Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/48/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011930
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125011930.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Miroslavy Šibíkovej a Mgr. Martina Vozára v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Gelnici,
trvale bytom C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, na neverejnom zasadnutí
dňa 15.04.2026 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn.
10PP/5/2025 zo dňa 17.03.2026, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta, pretože nie
je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 5T/39/2024 zo dňa 26.08.2024, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/91/2024 zo dňa 03.04.2025, bol A. B. odsúdený pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) na nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, na výkon ktorého nastúpil dňa 19.05.2025, a ktorý má predpokladane vykonať dňa
19.05.2026.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 10PP/5/2025 zo dňa 17.03.2026 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) s použitím § 66 ods. 1, ods.

2 Tr. zák. zamietnutý návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedeného trestu
odňatia slobody.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože odsúdený ihneď po jeho vyhlásení podal proti
nemu v zákonnej lehote sťažnosť, pričom túto sťažnosť následne zdôvodnil prostredníctvom obhajcu.
V písomných dôvodoch sťažnosti odsúdený prostredníctvom obhajcu uviedol, že napriek negatívnym

skutočnostiam, ktoré vyznievajú v jeho neprospech, aj keď objasnil súdu na verejnom zasadnutí bližšie
okolnosti jeho disciplinárnych trestov, poukazoval na výnimočnú okolnosť, ktorá nastala po podaní
návrhu o podmienečné prepustenie, a to úmrtie manželky odsúdeného, s ktorou mal 7 detí a z toho 3
sú maloleté. Dňa 26.03.2026 je nariadené pojednávanie vo veci starostlivosti o maloletých, ktorého sa
chce odsúdený zúčastniť, aby zabránil ich umiestneniu do detského domova a chce sa o deti postarať.
Z dokazovania na verejnom zasadnutí vyplynulo, že nikto z príbuzných odsúdeného nemá záujem

o prevzatie starostlivosti o maloletých. Odsúdený má za to, že keď je kolízia záujmu spoločnosti na
prepustení odsúdeného z výkonu trestu skôr o 2 mesiace pred jeho vykonaním so záujmom maloletých
detí a zabráneniu ich umiestenia do detského domova, tak má prioritu záujem maloletých detí. Preto
bolo potrebné návrhu odsúdeného vyhovieť z dôvodu tejto výnimočnej okolnosti. Odsúdený navrhuje,
aby nadriadený súd zrušil uznesenie okresného súdu a odsúdeného podmienečne prepustil z výkonu
trestu odňatia slobody.V doplnení sťažnosti odsúdený prostredníctvom obhajcu uviedol, že návrh na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu podal v novembri 2025 a rozhodovalo sa po 4 mesiacoch od podania návrhu a aj táto
skutočnosť nezavinená odsúdeným sa mala okresným súdom zohľadniť pri rozhodovaní analogicky, ako

sa zohľadňuje pri rozhodovaní o treste v prípade, že ubehol značný čas od spáchania skutku.

Prokurátorka sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdala práva podať proti nemu sťažnosť, pričom
do konania neverejného zasadnutia nebolo sťažnostnému súdu doručené písomné vyjadrenie zo strany
prokurátorky k sťažnosti obvineného.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia i konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutéhouznesenia.Okresnýsúdpostupovalprocesnésprávne,keďonávrhuodsúdenéhovsúlade
s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tak mal možnosť

vyjadriť sa k predmetu konania, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia
slobody.

V rámci preskúmania správnosti samotného výroku napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia

slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného

účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci

výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti
aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť
každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj

kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia
ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto
súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát,vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k
opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

K vyššie uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že podstata inštitútu podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie,
prípadnedobrúprácuvovýkonetrestuautomatickyprepustenýpoodpykanízákonomustanovenejdoby.
Podmienečné prepustenie je opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti

existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť
tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV.
ÚS 53/2008 zo dňa 14.02.2008). Rozhodnutie o podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo
znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po
určitú zákonom ustanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.

Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne,
keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský
súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých
u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu

trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné
prepustenie splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním
polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej
možnosti očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave
na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V odôvodnení svojho rozhodnutia, na obsah ktorého týmto krajský súd poukazuje
v celom rozsahu v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd správne
uviedol, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej
časti trestu, avšak nebola kumulatívne u neho splnená podmienka preukázania polepšenia a podmienka

v podobe odôvodnenej pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho
podmienečného prepustenia.

Podľa názoru krajského súdu záver okresného súdu o nesplnení zákonnej podmienky preukázania
polepšenia odsúdeného počas výkonu trestu má úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák.
sa posudzuje celá doba výkonu trestu odsúdeného. Z hľadiska preukázania polepšenia sa preto podľa
názoru krajského súdu vyžaduje, aby odsúdený počas celej doby výkonu trestu dodržiaval ústavný
poriadok a normy správania sa. Vo výkone trestu odňatia slobody boli odsúdenému uložené celkovo 3
disciplinárne tresty, a to dňa 07.10.2025 za porušenie zákazu úmyselného sebapoškodzovania, kedy sa

pokúsil obesiť, dňa 08.10.2025 za to, že verbálne a fyzicky napadol iného odsúdeného a dňa 04.03.2026
za porušenie zákazu tetovať sa. Naproti tomu nebol ani jedenkrát disciplinárne odmenený.

Rozhodnou skutočnosťou je však aj to, že odsúdený je k spáchanej trestnej činnosti formálne (čiastočne)
kritický, keď svoju trestnú činnosť síce navonok ľutuje, ale na druhej strane niekedy spochybňuje

rozhodnutie súdu a uvádza, že sa len bránil a spáchanie skutku zdôvodňuje požitím alkoholu, čím
svoje konanie racionalizuje a obhajuje. Uvedené vyplynulo aj z výpovede odsúdeného na verejnom
zasadnutí, keď tvrdil, že spáchaný skutok ľutuje, stalo sa to rýchlo a bola to sebaobrana. O čiastočne
kritickom postoji odsúdeného svedčí aj samotná skutočnosť, že program zaobchádzania plní odsúdený
len čiastočne, keď v jeho správaní a prístupe k povinnostiam a zákonom sú prítomné nedostatky.

Krajský súd k tomu uvádza, že takýto postoj odsúdeného nemôže byť prejavom polepšenia, keď si
svoje negatívne konanie a jeho závažné dôsledky po vykonaní prevažnej časti trestu odňatia slobody
dostatočným spôsobom neuvedomuje, resp. ospravedlňuje a racionalizuje, pričom práve kritický postoj
k spáchanej trestnej činnosti je jedným zo základných a podstatných predpokladov, na základe čoho
možno dospieť k záveru, že odsúdený sa polepšil a trest odňatia slobody, ktorý doposiaľ vykonal, mal

naňho určitý pozitívny prevýchovný vplyv, čo však zjavne nie je prípad odsúdeného. Odsúdený síce
navonok oľutoval spáchanie trestnej činnosti, avšak tento jeho postoj považuje krajský súd za účelový
a nie celkom úprimný, ktorého cieľom má byť len navodenie dojmu o plnení podmienok pre podmienečné
prepustenie. Krajský súd v tomto smere konštatuje, že odsúdenému, ktorý bol v minulosti niekoľkokrátvo výkone trestu odňatia slobody, je „fungovanie“ v podmienkach výkonu trestu zjavne známe, a preto sa
dokáže prispôsobiť týmto podmienkam výkonu trestu odňatia slobody vo všetkých stupňoch stráženia.
Navyše ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom aktuálne odsúdený trest vykonáva, neodporučil

jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a konštatoval nepriaznivú resocializačnú
prognózu na základe vysokého rizika recidívy trestnej činnosti. Uvedené tak svedčí o tom, že aktuálny
výkon trestu odňatia slobody nemá na odsúdeného dostatočný výchovný vplyv a tento voči odsúdenému
neplní svoj účel predpokladaný v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. Vzhľadom k uvedenému aj podľa
názoru krajského súdu odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preto

nepreukázal dostatočné polepšenie.

Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku odsúdeného, ktorá sa týka nezohľadnenia okolnosti, že z dôvodu
úmrtia jeho manželky maloletým deťom hrozí ich umiestnenie do ústavnej starostlivosti, krajský súd
túto nepovažoval za dôvodnú a opätovne zdôrazňuje, že tieto okolnosti ani v súhrne nie sú podľa
názoru krajského súdu spôsobilé vyvážiť riziko spojené s čiastočne kritickým a racionalizujúcim

postojom odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti, keď odsúdený svojím správaním vo výkone trestu
odňatia slobody nepreukázal polepšenie a tým neboli splnené zákonné podmienky pre podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa názoru krajského súdu otázku preukázania polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr.

zák. nie je možné posudzovať izolovane od otázky pozitívnej prognózy správania sa odsúdeného v
budúcnosti v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že ak sa nepreukáže
skutočné polepšenie odsúdeného, je ťažko odôvodniteľný záver, že u odsúdeného je možné očakávať
v budúcnosti vedenie riadneho života. V prejednávanom prípade sú dôvodné pochybnosti o pozitívnej
prognóze vedenia riadneho života odsúdeným založené na konkrétnych skutočnostiach vyplývajúcich z

hodnotenia ústavu, na ktoré krajský súd poukázal vyššie.

Krajský súd v súvislosti s posudzovaním prognózy odsúdeného viesť riadny život
po podmienečnom prepustení na slobodu považuje za potrebné uviesť, že pri posudzovaní tejto
prognózy sa zohľadňuje nielen závažnosť aktuálneho odsúdenia, ale aj trestná minulosť odsúdeného,

teda počet a závažnosť jeho predchádzajúcich odsúdení a to aj vrátane časového odstupu medzi
jednotlivými odsúdeniami. Pri prognóze budúceho správania odsúdeného preto okresný súd správne
prihliadol i na okolnosti predchádzajúceho života odsúdeného, vrátane jeho predchádzajúcich odsúdení,
ako aj časových súvislostí medzi nimi. V tomto smere krajský súd poukazuje na R X/XXXX-XX, podľa
ktorého materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v

zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák., je potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho
života odsúdeného, vrátane jeho skorších odsúdení. Naposledy bol odsúdený vo výkone trestu odňatia
slobody pre zločin ublíženia na zdraví na základe rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
1T/8/2016 zo dňa 29.11.2016, ktorý trest vykonal len dňa 29.05.2023, pričom následne po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody sa dňa 14.09.2023 dopustil spáchania ďalšieho trestného činu, pre ktorý

je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody. Odsúdený je osobou s početnou trestnou minulosťou,
vo výkone trestu bol odsúdený už päťkrát (vo veciach vedených Okresným súdom Spišská Nová
Ves pod sp. zn. 4T/196/2002, 4T/315/2002, 1T/58/2007, 4T/22/2011 a 1T/8/2016). Z uvedeného tak
logicky vyplýva, že ani najprísnejšia forma trestu odsúdeného neodradila od ďalšieho porušovania
záujmov chránených Trestným zákonom, aj napriek jeho osobnej skúsenosti s výkonom trestu odňatia

slobody. Vzhľadom k predchádzajúcemu spôsobu života odsúdeného krajský súd dospel k záveru, že v
prejednávanom prípade správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody nesvedčí o tom, že
by doterajším výkonom trestu odňatia slobody boli u osobnosti odsúdeného úplne eliminované zistené
sklony k úmyselnému porušovaniu záujmov chránených Trestným zákonom.

Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku odsúdeného, ktorá sa týkala nedodržania lehoty 60 dní zo strany súdu
na rozhodnutie o návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu, krajský súd konštatuje, že ide
o poriadkovú lehotu, t.j. v prípade nedodržania lehoty zákon s ňou nespája povinnosť súdu podmienečne
prepustiť odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Nakoľko v preskúmavanom prípade nebolo preukázané splnenie materiálnej podmienky polepšenia sa
odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, podľa názoru krajského súdu nemožno z tohto dôvodu
dospieť k odôvodnenému záveru o možnosti očakávať od odsúdeného vedenie riadneho života v
budúcnosti.Z uvedených dôvodov sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, podľa ktorého odsúdený
nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému
uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri k nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.