Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/59/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625204375
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5625204375.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy
Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ako otec, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matka B. C. A., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E. C., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav

Janči, s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, IČO: 36 862 304 a otec F. D. A., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom G. H. XXXX/XX, I., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností, v štádiu o návrhu matky nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/176/2025-62 zo dňa 21. 01. 2026, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/176/2025-62 zo dňa 21. 01.
2026 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením vo výroku I. zveril maloletého
do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
pod sp.zn. 1P/176/2025 do osobnej starostlivosti matky; vo výroku II. rozhodol, že otec je oprávnený
stretávaťsasmaloletýmkaždýpárnykalendárnytýždeňvoštvrtokod15:00hod.do18:00hod.avkaždý
nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod.; výrokom III. uložil matke povinnosť

maloletého na stretnutie s otcom pripraviť a v určený čas stretnutie umožniť; výrokom IV. určil, že otec
si maloletého vyzdvihne pred začiatkom stretnutia v mieste bydliska matky a po ukončení stretnutia
odovzdá maloletého matke v mieste jej bydliska; výrokom V. vo zvyšnej časti návrh matky zamietol.
2. Okresný súd citujúc § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 2 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 326 ods. 1, 2 CSP, § 328 ods. 1, 2,

3 CSP, § 329 ods. 1, 2, 3 CSP, čl. 5 základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 28 ods. 2 zákona o rodine mal zo zisteného skutkového
stavu osvedčené, že u maloletého sa prejavuje rizikové správanie, najmä vo forme inklinácie k
nevhodnému prostrediu, užívaniu návykových látok a nerešpektovania základných režimových pravidiel,
pričom súčasne medzi rodičmi absentuje dostatočná kooperácia, najmä zo strany otca, pri riešení
tejto situácie. Prihliadol aj na odborné podklady, vrátane správ orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a

zdravotnej dokumentácie maloletého, z ktorých vyplývala potreba bezodkladnej stabilizácie pomerov
maloletého. Za rozhodujúce považoval okresný súd zabezpečenie riadneho psychického a fyzického
vývinu maloletého v bezpečnom a podnetnom prostredí, pričom dospel k záveru, že takéto podmienky
sú v danom štádiu konania lepšie garantované v starostlivosti matky. Zohľadnil pritom aj materiálne
a výchovné podmienky matky, kratšiu vzdialenosť jej bydliska od školy maloletého, ako aj predpoklad
eliminácie negatívnych vplyvov prostredia, ktorým bol maloletý vystavený. Názor maloletého zotrvať v

starostlivosti otca nepovažoval za rozhodujúci, keďže ho vyhodnotil v kontexte jeho veku, správania a
zistených okolností ako ovplyvnený a nie plne reflektujúci jeho najlepší záujem. Na uvedenom základeokresný súd neodkladným opatrením dočasne zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a upravil
styk otca s maloletým v primeranom rozsahu, pričom zdôraznil dočasný charakter tohto rozhodnutia,
ktoré trvá do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1
písm. b), d) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň uložil okresnému súdu povinnosť
opätovne ho predvolať na informatívne stretnutie rodičov. Uviedol, že okresný súd ho predvolal na

informatívne stretnutie rodičov určené na 19. 01. 2026 o 9:00 hod. Predvolanie na toto
stretnutie mu bolo doručené až 22. 01. 2026. Z toho vyplýva, že o termíne informatívneho stretnutia
sa dozvedel až po jeho uskutočnení, nemal možnosť sa ho objektívne zúčastniť, čím mu okresný súd
znemožnil uplatniť jeho procesné práva a k veci sa vyjadriť. Okresný súd konal a rozhodol bez toho, aby
mu umožnil zúčastniť sa na úkone, ktorý sám označil za nevyhnutný. Napadnuté uznesenie bolo prijaté
na základe neúplných informácií, čo mohlo mať zásadný vplyv na jeho obsah.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie
podal subjektívne legitimovaný účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP),
v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v § 65 CMP až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s §

385 ods. 1 CSP a contrario, za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) napadnuté uznesenie
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.
5. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s
tými dôvodmi, pre ktoré nariadil na základe návrhu matky napadnuté neodkladné opatrenie. Odvolací

súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne
zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v
preskúmavanom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov pristúpil k nariadeniu neodkladného
opatrenia upravujúceho zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, ako aj styk otca s
maloletým. Odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu nevykazuje žiadne logické, skutkové

ani právne medzery, je preto i objektívne presvedčivým a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa
len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). Pre potrebu
vysporiadania sa s odvolacími námietkami otca, ako aj pre úplnosť odôvodnenia, odvolací súd uvádza
nasledovné.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a

k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.

13. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.14. Podľa článku 5 Základných zásad zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní

záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie
dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti,
ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným
stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho
dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je

dieťaťublízkouosobou,f)podmienkynazachovanieidentitydieťaťaanarozvojschopností vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky
na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

15. K odvolacej námietke otca o znemožnení uplatnenia jeho procesných práv v dôsledku neúčasti na
informatívnomstretnutírodičovodvolacísúdpoukazujenato,žezospisuvyplýva,žeotecsanauvedené
stretnutie nedostavil, pričom doručenie predvolania nemal vykázané a súčasne bol zo strany okresného
súdu opakovane telefonicky kontaktovaný bezúspešne (Záznam z 1. informatívneho stretnutia rodičov
zo dňa 19. 1. 2026, č.l. 57 - 58 spisu).

16. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného
opatrenia ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých zásadne potrebu
bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie,

keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle
dokazovanie tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na

neodkladné opatrenie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012).
Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti
s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom
prípadevyžadujesplneniepodmienky,žejetupotrebabezodkladneupraviťpomery.Vzhľadomnavyššie
citované zákonné ustanovenie odvolací súd uvádza, že CMP pojednávanie, výsluch strán a vyjadrenie

strany protistrany v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevylučuje en bloc. Ak súd
v odôvodnených prípadoch považuje za nevyhnutné a účelné, môže niektorý z uvedených procesných
úkonov(prípadnevšetkyaleboniektoréznich)uskutočniť.Jevšakpovinnýdbaťnazachovaniezákonnej
lehoty na rozhodnutie o návrhu a predchádzať tomu, aby svojím postupom nedôvodne vytvoril priestor
na zmarenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu absenciu otca na informatívnom stretnutí

rodičov bez ďalšieho nezakladá s poukazom na právnu úpravu v § 329 ods. 1 CSP takú vadu konania,
ktorá by mala za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci a ani odňatie možnosti otca konať pred
súdom.
17. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý správne
vyhodnotil, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Výkon

rodičovských práv a povinností k maloletému bol upravený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok
sp.zn. 3P/142/2012 zo dňa 17. 1. 2013, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol
maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zo spisového materiálu vyplýva,
že u maloletého došlo k opakovanému výskytu závažných porúch správania, pričom zo zdravotnej
dokumentácie bolo preukázané užitie návykových látok - metamfetamín, MDMA (správa ÚVN FN

Ružomberok zo dňa 20. 12. 2025), kedy maloletý bol už aj v minulosti hospitalizovaný v súvislosti
s ich užitím (tvrdenia matky v návrhu, podklady kolízneho opatrovníka). Z podkladov kolízneho
opatrovníka zároveň vyplýva jeho pohyb v nevhodnom prostredí, vrátane pohostinských zariadení,
ako aj bagatelizovanie závažnosti vlastného správania a nedostatočné uvedomenie si jeho dôsledkov
(úradné záznamy kolízneho opatrovníka zo dňa 28. 3. 2025, 26. 5. 2025, 19. 12. 2025; správa kolízneho

opatrovníkazodňa30.12.2025;úradnýzáznamÚPSVaRLiptovskýMikulášzodňa21.1.2026;záznam
z rozhovoru s maloletým).
18. Súd prvej inštancie správne prihliadol aj na prístup rodičov k riešeniu vzniknutej situácie. Z
obsahu spisu vyplýva, že matka k situácii pristupuje aktívne, spolupracuje s príslušnými orgánmi azabezpečuje pre maloletého odbornú pomoc (správy kolízneho opatrovníka, záznamy zo sociálneho
šetrenia v domácnosti matky), zatiaľ čo otec zistené skutočnosti spochybňoval, bagatelizoval, prípadne
sa vyhýbal spolupráci (vyjadrenia otca v správe kolízneho opatrovníka zo dňa 30. 12. 2025, priebeh

stretnutia zo dňa 19. 12. 2025). Zároveň nebolo osvedčené, že by otec zabezpečoval nad maloletým
dostatočný dohľad a vytváral podmienky smerujúce k eliminácii negatívnych vplyvov prostredia, v
ktorom sa maloletý pohyboval (úradné záznamy kolízneho opatrovníka, správy o pohybe maloletého v
pohostinstvách, tvrdenia matky podporené podkladmi kolízneho opatrovníka). Za týchto okolností bol
záver súdu prvej inštancie o potrebe bezodkladnej stabilizácie pomerov maloletého jeho zverením do

osobnej starostlivosti matky vecne správny. Matka má vytvorené vhodné bytové a výchovné podmienky
a je schopná zabezpečiť maloletému riadny režim a prostredie podporujúce jeho zdravý vývin, vrátane
eliminácie negatívnych vplyvov, ktorým bol vystavený (správa zo sociálneho šetrenia v domácnosti
matky zo dňa 30. 12. 2025).
19. Pokiaľ ide o názor maloletého, ktorý preferoval zotrvanie v starostlivosti otca, odvolací súd sa
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že tento nemohol byť za daných okolností rozhodujúci,

keďže ho bolo potrebné hodnotiť v kontexte jeho veku, správania a zistených skutočností, najmä vo
vzťahu k jeho vlastnému ohrozujúcemu správaniu.
20. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že otec vo svojom odvolaní nespochybnil konkrétne skutkové
zistenia, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal, a to najmä pokiaľ ide o užívanie návykových
látok maloletým, jeho rizikové správanie, či potrebu zvýšeného dozoru. Odvolanie založil výlučne na

namietaných procesných nedostatkoch. V odvolacom konaní pritom existuje priestor na vyvrátenie
skutkových tvrdení osvedčených v konaní o neodkladnom opatrení, ktorý však otec nevyužil. Za tejto
situácie odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, sleduje najlepší
záujem maloletého a bolo vydané v súlade s účelom neodkladného opatrenia, ktoré má dočasný
charakter a nepredstavuje konečné riešenie pomerov účastníkov, a preto vo vyvolanom odvolacom

konaní neboli splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu, ani pre jeho
zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Krajský súd uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.
21. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Na ďalšiu

irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.