Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 7, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/30/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424203753
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4424203753.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa (osoby oprávnenej na
výživné): A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, C. D., zastúpeného splnomocnenkyňou:
Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, a osoby
povinnej platiť výživné (povinný): E. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, G. - A. H.,

zastúpeného splnomocnenkyňou: BREZOVAN s. r. o., so sídlom Francisciho 2383/1, Bratislava, o
návrhunavrhovateľanazvýšenievýživnéhoaoprotinávrhupovinnéhonazníženievýživného,oodvolaní
povinného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 10. decembra 2025 č. k. 7Pc/39/2024-406,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a IV. a v závislom výroku V. p o t v r
d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu
Nové Zámky č. k. 16P/17/2017-91 zo dňa 11.07.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.
k. 5CoP/47/2018-252 zo dňa 26.06.2019 v časti o výživnom na navrhovateľa A. A., nar. XX.XX.XXXX
tak, že vyživovacia povinnosť povinného: E. F. A., nar. XX.XX.XXXX, sa zvyšuje zo sumy 300 eur
mesačne na sumu 500 eur mesačne, počnúc od 09.09.2024, ktorú sumu je povinný povinný platiť

navrhovateľovi vždy do 15.- teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa; výrokom II.
zročné výživné za obdobie od 09.09.2024 do 30.11.2025 v sume 2946,52 eur povinnému uložil splácať
po 300 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok; výrokom
III. vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol; výrokom IV. návrh povinného na zníženie výživného zamietol
a výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a 2, § 76

ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, keď poukázal na pravidlo, že dieťa má právo
zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, čo však neznamená, že rodič povinný z vyživovacej povinnosti
má platiť neprimerane vysoké výživné vzhľadom na jeho finančné možnosti, navyše, ak postačuje
určenie nižšieho výživného, ktorým budú pokryté všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Zo spisového
materiálu mal súd preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom uplynula už dlhá doba -
šesť rokov a je nepochybné, že sa zvýšili výdavky na navrhovateľa vzhľadom na jeho vek a uplynulé

obdobie. Navrhovateľ momentálne študuje na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V akademickom
roku2025/2026jeriadnymštudentomštudijnéhoprogramuaplikovanáinformatika-dennáformaFakulty
prírodnýchviedainformatiky.Doškolychodíštyridnivtýždni.Navrhovateľoveobvyklécestovnévýdavkysú v sume 100 eur mesačne, výdavky na vstupy do fitnescentra 30 eur mesačne, výživové doplnky
30 eur, výdavky na oblečenie 40 eur, na obuv 30 eur, na hygienické potreby 20 eur mesačne, okrem
toho platí paušál 20 eur mesačne a streamingovú službu 12 eur mesačne, na stravu 300 eur mesačne.

Matka mu obvykle prispieva sumou 250 eur mesačne, niekedy aj viac. Uvedené výdavky súd uznal
za primerané a adekvátne vzhľadom na vek navrhovateľa, ako aj štúdium na vysokej škole a výživné
zvýšil na 500 eur mesačne, pretože mal za to, že uvedené výživné je primerané preukázateľným
výdavkom navrhovateľa, ako aj finančným možnostiam a schopnostiam povinnej osoby - otca. Okrem
toho prihliadol aj na to, že matka mu tiež prispieva výživným v sume okolo 250 eur mesačne, pričom

jej príjem predstavuje priemerne mesačne 1160,43 eur; ako aj na to, že navrhovateľ si brigádnicky
privyrobí. Školu navštevuje pravidelne. Mimoriadne potreby nemá, len v súvislosti s návštevou vysokej
školy a voľnočasovými aktivitami, ktoré sú tiež prospešné pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin do
budúcnosti. Vo zvyšku súd jeho návrh zamietol, pretože nepovažoval navrhované výživné v sume 700
eur mesačne zo strany otca za adekvátne k jeho odôvodneným potrebám, a ani za preukázané. Pokiaľ
ide o príjmové a majetkové pomery povinnej osoby - otca, u predchádzajúceho zamestnávateľa A. F.. G.

s ním bol ukončený pracovný pomer podľa § 63 odsek 1 písmeno b) Zákonníka práce pre nadbytočnosť.
Odstupné mu bolo vyplatené spolu v mzde v novembri 2024 vo výške 12294,21 eur brutto. Vzhľadom na
to, že v tomto mesiaci mu bolo vyplatené odstupné, čistý príjem mal povinný 13722,30 eur. Od decembra
2024 sa zamestnal v A. B. F.. I.. Podľa preukázateľných príjmov za posledných dvanásť mesiacov, t. j. od
novembra 2024 do októbra 2025, predstavuje priemerný mesačný čistý príjem povinného 3261,14 eur.

V uvedenom priemernom mesačnom príjme je premietnuté aj odstupné, ktoré povinný dostal v novembri
2024 od predchádzajúceho zamestnávateľa A. F.. Odstupné je tiež jeho príjmom. Podľa názoru súdu
povinný-otecmôžeprispievaťnavýživunavrhovateľasumou500eurmesačne,ikeďpodľametodických
pokynov k určovaniu výšky výživného z preukázateľného príjmu za posledných dvanásť mesiacov by
20 % z príjmu povinného - otca predstavovalo aj vyššiu sumu (650 eur), avšak odôvodnené potreby

navrhovateľa nepresahujú v súčasnej dobe výšku 500 eur mesačne. Pokiaľ išlo o návrh povinného na
zníženie výživného na 250 eur mesačne, súd ho aj z vyššie uvedených dôvodov zamietol s prihliadnutím
na jeho celkové majetkové pomery, keďže vlastní v G. tri byty, pričom v jednom býva, druhý prenajíma
a tretí svojpomocne rekonštruuje, ako to sám uviedol, teda je vhodný na prenájom alebo na predaj, čím
si môže povinný zvýšiť svoju životnú úroveň a príjmové pomery. Okrem toho je spoločníkom obchodnej

spoločnosti J. A. A. K. L., kde vlastní obchodný podiel v rozsahu síce len 7,14 %, avšak ide o obchodnú
spoločnosť s vlastným kapitálom viac než 154000 eur, čo vyplýva aj z účtovnej závierky tejto obchodnej
spoločnosti. Súd sa teda v žiadnom prípade nestotožnil s tvrdením povinného, t. j. otca navrhovateľa, že
návrh navrhovateľa nie je dôvodný, pretože navrhovateľ má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni,
ktorájevyššia,nežštandardná.Nemápríjemlenodzamestnávateľa,aleajzobchodnejspoločnostiamá

aj možnosť príjmu zo svojich nehnuteľností, ktoré môže prenajať alebo predať. Ďalej sa súd nestotožnil
ani s tým, že by konanie navrhovateľa bolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto by sa mu nemohlo
výživné zvýšiť. Zdôraznil, že výživné bolo naposledy určené v roku 2019 a od tej doby je nesporné, že
potrebynavrhovateľasaprimeranekjehoveku,fyzickémurastu,akoajnákladomnaštúdiumzvýšili.Súd
nepoprel, že vzťahy medzi účastníkmi nie sú úplne štandardné. Povinná osoba - otec mal rozsudkom

o rozvode manželstva upravený aj styk s navrhovateľom, v tom čase maloletým a bolo jeho právom a
povinnosťou tento vzťah riadne využívať a vytvoriť si tak so synom vzťah. Nemožno preto navrhovateľovi
vyčítať, že v súčasnej dobe, už ako plnoletý, nemá záujem sa so svojím otcom stretávať, keď s ním vzťah
vytvorený nemá. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia
súd mal za to, že návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného bol dôvodný. V zostávajúcej časti súd

návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného zamietol, a tiež zamietol aj návrh povinnej osoby - otca na
zníženie výživného. Podľa názoru súdu výživné vo výške 500 eur mesačne na plnoletého syna je plne
odôvodnenéjehopotrebám,akoajosobnýmazárobkovýmmožnostiamaschopnostiampovinnejosoby.
Zvýšením výživného zo sumy 300 eur mesačne na sumu 500 eur mesačne vznikol povinnej osobe
v jednotlivých mesiacoch od 01.10.2024 do 30.11.2025 nedoplatok na výživnom v sume 200 eur za

každý mesiac a alikvótna čiastka za mesiac september 2024 146,52 eur. Zročné výživné za obdobie
od 09.09.2024, t. j. od podania návrhu do 30.11.2025, predstavuje 2946,52 eur, t. j. alikvótna čiastka
za mesiac september 2024 predstavuje 146,52 eur (200 eur / 30 dní = 6,66 eur na deň x 22 dní). Za
obdobie od 01.10.2024 do 30.11.2025 nedoplatok na výživnom predstavuje 2800 eur (14 mesiacov x
200 eur mesačne). Nedoplatok na výživnom súd povolil povinnej osobe - otcovi splácať po 300 eur

mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok podľa § 232 odsek 3
CSP, pretože mal za to, že povinná osoba bude schopná zaplatiť zročné výživné v určených splátkach
bez akejkoľvek ujmy. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.3. Proti výrokom I. II. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktorý
navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Podľa jeho názoru

je napadnutý rozsudok v rozpore s požiadavkou na riadne, náležité a presvedčivé odôvodnenie súdnych
rozhodnutíakosúčasťprávanasúdnuochranu.Otázkaarbitrárnostirozhodnutiajezásadnáajzdôvodu,
že v prípade, ak by súd vydal rozsudok v mesiaci január 2026, a nie v decembri 2025, tak by zohľadnil
jeho skutočný pravidelný príjem, ktorý je omnoho nižší ako zhodnotil konajúci súd. Z vykonaného
dokazovania vyplynuli reálne výdavky navrhovateľa vo výške 126,23 eur, čo súd v napadnutom rozsudku

vôbec nezohľadnil. Aj pri akceptovaní všetkých neodôvodnených a nepreukázaných výdavkov, s ktorými
súd v napadnutom rozsudku operuje, tieto dosahujú finálnu sumu 582 eur. Navrhovateľov príjem pred
rozhodnutím vo veci samej pokrýva dostatočne jeho výdavky (300 eur + 250 eur výživné od matky
+ brigády). Navrhovateľov pravidelný príjem pozostáva z brigádnickej činnosti vo výške približne 150
eur, prídavku na dieťa 60 eur a štipendia 49 eur, spolu teda 259 eur mesačne, pričom do 31.12.2024
poberal aj daňový bonus vo výške 50 eur. Namietol, že náklady na cestovné výdavky vo výške 100

eur v súvislosti s využívaním motorového vozidla neboli žiadnym spôsobom preukázané. Navrhovateľ
nemá povinnosť sa každodenne prepravovať do školy počas celého roka, pričom sám uviedol, že do
školy sa v niektorých prípadoch prepravuje aj hromadnou dopravou (autobusové cestovné predstavuje
0,50 eur a železničná doprava je pre študentov bezplatná). Rozhodnutie využívať motorové vozidlo
je výlučne osobným komfortným rozhodnutím navrhovateľa. Spochybnil tiež náklady na streamingovú

službu Spotify v sume 12 eur, keď reálny mesačný náklad navrhovateľa je len 1,83 eur. Navrhovateľ
preukázal mesačný výdavok na výživové doplnky vo výške 9,40 eur, avšak súd mu neopodstatnene
priznal sumu 30 eur. Tvrdené náklady na vstupy do fitnescentra vo výške 30 eur navrhovateľ v konaní
nijako nepreukázal. Mesačný paušál na telefón bol preukázaný vo výške 10 eur, avšak súd operoval
so sumou 20 eur. Náklady na stravu vo výške 300 eur neboli v konaní nijako preukázané, práve

naopak, z vyjadrení navrhovateľa vyplynulo, že stravu mu bezplatne zabezpečuje matka, ktorej za
to nič neuhrádza. Priznaním výživného, ktoré výrazne presahuje preukázané potreby navrhovateľa,
súd fakticky zabezpečuje stav, ktorý môže negatívne ovplyvniť charakter navrhovateľa, pretože
nielen finančne prekračuje jeho reálne potreby, ale zároveň morálne deformuje princíp zodpovednosti
a spolupodieľania sa na vlastnej obžive. Navrhovateľ nie je odkázaný výlučne na výživné zo strany otca,

pretože má vlastné príjmy a úspory, ktoré mu umožňujú podieľať sa na zabezpečení vlastných potrieb.
V súlade s ustanoveniami Zákona o rodine sa od plnoletých detí oprávnene očakáva, že sa v rámci
svojich možností a schopností budú podieľať na vlastnej obžive. Pri posudzovaní miery odkázanosti
navrhovateľa je nevyhnutné prihliadať aj na charakter a organizáciu vysokoškolského štúdia. V súhrne
aktívna výučba predstavuje približne šesť mesiacov v kalendárnom roku a po zvyšný čas má študent

vytvorený priestor na výkon brigádnickej alebo inej zárobkovej činnosti. Navrhovateľ nie je osobou plne
odkázanou na výživné zo strany rodičov, ale má reálne a zákonom predpokladané možnosti aktívne
sa podieľať na zabezpečení vlastnej obživy, a to bez ujmy na riadnom plnení študijných povinností,
ktorú schopnosť navrhovateľ v minulosti aj fakticky využíval. Namietol, že navrhovateľ bez jeho súhlasu
časť finančných prostriedkov na vkladnej knižke použil na kúpu motorového vozidla. Poukázal na to,

že z jeho strany dochádzalo k snahe o udržiavanie kontaktu a o prejavy záujmu o syna, vrátane ponúk
pomoci a spolupráce, avšak zo strany syna nebola nikdy prejavená ochota akokoľvek sa zapojiť alebo
recipročne prispieť. Pri rozhodovaní by mal byť zohľadnený celkový charakter vzťahu medzi otcom
a synom, ako aj správanie navrhovateľa. Ďalej uviedol, že jeho finančné pomery sa preukázateľne
zmenili k horšiemu. Dosahuje príjem približne 2200 eur, z ktorého príjmu je potrebné odpočítať náklady

na dochádzanie vo výške 300 eur mesačne. Skutočnosť, že je vlastníkom nehnuteľností, neodráža jeho
reálnu finančnú situáciu, keďže tento majetok je výrazne zaťažený záväzkami. Obdržal síce odstupné,
ale toto bolo bezprostredne použité na čiastočné vyporiadnie bezpodielového spoluvlastníctva. Na
vyplatenie manželky vo výške 25000 eur si bol nútený vziať si pôžičku, ktorú spláca po 590 eur mesačne.
Vedie bežný, primeraný životný štýl, bez znakov nadštandardu.

4. K odvolaniu povinného sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu
vecnej správnosti potvrdiť. Podané odvolanie považoval za nedôvodné. Návrh na zvýšenie výživného
podal po tom, čo nastúpil na štúdium na vysokej škole a zároveň po tom, čo v konaní sp. zn.

7P/170/2023 jeho rodičia uzavreli dohodu, že otec je povinný platiť zvýšené výživné na jeho sestru,
kde sa otec vyjadril, že zvýšené výživné bude rovnako platiť aj jemu, čo sa však nestalo. V konaní
riadne zdôvodnil potrebu zvýšenia výživného, pričom všetky výdavky sa považujú v zásade za jeho
objektívne a odôvodnené potreby, resp. osoby oprávnenej na výživné v jeho veku, najmä s prihliadnutímna skutočnosť, že odrážajú možnosti otca a jeho životnú úroveň. Uvádzané výdavky sú primerané,
objektívne dané, a nie je potrebné ich existenciu preukazovať dokladmi o ich úhrade, pretože ich
vyčíslenie vychádza zo všeobecných cien tovarov a služieb, primeraných potrebám osoby v jeho veku.

Základné výdavky na stravu vyčíslil v sume 300 eur mesačne, čo v priemere zodpovedá sume 10 eur
na deň, ktorú sumu na celodennú stravu muža v jeho veku je potrebné bezpochyby považovať za
primeranú. Okrem vyčíslených výdavkov je mnoho ďalších výdavkov, ktoré neboli zohľadnené, a to napr.
občasná zdravotná starostlivosť, dovolenka alebo krátky výlet, podiel na nákladoch na bývanie a pod.
Je nesporné, že jeho potreby a možnosť ich uspokojenia je limitovaná možnosťami rodičov, kde matka

dosahuje príjem 1160 eur, avšak otec dosahuje príjem najmenej 3261 eur, v ktorej sume nie zohľadnený
jeho ďalší príjem alebo potenciálny príjem otca z nájmu, prípadne iných zdrojov. Pokiaľ by mal otec len
príjem ako deklaruje vo výške 2200 eur, nebol by schopný hradiť výdavky, ktoré uvádzal v konaní. To,
že je navrhovateľ odkázaný na výživné, je objektívne dané tým, že sa v dennom štúdiu pripravuje na
svoje budúce povolanie. Denná forma štúdia neposkytuje časový priestor na výkon zárobkovej činnosti.

5. Povinný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa zotrval na podanom odvolaní. Nesúhlasil
s tvrdením navrhovateľa, že jeho výdavky sú „ primerané a objektívne dané“, a nie je potrebné ich
preukazovať dokladmi. Mal za to, že navrhovateľ si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a neuniesol
dôkazné bremeno, keď svoje tvrdenia o výške a „objektívnosti“ výdavkov nepodložil žiadnymi
relevantnými dôkaznými prostriedkami. Pokiaľ navrhovateľ argumentuje dohodou v konaní sp. zn.

7P/170/2023, zdôraznil, že toto konanie sa týkalo výlučne maloletého dieťaťa a navrhovateľ v ňom
nebol účastníkom konania. Akékoľvek jeho vtedajšie vyjadrenia boli len informatívne a v tomto konaní
sú právne irelevantné. Tvrdenia, že by mohol z prenájmu dvoch bytov získavať 1200 eur mesačne,
sú čisto hypotetickými domnienkami, ktoré sú v súčasnosti nerealizovateľné. Tieto nehnuteľnosti
momentálne rekonštruuje, čo ho stojí ďalšie finančné prostriedky. Tieto byty sú to jediné, čo mu zostalo

po rodičoch a považuje za absurdné a v rozpore s dobrými mravmi, aby bol nútený toto rodinné
dedičstvo predávať len za účelom platenia nadštandardného výživného, najmä ak bolo preukázané, že
výdavky navrhovateľa sú nadhodnotené. Poukázal na to, že za účelom rekonštrukcie si musel vziať
vysokú hypotéku. Správanie syna považuje za odporujúce dobrým mravom. Opakovane mal snahu ho
kontaktovať a riešiť finančné záležitosti mimosúdne, syn si ho však zablokoval a dlhodobo odmietal

akúkoľvek komunikáciu.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 písm. b/ CMP) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66
CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či
doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Predmetom konania na súde prvej inštancie je zvýšenie/zníženie výživného na plnoleté dieťa.
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zvýšil výživné zo sumy 300 eur na sumu 500
eur mesačne počnúc 9.9.2024, rozhodol o zročnom výživnom, vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol,
zamietol návrh povinného na zníženie výživného a rozhodol o trovách konania.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie vo
výrokoch I. (zvýšenie výživného), II. (zročné výživné), IV. (zamietnutie návrhu povinného na zníženie
výživného) a závislého výroku V. (trovy konania).

9. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne
posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa

mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:10. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal
v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým

záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v
súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení
dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými
závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá
ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP, pričom je samozrejmé, že odvolateľ nemusí súhlasiť so všetkými

skutkovými a právnymi závermi v ňom obsiahnutými.

11. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má v systéme vyživovacích povinností Zákona o rodine
významné postavenie a zaťažuje oboch rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov
neznamenámechanickúrovnosť,tedapriurčovanívýživnéhonemožnouplatňovaťmechanickývýpočet.
Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov (§ 75).

V konaní treba zisťovať pravidelné aj nepravidelné výdavky výživou povinnej osoby spojené s bývaním
(nájomné, údržba a prevádzka bytu, domu, náklady na energie), stravou, ošatením, obutím, zdravotným
stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami,
sporením, pôžičkami a úvermi a pod. Tieto kritériá na strane rodičov treba posudzovať vo vzájomnej
súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane výživou oprávneného dieťaťa. Podstatou vyživovacej

povinnosti je uspokojenie všetkých nákladov dieťaťa, ktoré možno očakávať, nielen výživu v užšom
slova zmysle. Je potrebné si uvedomiť, že výšku týchto nákladov nemožno zovšeobecniť, závisí napr. od
veku dieťaťa, jeho schopností, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, záujmov a koníčkov,
voľnočasových aktivít, školského zariadenia, v ktorom sa dieťa vzdeláva a pod., čím je daná potreba
odstupňovania miery týchto potrieb. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti nemožno opomenúť osobnú

starostlivosť rodiča o dieťa, ani zásadu rovnakej životnej úrovne, ktorá znamená, že výživným má byť
dieťaťu zaistená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov, a ktorú by rodičia
dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti (Radimský, J. - Radvanová, S. a kol. Zákon o
rodine. Komentár. Praha: Panorama, 1989, 434 s.). Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu
trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností

konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný
stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby,
majetkové pomery a pod. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak
je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy -
napríklad v prípade ťažkej invalidity dieťaťa.

12. Tak ako v reálnom živote nie je možné exaktne matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu dieťaťa
v širšom zmysle slova, tak nie je možné vyčísliť hodnotu osobnej starostlivosti, na ktorej by sa mali
rovnakou mierou podieľať obidvaja rodičia (netreba pripomínať, že nejde len o zabezpečenie a prípravu
jedla, zabezpečenie a údržbu bývania, pranie a žehlenie ošatenia, odvoz dieťaťa do a zo školy/zariadení,

ale napr. aj o zabezpečenie lekárskej starostlivosti a liečebného režimu dieťaťa v prípade ochorenia /
návšteva a čakanie u lekára alebo na pohotovosti, nemožnosť rodiča pracovať v prípade ošetrovania
členarodiny/alebootrávenieosobnéhočasusdieťaťom).Rovnakonetrebaprehliadnuťdveskutočnosti:
1/ výživou oprávnené dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a 2/ vyživovacia
povinnosť rodičov voči dieťaťu má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.

13. Práve na nemožnosť v reálnom živote matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu dieťaťa
v širšom zmysle bolo rozhodovacou činnosťou súdov ustálené určovanie výživného v rozsahu 20 – 30 %
z čistého príjmu povinného rodiča na všetky výživou oprávnené deti (na základe čoho bola vypracovaná
i Metodická príručka pre výpočet výživného rodičov k deťom), samozrejme so zohľadnením, že určenie

výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností
každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože
kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa
od prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné

priznáva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017). Každé jedno rozhodnutie
o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované
za pravidlo pre iné prípady (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 87/2017, 3 Cdo
226/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujútotiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných
hraniciach (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017, 3 Cdo 88/2017). V takto
individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie ani neprichádza do

úvahy (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 226/2017, 4 Cdo 148/2019).

14.Vzmyslesúdomprvejinštanciepoužitéhoustanovenia§78Zákonaorodinevspojenísustanovením
157 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho
súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností,

ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.

15. Súd prvej inštancie sa správne zameral na zistenie, či došlo k podstatnej zmene pomerov na
strane výživou odkázaného dieťaťa a výživou povinných rodičov od ostatnej úpravy výživného vykonanej
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 11. júla 2018 č. k. 16P/17/2017-91 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Nitre z 26. júna 2019 2018 sp. zn. 5CoP/47/2018 a podrobne skúmal pomery na
strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnal ich s aktuálnymi pomermi.

16. Je neprípustné, aby v konaní o zmene výživného dochádzalo k prehodnocovaniu správnosti
predchádzajúceho rozhodnutia, pretože posudzovať správnosť rozhodnutia súdu možno len

v odvolacom konaní. Súd rozhodujúci o zmene výživného musí vychádzať z predchádzajúceho
rozhodnutia súdu a z prezumpcie správnosti určeného výživného, ktoré je potrebné považovať za
zodpovedajúce zákonným kritériám v čase jeho vyhlásenia.

17. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle vyššie uvedeného a dospel k správnemu záveru, že

došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, pričom v podrobnostiach
odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (body 27.-31.). Správnym bol i rozsah
zvýšenia výživného, pričom súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a odvolací súd v podrobnostiach
na toto odôvodnenia poukazuje (body 27.-29.). Prvoinštančný súd správne rozhodol o dlhu povinného
na zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu – 9.9.2024 do 30.11.2025, ktorý mu uložil zaplatiť

v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku (bod 32.). Súd prvej inštancie s prihliadnutím na čiastočnému
vyhoveniu návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného správne zamietol návrh povinného na zníženie
výživného, pričom v podrobnostiach odvolací poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (bod
30.). Súd tiež správne rozhodol aj o trovách konania, keď podľa § 52 CMP žiadnemu z účastníkov

nepriznal nárok na ich náhradu.

18. K námietke povinného, že súd prvej inštancie nemal do jeho príjmu zarátať vyplatené odstupné,
odvolací súd udáva, že postup súdu prvej inštancie bol správny, pretože je potrebné vychádzať
z dosiahnutého príjmu v rozhodnom období. Nič na tom nemení, na čo bolo vyplatené odstupné použité,

naviac vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva nedochádza k zmenám v majetkových pomerov,
ale len k transformovaniu bezpodielového spoluvlastníctva na výlučné vlastníctvo oboch bývalých
manželov, keď pri vyporiadaní sa vychádza z rovnakého podielu každého z bývalých manželov. Ak jeden
z bývalých manželov nadobudne majetok vo väčšom rozsahu, je povinný zaplatiť finančnú náhradu na
vyrovnanie, a teda nenadobudne viac alebo menej, ako mu patrilo pred vyporiadaním.

19. K námietke povinného, že navrhovateľ vzhľadom na charakter a organizáciu vysokoškolského
štúdia môže vykonávať popri štúdiu zárobkovú činnosť, odvolací súd udáva, že navrhovateľ študuje na
vysokej škole dennou formou, a teda sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. Denná forma štúdia
neposkytuječasovýpriestornavýkonpravidelnejzárobkovejčinnosti.Niejevylúčené,žesištudentpopri

štúdiu nájde čas na „privyrobenie si“, uvedené však nemožno automaticky predpokladať a neznamená
to tiež, že by takto získané finančné prostriedky zbavovali rodičov vyživovacej povinnosti.

20. K spochybňovaniu niektorých výdavkov navrhovateľa odvolací súd udáva, že celkom nepochybne
len ťažko možno vyčísliť všetky odôvodnené výdavky navrhovateľa ako osoby oprávnenej na výživné,

a preto bola v záujme istého zjednotenia rozhodovania o výživnom v obdobných veciach vypracovaná
Metodická príručka pre výpočet výživného rodičov k deťom, samozrejme so zohľadnením, že určenie
výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností
každej prejednávanej veci, ako už bolo uvedené vyššie. V zmysle Metodickej príručky pre výpočetvýživného rodičov k deťom by v prejednávanom prípade malo byť výživné určené v rozsahu 20
% z čistého príjmu povinného, so zohľadnením jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k mladšej sestre
navrhovateľa, ku ktorej sa v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7P/170/2023

dobrovoľne zaviazal prispievať zvýšeným výživným v sume 500 eur mesačne.

21. Námietku povinného, že by sa nemalo prihliadať na výdavok vo výške 300 eur na stravné, keď
bývanie a stravovanie poskytuje navrhovateľovi bezplatne matka, odvolací súd považuje za nedôvodnú,
pretože celkom nepochybne navrhovateľ náklady spojené so stravou a bývaním má, pričom na tejto

skutočnosti nič nemení, že tieto náklady znáša v celom rozsahu matka.

22. Rovnako za nedôvodnú považoval odvolací súd i námietku povinného voči nákladom na cestovné
v súvislosti s motorovým vozidlom, keď používanie motorového vozidla nie je nadštandardom, naviac
sám povinný do práce denne cestuje motorovým vozidlom, s čím má spojené náklady vo výške 300
eur mesačne.

23. K námietke povinného, že správanie navrhovateľa dlhodobo vykazuje znaky jednostranného
očakávania plnení bez snahy o vzťahovú, či hodnotovú reciprocitu, čo je v rozpore so zásadou
vzájomnej úcty a dobrých mravov, odvolací súd udáva, že z obsahu spisového materiálu nevyplynuli
také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými

mravmi. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (bod 30.).

24. Pokiaľ povinný poukazuje na to, že jeho majetok je zaťažený pôžičkou a hypotekárnym úverom,
odvolací súd udáva, že uvedené nemôže byť v rozpore s oprávneným záujmom výživou odkázaných
osôb a výživné má pred uvedenými výdavkami prednosť (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
I., II. a IV. a v závislom výroku V. podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP a § 396 ods. 1 CSP tak, že

žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

27. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).