, nakoľko zistený skutkový stav správcom dane nebol správne
vyhodnotený, čo sa premietlo do jeho nesprávneho právneho posúdenia.

52. Úlohou správcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie
však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti
o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto
skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom

dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť
ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa
07.02.2023).

53. Pokiaľ ide o záver žalovaného a tiež správcu dane, že žalobcovi nepatrí odpočítanie dane preto, lebo

jeho dodávateľovi v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH nevznikla daňová povinnosť z dodania služby,
tento záver podľa názoru správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

54. Odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru – propagácia obchodného mena/loga na súťažnom
vozidle či kombinézach jazdcov platiteľom dane pre žalobcu ako objednávateľa a prezentácie jeho

loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch je na účely zákona o DPH bezpochyby
ekonomickou činnosťou (podnikaním), z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie
s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri
uplatnení režimu DPH mohlo ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba
bola poskytnutá žalobcovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení

zdaniteľnej osoby (§ 2 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 2, § 9 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona o DPH).

55. Napriek niektorým pochybnostiam správcu dane a žalovaného o úplnom splnení predmetu zmluvy
zo strany dodávateľa, nemožno konštatovať, že by sa plnenie dodávateľa neuskutočnilo (bolo fiktívne),alebo že by ho dodal iný subjekt ako deklarovaný dodávateľ, ktorý prostredníctvom konateľa potvrdil
zabezpečenie propagácie mena/loga žalobcu podľa predmetných zmlúv, na základe ktorých bola
vystavená predmetná faktúra.

56. Ak teda dodávateľ v postavení platiteľa dane reálne poskytol žalobcovi zdaniteľnú službu, vznikla mu
poskytnutím daňová povinnosť, ktorú si dodávateľ v súlade s režimom DPH uplatnil u žalobcu. Súčasne
so vznikom daňovej povinnosti vzniklo žalobcovi podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie
dane, avšak iba za predpokladu splnenia ďalšej podmienky stanovenej v § 49 ods. 2 zákona o DPH, že

službu použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

57. Napriek tomu, že zákon o DPH na účely odpočítania dane z prijatých služieb posudzovaného druhu
nerobí rozdiel medzi reklamou, sponzoringom či inou mediálnou prezentáciou, správny súd sa pokúsi
vysvetliť tieto pojmy. Podľa zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj len „zákon o reklame“) reklamou sa rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie

v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom
uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt sa považuje aj obchodné meno podnikateľa (§ 2 ods.
1 písm. a/, b/ zákona o reklame). Pojem sponzoring definuje zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a
retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) ako plnenie
určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej

mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku,
dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Je
zrejmé,žesponzoringjetaktiežspojenýsmediálnouprezentáciousponzoranapĺňajúcouznakyreklamy,
hoci primárnym cieľom sponzorovania je podpora sponzorovanej aktivity, zatiaľ čo ekonomickým cieľom
reklamy je umiestňovanie produktov na trhu (§ 38 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii).

58. So zreteľom na okolnosti súdeného prípadu možno konštatovať, že služba, ktorú poskytol dodávateľ
žalobcovi, zodpovedá legálnej definícii reklamy, pretože išlo o zabezpečenie prezentácie obchodného
mena / loga žalobcu na pretekárskom vozidle, kombinézach jazdcov a iných predmetoch na konkrétnom
podujatí, a to na automobilových pretekoch v rally sezóne na Slovensku s Česku. V spojení s reklamnými

predmetmi, s logom a predmetom činnosti žalobcu, ktoré boli voľne poskytované v rámci tohto podujatia,
bezpochyby mohol byť vo verejnosti vytvorený pozitívny vnem o existencii žalobcu a jeho podnikaní,
čo bol zjavne ekonomický dôvod (prípadne jeden z viacerých), ktorý stál za vznikom transakcie medzi
dodávateľom ML Project, s.r.o. a žalobcom.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby a preto
obe napadnuté rozhodnutia zrušil v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP. V ďalšom konaní bude preto
povinnosťou správcu dane postupovať vo vyššie naznačenom smere. Pokiaľ daňové orgány v ďalšom
konaní nepreukážu existenciu daňového podvodu a súčasnej vedomosti žalobcu o podieľaní sa na
ňom, nie je dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Pokiaľ aj bude dodávateľovi (resp.

jeho subdodávateľom) preukázaný podvod, tak správca dane musí v konaní preukázať vedomú účasť
daňového subjektu na podvodnom konaní osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho
subjektu dodávateľského reťazca (rozsudok SD EÚ vo veci C-18/13; bod 31), čo prvostupňový orgán
ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach neuviedli, nepreukázali

60. Súd uznal za dôvodnú námietku žalobcu, že bolo na neho prenesené neprimerané dôkazné
bremeno, pritom z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že splnil všetky tri hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane.

61. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe,

keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach
nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý
niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis
I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo
dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa
09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa
19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku boladaná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu
spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené.
Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať

sa s každým argumentom.

62. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP
nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

63. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho

doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.