Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Ek/272/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125221271
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125221271.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.,
A. XXX/XX, proti povinnému: RobLuki Doprava s. r. o., so sídlom Teplická 847/85, 914 01 Trenčianska
Teplá, IČO: 52 924 114, o vymoženie 4.500,- eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora:
JUDr. Martin Bujna, so sídlom exekútorského úradu G. Švéniho 3E/9, 971 01 Prievidza, IČO: 42 142
938, 330EX 49/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa

27.08.2025, sp. zn. 20Ek/272/2025, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť povinného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania v súvislosti s
návrhom povinného na zastavenie exekúcie (výrok II.).

2. Uviedol, že v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinný doručil
podanie s názvom „Vysvetlenie“, ktorého obsah možno posúdiť ako návrh na zastavenie exekúcie.
Povinný považuje exekúciu za neopodstatnenú, nakoľko oprávnený aj napriek opakovaným výzvam
(od 08.03.2024) nenastúpil do zamestnania. Svojim konaním tak spôsobil škodu povinnému, s čím bol
oboznámený listom zo dňa 04.10.2024 a 21.10.2024 a opakovane bol vyzvaný k nástupu do práce. Na

tieto listy oprávnený nevzniesol žiadnu námietku. Preto má povinný za to, že oprávnený uvedené škody
akceptoval a boli mu odpočítané z jeho pohľadávky voči povinnému. Keďže oprávnený nemá záujem
nastúpiť do zamestnania, povinný zostatok škody bude vymáhať súdnou cestou.

3. Súdny úradník vec posúdil podľa § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a uviedol,
že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie navrhuje predmetnú exekúciu zastaviť, nakoľko

pohľadávka oprávneného zanikla započítaním s jeho pohľadávkou voči oprávnenému z titulu náhrady
škody, keď oprávnený nenastúpil do zamestnania. Povinný však nepreukázal započítací akt voči
oprávnenému (oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok). K pohľadávke povinného súdny
úradník uviedol, že o tejto medzi stranami existuje spor, o ktorom musí rozhodnúť príslušný súd.
Nemohol preto prihliadnuť na také započítanie, kde nedokáže s istotou a bez akýchkoľvek pochybností
posúdiť, či pohľadávka povinného existuje, a to najmä s ohľadom na to, že by muselo byť vo

vzťahu k nej vykonané dokazovanie. Exekučné konanie nie však je ovládané vyšetrovacím princípom.
Nie je tak možné prihliadnuť na tvrdený zánik judikovanej pohľadávky oprávneného jednostranným
započítaním nejudikovanej pohľadávky povinného pre neosvedčenie pohľadávky uplatnenej povinným
na započítanie s dostatočnou istotou.

4. Keďže si žiadny z účastníkov konania náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súdny úradník nepriznal.5. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť povinný, ktorý uviedol, že oprávnený navrhol
vykonanie exekúcie 06.02.2025, pričom však uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 31.12.2024,

č. k. 71Cpr/18/2024 – 25, bolo konanie v časti o zaplatenie 4.500,- eur zastavené. Oprávnený teda
neoprávnene podal návrh na exekúciu 2 mesiace po predmetnom uznesení Okresného súdu Trenčín.
Povinný preto opätovne žiadal o ukončenie exekúcie.

6. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného

konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), súd konštatuje, že sťažnosť nemá zákonom predpísané
náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), keď neobsahuje uvedenie, v čom sa postup alebo uznesenie
súdneho úradníka považuje za nesprávne. Povinný v sťažnosti len poukázal na uznesenie Okresného
súdu Trenčín zo dňa 31.12.2024, č. k. 71Cpr/18/2024 – 25, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie
4.500,-eurzastavenézdôvoduprekážkyveciužprávoplatnerozhodnutej.Neuviedolvšak,akédôsledky

zexistencietakéhotosúdnehorozhodnutiavyplývajúnazhodnoteniesprávnosti/nesprávnostiuznesenia
súdnehoúradníkavydanéhovtomtokonaní,čipostupusúdnehoúradníkarealizovanéhovtomtokonaní.
Súd žiadnu súvislosť medzi uznesením súdneho úradníka, jeho postupom a skutočnosťami uvedenými
ním v odôvodnení na jednej strane a existenciou povinným odkazovaného a predloženého uznesenia
Okresného súdu Trenčín na druhej strane nevidí. Nevedno teda, čo povinný považuje za nesprávne, či

procesný postup súdneho úradníka, jeho uznesenie a z akých dôvodov.

7. Keďže sa na sťažnosť nevzťahujú ustanovenia o odstraňovaní vád podania (§ 246 CSP) súd
nevyzýval povinného na doplnenie absentujúcej náležitosti sťažnosti - uvedenia, v čom sa postup alebo
uznesenie súdneho úradníka považuje za nesprávne. Súd teda rozhodol o sťažnosti v takom znení,

v akom bola podaná, pričom ju ako nedôvodnú, podľa § 250 ods. 1 CSP, zamietol.

8. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že sa stotožňuje s uznesením súdneho úradníka a jeho dôvodmi
pre zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Dôvod na zastavenie exekúcie teda súd
nevidí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).