Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 1, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 36Ek/1832/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124357064
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Blahová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124357064.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so
sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: Bionel s. r. o.,
so sídlom Veľká okružná 17, 010 01 Žilina, IČO: 52 315 436, o vymoženie pohľadávky vo výške 388,15
EUR, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Marián Janec, so sídlom Exekútorského úradu v Žiline, Sad
SNP 666/12, pod sp. zn. 351EX 335/24, o návrhu súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty

tretej osobe: Finančné riaditeľstvo Slovenskej Republiky, Daňový úrad Žilina, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty tretej osobe - Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej Republiky, Daňový úrad Žilina, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.08.2024, domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 388,15 Eur na základe exekučného titulu – Výkaz

nedoplatkovč.2433108613,ktorývydalaA.B.C.,a.s.dňa05.06.2024,aktorýnadobudolvykonateľnosť
dňa 09.07.2024 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 07.08.2024
poverenie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Marián Janec, so sídlom
Exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 351EX 335/24.

3. Dňa 15.12.2025 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty tretej
osobe - Finančnému riaditeľstvu Slovenskej Republiky, Daňový úrad Žilina. V tomto návrhu súdny
exekútor uviedol, že „Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti som sa obrátil na Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, v zastúpení Daňovým úradom Žilina (ďalej len správca) som žiadal – pre
potreby identifikácie dlžníkov povinného žiadam o zaslanie kópie kontrolného výkazu dane z pridanej

hodnoty, prípadne žiadam oznámiť IČ DPH odberateľa (protistrany), ktorú povinne uviedol v posledných
troch daňových priznaniach. Exekútor požaduje poskytnúť požadovanú súčinnosť tak, aby pohľadávka
povinného voči správcovi dane bola riadne, správne a úplne identifikovaná. Exekútor pri identifikácii
pohľadávkypovinného(platiteľaDPH)vočisprávcovidanežiadauviesťprávnydôvodvznikupohľadávky
(nadmerného odpočtu), resp. právny dôvod vzniku pohľadávky povinného (platiteľa DPH), ako
zdaniteľnej osoby registrovanej pre uplatňovanie osobitnej úpravy na základe osobitného daňového

priznania – ktorým je podanie konečného daňového priznania k DPH OSS (uplatnený nárok na vrátenie
už zaplatenej dane z pridanej hodnoty), v nadväznosti na § 68ca zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o DPH“), v spojení s článkom
63c vykonávacieho nariadenia Rady 2019/2026 (osobitná právna úprava EÚ k podávaniu konečného
daňového priznania k DPH OSS), a deň vzniku pohľadávky. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada
exekútor, aby správca dane bezodkladne oznámil exekútorovi aktuálnu výšku, druh, splatnosť a právny

dôvod vzniku pohľadávky povinného voči správcovi dane (nadmerný odpočet, resp. nárok na vrátenie
časti už zaplatenej dane z pridanej hodnoty), najneskôr však do 15 dní od doručenia tejto žiadosti osúčinnosť. Následne mi bola doručená výzva, ktorou žiadal správca doplnenie žiadosti o poskytnutie
súčinnosti v časti o poskytnutie kópie kontrolného výkazu k dani z pridanej hodnoty podľa § 78a zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty doplnili o riadne odôvodnenú a konkretizovanú požiadavku

na oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva, najmä na identifikáciu majetku povinného,
špecifikáciu pohľadávok, ku ktorým by bolo možné poskytnúť záznamy alebo dokumenty týkajúce sa
majetku alebo majetok podliehajúci exekúcii. Zároveň som bol poučený, že v prípade, ak súdny exekútor
na výzvu správcu dane požadované údaje nedoplní – neoznačí konkrétnu pohľadávku, na ktorú sa
vzťahuje záznam v kontrolnom výkaze – správca dane požadované údaje z kontrolného výkazu DPH

neposkytne. Podľa výzvy správca dane opätovne uvádza, že orgány finančnej správy nevedú evidenciu
pohľadávok a kontrolné výkazy nie sú evidenciou pohľadávok a nie sú ani inými evidenciami, v ktorých
sa vedú záznamy o majetku povinného podľa vyhlášky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov vydanej na základe § 59 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Po doplnení podania mi bola doručená odpoveď, v ktorej mi boli v rozpore so zákonom odmietnuté
poskytnutie informácií o povinnom v požadovanom rozsahu a doručená výzva na doplnenie žiadosti.
s odôvodnením „Na výzvu správcu dane číslo 104920976/2025 zo dňa 01.12.2025 súdny exekútor
reagoval v určenej lehote, ale neuviedol špecifikáciu pohľadávok, ku ktorým by bolo možné poskytnúť
záznamy z kontrolného výkazu DPH. Kontrolný výkaz DPH nie je evidenciou pohľadávok, ale platiteľom

DPH je povinne predkladaným zoznamom, v ktorom deklaruje údaje o faktúrach za určité zdaňovacie
obdobie,nieúdajeopohľadávkach,atovelektronickejpodobeanaúčelysprávydaní.Údajekontrolných
výkazov DPH neslúžia na identifikáciu pohľadávok. Z dôvodu, že súdny exekútor na výzvu správcu dane
nedoplnil identifikáciu majetku povinného, špecifikáciu pohľadávok, ku ktorým by bolo možné poskytnúť
záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku alebo majetok podliehajúci exekúcii – nevyhovel výzve

správcu dane v plnom rozsahu, a preto sa jeho podanie – žiadosť o poskytnutie súčinnosti číslo 351
EX 298/25 – 9 zo dňa 19.11.2025 doručenej pod evidenčným číslom 620910773/2025 dňa 19.11.2025
v časti poskytnutie kontrolných výkazov DPH sa považuje za nepodanú.“ Podľa môjho názoru som
svoju žiadosť riadne doplnil a odôvodnil, správca sa žiadnym spôsobom nezaoberal dôvodmi pre
poskytnutie súčinnosť, iba skonštatoval, že žiadosť nebola doplnení teda nebola podaná. Správca dane

naďalej odmieta poskytnúť súčinnosti v požadovanom rozsahu, najmä oznámenie údajov z kontrolného
výkazu DPH, s odvolaním sa na daňové tajomstvo. Napriek skutočnosti, že povinnosť poskytnúť
údaje požadované údaje vyplýva priamo z Exekučného poriadku. Správca dane svojím odmietavým
a najmä svojvoľne selektívnym postupom pri poskytovaní zákonom oprávnených informácií, bráni
vykonateľnosti rozhodnutia. Napriek tomu, že ide o fungujúcu obchodnú spoločnosť, ktorá sa vyhýba

plateniu judikovaných pohľadávok, správca dane svojím konaním v rozpore so zákonom obmedzuje
vymožiteľnosť pohľadávky. Zákon nijako neumožňuje podmieniť poskytnutie údajov tým, že exekútor
musí najskôr preukázať existenciu majetku, o ktorom tieto údaje majú informovať. Takýto požiadavok
správcu dane je v priamom rozpore s účelom zisťovania majetku povinného podľa § 42 Exekučného
poriadku. Ak by sa takýto absurdný výklad prijal, znamenalo by to, že exekútor môže žiadať údaje len

o majetku, ktorý už pozná, čo je z logiky veci nemožné. Rovnako nelogické by bolo, ak by napríklad
kataster, banky, dopravné inšpektoráty alebo iné orgány verejnej moci podmieňovali poskytnutie údajov
potrebných na identifikáciu majetku povinného tým, že exekútor najskôr preukáže existenciu tohto
majetku. Práve tieto orgány disponujú informáciami, na základe ktorých je možné majetok povinného
identifikovať, a preto je zákonom uložená povinnosť súčinnosť poskytnúť. Výklad správcu dane by

viedol k úplnému popretiu účelu § 42 EP a prakticky by znemožnil výkon exekúcie, pretože exekútor
by nemal možnosť zistiť majetok povinného, pokiaľ by ho už vopred nepoznal. Takýto postup je preto
právne neprípustný, nelogický a protiústavný. Nakoľko správca dane postupoval v rozpore s výslovnými
ustanoveniami zákonov, formalisticky a bez súvislosti s účelom exekúcie, spôsobom znemožňujúcim
výkon právoplatného súdneho rozhodnutia. Navrhujem, aby súd uložil poriadkovú vo výške pokutu 500

EUR, alebo uložil povinnosť poskytnúť požadované údaje v lehote určenej súdom.“

4. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), počas exekúcie
sú tretie osoby povinné exekútorovi na jeho žiadosť poskytnúť súčinnosť v rozsahu primeranom

vymáhanému nároku, ak sa im preukázal poverením na vykonanie exekúcie.

5. Podľa § 42 ods. 2 Exekučného poriadku, súdy, prokuratúra, iné štátne orgány, orgány územnej
samosprávy, iné orgány verejnej moci, notári, iné fyzické osoby a právnické osoby, ak rozhodujú oprávach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, poskytnú
údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať
mlčanlivosť podľa osobitných predpisov.

6. Podľa § 42 ods. 5 Exekučného poriadku, tretie osoby, ktoré majú u seba záznamy alebo dokumenty
týkajúce sa majetku podliehajúceho exekúcii alebo majetok podliehajúci exekúcii, umožnia exekútorovi
tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na žiadosť mu záznamy alebo dokumenty vydajú
alebo urobia iné opatrenie požadované exekútorom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov

alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť.

7. Podľa § 42 ods. 12 Exekučného poriadku, súčinnosť podľa tohto zákona sú tretie osoby povinné
poskytnúť exekútorovi bezodkladne, bezodplatne a prednostne elektronicky. Ak má tretia osoba na to
vytvorené technické podmienky, poskytuje súčinnosť zdieľaným, nepretržitým a priamym prístupom na
základe dohody podľa odseku 13. Exekútor nesmie tretiu osobu obťažovať žiadosťami o poskytnutie

súčinnosti nad mieru, ktorú možno od nej spravodlivo vyžadovať.

8. Podľa § 42 ods. 15 Exekučného poriadku, ak tretia osoba neposkytne exekútorovi súčinnosť
požadovanú podľa tohto zákona, súd jej môže uznesením uložiť na návrh exekútora poriadkovú pokutu.
Uznesenie o uložení poriadkovej pokuty súd doručí exekútorovi a tomu, komu bola poriadková pokuta

uložená. Poriadková pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.

9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa § 102 ods. 1 CSP, súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä
tým, že a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi
okolnosťami, b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť
neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, c) neuposlúchne príkaz súdu, d) ruší poriadok alebo

dôstojný priebeh pojednávania alebo e) urobí hrubo urážlivé podanie.

11. Podľa § 102 ods. 2 CSP, výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej
povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.

12. Podľa § 102 ods. 3 CSP, súd môže pri opakovanom porušení povinnosti uložiť poriadkovú pokutu
do 2.000,00 Eur.

13. Zmyslom a účelom sankčného opatrenia v podobe poriadkovej pokuty je zabezpečenie toho,
aby bola splnená povinnosť uložená súdom, respektíve súdnym exekútorom pri výkone exekúcie. V

exekučnom konaní možno rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty vnímať ako procesnú sankciu,
ktorou možno vynútiť splnenie tých povinností, ktorých splnenie je nevyhnutné pre riadny priebeh
exekučného konania a ktoré plnené neboli. Svojou podstatou zároveň umožňuje zabezpečiť nielen
súčinnosť povinného, ale aj tretích osôb v prípade, ak títo nemajú záujem plniť povinnosti uložené
Exekučným poriadkom. Výška pokuty musí byť primeraná v pomere k tomu, aby prevenčne pôsobila

smerom k splneniu procesnej povinnosti.

14. V predmetnej veci súdny exekútor okrem iného žiadal Daňový úrad o zaslania kópie kontrolného
výkazu DPH. Súd je však toho názoru, že kontrolný výkaz DPH v zmysle § 11 ods. 1 Daňového
poriadku spadá pod daňové tajomstvo, keďže ide o informáciu, ktorá bola získaná správcom dane pri

správe daní. Pokiaľ súdny exekútor poukazuje na ustanovenia Nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 216/2004 Z. z. ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004
Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď poukazuje
na skutočnosť, že kontrolný výkaz DPH sa oblastí uvedených v § 1 písm. a) až v) Nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z. netýka, súd uvedené tvrdenie v súvislosti s návrhom na uloženie

poriadkovej pokuty považuje za irelevantné, a to s poukazom na § 1 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z.
z., v zmysle ktorého sa uvedený zákon nevzťahuje na ochranu tajomstva upraveného v osobitných
predpisoch (napr. § 17 Obchodného zákonníka, § 91 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 23, 23a a 23b zákona Slovenskej národnejrady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov). Súd zároveň v predmetnom prípade nemôže konštatovať ani pasivitu
zo strany Daňového úradu, keďže tento súčinnosť súdnemu exekútorovi poskytol, pričom neposkytnutie

súčinnosti v rozsahu alebo v podobe podľa predstáv súdneho exekútora ešte nezakladá, bez splnenia
ďalších skutočností, dôvod na uloženie poriadkovej pokuty. Daňový úrad súdneho exekútora vyzval
na odstránenie nedostatkov jeho podania (t. j. označenie konkrétnej pohľadávky na ktorú sa vzťahuje
záznam v kontrolnom výkaze) a súčasne súdnemu exekútorovi vysvetlil dôvody nemožnosti poskytnutia
ním požadovanej súčinnosti.

15. Súd rovnako poukazuje aj na § 64 a § 65 Exekučného poriadku, podľa ktorých zisťovanie
majetkových pomerov povinného má smerovať predovšetkým k danej vymáhanej pohľadávke a musí
zodpovedať princípu primeranosti, čo znamená, že súdny exekútor má oprávnenie požadovať súčinnosť
len v rozsahu primeranom vymáhanému nároku po tom, čo vyčerpal všetky jemu dostupné možnosti,
prostredníctvom ktorých má možnosť zistiť, pre neho relevantné informácie v súvislosti so zisťovaním

majetkových pomerov povinného. Súčinnosť zo strany subjektov vymedzených v § 42 Exekučného
poriadku je popri šetrení lustráciami z verejne dostupných zdrojov, súčinnosti povinného, či vyhlásenia
povinného o majetku v zmysle § 41 Exekučného poriadku a napokon osobného zisťovania majetkových
pomerovpovinného,lenjednýmzospôsobovzískavaniainformáciínevyhnutnýchkukončeniuexekúcie.
Súdny exekútor v posudzovanej veci žiadnym spôsobom nepreukázal ako postupoval v prípade

zisťovania majetku povinného a či vyčerpal všetky vyššie uvedené možnosti.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nevzhliadol dôvod na uloženie poriadkovej pokuty a preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh súdneho exekútora na uloženie poriadkovej
pokuty tretej osobe - Finančnému riaditeľstvu Slovenskej Republiky, Daňový úrad Žilina, zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.