Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-6Er/487/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611204683
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8611204683.2

Uznesenie

OkresnýsúdBardejovvexekučnejvecioprávnenéhoEOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlomPrievozská2,
821 09 Bratislava II, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821
09 Bratislava II, IČO: 53 255 739 proti povinnému A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C., štátny občan
SR, o vymoženie istiny 5 767,89 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom
Jakubcom, Exekútorský úrad Bratislava, nástupcom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD.,

pof sp. zn. EX 7224/11u, o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu zastavuje.

II. Súdny exekútor má nárok proti oprávnenému na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.

IV. Vyslovuje, že doručením písomného oznámenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom,
so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník o tom, že vstupuje do exekučného konania vedeného na

bývalom Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 6Er/487/2011 ako vedľajší účastník na strane povinného,
nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníka tohto subjektu, preto jeho podania odmieta a náhradu
trov exekučného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného formou zápisnice pred súdnym
exekútorom dňa 22.7.2011 a na podklade exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu
Okresného súdu Bratislava V, č. k. 1Zm/747/2009-20 zo dňa 8.3.2010 a rozsudku Okresného

súdu Bratislava V, č. k. 1CbZm/44/2010-64 zo dňa 5.10.2010 (ďalej len „exekučný titul“). Poverením
Okresného súdu Svidník č. 5712 044723 * zo dňa 10.8.2011 poveril súd súdneho exekútora vykonaním
predmetnej exekúcie.

2. Tunajšiemu súdu bolo dňa 28.1.2016 doručené podanie súdneho exekútora zo dňa 22.1.2016, ktorým
predložil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f EP,

ktorý súdnemu exekútorovi doručil oprávnený. Oprávnený podaním zo dňa 15.1.2016 doručeným
súdnemuexekútorovidňa20.1.2016označenýmako„Doplnenienávrhunavykonanieexekúcie“uviedol,
že vymáhaná pohľadávka vznikla na základe Zmluvy č. 430356904 zo dňa 18.7.2005. Keďže povinný
neplnil povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy, postupca vyplnil zmenkovú sumu na základe
Dohody o vyplnení zmenky. Oprávnený zároveň s týmto podaním predložil predmetnú zmluvu.3. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZoUNEK"), na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie
exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná
doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

5. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa

doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak
§ 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

6. Podľa § 4 ods. 1 ZoUNEK, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť
rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený
alebojestaráexekúciaodložená,rozhodnádobapodľa§3sapredlžujeo12mesiacovododňauplynutia

doby, na ktorú je stará exekúcia odložená.

7. Nakoľko ku dňu 1.1.2020 bolo predmetné exekučné konanie odložené podľa § 243f ods. 3
Exekučného poriadku, došlo v zmysle § 4 ods. 1 ZoUNEK k predĺženiu rozhodnej doby, preto predmetná
exekúcia nie je zastavená ex lege podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK.

8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.

10. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým došlo k novelizácii Exekučného

poriadku, okrem iného doplnením ustanovení § 39 ods. 4, §5 7 ods. 1 písm. m) a tiež § 243f, ktorý
predstavuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vyššie citovanej novely.
V zmysle citovaných ustanovení bola oprávnenému uložená povinnosť doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona (teda vyššie citovanej novely) v
exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti

tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4
Exekučného poriadku.
Uvedené ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku touto povinnosťou teda zaťažuje
oprávneného v tých konaniach, ktoré sú vykonávané na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým

radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

12. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach,
ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri

podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

13. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, na exekučné konania podľa odseku
1,vktorýchdoúčinnostitohtozákonanebolorozhodnutéožiadostioudeleniepoverenia,saustanovenie

§ 39 ods. 4a, § 40 použijú rovnako.

14. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo
dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.15. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1
nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

16. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

17. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy,

ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

18. Podľa § 58 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj
bez návrhu.

19. Súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu posúdil, že oprávnený v predmetnom exekučnom

konaní nedoručil doplnenie návrhu v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 22.1.2026 tunajšiemu súdu
apretosúddospelkzáveru,žejepotrebnévzmyslecitovanéhoustanovenia§§243fods.5Exekučného
poriadku predmetnú exekúciu zastaviť.

20. S účinnosťou od 23.12.2015 došlo k zmene právnej úpravy vykonanej zákonom č. 438/2015

Z. z., ktorej dôsledkom je okrem iného zakotvenie povinnosti oprávneného v exekučných konaniach
prebiehajúcich na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti predmetnej novely, t. j. do 22.1.2016 doplniť návrh
na vykonanie exekúcie o náležitosti vyžadované ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
Týmito náležitosťami sú opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným

a pripojenie dôkazov, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Účelom uvedeného je zabezpečenie podkladov
pre to, aby exekučný súd mohol posúdiť, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, a ak dospeje k takémuto záveru, následne posúdiť, či nie je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V prípade, že oprávnený v zákonom presne
stanovenej lehote nesplní jemu zákonom uloženú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o

uvedené náležitosti, z ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť exekučného
súdu exekúciu bez ďalšieho zastaviť, t. j. bez toho, aby súd vykonával akékoľvek dokazovanie, príp.
iné procesné úkony. Nakoľko zákon č. 438/2015 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015, lehota 30
dní na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie uplynula dňa 22.1.2016 a oprávnený si svoju zákonnú
povinnosť v zmysle § 243f ods. 1 EP v stanovenej lehote nesplnil, nakoľko súdu nedoručil doplnenie

návrhu na vykonanie exekúcie.

21. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS XXX/XXXX-7 zo
dňa 27.10.2016: „Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo
potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu,

alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že
návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný,
a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na
vykonanieexekúcieslúžilovovymedzenýchprípadochnaposúdenieprípustnostiďalšiehopokračovania
exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6

Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej
sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu,
nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na
to, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu

princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o
skutočnomčasevykonaniazákonompožadovanéhoprocesnéhoúkonu,atedaododržaníčinedodržaní
zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.“ Obdobne tiež rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 752/2016, sp. zn. III. ÚS 564/2016 a sp. zn. III. ÚS 111/2020, uznesenie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 22CoEk/4/2025 zo dňa 27.3.2025 a uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.

25CoEk/13/2025 zo dňa 16.10.2025.

22. Súd zároveň v tejto súvislosti konštatuje, že oprávneným predloženú zmluvu o úvere,
ktorá založila záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného (veriteľom) a povinným(dlžníkom), vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, teda vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného
a povinného vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Ide o zmluvu, ktorú uzatvoril dodávateľ
ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti,sospotrebiteľom–povinnýmakofyzickouosobounepodnikateľom,ktorýpriuzatváraníaplnení
zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

24. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

25. Vzhľadom k tomu, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený tým, že súdu nedoručil v zákonom
stanovenej lehote doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, súd vo výroku II. tohto uznesenia priznal

súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie proti oprávnenému.

26.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.3.2017,aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

27. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1
CSP a trovy exekučného konania oprávnenému a povinnému nepriznal. Oprávnený tým, že nedoplnil
návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote súdu, zavinil zastavenie exekučného
konania, preto mu súd náhradu trov exekučného konania nepriznal. Po preskúmaní súdneho spisu

súd zistil, že úspešný povinný si trovy konania neuplatnil, v konaní povinný nebol zastúpený právnym
zástupcom a žiadne iné trovy konania povinnému zo spisu nevyplývajú, preto súd v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.

30. Súdu bolo doručené dňa 21.9.2011 oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS do konania.

31. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti

32. Podľa § 93 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (účinný do 30.6.2016, t. j. zákon platný a
účinný v čase doručenia oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania), ako vedľajší účastník
môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho
výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj

právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.10a) Do konania
vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.
Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,10b) súčasťou oznámenia o vstupe musí
byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe

neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

33. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

34. Vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní, kde sa v plnej miere prejavuje dispozičná
a prejednacia zásada, a teda väčšia miera iniciatívy a aktivity účastníkov k dosiahnutiu priaznivého
výsledku konania. Inštitút vedľajšieho účastníctva sa viaže práve k výsledku konania a k právnemuzáujmu na výsledku konania. Právny záujem na výsledku sporu vedľajšieho účastníka je záujem tretej
osoby na víťazstve strany, ku ktorej pristupuje. Účelom inštitútu vedľajšieho účastníctva je to, aby
tretia osoba, ktorá sama osebe nemôže vystupovať v konaní ako účastník, mohla pomôcť strane, ku

ktorej pristupuje, k víťazstvu. Exekučné konanie je čisto procesným konaním, ktoré slúži k vykonaniu
exekučných titulov. Exekučné rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa vydáva na začiatku exekúcie, má čisto
procedurálny charakter a smeruje len k tomu, či sa exekúcia vykoná, resp. nevykoná. Pokiaľ sú splnené
procesné podmienky exekučného konania, účinky právoplatnosti exekučného titulu sa v exekučnom
konaní nedajú zvrátiť. Pomoc zo strany vedľajšieho účastníka je v exekučnom konaní nepotrebná. Preto

nemá vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní miesto. Exekučné konanie je samostatné konanie,
ktoré má viac štádií, preto v ňom nemožno vedľajšie účastníctvo uplatniť. Pripustením vedľajšieho
účastníka v exekúcii by sa narušila efektivita exekučného konania a právna istota účastníkov konania.
Vedľajšiemu účastníkovi by sa tak umožnilo predlžovať exekúciu, čo by mohlo v konečnom dôsledku
poškodiť hlavne povinného. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že v exekučnom konaní
nie je vedľajší účastník z pojmového hľadiska prípustný, uvedený názor nepovažuje za prekonaný,

ale naopak aktuálny a potvrdený aj rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom
rozhodnutí zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 6 Cdo 207/2011 okrem iného uviedol, že „v exekučnom
konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním
sporovým. Cieľom je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, t.j. vynútenie plnenia priznaného týmto
rozhodnutím.“ Rovnako aj rozhodovacou činnosťou odvolacích súdov, keď Krajský súd v Prešove vo

svojomuznesenísp.zn.10CoE/89/2012zodňa27.09.2012konštatoval,že„zosamotnejpovahyinštitútu
vedľajšieho účastníka vyplýva, že je možné len v sporovom konaní.“ Uvedenému korešponduje aj
ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR
(napr. uznesenie sp. zn. IV. ÚS 583/2012-10). Vzhľadom na to, že Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS nie je účastníkom konania, ani vedľajším účastníkom konania, súd jeho podania

odmietol, náhradu trov exekučného konania nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.