Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200574
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:6022200574.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): X.. K. A., P.., nar. X.X.XXXX,
C. X, XXX XX D., štátny občan SR, právne zastúpená: JUDr. Tatiana Jamrichová, PhD., advokátka,
so sídlom M. Rázusa 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Žiar nad Hronom,
pozemkový a lesný odbor, so sídlom Nám. Matice slovenskej 8, 965 01 Žiar nad Hronom, za účasti
ďalších účastníkov konania: 1/. S. D., nar. X.XX.XXXX, bytom K. D. Č.. X, XXX XX D. Š., 2/ Ľ. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. D. Č.. X, XXX XX D. Š., 3/ K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX D.,

4/ Z. D. W.. J., nar. XX.X.XXXX, A. XXX/XX, XXX XX J.Č., 5/ X.. S. N., N.., nar. X.X.XXXX, bytom Š.
XXX/X, XXX XX R., 6/ C. J., nar. X.XX.XXXX, I. XXXX/XX, XXX XX D. D., 7/ K. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. Č.. XX, XXX XX, 8/ S. V., nar. XX.XX.XXXX, D. Č.. XX, XXX XX, 9/ C. Š., nar. XX.X.XXXX,
T. Č.. XX, XXX XX, (korešpondenčná adresa U. R.H. XX, Q. ), 10/ Cirkevný zbor evanjelickej cirkvi a.v.
na Slovensku, so sídlom v Baďane, IČO: 31903983, Baďan č. 44, 969 01, 11/ N. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom N. XXXX/XX, XXX XX D. D., 12/ Ľ. J., K.., nar. XX.X.XXXX, D. XX, XXX XX, 13/ Q. R., K..,
nar. X.XX.XXXX, C. X, XXX XX D., 14/ D. Q. F., K.., nar. X.X.XXXX, C. X, XXX XX D., 15/ Slovenský

pozemkový fond, IČO: 17 335 345, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 16/ Poľnohospodárske podielnicke
družstvo AGROSITNO "v konkurze", IČO: 00 633 381, Baďan 969 75, zastúpené správcom konkurznej
podstaty JUDr. Andrea Balážiková, Horná 65/A, Banská Bystrica 974 01, 17/ LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik, IČO: 36 038 351, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, 18/ X.. A. A., P.., nar.
X.X.XXXX,H..K.XXXX/XX,XXXXXD.,19/Čipernýlesník,s.r.o.,IČO:03423654,Šemberova66/9,779
00 Olomouc, Česká republiky, 20/ REA-LES, s.r.o., IČO: 36 814 679, Šafárikova 71, 048 01 Rožňava,
21/ X.. A. A., nar. X.X.XXXX, U. XX, XXX XX D., 22/ X.. K. A., nar. X.X.XXXX, C. X, XXX XX D., 23/ Obec

Baďan, IČO: 00 320 480, so sídlom Baďan 11, 969 01 Banská Štiavnica, v konaní o všeobecnej správnej
žalobe na preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-ZH-PLO1-2022/000261 a č. OU-ZH-
PLO1-2022/007516 z 5.9.2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu
v Banskej Bystrici č. k. BB-76S/77/2022-241 z 9.8.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta.

II. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

III. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie1. Okresný úrad Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný odbor, pozemkové oddelenie, ako príslušný orgán
verejnej správy v oblasti pozemkových úprav (ďalej len „žalovaný“ alebo „okresný úrad“) rozhodnutím
(verejnou vyhláškou) č. OU-ZH-PLO1-2022/011556-003 z 6.10.2020, právoplatným dňa 30.10.2020,

nariadil podľa § 8 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“) pozemkové úpravy k nehnuteľnostiam v
katastrálnom území J. v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb. z dôvodu usporiadania
vlastníckychaužívacíchpomerovanaodstránenieprekážokichvýkonuvyvolanýchhistorickýmvývojom

pred účinnosťou tohto zákona.

2. V ďalšom priebehu pozemkových úprav (okrem iného) žalovaný verejnou vyhláškou č. OU-ZH-
PLO1-2022/000261 z 31.3.2022 zverejnil podľa § 10 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. register pôvodného
stavu v katastrálnom území J., pričom jeho záverom poučil účastníkov projektu pozemkových úprav o
práve podať podľa § 10 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. proti údajom zverejneného registra pôvodného

stavu, alebo proti údajom z doručených výpisov z registra pôvodného stavu (ďalej len „údaj registra
pôvodného stavu“) písomné námietky u žalovaného, a to v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia registra
pôvodného stavu alebo od doručenia výpisu z registra pôvodného stavu. Výpis z registra pôvodného
stavu bol osobitne doručený aj žalobkyni.

3. Žalobkyňa podala proti údajom registra pôvodného stavu písomné námietky z 9.5.2022, ktoré
žalovaný prerokoval za prítomnosti žalobkyne dňa 25.7.2022 a opakovane dňa 15.8.2022 a následne ich
vybavil listom č. OU-ZH-PLO1-2022/007516-028 z 18.8.2022 (ďalej len „list z 18.8.2022“), doručeným
26.8.2022, v ktorom skonštatoval, že „doručená námietka je neopodstatnená, nakoľko nespĺňa
náležitosti podľa § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb.“

4. Žalovaný následne verejnou vyhláškou č. OU-ZH-PLO1-2022/000261 a č. OU-ZH-
PLO1-2022/007516 z 5.9.2022 (ďalej len „opatrenie žalovaného“), vyvesenou na úradnej tabuli dňa
7.9.2022, podľa § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. schválil register pôvodného stavu. V odôvodnení
uviedol, že proti údajom registra pôvodného stavu boli v zákonom ustanovenej lehote doručené 4

námietky, ktoré boli prešetrené a vyhodnotené ako nepodstatné, pretože sa netýkali sporu o vlastníctvo
ani určenia hodnoty pozemkov a porastov na nich, z ktorého dôvodu boli vybavené listom. Opatrenie
žalovaného nadobudlo účinky doručenia v zmysle § 26 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) 15-tym dňom odo dňa vyvesenia na úradnej tabuli, t. j. 22.9.2022.

II.
Konanie na správnom súde

5. Žalobkyňa včas podanou všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) napadla na Krajskom
súde v Banskej Bystrici opatrenie žalovaného, domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému

na ďalšie konanie. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 76S/77/2022-88 z 14.2.2023,
právoplatným dňa 17.4.2023, bol žalobe priznaný odkladný účinok.

6. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“), na ktorý s účinnosťou od 1.6.2023 prešla
pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne vo

veciach správneho súdnictva podľa zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, rozhodol o žalobe rozsudkom č. k. BB-76S/77/2022-241 z 9.8.2023 (ďalej
len „napadnutý rozsudok“) tak, že žalobu zamietol a účastníkom konania právo na náhradu trov konania
nepriznal.

7. Správny súd odôvodnil napadnutý rozsudok predovšetkým tým, že žalobkyňa mala primárne žalovať
list z 18.8.2022, predstavujúci opatrenie žalovaného o vybavení jej námietok, pretože ním mohla byť
dotknutá na svojich subjektívnych právach. Spochybňovanie vybavenia námietok bolo preto vo vzťahu k
žalobou napadnutému opatreniu žalovaného neopodstatnené. Nedôvodná bola aj námietka týkajúca sa
povinného uvedenia dňa schválenia vo výroku opatrenia žalovaného, pretože takáto požiadavka nie je

normatívne daná. Rovnako ako nedôvodnú posúdil správny súd aj námietku nedoručenia schváleného
registra pôvodného stavu Združeniu účastníkov pozemkových úprav v katastrálnom území J. (ďalej
len „združenie účastníkov“) podľa § 10 ods. 10 zákona č. 330/1991 Zb., keďže uvedeným nemohla
byť žalobkyni spôsobená žiadna ujma na subjektívnych právach. Na ďalšie pripomienky žalobkyneprednesené po podaní žaloby správny súd s odkazom na § 181 ods. 1 a § 183 Správneho súdneho
poriadku (ďalej len „SSP“) neprihliadol.

III.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

8. Žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) podala proti rozsudku správneho súdu č. k. BB-76S/77/2022-241
z 9.8.2023 kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, pretože došlo k zásahu
do jej práva na spravodlivé súdne konanie, správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci a zároveň sa odklonil od ustálenej praxe kasačného súdu. V rámci sťažnostných bodov
sťažovateľka uplatnené dôvody kasačnej sťažnosti bližšie rozviedla.

9. Porušenie práva na spravodlivé konanie spojila s nedostatočným odôvodnením napadnutého
rozsudku zo strany správneho súdu.

10. Nesprávne právne posúdenie malo spočívať predovšetkým v tom, že:
a) správny súd nesprávne posúdil list z 18.8.2022 ako opatrenie o vybavení námietok, pretože ním

nebolo o námietkach sťažovateľky rozhodnuté,
b) list z 18.8.2022 podľa sťažovateľky ani nie je možné podradiť pod opatrenie, ktorým môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej a právnickej osoby priamo dotknuté,
c) v liste z 18.8.2022 je síce najprv uvedené, že námietky sťažovateľky sú neopodstatnené, pretože
nespĺňajú náležitosti podľa § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., avšak záverom žalovaný skonštatoval,

že sťažovateľka na podaných námietkach stále trvá. Sťažovateľka preto považovala daný list len za
neformálnu odpoveď, ktorou neboli jej práva žiadnym spôsobom dotknuté a naďalej očakávala, že o jej
námietkach bude rozhodnuté,
d) v liste z 18.8.2022 nebolo zo strany žalovaného obsiahnuté žiadne poučenie o tom, že ide o „konečné
stanovisko“ žalovaného, resp. o rozhodnutie o námietkach a taktiež sa v ňom nenachádzalo ani žiadne

poučenie o tom, že by sa sťažovateľka mohla voči tomuto listu domáhať ochrany svojich práv na súde,
e) žalovaný bol povinný v správnom konaní konať tak, aby boli jeho úkony jednoznačné, pričom bol
povinný dávať účastníkom konania poučenia, aby v konaní neutrpeli ujmu. Ak sa žalovaný domnieval,
že námietky sťažovateľky nemali predpísané náležitosti, bol v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) povinný pomôcť jej nedostatky odstrániť, resp. ju k tomu

vyzvať s poučením o hrozbe následného zastavenia konania. Keďže tak žalovaný neurobil a ani konanie
nezastavil, do dnešného dňa o námietkach sťažovateľky nerozhodol. Nejasnosť listu z 18.8.2022 preto
nemožno vykladať na ujmu sťažovateľky,
f) keďže listom z 18.8.2022 nebolo o námietkach sťažovateľky rozhodnuté, bolo opatrenie žalovaného
vydané v rozpore s § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., v zmysle ktorého možno register pôvodného

stavu schváliť až po rozhodnutí o námietkach,
g) správny súd nesprávne vyhodnotil žalobou namietané skutočnosti aj čo sa týka ich rozsahu, keď
nesprávne v napadnutom rozsudku skonštatoval, že sťažovateľka namietala výlučne vybavenie jej
námietok, hoci táto namietala aj nedostačujúce zistenie skutkového stavu, t. j. nesprávne určenie
druhov pozemkov v registri pôvodného stavu. V tomto smere sťažovateľka ďalej bližšie argumentovala

a namietala aj to, že správny súd sa s jej vyjadrením predneseným v tejto súvislosti na pojednávaní
náležite nezaoberal,
h) správny súd uviedol, že z registra pôvodného stavu je zrejmý deň, ku ktorému bol tento, resp. údaje
v ňom schválené. V administratívnom spise sú totiž údaje získané v rôznych dňoch. Potreba uvedenia
dňa schválenia registra pôvodného stavu bola daná § 9 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.,

i) správny súd nesprávne vyhodnotil aj žalobnú námietku, ktorou bolo namietané nedoručenie
schváleného registra pôvodného stavu združeniu účastníkov. Sťažovateľka je nielen vlastníčkou, ale aj
členkou tohto združenia. Ako vlastníčka a členka združenia má právo na doručenie schváleného registra
pôvodného stavu, síce nie priamo jej, ale združeniu účastníkov, ktorého je členkou. Správny súd preto
vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že doručenia schváleného registra pôvodného stavu sa

nemôžu domáhať jednotliví účastníci združenia účastníkov, resp. jednotliví vlastníci, ktorých združenie
účastníkov de facto len zastupuje. Podľa sťažovateľky bez doloženia schváleného registra pôvodného
stavu účastníci nemajú vedomosť, čo žalovaný schválil.11. Odklon od ustálenej praxe kasačného súdu odôvodnila sťažovateľka odkazom na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/20/2019 z 20.1.2021 (vo vzťahu k materiálnej
ochrane subjektívnych práv žalobkyne), sp. zn. 10Sža/34/2015 z 30.9.2015 (vo vzťahu k povinnosti

správnych orgánov konať v súlade so zásadami „dobrej správy“ tak, aby žalobkyňa neutrpela na
svojich právach ujmu, najmä s prihliadnutím na jej dovtedajšie legitímne očakávanie a postup v
dobrej viere v podmienkach právneho štátu založeného na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti
právnych noriem), sp. zn. 6Sžo/41/2008 z 28.1.2009 (vo vzťahu k nemožnosti žalobkyne domáhať sa
ochrany voči listu z 18.8.2022), sp. zn. 8Sžo 216/2010 z 30.9.2010 (vo vzťahu k nepreskúmavaniu

neformálneho oznámenia o tom, že rozhodnutie nebude preskúmavané mimo odvolacieho konania),
sp. zn. 7Sžsk/75/2018 z 20.2.2019 (vo vzťahu k ukráteniu sťažovateľky na subjektívnych právach), ako
aj príslušné rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (vo vzťahu k porušeniu práva na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia).

12. Žalovaný a ďalší účastník v 21/ rade vo svojich vyjadreniach ku kasačnej sťažnosti prezentovali

súhlas s napadnutým rozsudkom a spochybnili dôvodnosť podanej kasačnej sťažnosti, ktorú navrhli
zamietnuť. Ostatní účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne nevyjadrili.

IV.
Právne posúdenie veci kasačným súdom

13. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný
súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť žalobkyne ako sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),
oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§
445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných

bodov uplatnených sťažovateľkou spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa
§ 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Deň
vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s
§ 452 ods. 1 SSP.

14. Z hľadiska vymedzených dôvodov kasačnej sťažnosti a s nimi spojených sťažnostných bodov
kasačný súd vzhľadom na ich logickú nadväznosť primárne posúdil (A) správnosť právneho posúdenia
veci správnym súdom a v nadväznosti na to skutočnosť, či (B) správny súd dostatočne svoje právne
závery odôvodnil v rozsahu nevyhnutnom pre naplnenie požiadavky spravodlivého súdneho procesu

a následne, či (C) právne závery správneho súdu nepredstavovali odklon od rozhodovacej praxe
kasačného súdu.

A. K vecnej správnosti napadnutého rozsudku

15. Predmetom preskúmania v súdenej veci bolo opatrenie žalovaného, ktorým bol podľa § 10 ods.
3 zákona č. 330/1991 Zb. schválený register pôvodného stavu. Dané opatrenie bolo vydané v rámci
nariadených pozemkových úprav v katastrálnom území J..

16. Pozemkové úpravy normatívne upravené zákonom č. 330/1991 Zb. predstavujú originárny spôsob

nadobudnutia vlastníctva k pozemkom na podklade konštitutívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy,
ktorým dochádza k zániku pôvodných pozemkov a právnych vzťahov k nim a vzniku vlastníctva a
súvisiacich vecných práv k novým pozemkom (viď FEČÍK, Marián. § 132 [Spôsoby nadobúdania
vlastníctva]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO,
František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019,

s. 955, marg. č. 11.) Hlavným účelom pozemkových úprav je zníženie rozdrobenosti pozemkového
vlastníctva a prostredníctvom toho zabezpečenie možnosti efektívnejšieho užívania pozemkov, pričom
nesporným následkom pozemkových úprav je aj zvýšenie právnej istoty vlastníkov nových pozemkov z
dôvodu originárneho nadobudnutia ich vlastníctva, ako i vytvorenia nového mapového operátu výlučne
z pozemkov parciel registra „C“.

17. Pozemkové úpravy majú povahu administratívneho konania, na ktoré sa subsidiárne čiastočne
vzťahuje správny poriadok (§ 30 zákona č. 330/1991 Zb.). Zjednodušene povedané pozemkové úpravy
pozostávajú vo všeobecnosti z troch základných etáp, a to (i) prípravného konania, (ii) vypracovaniaprojektu pozemkových úprav a (iii) vykonania projektu pozemkových úprav, pričom v jednotlivých
etapách možno identifikovať viaceré (pod)etapy. Spoločným menovateľom pre dané etapy a (pod)etapy
je skutočnosť, že (právoplatné) ukončenie jednej, je predpokladom pre nastúpenie nasledujúcej etapy,

resp. (pod)etapy.

18. Pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku boli predovšetkým podstatné nasledovné
ustanovenia zákona č. 330/1991 Zb.:

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. Okresný úrad v obvode projektu pozemkových úprav
zostaví, zverejní a schváli register pôvodného stavu, ktorý sa skladá z údajov o pozemkoch a právnych
vzťahoch k nim ku dňu, ktorý určí okresný úrad; zmeny právnych vzťahov, ku ktorým došlo po schválení
registra pôvodného stavu, okresný úrad vyznačí v registri pôvodného stavu na základe údajov katastra
nehnuteľností. 6b) Register pôvodného stavu obsahuje aj údaje z registra porastov.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. Okresný úrad zverejní register pôvodného stavu [ § 9 ods. 1
písm. c)] na vhodnom mieste v obci alebo jej časti na 30 dní a doručí register pôvodného stavu združeniu
účastníkov. Zároveň doručí každému účastníkovi, ktorého pobyt je známy, výpis z registra pôvodného
stavu o pozemkoch a porastoch.

Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. Účastníci môžu podať proti údajom v písomnostiach
uvedených v odseku 1 okresnému úradu písomné námietky v lehote do 30 dní od ich zverejnenia alebo
doručenia.

Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. Pri rozhodovaní o námietkach vlastníkov proti výpisu z

registra pôvodného stavu, ktoré sa týkajú sporu o vlastníctvo, alebo ak niekto tvrdí, že je vlastníkom
pozemkov a toto vlastnícke právo nemôže preukázať príslušnou listinou, okresný úrad mu odporučí
obrátiť sa na súd určovacou žalobou. Ak sa na súd obráti, do jeho rozhodnutia okresný úrad vyznačí v
registri pôvodného stavu vlastníka vedeného na liste vlastníctva. Pri duplicitnom vlastníctve k pozemku
sa rieši nové usporiadanie pozemku tak, že sa nemení hodnota a výmera nového pozemku, okrem

kritérií podľa § 11 a platných zásad umiestnenia nových pozemkov; výpisy z registra pôvodného stavu sa
doručujú vlastníkom vedeným na liste vlastníctva. Ak sa námietky týkajú len určenia hodnoty pozemku
alebo údajov z registra porastov, rozhodne o nich okresný úrad. Po rozhodnutí o námietkach okresný
úrad register pôvodného stavu schváli. Na schválenie sa nevzťahuje správny poriadok. 18) Schválenie
registra pôvodného stavu sa oznamuje verejnou vyhláškou.

19. V rámci etapy vypracovania projektu pozemkových úprav sa súdenej veci týkali tri na seba
nadväzujúce (pod)etapy prerokúvania úvodných podkladov, a to: (i) zverejnenie registra pôvodného
stavu podľa § 10 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., (ii), rozhodovanie o námietkach proti údajom registra
pôvodného stavu (§ 10 ods. 2 prvá až štvrtá veta a § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb.) a (iii) schválenie

registra pôvodného stavu (piata až siedma veta § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb.).

20. Rozlišovanie medzi jednotlivými etapami a (pod)etapami pozemkových úprav má vo vzťahu k
správnemu súdnictvu zásadný význam, pretože v rámci správneho súdneho prieskumu rozhodnutia
alebo opatrenia vydaného v určitej etape, resp. (pod)etape nemôžu byť preskúmavané tie skutočnosti,

ktoré už boli predmetom rozhodovania v predchádzajúcej etape alebo (pod)etape pozemkových úprav
(porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžrk/5/2019 z
27.10.2021 publikovaný ZNSS č. 10/2022). Tento princíp predstavuje osobitný prípad koncentrácie
administratívneho konania, účelom ktorého je urýchlenie a zhospodárnenie konania.

21. S prihliadnutím na vyššie uvedené, ako aj princíp právnej istoty je potom zrejmé, že pri preskúmavaní
zákonnosti opatrenia okresného úradu o schválení registra pôvodného stavu nemôžu byť predmetom
posudzovania tie skutočnosti, ktoré sa týkajú predchádzajúcej (pod)etapy pozemkových úprav, a to
zákonnosti rozhodnutia o námietkach podaných proti údajom registra pôvodného stavu. Inak povedané,
pri preskúmavaní zákonnosti opatrenia, ktorým bol schválený register pôvodného stavu bude správny

súd po vecnej stránke skúmať predovšetkým to, či bolo rozhodnuté o námietkach proti registru
pôvodného stavu, a či sa závery týchto rozhodnutí premietli do obsahu schvaľujúceho rozhodnutia.
Samotné schválenie registra pôvodného stavu je pritom normatívne koncipované ako deklaratórny
správny akt, ktorým sa sumarizuje stav zverejneného registra pôvodného stavu s rozhodnutiami, ktorýmibolo vyhovené námietkam proti nemu, čomu zodpovedá aj skutočnosť, že sa na schválenie registra
pôvodného stavu neaplikuje správny poriadok (šiesta veta § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb.), čo
znamená, že schválený register pôvodného stavu má formálne povahu opatrenia orgánu verejnej správy

podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ktoré sa oznamuje účastníkom pozemkových úprav verejnou vyhláškou
podľa siedmej vety § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb.

22. Na podklade uvedeného teoretického exkurzu preto kasačný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovateľka
smerovala svoju žalobu voči opatreniu žalovaného, ktorým bol schválený register pôvodného stavu, tak

predmetom správneho súdneho prieskumu nemohli byť skutočnosti, ktoré boli alebo mali byť predmetom
rozhodovania o námietkach sťažovateľky podaných proti údajom registra pôvodného stavu.

23. Zo strany správneho súdu malo byť preto „len“ skúmané, či o námietkach sťažovateľky bolo
rozhodnuté.

24. Práve táto otázka zostala medzi sťažovateľkou na jednej strane a žalovaným a správnym súdom
na strane druhej sporná. Zatiaľ čo sťažovateľka sa domáhala formalizovaného rozhodnutia o jej
námietkach podľa správneho poriadku, podľa žalovaného došlo k vybaveniu námietok sťažovateľky po
predchádzajúcom prejednaní (viď zápisnice z prerokovania námietok z 25.7.2022 a 15.8.2022) listom
z 18.8.2022. Z opatrenia žalovaného pritom vyplýva, že žalovaný o námietkach sťažovateľky formálne

nerozhodoval, ale vybavil ich neformálne listom z 18.8.2022, pretože tieto nespĺňali náležitosti podľa §
10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., keďže sa netýkali sporu o vlastníctvo ani určenia hodnoty pozemku
a porastov na nich.

25. Možno preto skonštatovať, že žalovaný námietky sťažovateľky vybavil. Formálne síce o nich

nerozhodol v správnom konaní, ale svoj názor na námietky vyjadril v liste z 18.8.2022. Podľa názoru
žalovaného, implicitne vyplývajúceho z listu z 18.8.2022, nebolo potrebné o námietkach sťažovateľky
rozhodovať, pretože neboli formulované v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb.

26. Kasačný súd zhodne so správnym súdom preto dospel k záveru, že list z 18.8.2022 predstavuje po

formálnej stránke opatrenie orgánu verejnej správy, tak ako je toto legislatívne vymedzené v § 3 ods.
1 písm. c) SSP. Z listu z 18.8.2022 jednoznačne vyplýva, že ho vydal žalovaný v rámci pozemkových
úprav a že ním vybavil námietky sťažovateľky podané proti údajom registra pôvodného stavu. Takéto
vybavenie námietok jednoznačne malo priamy dopad na práva sťažovateľky, pretože jej námietkam
nebolo vyhovené.

27. Kasačný súd zároveň nebol oprávnený hodnotiť, či žalovaný konal o námietkach zákonným
spôsobom, pretože žaloba nesmerovala proti listu z 18.8.2022 ako opatreniu, ktorým boli vybavené
námietky sťažovateľky, ale až voči následne vydanému opatreniu žalovaného, ktorým bol schválený
register pôvodného stavu. To znamená, že žalobné a následne aj sťažnostné námietky, ktoré procesne

(nevydanie rozhodnutia, nedostatočné zistenie skutkového stavu, absencia možnosti doplniť námietky)
alebo vecne (nesprávne posúdenie námietok) spochybňovali vybavenie námietok, boli pre posúdenie
zákonnosti opatrenia žalovaného bez právneho významu.

28. List z 18.8.2022 zároveň nepredstavoval vo vzťahu k žalobou napadnutému opatreniu žalovaného

tzv. „skôr vydané opatrenie orgánu verejnej správy“ v zmysle § 27 ods. 1 SSP, pretože ako opatrenie
orgánu verejnej správy bol spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. Kasačný súd
zároveň zdôrazňuje, že zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 27 ods. 1 SSP
je v konaní o všeobecnej správnej žalobe oprávnený správny súd preskúmať len na základe návrhu
žalobcu, pričom v súdenej veci sťažovateľka žiadny takýto návrh nepodala.

29. Podľa názoru kasačného súdu bolo preto vo vzťahu k zákonnosti opatrenia žalovaného podstatné,
že o námietkach bolo rozhodnuté, pričom pod rozhodnutím o námietkach je potrebné rozumieť aj ich
vybavenie listom z 18.8.2022, v ktorom žalovaný vyhodnotil včasnosť ich podania, podanie zo strany
oprávnenej osoby a opodstatnenosť vo vzťahu k ich obsahu.

30. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že list z 18.8.2022 bol nejednoznačný, nevyplývalo z neho, že ide o
„konečné stanovisko“ a neobsahoval poučenie o možnosti obrátiť sa na správny súd, pričom uvedené
nemožno vykladať na jej úkor, tak kasačný súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Sťažovateľka sanajneskôr 22.9.2022, kedy nadobudlo účinky doručenia opatrenie žalovaného, dozvedela, že žalovaný
spojil svoj list z 18.8.2022 so splnením podmienky rozhodnutia o námietkach, keďže v opatrení
žalovaného bolo výslovne uvedené, že námietka sťažovateľky bola vybavená ako neopodstatnená

listom (viď bod 4. odôvodnenia tohto rozsudku). To znamená, že sťažovateľka mala vzhľadom na
dvojmesačnú lehotu na podanie všeobecnej správnej žaloby (§ 181 ods. 1 SSP) objektívne (od
23.9.2022 do dvoch mesiacov od doručenia listu z 18.8.2022, t. j. do 26.10.2022) k dispozícií možnosť
obrátiť sa včas všeobecnou správnou žalobou na správny súd, ak sa domnievala, že listom z 18.8.2022
neboli jej námietky vybavené zákonným spôsobom, pretože v tomto čase už nesporne mohla a mala

vedieť, že vybavenie jej námietok listom z 15.8.2022 bolo konečné.

31. Kasačný súd sa preto nestotožnil so sťažnostnými bodmi, v ktorých sťažovateľka vo svojej
podstate namietala nezákonnosť vybavenia jej námietok proti údajom registra pôvodného stavu listom
z 18.8.2022. Vybavenia námietok sa pritom vo svojej podstate týkali sťažnostné body uvedené v bode
10. písm. a) až g) odôvodnenia tohto rozsudku. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že (aj) kasačný súd

bol viazaný žalobou, ktorá bola podaná proti opatreniu žalovaného, a nie proti listu z 18.8.2022. Z § 10
ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. pritom jednoznačne vyplýva, že okresný úrad pri schvaľovaní registra
pôvodného stavu nie je oprávnený preskúmavať, či o námietkach proti údajom registra pôvodného stavu
bolo rozhodnuté v súlade so zákonom, resp. či tieto námietky boli zákonne vybavené.

32. Pokiaľ sťažovateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom vo vzťahu k
neuvedeniu dňa, ku ktorému boli údaje registra pôvodného stavu schválené, tak ani s týmto sťažnostným
bodom [bod 10. písm. h) odôvodnenia tohto rozsudku] sa kasačný súd nestotožnil. Zo znenia § 9 ods.
2 zákona č. 330/1991 Zb. vyplýva potreba určenia dňa, ku ktorému okresný úrad zostaví, zverejní a
schváli register pôvodného stavu. Určenie tohto dňa môže byť výslovné, ako tomu bolo pri zverejnení

registra pôvodného stavu, v ktorom bolo uvedené, že register bol zostavený na podklade údajov
platných ku dňu 7.2.2022. Určenie dňa však môže vyplynúť aj z iných skutočností. Primárne je to
deň vydania schváleného registra pôvodného stavu. Ak však voči údajom registra pôvodného stavu
neboli podané žiadne námietky alebo týmto nebolo vyhovené, môže vo svojej podstate deň schválenia
splývať s dňom zverejnenia registra pôvodného stavu. Vzhľadom na deklaratívny charakter opatrenia,

ktorým sa schvaľuje register pôvodného stavu, však formálne neuvedenie konkrétneho dňa schválenia
nemá materiálny dopad vo vzťahu k zákonnosti. Tento záver má jednoznačnú oporu v (prvej) vete za
bodkočiarkou § 9 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., ktorá upravuje režim aktualizácie schváleného registra
pôvodného stavu na základe nasledovných zmien právnych vzťahov, ku ktorým došlo po schválení
registra pôvodného stavu, pričom podkladom budú aktuálne údaje z katastra nehnuteľností.

33. Bezpredmetný bol aj sťažnostný bod [bod 10. písm. i) odôvodnenia tohto rozsudku], v
ktorom sťažovateľka namietala nedoručenie schváleného registra pôvodného stavu združeniu
účastníkov. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v konaní o všeobecnej správnej žalobe sa účastník
administratívneho konania môže domáhať len ochrany svojich vlastných subjektívnych práv a nie

subjektívnych práv iného účastníka konania alebo inej osoby. Združenie účastníkov nie je formálne
účastníkom pozemkových úprav v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., ale osobitnou právnickou
osobou, ktorej účelom je spolupracovať pri príprave a prerokúvaní úvodných podkladov, projektu
pozemkových úprav a postupu jeho vykonania (§ 23 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.). Žalobu podala
žalobkyňa, ako fyzická osoba, preto sa ňou mohla domáhať len ochrany svojich vlastných subjektívnych

práv. Povahu zásahu do subjektívneho práva žalobkyne preto v žiadnom prípade nemohlo mať
prípadné nedoručenie schváleného registra pôvodného stavu združeniu účastníkov, a to bez ohľadu na
skutočnosť, že žalobkyňa je členkou tohto združenia. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že bez doručenia
schváleného registra pôvodného stavu združeniu účastníkov, títo nevedeli, čo vlastne žalovaný schválil,
tak sťažovateľke nič nebránilo nahliadnuť do administratívneho spisu, resp. dokumentácie pozemkových

úprav na okresnom úrade. Spájanie vlastných subjektívnych práv sťažovateľky so združením účastníkov
preto nebolo namieste, keďže združenie účastníkov v rámci pozemkových úprav v zmysle § 23 ods. 4
zákona č. 330/1991 Zb. ani nemusí vzniknúť.

34. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd nezistil vo vzťahu k napadnutému rozsudku dôvodnosť

sťažovateľkou uplatneného dôvodu kasačnej sťažnosti spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení
veci správnym súdom.

B. K nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozsudku35. Sťažovateľka namietala porušenie svojho práva na spravodlivý súdny proces v nadväznosti na
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Podľa názoru kasačného súdu sa však správny

súd náležite vysporiadal so všetkými žalobnými bodmi a pre posúdenie veci rozhodnými právnymi
a skutkovými skutočnosťami. Napadnutý rozsudok nemožno preto v žiadnom prípade považovať
za nedostatočne odôvodnený. Odôvodnenie zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia súdneho
rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že sťažovateľka s právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení
napadnutého rozsudku nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, neznamená, že správny súd konal arbitrárne.

Žiaden z účastníkov súdneho konania totiž nemá nárok na to, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 252/2004 z 31.8.2004).

36. Kasačný súd preto nezistil naplnenie dôvodu kasačnej sťažnosti spočívajúceho v nesprávnom

procesnom postupe znemožňujúcom sťažovateľke uskutočniť jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

C. K odklonu od ustálenej praxe kasačného súdu

37. Odklon od ustálenej praxe kasačného súdu sťažovateľka spojila s viacerými rozhodnutiami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žiadne z namietaných súdnych rozhodnutí sa však priamo
netýkalo rozhodných právnych otázok v súdenej veci, a to či už z pohľadu vecného alebo procesného.
Právne závery obsiahnuté v týchto súdnych rozhodnutiach boli spojené s iným skutkovým stavom, inou
procesnou úpravou a netýkali sa ani pozemkových úprav.

38. Povahu rozhodnutí predstavujúcich ustálenú prax kasačného súdu už len z povahy veci nemohli mať
ani rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúce sa povinnosti náležitého odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Jednak Ústavný súd Slovenskej republiky nie je súdom kasačným, a tiež si
účel a rozsah ústavného prieskumu nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu vo veci samej. Zároveň

povinnosť náležite, resp. presvedčivo odôvodniť rozhodnutie ukladá správnemu súdu priamo zákon
(§ 139 ods. 2 SSP), teda nejedná sa o otázku vyplývajúcu z nejakej ustálenej rozhodovacej praxe.
Skutočnosť, či súdne rozhodnutie bolo alebo nebolo náležite odôvodnené, nakoniec bude vždy závislá
aj od okolností súdenej veci.

39. Kasačný súd preto nezistil, že by sa správny súd v napadnutom rozsudku odklonil od ustálenej praxe
kasačného súdu, a teda ani naplnenie tohto dôvodu kasačnej sťažnosti.

V.
Záver

40. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že neboli naplnené dôvody kasačnej
sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalobkyne
ako sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

41. Relevantné závery kasačného súdu možno zhrnúť do nasledujúcej právnej vety:
- pozemkové úpravy upravené zákonom č. 330/1991 Zb. majú povahu administratívneho konania
pozostávajúceho z viacerých etáp a (pod)etáp, pričom (právoplatné) ukončenie jednej etapy (pod)etapy
je predpokladom pre nastúpenie nasledujúcej,
- rozlišovanie medzi jednotlivými etapami a (pod)etapami pozemkových úprav má vo vzťahu k

správnemu súdnictvu zásadný význam, pretože v rámci správneho súdneho prieskumu rozhodnutia
alebo opatrenia vydaného v určitej etape, resp. (pod)etape nemôžu byť preskúmavané tie skutočnosti,
ktoré už boli predmetom rozhodovania v predchádzajúcej etape alebo (pod)etape pozemkových úprav.
Pri schvaľovaní registra pôvodného stavu podľa § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. nie je orgán
pozemkových úprav preto oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutia o námietkach účastníkov

pozemkových úprav proti údajom z registra pôvodného stavu, resp. vybavenia týchto námietok,
- schválený register pôvodného stavu predstavuje deklaratórne opatrenie orgánu verejnej správy podľa
§ 3 ods. 1 písm. c) SSP.42.Návrhunapriznanieodkladnéhoúčinkukasačnejsťažnostinebolokasačnýmsúdomvyhovené,resp.
procesne bol tento zamietnutý z dôvodu, že sťažovateľka jeho odôvodnenie spojila s argumentáciou
týkajúcou sa predovšetkým nezákonnosti vybavenia jej námietok proti údajom registra pôvodného

stavu listom z 18.8.2022, pričom tieto námietky boli vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti opatrenia
žalovaného právne bez významu. Samotná skutočnosť, že sa opatrenie žalovaného mohlo stať
podkladom pre pokračovanie v procese pozemkových úprav, bola pre priznanie odkladného účinku
kasačnej sťažnosti nedostatočná. V prípade jej akceptácie by totiž vznikol dôvod na priznanie
odkladnéhoúčinkupripreskúmavanízákonnostivosvojejpodstatekaždéhorozhodnutiaaleboopatrenia

orgánu verejnej správy vydaného v procese pozemkových úprav. S každým takýmto rozhodnutím, resp.
opatrením je totiž spojená nasledujúca etapa alebo (pod)etapa pozemkových úprav alebo v závere zápis
do katastra nehnuteľností.

43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 175 ods. 1 SSP tak,
že účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal, a to:

- sťažovateľke s odkazom na § 167 ods. 1 SSP a contrario z dôvodu jej neúspechu v konaní,
- žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože mu zo zákona (vo všeobecnosti) nepatrí
(§ 168 SSP) a kasačný súd nezistil prítomnosť výnimočných dôvodov pre opačný postup,
-ďalšímúčastníkomkonanianepriznalnároknanáhradutrovkonania,pretožeimnebolauloženážiadna
povinnosť (§ 169 SSP).

44. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom
hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
1. Pozemkové úpravy upravené zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní
pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových

spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“) majú povahu administratívneho konania
pozostávajúceho z viacerých etáp a (pod)etáp, pričom (právoplatné) ukončenie jednej etapy (pod)etapy
je predpokladom pre nastúpenie nasledujúcej.
2. Rozlišovanie medzi jednotlivými etapami a (pod)etapami pozemkových úprav má vo vzťahu k
správnemu súdnictvu zásadný význam, pretože v rámci správneho súdneho prieskumu rozhodnutia

alebo opatrenia vydaného v určitej etape, resp. (pod)etape nemôžu byť preskúmavané tie skutočnosti,
ktoré už boli predmetom rozhodovania v predchádzajúcej etape alebo (pod)etape pozemkových úprav.
Pri schvaľovaní registra pôvodného stavu podľa § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. nie je orgán
pozemkových úprav preto oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutia o námietkach účastníkov
pozemkových úprav proti údajom z registra pôvodného stavu, resp. vybavenia týchto námietok.

3. Schválený register pôvodného stavu predstavuje deklaratórne opatrenie orgánu verejnej správy podľa
§ 3 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.