Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 23, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-33Cb/62/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122305296
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Raábová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:6122305296.5

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B. B. A. B., IČ: 72657111, Šafaříkova 453/5, 120 00 Praha 2 -
Vinohrady, Česká republika, insolvenčná správkyňa úpadcu: CZECH FROST s.r.o. v konkuze, Klatovská
třída 1460/83, Jižní Předměstí, 301 00 Plzeň, Česká republika, IČO: 27969118, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária - JUDr. Dominik Lednický, s.r.o., Kmeťkova 16, 949 01 Nitra, IČO: 53 325 371,
proti žalovanému: humi trade s.r.o., Palackého 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 357 069,

právne zastúpenému: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., Rázusova 49, 040 01 Košice - mestská časť
Juh, IČO: 51 941 244, o zaplatenie 15.984 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.04.2022 (upomínacie konanie
č. 19Up/527/2022) a postúpenou konajúcemu súdu dňa 08.07.2022 sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia sumy15 984,00 eur, úroku z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 15 984,00 eur
od 15.12.2021 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,00 eur a náhrady trov
konania.

2. V priebehu konania bolo na základe návrhu úpadcu zo dňa 14.06.2024 pred Krajským súdom v Plzni
začaté insolvenčné konanie voči majetku úpadcu - spoločnosti CZECH FROST s.r.o., IČO: 279 69 118,
so sídlom Klatovská 1460/83, 301 00 Plzeň, Česká republika. Právoplatným Uznesením Krajského súdu
v Plzni, sp.zn. KSPL 66 INS XXXXX/XXXX-X-18, zo dňa 17.01.2025, zistil insolvenčný súd úpadok
dlžníka a na jeho majetok vyhlásil konkurz. Tým istým uznesením ustanovil súd insolvenčnú správkyňu
dlžníka, za ktorého bola ustanovená žalobkyňa. Podľa § 229 zákona č. 182/2006 Zb., insolvenčného

zákona, prešli vyhlásením konkurzu dispozičné práva k majetku dlžníka na žalobkyňu ako insolvenčnú
správkyňu dlžníka, a to vrátane práva vymáhať pohľadávky dlžníka, ako aj vstupovať do súdnych konaní
dlžníka na strane žalobcu aj žalovaného.

3. Výzvou z 08.12.2025 súd vyzval ako insolvenčnú správkyňu dlžníka, aby v lehote 15 dní oznámila
súdu, či trvá na podanej žalobe. Výzva jej bola doručená dňa 28.01.2026 (č. l. 214).

4. Insolvenčná správkyňa dlžníka doručila súdu dňa 12.02.2026 a následne dňa 24.02.2026 svoje
vyjadrenie. Uviedla, že žalobkyňa sa oboznámila s obsahom súdneho spisu, pričom po dôkladnom
zvážení skutkovej a právnej situácie, v súlade s výkonom funkcie insolvenčnej správkyne úpadcu s
odbornou starostlivosťou, nepodáva návrh na pokračovanie v konaní.
V zmysle ust. § 44 ods. 1) Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších

predpisov (ďalej aj ako „ZoKR“): „Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a
oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádzana správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.“ Podľa ust. § 47 ods. 1) ZoKR: „Ak tento
zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa
týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené

alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane
úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.“ Na
základe ist. § 47 ods. 4) ZoKR: „V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh
správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto
úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve

správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie
kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje
v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční
spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia
žaloby.“
Z Upovedomenia Mestského súdu Košice, sp. zn. K2-33Cb/62/2022-190 zo dňa 08.12.2025 vyplýva,

že súd sám konštatoval vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka CZECH FROST s. r. o. uznesením
KrajskéhosúduvPlznič.j.KSPL66INSXXXXX/XXXX-X-18zodňa17.01.2025,pričomúčinkykonkurzu
nastali dňa 17.01.2025. Vyhlásením konkurzu teda došlo k prerušeniu konania priamo zo zákona, bez
potreby vydania osobitného rozhodnutia súdu. V čase vydania výzvy na vyjadrenie, či žalobkyňa trvá
na podanej žalobe, bolo konanie prerušené, a preto v ňom nebolo možné vykonávať procesné úkony

smerujúce k jeho pokračovaniu. Z odbornej komentárovej literatúry k ustanoveniu § 47 ods. 4) ZoKR
jednoznačne vyplýva, že zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2020 zaviedol mechanizmus, ktorého
cieľom je ukončenie prerušených konaní v prípade procesnej pasivity správcu, alebo v prípade kedy
správca výslovne oznámi súdu, že nechce v predmetnom konaní pokračovať. Ak správca neprejaví
vôľu pokračovať v konaní, zákon spája s touto skutočnosťou účinky späťvzatia žaloby, a súd je

povinný konanie zastaviť. Z citovaného výkladu zároveň vyplýva, že: (i) ide o účinky späťvzatia zo
zákona, nie o späťvzatie ako dispozičný procesný úkon, (ii) súd nie je oprávnený skúmať dôvody
pasivity správcu, (iii) zastaveniu konania nemôže zabrániť druhá sporová strana postupom podľa § 146
CSP. V zmysle odborného komentára rovnako vyplýva, že vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka v
aplikačnej praxi dlhodobo viedlo k situáciám, v ktorých zostávalo značné množstvo súdnych konaní

prerušených na neurčitý čas, bez reálnej možnosti ich procesného ukončenia. Dôvodom tohto stavu
bola najmä skutočnosť, že insolvenční správcovia vo väčšine prípadov ani na opakované výzvy súdov
neprejavovali procesnú vôľu pokračovať v prerušených konaniach, čo viedlo k ich faktickej paralýze
a k neželanému predlžovaniu súdnych sporov bez perspektívy meritórneho rozhodnutia. Uvedený
nevyhovujúcistavbolodstránenýnovelouzákonaokonkurzeareštrukturalizáciizákonomč.390/2019Z.

z., účinnou od 01.01.2020, ktorou bolo do právneho poriadku doplnené ustanovenie § 47 ods. 4) ZoKR.
Cieľom tejto právnej úpravy bolo zavedenie jednoznačného procesného mechanizmu umožňujúceho
ukončenie prerušených súdnych konaní v prípadoch, keď správca konkurznej podstaty neprejaví záujem
na ich ďalšom vedení. Podľa uvedeného ustanovenia je správca oprávnený navrhnúť pokračovanie
v prerušenom súdnom konaní, pričom podaním takéhoto návrhu vstupuje do konania ako účastník

namiesto úpadcu. Ak však správca neudelí súhlas na pokračovanie v konaní najneskôr do skončenia
prvej schôdze veriteľov, zákon ukladá súdu povinnosť vyzvať správcu a úpadcu, prípadne aj ďalších
účastníkov na strane úpadcu, aby v určenej lehote navrhli pokračovanie v konaní. Táto lehota pritom
nesmie byť kratšia ako 30 dní a začína plynúť odo dňa doručenia výzvy.
V prejednávanej veci insolvenčná správkyňa doposiaľ nepodala návrh na pokračovanie v konaní a nemá

ani záujem v konaní pokračovať. Za tejto situácie nastupujú účinky predvídané ust. § 47 ods. 4) ZoKR,
t. j. účinky späťvzatia žaloby zo zákona. Keďže nejde o späťvzatie žaloby v zmysle Civilného sporového
poriadku, ale o následok zákonnej úpravy konkurzného práva, ustanovenie § 146 CSP sa neuplatní.
Prípadný nesúhlas žalovaného so zastavením konania je preto irelevantný. Z uvedených dôvodov má
žalobkyňa za to, že súd je povinný postupovať v súlade s § 47 ods. 4) ZoKR a konanie zastaviť.

V zmysle ust. § 257 CSP: „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.“ V prípade zastavenia konania z dôvodu účinkov späťvzatia žaloby podľa § 47
ZoKR je daný dôvod hodný osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP. Tento záver je aj v súlade
s recentnou rozhodovacou praxou všeobecných súdov SR. Žalobkyňa v tejto súvislosti odkazuje na
Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 14Cob/110/2020 zo dňa 22.12.2020, v zmysle ktorého:

„Účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sú dôsledkom zákonnej
úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze. Súd v tomto prípade nie je
oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Z týchto odvolací jeodôvodnená aplikácia § 257 CSP, podľa ktorého súd žiadnej zo strán neprizná právo na náhradu trov
konania.“

5. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 ZKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu
a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

6. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 a ods. 4 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu

sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho
úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú
(ods. 1). V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa
podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na
pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka,
prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak

správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom,
ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka.
Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby (ods. 4).

7. Podľa ustanovenia § 206j ZKR sa konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020

dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej
vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.

8. Z citovaných ustanovení ZKR je zrejmé, že aj v konaniach začatých pred účinnosťou zmeny ZKR
(1.1.2020) je novelizované ustanovenie § 47 ods. 4 ZKR aplikovateľné, a teda v prípade, že správca

ani žalovaný („dlžník“) nevyjadria v súdom stanovenej lehote súhlas s pokračovaním v konaní, absencia
takého návrhu má účinky späťvzatia žaloby, ktorými boli iniciované súdne konania prerušené podľa
ustanovenia § 47 ods. 1 ZKR.

9. Podľa ustanovenia § 196 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na

konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o
oddlžení(ďalejlen"konaniepodľatohtozákona")saprimeranepoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku.

10. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) žalobca môže vziať žalobu

späť.

11. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

12. Pasivita spočívajúca v nepodaní návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má

v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou sporového
konania dlžník – úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v
postavení žalobcu alebo žalovaného. To znamená, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného,
a je teda pasívne legitimovanou stranou sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní má za
následok späťvzatie žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaci žalobcovi.

Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR (s účinnosťou od 1.
1. 2020), ktorým je efektívnejšie riešenie prerušených súdnych konaní z dôvodu vyhlásenia konkurzu
na majetok dlžníka, ktorý v čase vyhlásenia konkurzu bol stranou sporu bez ohľadu na to, či v spore
vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy a tiež zámeru zákonodarcu je
ukončenie prerušeného konania buď rozhodnutím vo veci samej (po udelení súhlasu), alebo zastavením

konania v prípade neudelenia súhlasu. K zastaveniu konania tak môže dôjsť aj proti vôli žalobcu.
Procesné postavenie žalobcu pritom nemožno považovať v porovnaní so žalovaným (úpadcom) za
horšie, pretože žalobca, ako veriteľ úpadcu má právo uplatniť si svoju pohľadávku proti úpadcovi
(ktorá je predmetom zastaveného konania), formou prihlášky pohľadávky v rámci konkurzného konania
a predmetná pohľadávka žalobcu môže byť následne podrobená prieskumu súdu v rámci incidenčného

sporu.

13.Súdpoukazujenato,ževyššieuvedenýprávnynázorkúčinkomneudeleniasúhlasuspokračovaním
v sporovom konaní zo strany žalovaného (správcu a dlžníka) a jeho následkoch spojených s účinkamispäťvzatia žaloby vyplýva aj z rozhodnutí iných súdov napr. z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 12. 5. 2020, sp. zn. 43Cob/10/2020; z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 22. 7. 2020, sp. zn. 41Cob/123/1999; z rozhodnutia Krajského súdu Žilina zo dňa 12. 1. 2021,

sp. zn. 13Cob/190/2020; z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16. 2. 2021, sp. zn.
60Cb/33/2015; z rozhodnutia Okresného súdu Žilina zo dňa 4. 6. 2021, sp. zn. 19Cb/210/2015.

14. Účinkom nepodania návrhu na pokračovanie v konaní bol procesný postup súdu ako pri späťvzatí
žaloby, preto súd konanie zastavil.

15. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

16. V zmysle ust. § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. V zmysle ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Súd poukazuje na to, že k zastaveniu konania došlo zmenou právnej úpravy (z vôle zákonodarcu),
a tento dôvod zastavenia súd považuje za dôvod hodný osobitého zreteľa, ktorý by nemal byť na ťarchu

žiadnej zo strán sporu a preto o nároku na náhradu trov konania stranám sporu rozhodol tak ako je
uvedenévII. výrokuvýrokovejčastitohtouzneseniaažiadnejzostránsporunepriznalnároknanáhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd

Košice, v 3 písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak
bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).