Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/43/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123237229
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5123237229.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Urbana, v spore
žalobcu: Slovak Estate s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Staré Mesto, Tallerova 4, IČO:
50 050 907, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Košice
– mestská časť Juh, Kupeckého 320/33, proti žalovanému: Žilinský samosprávny kraj, so sídlom Žilina,

Komenského 2622/48, IČO: 37 808 427, o určenie primeranej náhrady za vyvlastnenie nehnuteľnosti,
na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/91/2023-356 zo dňa
3.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku IV. zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo výrokoch I., II. a III. ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zastavil konanie o zaplatenie istiny vo výške 18.339,34 EUR
(výrok I.). Zároveň týmto rozsudkom zamietol návrh na určenie primeranej náhrady za vyvlastnenie
nehnuteľnosti rozhodnutím Okresného úradu Žilina zo dňa 12.7.2023 v spojení s rozhodnutím Úradu
pre územné plánovanie a výstavbu SR zo dňa 21.9.2023 vo výške 60.300,- EUR (výrok II.). Žalovanému
uložilpovinnosťzaplatiťžalobcoviprimeranúnáhraduvovýške16.611,49EURdo3dníodprávoplatnosti

rozsudku (výrok III.). Napokon rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (výrok IV.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na späťvzatie žaloby v rozsahu požiadavky na zaplatenie
sumy 18.339,34 EUR, ako aj na súhlas žalovaného s týmto procesným postupom. S odkazom na § 145 a
§146CSPokresnýsúdvdanomrozsahukonaniezastavil.KčiastočnémuzamietnutiužalobyvýrokomII.
okresný súd uviedol, že tak, ako bola žaloba formulovaná v jej prvom petite, neslúži potrebe praktického

účelu, tento petit bol nadbytočný. Nemohol totiž poskytnúť právnu ochranu žalobcovi, pretože tomuto
účelu môže slúžiť len druhý petit žaloby. Týmto sa žalobca domáhal uloženia konkrétnej povinnosti, a to
doplatenia trhovej ceny vyvlastnených nehnuteľností v sume 16.611,49 EUR. Táto suma zodpovedala
cene zistenej podľa znaleckých posudkov.
3. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd vychádzal z ustanovení § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods.
1 a 2 a § 257 CSP. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal dvoch súdnych výrokov, jeden

znel na určenie a druhý znel na zaplatenie. Výrokom rozhodnutia okresného súdu bol prvý výrok žaloby
zamietnutý ako nadbytočný a v časti druhého výroku okresný súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie
sumy 16.611,49 EUR. S poukazom na výsledok v spore, teda čiastočný úspech/neúspech, okresný súd
rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku jeho rozhodnutia.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia vo výroku IV. o trovách

a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Argumentoval, že rozhodnutie
okresného súdu o náhrade trov konania je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, keďžeokresný súd pri aplikácii § 255 CSP vychádzal výlučne z mechanického porovnania pôvodne uplatnenej
sumy so sumou priznanou rozsudkom bez toho, aby prihliadol na povahu uplatneného nároku, okolnosti
jeho vzniku, ako aj na špecifiká konania o určenie primeranej náhrady za vyvlastnenie nehnuteľností.

5. Poukázal na to, že výška požadovaného plnenia bola plne závislá od odborného posúdenia znalca,
pričom tu zároveň existovali rozporné odborné závery o hodnote predmetných pozemkov. Rozhodujúcim
dôkazom pre určenie výšky primeranej náhrady sa stal až znalecký posudok Slovenskej technickej
univerzity v A., ktorý bol vypracovaný v priebehu súdneho sporu a ktorý zásadným spôsobom preukázal,
že pôvodne vyplatená náhrada nezodpovedá reálnej trhovej hodnote vyvlastnenej nehnuteľnosti ku dňu

právoplatnosti vyvlastnenia. Žalobca bol teda v spore úspešný v samotnom základe nároku, keďže
jeho tvrdenia o nedostatočnosti pôvodne určenej náhrady sa preukázali ako opodstatnené. Osobitne
poukázal na fakt, že na zabezpečenie predmetného znaleckého posudku vyzval žalobcu samotný
konajúci súd a žalobca mal okrem iného s jeho vypracovaním značné finančné náklady. Zdôraznil,
že čiastočné späťvzatie žaloby bolo priamym dôsledkom výsledkov znaleckého dokazovania, ktoré
objektívne spresnilo výšku primeranej náhrady a predstavovalo racionálnu reakciu žalobcu na skutkový

stav zistený súdom. Žalobca týmto postupom prispel k hospodárnosti konania a k jeho efektívnemu
skončeniu a nie je preto možné mu tento postup klásť na ťarchu pri rozhodovaní o trovách konania.
6. Okresný súd sa pri rozhodovaní o trovách nezaoberal ani tým, že žalobca bol na ochranu svojho
práva súdom odkázaný v zmysle zákona o vyvlastňovaní, a teda že bez iniciovania súdneho konania
by sa nemohol domôcť preskúmania primeranosti náhrady za vyvlastnenie. V danej veci bolo potrebné

vychádzať z toho, že žalobca bol úspešný v rozhodujúcej otázke sporu, ktorou bola dôvodnosť jeho
nároku na vyššiu primeranú náhradu za vyvlastnenie. Minimálne bolo povinnosťou súdu prvej inštancie
uplatniť korektív podľa § 257 CSP a zohľadniť existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré
v tomto prípade jednoznačne spočívajú v povahe sporu, v závislosti výšky nároku od znaleckého
posúdenia, ako aj v procesnom postavení žalobcu, ktorý sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva

voči verejnoprávnemu subjektu. Žalobca bol v konaní úspešný v základe uplatneného nároku, a preto
je nesprávny záver okresného súdu o priznaní náhrady trov žalovanému v rozsahu
100 %. Ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom okresného súdu, došlo by k vážnemu porušeniu
princípov spravodlivosti.

7. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
potvrdiť. Poukázal na to, že žalobcovi v porovnaní s uplatneným nárokom bola priznaná suma 16.611,49
EUR,t.j.lenmarginálnačasťpôvodneuplatnenéhonároku.Žalovanýbolvkonaníprevažujúcoúspešný,
a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Argumentácia žalobcu o údajnom
„úspechu v základe nároku“ je právne neudržateľná a nemá oporu v Civilnom sporovom poriadku ani

v ustálenej judikatúre. V sporovom konaní podľa Civilného sporového poriadku nie je rozhodujúce, či
žalobca dosiahol určitý „morálny“ alebo „hodnotový“ výsledok, ale či bol úspešný v tom, čo procesne
uplatnil. Zdôraznil, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe treba čiastočné späťvzatie žaloby započítavať
do procesného neúspechu žalobcu.
8. Pokiaľ ide o požadovanú aplikáciu § 257 CSP, uviedol, že toto predstavuje výnimočný korektív,

ktorého použitie prichádza do úvahy len v mimoriadnych situáciách. V danom prípade pritom nejde
o sociálne slabšiu stranu, situáciu spôsobenú správaním žalovaného, ani o právnu neistotu vyvolanú
judikatórnym odklonom a ani nejde o okolnosti hodné osobitného zreteľa, ale o bežné sporové
konanie s verejnoprávnym subjektom. Samotná skutočnosť, že žalobca bol odkázaný na súdne konanie
osobitným zákonom, nezakladá automaticky dôvod na modifikáciu náhrady trov konania. Argumentácia

žalobcu založená na abstraktnej spravodlivosti je selektívna a jednostranná. Žalovaný bol nútený viesť
spor, v ktorom sa úspešne bránil voči nadhodnotenému a v značnej časti nedôvodnému nároku, znášal
náklady právneho zastúpenia a znaleckého dokazovania. Neexistuje žiaden zákonný ani ústavný dôvod,
aby bremeno týchto nákladov niesol úspešný žalovaný.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1
písm. b) CSP vo výroku IV. zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. V nenapadnutých výrokoch I., II. a III. ostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý.10. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky.Súdjevždypovinnýpriodôvodňovanísvojichrozhodnutí
dodržať základné obsahové požiadavky formulované v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie

je koncipované tak, aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného
zákonného ustanovenia – vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie.
Súd je pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou presvedčivosti,
stručnosti, presnosti, ako aj základnými princípmi logického myslenia. Odôvodnenie rozhodnutia
dovoľuje stranám sporu posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy

a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
11. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2
CSP, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre
ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym
obsahom. Uvedené znemožňuje stranám realizovať ich procesné práva, čo je jeden z dôvodov pre
zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

12. Odvolací súd mal za to, že uvedené kritériá kladené na odôvodnenie rozhodnutia preskúmavaný
rozsudok v časti týkajúcej sa trov nespĺňa. Odôvodnenie postupu znamenajúceho priznanie plnej
náhrady trov konania žalovanému sa obmedzilo na citáciu zákonných ustanovení a na označenie
procesného výsledku sporu.

13. Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie v mimoriadne stručnom
odôvodnení neprezentoval vôbec žiadne dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o trovách. Týmto
spôsobom vážne zasiahol do práva strany sporu na spravodlivý proces. Účinnú argumentáciu
proti rozsudku mohol odvolateľ prezentovať v opravnom prostriedku len pri jasnom, zrozumiteľnom
a obsažnom odôvodnení, čo v danom prípade nebolo splnené. Nedostatky odôvodnenia (resp. takmer

úplne absentujúce odôvodnenie) boli takého charakteru, že ich nebolo možné napraviť v štádiu pred
odvolacím súdom, preto krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Nad rámec odvolacieho prieskum považuje odvolací súd za potrebné poukázať na dôvodovú správu

k ustanoveniu § 249 CSP (ktoré v platnom a účinnom znení zákona figuruje ako § 255 CSP): „V
tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium priznania náhrady
trov konania. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania
náhrady trov konania, čomu zodpovedá i systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria
môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej

strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu.
Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti – určenie, že bola porušená
zásadarovnakéhozaobchádzaniaapovinnosťžalovanéhosaospravedlniťpriznanéboli,avšaknáhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch nebola priznaná v požadovanej výške“. Zásadu úspechu vo veci treba
podľa názoru krajského súdu uplatniť nielen na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy

súdu (sudcovské právo), ale aj ak výška plnenia závisela od znaleckého posudku. V týchto prípadoch
nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.
Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu
na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Tento názor je v praxi odvolacieho súdu ustálený
a v obdobných prípadoch týmto spôsobom aplikovaný.

15. Rovnako v danom type sporu nemožno formálne pričítať procesné zavinenie na čiastočnom
zastavení konania žalobcovi, ak bol jeho úkon spočívajúci v späťvzatí žaloby sčasti priamou reakciou
na výsledky znaleckého dokazovania. Ak by totiž nevzal žalobu späť a súd by rozhodol na základe
výsledkov znaleckého dokazovania, potom mu podľa vyššie uvedeného názoru stále patrí nárok na
náhradu trov konania podľa princípu úspechu „v základe“. Späťvzatie žaloby za daných okolností by

malo mať rovnaké dôsledky ako rozhodovanie súdu na základe výsledkov znaleckého dokazovania, t.
j. že konkrétne priznaná výška nároku nie je relevantná.
16. Týmito úvahami ale krajský súd nijako nepopiera neúspech žalobcu v časti nároku na určenie
(výrok II. rozsudku okresného súdu), v ktorom bola žaloba zamietnutá a ktorá predstavuje jednoznačne
procesný neúspech žalobcu.

17. Po vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd opätovne rozhodne o trovách konania, pričom svoje
rozhodnutie odôvodní tak, aby bol jeho myšlienkový postup riadne a zrozumiteľne vyjadrený.18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné