Uznesenie – Život a zdravie Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 1T/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010228
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4424010228.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanej
A. B. A. pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno h/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej A. B. A. proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 04.02.2025 sp. zn. 1T/23/2024, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 28.

januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej A. B. A. z a m i e t
a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) bola obžalovaná A. B.
A. (ďalej len obžalovaná) uznaná vinnou z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že:
dňa XX.XX.XXXX v čase o 12.40 h v meste C. D. na E. ulici ako vodička osobného motorového vozidla
zn. Mercedes Benz GLC, EČV: C. A. XXX jazdiaca v smere na obec F., počas odbočovania doľava
ku garáži rodinného domu č. 21, v rozpore s ustanovením § 4 odsek 1 písmeno c)
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého
je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, nevenovala

dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a v rozpore s ustanovením § 2 odsek 2 písmeno b) a v rozpore
s § 19 odsek 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, nedala prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu zn. BMW 1300, EČ:
C., ktorého vodičom bol G. H., narodený XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom F., I. XXXX/X a v jeho
koridore pohybu zastavila ešte pred kolíziou, dôsledkom čoho došlo ku čelnej zrážke a teda s poukazom
na ustanovenie § 137 odsek 2 písmeno c), písmeno j) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, porušila dôležitú povinnosť vodiča
uloženej jej podľa zákona, čím spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej vodič motocykla poškodený G.
H. utrpel sériové zlomeniny rebier obojstranne s výraznou prevahou v ľavej polovici hrudného koša,
kde došlo aj k roztrhnutiam pohrudnice v mieste zlomených rebier, zlomeninu tela deviateho hrudného
stavca chrbtice, zmliaždenie a roztrhnutie dolného laloka ľavých pľúc so zakrvácaním do dutiny hrudnej,
roztrhnutie a pomliaždenie sleziny, pomliaždenie ľavého zapobrušia, porušenie celistvosť panvy ako

celku - nestabilná zlomenina panvy typu tzv. otvorenej knihy, t.j. porušenie spojenia medzi krížnou
kosťou a bedrovými kosťami obojstranne a porušenie lonovej spony (symfýzy) s veľkým oddialením
lonových kostí, roztrhnutie močového mechúra a rozsiahle zmliaždenie a zakrvácanie mäkkých tkanív
malej panvy, trieštivé zlomeniny oboch kostí pravého a ľavého predlaktia v oblasti zápästí v
dôsledku ktorých zranení poškodený G. H. dňa 02.03.2021 v čase o 14.35 hod. zomrel vo Fakultnej
nemocnici s poliklinikou v C. D., pričom bezprostrednou príčinou smrti nebohého G. H. bol traumaticko -

hemoragický/úrazovo - krvácavý/šok v dôsledku združeného poranenia viacerých orgánov (polytraumy).Za to jej bol podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. (pri neexistencii poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 Tr. zák. a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák.) uložený trest odňatia slobody
v trvaní 2 roky, ktorého výkon jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený na

skúšobnú dobu 2 roky, podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.
Zároveň jej bol podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
na dobu 3 roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanej uložená povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodeným
J. K. vo výške 1 473,04 eur a Dôvere, zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 282,11 eur.

Protitomutorozsudku,ihneďpojehovyhlásení,podalaobžalovanáodvolanieprotivýrokuovineatreste.
V písomných dôvodoch odvolania, prostredníctvom obhajcu namietala:
- výrok a popis skutku, ktorý je z formálneho hľadiska obsiahnutý v rozsahu 28 riadkov z toho na
13 riadkoch je rozpísaný rozsah poranení poškodeného, ostatné časti výroku obsahujú citáciu zák. č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to bez uvedenia časovej

platnosti a účinnosti zmien zákona, ktoré sa aplikujú v rozsudku. Popis skutku v rozsudku neobsahuje
všetky skutkové okolnosti významné z hľadiska aplikácie predmetnej trestno-právnej kvalifikácie,
úplne tu absentuje skutkový popis priebehu deja predmetnej dopravnej nehody druhého účastníka
motocyklistu G. H., najmä podstatné prekročenie povolenej rýchlosti v uzavretej obci, nedodržanie
primeranej rýchlosti, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad, jazda pod

vplyvom alkoholu pri absolútnej nulovej tolerancii, porušenie povinnosti jazdiť vpravo pri pravom okraji
vozovky a s tým súvisiaci príčinný vzťah a miera zavinenia tohto účastníka. Namietala, že s týmito
skutočnosťami sa súd vo výroku rozsudku vôbec nezaoberal a jednoznačné určenie jej zavinenia
konštatoval len citáciou delegovaných ustanovení zákona a arbitrárne rozhodol o vine. Predmetný
rozsudokzo04.02.2025napriekpodstatnejzmeneskutkuoprotiskutkuvtrestnomrozkazeukladátieisté

tresty čo do druhu a výmery len s tým rozdielom, že poškodeným priznáva nárok na úhradu spôsobenej
škody.
- videozáznam z dopravnej nehody:
poukázala na to, že predmetný vecný dôkaz je rozhodujúci z pohľadu skutočného priebehu dopravnej
nehody, avšak namietala jeho vznik, spracovanie, používanie a v konečnom dôsledku aj hodnotenie.

Autorom videozáznamu je G. L., ktorý bol zamestnancom poškodeného a vypovedal opakovane tak
v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, pričom v priebehu dokazovania bol ustálený motív
robenia predmetného záznamu a to, že išlo o pamiatku na poslednú jazdu pred predajom motocykla.
Ďalšou významnou a pre dokazovanie rozhodujúcou skutočnosťou je nakladanie s videozáznamom ako
rozhodujúcim dôkazom, pričom poukázala na to, že G. L. dobrovoľne vydal videozáznam zo svojho

mobilného telefónu dňa 02.03.2021 – z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplýva, ako postupoval
– v deň nehody odovzdal telefón s nahrávkou policajtovi, ktorý mu ho v uvedený deň vrátil s tým, že si
nahrávku stiahol, pričom na druhý deň on policajtovi odovzdal nahrávku na USB kľúči, na ktorý nahrávku
osobne stiahol pre istotu a následne vymazal mobilný telefón. Poukázala na ďalšie preformátovanie do
iného nosiča, ktoré vyplýva zo znaleckého posudku M. H. N. a taktiež i na znalecký posudok KEÚ PZ,

ktorým mala byť skúmaná vecná stopa videozáznamu na DVD-R nosiči zn. A., pričom na tomto nosiči bol
znalcovi predložený videozáznam s dĺžkou trvania 17 min. 55 s, kde v časovej súradnici 00:00:02 hod.
od začiatku prehrávania videozáznamu bola zaznamená dopravná nehoda motocykla a motorového
vozidla. Namietala, že rozdielnosť druhu nosičov, na ktorých bol predmetný videozáznam vyvoláva
oprávnené pochybnosti, najmä čo sa týka časovej dĺžky záznamu pred kolíziou a tým nedôvodným

skrátením prebiehajúceho deja, ktorý je rozhodujúci pre posúdenie príslušnej miery zavinenia toho
ktorého účastníka nehody. Uviedla, že autor videozáznamu svedok L. na hlavnom pojednávaní dňa
25.07.2024 uviedol, že zapol nahrávanie, bolo to asi 10 sekúnd pred nehodou a ten záznam, ktorý mu
predložili nebol úplný záznam, bol vystrihnutý od nehody. Čo sa týka nakladania s videozáznamom,
ako rozhodujúcim vecným dôkazom v tomto konaní, upozornila aj na ďalší aspekt jeho nezákonného

používania pri dokazovaní formou výsluchov svedkov K., L. a O..
- znalecké dokazovanie z odboru cestná doprava:
uviedla, že závery vypracovaných dvoch znaleckých posudkov, znalcami z odboru cestná doprava
riadne zapísanými, sa z pohľadu hodnotenia technického hľadiska príčiny predmetnej dopravnej nehody
rozchádzajú,čovyvolalodôvodnosťvykonaniaďalšiehoznaleckéhodokazovaniapríslušnýmznaleckým

ústavom–Ústavomsúdnehoinžinierstva,čoužvprípravnomkonaníbolonavrhovanéobhajobouasčím
sa zaoberala aj dozor vykonávajúca prokurátorka, avšak s týmto dôvodným návrhom sa nestotožnil
ani prvostupňový súd a v rozsudku si ako dôkaz osvojil len znalecký posudok znalca M. N., pričom
aj to nie úplne. Zároveň poukázala na podstatu v rozdielnosti záverov znalcov v posúdení technickejpríčiny vzniku dopravnej nehody. Poukázala tiež aj na znalecký posudok z odboru zdravotníctva
a farmácie ohľadne odobratých vzoriek 02.03.2021 o 14.24 hod., ktoré vykazovali S Alkohol 0,07,
ako i odborné vyjadrenie A. L., ktorý orientačným prepočtom na čas dopravnej nehody konštatoval

možnosť hladiny alkoholu v krvi 0,32 g/kg. Ďalej poukázala aj na spôsob jazdy motocyklistu, hlavne
na rýchlosť jazdy s tým, že bolo preukázané, že pred a po kolízii jazdil rýchlosťou 86,5 až 99,5 km/
hod., čo bolo spriemerované na 93 km/hod., pričom v tomto úseku bolo obmedzená rýchlosť 50 km/
hod. a to obmedzenie bolo takmer 1 km v smere jazdy motocyklistu po miesto kolízie. Namietala, že
neoprávnenou časovou redukciou dôkazného videozáznamu nemohla byť zistená rýchlosť motocyklistu,

t. j. či v obmedzenom úseku jazdil inou rýchlosťou.
- pokiaľ ide o vyhodnotenie dôkaznej situácie, namietala, že súd si v odôvodnení rozsudku osvojil
závery znaleckého posudku M. N. aj s jeho aplikovanými a prepočítanými „štandardnými položkami
reakcií“, pričom znalecký posudok znalca M. F. súd vyhodnotil ako nepreskúmateľný a jeho záver,
že k zrážke by nebolo došlo, ak by sa motocykel pohyboval rýchlosťou 50 km/hod., súd nebral do
úvahy a to malo byť dôvodom, prečo súd na hlavnom pojednávaní 04.02.2025 návrh obhajoby vyžiadať

kontrolný znalecký posudok ústavu zamietol. Namietala, že súd si osvojil len tie časti výpovede svedka
L., ktoré zapadajú do kontextu jej usvedčovania, no úplne mimo jeho záujmu bolo to, čo vypovedal tento
svedok na hlavnom pojednávaní 25.07.2024, čo sa týka podstatne zredukovanej dĺžky rozhodujúceho
dôkazu. K predloženému listinnému dôkazu o nameraní S-Alkohol 0,07 poukázala na konštatovanie
súdu, že sa ona dostala k zdravotnej dokumentácii poškodeného H., ktorá nebola súčasťou a teda

takýmto spôsobom sa snažila ovplyvňovať vyšetrovanie. Mala za to, že v celom trestnom konaní
nebola objektívne vyriešená otázka alkoholu v krvi jedného z účastníkov dopravnej nehody, čo vyvoláva
dôvodné otázky pochybného postupu pri vyšetrovaní.
- v konečnom návrhu uviedla, že na základe horeuvedených skutočností je potrebné zrušiť rozsudok
odvolacím súdom podľa ustanovení § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/ Tr. por. Ďalej

uviedla, že jej bol po 4 rokoch od skutku uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dubu
3 roky, pričom súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Pred spáchaním trestného činu viedla riadny
život, čo súd vôbec nebral do úvahy. Poukázala, že na tento prípad je v plnom rozsahu aplikovateľný aj
po novele doplnený dôvod poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. p/, čo sa týka neprimeranej dĺžky. To,
že nebol „spoločenský záujem“ na zabránení používať motorové vozidlo ňou, ako obžalovanou, svedčí

aj to, že jej nebol príslušnými orgánmi štátu zadržaný vodičský preukaz. A to, že tento trest už neplní
svoju tak preventívnu, ako aj represívnu úlohu, je aj druh a spôsob jej práce ako obvodnej lekárky pre cca
2000 pacientov v štyroch obvodoch v okruhu 60 km, ktorú zdravotnú starostlivosť by bez motorového
vozidla nemohla vykonávať.

Na základe nového splnomocnenia obžalovanou pre advokáta I. I. F., N. na jej obhajobu v celom rozsahu
v trestnom konaní vedenom na odvolacom súde až do jeho právoplatného skončenia, predložil uvedený
obhajca vyjadrenie, kde uviedol, že znalecký posudok znalca M. H. N. č. 14/2021 z 12.06.2021, o ktorý
oprel súd svoje rozhodnutie ohľadne obžalovanej, vychádzal z predpokladu, že vozidlo v čase nehody
nestálo vo svojom jazdnom pruhu, ale že po dopravnej nehode bolo premiestnené (zrejme obžalovanou)

do tohto miesta a v čase dopravnej nehody stálo v jazdnom pruhu – koridore pohybu poškodeného G. H..
Ďalej uviedol, že už dopravný policajt vychádzal z domnienky, že obžalovaná po nehode vozidlo cúvaním
presunula späť do svojho jazdného pruhu, teda že vozidlo musela naštartovaním a cúvnutím vrátiť do
jazdného pruhu vodičky, v ktorom bolo nakoniec zadokumentované, z tejto domnienky vyšetrovateľ
stanovil znalcovi, aby z tejto vychádzal a za úlohu ju mal len potvrdiť, nakoľko inak by sa nejednalo

o trestný čin. Poukázal však na to, že obhajca e-mailom 11.09.2025 o 12:11 hod. požiadal importéra
vozidla Mercedes-Benz Slovakia s.r.o., ktorý má prístup k serveru s informáciami z riadiacej jednotky,
tzv. čiernej skrinky, aby mu zaslal technickú informáciu z diagnostického testu z dátumu 02.03.2021,
za účelom zistenia, či po náraze a vystrelení všetkých airbagov došlo k vypnutiu motora, či s ním bolo
možné naštartovať a cúvnuť, ako predpokladal vyšetrovateľ. Konštatoval, že je možné predpokladať, že

po náraze došlo k vypnutiu motora (plusový pól odpojený) a bezprostredne po nehode nebolo možné
s vozidlom pohnúť (odpoveď bola pripojená ako dôkaz). Preto mal za to, že na základe týchto dôkazov
je vylúčené, aby bolo možné považovať za pravdivé úvahy produkované v celom trestnom konaní, že
vozidlo po nehode nestálo na pôvodnom mieste, že bolo posunuté, ale treba vychádzať z miesta nehody
– miesta kontaktu motocykla s vozidlom, tak ako je miesto činu zadokumentované na fotodokumentácii

z miesta dopravnej nehody v počte 37 fotografií a zároveň poukázal na fotografiu prednej časti vozidla,
kde vidieť, že náraz motocykla bol do ľavého predného svetla vozidla, čo nasvedčuje skôr o tom, že
vozidlo stálo vo svojom jazdnom pruhu, pri stredovej čiare, ako, že vozidlo bolo vysunuté minimálne dopolovice jazdného pruhu motocyklistu, pretože v takom prípade by k nárazu muselo dôjsť do pravého
predného svetla vozidla.
Namietal preto, že v celom dokazovaní nebolo zistené, ako sa mohlo vozidlo posunúť do konečnej

polohy, ktorá bola zachytená na fotografiách zo Zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody, resp. kto
a akým spôsobom ho posúval, keď po technickej stránke k posunutiu nemohlo dôjsť, pričom svedok L.
vypovedal,ženevidel,akosavozidlodostalodokonečnejpolohy,nevidel,žebyniektosnímmanipuloval
(rozumej, že nevidel, že by s ním niekto cúval).
Tak ako už bolo v odvolaní namietané, aj podľa jeho názoru videozáznam treba považovať za nezákonný

dôkaz, ktorý nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia, keďže zo Zápisnice o vydaní veci
z 02.03.2021 o 17:35 hod. je zrejmé, že k vydaniu vecí v skutočnosti nedošlo, pretože mobilný telefón
svedka L. vydaný nebol, ale došlo k neurčitému spôsobu vydávania videozáznamu z mobilného telefónu,
pričom mobilita počítačových údajov sa má riadiť § 91 Tr. por. a nie § 90 Tr. por. a malo byť zachované,
aby sa tieto údaje uchovali v celosti a k tomuto mal vydať v prípravnom konaní odôvodnený príkaz
prokurátor. Poukázal na výpoveď svedka L., ako došlo v skutočnosti k vydaniu videozáznamu, resp.

že k videozáznam zostal v telefóne, nedošlo k jeho vydaniu, keďže policajt si z jeho mobilného
telefónu neznámym spôsobom „stiahol“ nahrávku. Ďalej namietal, že upravená nahrávka na USB
kľúči so súčasným výmazom originálu je nezákonným dôkazom a vzbudzuje len rozumné pochybnosti
o pravdivosti jej obsahu, s prihliadnutím na jej chýbajúcu časť v rozsahu 10 sek., kde bolo vidieť akým
spôsobom a kadiaľ jazdil G. H., čiže je zrejmé, že neznáma osoba s nahrávkou manipulovala, pretože

chýba z nej časť pred zrážkou (cca 10 sekúnd) motocykla s vozidlom. Namietal preto, že videozáznam
je nezákonný dôkaz, hodnovernosť je spochybnená, lebo neposkytuje pravdivý obraz nehody.
Ďalej uviedol, že z dôvodu, že znalecké posudky Ing. Kamila Lacko-Bartoša a Ing. Jána Borloka sa
v odborných záveroch diametrálne rozchádzali, títo znalci nemali právo hodnotiť posudok druhého
znalca, pretože neboli vo vzťahu k nim kontrolnými znalcami a ich názory vychádzali ovplyvnene

z nezákonného dôkazu videonahrávky a súd ich odborné názory nemal ako posudzovať, pretože súd
nie je odborný znalec, tak ich preto vyhodnotil ako keby sa jednalo o výsluch svedkov. Mal za to, že
bolo potrebné doplniť dokazovanie vypracovaním kontrolného znaleckého posudku Ústavom súdneho
inžinierstva Žilina a k vykonaniu tohto dôkazu sa domáha aj v odvolacom konaní.
Poukázal taktiež na to, že ešte pred začatím samotného odborného dokazovania, teda pred znaleckými

posudkami, bolo začaté 02.03.2021 vyšetrovanie vo veci so záverom „počas odbočovania vľavo nedala
prednosť v jazde“, hoci k takémuto záveru neexistoval v tom čase žiaden dôkaz a poloha vozidla
zisteného na mieste činu tomu nenasvedčovala a úlohou takéhoto vyšetrovania bolo už len nejakým
spôsobom potvrdiť túto verziu, a preto aj došlo k neobjektívnemu, zmanipulovanému vyšetrovaniu
v prospech udržania tejto verzie.

Záverom namietal, že všetci svedkovia svedčiaci proti obžalovanej boli v určitom blízkom vzťahu s G.
H., a preto mal súd posudzovať ich dôveryhodnosť a nielen formalisticky preberať do rozhodnutia všetky
ich úsudky o vine obžalovanej.
Dňa 15.01.2026 obhajca obžalovanej predložil odvolaciemu súdu dôkaz s vyjadrením, pričom
išlo o videozáznam na USB kľúči, ktorý bol elektronickým spôsobom zaslaný súdu 14.11.2025

z vyšetrovacieho pokusu, ktorý bol vykonaný obhajobou a ktorým malo byť potvrdené, že vozidlo mohlo
odbočovať vľavo ku garáži rodinného domu podľa posudku Ing. Kamila Lacko-Bartoša rýchlosťou 50
km/hod., čo nie je v reálnych podmienkach možné. Zároveň poukázal na odborné závery posudku Ing.
Kamila Lacko-Bartoša, z ktorých vyplýva, že vodička donútila náhle meniť smer a rýchlosť motocyklistu,
toto jej kladie za vinu, no ignoruje, že motocyklista, ak by išiel v súlade s koridorom – po pravej strane

svojho jazdného pruhu, v súlade s právnou úpravou, tak ba nemusel meniť smer a k nehode by nedošlo.
Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že vodič v okamihu zrážky sa dopúšťal
závažného priestupku, pretože išiel v obci 95 km/hod., hoci je zrejmé podľa posudku Ing. Borloka, že
„pred zrážkou sa motocykel pohyboval pri vysokých otáčkach, teda vyšších ako boli zadokumentované
na otáčkomeru motocykla na mieste dopravnej nehody...rýchlosť motocykla pred kolíznou situáciou

bola vyššia ako zadokumentovaná na rýchlomery.“ Ďalej poukázal na to, že podľa posudku Ing. Kamila
Lacko-Bartoša bol vodič donútený meniť smer a rýchlosť, ktorý kladie toto konanie za vinu obžalovanej,
ale obhajoba uvádza, že z toho logicky vyplýva, že ho vodička donútila spomaliť, teda aby išiel v obci
povolenou rýchlosťou 50 km/hod., z posudku však vyplýva, že ak by takto motocyklista išiel, tak by
k nehode zabránil zastavením. Taktiež poukázal, že podľa posudku znalca MUDr. Rastislava Rozborila,

PhD. motocyklista jazdil pod vplyvom alkoholu 0,32 g/kg, teda stav po požití alkoholu, ktorý spôsobuje
podľa znalca predĺženie reakčného času postihnutého jedinca s badateľným oneskorením reflexov na
vonkajšie podnety v cestnej premávke. Preto mali za to, že toto bol dôvod prečo nešiel vo svojom
koridore, prečo šiel tak neprimerane rýchlo v obci a prečo ani riadne nebrzdil.Uviedol, že po vzhliadnutí videozáznamu zotrvávajú na všetkých doterajších námietkach nezákonnosti
tohto dôkazu a ďalej poukázal, že záznam z pôvodného nosiča – mobilu, bol vymazaný, že ani tento
telefón nebol vydaný a že došlo k jeho preformátovaniu z dôvodov, ktoré nezachytáva súdny spis,

nakoľko sa nachádza už len na USB kľúči. Namietal, že videozáznam nebol predložený v originálnej
podobe z pôvodného záznamového zariadenia (mobilného telefónu), ale ako sekundárny export na USB
nosiči, čím došlo k prerušeniu reťazca integrity dôkazu a k znemožneniu jeho verifikácie s originálom,
preto nemožno takéto video považovať za spoľahlivý dôkaz o presnej polohe vozidla na vozovke a nie je
možné skonštatovať, že podľa videa sa spoľahlivo určuje, v ktorom jazdnom pruhu auto stálo a zároveň

niejemožnévylúčiť,ževideojeselektívnealebokontextovomanipulované.Uviedol,ženetvrdí,ženiekto
„digitálne presunul auto“, ale k manipulácii došlo výberom začiatku, uhla a orezom kontextu. Mal za to,
že úlohou vyšetrovania bolo práve položiť znalcovi otázku, či zo záznamu vyplýva miesto stretu vozidla
s motocyklom a ak áno, presne ho určiť, takáto otázka nebola znalcom položená. Zároveň namieta, že
z videa, v takej forme, v akej mal byť dôkaz vykonaný prehratím na hlavnom pojednávaní, nie je možné
dôjsť k tým skutkovým záverom, ako to dôvodí súd I. stupňa, vykonanie dôkazu je v rozpore s § 270

ods. 2 Tr. por.
Taktiež poukázal aj na nesprávny postup, keď nedošlo v tomto konaní k pribratiu znaleckého ústavu
podľa § 147 ods. 1 Tr. por., nakoľko sa znalecké posudky Ing. Kamila Lacko-Bartoša a Ing. Jána Borloka
diametrálne rozchádzali a tieto pochybnosti neboli odstránené ani výsluchom znalcov, znalci sa nezhodli
a je treba posúdiť túto odbornú otázku kontrolným posudkom podľa Trestného poriadku, nakoľko sa

nejedná o právnu otázku, ktorú by mohol riešiť súd, ale o odbornú otázku pre kontrolného znalca.
Záverom uviedol, že až v prípade, ak by zo znaleckého dokazovania, ako kontrolného, na posudky Ing.
Kamila Lacko-Bartoša a Ing. Jána Borloka, nebolo možné jednoznačne určiť kto z účastníkov dopravnej
nehody technicky túto zapríčinil, či bezohľadná jazda motorkára stredom vozovky pod vplyvom alkoholu
v neprimeranej rýchlosti alebo stojace vozidlo obžalovanej (majúcej za povinnosť predvídať bezohľadné

jazdy motorkárov v obci a podľa toho sa vždy správať), potom bude musieť súd takúto skutočnosť
procesne relevantným spôsobom vyhodnotiť v komparácii aj s inými dôkazmi a odvolací súd z dôvodu
zachovania dvojinštančnosti trestného konania tento právny zámer preskúmať.
Dňa 16.01.2026 obhajca obžalovanej zaslal odvolaciemu súdu ďalšie oznámenie o predložení dôkazu
a poukázanie na súdnu prax ohľadne rozumnej predvídateľnosti hrubého porušenia pravidiel cestnej

premávky motocyklistu. Domáha sa v tejto veci aplikovania tzv. zásady obmedzenej dôvery „rozumnej
predvídateľnosti“, v zmysle ktorej vodič nie je povinný automaticky počítať s porušením predpisov
iným vodičom a iba ak nastanú konkrétne varovné okolnosti, musí zvýšiť opatrnosť. Uviedol, že
extrémna rýchlosť motocyklistu bez varovných znakov nezakladá povinnosť vodiča predvídať jeho
protiprávne konanie, vodič v cestnej premávke je povinný predvídať len také správanie a následky,

ktoré sú primerane rozumné, vzhľadom na objektívne okolnosti dopravnej situácie. Poukázal na rôzne
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, pričom mal za to, že z nich vyplýva, že ak znalecké závery alebo
skutkové okolnosti v tejto veci ukazujú, že pri primeranej (očakávateľnej) rýchlosti motorkára by ku kolízii
vôbec nedošlo, prípadne by bola odvrátiteľná, potom je na mieste úvaha, že rozhodujúcou príčinou
následku bolo práve extrémne porušenie pravidiel zo strany poškodeného (alkohol, šialená rýchlosť pri

prezentovaní dôslednej jazdy motocykla pred predajom, jazda v nesprávnom koridore jazdného pruhu),
pričom uvedené dôvody vylučujú zavinenie obžalovanej a pretŕhajú príčinnú súvislosť spôsobenia
dopravnej nehody stojaceho vozidla obžalovanej v obci a ak by motocyklista išiel primeranou rýchlosťou,
nenarazil by do stojaceho vozidla.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa v zmysle § 293 ods. 5 Tr. por. konalo v neprítomnosti
obžalovanej, ktorá upovedomenie o verejnom zasadnutí mala riadne doručené a tohto sa nezúčastnila.
Rovnako to bolo aj u splnomocneného zástupcu poškodenej J. K. a poškodenej spoločnosti Dôvery
zdravotnej poisťovne, a. s.

Obhajca obžalovanej sa pridržiaval písomne podaného odvolania a jeho doplnkov. Ďalej poukázal na
to, že neboli u obžalovanej zistené žiadne poľahčujúce okolnosti, súd konštatoval, že sa dopustila 19
priestupkov, lenže treba zobrať do úvahy, že priestupky sa nevymazávajú, ale zostávajú v karte vodiča,
a je treba uviesť, že ani po dopravnej nehode sa žiadneho priestupku nedopustila, nebola doposiaľ
trestanáatrestzákazučinnostijepreňuhlavnýmtrestom,ktorýjuobmedzujeprivykonávaníjejlekárskej

praxe a je pre ňu úplne devastačný.
Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa s tým, aby bol do konania pribratý znalecký
ústav, ktorý by vypracoval kontrolný znalecký posudok vzhľadom k tomu, že predložené dva znalecké
posudky sú diametrálne odlišné a nie je možné pripustiť, ako to urobil súd I. stupňa, aby si títo dvajaznalci navzájom hodnotili svoje posudky. Okrem toho namietal, že neočakávaná prekážka neexistuje,
avšak znalec M. N. takýto pojem použil vo svojom znaleckom posudku.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že odvolanie
obžalovanej nepovažuje za dôvodné, nakoľko súd I. stupňa na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym záverom a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa zaoberal všetkými námietkami
obžalovanej prednesenými v konaní, tieto logicky vysvetlil. Ďalej uviedla, že vina obžalovanej bola
preukázaná najmä výpoveďou svedka L. a následne videozáznamom, z ktorého vyplýva, ako

k dopravnej nehode nedošlo a taktiež, že bolo preukázané, že s týmto záznamom nebolo žiadnym
spôsobom manipulované, pričom zároveň poukázala v tejto súvislosti na znalecký posudok KEÚ.
Mala za to, že nebola správne priznaná obžalovanej poľahčujúca okolnosť, pretože skutočne sa pred
spáchaním trestného činu dopustila viacerých priestupkov v roku 2010 a ešte aj po vyhlásení rozsudku
v roku 2023 sa dopustila ďalších priestupkov.

Odvolací súd doplnil dokazovanie prečítaním znaleckého posudku MUDr. Rendekovej a MUDr. Kytlicu.
Obhajca navrhol doplniť dokazovanie pribratím kontrolného znalca a to v konaní pred krajským súdom.
Uviedol, že v prípade, že by bola vec zrušená, tak potom, aby bolo nariadené vykonať dokazovanie súdu
I. stupňa a oboznámiť vyšetrovací pokus na USB kľúči, ktoré predložil (ide o videonahrávku) a tak isto
navrhol prečítať všetky listinné dôkazy, ktoré predložil, pokiaľ ich súd už neoboznámil v rámci odvolania.

V konečnom návrhu navrhol napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušiť a vrátiť súdu I. stupňa.

Zástupkyňakrajskejprokuratúrynemalanávrhynadoplneniedokazovaniaavkonečnomnávrhunavrhla
odvolanie obžalovanej podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovanou podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Preskúmaním veci neboli zistené iné chyby odvolaním nevytýkané,

ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa po vykonaní dokazovania vyhlásil
rozsudok, proti ktorému obžalovaná podala odvolanie čo do výroku o vine a treste.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako ja okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu

spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že skutkové zistenia obsiahnuté v
napadnutom rozsudku vo výroku o vine vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom
vykonanéhodokazovaniaazodpovedajúvšetkýmkritériámuvedeným vustanovení§2ods.
10 Tr. por. Súd I. stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných

ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
takých podstatných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na správne zistenie skutkového stavu.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami uvedenými v § 168 ods. 1 Tr. por. sa súd
I. stupňa v potrebnom a dostatočnom rozsahu vysporiadal s tým, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,

o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov a tiež akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny obžalovanej, ako aj v otázke trestu.Odvolací súd po preskúmaní predmetnej veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny,
riadne a vyčerpávajúco odôvodnený a z týchto dôvodov na jeho odôvodnenie odvolací súd v plnom
rozsahu poukazuje, zároveň konštatujúc, že obžalovaná vo svojom odvolaní opakovane prezentuje

námietky prednesené pred súdom I. stupňa, s ktorými sa súd I. stupňa rozsiahlo a právne správne
vysporiadal v napadnutom rozsudku.
Pokiaľ ide o námietku obžalovanej ohľadne znenia skutku, k tomuto je potrebné uviesť, že súd I.
stupňa sa s týmto vysporiadal na strane 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde aj podľa názoru
odvolacieho súdu, súd I. stupňa presne uviedol popis skutku ako k nemu došlo a najmä zavinenie

obžalovanej, ktorá počas odbočovania doľava ku garáži rodinného domu č. 21 nevenovala dostatočnú
pozornosť vedeniu vozidla, keď nedala prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu a zastavila práve
v koridore pohybu tohto motocykla ešte pred kolíziou, v dôsledku čoho došlo k čelnej zrážke. Podľa
názoru odvolacieho súdu v tejto skutkovej vete sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré charakterizujú
skutok a zavinenie obžalovanej.

Pokiaľ ide o namietanie videozáznamu a jeho preformátovanie do iného formátu a poskytnutie takto
znalcovi, je potrebné uviesť, že videozáznam zachytáva dopravnú nehodu a nie je podstatné, z akých
dôvodov bol tento videozáznam vyhotovený. Aj pokiaľ ide o skúmanie tohto videozáznamu z posudku
KEÚ zo dňa 12.12.2022 vyplýva, že analýzou dostupných metadát predloženého videozáznamu
a analýzou časových informácií bolo zistené, že prehrávanie je kontinuálne bez prerušenia, vkladania,

odstraňovania snímok a neboli zistené žiadne dodatočné zásahy do tohto videozáznamu. Pokiaľ svedok
a to dopravný policajt A. E. vypovedal, že si presne nespomína, ako to bolo s odovzdávaním záznamu,
resp. ak uviedol iný dátum prevzatia, nespochybňuje to zákonnosť tohto záznamu, pretože záznam bol
odovzdaný dňa 02.03.2021 v čase o 17.35 hod., čo svedok potvrdil aj vo svojej výpovedi. Až následne na
druhý deň mu svedok L. odovzdal USB kľúč s týmto videozáznamom stiahnutým z mobilného telefónu.

Ani odvolací súd v tomto prípade nemal žiadne pochybnosti o autenticite tohto videozáznamu bez
ohľadu na to, že tento bol najskôr stiahnutý na USB kľúč a neskôr preformátovaný na CD nosič, pretože
nebolo zistené, že by vôbec bolo do priebehu videozáznamu zasahované, čo potvrdil už horeuvedený
znalecký posudok KEÚ. Z tohto videozáznamu je zrejmé, že obžalovaná pred začatím odbočovania
vľavo nezastavila vo svojom jazdnom pruhu, ale plynule vošla do jazdného pruhu a jazdnej dráhy

prichádzajúceho motocykla, kde zastavila a po náraze motorové vozidlo zostalo stáť v protismernom
pruhu. Toto vyplýva aj zo znaleckého posudku znalca M. H. N.. Spornou zostáva iba skutočnosť, kto
posunul motorové vozidlo z miesta zrážky na miesto nachádzajúce sa vo fotodokumentácii, čo však
podľa názoru odvolacieho súdu nemá podstatný význam, pretože sa to udialo až po skutku.
Je zrejmé a vyplýva to aj zo znaleckého posudku ako aj z priloženej fotodokumentácie, že miesto

zrážky sa nachádza v protismernom jazdnom pruhu a nie v jazdnom pruhu obžalovanej. V jazdnom
pruhu, v ktorom jazdil poškodený, boli zaznamenané a nájdené všetky úlomky z poškodeného motocykla
a vozidla obžalovanej, ako aj sám motocykel, o čom svedčí fotodokumentácia na č.l. 487 – 488. Ak
by malo byť miesto zrážky na mieste, kde bolo vozidlo (fotodokumentácia na č.l. 489-490), z tohto je
zrejmé, že okolo vozidla sa nenachádzajú absolútne žiadne úlomky a preto nemohlo dôjsť k zrážke ani

pri stredovej čiare tak, ako sa bránila obhajoba, o čom jednoznačne svedčí aj fotodokumentácia na č.l.
453 – 455. Už z tejto fotodokumentácie vyplýva, že s vozidlom muselo byť manipulované, i keď nebolo
zistené, kto s ním manipuloval po zrážke, pretože okolo vozidla sa nenachádzajú žiadne úlomky, ani
žiadne predmety z havarovaného motocykla a motorového vozidla. Z tohto dôvodu preto aj odvolací
súd, rovnako ako súd I. stupňa vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca M. H. N., dospel k záveru, že

príčinou dopravnej nehody bolo nesprávna technika jazdy obžalovanej, ktorá pri odbočovaní vľavo vošla
do koridoru pohybu motocykla, kde zastavila, a to v čase, keď v protismere prichádzal motocyklista.
Z tohto znaleckého posudku je zrejmé, že pri odbočovaní vľavo obžalovaná motocyklistu musela vidieť
a teda nemohla vojsť do jeho jazdnej dráhy, pretože je povinnosťou vodiča pri odbočovaní vľavo dať
prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám.

Je nesporné, že aj poškodený porušil pravidlá cestnej premávky, keď jazdil oveľa vyššou rýchlosťou, ako
je povolené v obci a keďže k dopravnej nehode došlo pri stredovej čiare, ale v ľavej časti vozovky, porušil
aj to, že mal jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky. Príčinou dopravnej nehody bola práve nesprávna
technika jazdy obžalovanej. Pokiaľ ide o namietanie obhajoby, že napriek rozdielnosti oboch znaleckých
posudkov nebol do konania pribratý ústav na posúdenie týchto znaleckých posudkov, ani odvolací súd

vzhľadom na obsah týchto znaleckých posudkov a správne vyhodnotenie súdom I. stupňa nepovažoval
za potrebné pribrať do konania uvedený ústav.
Aj odvolací súd je toho názoru, že vykonaným dokazovaním súdu I. stupňa a správnym vyhodnotením
dôkazov bola vina obžalovanej preukázaná. Na základe vykonaných dôkazov potom správne súd I.stupňa konanie obžalovanej právne kvalifikoval ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák., pretože inému z nedbanlivosti spôsobila
smrť a čin spáchala závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej jej

podľa zákona, keď porušila ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, 2 ods. 2 písm. b/ a § 19 ods. 4 zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania pred krajským súdom boli odmietnuté z dôvodu, že tieto
považoval odvolací súd vzhľadom na vykonané dôkazy súdom I. stupňa za nadbytočné a pokiaľ
obhajoba žiadala prehrať záznam „vyšetrovacieho pokusu“, ktorý mala vykonať obhajoba, je nutné

uviesť, že toto odvolací súd nemohol považovať za vyšetrovací pokus v zmysle § 157 Tr. por. a preto
tento predložený záznam odmietol vykonať.

Pokiaľ ide o namietanie trestu, tu je potrebné uviesť, že súd I. stupňa správne vychádzal pri ukladaní
trestu z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák., keď vzal do úvahy osobu obžalovanej, spôsob spáchania
činu a jeho následok, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Ani odvolací súd vzhľadom na spáchanie

priestupkov obžalovanej, ktorá má v evidenčnej karte vodiča 19 priestupkov a dokonca priestupkov na
úseku dopravy sa dopúšťala aj po dopravnej nehode a to v dňoch 06.10.2023, keď jazdila bez dokladov,
14.11.2025, keď prekročila povolenú rýchlosť a 20.03.2023, keď porušila ustanovenie § 22 ods. 1 písm.
l/ a § 25 zákona o cestnej premávke, keď stála na mieste ohrozujúcom bezpečnosť a plynulosť cestnej
premávky. Ani odvolací súd nebol toho názoru, že je možné obžalovanej priznať poľahčujúcu okolnosť,

že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, a to napriek tomu, že doposiaľ nebola súdne
trestaná.
Správne súd I. stupňa nezistil obžalovanej ani žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri ukladaní trestu je možné
uložiť obžalovanej v zmysle § 149 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 až 5 rokov. Trest,
ktorý jej bol uložený na samej spodnej hranici trestnej sadzby, t.j. vo výmere 2 roky s podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky je trestom primeraným zohľadňujúcim všetky kritériá pri
ukladaní trestov a aj jeho podmienečné odloženie na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky zodpovedá kritériám
uvedeným v § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák.
Pokiaľ obžalovaná namietala uloženie trestu zákazu činnosti vo výmere 3 rokov, aj odvolací súd sa
stotožnil s odôvodnením súdu I. stupňa, že uloženie tohto trestu odôvodňuje závažnosť skutku a jeho

následok, kedy v dôsledku porušenia pravidiel v cestnej premávke došlo k usmrteniu poškodeného.
Je nepochybné, že spoluzavinenie na tejto dopravnej nehode mal aj poškodený tým, že jazdil v obci
neprimeranou rýchlosťou a nie pri pravom okraji vozovky, avšak to nič nemení na skutočnosti, že
prvotnou a základnou príčinou dopravnej nehody bolo konanie obžalovanej a jej nesprávnej techniky
jazdy a nevenovaniu sa riadne vedeniu vozidla.

Aj pokiaľ ide o náhradu škody, táto bola priznaná súdom I. stupňa správne, keď poškodenej J. K. potom,
čo si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, jej súd priznal škodu v sume 1 473,04 eur, ktorú
sumu presne zdokladovala a uplatnila si ju do skončenia vyšetrovania. Rovnako správne postupoval aj
pri priznaní nároku na náhradu škody poisťovňou Dôvera, keď táto si uplatnila škodu vo výške 282,11

eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, o čom predložila doklad o vynaložení nákladov.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti potom odvolací súd, keďže nezistil žiadne dôvody na zmenu
napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovanej ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.