Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/145/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200646
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200646.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej

LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: ZEDO,
s.r.o., so sídlom Hlavná 39, Šaľa, IČO: 44 527 896, právne zastúpený: Lurus legal, s. r. o.,
advokátske spoločenstvo so sídlom Plánky 2878/124, 841 06 Bratislava, IČO: 52 164 705, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 412685/2021/2021 zo dňa 3. septembra
2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.

412685/2021/2021 zo dňa 3. septembra 2021 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100612834/2021
zo dňa 15. apríla 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie
konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra, ako prvostupňový správny orgán, svojim rozhodnutím č. 100612834/2021 zo dňa
15. apríla 2021 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX € za zdaňovacie obdobie júl 2016.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 412685/2021/2021 zo dňa 3. septembra
2021 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.
Žaloba

3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového
rozhodnutia správcu dane, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.

V dôvodoch správnej žaloby namietal, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú
nepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov,nemohlivychádzaťzdostatočnezistenéhostavuveci,pričom
z podkladov nebolo možné dospieť k skutkovým a právnym záverom, ktoré urobil žalovaný. Mal za to,
že boli vydané v konaní trpiacom takými vadami, že žalobcovi bola odňatá možnosť riadne uplatniť svojeprocesné práva. Súčasne namietal, že vychádzajú z takej interpretácie a aplikácie ustanovení Daňového
poriadku a § 9 ods. 4 zákona o DPH, ktorá nie je v súlade s právom Európskej únie ani s Ústavou
Slovenskej republiky, keď okrem iného došlo k porušeniu legitímnych očakávaní žalobcu.

4. Žalobca zastával názor, že správca dane nesprávne rozložil dôkazné bremeno medzi žalobcu a
správcu dane, a to už v štádiu vypracovania protokolu, ktorý nemohol byť použitý ako zákonný podklad
pre daňové konanie. Argumentoval tým, že svoju povinnosť tvrdiť si splnil podaním daňového priznania
k DPH a dôkaznú povinnosť tým, že predložil všetky záznamy, ktoré je povinný viesť podľa zákona

č. 431/2006 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) spolu
s účtovnými dokladmi podľa § 6 ods. 1 zákona o účtovníctve. Tým sa dôkazné bremeno presunulo na
správcu dane, ktorý svoju pochybnosť v priebehu daňového konania nešpecifikoval a zaťažoval žalobcu
neprimeraným dôkazným bremenom. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že z vykonaného
dokazovania nevyplýva, že mu dodávateľ L&K – media, s. r. o., reálne poskytol deklarovanú službu.
V tomto bode uviedol, že podľa uzavretej zmluvy o reklame sa spoločnosť L&K – media, s. r. o.,

zaviazala zrealizovať reklamnú kampaň pre žalobcu a faktúra nebola vystavená na sprostredkovateľskú
províziu, ale za službu reklamy, pričom spoločnosť L&K – media, s. r. o., si objednala službu reklamy
pre žalobcu pod svojím menom u svojho subdodávateľa J&A ENGINEERING, ktorý vyfakturoval svoje
služby priamo spoločnosti L&K – media, s. r. o. Upozornil, že si nemá ako overiť správnosť informácií
o vzťahu spoločností L&K – media, s. r. o., a J&A ENGINEERING a ani to nie je jeho povinnosťou na

účely preukázania práva na odpočet DPH. Poukázal tiež na § 9 ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého
ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná
osoba službu sama prijala a sama dodala. Žalobca mal za to, že splnil podmienky pre odpočítanie
dane (§ 49 a § 51 zákona o DPH) a dodanie služby zo strany spoločnosti L&K – media, s. r. o.,
bolo dostatočne preukázané dôkazmi zrealizovanými v daňovom konaní, vrátane faktúry k poskytnutej

službe, zmluvy o poskytnutí reklamy, dokumentácie k zmluve o poskytnutí reklamy (táto je vedená
podhlavičkou spoločnostiL&K–media,s.r.o.,aobsahujevysielanéčasyvrádiách–potvrdenérádiami,
fotodokumentáciu s vystavenými reklamami v priestoroch športoviska a so zverejnenými reklamami
v printovom magazíne či CD so spotom odvysielaným v rádiách), výpovedí konateľa žalobcu p. A.,
výpovedí konateľky spoločnosti L&K – media, s. r. o., p. B. a výpovede obchodného zástupcu danej

spoločnosti p. C..

5. V súvislosti so žalovaným uvádzanou nezrovnalosťou vo výpovediach p. A. a p. B. týkajúcou sa
označenia, s kým rokoval p. A., ktorý uviedol, že sa stretol s p. B., zatiaľ, čo ona tvrdila, že obchod
dojednával p. C., mal za to, že táto nezrovnalosť nemôže zakladať dôvod na odmietnutie práva na

odpočet DPH. Konštatoval, že p. A. sa vyjadroval pri výpovedi v roku 2018 k udalosti, ktorá sa stala
pred viac ako 2 rokmi. Tvrdil, že v skutočnosti sa niekoľkokrát stretli p. A. a p. A. ako vtedajší konatelia
žalobcu a za spoločnosť L&K – media, s. r. o., obchodný zástupca p. C., pričom na prvom stretnutí
prebrali, ako by mala reklama vyzerať a aj tému s banerom a neskôr im p. C. odovzdal vysielací plán
reklamy, aby si žalobca mohol skontrolovať, v ktorých časoch sa bude reklama vysielať v rádiu, ktoré

skutočnosti boli potvrdené aj p. C.. Pokiaľ ide o údajnú zmätočnosť výpovedí p C. a p. B., keď každý
znichtvrdil,ženavrholtextreklamnéhospotu,tátopodľajehonázorunemôžezakladaťrelevantnýdôvod
na odmietnutie práva na odpočet, keďže obaja svedkovia sa vyjadrovali k skutočnostiam spred viac
ako 4 rokov a spolupracovali na viacerých projektoch, a teda určité nezrovnalosti sú prirodzené. Za
rozhodujúce považoval, že p. C. aj p. B. zhodne potvrdili, že navzájom spolupracovali na základe zmluvy

o obchodnom zastúpení medzi spoločnosťami L&K – media, s. r. o., a GAMA SK, s. r. o., a vykonávali
činnosti týkajúce sa služieb pre žalobcu podľa zmluvy o reklame. Nesúhlasil tiež so žalovaným tvrdeným
rozporom vo výpovediach ohľadom dokumentácie k zmluve o reklame, keď p. B. aj p. C. potvrdili, že
podklady k dokumentácii ohľadom reklamy mu zasielala p. B. za viacerých klientov a on ich roztriedil
podľa klientov a odovzdal im ich. Žalobca súčasne namietal, že žalovaný požadoval od p. C. a p. B.

predloženie ďalších dokladov preukazujúcich poskytnuté služby medzi spoločnosťami GAMA SK, s. r.
o., s L&K – media, s. r. o., a ich neposkytnutie vyhodnotil ako ďalší dôkaz spochybňujúci dodanie služieb,
hoci p. B. od 31.12.2017 nie je konateľkou a od 26.03.2019 ani spoločníčkou spoločnosti L&K – media,
s. r. o., a preto nemá oprávnenie mať u seba doklady danej spoločnosti, a p. C. už nebol spoločníkom
ani konateľom, a ani nebol inak aktívny pre spoločnosť GAMA SK, s. r. o., ktorá sa v marci 2017 zlúčila s

inou spoločnosťou. Účtovníctvo odovzdal nástupníckej spoločnosti, o čom predložil protokol a notársku
zápisnicu o zlúčení zo dňa 31.03.2017. Ak si chcel správca dane overiť fakturáciu medzi spoločnosťami
L&K – media, s. r. o., a GAMA SK, s. r. o., mohol tak urobiť dožiadaním spoločnosti L&K – media, s.
r. o., čo však neurobil.6. Daňovým orgánom žalobca ďalej vytkol, že nevzali do úvahy skutočnosť, že sprostredkovanie
reklamných služieb je najmä o kontaktoch a nehmotnej činnosti, a na uplatnenie práva na odpočet DPH

požadujú preukázanie skutočností, ktoré nie sú stanovené aplikovateľnou legislatívou. Spochybnil tiež
ich argument, že spoločnosť L&K – media, s. r. o., nemá žiadnych zamestnancov a má len virtuálne sídlo
(aj to až od 23.03.2017, t. j. po kontrolovanom období), keďže nič z týchto skutočností nepreukazuje, že
spoločnosť L&K – media, s. r. o., neposkytla služby. Z výpovedí p. B. je podľa názoru žalobcu zrejmé, že
tátokonalazaspoločnosťL&K–media,s.r.o.,apomáhaljejp.C.nazákladeobchodnoprávnehovzťahu

ako obchodný zástupca, pričom činnosť daného dodávateľa spočívala v know-how, vo vymyslení textov
spotov, reklamných bannerov a organizácii, zadaní ich výroby a následnom zabezpečení odvysielania
v rádiu YES s tým, že na samotnú výrobu spotov si spoločnosť L&K – media, s. r. o., najala spoločnosť
J&A ENGINEERING. Žalobca nesúhlasil ani s tým názorom žalovaného, že sa mal zúčastniť fiktívnych
transakcií s reklamnými službami, ktorých cieľom malo byť len čerpanie nadmerných odpočtov DPH
argumentujúc tým, že nie je založený na dôkazoch. DPH z transakcie medzi žalobcom a L&K – media, s.

r. o., bola riadne zaevidovaná aj odvedená, čo potvrdil aj správca dane. Podotkol, že odvedenie DPH pri
transakciimedzispoločnosťamiL&K–media,s.r.o.,aJ&AENGINEERINGsimoholsprávcadaneoveriť
sám s tým, že podmieňovanie práva odpočtu žalobcu odvedením DPH v predchádzajúcich transakciách
jevrozporesaplikovateľnoulegislatívouajjudikatúrou(uznesenieSúdnehodvoraEÚTransportService,
C-395/02). Ako nezákonnú odmietol požiadavku žalovaného, že ním tvrdené skutočnosti musia byť

bez akýchkoľvek pochybností preukázané v celom obchodnom reťazci, pričom pochybnosti o činnosti
J&A ENGINEERING, s ktorou nebol v žiadnom obchodnom vzťahu, aplikuje žalovaný ako priťažujúcu
okolnosť pri jeho nároku na odpočet DPH. Takýto postup nemá žiadnu oporu v zákone o DPH ani
v relevantnej judikatúre (uznesenie Súdneho dvora EÚ Transport Service, C-395/02, rozsudok PPUH
Stehcemp sp. j. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jarosław Stefanek, C-277/14) a je zrejmé, že

žalovaný od žalobcu požadoval unesenie dôkazného bremena nad rámec toho, čo požaduje legislatíva
pri uplatnení práva na odpočet DPH. Poukázal tiež na skutočnosť, že jedným z dôvodov zamietnutia
nároku na odpočet DPH bolo aj nepreukázanie, že službu naozaj niekto vyhotovil, avšak na druhej
strane správca dane akceptuje, že služba bola poskytnutá (reklama odvysielaná, bannery umiestnené).
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo

dňa 19.08.2010, podľa ktorého nie je možné spravodlivo žiadať od žalobcu, aby sledoval a kontroloval
obstarávanie ním objednaných služieb u iných subjektov pred dodaním služby. Navyše upozornil, že
správca dane mal možnosť overiť si, kto vyrobil reklamné spoty, keďže konateľka spoločnosti L&K –
media, s. r. o., vo svojej výpovedi označila rádio YES alebo Beta za možných výrobcov spotov, t. j. mohol
kontaktovať YES rádio, ktoré bolo uvedené na faktúrach ako rádio, kde boli odvysielané reklamné spoty.

III.
Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na argumentácii obsiahnutej v napadnutom

rozhodnutí a navrhol žalobu ako bezdôvodne podanú zamietnuť. Tvrdenia žalobcu označil ako
všeobecné a nie konkrétne odôvodnené. Konštatoval, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie
reklamných služieb dodávateľom uvedeným na daňovom doklade, a to spoločnosťou L&K – media,
s. r. o., daň uvedená na samotnom daňovom doklade sa tak stala splatnou iba z titulu uvedenia
na daňovom doklade podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH a takto splatná daň z hľadiska uplatnenia

práva na odpočítanie dane nie je použiteľná. Podľa názoru žalovaného je prvostupňové rozhodnutie
správcu dane a rozhodnutie žalovaného, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v súlade
s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Zdôrazňoval, že žalobca nepredložil v priebehu
daňovej kontroly, vyrubovacieho a ani odvolacieho konania v danej veci také relevantné dôkazy, ktoré by
dostatočne a vierohodne preukazovali oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane zo všetkých

predložených daňových dokladov a vo svojom odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali
dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane, resp. jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a
rozhodnutie tak, ako to žalobca žiadal.

IV.
Replika a duplika

8. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácií uvedenej v žalobe.9. Žalovaný v duplike zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

V.
Relevantná právna úprava

10. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna

2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

11. Podľa § 49 ods. l zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

12. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

13. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

14. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, §
13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania dňa 26. marca 2026, keďže ani žalobca, ani žalovaný
nežiadali o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a správny súd má zároveň za to, že

sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), po
oboznámenísasobsahomsúdnehospisuaadministratívnehospisu,preskúmalnapadnutérozhodnutia,
ako aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 17. marca 2026 oznámené na úradnej
tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

15. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s
platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov

schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu
a vedená pod sp. zn. BA-5S/263/2021.

16. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v tomto konaní boli rozhodnutia daňových orgánov o
vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2016. Žalobca podanú

žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane
sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nemohli vychádzať z dostatočne zisteného stavu veci,
z podkladov nebolo možné dospieť k skutkovým a právnym záverom, ktoré urobil žalovaný a boli
vydané v konaní trpiacom takými vadami, že žalobcovi v ňom bola odňatá možnosť riadne uplatniť svoje
procesné práva.

17. Primárne správny súd uvádza, že hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet
dane sú požiadavky: (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar
alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inouzdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne
použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a/ Smernice, ale aj rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.09.2016, bod 28; vo veci

Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o.,
C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú
najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a/ Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo
veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.09.2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19
zo dňa 03.09.2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod

24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej
osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa
09.12.2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C- 281/20 zo dňa 11.11.2021, body 26, 27). Vo všeobecnosti
platí, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet
dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade formálnych podmienok to

tak bez ďalšieho nie je. Nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na
odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet
dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa
19.10.2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, bod 33; vo veci Senatex GmbH,
C-518/14 zo dňa 15.09.2016, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021,

bod 29).

18. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady

dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),
aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok
na odpočet stanovil. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke
(vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v
prípade pochybností preukazuje daňový subjekt.

19. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa už v minulosti viackrát vyjadril
aj Ústavný súd SR, napr. v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018, podľa ktorého
má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené

daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,
ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní
svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní
uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju

dôkaznúpovinnosťavtakomprípadejeopäťlennadaňovomsubjekte,čipredloženímalebonavrhnutím
ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady
vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo dňa

03.08.2022).

20. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach

obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019).

21. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane,

akoajobsahuadministratívnehospisuvmedziachpodanejsprávnejžalobydospelsprávnysúdkzáveru,
že tak napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Správny súd z obsahu napadnutých
rozhodnutí zistil, že správca dane a následne aj žalovaný svoj záver o nesplnení podmienok odpočítaniadane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 zákona o DPH založili
na tom, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie reklamných služieb dodávateľom - spoločnosťou
L&K – media, s. r. o., resp. jeho subdodávateľom J&A ENGINEERING, keďže nebolo preukázané, kto

predmetné reklamné služby poskytol, resp. kto vyrobil reklamné spoty. Správca dane ani žalovaný však
nespochybnili, že dané reklamné služby boli žalobcovi skutočne poskytnuté, t. j. že predmetné reklamné
spoty boli odvysielané a došlo k vyveseniu banneru na plavárni a na internetovej stránke športového
klubu PIRANA Šport Club.

22. Správny súd konštatuje, že žalovaný, resp. správca dane v predmetnej veci formulovali záver o
nesplnení materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane najmä na základe určitých nezrovnalostí
vo výpovediach vypočutých svedkov, keď konateľ žalobcu p. A. nevedel uviesť meno konateľky
dodávateľskej spoločnosti L&K – media, s. r. o., s ktorou jednal, a bývalá konateľka spoločnosti L&K –
media,s.r.o.,p.B.aobchodnýzástupcatejtospoločnostip.C.(vpozíciikonateľaspoločnostiGAMASK,
s. r. o.) sa v rámci svojich výpovedí úplne nezhodovali v tom, ktorý z nich vytvoril/navrhol text reklamného

spotu a zhotovoval dokumentáciu k zmluve o zverejnení reklamy. Správca dane súčasne konštatoval,
že p. B. a p. C. nepredložili relevantné doklady k fakturovaným službám, neberúc do úvahy, že v danom
čase už tieto osoby neboli konateľmi ani spoločníkmi spoločností L&K – media, s. r. o., resp. GAMA SK,
s. r. o., a teda už danými dokladmi objektívne nedisponovali. Okrem toho správca dane poukazoval na
nekontaktnosť nástupníckej spoločnosti subdodávateľa J&A ENGINEERING, ktorý medzičasom zanikol

v dôsledku zlúčenia, a jeho bývalého konateľa.

23. Vychádzajúc z uvedeného je správny súd toho názoru, že dané skutočnosti, na základe ktorých
správca dane a žalovaný dospeli k záveru o nepreukázaní dodania fakturovaných služieb žalobcovi
zo strany deklarovaného dodávateľa, nie sú natoľko závažné, aby boli samé o sebe spôsobilé

spochybniť reálne dodanie fakturovaných služieb, a to predovšetkým za situácie, keď bývalá konateľka
dodávateľskej spoločnosti L&K – media, s. r. o., p. B. a jej bývalý obchodný zástupca (a bývalý
konateľ spoločnosti GAMA SK, s. r. o.) p. C. v rámci svojich výpovedí potvrdili reálne dodanie
fakturovaných služieb žalobcovi, a žalobca predložil dokumentáciu k zmluve o zverejnení reklamy
uzavretej s dodávateľom L&K – media, s. r. o., obsahujúcu, okrem iného, potvrdenia klubu PIRANA

Šport Club o umiestnení reklamy, inzeráty týždenníka Pardon s logom žalobcu umiestnené na reklame
prezentujúcej PIRANA Šport Club, CD so spotom odvysielaným v rádiách a potvrdené vysielacie časy
v rádiách.

24.Správnysúdvprejednávanejvecipoukazujenaskutočnosť,žezvyššiecitovanejjudikatúrySúdneho

dvora EÚ, ako aj z judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutia sp. zn. 8Sfk/19/2025,
1Sfk/6/2024, 3Sfk/75/2023) vyplýva, že identita dodávateľa a jej súlad s údajom uvedeným na faktúre
nepredstavujemateriálnu,aleformálnupodmienkuprávanaodpočítaniedane.Naprotitomumateriálnou
podmienkou práva na odpočítanie dane nie je samotná identita dodávateľa, ale postavenie dodávateľa
ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane. Nemožno sa teda stotožniť s argumentáciou žalovaného,

že z hľadiska splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH musí byť osoba uvedená na
faktúre identická s osobou, ktorá reálne dodala služby odberateľovi.

25. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že dôkazná situácia v prejednávanej veci
nevedie k jednoznačnému a presvedčivému záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok práva

na odpočítanie dane, keďže správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach zdôraznili, že skutočné
poskytnutie predmetných reklamných služieb žalobcovi nespochybnili a za spornú označili výlučne
osobu dodávateľa, resp. subdodávateľa. Podľa názoru správneho súdu sa pochybnosti správcu
dane v danom prípade v zásade ani netýkali identity samotného dodávateľa žalobcu, ale skôr jeho
subdodávateľa – spoločnosti J&A ENGINEERING, prípadne ešte jemu predchádzajúcich stupňov

dodávateľského reťazca, pričom za aktuálnej dôkaznej situácie neboli dané pochybnosti formulované
správcom dane a žalovaným natoľko závažné, aby boli spôsobilé relevantných spôsobom spochybniť
aj samotné dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou L&K – media, s. r. o., žalobcovi, posudzované
v predmetnej veci. Napadnuté rozhodnutia daňových orgánov (rozhodnutie žalovaného a prvostupňové
rozhodnutie správcu dane) sú tak predčasné a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia

vo vzťahu k materiálnym podmienkam práva na odpočítanie dane, ako aj z nesprávneho právneho
posúdenia miery dôkazného bremena, ktorým bol žalobca v danom konaní zaťažený. Závery daňových
orgánov súčasne vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.26. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že tak napadnuté rozhodnutie, ako aj
prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a)

SSP správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu
dane a vec s poukazom na § 191 ods. 4 SSP vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

27. Úlohou správcu dane v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť žalobcom predložené, ako aj
správcom dane zabezpečené dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti,prípadnedokazovaniedoplniť,rešpektujúcpritomzásadyprenosudôkaznéhobremenamedzi
daňovým subjektom a správcom dane vyplývajúce z relevantnej judikatúry, následne opätovne posúdiť
naplnenie podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetnej dodávateľskej faktúry podľa
§ 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH na strane žalobcu a vo veci znovu
rozhodnúť s tým, že svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné.

28. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy podľa
§ 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval v súlade
s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých istých
dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu v súlade s citovaným
zákonným ustanovením.

29. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175
ods. 2 SSP.

30. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v

Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.