Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/51/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625203760
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5625203760.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy
Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom E. XXX/XX, F. G. H., D. I., t.č. bytom A. J. XXXX/X, I., zastúpená: Mgr. Monika Dubská, advokátka

so sídlom Šoltésovej 13, Ružomberok a otec E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXXX, F. G. H.,
D. I., zastúpený: SVK Legal, spol. s r.o., so sídlom Hlinická 398, 014 01 Bytča, IČO: 56 960 255, v konaní
o návrhu matky na zvýšenie výživného, v štádiu o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky
a kolízneho opatrovníka proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 22P/148/2025-248 zo
dňa 30. 01. 2026, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 22P/148/2025-248 zo dňa 30. 01. 2026

vo výroku I. o nariadení neodkladného opatrenia m e n í tak, že otec j e o p r á v n e n ý
stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok v čase od 14:30 hod. do 15:30 hod. v
priestoroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok za prítomnosti zamestnanca tohto úradu.

Matka j e p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a styk otca s maloletou umožniť.
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 22P/148/2025-248 zo dňa 30. 01.
2026 vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejajlen„okresnýsúd“)napadnutýmuznesenímvýrokomI.nariadilneodkladné
opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletou v rozsahu každý párny týždeň vždy vo štvrtok v čase od
14:30hod.do15:30hod.vpriestorochÚradupráce,sociálnychvecíarodinyRužomberokzaprítomnosti

osoby poverenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, pričom matke uložil povinnosť
maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a pred začatím styku odovzdať pred Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Ružomberok poverenej osobe a po ukončení styku ju prevziať pred Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok od poverenej osoby; výrokom II. určil, že neodkladné
opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej; vo výroku III. návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Okresný súd citujúc § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1, 2 CSP,
§ 330 ods. 1 CSP, § 333 CSP, § 363 ods. 1 CMP, čl. 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.
novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo

veciachrodičovskýchprávapovinností,ktorýmsazrušujenariadenie(ES)č.1347/2000,malosvedčené,
že výkon rodičovských práv a povinností k maloletej bol naposledy upravený rozsudkom Okresnéhosúdu v Přerov č.j. 25Nc/43/2022-87 zo dňa 19. 06. 2023, ktorým bola maloletá zverená do osobnej
starostlivosti matky a bol dohodnutý rozsah styku otca s maloletou v párnom týždni od štvrtka 14:30
hod. do nedele nasledujúcej po tomto štvrtku do 18:00 hod.; v čase letných školských prázdnin po dobu

desať po sebe nasledujúcich kalendárnych dní v júli a v auguste, pričom termín prázdninového styku
sa otec zaviazal dať matke vedieť do 30.4. každého kalendárneho roka. Za situácie, keď matka otcovi
v kontakte s maloletou bráni (návrh matky na zákaz styku otca s maloletou) a zároveň došlo k zmene
pomerov spočívajúcej v presťahovaní maloletej na územie Slovenskej republiky (so súhlasom otca),
nie je možné realizovať styk podľa predchádzajúcej úpravy, čo odôvodňuje, podľa okresného súdu,

potrebu nariadenia neodkladného opatrenia upravujúceho styk otca s maloletou. Okresný súd pri jeho
nariadení zohľadnil prebiehajúce trestné stíhanie otca, ktoré odôvodňuje určitú mieru obmedzenia styku
otca s maloletou, nie však jeho úplný zákaz, ako to navrhovala matka. Úplný zákaz kontaktu by mohol
viesť k oslabeniu alebo deformácii vzťahu maloletého dieťaťa k otcovi, čo nie je v jeho záujme. Vzhľadom
na uvedené zvolil okresný súd menej invazívnu formu zásahu, ktorá umožní zachovanie kontaktu medzi
otcom a maloletou pri súčasnom zabezpečení kontroly priebehu styku.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie kolízny opatrovník a navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Namietal, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako
orgán sociálnoprávnej ochrany detí vykonáva opatrenia podľa § 10 a § 11 zákona č. 305/2005 Z.z. o
sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele“), pričom medzi tieto

opatrenia nepatrí preberanie a odovzdávanie maloletého dieťaťa medzi rodičmi, pričom z napadnutého
uznesenia nie je zrejmé, akú úlohu by mala pri týchto úkonoch vykonávať poverená osoba. Uvedené
spôsobuje nevykonateľnosť napadnutého uznesenia. Zároveň poukázal na to, že jeho zamestnanec
nemôže preberať rolu rodiča a niesť zodpovednosť za situáciu, ktorá nastane po prebratí maloletého
dieťaťa od jedného rodiča. Nemá potrebné kompetencie a nemôže mať zodpovednosť za prežívanie

maloletého dieťaťa v blízkosti rodiča, s ktorým sa dieťa nechce stretávať, z prítomnosti ktorého môže
prežívať traumu.
4. Kolízny opatrovník ďalej namietal, že priestory úradu nemožno považovať za vhodné prostredie na
realizáciu styku, keďže nejde o prirodzené ani špecializované prostredie. Maloleté dieťa môže pociťovať
diskomfortprisedenívmiestnostisotcom,vočiktorémujevznesenéobvineniepresexuálnezneužívanie

(vo veci nie je rozhodnuté) a s cudzou osobou, zamestnancom úradu, kde nie je možné garantovať ani
to, že to bude vždy tá istá osoba. Zdôraznil tiež, že maloletá vo veku takmer 13 rokov opakovane a
jednoznačne vyjadrila odmietavý postoj k stretávaniu sa s otcom, uviedla, že sa s ním nechce stretávať
ani za prítomnosti matky a odmieta realizovať stretnutia v priestoroch úradu. Podľa jeho názoru je
potrebné tento názor rešpektovať. Poukázal na prebiehajúce trestné stíhanie otca, ako aj na skutočnosť,

že maloletá je vystavená konfliktu lojality, pričom jej psychický stav si vyžaduje špecializovanú pomoc.
V tejto súvislosti uviedol, že maloletá je klientkou poradensko-psychologických služieb úradu, avšak
vzhľadom na povahu podozrení nie je práca na obnove vzťahu s otcom v kompetencii psychológa úradu,
a preto bolo matke odporučené vyhľadať pomoc v špecializovanom zariadení.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie aj matka. Namietala, že okresný súd dospel

na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.
Súčasne navrhla, aby odvolací súd vyhovel jej návrhu a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
by otcovi zakázal styk s maloletým dieťaťom až do právoplatného skončenia trestného stíhania.

Uviedla, že otec neosvedčil základnú podmienku na nariadenie neodkladného opatrenia, a to potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Skutkové tvrdenia otca uvedené v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nie sú pravdivé a jeho vzťah s maloletou nebol taký intenzívny, ako
otec opisuje vo svojom návrhu. Dôkazy predložené otcom, videozáznam, zvuková nahrávka, správy
a fotografie pochádzajú spred piatich/šiestich rokov a nezodpovedajú aktuálnemu veku ani výzoru

maloletej. Zdôraznila, že z týchto dôkazov nie je možné určiť dátum ich vzniku a že už boli hodnotené
Okresným súdom Přerov v predchádzajúcom konaní. Otec účelovo interpretuje jej správanie a prekrúca
jej tvrdenia o zdravotnom stave maloletého dieťaťa. Snaží sa ospravedlniť svoje nevhodné konanie
tvrdeniami o jej údajnom motíve pomsty, hoci voči otcovi je vedené trestné stíhanie pre trestnú činnosť
páchanú na maloletej, vlastnej dcére. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní opomenul zásadu

najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, najmä jeho bezpečie, dôstojnosť a duševný vývin. Maloletá sa
s otcom nestretáva minimálne od marca 2025, pričom kontakt s otcom odmieta zo strachu a z dôvodu
udalostí,prektoréjeotectrestnestíhaný.Zdôraznila,ževdanomprípadenebolaosvedčenánaliehavosť
aninevyhnutnosťdočasnejúpravypomerovaženariadenéneodkladnéopatreniesamíňasvojmuúčelu.Okresný súd sa nevysporiadal s viacerými podstatnými skutočnosťami, vrátane účelového vyhotovenia
nahrávok a jej tvrdenia o úhrade nákladov na apartmán.
6. Otec sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu kolízneho opatrovníka nestotožnil s jeho názorom, že

napadnuté uznesenie okresného súdu nie je vykonateľné, keďže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
nemá zákonné kompetencie na preberanie maloletého dieťaťa od jedného rodiča a jeho odovzdanie
druhému rodičovi, pričom takáto činnosť podľa jeho názoru nepredstavuje zákonom ustanovené
opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Poukázal na ustálenú prax úradov práce,
sociálnych vecí a rodiny v Slovenskej republike, ktoré disponujú jednak vhodnými priestormi, ako aj

kvalifikovaným odborným personálom schopným participovať na asistovanom styku rodiča s maloletým
dieťaťom a pracovať na obnove ich vzťahu. Hoci táto činnosť nevyplýva zo zákona expressis verbis, z
§ 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele sa môžu vykonávať aj v
špeciálne vytvorenom prostredí, nielen v prirodzenom rodinnom prostredí. Pôvodne navrhol realizáciu
asistovaného styku v Centre pre deti a rodiny v Ružomberku, ktoré však túto možnosť odmietlo z dôvodu
prebiehajúceho trestného konania. Následne požiadal okresný súd o zváženie realizácie asistovaného

styku v priestoroch kolízneho opatrovníka, čo mu bolo odporučené Detským advokačným centrom
G.. Táto forma styku je podľa neho v súlade aj s metodikou Ministerstva spravodlivosti SR týkajúcou
sa participačných práv dieťaťa. Zdôraznil, že si je vedomý svojho procesného postavenia v trestnom
konaní, avšak skutky poprel a uviedol, že čaká na výsledky znaleckého dokazovania. Poukázal na to,
že z predložených dôkazov vyplýva, že jej vzťah s maloletou bol pred vypuknutím konfliktu zdravý a

rešpektujúci.Spomenul,ženapriektvrdeniamuvedenýmvuzneseníovzneseníobvineniamalamaloletá
eštevauguste2024záujembývaťsním,čopodľajehonázoruspochybňuječasovévymedzenieskutkov.
Zdôraznil, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazy a dospel k záveru, že hoci existujú dôvody
na obmedzenie styku, ich intenzita neodôvodňuje úplný zákaz jeho kontaktu s maloletou, keďže by to
mohlo viesť k narušeniu ich vzťahu a nebolo by to v záujme maloletého dieťaťa.

7. Otec ďalej uviedol, že kolízny opatrovník v odvolaní poukazoval aj na odmietanie styku zo strany
maloletého dieťaťa a na údajný konflikt lojality vyvolávaný konaním jeho druhej dcéry. S ohľadom na
dlhodobý vplyv matky na maloletú a plynutie času je podľa neho odmietanie styku logickým dôsledkom
matkinho vplyvu, nie autentickým názorom maloletého dieťaťa. Poukázal na viaceré prejavy správania
matky, ktoré podľa neho preukazujú manipuláciu maloletého dieťaťa a utvrdzovanie v negatívnom

obraze o ňom („... predkladáme súdu hlasovú správu matky adresovanú bývalej manželke otca, z
ktorej okrem iného vyplýva, že i keď maloletá prejavila záujem byť s otcom, táto ju utvrdzovala v tom, že
to nepripadá do úvahy, že s ním predsa pôjde v aute a že budú spať v jednej izbe, že či je normálna.“).
Na základe predložených hlasových a písomných správ dospel k záveru, že odmietanie styku zo
strany maloletej je jej naučený postoj. Zdôraznil, že súd prvej inštancie sa so všetkými relevantnými

okolnosťami riadne vysporiadal, svoje rozhodnutie primerane odôvodnil a zvolil primerané riešenie v
podobe asistovaného styku, ktoré rešpektuje najlepší záujem maloletého dieťaťa.
8. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky označil tvrdenia matky za nelogické a absurdné. Matka sa
nijakým spôsobom nevysporiadala so svojím vlastným správaním voči maloletej a sústredila sa výlučne
na spochybňovanie ním predložených dôkazov, ktoré označila za neaktuálne, hoci súčasne tvrdila, že

z nich nie je možné určiť dátum ich vzniku. Odmietol tvrdenia, že by išlo o staré dôkazy použité v
predchádzajúcom konaní, keďže konanie pred Okresným súdom Přerov bolo ukončené schválením
rodičovskej dohody bez vykonania dokazovania. Poukázal na nedôveryhodnosť tvrdení matky, ktorá
podľa neho v tomto konaní a v trestnom konaní prezentuje navzájom rozporné verzie skutkových
okolností, a to podľa vlastnej potreby. Zdôraznil, že takéto konanie je na ujmu maloletého dieťaťa,

ktoré potrebuje stabilitu a bezpečné rodinné prostredie. Komunikácia medzi ním a maloletou prebiehala
minimálne do marca 2025, pričom v rámci odvolacieho konania predložil aj konkrétne správy z augusta
2024, v ktorých maloletá prejavila záujem bývať s ním a žiadala ho o pomoc. Tvrdenia matky o veku
maloletého dieťaťa v čase vyhotovovania nahrávok sú v rozpore s obsahom jej vlastných správ, z ktorých
vyplýva, že matka si je vedomá vplyvu, ktorý má na maloletú a svoju autoritu voči nej využíva („Viki není

hloupá a chce jezdit na tréninky a mít lepší oblečení a všímala si aj otec raději dál všechno Petře než jí.
Toho se neboj. Vika ví, že beze mě by neměla nic a nebyla by tam kde je a nikdy neudělá nic, čím by mi
ublížila a ona ví, že ho nesnáším. Tehdy byla ješte malá.“). Správanie matky napĺňa znaky manipulácie
maloletého dieťaťa a poukázal na možné prejavy syndrómu zavrhnutého rodiča. Zdôraznil, že maloletá
je vystavená psychickému nátlaku zo strany matky, čo podľa neho vysvetľuje jej náhle odmietanie styku

s ním. Vo vzťahu k prebiehajúcemu trestnému konaniu uviedol, že si je vedomý svojho procesného
postavenia, skutky však poprel a zdôraznil, že čaká na výsledky znaleckého dokazovania. Maloletej
nikdy neublížil a nikdy sa k nej nesprával nevhodne. Samotná existencia trestného konania nemôže
automaticky odôvodniť úplný zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom. Otec nesúhlasil s tvrdenímmatky, že okresný súd opomenul najlepší záujem maloletého dieťaťa podľa čl. 5 zákona o rodine, keďže
podľa jeho názoru základným právom dieťaťa je zachovanie vzťahov s oboma rodičmi. Zdôraznil, že
neodkladné opatrenie bolo nariadené práve za účelom ochrany práv dieťaťa a zachovania jeho citových

väzieb s ním, pričom okresný súd správne zvolil menej invazívnu formu zásahu v podobe asistovaného
styku. V závere uviedol, že matka sa prostredníctvom maloletej snaží riešiť majetkový spor týkajúci sa
apartmánu, čo podľa neho nesúvisí s predmetom konania.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné
vo výroku I. zmeniť podľa § 388 CSP, a vo výrokoch II. a III. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2

CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdiť.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa

je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie
dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti,
ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným
stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho

dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je
dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na
vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

19. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

20. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou, alebo provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako ajpo ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia
má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd

zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, pri relevantných skutočnostiach, z ktorých
súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn.
stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov. Pripomína odvolací súd,
že mieru pravdepodobnosti, s akou sú uvedené údaje pravdivé, pritom súd vyhodnocuje vzhľadom
na individuálne okolnosti návrhu. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie

taký stav vzťahov účastníkov, pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou
neodkladných opatrení je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný
okamžitý zásah súdu.

21. Z obsahu spisového materiálu okresného súdu vyplýva, že výkon rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu v Přerove č. k.

25Nc/43/2022-87 zo dňa 19. júna 2023, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky
a súčasne bol schválený dohodnutý rozsah styku otca s maloletou. Podľa tejto úpravy bol styk otca s
maloletou dohodnutý v párnom týždni od štvrtka od 14:30 hod. do nasledujúcej nedele do 18:00 hod.,
ako aj počas letných školských prázdnin na obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych dní
v mesiacoch júl a august.

22. Súd prvej inštancie považoval za nosné dôvody pre úpravu styku otca s maloletou neodkladným
opatrením faktické prerušenie kontaktu maloletého dieťaťa a dlhodobé narušenie vzájomnej
komunikácie medzi rodičmi. Prebiehajúce trestné konanie však podľa okresného súdu odôvodňuje
potrebu zvýšenej opatrnosti pri styku maloletej s otcom, keďže nekontrolovaný kontakt by mohol mať
nepriaznivý dopad na jej psychickú pohodu, avšak v konaní neboli osvedčené také okolnosti, ktoré by

odôvodňovali úplný zákaz styku otca s maloletou. Trestné konanie vo veci nebolo právoplatne skončené
a nebolo osvedčené, že akýkoľvek kontakt otca s maloletou by bezprostredne ohrozoval jej zdravý vývin.
Z týchto dôvodov považoval okresný súd asistovaný styk za primerané opatrenie, ktorým je možné
eliminovať potenciálne riziká pri súčasnom zachovaní osobného kontaktu medzi rodičom a maloletým
dieťaťom.

23. Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu matky a kolízneho
opatrovníka konštatuje, že sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu
týkajúcimi sa potreby dočasnej úpravy styku otca s maloletou odlišne od jeho úpravy vyplývajúcej
z posledného právoplatného rozhodnutia súdu. Táto potreba vyplynula z osvedčených nových
skutočností, najmä z prebiehajúceho trestného stíhania otca, narušenia vzťahov medzi rodičmi a zo

zmeny bydliska maloletej na územie Slovenskej republiky. V tomto rozsahu považuje odvolací súd zásah
okresného súdu do poslednej úpravy styku otca s maloletou za opodstatnený a napadnuté uznesenie
okresného súdu za vecne správne. Napadnuté uznesenie okresného súdu však podľa odvolacieho súdu
neobstojí v časti spôsobu realizácie nariadeného styku.
24. Odvolací súd všeobecne k rodinnoprávnej problematike a k svojmu rozhodnutiu považuje za

podstatné uviesť, že v súčasnosti existuje široká zhoda – a to aj v medzinárodnom práve – na podpore
myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúcom sa detí, musí byť ich najlepší
záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania, z ktorého princípu posudzovanej veci potom odvolací súd
vychádzal. Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie napr. aj Charta základných práv Európskej
únie, v ktorej podľa čl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo

súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy
dieťaťa“. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý
vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými
deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone
o rodine. Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných

situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad
rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna úprava v § 25 ods. 1 zákona o rodine pripúšťa, že rodičia
sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom, zákon tak preferuje dohodu rodičov o úprave
styku s maloletým dieťaťom. Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o
ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.

25.Právonastykrodičasmaloletýmdieťaťomvyplývazčl.41ods.4ÚstavySlovenskejrepubliky,aleajz
Dohovoru o právach dieťaťa, kde v čl. 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na
ich starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho
súdupreľudsképráva,ktorýopakovanekonštatoval:„jevzáujmedieťaťa,abyudržiavalorodinnézväzkys odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/01),
dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje
city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.“ (Hansenová vs.

Turecko - č. 36141/97).
26. Výnimkou zo všeobecných pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je
prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené
alebo úplne zakázané. Ide však o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a
povinností, ktorý môže byť odôvodnený okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné,

že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Súd musí vždy prihliadať na
najlepší záujem dieťaťa, predovšetkým na jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, a teda zabezpečenie
jeho riadnej výchovy. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožniť so subjektívnymi predstavami rodičov
o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zabrániť tomu, aby
maloleté dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu rodiča, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti,
ako aj tomu, aby rodič nestratil akýkoľvek kontakt a dosah na výchovné pôsobenie na dieťa, pokiaľ nie

je tohto práva pozbavený, obmedzený alebo toto právo nemá pozastavené.
27. Matka vo svojom odvolaní namietala najmä absenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov,
poukazovala na prebiehajúce trestné stíhanie otca, odmietanie kontaktu zo strany maloletej a domáhala
sa úplného zákazu styku. Odvolací súd tieto námietky nepovažuje za dôvodné v rozsahu, ktorý by
odôvodňoval úplné vylúčenie styku otca s maloletou. Zo spisu vyplýva, že medzi rodičmi došlo k

faktickému prerušeniu kontaktu otca s maloletou, pričom matka sama navrhovala jeho úplný zákaz,
čím vznikol stav, ktorý objektívne vedie k oslabovaniu až k postupnému zániku vzťahovej väzby
medzi rodičom a maloletým dieťaťom. Takýto stav si spravidla vyžaduje bezodkladnú intervenciu súdu.
Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dieťa má právo byť vychovávané oboma rodičmi a pre
jeho zdravý psychický vývin je potrebné zachovať jeho pravidelný kontakt s oboma rodičmi.

28. Skutočnosť, že voči otcovi prebieha trestné stíhanie pre skutky závažného charakteru, považoval
okresný súd za významnú okolnosť, ktorá si vyžaduje zvýšenú mieru opatrnosti, avšak sama osebe
neodôvodňuje automatický zákaz styku. Okresný súd preto správne vychádzal zo záveru, že je potrebné
hľadať také riešenie, ktoré na jednej strane zohľadní existujúce obavy o bezpečnosť maloletého dieťaťa,
no na druhej strane nevedie k úplnému prerušeniu vzťahovej väzby medzi rodičom a maloletým

dieťaťom. Za týmto účelom okresný súd zvolil realizáciu osobného styku v priestoroch príslušného
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, teda v prostredí, ktoré je možné považovať za neutrálne
a kontrolovateľné. Odvolací súd sa s uvedeným záverom stotožňuje a považuje ho za primeraný
prostriedok na zabezpečenie riadneho priebehu styku bez neodôvodneného zásahu do rodičovských
práv otca, pri súčasnom zachovaní potrebnej miery ochrany maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti

odvolací súd primerane a podporne poukazuje aj na Nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998,
sp. zn. III. ÚS 125/98, podľa ktorého „Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských
vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská
zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené
také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je – ani pri plnom

rešpektovaní práv samých maloletých – zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby
rodičovi,vktoréhopriamejstarostlivostimaloletédieťanieje,bolstyksnímzakázaný,resp.neprimerane
obmedzený.“
29. Uvedené závery korešpondujú aj s ustálenou rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej
republiky, na ktorú odvolací súd poukazuje prostredníctvom Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS

38/2021-51 zo dňa 15.04.2021, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že: „Aj napriek tomu, že súdy a
orgány činné v trestnom konaní musia byť v súvislosti s maloletými veľmi aktívne, až podozrievavé,
nesmú žiadnym spôsobom deštruovať vzťahy maloletého s ktorýmkoľvek z rodičov. V prípade procesnej
synergie spočívajúcej v indikácii sexuálneho násilia znalcom v konaní s použitím termínu ,,zjavne“
a začatí trestného stíhania orgánmi činnými v trestnom konaní s použitím termínu ,,závažné“ nie

je potrebné veľa k tomu, aby bol rodič odstavený od sľubne sa rozvíjajúceho vzťahu s dieťaťom
(ktorý sa materializuje najčastejšie prostredníctvom stretnutia ergo styku s maloletým). Nízky vek
dieťaťa, možná manipulácia zo strany jedného z rodičov, animozitné vzťahy medzi rodičmi, možné
snahy fakticky nahradiť pokrvného rodiča novým partnerom sú všetko okolnosti, ktoré musia mať pri
zisťovaní skutočného stavu veci mimoriadnu relevanciu a súd ich musí brať na zreteľ. Je ústavne

neakceptovateľné, ak namiesto rozvíjania prepotrebného vzťahu sa dostávajú do popredia prvky
odlučovania a vzďaľovania rodiča a dieťaťa, pričom čas plynie osobitne nevýhodne pre odlúčeného
rodiča. Uvedené môže spôsobiť navždy nereparovateľný stav, keďže v čase, keď sa vzťahy a dôvera
medzi rodičmi a ich potomkami budujú, jeden z rodičov bude len v pozícii čakateľa na meritórnesúdne rozhodnutie. Ústavný súd uvádza, že neodkladné opatrenia vo veciach maloletých sú značných
zásahom do rodinného života a skutočne by k nim malo prichádzať len v odôvodnených prípadoch.
Zakazovanie styku alebo jeho obmedzenie na úplné minimum by malo byť z ústavnoprávneho hľadiska

len v pozícii prostriedku ultima ratio.“
30. Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou matky a kolízneho opatrovníka, že maloletá kontakt s otcom
odmieta. Názor maloletého dieťaťa je potrebné zohľadniť, najmä ak ide o dieťa schopné formulovať
vlastné stanovisko, tento názor však nemožno bez ďalšieho absolutizovať. Ústavný súd v citovanom
náleze zdôraznil, že súd musí záujem maloletého vyhodnocovať komplexne, so zreteľom na všetky

okolnosti prípadu, vrátane existencie rodičovského konfliktu, možného tlaku alebo manipulácie. Z
článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva pre vnútroštátne orgány
pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Preto
sú povinné prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti konkrétneho
prípadu rozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom (porov. Nuutinen proti Fínsku,
rozsudok z 27. júna 2000, ods. 128). Odvolací súd si je vedomý veku maloletej a významu jej názoru,

avšak v tomto štádiu konania ho nepovažuje za dostatočne stabilizovaný a nezávislý od okolností
konfliktu medzi rodičmi. Tento názor vznikol v čase dlhodobého prerušenia kontaktu maloletej s otcom,
a to bez možnosti jeho preverenia v bezpečných a kontrolovaných podmienkach. Za týchto okolností
by úplný zákaz styku na základe želania/názoru maloletej predstavoval neprimeraný zásah do práva na
rodinný život a bol by v rozpore so zásadou proporcionality.

31. Z obsahu odvolania kolízneho opatrovníka vyplýva, že jeho námietky nesmerovali primárne proti
samotnej potrebe dočasnej úpravy styku, ani proti jeho asistovanej forme, ale najmä proti spôsobu jeho
realizácie, konkrétne pokiaľ išlo o preberanie a odovzdávanie maloletého dieťaťa a viazanie výkonu
styku na činnosť úradom „poverenej osoby“.

32. K problematike „asistovaného styku“ odvolací súd poukazuje na metodické východiská aplikačnej
praxe vyplývajúce z metodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky k uplatňovaniu
participačných práv dieťaťa, podľa ktorých v prípade potreby objektivizácie rozporov medzi rodičmi
pri realizácii styku alebo v prípade potreby uľahčiť adaptáciu dieťaťa na novú situáciu (napríklad pri
dlhodobejšom prerušení kontaktu s jedným z rodičov) môže kolízny opatrovník zvážiť svoju účasť

pri realizácii styku, vrátane situácií súvisiacich s preberaním a odovzdávaním dieťaťa medzi rodičmi.
Zároveň sa zdôrazňuje, že nejde o zákonnú povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ale o
opatrenie vychádzajúce z individuálneho posúdenia potrieb dieťaťa a jeho rodiny. Z uvedeného vyplýva,
že samotná účasť zamestnanca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí pri realizácii styku rodiča s
maloletým dieťaťom nie je z hľadiska právneho poriadku vylúčená, ale naopak môže predstavovať

vhodný nástroj smerujúci k zabezpečeniu bezpečného a kontrolovaného priebehu styku. Odvolací súd
sa na základe uvedeného nestotožnil so záverom, že samotná forma asistovaného styku by bola z tohto
dôvodu vylúčená. Ak existujú obavy o bezpečnosť dieťaťa alebo potreba zvýšenej kontroly priebehu
kontaktu, je potrebné hľadať riešenie, ktoré umožní zachovanie osobného styku za kontrolovaných
podmienok. Asistovaný styk preto predstavuje menej invazívne opatrenie než úplné vylúčenie osobného

kontaktu medzi rodičom a maloletým dieťaťom. Neutrálne prostredie úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny je v danej fáze konania spôsobilé vytvoriť kontrolovaný rámec realizácie styku a zmierniť obavy
vyplývajúce z konfliktnej situácie medzi rodičmi a z prebiehajúceho trestného konania.
33. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou kolízneho opatrovníka, podľa ktorej preberanie a
odovzdávanie maloletého dieťaťa „poverenej osobe“ nepatrí medzi opatrenia zákona o sociálnoprávnej

ochrane detí a sociálnej kuratele a formulácia výroku okresného súdu v tejto časti neprimerane a
nepresne implicitne prenáša na orgán sociálnoprávnej ochrany detí úlohy, ktoré mu zákon výslovne
neustanovuje. Takto formulovaný výrok zároveň vyvoláva pochybnosti o jeho vykonateľnosti. Z
uvedených dôvodov napadnuté uznesenie v časti preberania/odovzdávania maloletého dieťaťa zmenil.
Odvolací súd má za to, že postačuje, ak je vo výroku zreteľne vyjadrené, že osobný styk rodiča s

maloletým dieťaťom prebieha za prítomnosti zamestnanca príslušného úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny, čo zodpovedá zákonnému rámcu, účelu dohľadu a zásade ochrany najlepšieho záujmu
maloletého dieťaťa. Zdôrazňuje však, že samotnú prítomnosť zamestnanca úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny pri realizácii styku nevníma ako prevzatie výkonu rodičovských práv a povinností, ani
ako prevzatie zodpovednosti za maloleté dieťa orgánom sociálnoprávnej ochrany detí. Účelom takejto

prítomnosti je výlučne zabezpečenie neutrálneho, kontrolovaného a bezpečného rámca realizácie styku,
pričom zodpovednosť za plnenie rodičovských práv a povinností naďalej v plnom rozsahu nesú rodičia
maloletého dieťaťa.34. Pri zohľadnení všetkých uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v danom
štádiu konania bolo primeraným riešením zachovanie osobného kontaktu medzi otcom a maloletou
v asistovanej forme, ktorá zohľadňovala existujúce obavy o bezpečnosť maloletého dieťaťa, avšak

zároveň neviedla k úplnému prerušeniu vzťahovej väzby medzi rodičom a maloletým dieťaťom.
Takto nastavené opatrenie predstavuje vyvážený zásah do práv účastníkov konania, rešpektuje
princíp najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa aj zásadu proporcionality. Úplný zákaz styku by za
daných okolností predstavoval neprimeraný zásah do práva na rodinný život, ktorý nebol dostatočne
odôvodnený konkrétnymi zisteniami o bezprostrednom ohrození maloletého dieťaťa.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku I. v zmysle § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a vo výrokoch II.
a III., ako vecne správne rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
36. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.