Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 20, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324202767
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8324202767.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu: Union poisťovňa, a. s., so

sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, zastúpený: JUDr. Ľudmilou Jurčovou,
advokátkou, so sídlom Hodžovo námestie 2A, 811 06 Bratislava, IČO: 42 171 083, proti žalovanej: A.
B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Harakály, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, IČO: 00 620 157, v konaní o zaplatenie 1.337,89
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.337,89 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1.337,89 eur od 20.07.2024 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%,
s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 09.10.2024 sa domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 1 337,
89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.337,89 eur od 20.07.2024 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej medzi Groupama
Biztosító Zrt., cudzojazyčný (slovenský) názov: Groupama poisťovňa, a. s. so sídlom Erzsébet királyné
útja 1 C, Budapest 1146, Maďarsko ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim zo dňa 01.12.2022
došlo s účinnosťou k 01.12.2022 k prevodu celku obchodného majetku, ktorý v súhrne tvorí organizačnú
zložku schopnú samostatne vykonávať činnosť (t.j. časť podniku) na Žalobcu. Predávajúci prevádzkuje
Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom na Miletičova 21,

821 08 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 47 236 060, (ďalej len „Organizačná zložka“), ktorá na
území Slovenskej republiky vykonáva aj činnosti neživotného poistenia. V dôsledku Zmluvy o predaji
časti podniku tak došlo k prevodu organizačnej zložky na žalobcu.
Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 27.01.2018 Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX
(XXXXXXXXX) o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla s ročným poistným vo výške 71,16 eur s frekvenciou platieb poistného raz ročne.
Poistnou zmluvou bola poistená zodpovednosť za škodu motorového vozidla zn. Hyundai Getz, VIN:

G., EČV: F..
Z obsahu žaloby ďalej vyplýva, že dňa 07.02.2019 v čase okolo 19:00 hod. došlo na križovatke cesty
1/74 a miestnych komunikácií pred rodinným domom č. XXX v obci Brekov, okr. Humenné k dopravnej
nehode, medzi osobným motorovým vozidlom, ktoré viedla žalovaná a chodcom, C. H., to tak, žežalovaná napriek vodorovnému a zvislému dopravnému značeniu upozorňujúcemu na priechod pre
chodcov v dôsledku plného nevenovania sa vedeniu vozidla a nedostatočnému sledovaniu situácie v
cestnej premávke neskoro spozorovala chodca - poškodeného, ktorý v tom čase prechádzal cez cestu

z ľavej strany na pravú v bezprostrednej blízkosti za riadne vyznačeným priechodom pre chodcov,
pričom žalovaná bez brzdenia motorovým vozidlom zrazila poškodeného. Poškodený v dôsledku
uvedenej zrážky utrpel početné poranenia a trvalé poškodenie zdravia. Žalovaná bola za uvedený
skutok uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č.
300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších právnych predpisov, a to Rozsudkom Okresného

súdu Humenné zo dňa 19.10.2021, sp. zn. 3T/73/2020, ktorý bol následne potvrdený Uznesením
Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.04.2022, č. k. 4To/14/2022-513. Napriek skutočnosti, že k nehode
došlo dňa 07.02.2019, žalovaná písomne oznámila právnemu predchodcovi žalobcu vznik škodovej
udalosti Hlásením škodovej udalosti z Povinného zmluvného poistenia až dňa 29.10.2019. Právny
predchodca žalobcu v súvislosti s predmetnou Poistnou udalosťou vyplatil dňa 01.07.2024 na účet
Sociálnej poisťovne ako subjektu, ktorý vyplácal poškodenému dávky sociálneho zabezpečenia sumu

4.459,62 eur.

Žalobca výzvou zo dňa 02.07.2024 vyzval žalovanú Predžalobnou výzvou na zaplatenie sumy 1.337,89
eur do 19.07.2024, čo predstavuje 30% z celkovej poskytnutej náhrady t.j zo sumy 4. 459,62 eur.
Žalovaná na výzvu žalobcu požadovanú sumu žalobcovi nezaplatila.

2. Okresný súd Humenné vydal dňa 08.11.2024 platobný rozkaz sp. zn. 12C/58/2024 -68, v ktorom
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu a trovy.

3. V zákonnom stanovenej lehote žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor, pričom okrem

iného uviedla, že v celom rozsahu žalovaný nárok neuznáva, nakoľko je voči nej uplatnený v rozpore
s právnymi predpismi bez toho, že by na to boli splnené zákonom definované predpoklady. Uplatnený
nárok zároveň nerešpektuje a je v priamom rozpore s podstatou a účelom právnej úpravy v ZoPZP a
porušuje základné princípy, na ktorých stojí celý právny systém. Musia byť splnené tieto podmienky:
škodu s motorovým vozidlom spôsobil poistník, poisťovateľ z toho titulu vyplatil za poistníka náhradu

škody, poistník porušil v tomto prípade povinnosť ohlásiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v lehote
15 dní od jej vzniku, pri porušení uvedenej povinnosti absentujú akékoľvek dôvody hodné osobitného
zreteľa na strane poistníka. ZoPZP vo svojich ustanoveniach presne nedefinuje, do môže byť v danom
prípade dôvodom hodným osobitného zreteľa. Ide teda o relatívne neurčitú právnu normu, pri ktorej
aplikáciijepotrebnéposúdiť,čivzhľadomnavšetkyokolnostikonkrétnehoprípaduabsolútneabsentovali

dôvody hodné osobitného zreteľa a teda nárok podľa § 12 ods. 1 písm. g) ZoPzP poisťovateľovi vznikol,
alebo naopak, v danom konkrétnom prípade existujú určité konkrétne okolnosti, ktoré odôvodňujú
neskoré oznámenie škodovej udalosti. V takom prípade nedochádza k naplneniu jedného zo zákonných
predpokladov vzniku nároku podl'a § 12 ods. 1 písm. g) zoPZP a tento nárok potom poisťovateľovi
nevnikol a nemôže si ho uplatňovať'.

V ďalšej časti odporu žalovaná uviedla, že už v konaní vedenom na OS Humenné pod sp.zn.
21C/35/2023 na OS Humenné poukazovala na konkrétne skutočnosti, ktoré pojem dôvody hodné
osobitného zreteľa v súvislosti s hlásením škodovej udalosti obsahovo napĺňajú. Žalovanej táto
dopravná nehoda spôsobila šok a stala sa práceneschopnou z dôvodov problémov so srdcom a krvným

tlakom, a to od 08.02.2019. Žalovaná spôsobenie škody a vznik dopravnej nehody, vedenie trestného
konania, obavy o zdravie poškodeného, veľmi zle psychicky znášala. Následne utrpela úraz a bola
opäť práceneschopná od 16.06.2019. Napriek týmto ťažkostiam a problémom žalovaná vznik škodovej
udalosti oznámila, avšak nesprávnej poisťovni, keď škodovú udalosť nahlásila do KOMUNÁLNEJ
poisťovne, a. s.. Všetky uvedené dôvody podstatne ovplyvnili psychické a fyzické rozpoloženie žalovanej

po dopravnej nehode a spôsobili skutočnosť, že žalovaná škodovú udalosť oznámila nesprávnej
poisťovni. Tieto okolnosti jednoznačne napĺňajú pojem dôvody hodné osobitného zreteľa, čo následne
vylučuje vznik nárok žalobcu podľa § 12 ods. 1 písm.g, ZoPP, nakoľko chýba základný zákonný
predpoklad, a to absencia akéhokoľvek dôvodu hodného osobitného zreteľa. Žalobcovi tak nárok podľa
§ 12 ods. 1 písm. g, ZoPP nevznikol.

V ďalšej časti odporu proti platobnému rozkazu žalovaná namietala aj výšku uplaltňovaného nároku
a v tejto časti uviedla, že aj keď ZoPZP v ustanovení § 12 bližšie neupravuje, v akom rozsahu
poisťovateľovi vzniká nárok na náhradu plnenia voči poistenému, automaticky to neznamená, žev prípade akéhokoľvek porušenia právnych povinností si poisťovateľ môže podľa ľubovôle stanoviť
výšku postihového nároku voči poistenému až do výšky poskytnutého plnenia poškodenému. Aj vznik
uvedeného osobitného nároku poisťovateľa a jeho výšku je potrebné podriadiť pod všeobecný právny

princíp proporcionality, ktorého cieľom je spravodlivé usporiadanie dvoch kolíznych práv. V prípade
poisteného, ktorý porušil právnu povinnosť minimálnej závažnosti, ktorej porušenie nemalo vplyv ani na
vznik škody, ani na zväčšenie jej rozsahu a nespôsobilo poisťovateľovi ťažkosti ani pri šetrení poistnej
udalosti, je namieste uplatnenie uvedeného nároku len v skutočne minimálnej výške. Podľa Ústavného
súdu Slovenskej republiky je možné za ústavne akceptovateľnú označiť úvahu, že regresná náhrada

má plniť výchovný účel a nie účel likvidačný a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo ku vzniku škody.
Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia, zohľadnením
okolností za ktorých škoda vznikla a tiež skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil. Primeranosť
a oprávnenosť uplatneného nároku a jeho výšky nie je možné posudzovať len výlučne s ohľadom na
majetkové pomery žalovaného. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je proporcionalitu
uplatneného nároku poisťovateľa podľa § 12 ZoPZP potrebné skúmať z oveľa širších hľadísk a je pritom

možné zohľadniť celé spektrum relevantných okolností.

4. Zástupca žalobcu vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že nesúhlasí s
argumentáciou žalovanej v odpore. Žalobca poukazoval na to, že žalovaná spôsobila škodovú udalosť,
pričom žalobca vyplatil za žalovanú poškodenému škodovou udalosťou poistné plnenie. Žalovaná

vznik škodovej udalosti žalobcovi neoznámila (ani ústne ani písomne) v 15 dňovej zákonnej lehote,
a to bez dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by ju v plnej miere zbavovali povinnosti úhrady
regresného nároku žalobcovi ako poisťovni. Žalobca má za to, že žalovanou predložené potvrdenia o
dočasnej pracovnej neschopnosti vôbec nepreukazujú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
v takom rozsahu, ktorý by žalovanú zbavovali povinnosti úhrady regresného nároku žalobcovi v celom

rozsahu.Medzidňomvznikuškodovejudalosti07.02.2019adňomohláseniaškodovejudalostižalobcovi
29.10.2019 uplynulo viac ako 8 mesiacov v rámci, ktorých žalovaná mohla ohlásiť škodovú udalosť
žalobcovi. Aj za predpokladu odrátania času stráveného žalovanou ako práceneschopnou žalovaná bola
prvýkrát PN od 08.02.2019 do 27.02.2019 a druhýkrát bola PN od 16.05.2019 do 12.06.2019, zostáva
viac ako 6 mesačné okno v rámci, ktorého bola žalovaná podľa všetkých žalovanou predložených

dôkazov v plnom rozsahu práceschopnou a fyzicky aj psychicky spôsobilou žalobcovi ako poisťovateľovi
oznámiť vznik ňou spôsobenej škodovej udalosti a splniť si tak svoju zákonnú povinnosť (aj keď po
15 dňovej lehote určenej Zákonom o PZP). Žalobca mal na základe uvedených skutočností za to, že
v danom prípade neexistujú na strane žalovanej také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by ju v
plnej miere zbavovali zodpovednosti za oneskorené ohlásenie vzniku škodovej udalosti a s tým spojenej

povinnosti úhrady žalobcom uplatneného regresného nároku. Žalobca ďalej uviedol, že uplatneným
regresným nárokom nepožaduje od žalovanej 100 % - nú náhradu poistného plnenia poskytnutého
Sociálnej poisťovni, ale len 30 % z poskytnutej náhrady.

5. Zástupcažalovanejvpísomnomvyjadreníkvyjadreniužalobcuuviedol,žežalobcovi(poisťovateľovi)

vzniká v zmysle § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. zákonná povinnosť do 3 mesiacov od oznámenia
škody poškodeným skončiť vyšetrovanie na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie
a podľa § 11 ods. 7 cit. zákona vzniká mu zo zákona povinnosť poskytnúť poškodenému plnenie a to do
15 dní. V ďalšej časti vyjadrenia zástupca žalovanej poukazoval na konanie žalobcu, ktoré je konaním
nadradenosti, čo je v rozpore s ust. § 2 a § 3 Občianskeho zákonníka.

6. Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s obsahom žaloby, písomných vyjadrení zástupcu
žalobcu, prednesom zástupcu žalobcu, odporom proti platobnému rozkazu, písomných vyjadrení
zástupcu žalovanej, výsluchom žalovanej, výsluchom svedka D. G., Správou o dopravnej nehode,
rozsudkom OS Humenné sp.zn. 3T/73/2020 zo dňa 19.10.2021, Oznámením žalovanej o poistnej

udalosti, súd zistil tento skutkový stav:

7. Zástupkyňa žalobcu počas konania zotrvala na podanej žalobe a písomných vyjadreniach v celom
rozsahu.
Zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca svoj nárok opiera o zákonné ustanovenie zákona a nárok

žalobcovi vznikol z titulu neprihlásenia poistnej udalosti v zákonnej 15 dňovej lehote. Žalovaná prihlásila
predmetnú poistnú udalosť až po plynutí 8 mesiacov. Podľa zástupkyne žalobcu je to dosť dlhá doba na
to, aby si žalovaná splnila zákonnú povinnosť. Podľa zástupkyne žalobcu z predloženého lekárskeho
potvrdenia vyplýva, že žalovaná nebola obmedzená v takom rozsahu, aby nebola schopná pristúpiťk nahláseniu poistnej udalosti, neutrpela také ťažké zranenia s nejakou dlhodobou formou liečenia, aby
si nesplnila zákonnú povinnosť. Podľa zástupkyne žalobcu v danej veci sú splnené dôvody, pričom
nárok žalobcu jen zákonný nárok, ktorý má aj výchovný účel. Zástupkyňa žalobcu opätovne poukazoval

na to, že žalobca si uplatňuje voči žalovanej iba vo výške 30% z poskytnutého plnenia. Zástupkyňa
žalovanejďalejpoukazovalaajnamajetkovépomeryžalovanej.Podľazástupkynežalovanejvdanejveci
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré by nebolo možné priznať žalobcovi uplatňovaný
nárok. Zástupkyňa žalobcu poukazoval aj na rozhodnutie OS Humenné v obdobnej veci pod sp.zn.
21C/35/2023.

8. Zástupkyňa žalovanej počas konania zotrvala na písomných vyjadreniach a žiadala žalobu
zamietnuť. Zástupkyňa žalovanej uviedla, že zo strany žalobcu ide o opakované uloženie sankcie
z rovnakého dôvodu. Žalovaná tvrdí, že žalobcovi nárok nevznikol, pretože na strane žalovanej sú
a boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. Zákon č. 381/ 2001 Z.z. vo svojich ustanoveniach
nedefinuje čo je potrebné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide teda o relatívne neurčitú

právnu normu, a preto pri aplikácii je potrebné posúdiť, či vzhľadom na všetky okolnosti prípadu
absolútne absentovali dôvody hodné osobitného zreteľa, či teda nárok poisťovateľovi podľa § 12 ods.
1 písm. g) Zákona 381/2001 Z.z. vznikol. Podľa zástupkyne žalovanej v danom prípade dôvodom
osobitného zreteľa je preukázaná skutočnosť, že žalovaná po dopravnej nehode bola uznaná za
práceneschopnú,atopočnúc08.02.2019do27.02.2019kedylekárombolžalovanejnariadenýpokojový

režim za účelom liečenia. Ďalej práce neschopná bola aj od 16.06.2019. V čase liečby, ktorá je
definovaná v § 2 ods. 10 Zákona 576/ 2004 Z.z., je liečba definovaná ako vedome ovplyvnenie
zdravotného stavu osoby s cieľom navrátenia zdravia zabrániť ďalšiemu zhoršeniu zdravotnému stavu.
Je zrejme, že lehota 15 dní vyplývajúca z § 10 ods. 1 zákona č.381/2001 Z.z. pre nahlásenie
škodovej udalosti nemohla byť dodržaná, lebo práceneschopnosť trvala 21 dní odo dňa vzniku škodovej

udalosti. Ďalším dôvodom hodným osobitného zreteľa je aj to, že bolo preukázané psychické a fyzické
rozpoloženie žalovanej po dopravnej nehode. Ďalším dôvodom osobitného zreteľa bolo aj to, že
políciou jej boli odobraté doklady pre potreby trestného konania a žalovaná nemohla s nimi nakladať.
Ďalším dôvodom hodným osobitného zreteľa je aj to, že žalovaná škodu ohlásila nesprávnej poisťovni,
ktorá nekonala tak, aby oznámenie postúpila príslušnej poisťovni. Za dôvod osobitného zreteľa treba

považovať aj to, ako bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že tu absentuje úmysel neoznámiť
poistnú udalosť poistiteľovi. V súvislosti s uplatnením nároku žalobcom je potrebné uviesť aj nasledovné
skutočnosti:
1.) regresná náhrada má splniť výchovný účel ako to aj vyslovil Ústavný súd SR. Výchovný účel spočíva
vtom,abypoistenývbudúcnostineporušovalpovinnostivyplývajúcezustanoveníZákona381/2001Z.z.

2.) Potreba oznámiť škodu do 15 dní je zameraná na to, aby boli prešetrené všetky okolnosti dopravnej
nehody včas a čo je najpodstatnejšie, aby poškodený bol odškodnený riadne a včas v zmysle § 11 ods.
6, 7 Zákona 381/ 2001 Z.z. lebo pre tento účel bol kreovaný aj Zákon č. 381/ 2001 Z.z. ako aj je povinný
konať žalovaný v danom prípade aj podľa § 517 Občianskeho zákona.
3.) V predmetnej právnej veci bola nehoda vyšetrená políciou ihneď. Bol preukázaný rozsah škody

u poškodeného lekárom, teda žalobcovi nevznikli žiadne problémy pri riešení a zistení rozsahu
plnenia poškodenému, teda neoznámenie škody do 15 dní nemalo žiadny vplyv na včasné plnenie
poškodenému.
4.) Vzhľadom na vymáhanie regresu žalobcom je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 2
Občianskeho zákonníka a to, že účastníci zmluvného vzťahu založeného poistnou zmluvou právne

nie sú vzájomné jeden druhému nadradení, ani podradení. V predmetnej právnej veci žalobca koná
na poste nadradeného a to preto, lebo mu je známa jeho povinnosť, ktorá vyplýva z § 11 ods. 6,7
Zákona 381 z roku 2001 Z.z. a z ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka, čiže jeho povinnosť
je povinnosť plniť riadne a včas čo v danom prípade voči poškodeným nedodržala, ale sankcionuje
žalovanú za povinnosť nepatrnú, najmenej závažnú. Ide o nepatrné porušenie povinnosti z rebríčka

povinnosti uvedených v § 1, 12 ods. 1 Zákona 381/ 2001 Z.z., kde neoznámenie škody do 15 dní
je z osem tam uvedených povinnosti uvedená na predposlednom mieste, čiže na siedmom mieste.
Z uvedeného vyplýva, že charakter porušenia tejto povinnosti je charakteru menej závažného porušenia
povinnosti. Takéto konanie žalobcu je v rozpore s § 2 ako aj v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka
a je konaním voči žalovanej konaním nefér.

9. Žalovaná na pojednávaní dňa 23.07.2025 uviedla, že v roku 2019 keď mala dopravnú nehodu
sa dostala do zlého psychického stavu, mala zdravotné problémy s tým, že ona odmietla pomoc RPZ
na mieste samom pri dopravnej nehode a auto jej bolo zadržané, pričom všetky doklady ostali v aute.Žalovaná uviedla, že žila v domnení, že má havarijnú poistku, a taktiež aj PZP uzavreté s Komunálnou
poisťovňou, teda že má nahlásiť poistnú udalosť jednej poisťovni. Nikto ju neupozornil zo strany žalobcu,
že má nejakú poistnú udalosť hlásiť s tým, že ona mala tieto skutočnosti objasnené až v čase keď jej

bolo vznesené obvinenie. V tomto období bola v zlom psychickom a zdravotnom stave. Po celú tú dobu
mala obavy nielen o vlastné zdravie a život ale hlavne o život poškodeného a o budúcnosť. Žalovaná
uviedla, že sa potom sa snažila urobiť všetky kroky a poistnú udalosť u žalobcu riadne nahlásila. Poistnú
udalosť nahlásila osobne v Košiciach. V aute, ktoré jej bolo zadržané mala malý technický preukaz od
auta, veľký technický preukaz, poistné zmluvy, zelenú kartu, bielu kartu a doklady o zaplatení poistného.

V súvislosti s uznaním za práceneschopnú bol žalovanej doporučený kľudový režim a užívanie
predpísaných liekov, pretože mala problémy so srdcom, mala vysoký tlak, mala absolvovať následne
vyšetrenia napr. na neurológií a internom oddelení. Žalovaná ďalej uviedla, že oznamovala poistnú
udalosť Komunálnej poisťovni a s pracovníčkou, s ktorou sa rozprávala tak jej povedala, že má obidve
poistky v Komunálnej poisťovni. Ona tieto veci zaevidovala.

V ďalšej časti žalovaná uviedla, že auto, s ktorým došlo k dopravnej nehode vlastnila od roku 2009,
teda 10 rokov a nebola upozorňovaná poisťovňou na to, že neplatila nejaké splátky. Taktiež nebola
postihovaná za porušenie povinnosti. Z výsluchu žalovanej vyplýva, že polícia jej auto vrátila dňa
11.04.2019.

10. Z výsluchu svedka D. G. súd zistil, že žalovaná je jeho partnerkou už 8 rokov. Čo sa týka jej stavu
po dopravnej nehode v roku 2019 svedok uviedol, že žalovaná mala problémy s tlakom, so srdcom,
s tým, že doma videl, že je jej neustále zle, že väčšinu času spala. Nemala o nič záujem, bola voči
všetkému apatická. Tento stav u žalovanej trvá aj v súčasnej dobe. Svedok ďalej uviedol, že predtým sa

žalovaná starala riadne o domácnosť a mali aj domáce zvieratá. Potom sa tomu prestala venovať.

11. ZobsahuPoistnejzmluvyč.XXXXXXXXXzodňa27.01.2018vyplýva,žepredmetnouzmluvoubola
poistená zodpovednosť za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla žalovanej zn. Hyundai
Getz, EČV: F.. (č1. 35)

12. Z obsahu Relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody vyplýva, že dňa 07.02.2019
v čase o 19.00 hod. došlo na križovatke cesty I/74 a miestnych komunikácií pred rodinným domom č.
XXX v obci Brekov k dopravnej nehode medzi OMV zn. Hyundai Getz, EČ: F., ktoré viedla žalovaná a
chodcom C. H., v dôsledku čoho utrpel chodec zranenia – ťažkú ujmu na zdraví. (čl. 47)

13. Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/73/2020 zo dňa 19.10.2021 v spojení s
uznesením odvolacieho Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/14/2022 zo dňa 27.04.2022 vyplýva,
že obžalovaná A. B. C. D. (žalovaná v tomto spore) bola uznaná za vinnú z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a)

Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 07.02.2019 v čase okolo 19:00 hod., v čase
mimo výkonu služby viedla ako vodička osobné motorové vozidlo Hyundai Getz, EČV: F., rýchlosťou
56,5 km/h po ceste 1/74 v obci Brekov, smerom od mesta Humenné na obec Strážske, kde napriek
vodorovnému a zvislému dopravnému značeniu upozorňujúcemu na priechod pre chodcov v dôsledku
plného nevenovania sa vedeniu vozidla a nedostatočnému sledovaniu situácie v cestnej premávke

neskoro spozorovala chodca C. H., ktorý v tom čase prechádzal cez cestu 1/74 z pohľadu vodičky
z ľavej strany na pravú v bezprostrednej blízkosti na riadne vyznačenom priechode pre chodcov pri
križovatke s miestnymi komunikáciami pred rodinným domov č. XXX v obci Brekov, pričom bez brzdenia
svojim vozidlom narazila do chodca a to tak, že na uvedenom mieste pravou prednou časťou tohto
vozidla v oblasti pravého predného svetlometu narazila do oblasti pravého predkolenia chodca idúceho

v krokovom pohybe, ktorý následne prepadol na prednú kapotu a čelné sklo vozidla, odkiaľ došlo k
jeho odhodeniu na pravú krajnicu vo vzdialenosti cca 26 metrov od miesta zrážky, čím obvinená ako
vodička vozidla porušila ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), e), f) a § 137 ods. 2 písm. c), písm. r)
zákona o cestnej premávke, následkom čoho chodec utrpel mnoho početné poranenia tela - polytraumu,
početné zlomeniny tvárových kostí vpravo, plášťové krvácanie pod tvrdú plenu a pavúčnicu mozgu v

čelovej oblasti obojstranne, otras mozgu ťažkého stupňa s difúznym axonálnym poranením mozgu s
poruchou vedomia, neúplne ochrnutie horných aj dolných končatín s prevahou vpravo, zlomeninu oblúka
5. krčného stavca, zlomeninu mostíka, zlomeninu 3. a 4. rebra vpravo, stredne ťažké pomliaždenie s
krvácaním do pečene, zlomeninu lopaty v bedrovej kosti vpravo, zlomeninu horného a dolného ramienkalonových kostí vľavo a ďalšie tam uvedené zranenia, ktoré si vyžiadali vysoko špecializovanú intenzívnu
liečbu vrátane operačnej liečby a ktoré na poškodenom zanechali trvalé následky v podobe poúrazovej
paraparézy a kvadruparézy, ako aj organickej duševnej poruchy pri poškodení a dysfunkcií mozgu, v

dôsledku ktorých poškodený nie je schopný vedomého aktívneho života, je nesebestačný a bez cudzej
pomoci nevie vykonávať bežné životné úkony a potreby a je trvalo odkázaný na pomoc inej osoby. Za
to obžalovanej trestný súd uložil podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j), l), § 38
ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona jej výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej určil

skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Podľa § 60 ods.1, ods. 2 Trestného zákona jej uložil trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 1 roka. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku,
poškodených C. H. a Union zdravotnú poisťovňu, a.s. s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný
proces. Uvedené súdy sa v trestných rozsudkoch vysporiadali aj s obranou obžalovanej, že chodec bol
pod vplyvom alkoholu a bol v tmavom oblečení, pričom konštatovali, že toto nemalo vplyv na zavinenie
a vinu obžalovanej. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd zamietol odvolanie prokuratúra v tejto veci

proti prvostupňovému rozsudku, čo sa týka uloženého trestu, pretože tento považoval za dostatočný.

14. Z oznámenia žalovanej žalobcovi vyplýva, škodovú udalosť - dopravnú nehodu nahlásila poisťovni
na tlačive, ktoré bolo doručené poisťovni dňa 29.10.2019. (čl. 35)

15. Z obsahu Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 25.06.2024 vyplýva, že žalobca oznámil Sociálnej
poisťovni, pobočka Humenné, že poukázal na účet Sociálnej poisťovne sumu 4.459,62 eur, ktorá bola
vyplatená Sociálnou poisťovňou poškodenému C. H.. (čl. 43)

16. Z obsahu výzvy žalobcu zo dňa 02.07.2024 vyplýva, že predmetnou výzvou žalobca vyzýval

žalovanú na zaplatenie sumu 1.337,89 eur do 19.07.2024. (čl. 44)

17. Z potvrdení o dočasnej práceneschopnosti vyplýva, že žalovaná bola prvýkrát práceneschopná od
08.02.2019 do 27.02.2019 a druhýkrát od 16.05.2019 do 12.06.2019. (čl. 76)

18. Z obsahu rozsudku OS Humenné č.k. 21C/35/2023 – 300 zo dňa 15.11.2024 vyplýva, že
predmetným rozsudkom súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 19.142,52 eur spolu s úrok
z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 10.03.2023, pričom išlo o nárok žalobcu voči žalovanej
na základe dopravnej nehody zo dňa 07.02.2019.
Podľa vyjadrenia zástupkyne žalobcu bol predmetný rozsudok potvrdený rozsudkom KS v Prešove

sp.zn. 13Co/12/2025 zo dňa 14.07.2025.

19. V bode 21. odôvodnenia rozsudku OS Humenné č.k. 21C/35/2023 – 300 zo dňa 15.11.2024 sú
uvedené majetkové pomery žalovanej nasledovne:“ Žalovaná uviedla a zdokladovala svoje príjmy a
výdavky ohľadom majetkových pomerov, a to: plat priemerne - 2 175,- eur, prídavky na dieťa – 60,- eur,

príjem z nájmu bytu na D. XX, F. – XXX,- eur, spolu príjmy - 2 565,- eur.
Uviedla a doložila svoje mesačné výdavky : Hypotéka č. 1 – 269,- eur, hypotéka č. 2 - 275,67 eur, úver
č. 1 (na auto) - 213,71 eur, úver č. 2 - 332,86 eur, investičné sporenie – 100,- eur, SIPO na byt na E. XX,
Humenné - 188,90 eur, ANTIK byt na E. XX, Humenné - 32,78 eur, elektrina byt D. XX, Humenné – 25,-
eur, zálohové platby pre Bytové družstvo za byt D. XX, F. - XXX,XX I., J. K. D. XX, F. – XX,- eur, telefóny

- 48,50 eur, dcéra zvýšené výdavky na lieky a stravovanie kvôli laktózovej intolerancii – 200,- eur, spolu
výdavky -1 838,49 eur. Žalovaná uviedla zostatky hypoték - úverov k 04.08.2024 : hypotéka č. 1 - -37
517,73 eur, hypotéka č. 2 - -36 646,59 eur, úver č. 1 (na auto) - -9 560,42 eur, úver č. 2 - -21 970,42 eur,
teda spolu zostatok hypoték - úverov k 04.08.2024 v sume -105 685,16 eur. Čo sa týka účtov - zostatkov
k 04.08.2024 : Jej účet v C. - 42,56 eur, investičný sporiaci účet v SLSP - 1 351,37 eur, sporiaci účet

v C. - 1,41 eur, spolu úspory 1 395,34 eur.
Čo sa týka majetkových pomerov, žalovaná vlastní 2-izbový byt na E. XX, F., kúpený v roku 2011,
financovaný hypotékou č. 1. Žalovaná vlastní 1,5 izbový byt na D. XX L. F., kúpený v roku 2021,
financovaný hypotékou č. 2, ktorý v súčasnej dobe dáva do podnájmu a príjem z prenájmu zdaňuje.
Taktiež je vlastníčkou osobného motorového vozidla Hyundai i20, rok výroby 2023, financovaný z úveru

č. 1 a kúpna cena vozidla bola 15 778,40 eur. K tomu má ešte rôzne iné výdavky: Platby poistiek k
autu, bytom, úrazových poistiek cca 600,- eur a výdavky na veterinára. Žalovaná k týmto skutočnostiam
doložila aj potvrdenie o mzde za obdobie 7/2023 - 6/2024, z ktorej vyplýva vyššie uvedený priemerný
zárobok v čistom.Žalovaná doložila nájomnú zmluvu na byt uzavretú medzi ňou ako prenajímateľkou a nájomcom G. C.,
ktorej je predmetom 1,5-izbový byt č. XX M. D. XX L. F. za účelom bývania, s dobou nájmu od 01.05.2021
na dobu neurčitú s výškou nájomného 330,- eur mesačne, pričom v nájomnom sú zahrnuté aj poplatky

za vodu, televízny signál a spotreba elektrickej energie.
Rovnako žalovaná doložila aj výpisy zo svojho účtu, vrátane splátok úverov - hypoték a doklad SIPO
k 8/2024 na sumu 188,90 eur, z čoho: elektrina 46,29 eur, plyn záloha 31,- eur, nájomné 111,61 eur.
Rovnako doložila faktúru od spoločnosti ANTIK za televízne služby z 01.07.2024, splatnej 15.07.2024
na sumu 15,76 eur. Doložila taktiež z Bytového družstva Humenné mesačný predpis úhrad za plnenia

súvisiace s užívaním bytu na ulici D. XX, F. k 7/2024 na sumu predpisu 141,07 eur. Doložila faktúru z
Orange za mobil splatnú 26.07.2024 na sumu 50,53 eur a faktúru splatnú 26.07.2024 na sumu 34,53
eur a faktúru splatnú 26.07.2024 od Orange na sumu 16,- eur.
Žalovaná taktiež doložila potvrdenie o návšteve školy svojej dcéry z Univerzity Konštantína a Filozofa v
Nitre, Filozofická fakulta, z ktorej je zrejmé, že jej dcéra K. N. D., nar. XX.XX.XXXX je riadnou študentkou
dennou formou.

Z čiastočného výpisu z katastra nehnuteľnosti, k. ú. F., z listu vlastníctva č. X XXX vyplýva, že žalovaná
je výlučným vlastníkom bytu č. XX, vo vchode XX na 1. poschodí, vrátane spoluvlastníckeho podielu na
tam uvedených parcelách a spoločných častiach, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2011. Z
čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. X XXX, k. ú. F. je zrejmé, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou
bytu č. XX vo vchode XX na X. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX a spoluvlastníčkou ku

parcelám a spoločným častiam, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.03.2021. Z faktúry č. XXXXXX
od O. P. B. - RADES Michalovce je zrejmé, že žalovaná kúpila osobné motorové vozidlo Hyundai v sume
15 778,40 eur a faktúra je vystavená zo dňa 20.04.2023.“

Na pojednávaní dňa 23.07.2025 žalovaná uviedla, že nedošlo u nej k podstatným zmenám týkajúcich

sa majetkových pomerov, pričom uviedla, že od 01.01.2025 nemá priznaný daňový bonus na plnoletú
nezaopatrenú dcéru vo výške 50,-eur.

20. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť.

21. Podľa 10 ods.1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (vtedy platného), poistený je povinný oznámiť
poisťovateľovi vznik škodovej udalosti, podľa písm. a) do 15 dní, po jej vzniku, ak vznikla na území
Slovenskej republiky.

Podľa § 12 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z.,poisťovateľ má proti poistenému právo na náhradu poistného
plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody vrátane inej ujmy spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak poisťovateľ preukáže, že poistený, podľa písm. g) ak bez dôvodov hodných
osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ak dlžník ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej
mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie
veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ak ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

23. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Predmetom žaloby bol nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy, ktorú žalobca vyplatil
namiesto žalovanej Sociálnej poisťovni v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 07.02.2019.25. Je nespornou skutočnosťou, že žalovaná ako poistená uzavrela s právnym predchodcom
žalobcu dňa 27.01.2018, číslo Poistnej zmluvy XXXXXXXXXX Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla svoje motorové vozidlo Hyundai
Getz, EČV: F., pričom poistné bolo riadne uhradené. V konaní nie je sporné, že dňa 07.02.2019
došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, pri ktorej žalovaná ako vodička zrazila chodca C. H. na
priechode pre chodcov, za čo bola odsúdená v trestnom konaní, právoplatným rozsudkom Okresného
súdu Humenné zo dňa 19.10.2021, sp. zn. 3T/73/2020. V uvedenom trestnom konaní sa skúmala aj

obrana žalovanej - tmavé oblečenie poškodeného chodca, alkohol poškodeného chodca, pričom trestné
súdy poukazovali na to, že tieto skutočnosti nemali vplyv na dopravnú nehodu a zavinenie žalovanej
ako u žalovanej a za túto dopravnú nehodu je zodpovedná výlučne ona. V konaní nie je sporné a
bolo to preukázané aj listinnými dôkazmi, že žalobca ako poisťovňa vyplatila z tejto poistnej zmluvy na
túto poistnú udalosť - dopravnú nehodu Sociálnej poisťovni sumu 4.459,62 eur, ktorá bola vyplatená
poškodenému z poškodenia na zdraví. Žalobca v konaní uplatňoval iba 30% z poskytnutého plnenia,

teda sumu 1.337,89 eur.

26. V konaní nie je sporné, že k dopravnej nehode - poistnej udalosti došlo 07.02.2019 a žalovaná
ako poistená nahlásila túto poistnú udalosť žalobcovi až dňa 29.10.2019 na vyplnenom tlačive žalobcu.
Od poistnej udalosti do dňa jeho riadneho nahlásenia zo strany žalovanej teda uplynula doba cca 8

mesiacov.

27. Podľa názoru súdu žalobca preukázal porušenie povinnosti žalovanej ako poistenej, ktorá je
uvedená v ust. § 10 ods. 1 písm.a ) zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého je poistený povinný písomne
oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, vznikla na území SR. Žalobca

dôvodnosť žaloby preukázal splnením ustanovení § 12 ods. 1 písm. g) zákona o povinnom zmluvnom
poistení, že poisťovateľ má proti poistenému nárok na náhradu poistného plnenia, alebo jeho časti, ktoré
za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak bez dôvodov hodných
osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 - 4. V tomto prípade žalovaná porušila svoju
povinnosť oznámiť riadne a včas vznik škodovej udalosti žalobcovi v lehote stanovenej v § 10 ods. 1

písm. a) zákona č.381/2001 Z.z. Súd nezistila ani dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovanej,
ktoré by ju zbavovali tejto povinnosti.

28. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok OS Humenné č.k. 21C/35/2023 – 300 zo dňa
15.11.2024, ktorý bol potvrdený rozsudkom KS v Prešove sp.zn.13Co /12/2024 zo dňa 14.07.2025,

pričom súd si osvojil odôvodnenie rozsudku OS Humenné č.k. 21C/35/2023 – 300 zo dňa 15.11.2024,
podľa ktorého „ Súd skúmal obranu žalovanej a to, že na jej strane boli dôvody hodné osobitného
zreteľa, na základe ktorých nemohla oznámiť poisťovateľovi - žalobcovi vznik škodovej udalosti do 15
dní od jej vzniku podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení. Tieto dôvody
hodné osobitného zreteľa v tomto konkrétnom spore na strane žalovanej preukázané neboli (§ 12 ods. 1

písm. g/ zákona o povinnom zmluvnom poistení). Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalovaná
oznámila poisťovni na predpísanom tlačive túto škodovú udalosť - poistnú udalosť až cca 8 mesiacov po
jej vzniku. Obrana žalovanej v tom smere, že po dopravnej nehode bola od 08.02.2019 do 27.02.2019
prvýkrát práceneschopná a následne v dôsledku úrazu bola práceneschopná druhýkrát od 16.05.2019
do 12.06.2019, vzhľadom na dobu od vzniku škodovej udalosti - dopravnej nehody do nahlásenia

poistnej udalosti žalobcovi nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Uplynula totiž dlhá
doba, počas ktorej žalovaná mala možnosť splniť túto zákonnú povinnosť, pričom z doložených PN
vyplýva, že nešlo o diagnózy, predovšetkým u prvej PN, v dôsledku ktorej by pri tejto škodovej udalosti
- dopravnej nehode utrpela zranenia s dlhšou dobou liečenia, ktoré by jej znemožňovali splniť si túto
zákonom uloženú povinnosť podľa § 10 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Z prvej PN vyplýva, že

mala bolesti hlavy a ďalšie následky, pričom tieto diagnózy mala už predtým a z druhej PN vyplýva, že si
spôsobila sama iný úraz. Nešlo teda o PN v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a o také zdravotné
dôvody, ktoré by jej cca 8mesiacov neumožňovali nahlásenie poistnej udalosti riadne a včas.
Rovnako súd pritom musel prihliadať na okolnosti vzniku škody a to, že žalovaná bola škodcom z
toho protiprávneho konania, za ktorý bola právoplatne odsúdená trestným súdom, pričom spôsobila

uvedenú poistnú udalosť - dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila ťažkú ujmu na zdraví s trvalými
následkami poškodenému H., tak ako je to uvedené vyššie. Z trestných rozsudkoch je pritom zrejmé,
že dopravnú nehodu zavinila výlučne žalovaná porušením tam uvedených právnych predpisov a na jej
vine neniesol zodpovednosť poškodený Demeter. Pokiaľ bola žalovaná v zlom psychickom stave podopravnej nehode, tak tento si spôsobila sama svojim protiprávnym konaním, a to dopravnou nehodou,
za ktorú bola právoplatne odsúdená.
To, že žalovaná nahlásila dopravnú nehodu inej poisťovni, a to Komunálnej poisťovni, a. s., kde mala

predtým zavreté povinné zmluvné poistenie, ako aj havarijné poistenie, taktiež nie je dôvodom hodným
osobitného zreteľa, a to vzhľadom na dobu cca 8 mesiacov, ktoré uplynuli od dopravnej nehody a
nahlásenia poistnej udalosti žalobcovi. Súd by samozrejme PN žalovanej po dopravnej nehode hodnotil
inak, teda ak by bolo v konaní preukázané, že pri dopravnej nehode utrpela také vážne zranenia s dlhou
dobou liečenia, ktoré by jej objektívne znemožňovali splniť svoju zákonnú povinnosť podľa § 10 zákona

o povinnom zmluvnom poistení a nahlásiť poistnú udalosť - dopravnú nehodu riadne a včas žalobcovi
- poisťovni. V tomto spore sa však nejedná o tento prípad.

Rovnako je nedôvodná obrana žalovanej, ktorá poukazuje na rovnosť postavenia strán sporu v tomto
konaníanarozporsdobrýmimravmipodľa§2a§3Občianskehozákonníka(uvedenévyššie)vzhľadom
nato,žežalobcaakopoisťovňaplnilztejtopoistnejzmluvypoškodenémuuvádzanéplneniapozákonom

stanovenej lehote. Súd konštatuje, že aj v tomto konaní majú strany rovnaké postavenie, avšak žalovaná
sa v tomto konaní nemôže dovolávať oneskoreného plnenia zo strany žalobcu poškodenému. Toto
právo má jedine poškodený, ktorý však v tejto konkrétnej veci nepodal žalobu ani voči žalovanej ako
škodcovi a poistenej, a ani priamo voči poisťovni, pričom zákon mu toto právo priznáva. Je tak jediným
oprávneným subjektom, ktorý by mohol poukazovať na tieto porušenia ustanovení zákona o povinnom

zmluvnom poistení zo strany žalobcu. Súd tu poukazuje aj na rozhodnutie odvolacieho Krajského súdu
v Prešove vzhľadom k týmto odvolacím námietkam žalovanej, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné, pričom
prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v ďalšom konaní. Podanie tejto žaloby
zo strany poisťovne nemôže byť považované za zneužitie postavenia silnejšou stranou a porušenie
rovnosti strán, pretože toto právo (regresný nárok) má poisťovňa priamo zo zákon podľa § 12 a nejde z

jej strany o svojvoľné konanie. Strany sporu v tomto smere nemali ďalšie návrhy na dokazovanie.

Súd tak konštatuje, že žalobca v tomto konkrétnom spore preukázal splnenie podmienok podľa § 12 na
regresný nárok voči žalovanej z poistného plnenia pre porušenie § 10 zákona o povinnom zmluvnom
poistení. V tomto prípade sa nejedná o nárok na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka, ale o

regresný nárok podľa osobitného predpisu - zákona o povinnom zmluvnom poistení. Z tohto dôvodu
súd v takomto spore (regresný nárok, nie nárok na náhradu škody) nemôže použiť ustanovenia § 450
Občianskeho zákonníka, tzv. moderačné právo na zníženie nároku na náhradu škody.“

„Taktiež súd zobral do úvahy, že u žalovanej neboli zistení dôvody hodné osobitného zreteľa podľa §

12, ktoré by jej zbavovali zodpovednosti za regresný nárok vzhľadom na dlhú dobu, ktorá uplynula od
poistnej udalosti - dopravnej nehody a jej nahlásenia zo strany žalovanej cca 8 mesiacov, pričom tak
ako to už bolo odôvodnené vyššie, žalovaná nepreukázala tieto dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd
zobral do úvahy, že žalovaná spôsobila svojim protiprávnym konaním - dopravnou nehodou - poistnou
udalosťou, za ktorú bola právoplatne odsúdená trestným rozsudkom a žalovaná spôsobila porušenie

svojej povinnosti podľa § 10 zákona o povinnom zmluvnom poistení - nahlásiť poistnú udalosť poisťovni
riadne a včas, teda v zákonnej lehote a preto musí niesť následky - zodpovednosť za tieto svoje konania.

Ztohtodôvoduneobstojíaniobranažalovanej,žekonanímžalobcuauplatnenímtejtoregresnejnáhrady
podľa žalovanej je konanie v rozpore s dobrými mravmi a porušenia rovnakého právneho postavenia

strán sporu podľa § 2 a § 3 Občianskeho zákonníka (viď vyššie), pretože žalobca len realizoval svoje
zákonné právo, a to regresný nárok podľa osobitného právneho predpisu, a to § 12 zákona o povinnom
zmluvnom poistení.

Súd pri určení primeranosti a proporcionality regresného nároku do úvahy aj osobné, zárobkové a

majetkové pomery žalovanej, ktorá škodu spôsobila. Tak ako je to uvedené vyššie, boli doložené
príjmy a výdavky žalovanej a je zrejmé, že žalovaná sama stará o jednu nezaopatrenú dcéru, ktorá je
študentkou na vysokej škole a z výsledkov šetrenia jej majetkových pomerov vyplynulo, že žalovaná
je vlastníčkou dvoch nehnuteľnosti - bytov v Humennom, z ktorých jeden prenajíma, je vlastníčkou
osobného motorového vozidla, je príslušníčkou policajného zboru, kde má stály zárobok, tak ako je to už

vyššie uvedené a súd zobral aj do úvahy, že má dve hypotéky a úver na auto a ďalšie vyššie uvedené
výdavky. Nejde teda o nemajetnú osobu, tak ako je to vyššie uvedené. Bude na žalovanej, aby si v
prípade právoplatnosti tohto rozsudku usporiadala svoje majetkové pomery.“29. Súd teda žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal žalobcovi uplatňovanú sumu.

30. Súd priznal žalobcovi aj uplatňovaný úrok z omeškania z dôvodu, že žalovaná sa dostala do

omeškania, a to od dňa 20.07.2024, pretože podľa výzvy žalobcu mala žalovaná zaplatiť žalobcovi
požadovanú sumu do 19.07.2024. Výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 3 ods.1 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou

úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný
úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanej
náhradu trov konania v rozsahu 100% z dôvodu, že žalobe bolo vyhovené.

34. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto

rozsudku, tak ako to vyplýva z ust. § 262 ods.2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.