Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200964
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:1021200964.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej
veci žalobcu: ITALMARKET SLOVAKIA, a.s., so sídlom Holubyho 1/A, 811 03 Bratislava, IČO: 35 758
601, právne zastúpeného: advokátskou kanceláriou BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., so sídlom Lermontovova
16, 811 05 Bratislava, IČO: 47 876 034, proti žalovanému (v kasačnom konaní sťažovateľ): Finančné
riaditeľstvoSlovenskejrepubliky,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.100697568/2021
zo dňa 27. apríla 2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave,
č. k. BA-6S/153/2021-118 z 27. marca 2025, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200964.2, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 100084013/2021
zo dňa 19.01.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 10.000 eur na dani z pridanej hodnoty
(ďalej len „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2016, a to z dôvodu porušenia § 49 ods. 1
v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
(ďalej len „zákon o DPH“).
2. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa ML Project, s.r.o.,
za služby poskytnuté na základe zmluvy o reklame zo dňa 25.01.2016 (ďalej len „zmluva“). Predmetom
zmluvy uzavretej medzi žalobcom (objednávateľom) a dodávateľom bol prenájom reklamnej plochy a

umiestnenie reklamného loga objednávateľa na súťažnom vozidle, kombinézach jazdcov, reklamných
predmetoch tímu a všetkých printových formátoch spojených s propagáciou a prezentáciou tímu, a to
za účelom propagácie značky nápojov Vilmos distribuovaných žalobcom. Podľa správcu dane žalobca
nepreukázal, že disponuje existenciou materiálneho plnenia práve od deklarovaného dodávateľa ML
Project, s.r.o. Ako dôvod neuznania odpočtu identifikoval okrem uvedeného aj skutočnosť, že sú
prítomné dôkazy o podvodnom konaní a daňovom úniku na predchádzajúcom stupni obchodného
reťazca, keďže subdodávateľ Swanny Trade s.r.o. neuviedol v daňovom priznaní ani v kontrolnom

výkaze dodanie služby pre spoločnosť ML Project, s.r.o.
3. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100697568/2021 zo dňa 27.04.2021 (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane
podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým stavoma právnym posúdením veci správcom dane o neopodstatnenosti práva na odpočet dane z faktúry od
deklarovaného dodávateľa.
4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že nebolo preukázané, že by sa na dodaní

dohodnutých služieb nejakým spôsobom podieľal či už deklarovaný dodávateľ - spoločnosť ML
Project, s.r.o., alebo spoločnosť Swanny Trade s.r.o., prípadne športový klub P3 Sport. Dodal, že ani
samotný žalobca svojimi tvrdeniami či produkovanými dôkazmi nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných
plnení dodávateľom ML Project, s.r.o. Akcentoval, že (okrem faktúry a zmluvy) ani predložená
fotodokumentácia či videoklip športového tímu MR AUTOSPORT r.t., resp. etikety značky neboli

spôsobilé potvrdiť, že reklamné služby, ktoré mali byť propagované prostredníctvom športového tímu,
skutočne zabezpečil deklarovaný dodávateľ.
5. Stotožnenie predložených dôkazov s deklarovaným plnením bolo podľa žalovaného znemožnené
aj v dôsledku absencie bližšej špecifikácie zdaniteľných plnení vo faktúre, ako aj absencie kontaktu
medzi zástupcom športového tímu, na ktorého vozidle mala byť reklama zobrazená a dodávateľskou
spoločnosťou.

6. Žalovaný reagujúc na obsah odvolacích námietok zároveň uzavrel, že správca dane nezaťažoval
žalobcu neprimerane dôkazným bremenom, a nepričítal mu zodpovednosť za to, že jeho deklarovaný
dodávateľ alebo tretie subjekty neplnili svoje povinnosti alebo nepredložili účtovné či daňové doklady.
II. Konanie pred správnym súdom
7. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej sa domáhal zrušenia

rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Namietal, že ak
by aj bol dodávateľovi (resp. jeho subdodávateľom) preukázaný podvod, tak správca dane musí v
konaní preukázať vedomú účasť daňového subjektu na podvodnom konaní osoby vystavujúcej faktúru
alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Ďalšou kľúčovou námietkou vytýkal

správcovi dane a žalovanému, že na neho bolo prenesené neprimerané dôkazné bremeno, a hoci sa
od neho nežiadalo predložiť všetky dôkazy, ich nepredloženie mu bolo pričítané na ujmu. Ďalej namietal
záver žalovaného, aby svedkovia preukazovali svoje tvrdenia dôkazmi.
8. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-6S/153/2021-118 z 27. marca
2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie

zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
9. V úvode odôvodnenia napadnutého rozsudku v rámci teoretických východísk posudzovanej veci
ozrejmil účel daňového konania, charakter dane z pridanej hodnoty, ako aj prípustné dôvody nepriznania
jej odpočítania v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ.
10. V nadväznosti na uvedené skonštatoval, že vykonané dokazovanie tak správcom dane, ako aj

žalovaným bolo vyhodnotené jednostranne v neprospech žalobcu. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva,
žesprávcadanehodnotilajdôkazy,naktoréžalobcapoukazoval,avšakvyhodnotilichvosvojejpodstate
ako nedostačujúce (napr. listinné dôkazy - zmluva, faktúra, fotodokumentácia vrátane vyobrazeného
loga na vozidle, videoklip, výsluch konateľa dodávateľa, výsluch zástupcu automobilového rally tímu MR
Autosport r.t., kontrolný výkaz a iné).

11. Správny súd mal za to, že žalobca si splnil svoju dôkaznú povinnosť v tom, že preukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH. Za kľúčové pritom považoval zaoberať sa otázkou,
či bola uhradená daň spoločnosťou ML Project, s.r.o. Formuloval záver, že pri neoprávnenom zamietnutí
odpočítania dane z dodanej služby spoločnosťou ML Project, s.r.o., by bol žalobca povinný uplatniť a
zaplatiťDPHdvakrát,čímbydošlokporušeniuprincípuneutralityDPH.AkbyvšakdaňspoločnosťouML

Project, s.r.o. (dodávateľom služby pre žalobcu) nebola uhradená, teda daň by na tomto stupni chýbala,
mohlo by ísť o indikátor podvodného konania. Správny súd podotkol, že v takom prípade by prichádzalo
do úvahy nepriznanie práva na odpočet DPH žalobcovi, ale z dôvodu jeho účasti na podvodnom konaní.
Pripomenul zároveň, že prípadné potvrdenie účasti žalobcu na podvodnom konaní však bude vyžadovať
vykonanie Axel Kittel testu.

12. Správny súd v tejto súvislosti zdôraznil, že každá transakcia musí byť sama predmetom
vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (C-267/15
Gemeente Woerden). Dospel k záveru, že v uvedenom prípade boli splnené hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane, pretože bolo preukázané rozsiahlym dokazovaním zo strany správcu dane, že
plnenie (dodanie reklamných služieb) poskytla iná zdaniteľná osoba (spoločnosť ML Project, s.r.o.,

ktorá mala v rozhodnom čase február 2016 status zdaniteľnej osoby). Podľa správneho súdu bolo
tiež preukázané dodanie reklamných služieb - propagácia obchodného mena/loga žalobcu jednak na
dotknutom súťažnom motorovom vozidle, kombinézach jazdcov, reklamných predmetoch tímu, všetkých
printových formátoch spojených s propagáciou tímu, ako aj všetkých interaktívnych prezentáciách tímu.13. Správny súd pripomenul, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu
tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať právo na oslobodenie od dane len z
dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na podvode. Vo všeobecnosti

je teda potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva
na odpočet, resp. oslobodenie od dane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového
subjektu na ňom. Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok
práva na odpočet, resp. práva na oslobodenie od dane ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú
osobu uplatňujúcu si toto právo (obdobne viď rozhodnutie SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s.r.o.,

C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021), v prípade preukazovania daňového podvodu je dôkazné bremeno
prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak
než len na základe domnienok (obdobne viď rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa
11. novembra 2021; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020).
14. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutiami
správcudane,považovalzanesprávne,nakoľkozistenýskutkovýstavnebolsprávnevyhodnotený,čosa

premietlo do jeho nesprávneho právneho posúdenia. V tejto súvislosti vyzdvihol, že úlohou správcu dane
je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne
podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a
predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré
tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne

rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom
(nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).
15. Správny súd konštatoval, že napriek niektorým pochybnostiam správcu dane a žalovaného o úplnom
splnení predmetu zmluvy zo strany dodávateľa nemožno konštatovať, že by sa plnenie dodávateľa
neuskutočnilo (bolo fiktívne), alebo že by ho dodal iný subjekt ako deklarovaný dodávateľ, ktorý

prostredníctvom konateľa potvrdil zabezpečenie propagácie mena/loga žalobcu v zmysle uzavretej
zmluvy. Správny súd uznal za dôvodnú námietku žalobcu, že bolo na neho prenesené neprimerané
dôkazné bremeno, pritom z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že splnil všetky tri hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane. Bližšie sa nezaoberal námietkami žalobcu vo vzťahu k možnosti byť
prítomný pri výsluchu svedkov, keď zrušením napadnutého rozhodnutia sa pre správcu dane vytvorí

procesný priestor pre vysporiadanie sa aj s týmito procesnými otázkami.
16. Správny súd inštruoval správcu dane ohľadom postupu v ďalšom konaní v tom smere, že pokiaľ
nebude preukázaná existencia daňového podvodu a súčasnej vedomosti žalobcu o podieľaní sa na
ňom, nie je dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Pokiaľ aj bude dodávateľovi (resp.
jeho subdodávateľom) preukázaný podvod, tak správca dane musí v konaní preukázať vedomú účasť

daňového subjektu na podvodnom konaní osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho
subjektu dodávateľského reťazca, čo správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach (vychádzajúc
z ich obsahu) neučinili.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko účastníkov
A/

17. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ (žalovaný) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa
§ 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie) a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
18. Kasačný súd na tomto mieste v stručnosti rekapituluje sťažnostné body (pozn. ktorých obsah
kopíruje v značnej miere odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o popis vykonaného

dokazovania):
- sťažovateľ má za to, že nesprávnosť právneho posúdenia správneho súdu spočíva v nesprávnom
posúdení zisteného skutkového stavu, keď bolo preukázané, že reklamné služby neboli realizované
a dodané deklarovanou zdaniteľnou osobou ML Projekt s.r.o. a ani inými zdaniteľnými osobami -
subdodávateľmi Swanny Trade s.r.o. alebo občianskym združením MR AUTOSPORT r.t. Z odôvodnení

rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyplýva, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych
podmienok odpočítania dane z dotknutej dodávateľskej faktúry,
- sťažovateľ pre podporu záverov napadnutého rozhodnutia a namietanú nesprávnosť záverov
správneho súdu vyzdvihuje skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť ML Project, s.r.o. bola dňa
02.03.2017 vymazaná z OR SR, ku dňu 14.02.2017 zrušená z dôvodu zlúčenia a jej právnym nástupcom

sa stala spoločnosť Vulkano s.r.o., ktorá je právnym nástupcom 122 spoločností. Nástupnícka
spoločnosť so správcom dane nespolupracovala a na výzvu nepredložila žiadne doklady a dôkazy, a
teda nepreukázala uskutočnenie žiadnych zdaniteľných plnení,-anivýpoveďoubývaléhokonateľadodávateľskejspoločnostiMLProject,s.r.o.p.MarcelaMatejanebolo
preukázané, že k uskutočneniu reklamných služieb došlo deklarovanou zdaniteľnou osobou. Žalovaný
poukazuje v kasačnej sťažnosti na skutočnosť, že síce p. Matej tvrdil, že sa spoločnosť ML Project,

s.r.o. mala zaoberať reklamnou činnosťou a mala obchodovať so spoločnosťami Swanny Trade s.r.o.,
žalobcom a v roku 2016 aj s občianskym združením Pe3sport, nemala žiadnych zamestnancov a mala
mať len prenajaté kancelárske priestory. Bývalý konateľ nevedel, kto viedol účtovníctvo, nespomínal si,
ako došlo k spolupráci so žalobcom, hoci tvrdil, že mal jednať s pánom V., a to telefonicky aj osobne. Hoci
reklama mala trvať počas celého roka na rôznych promo akciách, skúšobných jazdách a pod., nevedel

uviesť ani presné dátumy a miesta podujatí a v tomto ohľade sa odvolával na znenie zmluvy. Uvádzal,
že mal zabezpečovať grafickú úpravu a dodanie materiálov, ale samotnú reklamu mala poskytnúť a
realizovaťspoločnosťSwannyTrades.r.o.Cenazatietoslužbymalabyťstanovenánazákladenákladov,
ktoré vznikli spoločnosti ML Project, s.r.o. Sťažovateľ vyzdvihuje skutočnosť, že p. Matej svoje tvrdenia
nevedel preukázať žiadnymi dôkazmi a dokladmi,
- sťažovateľ podotýka, že spoločnosť Swanny Trade s.r.o. nepreukázala, že reklamu pre spoločnosť ML

Project, s.r.o. poskytovala, realizovala alebo sa na nej akýmkoľvek spôsobom podieľala. So správcom
dane nespolupracovala, nepredložila žiadne doklady a dôkazy o uskutočnení zdaniteľných plnení,
nepodala daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty ani kontrolný výkaz. Dodanie reklamných služieb
nebolo preukázané ani športovým klubom P3 Sport, ktorý ukončil svoju činnosť už ku dňu 11.04.2016 a
nepreukázal výkon ekonomickej činnosti za preverované obdobia,

- uskutočnenie reklamných služieb spoločnosťou ML Project, s.r.o. pre žalobcu nebolo potvrdené ani zo
strany občianskeho združenia MR AUTOSPORT r.t., ktoré malo byť v tomto prípade nositeľom reklamy
na súťažnom motorovom vozidle, resp. iných prostriedkoch tohto združenia. Sťažovateľ poukazuje na
skutočnosť, že B. I. ako zástupca tohto občianskeho združenia v podpísaných vyjadreniach uviedol, že
nevykonáva podnikateľskú činnosť a so spoločnosťou ML Project, s.r.o. nebol v žiadnom obchodnom

ani inom vzťahu, neposkytoval jej žiadne služby, nevykonával žiadne úhrady pre túto spoločnosť a ani
ju nepoznal,
- namieta, že správny súd nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti, pritom záver správcu dane a
sťažovateľa - žalovaného bol v súlade s rozhodovacou praxou, keď hmotnoprávnou podmienkou na
odpočítanie dane je preukázanie statusu osoby dodávateľa (v nadväznosti na závery rozsudku SD

EÚ C-154/20 Kemwater ProChemie), t. j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH,
pričom dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa je spravidla práve na osobe, ktorá si
uplatňuje odpočítanie dane. Na základe zistených skutočností sa tak dodanie sporných zdaniteľných
plnení žalobcovi od spoločnosti ML Project, s.r.o. nepreukázalo, keďže nebolo preukázané, že toto
plnenie by dodal deklarovaný dodávateľ a ani žiaden z ním uvádzaných subdodávateľov,

- odôvodnenie napadnutého rozsudku nezahŕňa a nehodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom
pre výrok rozhodnutí sťažovateľa a správcu dane a je v rozpore s aktuálnou rozhodovaciu praxou.
Odôvodnenie rozsudku tak nie je presvedčivé.
B/
19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne

správny.Žalovanýlenopakujesvojetvrdenia,ktoréprezentovalužvnapadnutomrozhodnutíavosvojich
písomných podaniach v rámci tohto konania. Uvedené skutočnosti nie sú spôsobilé privodiť iný právny
záver ako je uvedený v napadnutom rozsudku. Žalovaný ani v kasačnej sťažnosti vôbec nereflektuje
na judikatúru, či už vnútroštátnych súdov, ale aj Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu
pre ľudské práva. Odopretie práva na odpočítanie DPH je možné len vtedy, ak je právne dostatočným

spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela,
alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, pričom žalovaný ani
netvrdil, že by malo dôjsť k podvodnému konaniu. Pokiaľ žalovaný v kasačnej sťažnosti opäť poukazuje
na údajnú nekontaktnosť dodávateľov či subdodávateľom žalobcu, ignoruje skutočnosť, že správca
dane vykonal daňovú kontrolu po viac ako piatich rokoch od uskutočnenia zdaniteľného plnenia

a svoje závery odvodzuje od skutočností, ktoré v čase zdaniteľného plnenia neexistovali a ktoré
žalobca nemohol predvídať ani ovplyvniť. Pre daňový subjekt je dôkazné bremeno splnené už tým, že
disponuje existenciou materiálneho plnenia (videozáznam, fotodokumentácia, etikety a pod.) a faktúrou
od príslušného dodávateľa. Podľa jeho názoru aj samotné procesné pochybenie správcu dane týkajúce
sa výsluchu svedkyne bolo samo o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia správcu dane.

20. Navrhuje, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú a priznal mu nárok na
náhradu trov kasačného konania v celom rozsahu.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP),
pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.

1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.
1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto
rozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 26. februára 2026.
22. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť zákonnosť

záverov správneho súdu o tom, že dokazovanie vykonané tak správcom dane, ako aj žalovaným bolo
vyhodnotené jednostranne v neprospech žalobcu, a preto konajúce orgány nesprávne právne posúdili
naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane z posudzovaného zdaniteľného obchodu. Túto
nesprávnosť videl správny súd v podstate v tom, že správca dane a žalovaný postavili svoje závery
o nesplnení zákonných podmienok odpočítania dane u žalobcu len na nespôsobilosti dodávateľskej
spoločnosti poskytnúť reklamné služby z dôvodu absencie personálneho substrátu (zamestnancov) a

na nepreukázaní zo strany daňového subjektu a dodávateľa, že sa na poskytovaní reklamných služieb
podieľal označený subdodávateľ (Swanny Trade s.r.o.).
23. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti bola skutkovo aj
právneobdobnávecidentickéhoúčastníkakonania.Kasačnýsúdvsúlades§464ods.1SSPpoukazuje
na odôvodnenie tohto skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/55/2025

zo dňa 25.11.2025 (zdaňovacie obdobie október 2015). V oboch prípadoch (v prejednávanej veci i
vo veci vedenej pod sp. zn. 4Sfk/55/2025) rozhodnutia daňových orgánov vychádzajú z rovnakých
skutkových okolností prípadu pri rovnakom právnom posúdení. Predmetom fakturácií bola obsahovo
identická služba (reklamné služby na športovom podujatí za účelom propagácie značky nápojov Vilmos).
Obdobnosť skutkového a právneho stavu veci je daná zároveň aj v zásade totožným znením kasačnej

sťažnosti a právneho posúdenia napadnutého rozsudku správneho súdu v oboch veciach. Rozdielom
je prakticky len zdaňovacie obdobie, inak sú skutkové okolnosti, argumentácia strán a právne závery
rozhodnutí rovnaké.
24. Senát 2S kasačného súdu závery z rozhodnutia senátu 4S považuje za aplikovateľné i na v tomto
konaní prejednávanú vec, na toto rozhodnutie poukazuje a v ďalšom texte odôvodnenia z neho cituje

relevantné časti:
„43. Najvyšší správny súd po vyhodnotení v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov sťažovateľom
vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného
administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov
prijatých správnym súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu

konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát Najvyššieho správneho súdu
považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.
V podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu.
44. Kasačný súd považuje za dôležité zdôrazniť skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká

príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane, ktoré vyplývajú z čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom
systémedanezpridanejhodnotyajejtranspozíciedoslovenskéhoprávnehoporiadku.Hmotnoprávnymi
podmienkami na odpočítanie dane sú:
1. poskytovateľ plnenia je iná osoba registrovaná pre daň (status dodávateľa),

2. predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (materiálna existencia plnenia) a
3. prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
Právonaodpočítaniedanemôžebyťdaňovémusubjektuodopretévprípade,akuvedenéhmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené.
44. Ako uviedol Najvyšší správny súd už v rozhodnutí 4 Sfk/52/2021 „V zmysle aktuálnej judikatúry

Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie
preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ, prípadne ho zabezpečil prostredníctvom
subdodávateľských subjektov, k čomu však vedú závery správcu dane. Kasačný súd týmto dáva do
pozornosti, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno-právne
podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo

dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že
vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie
konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba,
ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnémudodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda
nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo
služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla

aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku
na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa
vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu na základe ktorej vzniklo právo
na odpočítanie dane použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie
dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť

jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa
uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.“
45. Najvyšší správy súd nevidí ani teraz dôvod odchýliť sa od vyššie citovaného právneho názoru,
nakoľko okolnosti prejednávaných vecí sú podobné. Nepriznanie práva na odpočítanie dane výlučne z
tohto konkrétneho dôvodu je tak v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Je preto potrebné dať za
pravdu argumentácii správneho súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
46.JudikatúravovzťahukpodmienkamodpočtuDPHprešlaurčitýmvývojomazodpovednouinštanciou,
ktorá je oprávnená podávať záväzný výklad práva Európskej únie, je Súdny dvor EÚ. Ten svoj výklad
uviedol práve v uznesení vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 3. septembra 2020.
47. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tiež uviedol, že rozsudok správneho súdu je v rozpore s aktuálnou

rozhodovacou praxou. Nijako bližšie však tento rozpor neodôvodnil, resp. neuvádza rozhodnutia, s
ktorými by mal byť napadnutý rozsudok v rozpore. Preto kasačný súd vyhodnotil aj túto jeho námietku
ako nedôvodnú.
48. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ niekoľkokrát zdôraznil, že v prípade daňového subjektu neboli
splnené hmotnoprávne podmienky. Ďalej uvádzal, že je evidentné, že svoje závery nepostavil na

podvodnom konaní. Z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že správca dane získal
dôkazy a informácie o podvodnom konaní na predchádzajúcom stupni obchodu z oddelenia daňových
podvodov tým, že z analytickej činnosti zistil, že v reťazci došlo k podvodu a k daňovému úniku. Nijako
bližšie však možnosť daňového podvodu neodôvodnil. Odôvodnenie správneho orgánu je tak zmätočné,
keď na jednej strane zdôvodňuje nepriznanie odpočtu DPH daňovému subjektu kvôli nesplneniu

hmotnoprávnych podmienok a na strane druhej konštatuje, že zistil, že došlo k podvodnému konaniu.
49. Ak daňový subjekt spĺňa formálne podmienky potrebné na priznanie práva na odpočítanie DPH,
dostáva sa do vyváženejšej pozície voči finančnej správe. Uvedené ale neznamená, že iba splnenie
formálnych podmienok na odpočítanie dane postačuje na také odpočítanie, t. j. že by daňový subjekt
nebol povinný dokazovať aj niektoré skutočnosti rozhodné pre splnenie hmotnoprávnych podmienok na

priznanie práva na odpočítanie DPH (pozri rozsudok Súdneho dvora vo veci Kemwater ProChemie, sp.
zn. C-154/20 z 9. decembra 2021).
50. Súdny dvor vyslovil, že hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočítania DPH sú splnené vtedy,
ak sa skutočne uskutočnilo dodanie tovaru a poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje vystavená
faktúra. Overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami dokazovania

vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových okolností
prejednávanej veci (pozri rozsudky Súdneho dvora vo veci Bonik C-285/11 zo 6.12.2012 alebo vo veci
Stroy trans C-642/11 z 31.1.2013).
51. Súčasne súdny dvor pripomenul, že noriem práva Únie sa nemožno dovolávať podvodne alebo
zneužívajúcim spôsobom a že predchádzanie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam

a ich zneužívaniu je cieľom, ktorý smernica 2006/112 výslovne uznáva a podporuje. Prináleží teda
vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na
objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom
(pozri rozsudky zo 6.7.2006, Kittel a Recolta Recycling, C-439/04 a C-440/04, ako aj zo 16.10.2019,
Glencore Agriculture Hungary, C- 189/18). Je to tak v prípade, ak podvod spácha samotná zdaniteľná

osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa zúčastnila
na transakcii, ktorá bola súčasťou podvodu v súvislosti s DPH (pozri rozsudky vo veci Mahagében a
Dávid, C- 80/11 a C-142/11, vo veci Glencore Agriculture Hungary, C-189/18). Naopak, zamietnutie
nároku na odpočet dane zdaniteľnej osobe, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť, že dotknuté plnenie
bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského

reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení zdaniteľnej osoby, bolo poznačené podvodným
konaním vo vzťahu k DPH, je nezlučiteľné s režimom práva na odpočet dane stanoveným v smernici
2006/112 (už citované rozhodnutie Vikingo Fővállalkozó, bod 52).52. Je teda povinnosťou daňových orgánov preukázať a následne správnych súdov overiť objektívne
skutočnosti, na základe ktorých sa je možné domnievať, že sa daňový subjekt dopustil podvodu alebo
že vedel alebo mal vedieť, že konanie, ktorým odôvodňuje svoj nárok na odpočet dane, je súčasťou

takého podvodného konania.
53. Bude preto potrebné, aby sa s týmito skutočnosťami správne orgány riadne vysporiadali. Správca
dane bude musieť buď relevantne spochybniť hmotnoprávne podmienky alebo preukázať žalobcovi
spáchanie daňového podvodu či jeho vedomú účasť sa obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom.

54. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na aplikuje tzv. Axel
Kittel test. Tento je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode, a to z rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel, C- 439/04 z 6.7.2006. Odborná literatúra tieto kritériá
konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť zodpovedané kladne:
1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?

3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?
55. Podľa názoru kasačného súdu správne vyhodnotil správny súd aj námietku týkajúcu sa výpovede

svedkyne. V novom konaní bude potrebné tieto nedostatky odstrániť. Aj kasačný súd považuje postup
správneho orgánu prvého stupňa ako neštandardný nielen pokiaľ ide o odopretie jej výpovede, ale
rovnako neumožnenie poslať svoju výpoveď písomne, pričom pri inom svedkovi to umožnené bolo.
56. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v?kasačnej
sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Z?

uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa?§?461 SSP ako nedôvodnú zamietol, pričom v ďalšom
konaní je žalovaný podľa ust. § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu.“
25. Senát 2S k citovaným záverom dopĺňa argumentáciu už raz formulovanú rozhodnutím kasačného
súdu sp. zn. 2Sfk/3/2023 z 20.12.2024, aplikovateľnú i na tu prejednávanú vec. Poukazuje v tejto
súvislosti na zásadnú a v daňovom konaní nespochybnenú skutočnosť, a to že žalobca o zdaniteľnom

plnení komunikoval s dodávateľskou spoločnosťou ML Project, s.r.o., s ktorou v rokoch 2015 a 2016
spolupracoval (spolupráca bola zameraná na propagáciu loga „Vilmos“ na športových podujatiach
- rally), od ktorej si predmetnú reklamnú službu objednal, a ktorej aj uhradil vystavenú faktúru, čo
tento dodávateľ potvrdil. Žalobca netvrdil, že objednané reklamné služby boli vykonané priamo a v
celom rozsahu touto dodávateľskou spoločnosťou, ani že by v skutočnosti zadal výkon prác iným

subjektom. V rámci konania bolo zistené, že dodávateľ mal žalobcovi služby poskytnúť z väčšej časti
subdodávateľsky, pričom ako jeho subdodávateľ vystupovala spoločnosť Swanny Trade s.r.o. Konateľ
dodávateľa zabezpečoval len grafickú úpravu a dodanie materiálov; samotné reklamné služby mala
realizovať spoločnosť Swanny Trade s.r.o.
26. V zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je odpočet dane na vstupe viazaný na dodávku

tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané iným platiteľom v tuzemsku. Z predmetného
ustanovenia nevyplýva, že by tovary alebo služby, z ktorých sa uplatňuje daň, nemohli byť platiteľovi
dodané subdodávateľsky. Práve naopak, zákon o DPH s takouto situáciou počíta, keď pre dodávky
služieb ustanovuje, že ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí,
že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala (§ 9 ods. 4). Z hľadiska hmotnoprávnych

podmienok práva na odpočítanie dane uplatnenej voči žalobcovi spoločnosťou ML Project, s.r.o. teda
nie je rozhodujúce, prostredníctvom koho táto spoločnosť poskytla žalobcovi objednané služby, ale či
mu ich reálne, vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť dodala.
27. Kasačný súd ďalej na objasnenie uvádza, že v prípade daňovým subjektom uplatneného odpočítania
dane na vstupe z faktúr za dodávky služieb od iného platiteľa sa za dodávateľa považuje ten, u koho

si daňový subjekt služby objednal, kto mu zabezpečil ich dodanie a vystavil mu faktúru. Ak dodávateľ
použije na reálny výkon prác spojených s poskytnutím služby tretiu osobu (subdodávateľa), nestráca
voči daňovému subjektu (objednávateľovi) uplatňujúcemu daňový odpočet postavenie priameho
(skutočného) dodávateľa služby. To značí, že z hľadiska DPH sa zadaním zákazky subdodávateľovi
nemení postavenie deklarovaného dodávateľa vo vzťahu k objednávateľovi a subdodávateľ sa

nestáva priamym (skutočným) dodávateľom objednávateľa. Za poskytnutie služby daňovému subjektu
ako objednávateľovi v takejto situácii naďalej zodpovedá dodávateľ, pričom medzi dodávateľom a
subdodávateľomjesamostatnýkontrakt,zktoréhovznikajútýmtosubjektomzhľadiskaDPHsamostatné
práva a povinnosti, vrátane prípadných nárokov na odpočítanie dane.28. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane z protihodnoty za službu, preukazuje, že službu
skutočne prijal (plnenie skutočne existuje), že mu ju poskytol dodávateľ v tom zmysle, že sa o jej
poskytnutie reálne pričinil (zabezpečil ju sám alebo prostredníctvom iného subjektu) a zároveň že má

dodávateľ status platiteľa dane. Daňový subjekt tiež preukazuje, že službu použije na vlastné zdaniteľné
plnenia a že disponuje faktúrou od dodávateľa.
29. Rozlišovanie medzi skutočným a deklarovaným dodávateľom (ako k tomu pristupuje žalovaný)
je podľa kasačného súdu v prípade nespochybnenej existencie predmetu služby namieste len za
situácie, keď sa dodávateľ uvedený na faktúre nijakým spôsobom nepričinil (sám alebo prostredníctvom

subdodávateľov) o dodanie deklarovanej služby (príp. tovaru), ale túto dodal iný subjekt namiesto
deklarovaného dodávateľa, čo nebol prípad posudzovanej veci. Toto rozlišovanie zaiste nenachádza
oporu ani opodstatnenie v prípade, ak dodávateľ uvedený na faktúre zabezpečil (aktívne sa pričinil
o) poskytnutie služby subdodávateľsky, a práve a jedine on je tým subjektom, ktorý ako dodávateľ
a zmluvný partner zodpovedá za poskytnuté služby daňovému subjektu (objednávateľovi). Dôkazné
bremeno objednávateľa služieb, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane z prijatej faktúry od dodávateľa,

smerom k preukázaniu zákonných podmienok vzniku tohto nároku, nie je neobmedzené a netýka sa
skutočností, za ktoré nemôže niesť zodpovednosť (ak nejde o účasť na daňovom podvode).
30. Kasačný súd poukazuje na tomto mieste i na vykonané výsluchy svedkov (najmä výsluch bývalého
konateľa dodávateľa), ktoré potvrdzujú priebeh obchodu tak, ako bol deklarovaný žalobcom. Tieto
zistenia nespochybňujú ani všeobecné pochybnosti správcu dane postavené na zistenej nemožnosti

dodania služieb spočívajúcej v nedostatočnom personálnom substráte dodávateľa či absentujúcej
prípadnej fakturácii medzi dodávateľom a subdodávateľom v rozhodnom období (vychádzajúc z
kontrolného výkazu). Kasačný súd opakuje, že ak nie je hodnoverne spochybnené prijatie reklamnej
služby u žalobcu a jej použitie za zdaniteľné obchody, sú prítomné tvrdenia zúčastnených a im
zodpovedajúce doklady a dodávateľská spoločnosť mala status platiteľa dane, potom je v prípade

spochybňujúcich zistení správcu dane viažucich sa len na subdodávateľské subjekty namieste aplikácia
záverov prijatých Súdnym dvorom EÚ v prípade Vikingo (premietnutých následne i do rozhodnutia
kasačného súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022 publikovaného v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR).
31. Kasačný súd v zhode so senátom 4S konštatuje, že správny súd vec správne posúdil,

keď konštatoval, že závery žalovaného a správcu dane sú rozporné s aktuálnou judikatúrou
Súdneho dvora EÚ vo veci odmietnutia práva na odpočítanie DPH. Má za to, že správny súd sa
vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu a dospel zároveň k správnym záverom o nezákonnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú
postupom podľa ustanovenia § 461 SSP zamietol.

32. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods.
1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Kasačný súd žalobcovi priznal úplnú náhradu
účelne vynaložených trov kasačného konania voči žalovanému, pretože žalobca bol v kasačnom konaní
úspešný.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
V prípade daňovým subjektom uplatneného odpočítania dane na vstupe z faktúr za dodávky služieb
od iného platiteľa sa za dodávateľa považuje ten, u koho si daňový subjekt služby objednal, kto mu
zabezpečil ich dodanie a vystavil mu faktúru. Ak dodávateľ použije na reálny výkon prác spojených s
poskytnutím služby tretiu osobu (subdodávateľa), nestráca voči daňovému subjektu (objednávateľovi)

uplatňujúcemu daňový odpočet postavenie priameho (skutočného) dodávateľa služby. To značí, že z
hľadiska DPH sa zadaním zákazky subdodávateľovi nemení postavenie deklarovaného dodávateľa vo
vzťahu k objednávateľovi a subdodávateľ sa nestáva priamym (skutočným) dodávateľom objednávateľa.
Za poskytnutie služby daňovému subjektu ako objednávateľovi v takejto situácii naďalej zodpovedá
dodávateľ, pričom medzi dodávateľom a subdodávateľom je samostatný kontrakt, z ktorého vznikajú

týmto subjektom z hľadiska DPH samostatné práva a povinnosti, vrátane prípadných nárokov na
odpočítanie dane.
Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane z protihodnoty za službu, preukazuje, že službu
skutočne prijal (plnenie skutočne existuje), že mu ju poskytol dodávateľ v tom zmysle, že sa o jej
poskytnutie reálne pričinil (zabezpečil ju sám alebo prostredníctvom iného subjektu) a zároveň že má

dodávateľ status platiteľa dane. Daňový subjekt tiež preukazuje, že službu použije na vlastné zdaniteľné
plnenia a že disponuje faktúrou od dodávateľa.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.