Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Erik Varga

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/59/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125203989
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5125203989.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Erika Vargu a členov senátu
– sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: DODS SYSTEM, s.r.o.,
so sídlom Piešťany, Vajanského 1955/58, IČO: 47 813 709, proti žalovanému: LogiCall Slovensko, s.r.o.,
so sídlom v Žiline, Dolný Rudiny 1, IČO: 44 151 721, právne zastúpený spoločnosťou slc partners s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 16, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, v štádiu

konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č. k. 2C/33/2025-22 z 28.4.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým uznesením zamietol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného na zdržanie sa

akéhokoľvek kontaktovania žalobcu vo veci údajnej pohľadávky spoločnosti Slovak Telekom, a.s., voči
žalobcovi, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina vo veci
samej podanej dňa 13.4.2025.

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom uvedené skutočnosti, ako aj dôkazy ním predložené
neosvedčujú potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Žalobca totiž neosvedčil existenciu

ujmy, ktorá by mu bezprostredne hrozila v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia. Podľa súdu
žalobca nepredložil také listinné dôkazy, na základe ktorých by osvedčil, že žalovaný svojím konaním
vážne narušuje jeho duševnú integritu, že ho kontaktuje neprimeraným množstvom správ (rôznou
formou) v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení aj proti jeho vôli. Spôsob komunikácie medzi
stranami nepovažoval za tak obťažujúci pre žalobcu, ktorý by bol pravidelný a predovšetkým natoľko
intenzívny a stresujúci, aby súd považoval za opodstatnené a primerané danému návrhu vyhovieť.

3. Okresný súd prihliadol i na to, že medzi účastníkmi ide o vzťah dvoch právnických osôb, pričom
samotný kontakt medzi nimi, bez ďalšieho nemožno automaticky považovať za protiprávny zásah,
ktorý by odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia. Samotná skutočnosť, že žalovaný zasiela
žalobcovi výzvy na úhradu, nie je podľa okresného súdu bez ďalšieho spôsobilá založiť potrebu
neodkladnejochranyvzmysle§325ods.1CSP,najmäpokiaľžalobcanepreukázal,žebymuvdôsledku
takéhoto konania žalovaného hrozila bezprostredná a nenapraviteľná ujma na jeho právach a záujmoch.

4. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že právnická osoba je verejne dostupný subjekt, z existencie
ktorého vyplýva aj určitá miera akceptácie zásahov, pretože právnická osoba sama o sebe zverejňuje
informácie, o jej založení, zisku a pod., na svojej webovej stránke alebo na iných verejne dostupných
stránkach o právnických osobách. Z uvedeného dôvodu preto predpokladal, že právnická osoba je vo
verejnom priestore, viac sa zviditeľňuje, prezentuje sa, ide na trh s vlastným účelom a cieľom, pre ktorý
je založená. Zároveň v konaní nepovažoval za osvedčené, či žalovaný kontaktuje žalobcu neoprávnene.5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia bude v celom rozsahu vyhovené.
6. Uviedol, že okresný súd sa obmedzil len na posúdenie predloženej e-mailovej komunikácie

a neprimerane zhodnotil ostatné osvedčené skutočnosti, ktoré preukazujú existenciu bezprostrednej
ujmy a naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov. Domnieval sa, že okresný súd nebral do
úvahy, že konanie žalovaného má negatívny dopad na jeho dobrú povesť u zamestnancov, čo osvedčuje
vyhlásenie konateľa a prepis telefonátu.
7. Ďalej odvolateľ argumentoval, že okresný súd neprimerane zúžil pojem ujmy a neprávom nezohľadnil

hrozbu a existujúce narušenie dobrej povesti žalobcu v dôsledku konania žalovaného. Ignorovať mal
tiež ustálenú judikatúru k ochrane dobrej povesti právnických osôb.
8. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol žalobca vykonať dôkaz – prepis telefonického rozhovoru, ktorý
osvedčuje agresívny a obťažujúci spôsob komunikácie žalovaného, ktorý ignorujúc žiadosti žalobcu
pokračuje v kontaktovaní aj po podaní žaloby. Zároveň ďalší dôkaz, ktorým je písomné vyhlásenie jeho
konateľa A. B., ktoré naznačuje, že konanie žalovaného vyvolalo nedôveru u zamestnancov žalobcu.

9. Z následnej reakcie žalovaného vyplýva že tento navrhuje napadnuté uznesenie potvrdiť. Zdôraznil,
že v rámci svojej podnikateľskej činnosti preberá zastupovanie mnohých veriteľov, následne kontaktuje
ich dlžníkov a vyzýva ich na úhradu záväzkov a v prípade neúspešnosti tohto postupu je po
konzultácii s veriteľom pristúpené aj k súdnemu vymáhaniu pohľadávok. V prejednávanej veci súdne

vymáhanie pohľadávky doposiaľ nenastalo, žalovaný sa snažil riešiť jej úhradu štandardnou a korektnou
komunikáciou. Nebolo mu zrejmé, ako môže súkromná e-mailová komunikácia žalobcovi narúšať bežný
chod spoločnosti či ohrozovať jeho povesť.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná

(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), vec preskúmal v
rozsahu a z dôvodov podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 CSP.

11. Okolnostiam súdenej veci síce nezodpovedajú úvahy súdu prvej inštancie o duševnej integrite

žalobcu, nakoľko ide o právnickú osobu, napadnutý zamietajúci výrok je však vecne správny.
12. Vo všeobecnosti je dobrá povesť právnickej osoby právom chránená hodnota, zo skutkového
vymedzenia (ako ho predostrel/učinil sám žalobca) posudzovanej danej veci pomerne jednoznačne
vyplýva, že k jej narušeniu nemohlo dôjsť (pričom predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je
práve osvedčenie dôvodnosti a trvania základu nároku). Inými slovami, skutočne nie je osvedčené,

že by došlo ku konaniu spôsobilému vyvolať objektívne zníženie vážnosti spoločnosti v očiach tretích
osôb. Žalobca totiž ani len netvrdil, že by dotknutá (mailová) komunikácia žalovaného bola adresovaná
komukoľvek inému než samotnému konateľovi (žalobcu). Následne jeho „vnútorný“ dojem (resp. ani
dojem zamestnancov) nezakladá objektívne ohrozenie dobrého mena právnickej osoby, tvrdená (a
osvedčená) ujma totiž musí byť konkrétna, nie iba hypotetická alebo odvodená od subjektívnych pocitov.

13. Osobitne tiež považuje odvolací súd za potrebné poukázať na požiadavku/atribút primeranosti
(sledujúcej zachovanie rovnováhy medzi právami strán) aplikovaného inštitútu neodkladného opatrenia.
Z toho pohľadu platí, že ak by súd nariadil úplný zákaz akéhokoľvek kontaktovania (ako sa toho domáha
žalobca) zo strany žalovaného, išlo by evidentne o neprípustný/neadekvátny zásah do sféry (legitímnej)

činnosti žalovaného.

14. Odhliadnuc od opísaných záverov (bez ďalšieho postačujúcich pre potvrdenie napadnutého
uznesenia), krajský súd v reakcii na odvolacie argumenty žalobcu dodáva, že z predloženého spisového
materiálu vyplýva nasledovná časová postupnosť/frekvenciu emailovej komunikácie: 29.3.2025 – prvý

kontakt zo strany žalobcu, ktorý emailom žiada žalovaného o zaslanie kópií faktúr, na ktoré sa žalovaný
odvoláva. Dňa 31.3.2025 – odpoveď žalovaného: uvedenie čísiel údajne predmetných faktúr, avšak
bez príloh; 7.4.2025 – 10.4.2025 – následná výmena niekoľkých emailov, v ktorých žalobca nalieha
na zaslanie faktúr, pričom žalovaný reaguje stručne a opakovane upozorňuje na povinnosť úhrady
podľa oznámených čísiel pohľadávok. Dňa 8.4.2025 a 11.4.2025 – z týchto dátumov pochádzajú

emaily žalovaného, ktoré žalobca prezentuje ako obťažujúce; obsahom sú však len krátke písomné
výzvy na úhradu dlhu a informácia, že zastupuje spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Dňa 13.4.2025 –
posledný email pred podaním žaloby, v ktorom žalobca urgoval zastavenie kontaktu do času predloženia
splnomocnenia.15. Z celého obdobia od 29.3.2025 do 13.4.2025, teda z 15 kalendárnych dní, tak vyplýva dokladovanie
piatich až šiestich emailových „výmen“, bez preukázania „vytrvalého, opakovaného a neustáleho písania
telefonovania a posielania SMS“. Komunikácia tak nebola nepretržitá (šlo o niekoľko e-mailov v priebehu

dvoch týždňov) a bola viazaná na jediný obchodný spor – údajný dlh voči Slovak Telekom, a.s. Takúto
frekvenciu nemožno považovať za neúmerne častú alebo neúnosnú – ide o bežný rozsah obchodného
kontaktu medzi dvoma podnikateľskými subjektmi vo veci sporného záväzku. Z predložených e-mailov
tiež nevyplýva urážlivý alebo agresívny jazyk, je tam zrejmá absencia vyhrážok či zastrašovacích
formulácií alebo opakovaných invazívnych pokusov o kontakt mimo pracovnej komunikácie. E-mailové

správy žalovaného sa obmedzovali výlučne na formálne výzvy k úhrade s uvedením údajov pohľadávky
a kontaktnej osoby. Opísaný obsah je v podnikateľskom prostredí štandardný a primeraný vzhľadom
na povahu tvrdeného záväzku. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza nový dôkazný prostriedok, a to
prepis údajne agresívne telefonátu, k odvolaniu nebola priložená žiadna príloha, ktorá by daný prepis
obsahovala. Ani jej prípadné pripojenie by však nebolo spôsobilé ovplyvniť určujúci záver - bod 12. veta
druhá až štvrtá tohto odôvodnenia - vedúci k zamietnutiu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

16. Možno preto uzavrieť/zhrnúť, že konštatovanie okresného súdu o absencii osvedčenia potreby
bezodkladnej úpravy pomerov, je opodstatnené/dôvodné.

17. O trovách (aktuálneho) štádia konania o nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane trov k nemu

sa viažuceho odvolacieho konania, rozhodne okresný súd v konečnom rozhodnutí - § 262 ods. 1 CSP.

18. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.