Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/126/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200845
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200845.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. (spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta Jakubáča,
PhD., v právnej veci žalobcu: JOPI TRADE, spol. s r. o., Vlčany č. 155, 925 84 Vlčany, IČO: 34 127 313,
zast.: Nagy & Partners, s.r.o., Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému:
FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,Lazovná63,97401BanskáBystrica,vkonaníopreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100356665/2021 zo dňa 02.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal dňa 15.12.2020
rozhodnutie č.101989606/2020, ktorým podľa § 50 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „daňový poriadok“) z dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň

nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie
dane spojené so značnými ťažkosťami, týkajúca sa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
október 2012, uložil žalobcovi zákaz predávať, darovať alebo inak scudziť vec, vrátane zákazu zriadenia
zmluvného záložného práva a akéhokoľvek úkonu, ktorý by mal za následok zníženie hodnoty alebo
zničenie veci: tovar KN 27101943 – nafta bez mera – množstvo 26 685,50 l, tovar KN 27102011 –
nafta s merom – množstvo 13 525,50 l, tovar KN 38260010 – mero – množstvo 16 948,50 l (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“).

2. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012, marec 2012, apríl 2012, september
2012, október 2012, november 2012, december 2012, ktorá bola ukončená dňa 11.07.2017 doručením
Protokolu z daňovej kontroly č. 101426096/2017 z 27.06.2017. Celkový rozdiel dane za kontrolované
zdaňovacie obdobie október 2012 bol vyčíslený v sume 555 185,79 EUR, pričom prvostupňový
orgán vykonával úkony vo vyrubovacom konaní smerujúce k vydaniu rozhodnutia. V prvostupňovom

rozhodnutí prvostupňový orgán uviedol, že po ukončení daňových kontrol u žalobcu za zdaňovacie
obdobia január až december 2011 a zdaňovacie obdobie august 2012, žalobca previedol v decembri
2015 majetok na novú spoločnosť JOPI GROUP s.r.o., čo správca dane vyhodnotil ako účelové konanie.
Následne sa zmenil spôsob obchodovania (riziko) a to tak, že prevádzkovateľom daňového skladusa stal žalobcu, ale vlastníkom nehnuteľnosti JOPI GROUP s.r.o. Obchodné aktivity (nákup a predaj
pohonných hmôt) boli vyvíjané najmä spoločnosťou JOPI OIL s.r.o., ktorá už nevlastnila nehnuteľný
majetok a hnuteľný majetok vlastnila v minimálnom rozsahu. U žalobcu došlo k poklesu výnosov

z hospodárskej činnosti za päťročné obdobie od roku 2015 do roku 2019 o 97%.

3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 100356665/2021 zo dňa 02.03.2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil, pričom uviedol, že pri ukladaní predbežného opatrenia prvostupňový orgán

prihliadal na primeraný rozsah predbežného opatrenia a uložil ho v rozsahu nevyhnutne potrebnom.

II.
Žaloba

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 21.05.2021 domáhal na Krajskom súde

v Bratislave preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového
rozhodnutia a priznania nároku na náhradu trov konania. Podľa žalobcu boli dané dôvody na zrušenie
rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), a f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“). Žalobca poukázal na odôvodnenie prvostupňového
rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že: „..Na základe uvedených skutočnosti bude platiteľovi za zdaňovacie

obdobie október 2012 znížená daň v riadku 21 daňového priznania DPH o sumu 33 837,07 Eur ( t. j.
zo sumy 1 256 697,22 EUR na sumu 1 222 860,15 EUR) a v riadku 23 daňového priznania DPH o
sumu 33 837,07 Eur (t. j. zo sumy 689 335,08 Eur na sumu 655 498,01 Eur), zvýšený základ dane za
dodanie tovaru a služby podľa § 8 a 9 zákona v riadku 03 daňového priznania o sumu 2 606 743,64
Eur (t. j. zo sumy 4 699 996,58 Eur na sumu 7 306 740,22 Eur), zvýšená daň za dodanie tovaru a

služby podľa § 8 a 9 zákona v riadku 04 daňového priznania o sumu 521 348,72 Eur (t. j. zo sumy
940 023,46 Eur na sumu 1 461 372,18 Eur) a znížený základ dane za dodanie tovarov a služieb s
oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1, 2, a 4 zákona v riadku 16 daňového priznania o sumu 3
128 092,37 Eur (t. j. zo sumy 3 163 828,53 Eur na sumu 35 736,16 Eur)... Vzhľadom na opísané
okolnosti existuje predpoklad, že nadväzne na výsledok daňovej kontroly bude platiteľovi vyrubený

rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 vo výške 555 185,79 EUR. Úrad
pre vybrané hospodárske subjekty má odôvodnenú obavu, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 vo výške5 55 185,79 EUR nebude v dobe
jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe vymáhanie dane spojené so
značnými ťažkosťami. Obava nevymožiteľnosti dane od daňového subjektu JOPI TRADE, spol. s r.o.

vychádzanajmäzosprávaniasakonateľovspoločnostiJOPITRADE,spol.sr.oA.B.aC.D.,vpostavení
- štatutárny orgán spoločnosti KENOIL PLUS, s.r.o. v konkurze, IČO: 36 525 073, DIČ: XXXXXXXXXX.
Spoločníci spoločnosti KENOIL PLUS, s.r.o. (A. B. a C. D.)previedli svoje obchodné podiely tejto
spoločnosti dňa 09.10.2001 na základe zmluvy o prevode obchodných podielov zo dňa 12.09.2001.
Štatutármi tejto spoločnosti boli od 08.12.1997 do 08.10.2001...Celkový daňový nedoplatok vo výške 2

226 614,12 EUR za spoločnosť KENOIL PLUS, s.r.o. nebol nikdy zaplatený. Dňa 15.09.2009 Okresný
súd Bratislava I vyhlásil konkurz na majetok dlžníka KENOIL PLUS, s.r.o. Uznesením Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 27.01.2010 bol zrušený konkurz na majetok úpadcu KENOIL PLUS, s.r.o. v konkurze
pre nedostatok majetku a dňa 17.03.2010 bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra... Z vyššie
uvedenej analýzy je možné skonštatovať, že vykonávanie ekonomickej činnosti daňového subjektu je

sporné a nie je možné s určitosťou predpokladať do budúcnosti perspektívu vykonávania podnikateľskej
činnosti definovanej ako vykonávanie sústavnej činnosti samostatne podnikateľom vo vlastnom mene
a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Je predpoklad, že jediný majetok daňového
subjektu, ktorý by bolo možné použiť na úhradu nesplatnej dane bude vyššie popísaný tovar, pričom
hrozí, že tento jediný predpokladaný majetok bude prevedený na tretiu osobu, čím sa stane pre správcu

dane nedosiahnuteľným... Správca dane pri ukladaní predbežného opatrenia prihliadal na primeranosť
jeho rozsahu, keď predpokladaná výška nesplatnej a nevyrubenej dane 244 536,86 EUR, pričom
hodnotu zásob, ktoré sú predmetom predbežného opatrenia ocenil na 39 254,49 EUR. Pretože neboli
k dispozícii účtovné doklady daňového subjektu, z ktorých by sa dala cena zásob, ktoré sú predmetom
predbežného opatrenia stanoviť presne a cena danej komodity na trhu sa v čase mení, pri vyčíslení

jednotkovej ceny správca dane vychádzal z podkladov, ktoré získal pri výkone činnosti správy dani od
subjektov obchodujúcich s danou komoditou na slovenskom trhu od roku 2018 do roku 2020...“5. Žalobca v žalobe poukázal aj na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, podľa ktorého: „Úrad pre
vybrané hospodárske subjekty(ďalej len „správca dane“) začal daň 30.06.2015 u daňového subjektu
JOPI TRADE, spol. s r.o. daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január,

marec, apríl, september, október, november a december 2012, ktorú ukončil dňa 11.07.2017. V rámci
daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 boli správcom dane
zistené porušenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
keď daňový subjekt nepreukázal jednak splnenie podmienok pre odpočítanie dane z dodávateľských
faktúr od deklarovaného dodávateľa KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. a nepreukázal splnenie podmienok

pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu pre odberateľov MANDREVA TRADE s.r.o.
Česká republika, WHITE-IMPEX Kft. Maďarská republika, LONG OIL s.r.o. Česká republika, K-SERVIS
ORLOVÁ s.r.o. Česká republika, Paper Invest s.r.o. Česká republika, GRANADA MANAGEMENT s.r.o.
Česká republika a Almida´s Oil Kft. Maďarská republika. V tomto prípade k námietkam týkajúcich sa
odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená
alebobudenevymožiteľnáaleboževtejtodobebudevymáhaniedanespojenésoznačnýmiťažkosťami,

odvolacíorgánuvádza,žesprávcadanevprípadeobavyvychádzalzosprávaniasakonateľovdaňového
subjektu A. B. a C. D., ktorí boli konateľmi personálne prepojenej spoločnosti KENOIL PLUS, s.r.o. v
konkurze, u ktorej boli na základe vykonaných daňových kontrol na dani z pridanej hodnoty a to priamo
za zdaňovacie obdobia ich konateľstva zistené rozdiely dane s celkovým nedoplatkom vo výške 2 226
514,12 EUR, ktorý bol pre nedostatok majetku nevymožiteľný. Rovnako A. B. a C. D. sú konateľmi aj

daňového subjektu, u ktorého boli taktiež vykonané daňové kontroly so zistenými rozdielmi dane, pričom
podľa zistení správcu dane po ukončení týchto daňových kontrol daňový subjekt ako vkladateľ uzatvoril s
personálne prepojenou spoločnosťou JOPI GROUP s.r.o. ako nadobúdateľom, zmluvu o vklade podniku
vkladateľa ako nepeňažného vkladu do základného imania nadobúdateľa, čím sa spoločnosť JOPI
GROUP s.r.o. stala vlastníkom majetku a daňový subjekt tak nevlastní žiadny majetok. Rovnako zo

zistení vyplýva, že u daňového subjektu došlo k poklesu výnosov z hospodárskej činnosti v priebehu
rokov 2015 až 2019 o 97%, pričom obchodné aktivity má v súčasnosti vyvíjať už len spoločnosť JOPI OIL
s.r.o., ktorá však už nevlastní žiadny nehnuteľný majetok a len v minimálnom rozsahu vlastní hnuteľný
majetok. Odvolací orgán uvádza, že aj týmto prevodom majetku, poklesom výkonu ekonomickej činnosti
a neuhradenými dodatočne vyrubenými daňami, správca dane v súlade s § 50 daňového poriadku

poukazoval na existenciu obavy, že dodatočne vyrubená daň v dobe jej splatnosti bude nevymožiteľná,
alebo jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami.“

6. Podľa žalobcu nie je možné považovať rozhodnutie za zákonné v prípade, ak nejaká skutočnosť by
mala existovať v nejakom čase, rozhodujúci orgán o nej vie a napriek tomu v danom čase o obmedzení

nerozhodne, ale rozhodne o tomto obmedzení až o tri a pol roka neskôr, bez akéhokoľvek reálneho,
rozumnéhoazákonnéhodôvodu,bezakejkoľvekzmenyokolností.Takýmtopostupomorgánovfinančnej
správy bolo jednoznačne porušené právo na právnu istotu, zákonnosť a predvídateľnosť konania a
rozhodnutí v rámci daňového konania. Čo sa týka daňového konania za mesiac august 2012, tak toto
bolo ukončené dňom 26.05.2015, čiže sa jedná o skutočnosť, ktorá existovala už 5,5 roka ku dňu

vydania prvostupňového rozhodnutia. Čo sa týka daňových konaní za mesiace 1/2012, 3/2012, 4/2012,
9/2012-12/2012 tak v tomto prípade nebolo skončené ešte ani vyrubovacie konanie, hoci protokol o
skončení daňovej kontroly bol vydaný ešte dňa 11.07.2017.

7. K údajnému zbavovania sa majetku uviedol, že sa nejednalo o zbavenie sa majetku ale o nastavenie

spoločnosti v rámci fungujúceho holdingu, pričom sa jedná o úplne zákonný spôsob podnikateľskej
činnosti, prevody boli uskutočnené v súlade so zákonom a nik ich nenapadol. V súvislosti s týmto orgány
finančnej správy hovoria o spornosti ekonomickej činnosti žalobcu a o neurčitosti jej vykonávania do
budúcna. Toto konštatovanie samo o sebe je už taktiež za hranicou únosnosti a zákonnosti. Následne
po právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia začalo konanie o prepadnutie veci, kde už taktiež bolo

vydané rozhodnutie prvostupňového orgánu o tom, že tovar KN 27101943 – nafta bez mera – množstvo
26 685,50 l, tovar KN 27102011 – nafta s merom - množstvo 13 525,50 l prepadá v prospech štátu.
Popri sebe zo strany orgánov finančnej správy sú vedené dve rôzne konania s rovnakým účelom, ktoré
postihujú rovnaký predmet žalobcu. Z logiky veci je zrejmé, že by malo byť vedené iba jedno z týchto
konaní.

III.
Vyjadrenie žalovaného8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe dňa 21.06.2021 navrhol žalobu zamietnuť. V súvislosti s námietkami
žalobcu uviedol, že obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude nevymožiteľná v dobe jej splatnosti
vyplývala jednak z informácií, ktoré sú známe správcovi dane z jeho činnosti, a to predovšetkým z

konania konateľov žalobcu v personálne prepojených spoločnostiach ako aj z podaných daňových
priznaní a dokladov žalobcu. V tomto prípade žalovaný a tiež aj správca dane v napadnutých
rozhodnutiach poukazovali na správanie sa a konanie konateľov žalobcu v personálne prepojených
spoločnostiach JOPI GROUP s.r.o. a KENOIL PLUS, s.r.o. u ktorej bola vykonaná daňová kontrola
za zdaňovacie obdobia, kde boli priamo konateľmi A. B. a C. D., a ktoré skončili s vyrubenými alebo

určenými rozdielmi dane. V tomto prípade žalovaný a správca dane poukazovali na prevody spoločností
resp. prevody majetku, ktoré by osoby konateľov rovnakým spôsobom mohli zopakovať aj priamo u
žalobcu, u ktorého boli medzičasom začaté daňové kontroly. Na základe týchto skutočností u správcu
dane vznikla obava, že daň v čase jej splatnosti bude nevymožiteľná, resp. jej vymáhanie bude spojené
so značnými ťažkosťami, čo je možné bližšie podporiť argumentmi:
- z dôvodu určenia resp. vyrubenia vysokých rozdielov pri daňových kontrolách a personálne prepojenej

spoločnosti KENOIL PLUS, s.r.o., u ktorej ani nedošlo k úhrade dodatočne vyrubenej a určenej dane,
ako aj u samotného žalobcu, kde konateľmi priamo v kontrolovaných obdobiach boli konatelia žalobcu;
- z dôvodu prevodov obchodných podielov spoločností resp. prevodov majetkových hodnôt na
spoločnosť JOPI GROUP s.r.o.;
- je odôvodnený predpoklad, že žalobca nebude mať dostatok finančných prostriedkov na úhradu

dodatočne vyrubenej dane z dôvodu poklesu výnosov z hospodárskej činnosti a aj v tomto prípade by
tak mohlo dôjsť k prevodu obchodných podielov resp. majetkových hodnôt žalobcu.

9. Predbežné opatrenie nijako neobmedzuje právo vlastnenia majetku, predstavuje dočasné
opatrenie, počas ktorého obmedzuje právo nakladania s majetkom, avšak samotné vlastníctvo majetku

nepostihuje. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak
skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali
uloženie predbežného opatrenia, teda ak je to potrebné na zabezpečenie účelu daňovej kontroly
alebo ak existuje odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej
splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so

značnými ťažkosťami. Žalovaný nesúhlasil s dôvodmi uvádzanými žalobcom v žalobe, nakoľko vydané a
napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky skutočnosti zistené správcom dane a všetky skutočnosti, ktoré
ovplyvnili vydané rozhodnutie. Zároveň napadnuté rozhodnutia obsahujú právne predpisy na základe
ktorých sa rozhodovalo a tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov.

IV.
Replika žalobcu

10. Žalobca v replike zo dňa 19.07.2021 zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Duplika žalovaného
podaná nebola.

V.
Relevantné právne predpisy

11. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

12. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

13. Podľa § 50 ods. 1 daňového poriadku správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania

dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená
obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude
nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahunevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal
alebo niečo strpel, a to najmä, aby
a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,

b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.

14. Podľa § 50 ods. 7 daňového poriadku správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod,
pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.

15. Podľa § 50 ods. 8 daňového poriadku, predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane
alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku
záložného práva podľa § 81. Ak dôjde k vyrubeniu dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného
opatrenia vyrubená, predbežné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) stráca účinnosť dňom jej vyrubenia,
ak peňažná suma uložená týmto predbežným opatrením bola zložená alebo ak rozhodnutie vydané
vo vyrubovacom konaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stalo exekučným titulom namiesto

predbežného opatrenia podľa § 89 ods. 4. Zložená peňažná suma podľa druhej vety sa prevedie na
úhradu tejto dane. O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť
daňový subjekt a tých, ktorým rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia doručoval.

16. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento

zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VI.

Posúdenie veci správnym súdom

17. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť
a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského

súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých
je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce
správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/126/2021,
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn.
BA-6S/126/2021.

18. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP
a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

19. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 12.03.2026, nakoľko boli splnené
podmienkypodľa§107ods.2vspojenís§137ods.4SSP.Účastnícikonaniaonariadeniepojednávania

vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli dňa 24.02.2026 vyvesené na úradnej
tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke. Keďže pri vyhlasovaní rozsudku boli prítomní iba sudcovia
a zapisovateľ, správny súd postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyhlásil rozsudok dňa
12.03.2026 vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po
dobu 14 dní. Dňom vyhlásenia je 12.03.2026.

20. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných
bodov preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia o uložení
predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 písm. b) daňového poriadku žalobcovi.

21. Správny súd z úradnej činnosti zistil, že pred tunajším súdom boli vedené viaceré súdne
konania pri totožnosti účastníkov konania a totožnosti predmetu konania, v ktorých bolo rozhodnuté
rozsudkami o zamietnutí žaloby žalobcu, a proti ktorým nebola podaná kasačná sťažnosť. Jedná sa
rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/100/2021 zo dňa 14.05.2025 (zdaňovacie obdobienovember 2012), sp. zn. BA-6S/122/2021 zo dňa 16.04.2025 (zdaňovacie obdobie január 2012), sp.
zn. BA-6S/124/2021 zo dňa 26.06.2025 (zdaňovacie obdobie december 2012), sp. zn. BA-6S/125/2021
zo dňa 28.05.2025 (zdaňovacie obdobie marec 2012), ktorých predmetom boli rozhodnutia žalovaného

o potvrdení predbežného opatrenia uloženého podľa § 50 ods. 1 písm. b) daňového poriadku žalobcovi
za zdaňovacie obdobia kontrolované v totožnej daňovej kontrole a ktoré sa týkali totožného tovaru, ako
je predmetom tohto súdneho konania. Z obsahu citovaných rozsudkov vyplýva aj totožnosť žalobných
námietok. Vo vzťahu k uvedeným rozsudkom správny súd aplikujúc § 140 SSP stručne zopakuje ich
dôvody, s ktorými sa stotožňuje pri posudzovaní dôvodnosti žalobných námietok v tomto správnom

súdnom konaní. Správny súd nenašiel žiaden rozumný a relevantný dôvod na odklonenie sa od záverov
uvedených v citovaných rozsudkoch a pre posúdenie veci iným spôsobom.

22. Z rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/124/2021 zo dňa 26.06.2025 vyplývajú
nasledovné právne závery, na ktoré správny súd poukazuje:
„31. Primárnou námietkou žalobcu je tvrdené nesprávne právne posúdenie okolností, o ktoré opierajú

orgány finančnej správy dôvodnú obavu o úhradu/vymožiteľnosť potenciálne vyrubenej dodatočnej dane
v budúcnosti. Minulá podnikateľská aktivita osôb konateľov žalobcu v postavení konateľov a spoločníkov
spoločnosti KENOIL PLUS a JOPI TRADE nemôže byť podľa žalobcu považovaná za dostatočnú na
odôvodnenie obavy, že potenciálne vyrubený rozdiel dane nebude žalobcom uhradený. V tomto smere
správnysúdnesúhlasísožalobcom.Akajsprávnysúdodhliadneodvýsledkovdaňovýchkontrolžalobcu

za zdaňovacie obdobie roka 2011, ktoré boli neskoršími rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave
zrušené (pričom žalovaný nepredložil súdu žiadne rozhodnutia, ktorými by preukázal právoplatné
ukončenie predmetných daňových kontrol v JOPI TRADE za dané zdaňovacie obdobie s relevantnými
nálezmi), podnikateľské postupy, ktoré aplikovali v minulosti v obdobnej situácii v spoločnosti KENOIL
PLUS osoby v súčasnosti v postavení štatutárneho orgánu žalobcu (A. B. a C. D.) a dôsledky týchto

postupov (neuhradený daňový nedoplatok vo výške X XXX XXX,XX € za zdaňovacie obdobia rokov
1998 až 2001), nie je možné ignorovať. Zohľadnenie týchto dopadov podnikania menovaných osôb
na fiškálne záujmy na strane štátneho rozpočtu nie je znakom zaujatosti orgánov finančnej správy,
ale správnym a obozretným postupom týchto orgánov, ktorý vedie k logickým obavám vo vzťahu
k budúcemu konaniu žalobcu (konajúceho práve prostredníctvom menovaných osôb). Skutočnosť,

že boli identifikované daňové nedoplatky značnej hodnoty musí byť pre príslušný orgán indikátorom
budúceho rizika. Rovnako tak prax reorganizácie vykonávania podnikateľskej činnosti skupiny JOPI
(vloženie majetku JOPI TRADE do spoločnosti JOPI GROUP), je jasným dôkazom o reálnej praxi v
spoločnosti danej skupiny, ktorej cieľom je (slovami žalobcu) zvoliť si takú organizačnú štruktúru, akú
považujú za najvhodnejšiu pre svoju hospodársku činnosť. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach

nijako nespochybnil platnosť či súlad právnych úkonov, ktorým došlo k vloženiu majetku JOPI TRADE
do spoločnosti JOPI GROPU, so zákonom, no zároveň tieto úkony dokazujú schopnosť a aj záujem
spoločníkov žalobcu vhodnejšie reorganizovať spôsob výkonu hospodárskej činnosti v prípade potreby.
To, že správca dane vyhodnotil, že takouto potrebou môže byť pre žalobcu aj riziko budúcej povinnosti
úhrady určeného rozdielu DPH, je plne legitímnou úvahou.

32. Je potrebné vziať do úvahy, že žalobca koná práve prostredníctvom konkrétnych fyzických osôb. Ak
orgány finančnej správy disponujú relevantnými informáciami týkajúcimi sa daných osôb, je potrebné
na tieto prihliadnuť. Časový odstup tohto konania (daňové nedoplatky za roky 1998 až 2001 a prevod
podniku v roku 2015) od aktuálne posudzovaného obdobia vydania predbežného opatrenia (2020) nie

je v tomto prípade dôvodom, ktorý by vylučoval zohľadnenie dostupných informácií.

33. K presunu majetku v rámci personálne prepojených spoločností a totožnosti konateľov u žalobcu
a v spoločnosti KENOIL PLUS, s.r.o. žalobca namietal, že sa jednalo o zákonný postup, čo však
daňové orgány ani nijako nespochybňovali. Správny súd zdôrazňuje, že podmienkou pre rozhodnutie

o predbežnom opatrení nie je prezumpcia o nezákonnej činnosti daňového subjektu, ale dostatočne
osvedčený záver o tom, že tu existuje obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe
jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, prípadne bude vymáhanie dane spojené so značnými
ťažkosťami. Vo vzťahu k odôvodnenosti obavy plynúcej zo správania konateľov, hoci títo v čase
vykonania daňových kontrol v spoločnosti KENOIL PLUS, s.r.o. už neboli jej konateľmi, správny súd

poukazuje, že v obdobiach, v ktorých boli zistené daňové nedoplatky na DPH a dani z príjmov, boli
konateľmi (zároveň aj spoločníkmi) uvedenej spoločnosti a zodpovedali za jej riadenie. Správca dane
ako aj žalovaný teda dôvodne aj túto skutočnosť brali do úvahy pri osvedčovaní obavy o vymožiteľnosti
dane v budúcnosti. Podkladom pre obavu o nevymožiteľnosti dane môže byť nepochybne aj zákonnýpostup daňového subjektu o prevode majetku prípadne aj slobodné rozhodnutie o ukončení podnikania.
Pre vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je úlohou správcu dane osvedčovanie (príp.
preukazovanie), že určité úkony daňového subjektu boli uskutočnené výlučne s úmyslom vyhnúť sa

plateniu dane, prípadne, že bolo nezákonné. Pokiaľ žalobca namietal, že zmena vlastníckej štruktúry v
spoločnosti KENOIL PLUS, s.r.o. nemohla preukazovať aj budúcu zmenu vlastníckej štruktúry u žalobcu,
takýto záver z napadnutého ani prvostupňového rozhodnutia nevyplýva.

34. Samotná predbežná a dočasná povaha inštitútu predbežného opatrenia vylučuje, aby boli na

odôvodnenie predbežného opatrenia kladené rovnaké požiadavky istoty existencie daňovej povinnosti
ako v prípade samotného vyrubenia (dorubenia) dane. Ak má predbežné opatrenie plniť svoju funkciu
včasného zadržania/zaistenia majetkových hodnôt, ktorými disponuje daňový subjekt, za účelom
budúceho uspokojenia daňovej povinnosti daňového subjektu, je nevyhnutné, aby mohli oprávnené
orgány finančnej správy konať efektívne a relatívne rýchlo. Je preto vylúčené, aby bol správca
dane v tomto štádiu konania schopný zabezpečiť takú sumu dôkazov a jednoznačných argumentov

týkajúcich sa kontrolovaného daňového obdobia odôvodňujúcich daňovú povinnosť, resp. dodatočné
dorubenie dane, ako to bude potrebné na účel rozhodnutia vo veci samej. Vydaniu rozhodnutia
o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. V tomto štádiu nie je možné napr. vyčkávať
na výsledok medzinárodnej výmeny informácii, často nie je možné vykonať dokazovanie listinnými
podkladmi, ktoré si je potrebné vyžiadať, a už vôbec nie výsluchom svedkov či samotného daňového

subjektu. Takýto postup by bránil včasnej a účinnej ochrane fiškálnych záujmov štátu formou tohto
zabezpečovacieho inštitútu.

35. Nazerajúc na dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí i napadnutom rozhodnutí cez účel
predbežného opatrenia a absenciu dokazovania vo vzťahu k skutočnostiam odôvodňujúcim jeho

vydanie, správny súd je toho názoru, že orgány finančnej správy v odôvodnení týchto rozhodnutí
pomenovalidostatočnédôvodynavznikpredpokladuobudúcomvyrubenídane.Záveryprvostupňového
orgánu i žalovaného o predpokladanom dorubení rozdielu dane nie je možné považovať za domnienky a
svojvoľné ničím nepreukázané tvrdenia. Od predbežného opatrenia nemožno vyžadovať rovnakú mieru
určitosti a konkrétnosti zistených hmotnoprávnych tvrdení vo vzťahu k dôvodu vyrubenia (dorubenia)

dane, ako v prípade rozhodnutia vo veci samej, t. j. rozhodnutia, ktorým môže dôjsť k dorubeniu dane.
Preto bude až v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej príslušný orgán špecifikovať, či išlo v danom
prípade o nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na vznik práva na odpočet DPH, o zneužitie práva,
prípadne o podvod. Odôvodnenie predbežného opatrenia, resp. hmotnoprávne závery v ňom uvedené,
zároveň nepredstavujú limity pre rozhodnutie vo veci samej, ktoré už podlieha riadnemu procesu

dokazovania, na podklade ktorého môže správca dane zmeniť svoje predbežné závery formulované
v predbežnom opatrení. Je tiež možné, že závery dokazovania preukážu, že nedošlo k žiadnemu
porušeniu zákona o DPH a že daňový subjekt má nárok na oslobodenie od dane. V takom prípade bude
predbežné opatrenie zrušené (§ 50 ods. 7 Daňového poriadku). Pravdepodobnosť dorubenia rozdielu
dane je dostatočne odôvodnená v tomto prípade skutočnosťami sumarizovanými správcom dane a

žalovaným. Odvolací orgán vykonal posúdenie splnenia podmienok na vydanie predbežného opatrenia
v rozsahu potrebnom na podľa zákona, jasne uviedol dôvody predpokladu dorubenia rozdielu dane,
vysvetliť dôvodnosť obavy o jej neuhradenie/nevymoženie a v primeranej miere zhodnotil, že správca
dane postupoval v súlade s § 50 ods. 1 Daňového poriadku.

36. Námietku žalobcu o dlhšom časovom úseku takmer 4 rokov odo dňa, kedy správca dane nadobudol
predstavu o tom, že by daňový subjekt (žalobca) mohol mať nedoplatok na DPH (vydanie Protokolu),
vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Znenie § 50 Daňového poriadku neukladá správcovi dane
žiadnu lehotu, v ktorej musí rozhodnúť o predbežnom opatrení odo dňa kedy bol vydaný Protokol.
Správca dane je plne autonómny vyhodnotiť dostupné informácie, ktoré môže získať v rámci svojej

činnosti aj neskôr po ukončení konkrétnej daňovej kontroly, resp. po spísaní Protokolu. Dôvody,
ktoré smerujú k odôvodnenej obave o nemožnosť alebo sťaženú možnosť úhrady neskôr vyrubenej
(dorubenej) dane, posudzuje správca dane.

37. Námietku žalobcu, že totožný tovar je čiastočne aj predmetom rozhodnutí o zabezpečení veci

podľa § 41 ods. 2 Daňového poriadku a následne aj rozhodnutia o prepadnutí veci podľa § 42 ods.
1 Daňového poriadku vyhodnotil správny súd taktiež ako nedôvodnú. V prípadne preskúmavaných
rozhodnutí ide o predbežné opatrenie podľa § 50 Daňového poriadku, na vydanie ktorého musia byť
splnené a preukázané iné podmienky ako je to v prípade § 40 až 42 Daňového poriadku. Podmienkypre vydanie predbežného opatrenia nijako nevylučujú, že správca dane hoc aj o deň neskôr vydá
rozhodnutie o zabezpečení veci, ktoré stanovuje § 40 ods. 1 nasledovne: „Zamestnanec správcu dane
môže zabezpečiť vec nevyhnutne potrebnú na preukázanie skutočností pri správe daní. Toto opatrenie

sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci, ich množstva,
ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo
nákupom. Daňový úrad alebo colný úrad môže zabezpečiť tovar podnikateľovi, ktorý predáva tovar na
území Slovenskej republiky a nemá na predajnom mieste pokladnicu e-kasa klient podľa osobitného
predpisu.“ Následne, ak sú splnené podmienky § 42 ods. 1 Daňového poriadku („ak daňový subjekt

v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré
viedli k zabezpečeniu veci, alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky
preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci“), dochádza aj k prepadnutiu veci, pričom táto skutočnosť
nemá žiaden vplyv na posúdenie zákonnosti predbežného opatrenia podľa § 50 Daňového poriadku.
Prvostupňové rozhodnutie sa týkalo tovaru, ktorý nebol v danom čase prepadnutý v prospech štátu
a jeho neskoršie prepadnutie podľa § 42 ods. 1 Daňového poriadku nespôsobuje nezákonnosť, resp.

žalobcomtvrdenúnemožnosť,vydaniaskoršiehorozhodnutiaozákazedispozíciestýmtotovarompodľa
§ 50 Daňového poriadku.

38. Pokiaľ žalobca namietal dlhé trvanie vyrubovacieho konania, uvedené nie je predmetom tohto
súdneho konania a žalobca môže využiť iné nástroje právnej ochrany, pričom dĺžka vyrubovacieho

konania nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

39. Vzhľadom na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie poskytuje odpovede na všetky otázky majúce
pre rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia zásadný význam, napĺňa zákonné požiadavky pre
odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré sa primerane

vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, nebolo tak porušené právo účastníka konania na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Keďže po
vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti, správny súd dospel
k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.“

23. Správny súd preto neprisvedčil žiadnej zo žalobných námietok a žalobu ako nedôvodnú podľa §
190 SSP zamietol.

24. Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§168SSPaúspešnémužalovanémunepriznalprávona
náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu,
aby mu nahradil trovy konania.

25. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),
a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe

podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.