Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/1516/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125316025
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125316025.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35792752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, proti povinnému:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XXX, XXX XX D., právne zast. LEXANTE s.r.o., so
sídlom Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53362624, o vymoženie

zmluvnej pokuty, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Marianna Vargová, so sídlom exekútorského
úradu Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov, IČO: 35530791, pod sp. zn. 190EX 498/25, o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 08.07.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie

exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom
na zastavenie exekúcie vo výške 99,80 EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na
vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 20.05.2025, domáhal
od povinného vymoženia 5051,30 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – platobného rozkazu
Okresného súdu Košice I sp. zn. 32Cb/75/2021 zo dňa 05.01.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 15.03.2022 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal

dňa 19.06.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Marianna Vargová, so
sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov, IČO: 35530791 (ďalej len ako
„súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 190EX 498/25. Poverenie na vykonanie exekúcie
bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 19.06.2025. Doručením poverenia sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 18.07.2025 predložil súdu Návrh povinného na zastavenie

exekúcie zo dňa 08.07.2025 spolu s jeho prílohami: Plnomocenstvo zo dňa 03.07.2025, Výpis zo
Spoločného registra bankových informácií potvrdzujúci splatenie úveru, ďalej aj Vyjadrenie oprávneného
zo dňa 17.07.2025, spolu s jeho prílohami: Plnomocenstvo zo dňa 01.12.2022, osvedčenie o registrácie
DPH, ďalej aj upovedomenie o začatí exekúcie, spolu s potvrdením o doručení povinnému, Žiadosť
súdneho exekútora o vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie datovanej ku dňu
08.07.2025, spolu s potvrdením o doručení oprávnenému. Na základe podania zo dňa 01.08.2025 a zo

dňa 12.03.2026 Mestský súd Košice predložil súdu v exekučnom konaní vyjadrenie o realizovanom
doručovaní písomnosti a potvrdenie o doručení exekučného titulu povinnému. Súd v exekučnom konanípri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj
z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe a príloh získaných z vlastnej činnosti.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 190EX 498/25 zo dňa 19.06.2025 bolo povinnému doručené
do vlastných rúk dňa 23.06.2025. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 08.07.2025 bol podaný
a doručený súdnemu exekútorovi elektronicky dňa 08.07.2025. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh
na zastavenie exekúcie bol podaný v rámci lehoty podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej

len „Exekučný poriadok“).

5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku z dôvodu riadneho nedoručenia exekučného titulu povinnému, ktorý je fyzickou osobou, a preto
exekučný titul nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Povinný súčasne požiadal súd, aby
posúdil neprimeranosť zmluvnej pokuty dohodnutej v zmluve o úvere č. XXXXXX-XXXXX vo výške 0,1 %

denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ktorá je podľa § 39 Občianskeho zákonníka potenciálne
neplatným právnym úkonom pre rozpor s dobrými mravmi a zákonom, a podľa § 301 Obchodného
zákonníka neprimerane vysoká vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a vedie
k nadmernému finančnému zaťaženiu povinného. V zmysle uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Obdo/11/2019 zo dňa 17.07.2019 sa stanovuje, že pre záver o neprimeranosti

zmluvnej pokuty je rozhodujúca jej výška v čase porušenia povinnosti, a nie celková suma, ktorá
narastá v dôsledku dlhodobého omeškania. V danom prípade zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne
(36,5 % ročne) je neprimeraná v porovnaní s bežnými úrokmi z omeškania (cca 8-9 % ročne podľa §
369 Obchodného zákonníka) a vzhľadom na hodnotu zabezpečovanej povinnosti (splátka úveru). Táto
zmluvná pokuta sleduje skôr sankčný než zabezpečovací účel, čo je v rozpore s dobrými mravmi (§

39 Občianskeho zákonníka). Povinný zároveň vzniesol aj námietku premlčania vymáhanej zmluvnej
pokuty dohodnutej v zmluve o úvere č. 235487-72387 zo dňa 26.07.2016 (ďalej len „zmluva o úvere“)
vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za obdobie od 24.01.2019 do 15.03.2022 podľa § 392 ods. 1 a
2 v spojení s § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, v
súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/18/2022. S poukazom na

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/18/2022 je zmluvná pokuta dojednaná percentuálnou
sadzbou (0,1 % denne) za každý deň omeškania považovaná za čiastkové plnenie, pričom premlčacia
doba začína plynúť pre každý deň omeškania samostatne. Zmluvná pokuta je vymáhaná za obdobie
od 24.01.2019 do 29.11.2021 je čiastkovo premlčaná uplynutím štvorročnej premlčacej doby. Povinný
poukázal na skutočnosť, že dňa 25.07.2016 povinný ako konateľ spoločnosti Safety Management s.r.o.

(so sídlom Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46747397) podpísal
zmluvu o úvere č. 235487-72387 s oprávneným vo výške istiny 4000 EUR. V tejto zmluve vystupuje
povinný ako fyzická osoba v postavení spoludlžníka č. 1, a v bode 10.1 predmetnej zmluvy strany
dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky je veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú
pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Spoločnosť Safety Management

s.r.o. bola uznesením Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-47CbR/10/2023 zo dňa 31.07.2023,
právoplatným dňa 31.08.2023, zrušená a dňa 04.10.2024 ex offo vymazaná z obchodného registra.
Okresný súd Košice I vydal dňa 05.01.2022 platobný rozkaz, ktorý nebol povinnému ako fyzickej osobe
doručený, pričom dňa 10.02.2022 súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Košice-Sever o
súčinnosť pri doručovaní s výsledkom zo dňa 26.02.2022, v rámci ktorého oznámil doručenie zásielky

do vlastných rúk, avšak podpis o prevzatí zásielky nie je medzi podkladmi evidovaný. Povinný zdôraznil,
že platobný rozkaz mu nebol doručený ani prostredníctvom príslušného policajného zboru, a preto
je vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu dňa 15.03.2022 chybné. Doručenie
platobného rozkazu povinnému ako fyzickej osobe nebolo preukázané, pretože podpis o prevzatí
zásielky nie je evidovaný a povinný potvrdzuje, že zásielka mu nebola doručená ani prostredníctvom

polície. Nedoručenie platobného rozkazu znemožnilo povinnému podať odpor v zákonnej lehote, čím mu
bola odňatá možnosť brániť sa voči nároku oprávneného. Exekúcia neprípustná, ak exekučný titul nie je
právoplatnýanivykonateľný.Povinnýpoukázalnato,žepodľavýpisuzoSpoločnéhoregistrabankových
informácií povinný splatil predmetný úver v plnej výške v priebehu 02/2023, a odvtedy oprávnený
nepodnikol žiadne kroky, čo viedlo povinného k domnienke, že vec je uzavretá. Povinný vzniesol aj

námietku v rozsahu neupovedomenia o nemožnosti doručenia platobného rozkazu podľa § 10 zákona
č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a požiadavke na súd v upomínacom konaní vyzvať žalobcu
o udelenie súhlasu s pokračovaním v konaní na príslušnom súde podľa Civilného sporového poriadku,
v prípade ak sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, a keďže povinný nebolinformovaný o takomto postupe súdu, je dané spochybnenie právoplatnosti predmetného exekučného
titulu. Na základe uvedených dôvodov povinný navrhol zastavenie exekúcie v celom rozsahu, a aby
priznal povinnému nárok na náhradu trov konania.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so zastavením
exekúcie s prihliadnutím na nasledovné skutočnosti. Exekučný titul bol vydaný v súlade s ustanoveniami
Civilného sporového poriadku a netrpí žiadnymi vadami. Ak sporová strana s rozhodnutím nesúhlasí,
má postupovať spôsobom upraveným Civilným sporovým poriadkom a využiť príslušné prostriedky

procesnej obrany, riadne a mimoriadne opravné prostriedky. Povinný svoju povinnosť, ktorá mu bola
uložená exekučným titulom nespochybnil – nepodal ani odpor, a ani následne nevyužil iné prostriedky,
ktoré Civilný sporový poriadok upravuje a to ani ako konateľ žalovaného v 1. rade v období vydania
exekučného titulu. Oprávnený považoval tvrdenie povinného o nedoručení platobného rozkazu za
účelové, nedôveryhodné a nepreukázané. Exekučné konanie nie je určené na meritórne preskúmavanie
rozhodnutí všeobecných súdov. Z podaného návrhu na zastavenie exekúcie nevyplývajú žiadne

skutočnosti o tom, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného
nároku. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného
titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a
povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré buď opomenul alebo neuplatnil v základnom
konaní. Je neprípustné, aby exekučný súd prihliadal na námietku povinného v exekučnom konaní, hoci

povinný svoju povinnosť zaplatiť vymáhanú sumu nespochybňoval a nenamietal nárok oprávneného
po doručení platobného rozkazu. Bolo by v rozpore s platnou úpravou, aby nepodanie odporu proti
platobnému rozkazu alebo nevyužitie predpísaného inštančného postupu o príslušných opravných
prostriedkoch mohlo byť nahradené v priebehu exekúcie. Z hľadiska platnej právnej úpravy a rozlíšenia
základného konania a vykonávacieho konania totiž nie je možné, aby tvrdenia či obrana uplatnená

alebo neuplatnená v základnom konaní sa mohla pripúšťať v exekučnom konaní, ak sa týkajú predmetu
základného konania. Oprávnený zdôraznil, že súd v exekučnom konaní nemožno za žiadnych okolností
považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť
rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej
fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa

vykonáva. A to všetko s poukazom na judikát R 47/1970, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
3CoE/275/2014 zo dňa 15.04.2015, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16Er/5381/2014
zo dňa 01.12.2015. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by
zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Oprávnený považoval tvrdenie povinného
o neprijateľnej výške zmluvnej pokuty v exekučnom konaní za neprípustné a nedôvodné. Zmluva

o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a spoločnosťou Safety Management s.r.o. ako
dlžníkom, k záväzku ktorého povinný pristúpil, je vzťahom obchodnoprávnym a v zmysle uvedeného
je potrebné pristupovať k posúdeniu zmluvnej pokuty za omeškanie s plnením splatných záväzkov.
Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Obdo/11/2019 zo dňa 17.07.2019, uviedol, že za neprimerane
vysokú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta vo výške 1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania

(2Cdo, 2Obdo/39/2010), resp. zmluvná pokuta vo výške 0,67 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania
(33Odo/61/2005) a ani zmluvná pokuta vo výške 0,23 % denne (33Odo/1779/2006). V predmetnom
zmluvnom vzťahu bola dohodnutá nižšia zmluvná pokuta len 0,1% denne. Nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty závisí na dĺžke doby, počas ktorej trvá porušenie povinnosti. Výška zmluvnej pokuty je tak priamo
úmerná a závislá od doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Z pohľadu

primeranosti zmluvnej pokuty je na mieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanou vo forme pevne
stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie.
Výšku zmluvnej pokuty nemožno posudzovať len z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého
omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Vo
vzťahu k námietke povinného o premlčaní zmluvnej pokuty v časti od 24.01.2019 do 29.11.2021 ide

o judikovaný nárok oprávneného exekučným titulom a od vykonateľnosti exekučného titulu plynie 4
ročná premlčacia doba ohľadne vymáhaných nárokov, ktorá vzhľadom na podanie návrhu na vykonanie
exekúcie dňa 17.06.2025 neuplynula. Povinný neuviedol v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne
relevantné skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti
resp. by boli dôvodom, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná. Oprávnený navrhol súdu, aby návrh

povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a priznal oprávnenému
nárok na náhradu trov exekučného konania.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, aka) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinnému nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak
súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod
na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči

oprávnenému.

10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný

sporový poriadok.“) ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o
doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie,
doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky
alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

13. Podľa § 108 Civilného sporového poriadku ak to súd považuje za potrebné, môže určiť, že písomnosť
sa doručí prostredníctvom útvaru policajného zboru, súdneho exekútora alebo obecnej polície.

14. Podľa § 266 ods. 2 Civilného sporového poriadku na doručovanie platobného rozkazu sa nepoužijú
ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116.

15. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

16. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch
rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba,
len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia
alebo po uznaní.

17. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

18. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za
súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinnému a tretích osôb. Formulačné poradie
vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnejúpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného
práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by
zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinnému

a tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym
produktom toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj
hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať,
či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.
ÚS 394/2020 z 23. marca 2021)

19. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinnému proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinnému, ktorý návrh

na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinnému exekúcia

zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade
ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

20. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v rámci lehoty podľa § 61k ods.

2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku mal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou -
účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru,
že v celom rozsahu nie je dôvodné.

21.Povinnýnavrholzastaviťexekúciuzdôvodunedoručeniaexekučnéhotitulu,včohodôsledkupovinný

namietol nedostatok formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý považoval za neprávoplatný
a nevykonateľný. V zmysle uvedeného súd preskúmal spôsob doručovania exekučného titulu
a vykázanie jeho doručenia povinnému do vlastných rúk a to s prihliadnutím najmä na § 106 ods. 1
písm. a) Civilného sporového poriadku v spojení s § 266 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, a to
z dôvodu, že spôsob doručenia exekučného titulu predstavuje okolnosť, ktorá nastala po vzniku tohto

exekučného titulu, a ktorou sa podmieňuje náležitosť formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorá
sapreukazujeprávedoložkouprávoplatnostiavykonateľnosti.Exekučnýsúdniejebezvýhradneviazaný
doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou je opatrené rozhodnutie súdu alebo iného orgánu pri
posudzovaní formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorú posudzuje nezávisle od toho, ako ju
súd, resp. iný orgán vyznačil na exekučnom titule. Exekučný súd musí na základe návrhu povinného

na zastavenie exekúcie vyhodnotiť, či predpoklady formálnej vykonateľnosti exekučného titulu reálne
nastali. A preto súd poukazuje na nasledovné zistené skutočnosti.

22. Súdu v exekučnom konaní boli predložené odpovede Mestského súdu Košice na jednotlivé
žiadosti o poskytnutie súčinnosti Informáciu o výsledku doručenia listinného rovnopisu platobného

rozkazu Okresného súdu Košice I sp. zn. 32Cb/75/2021 zo dňa 05.01.2022, a potvrdenia o doručení
exekučného titulu, preskúmaním ktorých boli zistené nasledovné skutočnosti. Predmetný platobný
rozkaz (spolu so návrhom na jeho vydanie a ďalšími prílohami) bol adresovaný povinnému na
jeho vtedajšiu (ako aj aktuálnu – viď hlavička tohto uznesenia – pozn. súdu) adresu trvalého
pobytu evidovanú v registri obyvateľov SR, pričom na poštovú prepravu bol podaný pod podacím

č. SK030729186SK dňa 07.01.2022, dňa 10.01.2022 bol realizovaný prvý pokus o doručenie, dňa
11.01.2022 bol realizovaný opakovaný pokus o doručenie zásielky, dňa 11.01.2022 bola táto zásielka
uložená, dňa 31.01.2022 bol zistený dôvod nedoručenia, dňa 01.02.2022 bola zásielka odoslaná späť
s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote. V zmysle uvedeného súd v základnom konaní vykonal
zákonné doručovanie písomnosti na adresu povinného v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) Civilného

sporového poriadku prostredníctvom poštového podniku (keďže preukázateľne nebolo realizované
doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu), avšak zasielaná poštová zásielka
nebola povinnému doručená do vlastných rúk. V zmysle § 266 ods. 2 Civilného sporového poriadku na
doručovanie platobného rozkazu sa nemôže aplikovať ust. § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadkuo aplikácii fikcii doručenia neprevzatej písomnosti súdu po realizovanom doručovaní na adresu fyzickej
osoby podľa § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku. Mestský súd v Košiciach predložil súdu
aj oznámenie o vykonanom doručení písomnosti – predmetného platobného rozkazu s jeho všetkými

prílohami realizovanom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach, ktoré bolo realizované
dňa 26.02.2022, a z ktorého vyplýva, že povinný si na adrese trvalého pobytu osobne dňa 26.02.2022
prevzaldoporučenúzásielkučopotvrdilsvojímvlastnoručnýmpodpisom.Uvedenéskutočnostivyplývajú
aj predloženej doručenky Okresného súdu Košice I sp. zn. 32Cb/75/2021 o listinnom o doručení
písomnosti – predmetného platobného rozkazu s prílohami, ktorá je opatrená podpisom povinného. Na

základe uvedeného súd v exekučnom konaní mal za preukázané, že predmetný platobný rozkaz povinný
prevzal osobne dňa 26.02.2022. Súd v exekučnom konaní mal taktiež za preukázané, že v tom čase
OkresnýsúdKošiceIvykonalvzmysle§106ods.1písm.a)a§108Civilnéhosporovéhoporiadkuriadne
a zákonné doručovanie písomnosti, a písomnosť sa považuje za doručenú povinnému do vlastných
rúk, v čoho dôsledku predmetný platobný rozkaz mohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 15.03.2022, tak ako to preukazuje doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou je opatrený.

Na základe uvedeného súd mohol konštatovať, že tento platobný rozkaz je spôsobilým exekučným
titulom v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže tento spĺňa náležitosť formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, a na jeho podklade možno viesť exekúciu v rámci tohto exekučného konania.
Námietku povinného o nedostatku formálnej vykonateľnosti exekučného titulu pre jeho nedoručenie
povinnému nebolo možné považovať za dôvodnú.

23. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu neupovedomenia povinného o nemožnosti doručenia
platobného rozkazu podľa § 10 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých
zákonov, teda v prípade ak platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd je
povinný o tom upovedomiť žalobcu a vyzvať ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na

súdepríslušnompodľaCSP.Predmetnúnámietkusúdnepovažovalzaprávnerelevantnú.Nárok,ktorýje
deklarovaný exekučným titulom, nebol oprávneným v procesnom postavení žalobcu uplatnený návrhom
na vydanie platobného rozkazu v rámci akéhokoľvek upomínacieho konania vedeného na Okresnom
súde Banská Bystrica, tak ako to vyplýva z prieskumu súdu v exekučnom konaní v rámci aplikácie
súdny manažment Okresného súdu Banská Bystrica. Exekučný titul bol preukázateľne vydaný len

v rámci základného konania pred Okresným súdom Košice I v zmysle príslušných ustanovení Civilného
sporového poriadku bez toho, aby dané konanie bolo dotknuté ustanoveniami špeciálneho predpisu,
ktorýmjeZákonoupomínacomkonaní.Preúplnosťjenamiestezdôrazniť,žesúdvupomínacomkonaní
podľa § 10 ods. 1 zákona o upomínacom konaní upovedomuje len žalobcu o nedoručení platobného
rozkazu žalovanému do vlastných rúk, a preto súd v upomínacom konaní nemá túto povinnosť proti

žalovanému.

24. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu neprimeranej výšky zmluvnej pokuty dohodnutej
v zmluve o úvere pre rozpor s § 301 Obchodného zákonníka (neprimerane vysoký vzhľadom na hodnotu
a význam zabezpečovanej povinnosti, pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka (neplatný právny úkon),

premlčania nároku na zmluvnú pokutu zo zmluvy o úvere podľa § 392 ods. 1 v spojení s § 397 ods. 1
Obchodného zákonníka.

25. Exekučný súd v konaní o zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie.
K uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môžu byť

len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku
exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v
exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí
atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že
návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol

právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný
vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní
neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom
bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom
oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych

prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný
titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku
exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych
ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré byspôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho
vymáhateľnosti bránia.

26. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,

ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

27. Predmetný exekučný titul bol povinnému riadne a zákonne doručený v intenciách osobitného
predpisu, v čoho dôsledku povinný mohol podať proti nemu riadny opravný prostriedok (odpor),
ktorým by namietol prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho výšku, alebo aj zánik
nároku, či nedostatok či už aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného, rozpor z dobrými mravmi, premlčanie nároku zo zmluvy o úvere, prípadne aj iné okolnosti,

ku ktorým malo dôjsť v čase pred vydaním platobného rozkazu prvostupňového súdu. Povinnému
v základnom konaní bol poskytnutý priestor, aby namietol nesprávnosť/nezákonnosť výšky nároku, ktorá
je deklarovaná exekučným titulom, premlčanie nároku zo zmluvy o úvere, neprimeranosť zmluvnej
pokuty a pod., a preto v exekučnom konaní takéto námietky sú bez právneho významu, keďže súd
v exekučnom konaní na ňu za žiadnych okolností nemôže prihliadnuť. Opatrenie rozhodnutia doložkou

právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo dotknutým účastníkom konania
doručené predpísaným zákonným spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu na základe včas podaného
vecne odôvodneného opravného prostriedku oprávnenými osobami. A preto súd v exekučnom konaní
aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo
dňa 05.11.2019 nedisponuje oprávnením posudzovať povinným namietnutú okolnosť týkajúcej sa

vecnej správnosti exekučného titulu (posúdenie otázky akýchkoľvek okolností odôvodňujúcich vydanie
platobného rozkazu). Súd v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd,
ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu, ktorý exekučný
titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc
orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu

v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti
stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Exekučný súd totiž
nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého
právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom (základnom) konaní, keďže
v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva.

V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá
slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom.
Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a nie je v
jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať. Exekučný súd je stotožnený so skutočnosťou, že nie
je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť

rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť).
Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného
konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že
vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20
Cdo 1940/2008). Na základe uvedeného súd konštatoval nedôvodnosť námietky povinného proti vecnej

správnosti exekučného titulu.

28.VtomtobodesúdpoukazujeajnanálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS230/2024
zo dňa 07.11.2024, v zmysle ktorého: „Podľa rozhodnutia Súdneho dvora C-534/15 osoby poskytujúce
zábezpeku za záväzky obchodnej spoločnosti z jej podnikania, ktoré majú funkčný vzťah s obchodnou

spoločnosťou,niesúspotrebiteľmi.Uvedenémuzáverukorešpondujeajaplikovateľnýzávernajvyššieho
súdu v uznesení sp. zn. 5Ndc/10/2016 z 9. novembra 2016 (R 18/2017), v ktorom konštatoval,
že „Fyzická osoba, ktorá ako konateľ alebo spoločník má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, sa
nepovažuje za spotrebiteľa v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto obchodnejspoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi.“. Z uvedeného dôvodu nemožno
hovoriť ani o sťažovateľovom postavení ako o postavení spotrebiteľa v preskúmavanom vzťahu, preto
sa na neho nevzťahovala ochrana spotrebiteľa a nebolo potrebné exekučný titul podrobiť ex offo

preskúmaniu z hľadiska toho, či obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Pri ďalších námietkach
sťažovateľa (o rozhodcovskej zmluve, nárokoch priznaných v rozpore so zákonom a pod.) možno
konštatovať, že ide o námietky vecného charakteru týkajúce sa veci samej, ktoré bolo možné uplatňovať
primárne v rozhodcovskom konaní, prípadne v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a nie
v exekučnom konaní. Tieto námietky s poukazom na princíp subsidiarity ústavný súd považoval za

neprípustné, preto sa nimi bližšie nezaoberal.“

29. Súd však i napriek vyššie uvedenému uvádza, že v prípade uplatnenia formálnych pravidiel
(zákonných noriem t. j. Exekučného poriadku) a striktného naplnenia právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu v tomto konkrétnom prípade by nedochádzalo k žiaducim a spoločensky únosným
výsledkom. Je potrebné poukázať, že právo priznané súdnym exekučným titulom je potrebné realizovať

v spojení s ďalšími kritériami, aby sa zmiernili tvrdosti pri jeho výkone. Na uvedené tézy zákonodarca
reflektoval vo viacerých ustanoveniach Občianskeho zákonníka, najmä teda v citovanom ust. § 3
Občianskeho zákonníka a ust. § 39 Občianskeho zákonníka so všeobecnou povahou, príp. v mnohých
ďalších ustanoveniach. Je nesporné, že aplikačná funkcia a regulatívny charakter týchto ustanovení
sa vzťahuje na všetky skupiny majetkových a osobných vzťahov upravených normami občianskeho

práva. Podľa názoru súdu je nespochybniteľné, že Občiansky zákonník dáva dobrým mravom značnú
vážnosť a silu, aj keď nie sú bližšie špecifikované, resp. konkretizované, keďže definujú morálne
pravidlá správania sa, ktoré sa časom menia. Dobré mravy sú všeobecne platné pravidlá morálky, pri
ktorých je daný záujem ich rešpektovať. Ide o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných
zásad, ktoré sú v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti tvoriaci

kódex morálnych pravidiel. Dobré mravy možno chápať ako súbor určitých spoločnosťou vytvorených a
uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jedinca tak k vzájomnému rešpektovaniu sa navzájom, ako
aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti (v zmysle jej civilizačného zachovania). Dobré
mravy zároveň predstavujú korektív doplňujúci súkromnoprávnu reguláciu umožňujúci súdu hľadať
spravodlivé riešenie konkrétneho prípadu v prípadoch, ak aplikácia právnych noriem môže viesť k

zjavne nespravodlivému riešeniu. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby, ktoré môžu privodiť ujmu dlžníkovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, keď sa využíva najmä omyl, lesť, výrazná nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

30. Súd uvádza, že účastníci občianskoprávnych (ako aj obchodnoprávnych vzťahov) si môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva,
že sa od neho nemožno odchýliť. Vo vzťahu k otázke primeranosti výšky dohodnutej zmluvnej pokuty
súd poukazuje, že sa neprieči zmluvnej voľnosti zmluvných strán dohodnúť si výšku zmluvnej pokuty

podľa vlastného uváženia. Na druhej strane je však žiadúce dodať, že takto vymedzený predmet
zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť zmluvnú pokutu v akejkoľvek
výške. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka,
teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade
ustálil, či výška dohodnutej zmluvnej pokuty je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi (podporne podľa

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 10/95). Uvedené korešponduje s tézou
(používanou predovšetkým právnou vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve
nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri
aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom
uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej

akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve. Neprimerane vysoká zmluvná pokuta,
ktorá nekorešponduje s hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti, a zároveň dosahuje
intenzitu na rozpor s dobrými mravmi je sankcionovaná v režime Občianskeho zákonníka absolútnou
neplatnosťou.

31. Keďže zmluva o úvere nie je spotrebiteľského charakteru, ale preukázateľne je obchodnoprávneho
charakterunepriečisazmluvnejvoľnostizmluvnýchstrándohodnúťsivobchodnoprávnomvzťahumedzi
oprávneným a povinným zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne pre prípad porušenia tejto zmluvy.
Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku.Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná) lebo
ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho
má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane

veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v
sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto
povinnosť porušil. Takto dojednaná výška zmluvnej pokuty nijako neprekračuje účel zmluvnej pokuty
spočívajúci najmä v hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že
nesplnízabezpečovaciupovinnosťavdostatočnomzabezpečeníveriteľaprotiprípadnýmškodám,ktoré

by mu mohli nesplnením zabezpečenej povinnosti vzniknúť. V posudzovanej veci bola konečná výška
zmluvnej pokuty plne závislá na dobe po ktorú povinný nesplnil povinnosť, ktorú sám zmluvne prevzal.
Výsledná výška zmluvnej pokuty zabezpečenej pohľadávky je totiž dôsledkom relatívne dlhej doby,
ktorá uplynula odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky do jej zaplatenia, a teda jej dĺžka je plne
závislá od dĺžky omeškania zo strany povinného. V rozpore s dobrými mravmi je spravidla taká výška
zmluvnej pokuty, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje obvyklú v čase ich dojednania (resp. omeškania).

Dojednaná výška zmluvnej pokuty je primeraná s ohľadom na význam a hodnotu zabezpečovaných
povinností zo zmluvy o úvere. V danom prípade má súd za to, že sadzba zmluvnej pokuty vo výške
0,1% denne (36,5% ročne) priznaná exekučným titulom nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 39 Občianskeho zákonníka. A to aj s poukazom na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/11/2019 zo dňa 17.07.2019. Keďže exekučným titulom

je deklarovaný nárok zo zmluvy o úvere, ktorá je obchodnoprávneho charakteru, a ktorou povinný
podľa § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil k záväzku podnikateľského subjektu, právomoc súdu
v exekučnom konaní preskúmať exekučný titul z hľadiska limitovaného vecného prieskumu podľa §
53 ods. 3 písm. d) a e) Exekučného poriadku (prípady existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá by mala vplyv na vymáhaný nárok, a nebola namietnutá skôr) je vylúčená,

a preto súd v danej fáze exekučného konania musí akceptovať predložený exekučný titul z hľadiska
materiálnej vykonateľnosti v celom jeho rozsahu, čím teda je viazaný všetkými zisteniami, ktoré urobil
súd v základnom konaní, ktorými sú napr. okruh účastníkov, výška priznaného nároku, jeho priebeh
a pod. V danom prípade je vylúčená aj aplikácia moderačného práva súdu v exekučnom konaní podľa §
301 Obchodného zákonníka o možnom znížení výšky zmluvnej pokuty, keďže táto právomoc je zverená

lensúduvzákladnomkonaní.Námietkypovinnéhovecnéhocharakterutýkajúcesavecisamejzozmluvy
o úvere bolo možné uplatňovať len v rámci základného konania.

32. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu splatenia poskytnutého úveru s poukazom na
predložený výpis, ktorého preskúmaním bolo zistené, že neobsahuje informáciu o rozsahu plnenia

povinného v prospech nároku na zmluvnú pokutu deklarovanú exekučným titulom. Z predmetného
výpisu vypláva, že dotknutý úver je splatený, avšak istina daného úveru nie je predmetom vymoženia
v rámci tohto exekučného konania, tak ako to vyplýva napr. aj z návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie. Povinný nepredložil súdu akýkoľvek listinný dokument preukazujúci rozsah dobrovoľného
plnenia vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom.

33. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu vznesenia námietky premlčania uplatneného nároku
deklarovaného exekučným titulom v celom jeho rozsahu, a to všetko v zmysle konkretizácie v 5. bode
odôvodnenia tohto uznesenia.

34. Relevantnosť námietky premlčania vyžaduje splnenie troch náležitostí: 1. uplynutie právnym
predpisom vymedzeného času (premlčacej doby), 2. oprávnený nevykonal právo v rámci premlčacej
doby, a 3. povinný vzniesol v súdnom konaní o uplatnenom práve námietku premlčania. Premlčanie
je hmotnoprávny inštitút, ktorý v prípade použitia námietky premlčania má za následok zánik nároku
patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný

subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci, pričom súd je
povinný následne preskúmať jej dôvodnosť. V prípade exekučného konania možno túto námietku
uplatniť len ako dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V
takom prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1
písm. a) Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Súd

však nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo
právo alebo vymáhaná pohľadávka deklarovaná exekučným titulom sú premlčané, ak túto námietku
dlžník (povinný) nevzniesol.35. Premlčanie práva priznaného exekučným titulom sa spravuje § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(10-ročná premlčacia doba) pre nárok čo do istiny, opakujúce sa plnenia do momentu nadobudnutia
právoplatnosti exekučného titulu, a ostatného príslušenstva, a taktiež sa spravuje § 110 ods. 3

Občianskeho zákonníka (3-ročná premlčacia doba) pre nárok čo do opakujúceho sa plnenia, ktorého
zročnosť nastala po právoplatnosti exekučného titulu. V zmysle § 110 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, premlčuje sa za desať rokov odo
dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Exekučným titulom v tomto konaní je platobný rozkaz
Okresného súdu Košice I sp. zn. 32Cb/75/2021 zo dňa 05.01.2022, ktorým je povinnému uložená

povinnosť zaplatiť oprávnenému peňažný nárok do 15 dní odo dňa doručenia exekučného titulu,
v čoho dôsledku začiatok plynutia premlčacej doby je naviazaný na uplynutie tejto lehoty na plnenie
(paričnej lehoty), teda vo svojej podstate je moment začiatku plynutia premlčacej doby naviazaný na
moment nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý v tomto prípade nastal
ku dňu 15.03.2022, a jej koniec v prípade neuplatnenia nároku zo strany oprávneného v akomkoľvek
exekučnom konaní by pripadol na deň 15.03.2032.

36. Pre úplnosť v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na
súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto
uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané, a pre ktoré bol
na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Uplatnenie práva, ktoré už bolo

priznané vykonateľným súdnym rozhodnutím súdu alebo iného orgánu návrhom na vykonanie exekúcie
sa považuje za ďalší úkon, ktorý smeruje k realizácii práva. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie
sa plynutie premlčacej doby zastavuje (spočíva), a to na celý čas trvania exekučného konania. Súd
v tomto bode poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo 3/2008 zo
dňa 25.06.2008, podľa ktorého: „Keďže účinky ustanovenia § 112 OZ má i návrh na výkon rozhodnutia,

pokiaľ ide o pohľadávky priznané súdnym rozhodnutím Najvyšší súd SR má za to, že premlčacia doba (§
110 OZ), ktorá začala plynúť právoplatnosťou predmetného exekučného titulu, t. j. 9. 5. 1992 spočívala
počas konania okresného súdu od 28. 2. 1994 (podanie návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia) do 9.
4. 2003 (právoplatnosť uznesenia o zastavení výkonu rozhodnutia). Preto nemohla od právoplatnosti a
vykonateľnosti exekučného titulu (9. 5. 1992) do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému

(15. 6. 2006), uplynúť desať ročná premlčacia doba. Pokiaľ odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa majúc za to, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené po uplynutí desať
ročnej premlčacej doby, nie je jeho rozhodnutie správne. Je založené na nesprávnom právnom posúdení
veci.“

37. Oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na vymoženie zmluvnej pokuty
deklarovanej exekučným titulom v rámci obdobia od 24.01.2019 do 15.03.2022, teda do dňa
nadobudnutia právoplatnosti, v čoho dôsledku v danom rozsahu sa na prejednávanú vec aplikuje
plynutie 10-ročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Návrh na vykonanie
exekúcie bol podaný dňa 20.05.2025, a preto ku dňu iniciovania exekučného konania nárok

oprávneného z exekučného titulu nie je premlčaný podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka, keďže nedošlo k uplynutiu zostatkovej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v čoho dôsledku opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a v čase, keď
táto premlčacia doba nároku deklarovaného exekučným titulom neuplynula. V takomto prípade nie je
možné konštatovať dôvodné vznesenie námietky premlčania zo strany povinného.

38. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo
argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto
nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie,

ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.

39. Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný
návrhu na zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by
mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré

by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného
nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol
zrušený. Na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosti
formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadkuje spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom
konaní. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z
exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie

exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna
vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna
vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj
pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku, ako aj nároku na
náhradu trov exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by odôvodnene popierali existenciu

záväzku povinného voči oprávnenému a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska jej
neprípustnosti.Súdmalnespornepreukázané,žekudňuzačatiaexekúciesipovinnýpovinnosťuvedenú
vo výroku exekučného titulu v celom rozsahu nesplnil, a nie je ani prítomná prekážka pre vymáhateľnosť
nároku deklarovaného exekučným titulom v rámci výkonu tejto exekúcie. Exekúcia v tomto exekučnom
konaní sa teda začala dôvodne.

40. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na
zastavenie exekúcie v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení
so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1
Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.

3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

41. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnej nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie.

42. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

43. Podľa § 199e Exekučného poriadku prvá veta ak je zástupcom oprávneného alebo povinnému
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

44. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“)celková výška tarifnej odmeny sa určí súčinom základnej sadzby tarifnej odmeny
stanovenej podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej
služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

45. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eur 220,74 eura + 16,60 eura
za každých aj začatých 1 659,70 eura prevyšujúcich sumu 6 638,78 eura.

46. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška

peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

47. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej

odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

48. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.49. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

51. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je

doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,
nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

52. Povinný si uplatnil od oprávneného nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti
s podaním návrhu na zastavenie exekúcie v rozsahu 100 %, avšak bez jeho vyčíslenia.

53. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný
má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak

mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu,
ktorý možno oprávnenému pričítať. Súd po preskúmaní prvého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie
dospel k právnemu záveru, že nie je dôvodným podaním vo veci samej, a povinnému nevznikol nárok na
náhradu trov spojených s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Na základe uvedených skutočností
súd povinnému ním uplatnený nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávneného nepriznal,

tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

54. Oprávnený si uplatnil od povinného nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti
spodanímvyjadreniaknávrhunazastavenieexekúcieatovcelkovejvýške99,80EUR,ktorýpozostával
z dvoch úkonoch právnej služby (každý vo výške 31,65 EUR vrátane DPH) a dvoch režijných paušáloch

(každý vo výške 18,25 EUR vrátane DPH). Vypočítané z tarifného základu sumy vo výške 843,28 EUR.

55. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o prvom v poradí
návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo ani len k čiastočnému
zastaveniu prebiehajúcej exekúcie súdom, súd priznal oprávnenému od povinného nárok na náhradu

trov exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie v jeho
úplnom rozsahu (100 %). V tejto fáze exekučného konania predstavuje základ pre určenie tarifnej
odmeny suma vymáhanej zmluvnej pokuty v celkovej výške 6908,61 EUR. Hodnota jedného úkonu
právnej služby v exekučnom konaní v zmysle § 10 ods. 1, a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky predstavuje
sumu vo výške 237,34 EUR.

56. V tomto exekučnom konaní oprávnený má nárok na náhradu ďalších trov a to trov za právne
zastúpenie za dva úkony právnej služby – prevzatie a príprava právneho zastúpenia a podanie
vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie (2 x 118,67 EUR), ku ktorému sa pripočíta hodnota
dvoch režijných paušálov za rok 2025 (2 x 14,84 EUR) a hodnota dane z pridanej hodnoty, keďže

právny zástupca oprávneného podľa verejne prístupného zoznamu platcov registrovaných pre daň DPH
spravovaného Finančným riaditeľstvom Slovenskej republika je platcom dane z pridanej hodnoty (23 %
DPH vo výške 61,41 EUR), a preto výsledná suma nároku predstavuje sumu vo výške 328,43 EUR.
Oprávnený tento nárok uplatnil len rozsahu zodpovedajúcom sume vo výške 99,80 EUR, a preto súd
priznal oprávnenému od povinného v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie nárok na

náhradu ďalších trov exekučného konania v celkovej výške 99,80 EUR, tak ako je uvedené v III. výroku
tohto uznesenia. Nad rámec uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že po právoplatnosti
tohto uznesenia bude táto ďalšia náhrada trov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 99,80
EUR vymáhaná v rámci tohto exekučného konania formou vydania dodatku k povereniu na vykonanie
exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.