Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/105/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425208491
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425208491.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov
senátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci navrhovateľa: DDI s. r. o.,
so sídlom Kukučínova 22, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 519 446, právne zastúpený: Mgr. Mgr. Martin
Danišovič, advokát, Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava a odporcu: Koni EU, s.r.o., so sídlom Seberíniho
1, 821 03 Bratislava, IČO: 51 644 584, o návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, na odvolanie

navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 22.09.2025, č. k. 23C/15/2025-29,
takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č.k. 23C/15/2025-29 zo dňa 22.09.2025 sa p o
t v r d z u j e .

Odporcovi sa voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na súpis hnuteľných vecí (I.
výrok); odporcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2/ Súd prvej inštancie zhrnul, že navrhovateľ sa v konaní domáhal nariadenia súpisu hnuteľných vecí
nachádzajúcich sa v nebytových priestoroch č. X.XX, X.XX, X.XX, X.XX, X.XX o celkovej rozlohe 103,21

m2, na 8. podlaží administratívno - prevádzkovej budovy súp. číslo XXX postavenej na pozemku parc.
číslo XXXX/XX s výmerou 2188 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcej sa
v Bratislave v katastrálnom území C., zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Bratislava,
odboru katastrálneho na LV č. XXXX. Zároveň žiadal, aby súd vykonaním súpisu hnuteľných vecí
poveril súdneho exekútora R.. Y. Q., so sídlom Y. XX, XXX XX F. a zaviazal odporcu nahradiť mu trovy
súdneho konania. Svoj návrh založil na tom skutkovom základe, že medzi ním ako prenajímateľom

a odporcom ako nájomcom, bola dňa 14.05.2024 uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov,
ktorej predmetom bol prenájom obchodných priestorov o celkovej rozlohe 103,21 m2 nachádzajúcich
sa na 8. poschodí administratívno - prevádzkovej budove súp. číslo XXX, postavenej na pozemku parc.
č. XXXX/XX s výmerou 2188 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcej sa v
Bratislave v katastrálnom území C., zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Bratislava,
odboru katastrálneho na LV č. XXXX. Predmetná budova je postavená na ul. L. č. X v Bratislave

a je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Navrhovateľ a odporca sa v zmluve dohodli na výške a
podmienkach platenia nájomného (čl. IV bod 1 zmluvy) tak, že faktúry za nájomné sa budú vystavovať v
piaty deň daného mesiaca, ktorého sa nájomné týka, so splatnosťou 14 dní od jej doručenia nájomcovi.
Odporca si neplnil riadne a včas povinnosť platiť dohodnuté nájomné a dostal sa do omeškania s
hradením nájomného za viacero mesiacov. K 13.08.2025 dlh odporcu na nájomnom činil 10.792,65 Eur.
Navrhovateľ naposledy vyzval odporcu na úhradu dlžného nájomného upomienkou zo dňa 13.08.2025.

Odporca výzvu na uhradenie nájomného prevzal, avšak dlžné nájomné neuhradil. Dlžné nájomné je
zabezpečené len v čiastočnom rozsahu. V zmysle článku V ods. 1 zmluvy o nájme nebytových priestorovodporca zložil na zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa kauciu vo výške 805,- Eur, čo s prihliadnutím
na dlžnú sumu nájmu vo výške 10.792,65 Eur považuje navrhovateľ za nedostatočné. V priestoroch,
ktoré tvoria predmet nájmu, sa nachádzajú hnuteľné veci, ktoré tam boli odporcom vnesené, a ktoré

sú v jeho vlastníctve, pričom navrhovateľ v predmete nájmu spozoroval aktivity odporcu spočívajúce
v manipulácií s hnuteľnými vecami, pričom niektoré hnuteľné veci boli, podľa mienky navrhovateľa, z
predmetu nájmu už odstránené. Dôvodil, že z ust. § 672 Obč. Zák. mu ako prenajímateľovi vyplýva,
na zabezpečenie nájomného, záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria
nájomcovi. Z ods. 2 predmetného zákonného ustanovenia ďalej vyplýva, že záložné právo zanikne, ak

sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný
príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo
aksaodstraňujúveci,napriektomu,ženájomnéniejezaplatenéalebozabezpečené,môžeprenajímateľ
zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou
súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor, čo výslovne
vyplýva z ust. 672 ods. 2 Obč. Zák. a ust. § 193 písm. d) EP. Dodal, že záložné právo navrhovateľa

k hnuteľným veciam odporcu, ktoré sa nachádzajú v predmete nájmu stále trvá, nakoľko predmetné
hnuteľné veci ako zriaďovacie predmety prevádzky odporcu sa ku dňu podania tohto návrhu stále fyzicky
nachádzajú v predmete prenájmu, a teda neboli zo strany odporcu odstránené pred spísaním súdneho
súpisu. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporca, podľa zistení navrhovateľa, začal z predmetu nájmu
odnášať niektoré hnuteľné veci tam umiestnené, navrhovateľ pristúpil dňa 04.09.2025 k faktickému

zabezpečeniu a zadržaniu vecí, nakoľko ho k tomu oprávňuje ust. § 672 ods. 2 Obč. Zák., pričom návrh
na vykonanie súpisu hnuteľných vecí podal v zákonnej lehote 8 dní od zadržania vecí.

3/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 1, čl. 4 ods. 1 CSP, § 324 ods.
1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328, § 329 ods. 1, 2 CSP, § 151s ods. 1, § 672 ods. 1, 2

Obč. Zák. a vecne tým, že z obsahu podaného návrhu, ako aj listín k nemu priložených vyplýva,
že navrhovateľ sa nedomáha vydania poverenia na vykonanie tzv. preventívneho súpisu podľa prvej
vety § 672 ods. 2 Obč. Zák., ale sa domáha vydania poverenia na súpis zadržaných hnuteľných
vecí z titulu výkonu zádržného práva. Ozrejmil, že predpokladom vyhovenia takémuto návrhu sú
existencia nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, existencia pohľadávky navrhovateľa

voči odporcovi na nájomnom, zadržanie hnuteľných vecí prenajímateľom, t.j. navrhovateľom, dodržanie
zákonom stanovenej lehoty na podanie návrhu na súpis hnuteľných vecí a osvedčenie, že nájomca sa
sťahuje alebo odstraňuje veci z predmetu nájmu. V kontexte s tým vo vzťahu k predmetu tejto sporovej
veci skonštatoval, že z predložených listinných dôkazov mal za osvedčené, že medzi navrhovateľom
a odporcom vznikol nájomný vzťah na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa

14.05.2024, predmetom ktorej bol prenájom obchodných priestorov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti
súpis. č. XXX, nachádzajúcej sa v Bratislave na L. ul. č. X zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. C.,
obec: Bratislava - C., okres Bratislava K., ďalej aj to, že v zmysle nájomnej zmluvy bol odporca povinný
žalobcovi platiť nájom vo výške 955,- Eur mesačne bez DPH spolu s prevádzkovými nákladmi vo výške
730,68 Eur s DPH. Za osvedčené považoval aj to, že si odporca neplnil riadne a včas povinnosť platiť

dohodnuté nájomné, dostal sa do omeškania s úhradou nájomného za niekoľko mesiacov, pričom ku
dňu 13.08.2025 suma dlžného nájomného činila 10.792,65 Eur. Navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu
dlžnéhonájomnéhoupomienkouzodňa13.08.2025,ktorúodporcaosobneprevzal,navýzvunereagoval
a dlžné nájomné neuhradil. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za preukázané splnenie
prvých dvoch predpokladov vyhovenia návrhu na súpis hnuteľných vecí, a to je existencia nájomného

vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom a existencia pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi. Z
obsahu navrhovateľom predložených listinných dôkazov však nemal preukázané splnenie ostatných
predpokladov potrebných na vyhovenie návrhu navrhovateľa na súpis hnuteľných vecí, a to zadržanie
hnuteľných vecí prenajímateľom (navrhovateľom), dodržanie zákonom stanovenej lehoty na podanie
návrhu na súpis hnuteľných vecí a osvedčenie, že nájomca sa sťahuje alebo odstraňuje veci z predmetu

nájmu.

4/ Súd prvej inštancie, s poukazom na skutkové zdôvodnenie návrhu, ďalej uviedol, že navrhovateľ mal
spozorovať aktivity odporcu spočívajúce v manipulácii hnuteľných vecí v jeho vlastníctve, ktoré boli do
predmetu nájmu ním vnesené, keď niektoré hnuteľné veci už mali byť odporcom z predmetu nájmu

odstránené;sohľadomnatútookolnosťnavrhovateľpristúpildňa04.09.2025kfaktickémuzabezpečeniu
a zadržaniu vecí a následne podal návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí v zákonnej lehote 8
dní od zadržania veci. Súdu prvej inštancie vo vzťahu k týmto tvrdeniam však chýbal dôkaz. V tomto
kontexte potom skonštatoval, že pri analogickom použití úpravy o neodkladných opatreniach na konanieo návrhu na udelenie poverenia na vykonanie súpisu zadržaných hnuteľných vecí síce postačuje aspoň
osvedčenie tvrdení navrhovateľa o splnení zákonných predpokladov, avšak osvedčenie sa vzťahuje
aj na jeho tvrdenie o odstraňovaní hnuteľných vecí z predmetu nájmu odporcom (nájomcom) alebo o

sťahovaní sa odporcu, t.j. uviesť také skutkové tvrdenia a podložiť ich listinami, dôkazmi alebo inými
skutočnosťami, ktoré súdu umožnia prijať dôvodný záver, že k takémuto konaniu zo strany odporcu
ako nájomcu skutočne dochádza alebo takéto konanie reálne hrozí a nie je len výsledkom skutkového
dohadu alebo predpokladu navrhovateľa.

5/ Súd prvej inštancie potom uzavrel, že pri rozhodovaní o návrhu vychádzal zo skutkových tvrdení v
ňom uvedených a z príloh k nemu pripojených, pričom bol povinný z ponúknutého skutkového tvrdenia
a pripojených dokladov vyhodnotiť, či aspoň v rovine osvedčenia vyplýva potvrdenie navrhovateľom
tvrdených skutkových okolností o úkonoch odporcu smerujúcich k príprave a vyneseniu (vysťahovaniu)
hnuteľných vecí. Podľa súdu prvej inštancie však navrhovateľ v konaní toto neosvedčil; t.j. neosvedčil,
že by zo strany odporcu dochádzalo k odnášaniu hnuteľných vecí vnesených odporcom do predmetu

nájmu. Dodal, že nemal za osvedčenú ani navrhovateľom tvrdenú skutočnosť, že dňa 04.09.2025
pristúpilkfaktickémuzadržaniuhnuteľnýchvecíodporcu,keďvtomtosmere,okremskutkovéhotvrdenia
v návrhu, túto skutočnosť nepodložil žiadnymi dôkazmi. Preto nebolo možné preskúmať ani samotnú
včasnosť podania návrhu na výkon súpisu hnuteľných vecí, t.j. či navrhovateľ dodržal zákonnú 8-dňovú
lehotu v zmysle ust. § 672 ods. 2 Obč. Zák. S poukazom na uvedené mu neostávalo nič iné, ako návrh

na nariadenie súpisu hnuteľných vecí zamietnuť.

6/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Plne procesne úspešnému odporcovi však nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu
v konaní žiadne trovy, či iné výdavky na svoju procesnú obranu nevznikli.

7/ Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Navrhol odvolaciemu súdu, aby návrhu na
vykonanie súpisu hnuteľných vecí v celom rozsahu vyhovel. Argumentoval tým, že z primeranej aplikácie
ust. § 326 CSP na návrhy upravené v ust. § 672 ods. 2 Obč. Zák. nemožno vyvodiť, že by bolo

po navrhovateľovi vyžadované, aby preukazoval všetky skutočnosti ustanovené v § 672 ods. 2 Obč.
Zák., za splnenia ktorých je ako prenajímateľ oprávnený zadržať hnuteľné veci, keďže táto okolnosť
vyplýva z rozdielu medzi dokazovaním a osvedčovaním. Má za to, že v prípade ak preukázal existenciu
nájomného vzťahu, pričom tiež osvedčil existenciu splatnej pohľadávky, kde zároveň preukázal, že
odporca je dlhodobo v omeškaní s platením nájomného, osvedčil tým aj ostatné skutočnosti, ktoré

uviedol v návrhu (odstraňovanie vecí z nájmu a splnenie zákonnej lehoty 8 dní na podanie návrhu),
nakoľko existencia nájomného vzťahu a podstatné omeškanie nájomcu s platením nájomného, ktoré
nie je zabezpečené, spĺňa pravdepodobnostný predpoklad pre následné konanie takéhoto nájomcu,
spočívajúce v odstraňovaní vecí z nájmu.

8/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že je vecne
správne.

9/ Podľa § 672 ods. 2 Obč. Zák., záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané

úradnou osobu poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje
práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek
tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné
nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci
vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.

10/ Podľa § 151s ods. 1 Obč. Zák., kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil
svojusplatnúpeňažnúpohľadávkuvočitomu,komujeinakpovinnývecvydať.Nemožnovšakzadržiavať
vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

11/ Odvolací súd sa stotožňuje s primárnou odvolacou argumentáciou navrhovateľa, že najbližšou
právnou úpravou použiteľnou v tomto type konaní, sú ustanovenia Civilného sporového poriadku
vzťahujúce sa na skrátené konania, t.j. ustanovenia jeho Tretej hlavy, Prvý diel „Neodkladné opatrenia a
zabezpečovacie opatrenia“ (ust. §§ 324 až 344 CSP). Zádržné (retenčné) právo, vo svojej podstate, jetotižzabezpečovacíinštitútpreuspokojeniepeňažnejpohľadávkyosoby,ktorájeinakpovinnávecvydať.
Zadržanie je založené na jednostrannom právnom úkone oprávnenej osoby, neplní však uhradzovaciu
funkciu(narozdielodzáložnéhopráva),alefunkciuzabezpečovaciu,hocizadržanievecimávkonečnom

dôsledku napomôcť k splneniu pohľadávky.

12/ Pri nariadení zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad
požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V tomto smere sa pre naplnenie požiadavky rýchlej a
efektívnej ochrany (§ 328 ods. 2 CSP) nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré by mal mať súd zistené

pred vydaním rozhodnutia v merite veci. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri jeho
rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať riadne dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP),
teda rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z
procesného hľadiska je teda zásadným determinantom pre rozhodnutie súdu obsah samotného návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ povinný osvedčiť relevantné skutkové
tvrdenia neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom udržateľnom

rámci je postačujúce, ak sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia aspoň osvedčené. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň tie základné
skutočnosti, ktoré poskytujú udržateľný záver, o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre
nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu.

13/ Z tohto možno vyvodiť, že základnou podmienkou úspešnosti návrhu na vydanie predmetného
zabezpečovacieho inštitútu (o súpis zadržaných hnuteľných vecí osobou poverenou súdom) bolo, za
analogickej aplikácie ustanovení civilného sporového poriadku o neodkladnom opatrení, osvedčenie

existencie zákonných dôvodov vedúcich k jeho nariadeniu a jeho opodstatnenosti. Vo vzťahu k
prejednávanej veci to teda znamená, že úlohou navrhovateľa bolo nielen osvedčiť existenciu platného
nájomného vzťahu a splatnej pohľadávky, ale vzhľadom na hypotézu príslušnej hmotnoprávnej normy
(ust. § 672 ods. 2 Obč. Zák.), osvedčiť aj okolnosť, že sa nájomca (odporca) sťahuje, resp. odstraňuje
veci z predmetu nájmu (t.j. že navrhovateľovi hrozí bezprostredná ujma a potreba bezodkladnej úpravy

pomerov), že prenajímateľ veci z predmetu nájmu zadržal a zároveň dodržal zákonnú lehotu 8 dní na
podanie návrhu o súpis osobou poverenou súdom. Nemožno sa teda stotožniť s navrhovateľom, že
pre vyhovenie návrhu mu postačovalo preukázať existenciu nájomného vzťahu (predložením nájomnej
zmluvy) a existenciu splatnej pohľadávky, t.j. že odporca je dlhodobo v omeškaní s platením nájomného
(výzvou na úhradu, ktorá sa dostala do sféry nájomcu), čím by automaticky osvedčil aj ostatné

skutočnosti, ktoré uviedol v návrhu (odstraňovanie vecí z nájmu, zadržanie vecí a splnenie zákonnej
lehoty 8 dní na podanie návrhu). Existencia nájomného vzťahu a podstatné omeškanie nájomcu s
platením nájomného, ktoré nie je zabezpečené, totiž nemôžu zároveň naplniť aj pravdepodobnostný
predpoklad pre následné konanie takéhoto nájomcu, spočívajúce v odstraňovaní vecí z nájmu, ani ich
zadržanie prenajímateľom, ako chybne navrhovateľ dôvodí v odvolaní.

14/ Súd prvej inštancie v ods. 22. napadnutého uznesenia teda správne uzavrel, že posledné tri
zákonné predpoklady (aspoň náznak úkonov nájomcu indikujúcich sťahovanie alebo odstraňovanie
vecí z predmetu nájmu, zadržanie hnuteľných vecí a dodržanie zákonom stanovenej lehoty na podanie
tohto návrhu na súpis zadržaných vecí) navrhovateľ neosvedčil, čo muselo byť sankcionované jeho

neúspechom v konaní.

15/ Za daného skutkového a právneho stavu, berúc v úvahu len všeobecnú odvolaciu argumentáciu
navrhovateľa, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne
správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko plne procesne úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania
nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že mu nárok na ich náhradu nepriznal.

17/ Odvolací súd dodáva, že navrhovateľovi nič nebráni podať voči odporcovi (ako neplatiacemu
nájomcovi) nový návrh na vydanie tohto zabezpečovacieho inštitútu a pokiaľ ním osvedčí všetky
esenciálne náležitosti príslušnej hmotnoprávnej normy (§ 672 ods. 2 Obč. Zák.), je predpoklad, že
bude v konaní úspešný. Musí však osvedčiť, že v predmete nájmu sa deje pohyb s hnuteľnými vecamipatriacimi nájomcovi, že tieto následne zadržal a príslušný návrh podal v zákonnej lehote 8 dní od
ich zadržania (uvedené je možné osvedčiť fotodokumentáciou, čestným prehlásením svedkov, resp.
notárskou zápisnicou).

18/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).