Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by Mgr. Peter Vojsovič
Legislation area – Trestné právo – Ostatné
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 7Nt/32/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125010275
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Vojsovič
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125010275.3
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., C. D.
XXX/X, t. č. v ÚVTOS a ÚVV Ilava, v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na
verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 16.12.2026, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr.
Petra Vojsoviča a prísediacich E. D. B. a F. C. F., pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, na povolenie obnovy
konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 8Tk/1/2017 zamieta, pretože
neboli zistené podmienky obnovy konania podľa
§ 394 Tr. poriadku.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8Tk/1/2017 zo dňa 12.04.2018 (č. l. 1422 pripojeného
spisu) v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/50/2018
zo dňa 03.07.2018 (č. l. 1504 pripojeného spisu) bol odsúdený uznaný vinným zo spáchania obzvlášť
závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na doživotie so zaradením
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Vo vyššie uvedenej veci podal odsúdený návrh na obnovu konania.
Obhajca v návrhu (č. l. 19) uviedol, že odsúdený žiada o povolenie obnovy konania čo do výroku
o vine, treste, ale aj náhrade škody. Ako dôvod obnovy konania uvádza novú skutočnosť, a to je tá, že
v čase spáchania skutku sa na mieste činu nezdržiaval. Na preukázanie tohto tvrdenia navrhol vypočuť
svedkov: G. H., E. F., I. J. a H. J..
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že konania sa nedopustil. Bol v H. B. v motoreste, u priateľky,
v K. F., v A. a L..
V F. ani neprebýval. Prebýval v H. B. a v A.. Čas sa nezhoduje s tým skutkom, za ktorý ho odsúdili. Štát
ho odsúdil za niečo čo nespáchal. Prebýval
v H. B., išiel na M. do N.. Keď sa človek vráti do O. F.,
v obci žiadna osoba neexistovala. Rozkradnuté obydlie, iní si chceli niečo prisvojiť. Má doteraz
poškodený sluchový orgán, monokel mu urobili.
Na otázku aké sú dôvody obnovy konania odsúdený uviedol: Dôvody sú také, že som sa konania
nedopustil a súd ma odsúdil. Vyprávam to na rovinu, ja sa do nikoho nestarám.
V P. A. žiadna zložka nie je vymyslená, bol som v H. B., motoreste, v A. v bare, K. F. pri rodine, v D. L.,
v Q.. Osoba žiadna na pozemskom povrchu neexistovala.Na otázku, ktorá osoba neexistovala odsúdený uviedol: No to, čo si dávate, že M. a tie sprostosti. V F.
ani neprebýval. V H. B. som bol pri káve a čaji pri priateľke. Hlúposti ma nezaujímajú.
Na otázku, pri robote a priateľke v K. F. mali byť kedy uviedol: Od, tak som sa tam nachádzal. Ide
o podstatu, ak osoba neexistuje na pozemskom povrchu, tak neexistuje. V obydlí boli rozhádzané
osobné veci, osoba neexistovala. Tu to máte aj písomne.
Na otázku, aby vysvetlil čo píše v listoch, ktoré zaslal súdu, nakoľko sú nečitateľné uviedol: Píšem to,
čo som vám povedal – H. B., priateľka, robota, A., K. F., P. A.. V D. F. osoba neexistuje na pozemskom
povrchu a netreba nič rozvíjať. Mám vadu, slabé oči a zajakávam sa, ale konania som sa nedopustil.
Na otázku či poznal poškodeného doktora R. M. uviedol: Nie, poznám ho iba z videnia, nič viac.
Na otázku, či pil s poškodeným M. niekedy alkohol uviedol: Nie, len či mu pôjdem pomôcť s robotou.
Na otázku či bol poškodený niekedy u neho doma, v drevenici č. XXX S. D. F. uviedol: Bol tam raz.
Na prečítanú zápisnicu zo dňa 10.04.2014, uviedol: To sú len slová, ani nie slová. Tu máte zavolať
svedkov z A., z F., z E..
Na prečítanú zápisnicu zo dňa 21.03.2014 uviedol: K tomu sa nevyjadrím, lebo
v F. som sa ani nenachádzal, prebýval som v H. B.. To sú slová, ani slová.
Na otázku prečo je to potom v zápisnici uvedené a prečo je podpísaná jeho menom uviedol: To si tam
oni voľne napísali. Nech je to podpísané, keď chce mať podpis, má podpis. Ja mám svoj dohľad pod
kamerou v kaviarni, taxíkom som šiel svojím smerom.
Na prečítanú zápisnicu zo dňa 25.11.2013, v ktorej priznal bodnutie nožom poškodeného, uviedol: To
je o tom, že sa bavíme o rovine, o pravde, kde som bol s priateľkou. Čo tam máte, ja som tu a vnímam
svedomie ako normálny človek.
Na opätovnú otázku aby vysvetlil prečo vtedy vypovedal inak uviedol: Ak je osoba preč, tak je preč. Nie
je to žiadna osoba. Prišiel som do F. a tá osoba z pozemku zmizla, zosunula sa preč.
K prehratej výpovedi z hlavného pojednávania zo dňa 18.07.2014 aby vysvetlil rozdiely prečo aktuálne
vypovedá inak uviedol: Človek si môže hovoriť, čo chce, ale ja som sa konania nedopustil. Bol som
vtedy v P. A., v A., v H. B..
V F. som ani neprebýval.
Na otázku prečo vtedy tvrdil, že bodol poškodeného v sebaobrane uviedol, že: Polícia si tie slová
privlastnila. Ja mám svoje ovládanie a prehľad. Bol som v H. B. a K. F.. Keď som prišiel na O. F., osoba
už bola odvezená sanitkou. Nezaujímajú ma hlúposti a sprostosti.
Na otázku kde teda bol odsúdený uviedol: Bol som v H. B., A., na M. a v P. A. na stavbe. V H. J. som
sa zastavil
v motoreste.
Na otázku o koľkej tam bol uviedol: Keď bola tma, tak večer. Potom som išiel
do A. a F. za známym H. J.. On ma odviezol autom
z D..
Na otázku čo robil v A. uviedol: Bol som na úrade práce informovať sa
o robote. Mám tam trvalý pobyt. Podpisoval som tam nejaké papiere o práci na dohodu
u F. B..
Na otázku ako to súvisí so skutkom, pre ktorý bol uznaný vinným uviedol: Som odsúdený neoprávnene.
Predtým som si ten dej vymyslel, lebo to chceli počuť. Keď som prišiel do F., osoba už bola „zmiznutá“
z pozemského povrchu. Potom som bol na M.v obci N. u príbuznej G. H. na O. T. P. XX. Tam som bol asi týždeň.
Na otázku aby sa vyjadril k tomu, že zadržaný bol dňa 22.11.2013, hneď deň po skutku, ako teda mohol
byť týždeň na M. uviedol: Nech si ľudia vyprávajú, čo chcú. Ja som v F. nebol, bol som na K..
Na otázku aby sa vyjadril k G. H. a či je s ňou v kontakte uviedol: Nie, nepíšeme si, ani neviem, či ešte
žije. Chcem len poukázať na to, že som bol u nej na M..
Na otázku a čo E. F., či ešte žije uviedol: To nemôžem tvrdiť. Viem len, že som bol vtedy na M..
Na otázku aby vysvetlil to, že sa na jeho spodnom prádle našla krv poškodeného uviedol: Ja som vtedy
žiadne trenky oblečené nemal. Mal som len čierne nohavice a zbalenú tašku. Keď som prišiel do F., krv
tam už bola zaschnutá. Skúšate na mňa nezákonné spôsoby.
Na otázku prečo svedkovia ako G. U. a E. F. vypovedali, že ho v ten večer v F. videli uviedol: Nech si
vyprávajú, čo chcú. Je to nezmysel.
Na otázku či H. J., je starší alebo mladší od neho uviedol: Asi o dva-tri roky starší. Jeho mama I. má asi
70-80 rokov a pani F. tiež okolo 70. Pani H. je staršia o 20 rokov.
V záverečnom návrhu uviedol: Ja ešte raz chcem ako povedať tuná ako pred všetkými trestného konania
a skutku som sa ako nedopustil to čo povedal ako advokát tak povedal tiež ako v zmysle chlapsky
pravdu, lebo ja som sa nachádzal pekne v H. J., odcestovaný v A., na K. a na M. a v P. A.. Tam máte
pekne ako písomne ako papier. O pravde. Ja si prídem do D. F.. Osoba z pozemského povrchu bola
skôr odvezená sanitkou a ide pekne si ako do dediny a žiaden čas koho nedopustil a nikto iných mi tuná
nebude vyprávať voľajaké cirbosoviny, voľajakej egocentričnosti.
Obhajca na verejnom zasadnutí navrhol vyhovieť návrhu, pričom uviedol, že odsúdený poukázal na
nové skutočnosti a nové dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní, ktoré sú spôsobilé privodiť
iný skutkový záver ohľadne stíhaného skutku. Nestotožnil sa s postupom súdu, ktorý vykonanie nových
dôkazov odmietol. Bol názoru, že z výsluchov štyroch navrhovaných svedkov bolo možné zistiť a
preukázať pohyb odsúdeného v čase údajného spáchania skutku a potvrdiť alebo vylúčiť, či sa mohol na
mieste činu nachádzať. Odsúdený takisto vysvetlil dôvody, prečo primárne po zadržaní, respektíve pri
konaní o väzbe vypovedal v súlade s predstavami orgánov činných v trestnom konaní. Mal jednoducho
strach, snažil sa im nejakým spôsobom vyhovieť, aby nebolo proti nemu produkované nejaké násilie.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal inak a samotnú vraždu, ktorá mu bola kladená za vinu, odmietol.
Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť. Uviedol, že skutkový stav v predmetnej veci
bol zistený bez akýchkoľvek pochybností. V tomto poukázal na výpovede odsúdeného v prípravnom
konaní kedy bezprostredne po spáchaní skutku dňa 22.11.213 ako zadržaný podozrivý a následne
dňa 23.11.2013 v procesnom postavení obvineného vypovedal len o verbálnom a menšom fyzickom
konflikte, ktorý prechádzal smrti R. M.. Dňa 23.11.213 vypovedal v prítomnosti svojej obhajkyne
v procesnom postavení obvineného, kedy spontánne popísal usmrtenie poškodeného. Uvedené
zopakoval aj pred súdom počas konania
o vzatí do väzby. V rámci súdneho konania v procesnom postavení obžalovaného opätovane popisoval
spáchanie skutkov ako také, pričom sa v zásade len vyviňoval s poukazom na konanie samotného
poškodeného. Rovnako z výpovedí svedkov E. F. alebo U. vyplýva, že odsúdený 21.11.2013 okolo 19.
respektíve 22. hodine, teda bezprostredne
pred skutkom a podľa výpovede svedka U. aj okolo 20:30 hod., teda hneď po skutku bol
v D. F.. V jeho prítomnosti ráno 22.11.2013 vypovedali svedkovia F. N., F. N. ako aj K. U.. Na mieste
činu boli zaistené biologické vecné stopy.
Zo znaleckého posudku odvetvia biológia vyplynulo, že na spodnom prádle, ktoré bolo vydané
odsúdeným, bol zistený biologický materiál v podobe DNA, ktorá bola kombináciou DNA profilov R.
M. a A. B.. Uvedené dôkazy jednoznačne vyvracajú obranu odsúdeného, že na mieste činu nebol.
Ďalej prokurátor poukázal aj na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5T/43/2020 zo dňa 16.07.2020, v ktorom je konštatované, že v predmetnej veci bolo realizované
rozsiahle dokazovanie, ktorého výsledky bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukazujúspáchanie skutku odsúdeným. Produkovanie návrhov na výsluchy svedkov, ako tomu bolo aj v prvom
konaní
o povolaní obnovy konania, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 1N/53/2021 na uvedených nepochybných
záveroch nič nemení. Argumentácia odsúdeného je už niekoľkonásobným opakovaním skutočností
uvádzaných odsúdeným, s ktorými sa už súdy vysporiadali v rámci prvostupňového, odvolacieho aj
dovolacieho konania.
Súd po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že návrh odsúdeného je
potrebné zamietnuť.
V prvom rade súd uvádza, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý slúži na
nápravu nedostatkov v skutkových zisteniach v právoplatných rozhodnutiach.
Zároveň tento mimoriadny opravný prostriedok nie je určený na nápravu súdnych rozhodnutí, v ktorých
bol správne zistený skutkový stav veci, avšak malo dôjsť
k nesprávnemu výkladu právnych noriem hmotného práva, prípadne k porušeniu procesných právnych
noriem, na ktorú nápravu slúži iný mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie (§ 368 ods. 1 a nasl.
Tr. poriadku).
Pokiaľ ide o právoplatné rozhodnutia súdu predpoklady pre obnovu konania upravuje ust. § 394 ods. 1
Tr. poriadku, v zmysle ktorého musia byť splnené 2 podmienky.
Prvou podmienkou je existencia I. skutočností alebo II. dôkazov súdu skôr neznámych. Za skutočnosti
alebo dôkazy súdu skôr neznáme treba považovať také (vecné) skutočnosti, ktoré neboli predmetom
dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa návrh na obnovu konania týka.
Za nové skutočnosti, alebo dôkazy však nemožno považovať skutočnosti či dôkazy, ktoré možno
zistiť z obsahu spisov, a to aj v prípade, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich
dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, alebo ich nesprávne vyhodnotil.
Nemožno totiž v konaní o povolenie obnovy konania preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného
v základnom konaní (obdobne napr. R 35/1988, R 6/1997).
Druhou podmienkou je že tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie
o vine alebo treste.
Pokiaľ ide o odsúdeným uvádzané dôvody obnovy konania k nim je potrebné uviesť nasledovné.
Odsúdený svoj návrh na obnovu konania odôvodnil v podstate tým, že v čase kedy bol skutok spáchaný
sa nenachádzal na mieste činu, ale mal byť podľa vlastného vyjadrenia
v H. B., S. A., S. K. F., S. D. L., S. Q., či N. na M.. K čomu navrhol vypočuť svedkov.
Súd uvádza, že jedným z kľúčových dôkazov v predmetnej trestnej veci bola výpoveď samotného
odsúdeného na hlavnom pojednávaní. Odsúdený na hlavnom pojednávaní dňa 18.07.2014 priznal, že
v inkriminovaný deň bol na mieste činu, pričom potvrdil konflikt s poškodeným M.. V tejto súvislosti
sa vyviňoval, že ho bodol nožom, ale urobil to v sebaobrane (cca čas 42 minúta nahrávky z hlavného
pojednávania).
Súd konfrontoval odsúdeného s jeho predchádzajúcimi výpoveďami v prípravnom konaní, ale aj
s výpoveďou na hlavnom pojednávaní.
Odsúdený na výsluchu dňa 21.03.2014 k inkriminovanému dňu mimo iné uviedol: „Ešte predtým, ako to
bolo, sme sa vyprávali s M., povedal som mu, že R. ak chceš, buď tuná u mňa doma, ja som išiel do
krčmy, on ostal u mňa. Z krčmy som odišiel pred záverečnou, šiel som domov, R. vidím sedieť doma,
okolo steny pooblievané, v kuchyni, v izbe, pýtam sa ho R., čo to bolo. Hovorím mu hybaj, ideme si dať
pol deci, pýtal som sa ho čo sa tam stalo. Ja som dostal šok, spýtal som sa R. čo sa stalo, R. zobral
nožík, ja som povedal, či je to na mňa alebo čo. Ja som sa preľakol, dostal som z neho strach, šak som
bol doma vo svojom obydlí, buchol ma do hrudi, vravím mu čo ti šibe, začali sme sa biť...Už neviem
potom čo sa stalo, viem, že sme sa bili na zemi v predsieni, R. išiel po nožíku, a ja už som potom nevedel,čo sa stalo... Z vraždy sa necítim byť vinný, viem, že som ho pichol iba raz, nevylučujem ale, že som
ho pichol viackrát.“
K tejto výpovedi na verejnom zasadnutí odsúdený uviedol: „K tomu sa nevyjadrím, lebo v F. som sa ani
nenachádzal, prebýval som v H. B.. To sú slová, ani slová. To si tam oni voľne napísali.“
Na otázku prečo je to potom v zápisnici uvedené a prečo je podpísaná jeho menom uviedol: „To si tam
oni voľne napísali. Nech je to podpísané, keď chce mať podpis, má podpis. Ja mám svoj dohľad pod
kamerou v kaviarni, taxíkom som šiel svojím smerom.“
Odsúdený na výsluchu dňa 10.04.2014 na otázku vyšetrovateľa či palica, ktorá mu bola predložená bola
použitá počas konfliktu s poškodeným E. M. uviedol: „Tá palica je moja, ale pri konflikte som ju vôbec
nepoužil.“
K tejto výpovedi na verejnom zasadnutí odsúdený uviedol: „To sú len slová, ani nie slová. Tu máte
zavolať svedkov z A., z F., z E..“
Odsúdený na výsluchu dňa 25.11.2013 pri rozhodovaní o vzatí do väzby uviedol: „ Ja sa priznávam, že
som ho bodol, potom si nepamätám, akokeby som bol nepríčetným akokeby som bol zmyslov zbavený.“
K tejto výpovedi na verejnom zasadnutí uviedol: „To je o tom, že sa bavíme o rovine,
o pravde, kde som bol s priateľkou. Čo tam máte, ja som tu a vnímam svedomie ako normálny človek.“...
„Ak je osoba preč, tak je preč. Nie je to žiadna osoba. Prišiel som do F. a tá osoba z pozemku zmizla,
zosunula sa preč.“
Na hlavnom pojednávaní dňa 18.07.2014 odsúdený v podstate vypovedal, že v inkriminovaný deň bol
u neho v drevenici R. M., medzi nimi došlo k súboju, M. mal na neho útočiť nožom, po súboji mal dať
jeho telo na hnojisko, v tom čase bol silno opitý a rozrušený.
K výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol: „Človek si môže hovoriť, čo chce, ale ja som sa konania
nedopustil. Bol som vtedy v P. A., v A., v H. B.. V F. som ani neprebýval.“
Na otázku prečo vtedy tvrdil, že bodol poškodeného v sebaobrane uviedol, že: „Polícia si tie slová
privlastnila. Ja mám svoje ovládanie a prehľad. Bol som v H. B. a K. F.. Keď som prišiel na O. F., osoba
už bola odvezená sanitkou. Nezaujímajú ma hlúposti a sprostosti.“
Z vyššie uvedeného vyplýva, že u odsúdeného došlo k zmene výpovede, avšak tento nevie nijak
racionálne vysvetliť prečo sa v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní priznal k bodnutiu
poškodeného. Je tiež nutné uviesť, že odsúdený bol vypočúvaný
za prítomnosti obhajkyne a navyše na hlavné pojednávanie mala možnosť byť prítomná aj verejnosť.
Súd tiež poukazuje, že odsúdený na verejnom zasadnutí tvrdil, že v čase skutku mal byť týždeň na M..
Skutok sa pritom stal dňa 21.11.2013 v nočných hodinách. K tomu je potrebné poukázať na nasledovné
podstatné dôkazy:
Zo zápisnice o zadržaní (č. l. 21 pripojeného spisu) vyplynulo, že odsúdený bol zadržaný dňa 22.11.2013
o 10:15 hod. v D. F..
Svedok E. F. vypovedal, že dňa 21.11.2013 asi o 19:00 hod., išiel
za odsúdeným do jeho rodinného domu. Odsúdený bol pod prístreškom vedľa rodinného domu a bol
tam s poškodeným. Zdržal sa u neho asi 30 - 40 minút.
Svedok G. U. vypovedal, že dňa 21.11.2013 okolo 13:00 hod. bol odsúdený u neho doma na adrese D.
F. XXX. Následne ho videl večer asi okolo 21:30 hod. kedy prišiel k nemu do bytovky, potom prišiel za
ním aj v čase 22:00 hod. a neskôr prišiel k nemu aj v čase 23:30 hod. Svedok tiež vypovedal, že ďalší
deň 22.11.2013 s odsúdeným telefonoval ohľadom bicykla, ktorý mu požičal. Odsúdený mu asi za 10
- 15 minút doniesol bicykel.Svedkovia F. N. a F. N. vypovedali o tom, že odsúdený bol videný v ranných hodinách niečo po ôsmej
v obci D. F. v blízkosti svojho obydlia.
NakoniecjepotrebnépoukázaťnazáveryznaleckéhodokazovaniavykonanéhoKEÚPZvčastiodvetvia
biológia, v rámci ktorého bola skúmaná aj zaistená vecná stopa č. 1D-2 (spodné prádlo odsúdeného),
v rámci ktorej bola izolovaná zmiešaná DNA, a to DNA odsúdeného a poškodeného.
Z vyššie uvedených dôkazov vyplýva, že odsúdený sa v čase kedy mal byť skutok spáchaný nachádzal
v obci D. F.. Tieto dôkazy neboli nijak podstatným spôsobom spochybnené.
Odsúdený zároveň nijak nevysvetlil na verejnom zasadnutí zmenu svojej výpovede o tom, že sa mal
nachádzať v čase skutku na inom mieste. Súd poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax, týkajúcu
sa zmeny výpovede už v pôvodnom konaní vypočutej osoby, a to na rozhodnutie uverejnené v zbierke
rozhodnutí Najvyššieho súdu pod č. R 72/1980, kde je uvedené: „Dôkazom súdu skôr neznámym
v zmysle § 278 ods. 1 Tr. poriadku môže byť vedľa dôkazu nevykonaného aj dôkaz v pôvodnom konaní
vykonaný, avšak nového obsahu, napr. výpoveď svedka, ktorý v konaní o obnove konania v podstatných
bodoch zmení svoju výpoveď. V takom prípade však musí byť predmetom hodnotenia tiež dôvod, pre
ktorý došlo k obsahovej zmene výpovede.“
Súd uvádza, že súd povolí obnovu konania iba v prípade existencie nových skutočností alebo dôkazov,
ktoré samé osobe alebo v spojení s inými skutočnosťami alebo dôkazmi by mohli odôvodňovať iný výrok
o vine či treste. Ak by aj navrhovaní svedkovia vypovedali v prospech odsúdeného, súd by ich výpoveď
musel konfrontovať s doteraz zabezpečenými dôkazmi. Pokiaľ sa odsúdený priznal, pričom zároveň
neviepresvedčivovysvetliťzmenuvýpovede,navyšezasituácie,keďjehopôvodnúverziupotvrdzujúiné
dôkazy (svedecké výpovede, zachytená DNA na spodnom prádle), potom nie je ani ním navrhovanými
dôkazmi narušený ucelený reťazec dôkazov, na základe ktorého bol odsúdený uznaný vinným.
Navyše súdu nie je známe prečo odsúdený navrhuje svedkov vypočuť až teraz a nie v pôvodnom konaní.
Toto sú všetko okolnosti, ktoré musí súd skúmať.
Úloha súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na povolenie obnovy konania nie je iba posudzovanie či odsúdený
tvrdí nové skutočnosti alebo navrhuje nové dôkazy, ale jeho úloha spočíva aj v tom či tieto nové
skutočnosti alebo nové dôkazy v kontexte doposiaľ zistených skutočností a vykonaných dôkazov môžu
priniesť nové rozhodnutie o vine alebo treste.
V prípade odsúdeným navrhovaných dôkazov tieto takýmito dôkazmi nie sú. Odsúdeným navrhované
dôkazy sú síce novými dôkazmi, avšak s ohľadom na doteraz zabezpečené dôkazy, tieto nové dôkazy
nemôžu priniesť nové rozhodnutie o vine alebo treste. Uvedené platí najmä s ohľadom na to, že
odsúdený nevysvetlil zmenu svojej výpovede. Taktiež jeho terajšia výpoveď, že mal byť v čase skutku
na ceste od H. B. až po M., kde sa mal zdržať týždeň, je v rozpore s inými dôkazmi napr. odsúdený
bol zadržaný deň
po skutku a nie až o týždeň.
S ohľadom na vyššie uvedené je vypočutie navrhovaných svedkov nadbytočné a preto súd návrh na
vykonanie týchto dôkazov odmietol. Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy. V prípade konania
o obnove konania súd nemusí vykonať také dôkazy, ktorých vykonanie by neviedlo k povoleniu obnovy
konania, čo je aj prípad odsúdeným navrhnutých dôkazov.
Vzhľadom na vyššie uvedené neboli v danej veci zistené také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by
odôvodňovali povolenie obnovy konania.
Nakoľko neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania podľa § 394 Tr. poriadku súd návrh
na povolenie obnovy konania v zmysle § 399 ods. 2 Tr. poriadku zamietol.
Nad rámec súd uvádza, že odsúdený zaslal súdu viacero nečitateľných podaní. Nakoľko ich súd nevedel
prečítať upovedomil odsúdeného o tom na verejnom zasadnutí a počas výsluchu mu dal priestor aby
sa vyjadril k obnove konania.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia
(vyhlásenia) prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd
v Trenčíne. Sťažnosť má odkladný účinok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.