Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by Mgr. Anna Vargová
Legislation area – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 64C/11/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7126205656
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7126205656.1
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Košická Polianka č.
45, proti žalovanej: B. A., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom A. C. D. XX o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 26.03.2026
domáhal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej zakáže scudziť, zaťažiť záložným
právom alebo inak nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, nachádzajúcimi sa v okrese:
A. – E., obci: Košická Polianka, katastrálnom území: A. C., a to pozemkom parcely registra „C“ č. 61/2
o výmere 83 m2 a pozemkom parcely registra „C“ č. 60/5 o výmere 67 m2, najmä jej zakáže tieto
nehnuteľnosti predať, darovať, zameniť, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom v prospech
tretíchosôb,atoaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniaovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov (ďalej len „BSM“).
2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou boli manželmi. Do masy BSM patria aj
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, parcely č. 61/2, 60/5, nachádzajúce sa v katastrálnom území:
A. C.. V súčasnosti prebieha konanie o opravu výmery pozemku, čo je technický úkon predchádzajúci
zamýšľanému prevodu. Žalobca poukázal na účelové konanie žalovanej pri nadobúdaní nehnuteľného
majetku,keďžeparcelavkatastrálnomúzemíKošickápoliankač.45bolaodkúpenáodsusedazatrvania
manželstva zo spoločných prostriedkov, pričom žalobca napriek tomu nefiguruje na liste vlastníctva.
Ďalšia parcela bola podaná na kataster nehnuteľností účelovo len jeden deň po rozvode, hoci bola
kúpna cena zaplatená počas manželstva. Týmito úkonmi žalovaná žalobcu vedome obišla, čo podľa
žalobcu zakladá dôvodnú obavu z ďalšieho nakladania žalovanej s majetkom. Žalobca poukázal na to,
že nehnuteľnosti v katastrálnom území A. C. (parcela č. 45 a ďalšie priľahlé parcely) boli nadobudnuté
žalovanou počas trvania manželstva so žalobcom. Zo strany žalovanej išlo o postupné odkupovanie
viacerých parciel od dvoch rôznych susedov. Všetky kúpne ceny boli v plnom rozsahu vyplatené zo
spoločných finančných prostriedkov patriacich do BSM. Aj napriek tomu, že na kúpnych zmluvách
figuruje len žalovaná a aj v katastri nehnuteľností je zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností,
podľa § 143 Občianskeho zákonníka patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov všetko, čo
nadobudol ktorýkoľvek z manželov za trvania manželstva, s výnimkou daru alebo dedičstva. Keďže
v týchto prípadoch nešlo o dar ani dedičstvo, ale o kúpu zo spoločných peňazí, všetky tieto parcely sú
zo zákona súčasťou BSM. Žalobca vyjadril podozrenie z účelového konania žalovanej, ktorá žalobcu
vo vyššie uvedených úkonoch vedome obišla a katastri nehnuteľností zatajila existenciu spoločného
majetku. Žalobca má preto dôvodnú obavu, že žalovaná sa pokúsi predmetné nehnuteľnosti scudziť,
zaťažiť v prospech tretej osoby alebo inak s nimi nakladať bez súhlasu žalobcu. Takýmto konaním by
žalobcovi vznikla nenapraviteľná majetková ujma, nakoľko by sa stalo fakticky nemožným vyporiadaťtento majetok v rámci prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM. Spolu s návrhom žalobca predložil
náhľad parciel zapísaných na LV č. XXXX.
3. Podľa § 324 ods. 1 a 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa
§ 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta, CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov.
V zmysle § 328 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie ak sú splnené podmienky podľa
§ 325 ods. 1, teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia
musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa
navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Z povahy veci tiež vyplýva, že ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno
poskytnúť ani zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje
v konaní o nariadení neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania,
bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného návrhu
a jeho príloh. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia
v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd
individuálne vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ
osvedčil. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie. Nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností, prípadne ich neosvedčenie má za následok
zamietnutie návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť
navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.
10. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného
opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená,
pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Už zo samotného terminologického a jazykového
výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter
a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia, pričom jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch,
kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä
vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Pred nariadením
neodkladného opatrenia súd tiež posudzuje, či uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.
11. Z obsahu návrhu žalobcu je zrejmé, že sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na to, aby súd moholvydať takéto neodkladné opatrenie, musí mať za osvedčenú najmä potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov strán v čase jeho rozhodovania, pričom dôkazné bremeno osvedčenia zaťažuje samotného
žalobcu. Zároveň platí, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia.
12. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil „náhľad“ parciel registra „C“ č. 61/2
a č. 60/5, z ktorého vyplynulo, že predmetné parcely sa nachádzajú v katastrálnom území A. C., obci A.
C., sú zapísané na LV č. XXXX a ich výlučnou vlastníčkou je žalovaná.
13. Žiadne ďalšie listinné dôkazy osvedčujúce ním tvrdené skutočnosti žalobca súdu nepredložil.
14. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že žalobca a žalovaná boli manželia
a že ich manželstvo bolo rozvedené. O tejto skutočnosti však súdu nepredložil žiadny dôkaz, teda súd
nemal za osvedčené, kedy došlo k rozvodu manželstva. V nadväznosti na ďalšie tvrdenia žalobcu o tom,
že žalovaná za trvania manželstva bez súhlasu žalobcu použila spoločné finančné prostriedky na kúpu
nehnuteľností, ktorých je toho času výlučnou vlastníčkou, súd v tejto súvislosti nemal za osvedčené,
kedy došlo zo strany žalovanej ku kúpe nehnuteľností, ani aké nehnuteľnosti kupovala zo spoločných
peňazí, keďže žalobca len veľmi všeobecne uvádza, že žalovaná parcelu v katastrálnom území Košická
Polianka č. 45 odkúpila od suseda a že odkúpila viaceré parcely od dvoch rôznych susedov. Žalobca
ďalej tvrdil, že pozemky, ktoré mala žalovaná kúpiť za trvania manželstva zo spoločných finančných
prostriedkov, patria do masy BSM, no žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, či a kedy došlo k zániku
BSM medzi stranami, ani že podal návrh na začatie konania o vyporiadanie BSM. Napokon žalobca
žiadnym spôsobom neosvedčil, na základe čoho sa domnieva, že kúpa pozemkov nasvedčuje úmyslu
žalobkyne ďalej s nehnuteľnosťami nakladať a tieto predať tretej osobe, keďže ani z obsahu návrhu, ani
jeho príloh nevyplynulo, že by žalobkyňa podnikla akékoľvek kroky smerujúce k prevodu nehnuteľností
na tretiu osobu. Teda súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladného zásahu
súdu do úpravy pomerov medzi stranami formou neodkladného patrenia. Len subjektívne presvedčenie
žalobcu o tom, že žalovaná v budúcnosti môže disponovať s nehnuteľnosťami, ktoré sú v jej výlučnom
vlastníctve a o ktorých sa domnieva, že patria do BSM, bez toho, aby súdu preukázal, že sa žalovaná
skutočne dopustila popísaného konania, samo o sebe nepostačuje na to, aby súd nariadil požadované
neodkladné opatrenie.
15. Preto súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s § 328 ods. 1 CSP v celom
rozsahu zamietol.
16. Nakoľko zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo
veci samej dochádza k ukončeniu konania, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov tohto konania
o nariadení neodkladného opatrenia, a to podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní
neúspešný a žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nárok na náhradu
trov konania o nariadení neodkladného opatrenia nemá.
Poučenie:
Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaMestskýsúdKošice
v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 357 písm. d/, m/ CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.