Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724201649
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8724201649.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcov: 1. D. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. X/XXX, XXX XX L., 2. J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX L., 3. I. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX Y., všetci zastúpení JUDr. Martin Tomas, advokát so sídlom
Francisciho 3288, 058 01 Poprad, proti žalovaným: 1a. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XXX,
XXX XX L., 1b. J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XXX, XXX XX L. a 2. R. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XXX/XX, XXX XX T., zastúpení Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Nám.
sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov

proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 28.02.2025 č.k. 17C 40/2024 - 171, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovaným voči žalobcom
náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých sa rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 137 písm. c) CSP a podľa § 132, § 134 OZ. Uviedol,

že nebolo sporné, že v období od uzavretia kúpnej zmluvy z 12.03.1967, ktorá bola uzatvorená medzi
právnym predchodcom žalovaných a R. L. a spol. do 01.04.1984 neboli medzi stranami sporu, resp.
ich právnymi predchodcami žiadne spory a rušenie pôvodných žalovaných v 1. a 2. rade, resp. ich
právnych predchodcov v užívaní sporných nehnuteľností. Po 16.05.1990 do podania žaloby v roku
2016 nedošlo k žiadnym sporom, rušeniu výkonu vlastníckeho práva pôvodných žalovaných, resp. ich
právnych predchodcov. Súd prvej inštancie predovšetkým skonštatoval, že žalobcovia majú naliehavý
právnyzáujemnapodanejurčovacejžalobe.Uviedol,žepodoplnenídokazovaniavýsluchomznalcaIng.

R. X., po konfrontácii znalcov, vyhodnotiac aj listinné dôkazy v intenciách rozhodnutia NS SR opätovne
dospel k záveru, že nemožno vyhovieť žalobe, keď žalobcovia nepreukázali, že nadobudli vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania - novovytvorené parcely registra KN C XXX/
X, XXX/X a XXX/XXX. Žalobcovia chceli preukázať, že vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam oni,
resp. právny predchodca žalobcov v 2. a 3. rade so žalobkyňou v 1. rade nadobudli kúpnou zmluvou
v roku 1971. Z tejto kúpnej zmluvy bolo preukázané, že pôvodný žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli
pozemok mpč. XXXX, zapísaný v PK XX, kat. úz. V. L. v celkovej výmere 2697 m2, keď takýmto

spôsobom nadobudli podiel 90/180. Vlastnícke právo žalobcov k parcele pôvodnej mpč. XXXX, kat.
úz. V. L. v podiele 90/180 nie je sporné. Súd prvej inštancie poukázal na nadobudnutie vlastníckeho
práva pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade k pozemku č. XXX, kat. úz. V. L. v roku 1964, nie je zrejmý
presný dátum, keď pôvodní žalobcovia uzatvorili písomnú kúpnu zmluvu s J. L., ktorá však nebolazaevidovaná v príslušnej evidencii nehnuteľností. Predmet zmluvy v tomto smere žalobcovia nadobudli
vydržaním najneskôr k 01.04.1984. Za nesporné mal to, že pozemky KN č. XXX, XXX, XXX/XX užívajú
žalovaní, užívali ich predtým ich právni predchodcovia, na pozemku C KN XXX sa nachádza rodinný

dom v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1a a 1b. Súd prvej inštancie poukázal na geometrický
plán č. XX/XXXX, ktorý predložili žalobcovia a podľa ktorého pozemok C KN XXX/X vo výmere 203 m2
je vytvorený z časti pozemku C KN XXX, pozemok C KN XXX/X vo výmere 344 m2, je vytvorených z
častí pozemku C KN XXX a pozemok C KN XXX/XXX vo výmere 495 m2 je vytvorený z časti pozemku C
KN XXX/XX, všetko ide o pôvodné parcely, ktoré sú zapísané ako vlastníctvo žalovaných. Mal za to, že

aj po doplnení dokazovania v intenciách rozhodnutia dovolacieho súdu bolo potrebné dospieť opätovne
k záveru, že žalovaní preukázali nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným pozemkom nimi, resp. ich
právnymi predchodcami, keď právnym titulom je vydržanie.

3. Prvoinštančný súd zistil, že dňa 12.03.1967 starý otec žalovaných 1b., 2. a svokor žalovanej 1a.
uzavrel kúpnu zmluvu s R. L., J. Y., Z. Y. a R. J., keď predmetom kúpy boli pozemky parcelné č. XXX,

XXX a XXX v kat. úz. V. L. (pôvodne boli zapísané v pozemkovej knihe ako mpč. XXXX - parcela č.
XXX, mpč. XXXX (parcela č. XXX) a mpč. XXXX (parcela č. XXX). Zmluva nebola evidovaná v evidencii
nehnuteľností, ale od toho času pozemky žalovaní, resp. ich právni predchodcovia (J. Q., nar. XXXX a
predtým neb. J. Q., nar. XXXX) užívali ako vlastné, postavili na nich rodinný dom. Ustálil, že žalovaní,
resp. ich právni predchodcovia nadobudli tieto nehnuteľnosti vydržaním k 01.04.1984 a počas tejto doby

neboli v užívaní nehnuteľností rušení. Navyše v tomto období k 14.07.1979 kúpnou zmluvou spísanou
vo forme notárskej zápisnice právni predchodcovia žalovaných nadobudli pozemok pôvodne mpč. XXXX
vo výmere XXX m2, pričom predávajúcimi v 8. a 9. rade boli samotní pôvodní žalobcovia v 1. a 2.
rade. Títo v konaní namietali neplatnosť tejto kúpnej zmluvy z dôvodu, že nebola zo strany pôvodných
žalobcov1.,2.podpísaná.Tútoskutočnosťvšaknepreukázali.Naopak,ikeďprvopisnotárskejzápisnice

sa v archíve súdu nenachádzal, z rovnopisu notárskej zápisnice, ktorú predložili žalovaní je zrejmé, že
pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade notársku zápisnicu podpísali. Súd prvej inštancie v ďalšom poukázal na
existenciu dvoch notárskych zápisníc s rovnakým evidenčným číslom. Zdôraznil, že žalovaní predložili
kópiu notárskej zápisnice s pečiatkou o registrácii a bol toho názoru, že skutočnosť neexistencie
notárskej zápisnice v Zbierke listín katastra nemôže ísť na ťarchu účastníkov notárskej zápisnice, preto

pri posudzovaní právnej veci vychádzal aj z tejto kúpnej zmluvy uzatvorenej vo forme notárskej zápisnice
N XXX/XX, Nc XXX/XX, ktorá sa týka predchodcov žalovaných. Zdôraznil, že žalovaní, resp. ich právni
predchodcovia neboli rušení v dobromyseľnej držbe. Pokiaľ v roku 1993 pôvodní žalobcovia v 1. a
2. rade dali vyhotoviť geometrický plán týkajúci sa predmetných nehnuteľností a bolo zistené že v
máji 1990 došlo medzi pôvodným žalobcom v 1. rade a právnym predchodcom žalovaných k sporu a

ublíženiu na zdraví, tieto spory preukázateľne pred 01.04.1984 neboli. Navyše po máji 1990 nebolo
preukázané rušenie žalovaných, resp. ich právnych predchodcov v užívaní nehnuteľností. Preto mohol
právny predchodca žalovaných nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním v dôsledku právneho titulu
dedenia po nebohom J.ovi Q., narodenom v roku XXXX., zomrelom XX.XX.XXXX a to k 16.08.2007.
Podľa dedičského rozhodnutia sa pôvodní žalovaní 1., 2. mohli dôvodne domnievať, že im vlastnícke

právo patrí a od roku 1997 opäť nebolo preukázané žiadne rušenie žalovaných v užívaní nehnuteľnosti.

4. Spornou otázkou v konaní bolo, či nehnuteľnosti sú vytvorené z pôvodnej parcely mpč. XXXX,
kat. úz. V. L., keď žalobcovia práve od vlastníctva tejto parcely odvádzajú právny titul nadobudnutia
nehnuteľnosti, resp. sporné pozemky sú vytvorené z parciel mpč. XXXX, XXXX, XXXX, od ktorých

odvádzajú právny titul, kúpu, ak by nešlo o vydržanie, žalovaní. Navyše, časť parcely mpč. XXXX
vo výmere 283 m2 previedli pôvodní žalobcovia 1. a 2. kúpnou zmluvou na právnych predchodcov
žalovaných. Súd prvej inštancie poukázal na pripojenú identifikáciu parciel vyhotovenú Okresným
úradom, odborom katastrálnym, Y., podľa ktorej parcely C KN XXX, XXX, XXX/XX boli vytvorené z
pôvodných parciel mpč. XXXX, XXXX, XXXX a nie z mpč. XXXX. Je toho názoru, že pri identifikácii

parciel má Okresný úrad, odbor katastrálny, Y. vychádzať nielen z pripojených listín, ale zohľadniť svoje
rozhodnutia o oprave chýb v katastrálnom operáte. Navyše Okresný úrad, odbor katastrálny, Y. na výzvu
súdu oznámil, že nie je kompetentný posudzovať identifikáciu parciel vydanú Okresným úradom, odbor
katastrálny, Y. a Okresný úrad, odbor katastrálny, Y. trval na údajoch v zaslanej identifikácii. Súd prvej
inštancie preto vyjadrenie Okresného úradu Y. z 01.12.2017 považoval za rozporuplné.

5. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na závery bvoch znaleckých posudkov predložených v tomto
konaní. Zo záverov znaleckého posudku a výsluchu znalca Ing. P. vyplynulo, že sporná plocha 1000,06
m2zpôvodnejPKmpč.XXXXužbolavyčerpanáajesúčasťouparcielXXX/X,XXX,XXX/XX.Jehozáverje, že sporné parcely C KN XXX/X, XXX/X, XXX/XXX neboli vytvorené z pôvodnej parcely mpč. XXXX.
Oproti tomu znalec Ing. X., PhD. v znaleckom posudku X/XXXX skonštatoval, že pôvodná parcela mpč.
XXXX zasahuje svojou polohou do časti parciel okrem iných XXX, XXX, XXX/XX. Súd prvej inštancie

podľa pokynu dovolacieho súdu doplnil dokazovanie výsluchom znalca Ing. X., PhD. a opätovným
výsluchom znalca Ing. P., aj konfrontáciou znalcov. Ustálil väčšiu dôveryhodnosť znaleckého posudku
Ing. P., ktorý vo výsluchu potvrdil, že mapoval operáty v kat. úz. V. a L. L., operáty pozná podľa súdu
prvej inštancie vo väčšom rozsahu ako znalec Ing. X., PhD. Znalec Ing. P. poukazoval na záznam z roku
1967, kde dotknutí vlastníci uviedli, kto ktorú parcelu od okraja chotára vlastní. Stotožnil sa s tvrdením

tohto znalca, uvedené považuje za logické, keďže vyhlásenie vlastníkov v zápise má nepomerne vyššiu
výpovednú hodnotu ako archaický obrázok pozemnoknižnej mapy, ktorý je nepresný. Stotožnil sa s tým,
že vzhľadom na charakter operátu v kat. úz. V. L. je smerodatnejšia identifikácia parciel po stotožnení
pozemnoknižných parciel na mieste samom. V minulosti bola obvyklá prax, že osoby stavali rodinné
domy na svojich parcelách. V kat. úz. V. L. nie je kvalitné mapovanie, preto z archaických máp vychádzať
nemožno. Preto súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku Ing. P., ktorý skonštatoval, že

parcela mpč. XXXX bola vyčerpaná do terajších parciel žalobcov a parcely, ktoré tvoria predmet sporu,
neboli vytvorené z pôvodnej parcely mpč. XXXX, kat. úz. V. L.. V tomto smere poukázal aj na stavebné
povolenie z 10.04.1980 podané na výstavbu rodinného domu v kat. úz. L. na parcele vtedy označenej
XXX/XX právnym predchodcom žalovaných, a to nebohému J.ovi Q., nar. XXXX s manželkou. O obsahu
stavebného povolenia boli upovedomení žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel J. L., pôvodný žalobca

v 1. rade, ktorý voči výstavbe rodinného domu žalovanými nemali námietky. Žalobcovia tak neuniesli
dôkazné bremeno a nepreukázali, že by žiadané novovytvorené parcely im mali vlastnícky patriť s tým,
že by boli vytvorené z ich nadobudnutej PK mpč. XXXX. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol a o
trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil, tak aby žalobe vyhovel a uplatnili si nárok na náhradu trov konania,
alternatívne navrhli rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Nestotožňujú
sa so závermi súdu prvej inštancie. Zdôrazňujú, že na základe kúpnej zmluvy zo 14.04.1971 N XXX/
XX sa žalobkyňa 1. s nebohým manželom stali bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely mpč. XXXX,

kat. úz. V. L. v rozsahu 1/2 a v tejto kúpnej zmluve si účastníci dohodli rozsah užívania nehnuteľnosti.
Podľa článku IV. Zmluvy bolo dohodnuté, že kupujúci, teda žalobcovia, budú užívať predmet kúpy do
cesty -od štátnej cesty do poľnej cesty. Od tejto kúpnej zmluvy žalobcovia odvodzovali aj odvodzujú
svoje vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam a táto kúpna zmluva bola následne zapísaná do
katastrálneho operátu. Naproti tomu žalovaní nedisponujú žiadnym platným nadobúdacím titulom, na

základe ktorého by, či už ich právni predchodcovia alebo oni sami, nadobudli nehnuteľnosti pôvodne
parcela mpč. XXXX, kat. úz. V. L.. Podľa žalobcov žalovaným chýba nadobúdací titul, na základe ktorého
mali vstúpiť do dobromyseľnej držby. Nadobúdacím titulom nemôže byť ani kúpna zmluva M XXX/XX,
keďže žalobcovia, resp. ich predchodcovia túto zmluvu nikdy nepodpísali, dokonca sám žalovaný 1.
vo vyjadrení doručenom 18.10.2016 uviedol, že táto zmluva bola uzatvorená v rozpore so všeobecne

záväznými právnymi predpismi. Táto kúpna zmluva nebola a nie je zapísaná do katastrálneho operátu.
Bolo pritom zistené, že Notárska zápisnica N XXX/XX sa v Zbierke listín nenachádza. Pod týmto
číslom účastníkmi zmluvy boli aj iné osoby než účastníci tohto konania. Žalovanými predložený rovnopis
notárskej zápisnice - Kúpna zmluva N XXX/XX je absolútne neplatným právnym úkonom a nie je možné
z neho vyvodiť záver o titule žalovaných, resp. ich právnych predchodcov pre vstup do dobromyseľnej

držby. Hoci sa táto notárska zápisnica nikde nenachádza, súd prvej inštancie tieto dôkazy vyhodnotil
jednostranne v neprospech žalobcov. nadobúdacím titulom pre žalovaných nemôže byť ani dohoda z
12.03.1967, nakoľko ani R. L., ani J. Y. s manželkou, ale ani R. Q., neboli vlastníci mpč. XXXX, kat. úz.
V. L.. Súdu prvej inštancie boli predložené pozemnoknižné vložky, z ktorých vyplýva, že R. L. vlastnil
mpč. XXXX, J. Y. vlastnil mpč. XXXX a R. Q. vlastnil parcelu mpč. XXXX. Opäť tieto dôkazy súd prvej

inštancie vyhodnotil jednostranne v neprospech žalobcov. Nadobúdacím titulom žalovaných nemôžu
byť ani dedičské rozhodnutia po ich právnych predchodcoch, nakoľko ani títo neboli ku dňu svojej smrti
vlastníkmi sporných pozemkov a aj tu platí zásada, že po nikom nemožno nadobudnúť viac práv ako
ich v skutočnosti má. Za vlastníka je považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul.
Nadobúdací titul na základe kúpnej zmluvy z roku 1971 svedčí jednoznačne žalobcom. Poukázali ďalej

na trestné konanie OS Poprad 7T 143/91, z ktorého vyplýva, že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia
a žalobcovia mali medzi sebou dlhodobé spory o nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, teda
ani tu nebola preukázaná objektívna dobromyseľnosť o tom, že žalovaní, či ich predchodcovia sa
cítili vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľní o tom, že im pozemok vlastnícky patrí. Pokiaľ ideo stavebné povolenie, o ktorom boli upovedomení pôvodní žalobcovia, tu uvádzajú, že nemali dôvod
namietať výstavbu rodinného domu, nakoľko tento bol postavený na pôvodných mpč. XXXX a XXXX,
kat. úz. V. L. a nie na spornej parcele mpč. XXXX. Nadobúdacím titulom pre žalobcov je teda kúpna

zmluva z roku 1971, na základe ktorej sa stali spoluvlastníkmi mpč. XXXX, kat. úz. V. L. vo výške
1/2. Od tejto zmluvy si žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam,
čo potvrdil aj znalec Ing. R. X. v predloženom znaleckom posudku, ktorý uviedol, že novovytvorené
parcely zasahujú svojou polohou do časti pozemnoknižnej mpč. XXXX. Geometrickým plánom došlo k
obnoveniu pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXXX vedenej v PKV XX, kat. úz. V. L., tieto svoje

závery znalec preukázal vo výsluchu, aj pri konfrontácii na pojednávaní 20.09.2024. Vyjadrenia znalca
Ing. P. v posudku sú povrchné a v rozpore s viacerými vo veci vykonanými dôkazmi. Vo výsluchu tento
znalec uviedol, že sťahovaním sa nezanechali pomocné mapy vtedajších pracovníkov. Na otázku, či
videl pomocné mapy, uviedol znalec P. to, že nie, lebo všetkých ich vidieť nemôže. Napriek tomu sa
súd prvej inštancie priklonil k záverom znalca Ing. P. a nevysporiadal sa správne so všetkými dôkazmi,
ktoré sa v spise nachádzajú. Žalobcovia poukazujú aj na to, že v Znaleckom posudku XX/XXXX sa

znalec nevyporiadal s rozhodnutím Správy katastra v Y. o oprave chyby v katastrálnom operáte X XXX/
XXZG z 11.06.2013 a jeho odvolacieho orgánu. Ide o rozhodnutia, ktoré identifikujú parcely, ktoré sú
predmetom tohto sporu. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, že parcela C KN XXX bola vytvorená okrem
iných aj z mpč. XXXX a nie, ako to vyplýva zo Znaleckého posudku XX/XXXX. Z týchto rozhodnutí je
zrejmé aj to, že parcela C KN XXX a XXX/XX boli vytvorené z mpč. XXXX a nie ako to uviedol znalec

Ing. P.. Znalec Ing. P. sa v podstate v znaleckom posudku nekriticky priklonil k chybne vypracovaným
geometrickým plánom, ktorý vyhotovil Ing. X. v roku XXXX - rukou opravené Z XXXX na XXXX a
následne Ing. H. a od tohto stavu odvíjal svoje závery. Z predložených rozhodnutí vyplynulo aj to, že
geometrický plán z roku 1979, ktorý vyhotovil Ing. X., ktorý bol podkladom k notárskej zápisnici N XXX/
XX, kde právni predchodcovia žalovaných odkupovali časť pôvodnej parcely mpč. XXXX a nie ako je

uvedené v geometrickom pláne Ing. X.a z mpč. XXXX. Teda bol vyhotovený nesprávne. Pokiaľ ide o
geometrický plán Ing. H., vyhotoviteľ tohto plánu nesprávne z identifikoval časť parciel XXX a XXX/XX
na parcelu mpč. XXXX. Správne mala byť zidentifikovaná na parcelu mpč. XXXX. Tento geometrický
plán bol pritom podkladom k zápisnici N XXX/XX - osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, ktorým právni
predchodcovia žalovaných nadobudli novovytvorené C KN XXX a XXX/XX, kat. úz.V. L.. O. Ing. P. tvrdí,

že mpč. XXXX, XXXX a XXXX boli polohovo umiestnené vedľa seba, teda podľa jeho tvrdenia boli
parcelyumiestnenévtakomporadíXXXX,XXXX,XXXX,XXXXaXXXX.Znalecvovýsluchupredsúdom
prvej inštancie najskôr uviedol, že parcely išli XXXX, XXXX a XXXX. Na otázku, že išli vedľa seba XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Takisto znalec P. v znaleckom posudku použil v obrázku č. X polohové
znázornenie mpč. XXXX a XXXX tak, že boli umiestnené za sebou a nie vedľa seba. Znalecký posudok

teda obsahuje nezrovnalosti a protirečenia. V znaleckom posudku XX/XXXX v obrázku č. 1 prezentoval
znalec polohové znázornenie mpč. XXXX a XXXX tak, že boli umiestnené za sebou a nie vedľa seba.
Toto polohové určenie žalobcovia považujú za správne, keďže tieto pôvodné parcely boli umiestnené za
sebou a nie vedľa seba. Tomuto tvrdeniu žalobcov svedčí stanovisko spoločnosti Globing z 28.02.2016.
Aj podľa výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov je zrejmé, že parcely XXX/X a XXX/

X, ktoré majú žalobcovia vyporiadané, vznikli z mpč. XXXX. Nemôže obstáť záver, ku ktorému dospel
znalec P. a teda, že sporná plocha XXXX m2 už bola z parcely mpč. XXXX vyčerpaná. Žalobcovia v
tomto smere poukazujú v celom rozsahu na závery Znaleckého posudku X/XXXX, ktorý vyhotovil Ing.
R. X., PhD., v ktorom znalec logicky a aj fakticky zdôvodnil a preukázal, že parcely mpč. XXXX a XXXX
boli umiestnené za sebou, nie vedľa seba. Taktiež znalec uviedol, že novovytvorené parcely, ktoré sú

žalované podľa geometrického plánu XX/XXXX zasahujú svojou polohou do časti mpč. XXXX, kat. úz.
V. L.. Znalec Ing. X. teda jednoznačne preukázal, že žalované parcely vznikli z pôvodnej mpč. XXXX a
závery tohto posudku sú logické a žalovaní ho ani nespochybnili. Žalobcovia zdôrazňujú, že dôkazy nimi
predložené tvoria jeden logický celok, ktorý má zmysel a jednotlivo do seba zapadajú, takže nemôže
vzniknúťpochybnosťotom,ktojevlastníkomspornýchnehnuteľností.Nazákladetýchtodôvodovnavrhli

podanému odvolaniu vyhovieť.

7. Žalovaní navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Žalovaní majú za to, že
výsledkydoplnenéhodokazovaniaporozhodnutídovolaciehosúdupreukazujútenistýskutkovýstavako
pred vyhlásením pôvodného rozsudku. Konkrétne preukazujú to, že parcely tvoriace predmet konania

nepochádzajú z mpč. XXXX ako tvrdia žalobcovia, ale z pôvodných mpč. XXXX, XXXX a XXXX, tak
ako to tvrdia žalovaní. Pozemky, ktoré sú predmetom konania, boli užívané právnymi predchodcami
žalovaných najneskôr od roku XXXX, oplotené a užívané ako súčasť domového majetku najneskôr
od roku XXXX. Právnym titulom vlastníctva žalovaných je kúpna zmluva z roku XXXX, ktorou ichprávny predchodca, starý otec s manželkou, kúpil všetky pozemky, ktorých časti sú predmetom tohto
konania. Prvým spochybnením vlastníckeho práva bola až žaloba podaná v roku 2016. Vlastnícke právo
k pozemkom prechádzalo vždy len dedením alebo darovaním medzi najbližšou rodinou, starý otec,

synovia, vnuci, ktorí súčasne pozemky aj osobne užívali a užívajú ako súčasť domového majetku.
Žalovaní v podanom vyjadrení poukázali na vývoj číselného označenia sporných pozemkov. Pokiaľ ide
o pozemok XXX/X, tento vznikol geometrickým odčlenením od parcely XXX. Parcela XXX je zhodná
s parcelou XXX/XX, ktorá vznikla zlúčením časti parciel XXX, XXX, XXX. Parcela č. XXX je zhodná
s pôvodnou mpč. XXXX, parcela XXX je zhodná s parcelou mpč. XXXX a parcela XXX je zhodná s

parcelou mpč. XXXX. Parcela XXX/X vznikla geometrickým odčlenením od parcely XXX. Táto parcela
je zhodná s parcelou XXX/XX, ktorá vznikla zlúčením časti vyššie spomínaných parciel XXX, XXX a
XXX. Pokiaľ ide o parcelu č. XXX/XXX, táto je odčlenená od parcely č. XXX/XX, ktorá vznikla zlúčením
časti parciel XXX, XXX a XXX. Číselné označenie parciel XXX, XXX, XXX/XX bolo vytvorené po vzniku
Katastra nehnuteľností v roku XXXX. Číselné označenie parciel XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX bolo
vytvorené v evidencii nehnuteľností na základe záznamu podrobného merania zmien pre obec L. XXXX

- XXXX. Číselné označenie parciel XXX, XXX, XXX bolo vytvorené v tzv. evidencii nehnuteľností pred
rokom 1992 a číselné označenie parciel XXXX, XXXX a XXXX bolo uvádzané v pôvodnej pozemkovej
knihe. Predmet konania tak tvoria pozemky, ktoré sú fyzicky časťami pôvodných mpč. XXXX, XXXXX
a XXXX.

8. Žalovaní poukázali na právne tituly nadobudnutia týchto nehnuteľností, keď všetky pôvodné pozemky
v čase nadobudnutia označené ako XXX, XXX a XXX, kúpil J. Q., st. kúpnou zmluvou v roku 1967.
Časť týchto pozemkov v tom čase označené ako XXX a XXX nadobudol jeho syn J. Q., ml. dedením,
zostávajúcu časť XXX/XX nadobudol jeho druhý syn R. Q.. Po smrti R. Q. sa dedičkou parcely XXX/
XX stala jeho dcéra V. Q., ktorá darovala túto parcelu R. I., rod. Q., ktorá je dcérou J.a Q., ml. J.

Q., ml. daroval parcely č. XXX a XXX svojmu synovi J.ovi Q.. Pozemky sa teda prevádzali výlučne
medzi členmi rodiny Q.. Žalovaní poukázali na to, že v konaní predložené znalecké posudky dospeli
k odlišným záverom pokiaľ ide o to, z ktorej pôvodnej mpč. boli vytvorené. V tejto súvislosti žalovaní
poukazujú na znalecký posudok a výsluch znalca Ing. P., ktorý zrozumiteľne vysvetlil dôvod rozporu
medzi závermi oboch znaleckých posudkov. Zdôrazňujú, že znalec Ing. X. vychádzal z predpokladu, že

zameranie pozemkov v roku 1856 má mať prednosť pred ich skutočným užívaním. Tento názor sa ukázal
ako nesprávny. Zdôrazňujú, že pred viac ako 170 rokmi sa hranice pozemkov merali ručne, často len
odhadom ich vzdialenosti od stromov, skál a iných prírodných objektov. V tom čase neexistovali ani len
analógové meracie prístroje zameriavalo sa pomocou pásma, buzoly a základnej triangulácie. Rozdiely
oproti zameraniu hraníc pozemkov v polovici 19. storočia a v súčasnosti súbežne aj 15 a viac metrov,

ako to výstižne uviedol aj znalec na pojednávaní. Preto má podľa znalca P. prednosť stav skutočného
užívania, gazdovanie pred orientačným zameraním vykonaným pred 170 rokmi. Tomu zodpovedá aj
skutočný užívací stav, keď pozemky, ktoré tvoria predmet sporu, užíva najmenej od roku 1967 rodina
Q.. Najmenej od roku 1980 sú súčasťou ich domového majetku s tým, že ak by si Q. postavili dom
na cudzom pozemku, ktorý by patril susedom L.ovcom, zrejme by túto skutočnosť rodina žalobcov

namietala minimálne v rámci stavebného konania. K tomu istému by muselo dôjsť, ak by si rodina Q.
pred 45 rokmi neoprávnene uhradila časť pozemku patriaceho ich susedom. Žalobkyňa v 1. rade pritom
na jednom z pojednávaní v novembri 2024 uviedla, že dom stojí na pozemku žalovaných, ktorí kúpili od
L., Y. a Q.a. To je presne spomínaná kúpna zmluva z roku 1967. Samotná žalobkyňa teda uznáva, že
dom stojí na pozemkoch, ktoré J. Q., st. kúpil, ale súčasne tvrdí, že dvor patrí jej rodine. Z akého dôvodu,

ale túto vec začala namietať až po 36 rokoch od postavenia domu a oplotenia, vysvetliť nevedela. Je
teda zrejmé, že J. Q., st. pozemky, ktoré tvoria predmet konania, nadobudol kúpnou zmluvou z roku
1967. Pravdou je, že žalobcovia nedisponujú samotnou kúpnou zmluvou, len potvrdením o tom, že
bola 12.03.1967 uzatvorená a že účelom nadobudnutia pozemkov bola zamýšľaná výstavba rodinného
domu. Nakoľko do evidencie nehnuteľností sa zapísalo len vlastníctvo k parcele XXX, nechali si J. Q.,

st. s manželkou potvrdiť vydržanie ostávajúcich parciel XXX a XXX/XX, ktoré boli rovnako súčasťou tej
istej kúpnej zmluvy, o čom notár spísal notársku zápisnicu v roku 1994, na základe, ktorej sa vlastnícke
právo záznamom vyznačilo do katastra. Žaloba žalobcov je v tomto smere zmätočná, lebo žalobcovia
toto vydržanie neuznávajú len v časti označenej ich geometrickým plánom. Skutkový stav je pritom
taký, že svoju pôvodnú parcelu XXXX si žalobcovia vyčerpali, premietla sa do iných parciel, tak ako si

žalovaní v celom rozsahu vyčerpali svoje pôvodné parcely mpč. XXXX, XXXX a XXXX. Vydržanie bolo
v danom prípade spísané oprávnene, nakoľko už J. Q., st. mal dobrú vieru, že tieto pozemky kúpil od
troch vlastníkov za 15.000,- Kčs, nie malú sumu v tom čase a užíval ich ako vlastné až do svojej smrti v
roku 1997, teda on sám splnil podmienku vydržania 12.03.1977. Aj synovia J. Q., ml. a R. Q. splnili samizákonné podmienky pre vydržanie a ich dobrá viera sa opierala od vydania osvedčenia o dedičstve.
Odo dňa spísania dohody o odpredaji pozemkov do podania žaloby uplynulo 49 rokov. Žalovaní sa z
opatrnosti bránili aj argumentáciou, že dokonca aj pôvodnú PK XXXX, od ktorej žalobcovia odvodzujú

svojevlastníckeprávokpredmetusporu,rodinaL.predalakúpnouzmluvouvroku1979.Bolozistené,že
pod rovnakým číslom sa v archíve nachádza zápisnica s iným nesúvisiacim obsahom. Žalovaní podnikli
prieskum v rámci archívu katastra, ale bez výsledku. Nakoľko pôvodný kupujúci J. Q., st. s manželkou
už nežijú, nie pre žalovaných možné zistiť ako to bolo s kúpou parcely XXXX. Celá otázka parcely XXXX
a jej právny osud je však právne irelevantná, nakoľko bolo znalecky preukázané, že z tejto parcely

nepochádzajú pozemky tvoriace predmet tohto konania.

9. Žalobcovia vo vyjadrení z 02.06.2025 zotrvali na argumentácii vyjadrenej v podanom odvolaní a v
doterajšom priebehu konania a navrhli podanému odvolaniu vyhovieť.

10. Ďalšie vyjadrenia vo veci predložené neboli.

11.Ožalobežalobcov,resp.ichprávnychpredchodcov,ktorousadomáhajúurčeniaichspoluvlastníctva,
resp. určenia rozsahu dedičstva k novovytvoreným pozemkom podľa GP XX/XXXX, C KN XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 203 m2, C KN XXX/X - orná pôda vo výmere 344 m2 a parcely č.
XXX/XXX - orná pôda vo výmere 459 m2, všetko kat. úz. V. L., bolo po prvýkrát rozhodnuté súdom prvej

inštancie rozsudkom z 13.02.2018 č.k. 17C 144/2016 - 175, ktorým bola žaloba zamietnutá a pôvodne
žalovaným v 1. a 2. rade bola priznaná náhrada trov konania. Rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený
uznesením Krajského súdu v Prešove zo 16.05.2019 č.k. 5Co 118/2018 - 214 a vec mu bola vrátená na
ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že podstatnou otázkou bolo zistenie, či nehnuteľnosti z predmetu
sporu, žiadané parcely číslo XXX/X, XXX/X a XXX/XXX sú vytvorené z pôvodnej mpč. XXXX alebo

z pôvodných mpč. XXXX, XXXX a XXXX, keď žalobcovia za týmto účelom navrhli vykonať znalecké
dokazovanie. Odvolací súd zohľadnil odvolaciu argumentáciu žalobcov ako opodstatnenú s tým, že až
povykonanítohtodôkazumôžesúdprvejinštancievrámcizásadyvoľnéhohodnoteniadôkazovhodnotiť
dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach.

12. V poradí druhým rozsudkom z 25.06.2021 č.k. 17C 144/2016 - 396 Okresný súd Poprad žalobu
zamietol a priznal žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania
a Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozsudkom z 10.03.2022 č.k. 12Co 45/2021 - 453 rozsudok
potvrdil a priznal žalovaným voči žalobcom náhradu trov odvolacieho konania.

13.NajvyššísúdSRuznesenímz29.02.2024č.k.5Cdo6/2023-514rozsudokKrajskéhosúduvPrešove
sp. zn. 12Co 45/2021, ako aj rozsudok Okresného súdu Poprad z 25.06.2021 sp. zn. 17C 144/2016
v spojení s uznesením Okresného súdu Poprad z 23.08.2022 sp. zn. 17C 144/2016 zrušil a vec vrátil
Okresnému súdu Poprad na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR ako súd dovolací uviedol, že podstatou
dovolacej argumentácie žalobcov, okrem polemiky so skutkovými závermi súdov nižších inštancií, bola

ich námietka nesprávneho hodnotenia dvoch v konaní vykonaných znaleckých posudkov, o ktorých
tvrdia, že sa odlišujú. Zdôraznil, že sú prvej inštancie mal za to, že rozdiely v znaleckých posudkoch,
ktoré vyhotovili znalci Ing. P. a Ing. X., boli odstránené vypočutím znalca Ing. P., z ktorého znaleckého
posudku aj okresný súd vychádzal. Odvolací súd konštatoval, že v zmysle záverov znaleckého posudku
Ing. P. pozemky z tohto sporu neboli vytvorené z pôvodnej mpč. XXXX. Podľa posudku znalca Ing. X.,

PhD., pozemky z tohto sporu zasahujú svojou polohou do časti pozemnoknižnej vložky mpč. XXXX.
Odvolací súd tiež uviedol, že znalec S.. P. bol k záverom svojho posudku na pojednávaní vypočutý,
znalec Ing. X., PhD. oznámil, že z dôvodu pandémie COVID sa nezúčastňuje žiadnych stretnutí a nikam
necestuje. Preto žalobcovia na jeho výsluchu netrvali a vychádzali iba zo záverov jeho znaleckého
posudku. Odvolací súd uzavrel, že žalobcovia rezignovali, ostali kdesi na polceste v otázke ovplyvnenia

ich prípadného možného procesného úspechu v spore a toto je potrebné pripísať na ich ťarchu. Inými
slovami, vzhľadom na priebeh konania a stav dokazovania, mohli a mali trvať na výsluchu tohto znalca
a to po čase uplynutia pandémie a v takom prípade ovplyvniť svoj možný procesný úspech v spore. V
tomto smere potom úvahu súdu prvej inštancie, ak ten pri rozhodovaní vzal na zreteľ závery znaleckého
posudku a výsluch ním ustanoveného znalca Ing. P., ktorú aj náležite ozrejmil a nie závery súkromného

znaleckého posudku Ing. X., ktorý predložili žalobcovia, nemožno hodnotiť ako zjavne neprimeranú.
Dovolací súd poukázal na to, že podľa § 185 ods. 1 CSP posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania
a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán
sporu. Zároveň však dodal, že súdy nižších inštancií prehliadli dôvod neúčasti znalca Ing. X., PhD. napojednávaní, ktorým bola obava / ochrana zdravia v čase COVIDovej pandémie. Rovnako pozornosti
súdov nižších inštancií uniklo, že žalobcovia síce na pojednávaní po vypočutí znalca Ing. P. uviedli,
že netrvajú na výsluchu znalca Ing. X., ale zároveň dodali, že vychádzajú zo záverov jeho znaleckého

posudku. Súhrn týchto skutočností potom nemožno považovať za rezignáciu žalobcov na plnenie ich
procesných povinností, naopak parafrázujúc odvolací súd, súdy ostali kdesi na polceste pri odstraňovaní
rozporov v znaleckých posudkoch, a to s následkom porušenia práva žalobcov na spravodlivý proces.
Dovolací súd tak uzavrel, že dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné aj dôvodné a bolo
potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Okresný súd v ďalšom konaní má odstrániť nejasnosti
v znaleckých posudkoch, v tejto súvislosti musí dovolací súd pripomenúť, že predmetom sporu nie je
určenie vlastníckej hranice, ktoré ani nepatrí do kompetencie súdov v občianskom súdnom konaní,
napriek tomu, že znalcom bola uložená aj táto znalecká úloha a vysporiada sa s výsledkami svojich
zistení aj vo vzťahu k predmetu tvrdeného vydržania vlastníckeho práva žalovanými. Dovolací súd zrušil
aj súvisiace uznesenie súdu prvej inštancie z 23.08.2022, ktoré obsahuje výrok o vyčíslení trov konania

ako uznesenie závislé od rozhodnutia o napadnutom výroku.

14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasledujúce
zákonač.160/2015Zb.civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejlenCSP,spoluskonaním,ktoréjehovydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcov dôvodné nie je.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, ktorá by mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonaním navrhovaných dôkazov a neobstátím zisteného
skutkového stavu.

17. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil

v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže
ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,
odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie. Keďže odôvodnenia
rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III.
ÚS 264/08 a IV. ÚS 372/08), pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania

tvoria jeden celok, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

18. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonom

zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhovaného
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (do pozornosti rozhodnutia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I.

ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

19. Pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť nesprávny procesný postup
súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa
vymyká nielen zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho rámca a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie

ústavouzaručenýchprocesnýchprávspojenýchsosúdnouochranoupráva.Odvolacísúdvnapadnutom
rozsudku súdu prvej inštancie a v jeho postupe, ktorý vyústil do prijatia rozhodnutia, naznačené
pochybeniach neidentifikoval.20. Žalobcovia sa v tomto konaní vo vzťahu k žalovaným domáhajú určenia vlastníckeho práva, resp.
určenia rozsahu dedičstva ich právnych predchodcov k nehnuteľnostiam vytvoreným geometrickým
plánom č. XX/XXXX, konkrétne k novovytvorenej parcele C KN XXX/X vo výmere 203 m2, C KN XXX/

X vo výmere 344 m2 a C KN XXX/XXX vo výmere 459 m2, kat. úz. V. L.. Argumentujú tým, že tieto
nehnuteľnosti boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXXX, kat. úz. V. L., zapísanej
v PK č. XX s tým, že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia, nedisponujú žiadnym platným právnym
titulom, na základe ktorého by nadobudli sporné nehnuteľnosti, teda pôvodne parcelu č. mpč. XXXX, kat.
úz. V. L.. Žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam od kúpnej zmluvy

uzatvorenej dňa 14.04.1971 č. N XXX/XX, Nz XXX/XX. Z obsahu tejto kúpnej zmluvy spísanej formou
notárskej zápisnice (č. l. 5) je zrejmé, že predávajúci R. R. a spol. odpredali kupujúcim - žalobkyni v 1.
rade a jej nebohému manželovi J.ovi L.ovi pozemok mpč. XXXX vedený v PK č. XX, kat. úz. V. L. - roľa
vo výmere 2697 m2 a to v rozsahu 1/2, čo predstavovalo 1348 m2. Žaloba o určenie vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam bola súdu prvej inštancie doručená dňa 17.06.2016.

21. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

22. Vo všeobecnosti platí, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo
nie je podľa § 137 písm. c) CSP vtedy, ak je určovacia žaloba schopná odstrániť existujúcu neistotu

medzi stranami sporu a poskytnúť pevný základ pre ich právny vzťah za predpokladu, že túto neistotu
nie je možné odstrániť iným prostriedkom ochrany práv (R 47/2020). Naliehavý právny záujem na
požadovanom určení je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu neisté alebo kde by
sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Právny záujem žalobcu musí byť podľa
požiadavky zákona kvalifikovaný, a teda naliehavý. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná

určitými aspektmi; žalovaným je popieraná ne / existencia práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda
je tu stav, že právo alebo právny vzťah medzi stranami je sporný, jestvuje ohrozenie práva či právneho
vzťahu a toto obmedzenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa
viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany
práva. Určovacia žaloba má preventívnu povahu, naliehavý právny záujem na určení v prípade, ak

možno žalovať na plnenie, môže byť daný, ak sa určovacou žalobou vytvorí základ pre právne vzťahy
strán sporu a predíde sa tak ďalším žalobám na plnenie. Podľa ustálenej súdnej praxe žalobca má
naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti vždy, ak je žalovaný zapísaný v
katastri nehnuteľností (do pozornosti tiež rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 121/2023, tiež ZSP 48/2004.

23. Súd prvej inštancie v zásade správne konštatoval, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, keďže tvrdia, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, sú ich vlastníctvom,
resp. patria do dedičstva ich právneho predchodcu, avšak nesprávnym zápisom sú vedené na liste
vlastníctva v prospech žalovaných. Požadované určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam v
prospech žalobcov však v konaní musí byť nepochybne preukázané.

24. Právna úprava vlastníckeho práva v Občianskom zákonníku predstavuje normatívne vyjadrenie
jedného zo základných ľudských práv - právo vlastniť majetok, ktorého realizácia a ochrana sú
zabezpečovanéprostredníctvomčlánku20ÚstavySR,vzmyslektoréhoplatí,žekaždýmáprávovlastniť
majetok. Subjektom vlastníckeho práva môže byť „každý“. Uvedený článok Ústavy SR nevyhlasuje za

základné ľudské právo vlastníctvo samotné, ale právo byť vlastníkom, teda právo nadobúdať vlastníctvo.
Vzťahuje sa na štátnych občanov SR, cudzincov, právnické osoby slovenské i zahraničné a aj štát.
Vlastnícke právo zaisťuje každému subjektu nezávislosť, čím napomáha k vytvoreniu priestoru pre
realizáciu jeho slobody (nález ÚS SR PL. ÚS 19/09). S ohľadom na uvedené je nevyhnutné vlastníckemu
právu poskytnúť náležitú právnu ochranu.

25. Ochrana vlastníckeho práva je okrem článku 20 ods. 1 Ústavy SR zakotvená aj v protokole číslo 1 k
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na úrovni Občianskeho zákonníka je ochrana
vlastníckeho práva zabezpečovaná najmä prostredníctvom ust. § 124 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého sa priznáva všetkým vlastníkom rovnaké postavenie, či v zmysle ust. § 126 Občianskeho

zákonníka, ktoré predstavuje normatívny fundament pre tzv. vlastnícke žaloby. Podľa článku 20 ods. 3
Ústavy SR platí, že vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so
všeobecnými záujmami chránenými zákonom .26. Ako už v predchádzajúcom štádiu konania zdôrazňoval odvolací súd, podstatnou a rozhodujúcou
skutočnosťou pre rozhodnutie o prejednávanej veci je nepochybné zistenie, či novovytvorené parcely
C KN XXX/X, C KN XXX/X a C KN XXX/XXX (podľa GP č. XX/XXXX), kat. úz. V. L., vznikli z pôvodnej

mpč. parcely XXXX, PK č. XX, vlastníctvo ktorej v rozsahu 1/2-vice nadobudli žalobcovia / ich právni
predchodcovia kúpou v roku 1971 alebo tieto boli vytvorené z mpč. parciel XXXX,XXXX a XXXX (PK č.
XXX, XX a XX), ku ktorým nadobudli vlastníctvo žalovaní / ich právni predchodcovia.

27. Podľa záverov v konaní ustanoveného znalca Ing. J.a P. (znalecký posudok č. XX/XXXX) sporná

plocha 1006 m2 novovytvorených parciel C KN XXX/X, XXX/X a XXX/XXX z pozemkovoknižnej parcely
mpč. XXXX už bola vyčerpaná a je súčasťou parciel registra C KN XXX/X, XXX a XXX/XX v kat. úz.
V. L., ktorých vlastníkmi sú žalobcovia. Podľa menovaného znalca žalobcovia sa domáhajú určenia
vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám registra C KN XXX/X, XXX/X, XXX/XXX o celkovej
výmere 1006 m2, pritom geometrickými plánmi z 11.12.1980 a z 11.05.1993 identická plocha XXXX m2 z
pôvodnej mpč. XXXX, ktorú znázornil v záverečnej časti znaleckého posudku v obvode zelenej lemovky,

bola zabratá do súčasných parciel vo vlastníctve žalobcov C KN XXX/X, XXX a XXX/XX.

28. Znalec Ing. R. X., PhD. v znaleckom posudku č. X/XXXX, objednávateľmi ktorého sú žalobcovia,
uvádza iný záver v zmysle tom, že novovytvorené parcely registra C KN XXX/X, XXX/X a XXX/XXX
podľa GP č. XX/XXXX zasahujú svojou polohou do časti pozemnoknižnej parcely mpč. XXXX a týmto

geometrickýmpánomdošlokobnoveniuhranicepôvodnejpozemnoknižnejparcelympč.XXXX,vedenej
v Y. č. XX v kat. úz. V. L..

29. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 20.09.2024 (č. l. 71 I. časti spisu) vypočul oboch
znalcov, ktorí zotrvali na vyjadrených záveroch v predložených znaleckých posudkoch a vzájomne

konfrontoval ich tvrdenia.

30. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie sa stotožňuje so závermi, ktoré uviedol v konaní
ustanovený znalec Ing. J. P. v znaleckom posudku č. XX/XXXX v spojení s jeho výpoveďou na
pojednávaniach dňa 25.06.2021 (č. l. 386 pôvodného spisu) a dňa 20.09.2024.

31. Znalec Ing. R. X., PhD. k ním vypracovanému znaleckému posudku vo výpovedi (č. l. 73 a
nasledujúce) uviedol, že v prílohe č. X znaleckého posudku vypracoval stav podľa pozemkovej knihy,
v ktorej je zreteľné, ako sú usporiadané parcely č. mpč. XXXX, XXXX a XXXX, kat. úz. V. L.. Medzi
parcelou mpč. XXXX neprechádza parcela mpč. XXXX s tým, že v nasledujúcich dvoch geometrických

plánoch je nesprávne označená parcela mpč. XXXX tak, že správne označenie parcely malo byť mpč.
XXXX. Opätovne zdôraznil, že parcela mpč. XXXX zasahuje do parciel C KN XXX, XXX a XXX/XX
(vo vlastníctve žalovaných). Zdôraznil, že pôvodná parcela mpč. XXXX sa priestorovo nachádza nad
parcelou mpč. XXXX a mal za to, že zmluvy, ktoré sa týkajú žalovaných, boli vypracované na zlých
podkladoch a zmätočných geometrických plánoch, ide o geometrické plány z rokov 1979 a 1994. Podľa

ním vyhotovenej grafickej identifikácie novovytvorené parcely C KN XXX/X, XXX/X a XXX/XXX by mali
patriť žalobcom a parcely C KN XXX/X, XXX/X a XXX/XX so zmenenou výmerou by mali pripadnúť
žalovaným. Zdôraznil, že nebolo jeho úlohou posudzovať znalecký posudok vyhotovený znalcom Ing.
J. P.om. Vyjadriť sa k nemu nevedel a neskúmal ho. Poukazoval na to, že pracoval s archaickými
aj súčasnými materiálmi, ktoré v znaleckom posudku vymenoval a potvrdil, že tzv. archaické mapy

vyjadrujú stav z polovice 19. storočia, sú to tzv. lokalizačné náčrty určené na zobrazenie lokality, boli nimi
zobrazované cesty, potoky a podobne. Lokalizačné náčrty sa zakresľovali ručne, mapa pozemkového
registra však už bola meraná. Má za to, že parcely, ktoré tvoria predmet sporu, pozostávajú výlučne z
bývalej parcely mpč. XXXX, kat. úz. V. L..

32. Znalec Ing. J. P. poukazoval na to, že pri vyhotovovaní znaleckého posudku vykonal šetrenie
a analýzu podkladov uložených vo všeobecnej dokumentácii katastra nehnuteľností. Zdôraznil,
že katastrálne územie V. L. má tzv. starú pozemkovú knihu vytvorenú v období zakladania
pozemkovej knihy, ktorá je charakteristická tým, že mapový operát má mimoriadne nízku technickú
hodnotu. Pozemnoknižné mapy vyhotovovali technicky neodborníci bez merania, iba ako voľný

zákres. Takáto mapa neslúžila na presné zadefinovanie geometrického a polohového určenia
jednotlivých pozemnoknižných parciel, ale iba na lokalizáciu pozemkovoknižného telesa. Bezprojekčné
pozemkovoknižné mapy nemali vlastnosti riadnych máp vytvorených na matematickom základe, preto
sa označovali ako lokalizačné náčrty. Práve z tohto dôvodu voľnou rukou kreslené mapy starejpozemkovej knihy vykazovali veľké množstvo diskrepancií. Takéto mapy nie je možné digitalizovať
alebo s absolútnou istotou používať na presnú lokalizáciu hraníc pôvodných pozemkov a umiestnenie
jednotlivých pozemkovoknižných parciel. Poukázal na výrez z pozemkovoknižnej mapy (náčrty), ktoré

sú súčasťou jeho znaleckého posudku (obrázok č. 1 a obrázok č. 2), ktoré boli vyhotovené pred rokom
1900, teda v období neustálenej pozemkovej držby. Zdôrazňoval, že pozemkovoknižný operát od svojho
vyhotovenia nebol udržiavaný v súlade so skutkovým stavom. Je všeobecne známe, že v období
pred 100 rokmi dochádzalo k značným pohybom vo faktickej držbe a tzv. mimo pozemkovoknižným
prevodom.

33. V období účinnosti zákona o evidencii nehnuteľnosti č. XX/XXXX Zb. sa vlastnícke vzťahy k
pozemkom zakladali do listov vlastníctva. Pre potreby majetkoprávneho vysporiadania pozemkov a
identifikácie stavu právneho podľa pozemnoknižných údajov sa vyhotovovali geometrické plány. Tak
bol v roku 1979 spracovaný geometrický plán uložený v prílohe č. 1 znaleckého posudku s tým, že
novovytvorená parcela evidencie nehnuteľností č. XXX/XX vo výmere 800 m2 (vlastníctvo žalovaných /

ich právnych predchodcov) bola vytvorená z pozemkovoknižných parciel č. XXXX, XXXX a XXXX, kat.
úz. V. L.. Nebolo pritom sporné, že nadobúdacím titulom pre žalovaných / ich právnych predchodcov
bola neformálna kúpna zmluva z 12.03.1967 (č. l. 49 pôvodného spisu), predmetom ktorej boli parcely
č. XXX, XXX a XXX, ktorým zodpovedali pôvodné mpč. XXXX v PK č. XXX, vlastníkom ktorej bol R. L.,
mpč. XXXX v PK č. XX, vlastníkom ktorej bol J. Y. s manželkou a mpč. XXXX v PK č. XX, vlastníkom

ktorej bol R. Q.. Znalec Ing. J. P. tiež poukázal na kúpnu zmluvu, ktorou vtedajší vlastníci odpredali
žalovaným / ich právnym predchodcom časť mpč. XXXX vo výmere XXX m2, keďže vo výkaze výmer a
grafickej časti geometrického plánu bola uvedená parcela mpč. XXXX.

34. Poukázal však na dohodu uloženú v prílohe č. 3 posudku, ktorá bola spísaná dňa 12.03.1967 a kde

vlastníciprvýchtrochparcielč.XXX,XXXaXXX,nachádzajúcichsanaokrajichotára,označenýchpodľa
pozemkového katastra, odpredali J.ovi Q. stavebný pozemok. Neskôr v roku 1979 kúpnou zmluvou
registrovanou pod RI. XXX/XXXX J. Q. s manželkou nadobudli vlastnícke právo k parcele evidencie
nehnuteľností XXX/XX vo výmere 800 m2. Zápis tejto parcely do listu vlastníctva bol vykonaný pod
položkou výkazu zmien č. XX/XX v súlade s právnou listinou. Po novom mapovaní realizovanom v roku

1984 bola parcela č. XXX/XX prečíslovaná na súčasnú parcelu registra C KN XXX. Znalec Ing. J. P.
poukázal na ďalšie geometrické plány, ktoré boli vyhotovené v nasledujúcich rokoch, konkrétne GP
z XX.XX.XXXX, ktorým boli vytvorené parcely evidencie nehnuteľností č. XXX/XX vo výmere 612 m2
a č. XXX/XX vo výmere 764 m2. Tieto parcely boli vytvorené z pozemkovoknižných parciel č. XXXX
a XXXX a sú identické so súčasnými parcelami registra C KN XXX/X a XXX (vlastníctvo žalobcov /

ich právnych predchodcov). Napokon v roku 1993 bol vypracovaný geometrický plán XXX/XX, ktorým
bola vytvorená nová parcela C KN XXX/XX vo výmere 1096 m2, kde diel č. 1 vo výmere 551 m2 bol
odčlenený z mpč. XXXX (vlastníctvo žalobcov / ich právnych predchodcov). Menovaný znalec podľa
grafickej identifikácie opakovane zdôraznil, že súčasné parcely registra C KN XXX/X, XXX a XXX/XX
boli vytvorené z mpč. XXXX vo výmere 1240 m2. Poukázal aj na geometrický plán č. XX/XXXX, ktorý je

podkladom pre podanie žaloby žalobcov a ktorým boli vytvorené tri parcely tvoriace predmet konania,
ktoré majú spolu výmeru 1006 m2. Nerozporoval to, že tento geometrický plán vychádza z platných
údajov katastra nehnuteľností, neobsahuje však informácie o tom, že novovytvorené parcely registra
C by mali byť vytvorené z pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX v kat. úz. V. L.. Súčasťou spisového
materiálu je pritom 5 geometrických plánov zo sporného územia, ktoré boli vyhotovené postupne od

roku 1979 do roku 1993, kde všetci geodeti vykázali rovnaký pozemnoknižný stav pokiaľ ide o to, z
akých pôvodných pozemnoknižných parciel boli vytvorené parcely E KN XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX.
Vo výpovedi pred súdom prvej inštancie znalec konštatoval, že vtedajší pracovníci strediska geodézie,
ktorí spracovávali geometrické plány, mali bohaté skúsenosti s prácou v pôvodných operátoch. Pri
identifikácii pozemkovoknižného stavu používali tzv. indikačné mapy, ktoré boli udržiavané a poskytovali

aktualizovaný stav právny podľa údajov z pozemkovej knihy. V súčasnom období pri bádaní v archíve
katastrálneho odboru nenašiel indikačné mapy, ale iba pôvodné archaické pozemkovoknižnej mapy,
ktorých kópie sú súčasťou spisu, súčasný súbor E KN bol vytvorený v rámci spracovania registra
obnovenejevidenciepozemkov,hraniceparcielvregistriEKNsanevytváralipriamymmeranímvteréne,
ale iba skenovaním a digitalizáciou mapy bývalého pozemkového katastra vyhotoveného pred rokom

1968. Má za to, že situovanie parciel registra E KN je len informatívne a bez väzby na reálne hranice
pozemkov vymedzených právnymi vzťahmi, ktoré boli vytvorené priamym meraním v teréne.35. Súd prvej inštancie v kontexte uvedeného správne zdôraznil, že vzhľadom na charakter operátu v
kat. úz. V. L. je vierohodnejšia identifikácia parciel po stotožnení pozemkovoknižných parciel na mieste
samom. V minulosti bola obvyklá prax, že fyzické osoby realizovali výstavbu rodinných domov na svojich

parcelách, je preto problematické vychádzať z obsahu zastaralých pozemnoknižných máp, preto sa
stotožnil so závermi vyjadrenými v znaleckom posudku Ing. P., ktorý ako bolo spomínané konštatoval,
že pôvodná parcela mpč. XXXX, kat. úz. V. L. bola vyčerpaná do terajších parciel žalobcov a pozemky,
ktoré tvoria predmet sporu neboli vytvorené z pôvodnej mpč. XXXX. V tejto súvislosti je zrejmé, že
príslušným orgánom štátnej správy bolo žalovaným vydané stavebné povolenie 10.04.1980 pre účely

výstavby rodinného domu na parcele č. XXX/XX, čo žalobcovia / ich právni predchodcovia dlhodobo
nijakým spôsobom nerozporovali.

36. Aj odvolací súd vzhľadom na uvedené súhlasí s tým, že pre účely daného konania sú relevantné
závery vyjadrené v znaleckom posudku Ing. J.a P. č. XX/XXXX, podľa ktorých je nepochybné, že
pôvodná parcela mpč. XXXX už bola vyčerpaná do terajších parciel, ktoré sú vlastníctvom žalobcov,

parcely, ktoré tvoria predmet sporu neboli vytvorené zo spomínanej mpč. parcely XXXX, kat. úz. V. L.,
a preto sa v ďalšom nebolo potrebné zaoberať otázkou vydržania predmetných parciel, žalovaní / ich
právni predchodcovia preukázateľne neužívajú spornú plochu 1006 m2, keďže táto je súčasťou parciel
žalobcov C KN XXX/X, XXX a XXX/XX, kat. úz. V. L. (grafické zakreslenie v záverečnej časti tohto
znaleckého posudku).

37. Súd prvej inštancie v priebehu konania vykonal všetky dôkazy, ktoré strany sporu navrhli. Dostatočne
vysvetlil, z akých dôvodov podanú žalobu zamietol a odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá kritériám
určeným v § 220 ods. 2 CSP. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1
Ústavy SR a rovnako práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd je aj právo strany sporu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto
právovšakniejeprávomabsolútnymaneznamenápovinnosťsúduodpovedaťnakaždýjedenargument
strany sporu. To znamená, že otázku, či súd splnil svoju povinnosť náležite odôvodniť svoje rozhodnutie,
je potrebné posúdiť vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie si tieto povinnosti v zásadných kontúrach splnil. V naznačených súvislostiach je preto

potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za dostatočne a presvedčivo zdôvodnené.

38. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách celého konania. Odvolací
súd so zreteľom na uvádzané dôvody tak rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny
postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
a nasl. CSP. Žalobcovia vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemajú právo na náhradu trov a
žalovaní trovy tohto štádia konania nežiadali priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).