Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/15/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5126200928
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5126200928.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti
o maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX, maloletú C. B., nar. XX. X. XXXX a maloletú A. B., nar. XX. X.
XXXX, občanov Slovenskej republiky, zastúpených kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Čadca, deti matky A. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko D. E. XXX, občianky Slovenskej
republiky, a otca A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko D. E. XXX, prechodné bydlisko F., G. H. E.

XX, občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, na
pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 25. 3. 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX, maloletú C. B., nar. XX. X. XXXX a maloletú A. B., nar. XX.
X. XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky A. B., nar. XX. X. XXXX.
II. Obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec A. B., nar. XX. XX. XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 210
EUR mesačne, od 1. 2. 2026, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

IV. N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletého A. B., za obdobie od 1. 2. 2026 do 31. 3. 2026 vo
výške 300 EUR, je otec A. B. p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 20 EUR, spolu
s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.
V. Otec A. B., nar. XX. XX. XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej C. B. sumou 160
EUR mesačne, od 1. 2. 2026, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

VI. N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletú C. B., za obdobie od 1. 2. 2026 do 31. 3. 2026 vo
výške 220 EUR, je otec A. B. p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 20 EUR, spolu
s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.
VII. Otec A. B., nar. XX. XX. XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. B. sumou 150
EUR mesačne, od 1. 2. 2026, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

VIII. N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletú A. B., za obdobie od 1. 2. 2026 do 31. 3. 2026 vo
výške 220 EUR, je otec A. B. p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 20 EUR, spolu
s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.
IX. Súd n e u p r a v u j e styk otca A. B. s maloletým A. B., maloletou C. B. a maloletou A. B..

X. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka–matkasanávrhomzodňa27.1.2026,ktorýboldoručenýOkresnémusúduŽilinadňa
27. 1. 2026 domáhala úpravy práv a povinností k maloletým deťom tak, že budú zverené do jej osobnejstarostlivosti a otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 200 EUR mesačne, na
výživu maloletej C. B. sumou 200 EUR mesačne a na výživu maloletej A. B. sumou 200 EUR mesačne.

2. Navrhovateľka – matka návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí žijú v prenajatom byte.
Otec detí pracuje v zahraničí a za deťmi chodieva minimálne. Nevenuje sa im, mal by mať dlhy
a exekúcie. V súčasnosti je ona sama na rodičovskej dovolenke a má nastúpiť do zamestnania ako
učiteľka materskej školy.

3. Otec ani kolízny opatrovník sa k návrhu matky v súdom určenej lehote nevyjadrili.

4. Otec sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný. Neúčasť písomne ospravedlnil
a nepožiadal o odročenie pojednávania.

5. Kolízny opatrovník sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný. Neúčasť

ospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania.

6. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti a otvorí pojednávanie.

7. Mimoriadny význam v konaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu má plynutie času,
čo kladie osobitnú požiadavku na rýchlosť a plynulosť konania súdu (napr. rozsudky ESĽP vo veciach
Nuutinen proti Fínsku z 27. 6. 2000, bod 110, Hokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994, bod 72, Voleský
proti Českej republike z 29. 6. 2004, bod 106, Kříž proti Českej republike z 9. 1. 2007, bod 74, Hub proti

Nemecku z 9. 4. 2009, bod 48) .

8. Súd dospel k názoru, že vec je potrebné prejednať a rozhodnúť, rešpektujúc najlepší záujem
maloletých detí, ktorý treba uprednostniť, a preto rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti
otca a kolíznej opatrovníčky. Vo veci bolo možné rozhodnúť na základe výpovede matky, poskytnutých

informácii otcom o jeho príjme a listinných dôkazov.

9. Matka maloletých detí vo výpovedi na pojednávaní navrhla upraviť práva a povinnosti k maloletým
deťom tak, že budú zverené do jej osobnej starostlivosti, navrhla určiť výživné pre maloletého A. v sume
210 EUR, maloletej C. 160 EUR a maloletej A. 150 EUR mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred

k jej rukám od 1.2.2026. Dlžné výživné otca pre maloleté deti navrhla splácať po 20 EUR mesačne na
každé dieťa, spolu s bežným výživným. Styk otca s maloletými deťmi nenavrhla upraviť.

S otcom detí sú manželia, nebývajú v spoločnej domácnosti od 1.1.2026. Presťahovala sa do miesta
trvalého bydliska D. E. XXX. Je to rodinný dom, ktorý patrí jej bratovi. Majú tam dve izby – A. má

samostatnú izbu a C. a A. bývajú s ňou v izbe. Deti tam majú vytvorené všetky podmienky na ich riadny
vývoj. S otcom detí netvoria rodinu.

O úprave práv a povinností k maloletým deťom bolo rozhodnuté neodkladným opatrením Okresného
súdu Žilina, sp. zn. 9P/4/2026 zo dňa 10.2.2026 tak, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu

maloletého A. sumou 120 EUR mesačne, maloletej C. 100 EUR mesačne a maloletej A. 80 EUR
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Vo februári 2026 otec zaplatil výživné 120 EUR
na A., 100 EUR na C. a 80 EUR na A., v marci otec ešte nezaplatil žiadne výživné. Od začiatku roku
sa otec s deťmi nestretáva, ani im nič nekupuje.

V BSM majú starší rodinný dom, nikto tam nebýva, lebo sa v ňom bývať nedá a ešte má každý motorové
vozidlo. Iný majetok v BSM nemajú. Majetok vo výlučnom, ani v podielovom spoluvlastníctve nemá.
Jej zdravotný stav je dobrý, rovnako ako maloletého A. a maloletej A.. Maloletá C. bola na operácii
chrbtice. Zdravotný stav otca je dobrý, pokiaľ vie, tak nemá inú vyživovaciu povinnosť, ale má syna
z predchádzajúceho manželstva, avšak ten už je plnoletý a manžel jej povedal, že je aj zaopatrený. Inú

vyživovaciu povinnosť nemá. Otec detí je živnostník v oblasti stavebníctva asi od roku 2019, podniká
v Nemecku a pokiaľ spolu ešte žili, tak jeho čistý mesačný príjem bol cca 2.000-3.000 EUR. Pokiaľ vie,
ani on nemá majetok vo výlučnom alebo v podielovom spoluvlastníctve. Zamestnala sa dňa 16.2.2026
ako učiteľka v materskej škôlke a jej čistý mesačný príjem bude, aj s daňovým bonusom, cca 800-900EUR. Uplatňuje si daňový bonus na maloletého A. 50 EUR, C. 100 EUR a A. 100 EUR mesačne a poberá
prídavky na tri deti v celkovej sume 180 EUR. Iný príjem nemá. Zobrala si pôžičky (nebankové) v celkovej
výške asi 4.000 EUR a mesačná splátka všetkých pôžičiek je cca 150 EUR. Jej osobné výdavky, okrem

výdavkov pre deti, splátka úverov a výdavkov na bývanie sú mesačne asi 150 EUR. Bratovi prispieva
na bývanie za ňu a za tri deti mesačne asi 200 EUR. Do 16.2.2026 poberala rodičovský príspevok
v súvislosti s maloletou A. vo výške asi 400 EUR. Posledný rodičovský príspevok dostala v marci 2026.

Všetky deti sa vyjadrujú tak, že chcú byť zverené do jej osobnej starostlivosti a s otcom sa budú stretávať

na základe dohody.

Výdavky spojené s výchovou a výživou maloletého A.: Jeho zdravotný stav je dobrý. V septembri
2025 nastúpil do IX. triedy základnej školy. Cestovné do školy má 20 EUR, stravuje sa v škole, strava
nestojínič,pretožepoberádotáciu,výdavkyvškolepriemerne20EUR,stravadoma150EUR,oblečenie
40 EUR, hygienické a iné základné potreby 20 EUR, výdavky s mobilným telefónom nemá, lieky na

bežné ochorenia 10 EUR, chodí do tanečného krúžku a futbalového krúžku a mesačné výdavky s týmito
krúžkami sú asi 10 EUR, iné voľnočasové aktivity asi 30 EUR. Celkové mesačné výdavky s A. sú asi
350-400 EUR.

Výdavky spojené s výchovou a výživou maloletej C.: C. bola operovaná na chrbticu minulý rok,

priemerne mesačné výdavky s tým spojené sú asi 30 EUR. V septembri 2025 nastúpila do VII. ročníka
základnej školy, cestovné do školy má 20 EUR, stravuje sa v škole a tam sa neplatí, pretože má dotáciu,
strava doma 150 EUR, oblečenie 40-50 EUR, hygienické a iné základné potreby 25 EUR, výdavky
v škole 20 EUR, výdavky na mobil nemá, voľnočasové aktivity 30 EUR. Navštevuje základnú umeleckú
školu, hrá na heligón a tanec, čo mesačne stojí 20 EUR. Lieky na bežné ochorenia 10 EUR, iné výdavky

s mal. C. nemá. Celkové mesačné výdavky na C. sú asi 300 EUR.

Výdavky spojené s výchovou a výživou mal. A.: A. nastúpila v marci 2026 do škôlky, cestovné do škôlky
je 20 EUR, poplatok v škôlke je 15 EUR, strava v škôlke je 50 EUR, strava doma 100 EUR, oblečenie
asi 40 EUR, hygienické a iné základné potreby 20 EUR, voľnočasové aktivity 30 EUR, lieky na bežné

ochorenia 10 EUR. Jej zdravotný stav je dobrý. Nemá také záujmy, ktoré by platila. Ďalšie výdavky
v škôlke, ako je skladanie sa na hračky, pitný režim a ďalšie veci priemerne mesačne asi 5 EUR. Celkové
mesačné výdavky na A. sú asi 200-250 EUR.

10. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Z lustrácie v POISŤOVNI vyplýva, že matka detí je zamestnaná v Základnej škole I. s Materskou školou
I. od 26. 8. 2010 a otec bol samostatne zárobkovo činnou osobou od 1. 2. 2021 do 8. 1. 2026.

Z výpisu zo ŽIVNOSTENSKÉHO REGISTRA mal súd preukázané, že otec maloletých detí ukončil

podnikateľskú činnosť dňa 9. 1. 2026.

Zo správy ÚPSVaR Čadca mal súd preukázané, že matka poberala v roku 2025 a v januári 2026
rodičovský príspevok v sume 482,30 EUR a prídavky na tri maloleté deti v celkovej sume 180 EUR.

Z daňového priznania otca za rok 2024 mal súd preukázané, že jeho príjmy zo živnosti boli 37 799,50
EUR a výdavky zo živnosti 21 000 EUR, základ dane 15 799,50 EUR, daň 1 522,95 EUR, nárok na
daňový bonus 5 040 EUR.

Zo správy z prešetrenia pomerov vyplýva, že matka žije s maloletými deťmi v dome svojich rodičov, deti

tam majú vhodné podmienky. Matka odišla od manžela aj s maloletými deťmi, pretože mali nezhody
a aj fyzické konflikty. Bol vykonaný aj pohovor s maloletými deťmi. S otcom pohovor vykonaný nebol,
pracoval v zahraničí.

Z výplatného lístka matky mal súd preukázané, že jej tarifný plat je 1 167 EUR mesačne a za mesiac

február 2026 mala čistý príjem 767,59 EUR (odpracovaný necelý mesiac).

Z potvrdenia Základnej školy s materskou školou I. vyplýva, že poplatok v škôlke pre maloletú A. B. je
30 EUR, strava 47,50 EUR, poistenie 5,40 EUR, hračky 10 EUR.Súd sa oboznámil s vyčíslenými výdavkami matky a maloletých detí, ktoré matka predložila na
pojednávaní.

Z úradného záznamu zo dňa 23. 3. 2026 vyplýva, že otec v telefonickom rozhovore uviedol, že jeho
čistý mesačný príjem je cca 2 000 EUR mesačne, podniká ako živnostník v Nemecku a navrhol výživné
pre maloletého A. v sume 210 EUR, pre maloletú C. v sume 160 EUR a maloletú A. v sume 150 EUR
mesačne od 1. 2. 2026.

Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P/4/2026 mal súd preukázané nasledovné skutočnosti:
Zo správy SOCIÁLNEJ POISŤOVNE vyplýva, že matka nepoberala za posledných 12 mesiacov
nemocenskú dávku, dávku v nezamestnanosti, úrazové dávky, ani žiadny dôchodok.
Zo správy ÚPSVaR Čadca – z podania správy vo veci starostlivosti o mal. deti B. zo dňa 27.1.2026
vyplýva, že s matkou vykonali pohovor na ich oddelení. Žije v prenajatom byte v J. K. spolu s manželom

a deťmi. Manžel za posledný rok prestal chodievať domov z práce, prestal sa deťom venovať a tráviť s
nimi čas. Matka uviedla, že v roku 2025 bol doma z práce asi 4-krát. Otec však po celý čas platil nájomné
v sume 550 EUR mesačne a občas matke dal 100 EUR. Na vianočné sviatky otec urobil nákup a nakúpil
aj darčeky. V januári, keď odchádzal do práce, urobil nákup asi za 150 EUR. Matka ďalej uviedla, že otec
detí má dlhy a exekúcie. Keď si vypije alkohol, je agresívny. Otca kontaktovali telefonicky, nakoľko je v

práci v zahraničí. O návrhu matky nevie, neprevzal si poštu. Priznal, že má dlhy a exekúcie. Uviedol, že
platil nájomné a nakupoval aj ďalšie veci. V mesiaci január ešte nezaplatil nájomné, nakoľko ešte nemal
výplatu. Keď odchádzal do práce v januári, urobil nákup potravín.
Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 10.2.2026, sp. zn. 9P/4/2026 bolo nariadené neodkladné
opatrenie, ktorým bola určená povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 120 EUR,

maloletej C. B. sumou 100 EUR a maloletej A. B. sumou 80 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, k rukám matky maloletých detí, od nariadenia tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd návrh
matky zamietol.
Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 9Pc/2/2026 mal súd preukázané, že manželka podala dňa
12.1.2026 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadala určiť manželské výživné

v sume 200 EUR mesačne. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 11.2.2026, sp. zn. 9Pc/2/2026
bol návrh manželky zamietnutý.
11. Súd rozhodoval podľa nasledovných ustanovení právnych prepisov:

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s

oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú
dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať
vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná

pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

Podľa Čl. 4 Zákona o rodine, rodičovské práva patria obom rodičom.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú

povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh
niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za
uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na

začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,

určí ho súd.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 32 ods. 1 CMP, účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na
rozhodnutie.

Podľa § 32 ods. 2 CMP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.

Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti.
Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní
maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a
objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

12. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky a oboznámením obsahu listinných
dôkazov.

13. Predmetom konania bolo rozhodnúť o tom:

- komu budú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti,
- ich zastupovanie a správa majetku,

- určenie výšky výživného pre maloleté deti od otca,
- úprava styku maloletých detí s tým rodičom, ktorému nebudú maloleté deti
zverené do osobnej starostlivosti (s otcom),
- o trovách účastníkov konania.

14. V prvom rade rodičia zodpovedajú za riadny výkon rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu a za jeho výchovu. V predmetnej veci majú obidvaja rodičia rovnaké práva a povinnosti.

Východiskovou myšlienkou multidisciplinárneho prístupu je, že rozhodovanie o právach a povinnostiach
k maloletým deťom patrí predovšetkým do rúk rodičov.

Autoritatívne rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností k dieťaťu, je až druhoradým riešením. Pokiaľ
nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, rozhodne o nich súd, vždy však s
prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa.

Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča.

V usporiadaných rodinných vzťahoch (aj keď rodičia spolu nežijú) je riadne a spravodlivé platenie
výživného pre maloleté dieťa pravidlom a morálnou normou. Súd je poslednou inštanciou, ak sa rodičia
zodpovedne nedohodnú.

15. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky, bral v prvom rade do úvahy najlepší záujem maloletých detí.

16. Rodičia maloletých detí sú manželia, nebývajú v spoločnej domácnosti. Netvoria rodinu.

Preto bol naplnený zákonný dôvod na úpravu práv a povinností k maloletým deťom súdom - § 36 Zákona
o rodine.

17. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový (skutočný stav veci, ku ktorému sa čo
najviac snažil priblížiť, ako k ideálnemu cieľu), keďže „... mimosporové konanie je ovládané zásadou

zistenia skutočného stavu veci a je zrejmé, že podkladom rozhodnutia súdu bude sumár zistení, ktoré
sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci.“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29.
októbra 2019, sp. zn. I. ÚS 438/2019-14):

Rodičia sú manželia. V spoločnej domácnosti nežijú od začiatku roku 2026, netvoria aktuálne rodinu.

Matkin zdravotný stav je dobrý, spolu s manželom majú v bezpodielovom spoluvlastníctve starý rodinný
dom, ktorý je neobývateľný, a dve motorové vozidlá. Nebolo preukázané, že by rodičia mali majetok
vo výlučnom alebo podielovom spoluvlastníctve, že by mali inú vyživovaciu povinnosť k maloletým
deťom. Rovnako nebolo preukázané, že by bol otec invalidný alebo mal zníženú pracovnú schopnosť.Matka býva s maloletými deťmi v rodinnom dome. Otec je živnostník, podniká v zahraničí. S deťmi
sa stretáva nepravidelne, v zásade im neposkytuje vecné plnenia, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako čiastočné plnenie vyživovacej povinnosti. Na styku otca s maloletými deťmi sa rodičia vedia

dohodnúť. Deti vyjadrujú názor, že chcú byť zverené matke. V starostlivosti o maloleté deti neboli zistené
nedostatky. Zdravotný stav detí je dobrý, maloletá C. sa lieči na chrbticu (bola minulý rok operovaná).
Odôvodnené výdavky maloletých detí zodpovedajú bežným výdavkom detí daného veku, zdravotného
stavu, s bežnými záujmami.

18. Súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, aj v zhode s názorom maloletých detí.
Matka sa o maloleté deti dlhodobo stará, otec dlhodobo podniká v zahraničí. Týmto rozhodnutím bude
zabezpečená stabilita a kontinuita výchovného prostredia.

19. Keďže obidvaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti, súd rozhodol, že budú zastupovať maloleté
deti a spravovať ich majetok.

20. Súd neupravil styk otca s maloletými deťmi. Matka uviedla, že nebude brániť otcovi stretávať sa
s deťmi.

21. Súd pri určovaní výšky výživného otca vychádzal z nasledovných možností, schopností

a majetkových pomerov otca a matky a odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom zohľadnil aj
životnú úroveň (v tomto prípade povinného otca), na ktorej majú maloleté deti právo sa podieľať.

Pod pojmom „schopnosti a možnosti“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem
rodiča (mzda a ostatné príjmy za rozhodné obdobie), ale súd komplexne posudzuje schopnosti

a možnosti rodiča.

Vyživovaciapovinnosťrodičakmaloletémudieťaťusaplnípredovšetkýmfinančnýmplnením(výživným),
vecným plnením a aj osobnou starostlivosťou.

Osobná starostlivosť o maloleté dieťa tvorí materiálne hodnoty, zodpovedajúce príspevku druhého
rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch, a uspokojovanie potrieb dieťaťa touto formou vyvažuje platby
druhého rodiča.

Výživné má spotrebný charakter (okrem výživného na tvorbu úspor), slúži na uspokojovanie základných

potrieb, akými sú strava, ošatenie, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové a rekreačné potreby –
zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre
prípravu na uplatnenie sa v živote.

Odôvodnenépotrebymaloletéhodieťaťasúrôzne,podľaokolnostíkaždéhojednotlivéhoprípadu,pričom

sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie sa v spoločenskom živote.

Nie je dôležité, aký má povinný rodič reálny príjem, ale aký môže dosiahnuť, so zreteľom na svoje
schopnosti a možnosti

22. Súd určoval výšku výživného od 1.2.2026 tak, ako to navrhla matka. Doteraz bola výška výživného
určená neodkladným opatrením uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 10.2.2026, sp. zn. 9P/4/2026
pre maloletého A. B. v sume 120 EUR, pre maloletú C. B. v sume 100 EUR a maloletú A. B. v sume
80 EUR mesačne

23. Pomery maloletých detí a ich odôvodnené potreby:

Súd ustálil výdavky pre maloleté deti, súd vychádzal z výpovede matky a vykonaných listinných
dôkazov, ktoré preukazujú niektoré výdavky (nie všetky výdavky čo do druhu aj výšky sa dajú exaktne

preukázať), po ich korekcii s porovnaním bežných výdavkov maloletých detí v tomto veku, známych
súdu z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch a z praktických a životných skúseností.Odôvodnené potreby maloletého A.: v septembri 2025 nastúpil do IX. triedy základnej školy. Cestovné
do školy má 20 EUR, výdavky v škole priemerne 20 EUR, strava doma 170 EUR, oblečenie 40 EUR,
hygienické a iné základné potreby 20 EUR, lieky na bežné ochorenia 10 EUR, tanečný krúžok

a futbalový krúžok 10 EUR, iné voľnočasové aktivity 30 EUR, podiel na výdavkoch na bývanie 35 EUR
- celkové mesačné výdavky priemerne cca 355 EUR.

Odôvodnené potreby maloletej C.: v septembri 2025 nastúpila do VII. ročníka základnej školy. Priemerne
mesačné výdavky s liečbou chrbtice 25 EUR, cestovné do školy má 20 EUR, strava doma 140 EUR,

oblečenie 40 EUR, hygienické a iné základné potreby 20 EUR, výdavky v škole 15 EUR, voľnočasové
aktivity 20 EUR, návšteva základnej umeleckej školy 20 EUR, lieky na bežné ochorenia 10 EUR, podiel
na nákladoch na bývanie 35 EUR - celkové mesačné výdavky priemerne cca 345 EUR.

Odôvodnené potreby maloletej A.: v marci 2026 nastúpila do škôlky, cestovné do škôlky je 20 EUR,
poplatok v škôlke je 20 EUR, strava v škôlke je 50 EUR, strava doma 100 EUR, oblečenie asi 35 EUR,

hygienické a iné základné potreby 15 EUR, voľnočasové aktivity 20 EUR, lieky na bežné ochorenia 10
EUR, podiel na nákladoch na bývanie 35 EUR- celkové mesačné výdavky priemerne cca 305 EUR.

24. Pomery matky maloletých detí, jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery a životná úroveň:

Matka detí poberala do februára 2026 rodičovský príspevok a prídavky na tri maloleté deti. Inú
vyživovaciu povinnosť nemá. Jej zdravotný stav je dobrý. Vlastní v BSM starší rodinný dom a dve
motorové vozidlá – jedno používa ona a druhé manžel. Majetok vo výlučnom ani v podielovom
spoluvlastníctvenemá.Zamestnalasadňa16.2.2026akoučiteľkavmaterskejškôlkeajejčistýmesačný
príjem bude aj s daňovým bonusom cca 800-900 EUR. Uplatňuje si daňový bonus na maloletého A. 50

EUR, C. 100 EUR a A. 100 EUR mesačne a poberá prídavky na tri deti v celkovej sume 180 EUR. Iný
príjem nemá. Spláca úvery, mesačná splátka je 150 EUR. Hradí bývanie za seba a za deti 200 EUR
mesačne.

Zobrala si pôžičky (nebankové) v celkovej výške asi 4.000 EUR a mesačná splátka všetkých pôžičiek

je cca 150 EUR. Jej osobné výdavky, okrem výdavkov pre deti, splátka úveru a výdavkov na bývanie
sú mesačne asi 150 EUR. Do 16.2.2026 poberala rodičovský príspevok v súvislosti s maloletou A. vo
výške asi 400 EUR. Posledný rodičovský príspevok dostala v marci 2026.

Príjem matky, z ktorého súd vychádzal pri určovaní výšky výživného pre maloleté deti, súd ustálil na

sumu cca 800 - 900 EUR mesačne netto.

Výška príjmu "druhého" rodiča (spravidla rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti – v konkrétnom prípade matky) ovplyvňuje výšku vyživovacej povinnosti výživou povinnej
osoby (v tomto prípade otca) len veľmi okrajovo (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z 30. 4. 2019, sp.

zn. 10CoP/22/2019).

Súd sa s týmto názorom súdu druhej inštancie stotožňuje a pri rozhodovaní o výške výživného aj
v tejto veci naň prihliadol. Samozrejme zobral do úvahy výšku príjmu matky, jej schopnosti, možnosti
a majetkové pomery, ktoré zisťoval a ustálil.

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe
na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú
predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len
môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na

maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto
zdrojov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 88/2017)

Súd na tento príjem matky pri posudzovaní návrhu na určenie výživného prihliadol (180 EUR mesačne).

Daňový bonus je forma daňového zvýhodnenia rodičov vyživovaných nezaopatrených detí, ktorí
dosahujú aktívne príjmy. O daňový bonus sa znižuje daň. Aj tento príjem rodiča, ktorý si uplatňuje daňový
bonus, môže slúžiť na čiastočné uhrádzanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Matka si uplatňujedaňový bonus na tri maloleté deti v celkovej výške 250 EUR mesačne. Súd aj na túto skutočnosť pri
rozhodovaní prihliadol.

Podľa názoru súdu, v zhode s ustálenou judikatúrou, prídavok na dieťa (nezapočítava sa do príjmu
rodiča) a daňový bonus (započítava sa do príjmu rodiča), len sčasti hradia odôvodnené potreby
maloletých detí a nenahrádzajú plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča.

Matka si plní vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou o maloleté deti, zabezpečovaním bývania

a ich potrieb. Súd na túto skutočnosť pri určovaní výšky výživného pre maloleté deti prihliadol.

25. Pomery otca maloletých detí, jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a životná úroveň:

Pomery otca sa nepodarilo jednoznačne zistiť, pretože sa na pojednávaní nezúčastnil a nepredložil ani
doklady, najmä o jeho príjmoch a výdavkoch, noci bol k tomu súdom písomne vyzvaný.

Nebolo preukázané, že by mal inú vyživovaciu povinnosť, bol invalidný alebo mal zníženú pracovnú
schopnosť. Preto súd vychádzal pri určovaní výšky výživného pre maloleté deti z toho, že má tri
vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom. Jeho zdravotný stav je dobrý, má majetok v BSM, ktorý
uviedla matka detí. Je živnostníkom, podniká v zahraničí. Uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je 2 000

EUR mesačne.

Súd nevychádzal z prímov otca podľa daňového priznania za rok 2024, pretože rozhodným obdobím,
kedy skúmal pomery otca, matky a maloletých detí, začínalo od januára 2025. Príjmy a výdavky
otca uvedené v tomto daňovom priznaní, považoval pre účely určovania výšky výživného, za

„optimalizované“ – cca 1 000 EUR mesačne netto. Sám otec uviedol vyšší príjem - 2 000 EUR netto.

Súd preto pri určovaní výšky výživného vychádzal z jeho príjmu cca 2 000 EUR mesačne.

Otec matke v zásade s výchovou o maloleté deti nepomáha, neposkytuje im vecné plnenia, ktoré by

bolo možné vyhodnotiť ako plnenie vyživovacej povinnosti.

Otcova životná úroveň je vyššia ako matky (príjem vyšší o viac ako 100 %). Maloleté deti majú právo
podieľať sa na otcovej vyššej životnej úrovni.

26. Otec sa na odôvodnených výdavkoch pre maloleté deti musí podieľať podstatne viac ako polovicou,
pretože matka si plní vyživovaciu povinnosť nielen finančne ale aj osobnou starostlivosťou. Taktiež jeho
životnú úroveň vyhodnotil ako vyššiu, na ktorej sa majú právo maloleté deti podieľať.

27. Vychádzajúc z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, vyššej životnej úrovne

otca, plnenie vyživovacej povinnosti matkou osobnou starostlivosťou o maloleté detí, ustálených
odôvodnených potrieb maloletých detí, súd určil výživné otca pre maloletého A. v sume 210 EUR, pre
maloletúC.vsume160EURamaloletúA.vsume150EURmesačne,ktorébudeotecplatiťod1.2.2026,
vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí.

28. Keďže súd určil výšku výživného otca pre maloletého A. v sume 210 EUR mesačne od 1.2.2026,
potom otec mal zaplatiť na výživnom sumu 420 EUR od 1.2.2026 do 31.3.2026. Otec za toto obdobie
zaplatil sumu 120 EUR. Preto mu vznikol nedoplatok za mesiac február a marec 2026 v sume 300 EUR.

29. Keďže súd určil výšku výživného otca pre maloletú C. v sume 160 EUR mesačne od 1.2.2026, potom

otec mal zaplatiť na výživnom sumu 320 EUR od 1.2.2026 do 31.3.2026. Otec za toto obdobie zaplatil
sumu 100 EUR. Preto mu vznikol nedoplatok za mesiac február a marec 2026 v sume 220 EUR.

30. Keďže súd určil výšku výživného otca pre maloletú A. v sume 150 EUR mesačne od 1.2.2026, potom
otec mal zaplatiť na výživnom sumu 300 EUR od 1.2.2026 do 31.3.2026. Otec za toto obdobie zaplatil

sumu 80 EUR. Preto mu vznikol nedoplatok za mesiac február a marec 2026 v sume 220 EUR.

31. Súd umožnil dlžné výživné u maloletého A. v sume 300 EUR, maloletej C. v sume 220 EUR
a maloletej A. v sume 200 EUR otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 EUR mesačne prekaždé maloleté dieťa, spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletých detí, pod následkom straty
výhody splátok.

Ak si otec nebude plniť takto určenú vyživovaciu povinnosť (vrátane platenia dlžného výživného), stratí
výhodu splátok dlžného výživného a dlžné výživné bude musieť zaplatiť jednorazovo.

32. Súd povolenie splátok odôvodňuje výškou určeného výživného, výškou priznaného nedoplatku na
zameškanom výživnom a platobnou schopnosťou otca a pomermi oprávnených maloletých detí, ktorých

výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou. Otec si
musel byť vedomý toho, že výška výživného môže byť (bude) určená vyššia, ako v neodkladnom
opatrení, a preto sa na takúto situáciu mal v predstihu pripraviť.
33. Otec je povinný uspokojiť predovšetkým potreby svojho maloletého dieťaťa/detí a až následne svoje
potreby.
34. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde

o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu
strán v konaní. V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie
nároku na náhradu trov konania.

Účastníci konania ani o priznanie nároku na náhradu trov konania nepožiadali, čo je základnou

podmienkou toho, aby súd mohol priznať náhradu trov konania.

Pretosúdrozhodol,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,vsúladesustanovením
§ 52 CMP.

35. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný (§ 44 CMP).

Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí (vrátane nedoplatku na výživnom) podľa tohto
rozhodnutia, aj keď by proti nemu prípadne podal odvolanie (prípadne iný účastník konania).

36. Podľa § 44 CMP lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku, povinnému otcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e , a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov

sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Poučenie o spôsoboch výkonu tohto rozhodnutia (§ 120 CMP):

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie
(povinnosť zaplatiť peňažnú sumu – výživné, nedoplatok na výživnom), môže osoba oprávnená z
rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 46 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul,
v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,

e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie

peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie
neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom
nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného
predpisu;právozriadiťexekučnézáložnéprávonanehnuteľnosťtýmniejedotknuté.Zadrobnúexekúciu
sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má
povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne
na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú
pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť

vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať
exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho
písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.Podľa ustanovenia § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento
zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol
primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala

hodnote vymáhanej povinnosti.

V prípade rozhodnutia súdu (alebo výroku rozhodnutia), ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté
dieťa (najmä zverenie, styk, zastupovanie, správa majetku) alebo iná, ako peňažná povinnosť vo
vzťahu k maloletému dieťaťu, môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať sa výkonu práv

a povinností upravených vo vykonateľnom rozhodnutí súdu, a to návrhom na výkon rozhodnutia vo
veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.

Proti výrokom tohto rozsudku o schválení dohody rodičov, odvolanie nie je prípustné (§ 122 CMP).