Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Anna Majeriková
Legislation area – Občianske právo – Poistenie
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/2/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124418277
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124418277.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,
Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého
1201/20,Žilina,IČO:36864455,protižalovanému:Wüstenrotpoisťovňa,a.s.,DigitalParkI,Einsteinova
21, Bratislava – Petržalka, IČO: 31 383 408, právne zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.
Štefánikova 8, Bratislava – Staré Mesto, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 615,05 eur s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 615,05 eur a úrok z omeškania 9,25 % ročne zo sumy
615,05 eur od 02.08.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu 05.11.2024 sa domáhal žalobca proti žalovanému rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 615,05 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne
zo sumy 615,05 eur od 02.08.2024 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu skutkovo
odôvodnil tým, že dňa 10.04.2024 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spol. MOCASI s.r.o.,
IČO: 45 870 527, so sídlom Belá 936 a k vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkovou motorového
vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo
za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie
zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 633/2024 zo dňa 27.05.2024, na základe ktorej prenajal
žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 27.05.2024
do 06.06.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu
06.06.2024 a čakalo na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo
a po ktorú dobu nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na
ňom disponovať. Po ukončení do vytrvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému
faktúru č. 7132024 splatnú dňa 21.06.2024 na sumu 903,30 eur bez DPH za 11 dní, t.j. dobu
užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie
a prevzatie náhradného vozidla 50 eur a fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného
vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil
svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených
nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu a započítaním pohľadávky poškodeného na
zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcu
z uvedenej faktúry v zmysle bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06.06.2024 vznikla
voči žalovanému pohľadávka vo výške 903,30 eur bez DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil
žalovanému. Žalovaný dňa 18.07.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 288,25 eur, pričomžalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne
a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie
v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených
nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného
motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca
aktívne vecne legitimovaný. Zaplatenie dlžnej sumy predstavuje rozdiel medzi nákladmi na nájom
náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry 903,30 eur a poskytnutým poistným plnením
zo strany žalovaného vo výške 288,25 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného
plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do
01.08.2024 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP, pričom žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti
dňa 17.07.2024 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia a uplatňuje si popri istine aj úrok
z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 02.08.2024 z dlžnej sumy do zaplatenia.
2. Žalovaný v odôvodnení podaného odporu (č.l. 18) rozporoval oprávnenosť žalobcom uplatneného
nároku na doplatok za prenájom náhradného vozidla, a to v časti zaplatenia rozdielu z uplatnenej
a priznanej sumy. Nájomné za náhradné vozidlo za dni 31.05.2024 až 06.06.2024 nemožno považovať
za skutočnú škodu, ktorá by vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou špecifikovanou v žalobe. Faktúra
za opravu poškodeného vozidla č. 24050492 bola opravcom AT a.s. vystavená dňa 30.05.2024. Ak
autoservis vystavil faktúru dňa 30.05.2024, čo nie je sporné, je zrejmé, že totožný deň dodania služby aj
dodaná služba spočívajúca v oprave poškodeného vozidla, a teda nie je podstatné, kedy si poškodený
prevzal svoje vozidlo z autoservisu. Dôvod na trvania prenájmu náhradného vozidla po ukončení opráv
poškodeného motorového vozidla nebol daný, a teda prenájom náhradného vozidla za dni 31.05.2024
až 06.06.2024 nebol nevyhnutný a opodstatnený. Žalovaný namieta aj poplatok za pristavenie vozidla
a má zato, že nie je povinný nahradiť náklady, ktoré nemajú bezprostredný súvis s poistnou udalosťou.
Poplatok za pristavenie vozidla nemožno považovať za súčasť skutočnej škody, ktorá by mala byť
hradená z povinného zmluvného poistenia. Žalovaný krátil z poistného plnenia náklady vo výške 25,06
eur, ktoré by poškodenému vznikli užívaním vlastného vozidla a k tomu uviedol, poškodený najazdil
náhradným vozidlom 163 km, čo vyplýva zo zmluvy o nájme č. 633/2024 zo dňa 27.05.2024, mal
prenajaté náhradné motorové vozidlo 11 dní, čo predstavuje v priemere 14,8 km na deň. Žalovaný uznal
opodstatnenosť prenájmu v trvaní 4 dni, čo v prepočte znamená, že poškodený by prešiel celkovo 59 km
pri dennom priemere 14,8 km/deň a prevádzkové náklady by predstavovali 0,01 eur za prejazdený km.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody za prenájom náhradného vozidla listom zo dňa 06.06.2024
doručeným žalovanému e-mailovou správou dňa 08.07.2024, pričom žalovaný listom zo dňa 17.07.2024
splnil podmienku, ktorá v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP vylučuje nárok na uplatnenie úrokov
z omeškania, keďže žalovaný oznamovaciu povinnosť splnil v normatívnej lehote, nie je podľa § 11 ods.
8 zákona o PZP povinný žalobcovi uhradiť úroky z omeškania. Žalovaný preto namieta aj uplatnenie
úrokov z omeškania, ktoré sú v celom rozsahu nedôvodné.
3. Žalobca v podanom vyjadrení (č.l. 43) k odporu považoval odpor za nedôvodný a neopodstatnený,
zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu. Uviedol, že uplatnený nárok žalovaný popiera z dôvodu,
že náklady na prenájom náhradného vozidla za obdobie od 31.05.2024 do 06.06.2024 podľa jeho
názoru nemožno považovať za účelne vynaložené, nakoľko oprava vozidla poškodeného bola podľa
faktúry za opravu ukončená dňa 30.05.2024. Žalovaný spolu s odporom predložil faktúru vystavenú
autoservisom AT a.s. zo dňa 30.05.2024 a z predloženej faktúry za opravu vozidla síce vyplýva dátum
dodania tovaru alebo služby dňa 30.05.2024, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového
vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany,
v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaný. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej
veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu
zo strany žalovaného. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovní prejde do
sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu, je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože
samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť
prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Autoservis mal až po doručení predmetného
krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného, pričom poškodený
pre minimalizáciu nákladov ukončil nájom náhradného vozidla a náhradné vozidlo vrátil skôr, t.j. už
06.06.2024, hoci ešte nemal k dispozícii svoje opravené vozidlo. Žalovaný krycí list vystavil až dňa
10.06.2024. Žalovaný nijako nepreukázal, že momentom vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu,
simoholpoškodenývozidloprevziaťaužívaťhoanájomnáhradnéhovozidlamoholbyťvdeňvystavenia
faktúry ukončený. Preto je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu,kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, a to za predpokladu,
že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojím úmyselným konaním
alebo nedbanlivosťou. Ohľadom otázky účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla do doručenia
krycieho listu poisťovňou poukázal na právny názor ústavného súdu v náleze zo dňa 16.02.2023 sp.
zn. III. ÚS 602/2022-34, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených
sužívanímnáhradnéhovozidlazanikámomentom,keďdošlokukončeniuopravyhavarovanéhovozidla,
defactovtedy,keďsaopravenévozidlodostanedodispozičnejsférypoškodenéhonaďalšiepoužívanie.
V danej veci je preto relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 27.05.2024
do 06.06.2024, t.j. 11 dní nachádzalo v autoservise, čo vyplýva i z predložených dôkazov, pričom
prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej
udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou,
na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Pokiaľ
ide k odpočtu tzv. prevádzkových nákladov, z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný
krátil poistné plnenie o náklady, ktoré by vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla vo výške
25,06 eur, pričom tento postup zo strany žalovaného však nie je dôvodný. Žalobca má zato, že
náklady, ktoré by poškodenému vznikli používaním vlastného motorového vozidla, by mohli byť len
nákladmi na PHM, ktoré však poškodený znášal sám a neboli súčasťou fakturovaného nájomného.
Náhrada nákladov spojených s nájmom motorového vozidla je podľa názoru žalobcu súčasťou skutočnej
škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou a súčasťou
skutočnej škody sú taktiež náklady spojené s odstraňovaním, resp. zmiernením škodových následkov
na strane poškodeného. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, skutočná škoda bola spôsobená porušením
pravidielcestnejpremávky,čímdošlokpoškodeniuvozidlaprávnehopredchodcužalobcu.Kebynedošlo
k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebolo nutné prenajať náhradné
vozidlo a vynaložiť náklady s tým spojené. K uplatnenému úroku z omeškania žalobca uviedol, že
z dôvodu svojvoľného a nedôvodného krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného mu nesporne
vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.. Poplatok za
pristavenie a prevzatie vozidla, ktorý podľa názoru žalovaného nemožno považovať za súčasť skutočnej
škody žalobca uviedol, že poplatok vo výške 41,67 eur bez DPH je všeobecne paušalizovaný ako
jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom
náhradného vozidla. Dojednanie poplatku bolo priamou súčasťou zmluvy o nájme, okrem toho je
poplatok žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu, a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu,
musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody,
pričom predmetné krátenie poplatku nebolo žalovaným podporené nijakým dôkazom ani argumentáciou.
4. Žalovaný v duplike zo dňa 23.01.2025 (čl.60) zotrval na svojej argumentácii a má zato, že
poškodený nemá z poistenia zodpovednosti nárok na náhradu akýchkoľvek vynaložených nákladov,
ktoré vznikli v dôsledku poistnej udalosti. Pri nároku na náhradu za prenájom motorového vozidla
je totiž nevyhnutné skúmať ich nutnosť a účelnosť. Žalovaný poukázal na objektívne skutočnosti,
ktoré vedú k záveru o tom, že náklady za nájom náhradného vozidla nemožno v prejednávanej veci
považovať za účelné, pri účelnosti nákladov je totiž potrebné vychádzať z časového a z cenového
hľadiska, kedy časové hľadisko zohľadňuje celkovú dobu trvania nájmu a cenové hľadisko zohľadňuje
primeranosť jednotkovej ceny za prenájom vozidla. Účelnosť nákladov sa striktne kvalifikuje v každom
individuálnom prípade. Teda v čase oprávnenej dĺžky nájmu náhradného vozidla žalovaný nad rámec
už prezentovanej argumentácie posudzoval, kedy najskôr bol poškodený oprávnený vyzdvihnúť si svoje
vozidlo z autoservisu a týmto dňom je deň dodania služby spočívajúcej v ukončení opráv poškodeného
vozidla. Dôvod na trvanie prenájmu náhradného motorového vozidla po ukončení opráv poškodeného
motorového vozidla nebol daný a prenájom náhradného vozidla za dni od 31.05.2024 do 06.06.2024
nebol nevyhnutný a opodstatnený. Poisťovne totiž nemajú zákonnú povinnosť vydávať krycí list a ani
jeho prípadné vydanie nemá vplyv na povinnosť servisu oznámiť poškodenému ukončenie opráv na
jeho vozidle. Ak preto autoservis vystavil faktúru dňa 30.05.2024, je zrejmé, že bol totožný deň dodania
aj služby spočívajúcej v oprave poškodeného vozidla. Teda momentom zavŕšenia opravy poškodeného
motorového vozidla je toto prevádzky schopné a týmto dňom je poškodený oprávnený si svoje vozidlo
vyzdvihnúť.Zadôvodnénemožnovprejednávanejvecipovažovaťaniuplatneniepoplatkuzapristavenie
a prevzatie vozidla vo výške 50 eur a tiež je rovnako nevyhnutné zohľadniť, že za čas používania
náhradného vozidla nedochádza k opotrebovaniu vozidla poškodeného. Ak by však poškodený so
svojím vozidlom prešiel rovnakú vzdialenosť ako s náhradným vozidlom, hodnota jeho vozidla by sa
znížila v dôsledku amortizácie. Túto skutočnosť je nevyhnutné zohľadniť pri určovaní rozsahu nutne
a účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla. Žalovaný preto krátil poistné plnenieo sumu 25,06 eur zodpovedajúcu nákladom, ktoré by poškodenému vznikli používaním vlastného
vozidla, ak by nedošlo k jeho poškodeniu pri poistnej udalosti. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu
v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň žalovaný predložil výpočet účelne vynaložených nákladov za
prenájom náhradného vozidla (NMV) v závislosti na počet najazdených kilometrov (č.l. 29) a výpočet
technickej hodnoty vozidla (č.l. 30).
5. Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie (v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu, ktorí
svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby súd vec prejednal v ich neprítomnosti), a to výsluchom PZ
žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam.
6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v plnom rozsahu sa pridržiaval podanej žaloby, ako aj
svojich písomných vyjadrení. Svoj nárok voči žalovanému uplatnil z dôvodu neuhradenia faktúry za
nájom náhradného motorového vozidla, ktoré bol nútený si poškodený prenajať z dôvodu škodovej
udalosti zo dňa 10.04.2024 spôsobenej vinníkom dopravnej nehody, ktorým bol poistenec žalovaného.
Vo vzťahu k dĺžke trvania nájmu náhradného vozidla zotrváva žalobca na účelnosti a opodstatnenosti
vynaložených nákladov v rozsahu uplatneného nároku. Okamih vykonania opravy poškodeného vozidla
nemôže predstavovať skutočnosť, ktorá by poškodenému objektívne umožňovala nakladať s jeho
vozidlom a užívať ho. V tejto súvislosti poukázal na závery ústavného súdu a poukázal, že nájom
náhradného vozidla je plne dôvodný až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostáva do dispozičnej
sféry poškodeného na jeho ďalšie užívanie. Poškodený však nájom pre minimalizovanie nákladov
ukončil ešte skôr ako bol do autoservisu doručený krycí list. Za nedôvodnú považuje žalobca aj
argumentáciu žalovaného ohľadom odpočtu tzv. prevádzkových nákladov, ako aj poplatku za pristavenie
vozidla. Teda práve škodová udalosť zapríčinená poistencom žalovaného, táto prispela k zníženiu
hodnoty vozidla poškodeného, pričom táto amortizácia sa nepochybne odrazí v hodnote poškodeného
vozidla, a teda jeho hodnota sa logicky znížila. Tieto skutočnosti sa v úhrade poistného plnenia ani
v nákladoch na opravu z objektívnych dôvodov neodzrkadľujú, preto z tohto dôvodu nemožno znižovať
hodnotu poistného plnenia na nájom náhradného vozidla, žiadala návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
7. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
8. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
9. Skutočnou škodou sa tu rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predošlého stavu.
10. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.
11. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., tento zákon upravuje povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie
zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
13. Podľa § 2 písm. d/, f/ a g/ zákona č. 381/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie poisťovateľom
poisťovňa,poisťovňazinéhočlenskéhoštátualebozahraničnápoisťovňa,ktorájeoprávnenávykonávať
poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, poisteným
ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového
vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
14. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéa preukázané nároky na náhradu a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b/ škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d/ ušlého zisku.
15. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.
16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
17. Súd vychádzal z nesporného zistenia, že dňa 10.04.2024 došlo v Žiline k dopravnej
nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Lexus UX ev. č. A., ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bola spol. MOCASI s.r.o., a to prevádzkou motorového vozidla A. zmluvne poisteného
u žalovaného. Rovnako nespornou bola skutočnosť, že žalobca a poškodený uzavreli dňa 27.05.2024
zmluvu o nájme č. 633/2024, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal poškodenému ako
nájomcovi motorové vozidlo zn. Toyota RAV4 na dobu od 27.05.2024 do 06.06.2024, cena denného
zmluvného nájmu 94 eur, poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 50 eur, cena nájmu dohodnutá
vrátane DPH. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 07132024 zo dňa 06.06.2024
s dátumom splatnosti 21.06.2024, t.j. za 11 dní nájmu suma 861,63 eur bez DPH a poplatok za
pristavenie a prevzatie vozidla 41,67 eur bez DPH teda spolu celková suma bez DPH 903,30 eur.
V čestnom prehlásení zo dňa 06.06.2024 poškodený uviedol, že náhradné vozidlo Toyota RAV4, ev. č.
B. mal zapožičané od 27.05.2024 do 06.06.2024, t.j. v trvaní 11 dní z dôvodu, že poškodené vozidlo bolo
po poistnej udalosti zo dňa 10.04.2024 v autoservise, kde sa nachádza aj v súčasnosti a tiež prehlásil,
že nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný z dôvodu
zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 06.06.2024 postúpil
postupca (poškodený) žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku vo výške 903,30 eur bez DPH z titulu jeho
nároku voči žalovanému podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. a za odplatu 903,30 eur, ktorá zodpovedá
faktúre č. 07132024. Zároveň v čl. 5 zmluvy sa strany dohodli na vzájomnom započítaní záväzkov,
a to odplaty postupcu voči pohľadávke postupníka, ktorú mal voči postupcovi na základe nájmu
náhradného vozidla vo výške 903,30 eur bez DPH vyúčtovanej faktúrou č. 07132024. Postúpenie bolo
postupcom listom zo dňa 06.06.2024 oznámené žalovanému s výzvou na plnenie na účet postupníka -
žalobcu. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní
neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, a preto súd v nadväznosti na tieto skutočnosti z nich
vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.
18. Z listinného dôkazu „Oznámenie o poistnom plnení“ zo dňa 17.07.2024 súd zistil, že daným listom
žalovaný oznámil žalobcovi, že poistnú udalosť zo dňa 10.04.2024, pri ktorej došlo k poškodeniu majetku
vybavili a skutočnú škodu vo výške 288,26 eur poukazujú na účet požičovne. Výška skutočnej škody
bola stanovená na základe nahlásených údajov o priebehu a rozsahu poistnej udalosti, obhliadky
poškodených vecí, správy vyšetrovacích orgánov, predložených dokladov o výške spôsobenej škody a v
rekapituláciípredstavujúnákladynazapožičanienáhradnéhovozidla903,30eurpoodpočítanínákladov,
ktoré by vznikli používaním vlastného vozidla v sume -25,06 eur, mínus posúdený nárok od 27.05.
do 30.05.2024, deň ukončenia opravy vozidla v servise v sume -548,31 eur, poplatok za pristavenie
a prevzatie nie je hradený v zmysle zákona o PZP v sume - 41,67 eur, výška skutočnej škody 288,26
eur. Je nesporné, že suma 288,25 eur bola uhradená dňa 18.07.2024 ako poistné plnenie v prospech
žalobcu.
19. Z listinných dôkazov predložených žalovaným súd zistil, že dodávateľ AT a.s. Žilina faktúrou
č. 240504492 zo dňa 30.05.2024 na sumu 1.244,65 eur bez DPH eur so splatnosťou 13.06.2024
vystavenej na meno odberateľa (MOCASI s.r.o.) vyúčtoval opravu vozidla Lexus UX5 W5 ev. č. A..
Žalovaný - poisťovňa listom zo dňa 10.06.2024 oznámil spoločnosti MOCASI s.r.o. že vybavili poistnú
udalosť zo dňa 10.04.2024 a skutočnú škodu vo výške 1.244,65 eur poukazujú na účet servisu (č.l. 46).
Súdu je známa obchodná prax, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplateníceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu,
preukazujúceho„prísľub“poisťovne,žecenuopravyvozidlavkonkrétnejvýškezaplatí.Samotnýžalobca
v priebehu konania preukazoval potvrdenia autoservisov o bežnej obchodnej praxi uplatňovanej pri
oprave vozidla, kedy náklady uhrádza poisťovňa (čl. 47-48). Z uvedeného oznámenia zo dňa 10.06.2024
súdustálil,žežalovanýnijakonerozporovalpoškodenievozidla,jehonevyhnutnúopravuplneakceptoval
a úhradu faktúry za opravu vozidla vo výške 1.244,65 eur zasielal priamo na účet servisu.
20. Uplatnený nárok žalobcu vo výške 615,05 eur spočíva v rozdiele medzi nákladmi na nájom
náhradného vozidla vo výške 903,30 eur bez DPH a poskytnutým poistným plnením vo výške 288,25 eur.
Žalovaný spochybnil dôvodnosť časového trvania prenájmu náhradného vozidla v období od 31.05.2024
do 06.06.2024, t.j. za 7 dní a poskytol poistné plnenie len za 4 dni od 27.05. do 30.05.2024 a mal zato, že
poškodený po vystavení faktúry 24050492 vo výške 1.244,65 dňa 30.05.2024 za opravu motorového
vozidla mal k dispozícii svoje opravené vozidlo a dôvod na trvania prenájmu náhradného vozidla po
ukončeníoprávpoškodenéhomotorovéhovozidlaneboldaný.Žalovanýnepriznalvpoistnomplnení tiež
poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla ako náklady, ktoré nemajú bezprostredný súvis s poistnou
udalosťou a tiež krátil z poistného plnenia náklady vo výške 25,06 eur, ktoré by poškodenému vznikli
používaním vlastného vozidla.
21. Je potrebné zo strany súdu zdôrazniť, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok
spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného až do momentu, keď
môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje
iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom
eliminovať škodlivý následok. Súd za podstatnú dobu prenájmu náhradného vozidla považuje dobu do
vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto
poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia,
oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.
Je nepochybné, že poškodený prišiel o možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej
nehody.Vkonečnomdôsledkuztituludopravnejnehodybolpoškodenémuvnútenýstav,keďnemožnosť
užívať vlastné motorové vozidlo riešil zapožičaním náhradného vozidla, v príčinnej súvislosti s čím mu
vznikli aj náklady na nájom.
22. Nálezom Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023 sa ústavný súd priklonil
k záveru o potrebe považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do
momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie.
Ústavný súd na podporu svojich záverov v danej veci v bode 23. nálezu uviedol: „Doba nájmu, za
ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do
doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou
škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa
škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od
okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy
náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú
škodu“.
23. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu nájmu motorového
vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania
reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové vozidlo. Žalobca preukázal nájomnou zmluvou
ako i faktúrou č. 07132024 zo dňa 6.06.2024 nájom náhradného vozidla od 27.05.2024 do 6.06.2024
(11 dní) účtovanou sadzbou 94 eur/deň s DPH, tiež potvrdenie autorizovaného servisu AT a.s.,
že poškodené vozidlo Lexus ev. č. A. XXXXX bolo prevzaté na opravu dňa 27.05.2024 a ku dňu
6.06.2024 sa nachádza v autoservise a čaká sa na doručenie krycieho listu. V konaní bolo tiež
preukázané, že oznámením žalovaného o poskytnutí plnenia až dňa 10.06.2024 bola realizovaní
úhrada za opravu poškodeného vozidla faktúrou č. 24050492 zo dňa 30.05.2024 priamo servisu.
Podstatným pre posúdenie účelnosti a nevyhnutnosti nájmu náhradného vozidla je faktické obmedzenie
poškodeného v dôsledku poistnej udalosti, ktoré spočíva v nemožnosti užívať svoje vlastné motorové
vozidlo, nakoľko toto sa nachádza za účelom opravy v servise. Súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že za účelné možno považovať užívanie náhradného vozidla po dobu zotrvania motorového vozidla
poškodeného v autoservise, po ktorú bol poškodený vylúčený z jeho používania, a to z dôvodupoškodenia jeho vozidla poistencom žalovaného (t. j. z dôvodu poškodení vozidla, ktoré vznikli
v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného), ktorého oprava bola pre zabezpečenie
jeho prevádzkyschopnosti nevyhnutná. Účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla
zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy poškodeného vozidla, t.j. de facto vtedy, keď sa
opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V danej veci nie
nepodstatná je okolnosť, že vlastník vozidla bol poškodený a bol obmedzený v užívaní svojho vozidlo
od prijatia do autorizovaného servisu dňa 27.05.2024 a nemohol disponovať a používať svoje motorové
vozidlo počas opravy v servise t.j. v období do 6.06.2024, kedy poškodený vrátil náhradné vozidlo
a skrátil dobu prenájmu až do úhrady za opravu žalovaným dňa 10.06.2024. Súd nesúhlasí s obranou
žalovaného, že poškodený mal možnosť si prevziať opravené vozidlo dňom zhodným s vystavením
faktúry za opravu a teda dňa 30.05.2024 aj vzhľadom k tomu, že splatnosť faktúry bola 13.06.2024.
Samotnýmvystavenímfaktúryzaopravupoškodenéhovozidlapoškodenýeštenemáokamžitemožnosť
disponovať so svojim vozidlom, nakoľko autoservis umožní poškodenému disponovať s opraveným
vozidlom, keď sú nahradené náklady spojené s jeho opravou. Až poskytnutím peňažného plnenia,
ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného resp. autoservisu je škoda na
poškodenom vozidle reparovaná. Škoda (t.j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy do úhrady
ceny opravy, resp. doručenia krycieho listu) bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne zaužívanej
obchodnej praxe servisov) predvídateľná. Stav, do ktorého sa dostal poškodený, mu bol vnútený, a to
škodovou udalosťou, ktorú zavinil poistenec žalovaného. Práve preto nemožno nepriaznivosť tohto
stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním, napr. ďalšími požiadavkami na
rýchlosť opravy, hľadanie iných alternatív, krátením nájomného za prenajaté náhradné vozidlo. Je
potrebné totiž prihliadať na to, že už samotné poškodenie motorového vozidla dopravnou nehodou ako
poistnou udalosťou je pre poškodený záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom. Nebolo by preto
spravodlivé, aby pri uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za
nájomzapožičanéhomotorovéhovozidlaboloplneniepoisťovnepoškodenémupodmieňovanésplnením
ďalších podmienok nevyplývajúcich zo zákona.
24. Vo vzťahu k uplatnenému nároku - poplatok za pristavenie a odovzdanie vozidla v sume 50
eur s DPH (ktorý žalovaný namietal s odôvodnením, že tento nemá bezprostredný súvis s poistnou
udalosťou a nemožno ho považovať za súčasť skutočnej škody) súd tento jednorazový poplatok
účtovaný prenajímateľom náhradného vozidla považoval za dôvodný. V danom prípade ide o poplatok
súvisiaci s prenájmom vozidla, ktorý vyplýva zo zmluvných dojednaní a išlo jednoznačne o poplatok,
ktorý bol poškodený povinný zaplatiť v súvislosti s nájmom, keďže patrí medzi náklady nájmu. Súdna
prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek
nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Je nepochybné, že poškodený prišiel
o možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. V konečnom dôsledku z titulu
dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožno užívať vlastné motorové vozidlo,
riešil zapožičaním náhradného vozidla a v príčinnej súvislosti s čím mu vznikol aj jednorazový náklad
na poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. V danom prípade sa jedná o bežné náklady, ktoré
prenajímateľovivznikajúsodovzdaním,prevzatímapripravenímvozidlapreďalšiehoklientaasúlogicky
spojené s nájmom a takéto náklady nie sú nákladmi, ktoré by vynakladal poškodený pri svojom vozidle.
25. Pokiaľ žalovaný namieta, že za skutočnú škodu nemožno považovať celú výšku nákladov spojených
s užívaním náhradného vozidla a odpočítal náklady vo výške 25,06 eur, ktoré by poškodenému
vznikli používaním vlastného vozidla (k uvedenému odpočtu síce produkoval svoj postup hodnotením),
súd dôvodnosť postupu žalovaného neuznal a považuje krátenie poistného plnenia za neoprávnené.
V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava pri použití
nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo
poškodené sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo
porušením zásady nikoho nepoškodzovať. Pokiaľ ide o tieto prevádzkové náklady, ktoré mal poškodený
ušetriť tým, že nepožíval vlastné motorové vozidlo, tak takéto odpočítanie nákladov považuje súd za
neoprávnené aj z toho dôvodu, že je nepochybné, že cena motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej
nehode poškodené, sa na trhu reálne znížila. Ak by sa teda mala znížiť hodnota poistného plnenia o to,
čo poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch, tak potom by bolo potrebné pri výpočte skutočnej
škody poisťovňou zohľadniť aj tú skutočnosť, že samotná hodnota motorového vozidla sa v súvislosti
so škodovou udalosťou znížila.26. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou
udalosťou zo dňa 10.04.2024 poškodený užíval prenajaté motorové vozidlo od 27.05.2024 do 6.06.2024
(11 dní) a za uvedené časové obdobie zaplatil ako nájomca prenajímateľovi sumu 903,30 eur, ktoré
náklady boli vynaložené v súvislosti s tým, že nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas jeho
opravy až do oznámenia poisťovne (10.06.2024), že poistnú udalosť likviduje úhradou za opravu
poškodeného vozidla. Nebolo by preto spravodlivé, aby pri uplatňovaní nevyhnutných a účelných
nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla bolo plnenie
poisťovne poškodenému/resp. jeho právnemu nástupcovi podmieňované splnením ďalších podmienok,
nevyplývajúcich zo zákona. V tejto súvislosti opakovane súd poukazuje na samotný účel povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorou je
poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom
škodcu, a teda čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti s dopravnou
nehodou.
27. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení súd dospel k záveru, že je právne dôvodné
priznať žalobcovi uplatňované peňažné plnenie vo výške 615,05 eur, a preto návrhu v celom rozsahu
vyhovel.
28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
30.Podľa§11ods.7zákonač.381/2001Z.z.,poisťovateľjepovinnýposkytnúťpoistnéplneniedo15dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
31. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 17.07.2024, že poistnú udalosť vybavil a skutočnú škodu
vo výške 288,25 eur poukazuje na účet žalobcu (úhrada dňa 18.07.2024). Podľa názoru súdu od
nasledujúceho dňa 18.07.2024 začala žalovanému plynúť pätnásťdňová lehota na plnenie v zmysle § 11
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorá uplynula dňa 1.08.2024. Ukončenie prešetrovania žalovaného,
vykonané v lehote stanovenej v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., ho nezbavuje zodpovednosti
za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v § 11 ods. 7 citovaného zákona po uplynutí
15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie. V danom prípade si žalobca ako právny nástupca poškodeného priamo uplatnil právo
na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. proti poisťovni. Otázka splatnosti poistného
plneniajeupravenáv§11ods.7zákonač.381/2001Z.z.Pokiaľpoisťovňanesplnísvojzáväzokriadnea
včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva
sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného (resp. jeho právneho nástupcu - žalobcu) popri
poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.Ustanovenie§11ods.8citovanéhozákonaupravujevýlučnenásledkynesplneniapovinnosti
podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti,
avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods.
7 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by
nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si kráteného
poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal
zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. Zmyslom povinného zmluvného
poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá
spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie
povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa
musíznášaťnásledkynesprávnehoposúdeniasvojejpovinnosti,vrátanepovinnostiznášaťstav,kedysa
v prípade kráteného (neúplného) poistného plnenia dostane do omeškania. Nakoľko lehota na plnenie
v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. žalovanému uplynula, počiatok jeho omeškania sozaplatenímzvyškupoistnéhoplnenia(žalovanejistiny)nastalod2.08.2024,odktoréhodátumužalobcovi
vznikol zákonný nárok na úroky z omeškania.
32. Keďže s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo, priznal súd žalobcovi aj úrok
z omeškania (§ 524 ods. 2, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) v zmysle § 517 ods. 2 v spojení s § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to odo dňa uplynutia 15 dní po skončení prešetrenia potrebného
na zistenie povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie (§ 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z.). Úrok
z omeškania bol uplatnený v zákonnej výške, preto súd žalobe vyhovel aj v časti uplatneného úroku
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 615,05 eur od 2.08.2024 do zaplatenia.
33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods.
1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci tak,
že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.