Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-22Cpr/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222201485
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Malegová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7222201485.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Júliou Malegovou, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,

bytom v D., D. XX proti žalovanej: Košická arcidiecéza, so sídlom v Košiciach, Hlavná 28, IČO: 00 179
094, právne zastúpenej Sýkora – advokátska kancelária, s.r.o., Murgašova 3, Košice, IČO: 47 256 206,
o určenie, že menovaním žalobcu do funkcie farára bol založený pracovný pomer, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.2.2022, doplnenou podaniami zo dňa 9.2.2023,

dňa 14.2.2023 a zo dňa 28.7.2023 domáhal, aby súd určil, že rozhodnutím Rímsko Katatolického
biskupského úradu 041 83 E., F. XX, G. XXXX/XXXX, ako Ustanovenie za farára v Budkovciach zo dňa
21.6.1990, menom B. C., podľa § 42 ods. 2 Z. z., zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, bol pracovnou
zmluvou založený pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou. Založený pracovný pomer možno
skončiť iba výpoveďou podľa § 59 ods. l písm. b), v zmysle § 63 ods. l písm. d) ods. 2 Zákonníka práce,
ak prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 59
ods. 1 písm. c) Zákonníka práce nie je právnym titulom skončenia pracovného pomeru so žalobcom, ako

štatutárom právnickej osoby Rímskokatolíckej farnosti Budkovce. Podľa § 47 ods. 1 Zákonníka práce
žalovanej vyplývajú povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru, odo dňa keď vznikol pracovný pomer
neprestajne platiť mu za vykonanú prácu mzdu a to aj po 1. auguste 2006 po jej oznámení o okamžitom
skončenie pracovného pomeru.

2. Žalobu odôvodnil tým, že sa domáha priznania práva, vyplývajúceho z trvania pracovného pomeru
vo funkcii a úrade farára a štatutára farnosti Budkovce, a to uplatnenia mzdového nároku podľa §

118 ods. l Zákonníka práce, podľa ktorého: „Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu." Košická arcidiecéza, ako zamestnávateľ, svojim oznámením zo dňa 31.7.2006
ako „okamžité skončenie pracovného pomeru" od 1.augusta 2006 prestala za neho odvádzať odvody
do zdravotnej a Sociálnej poisťovne a prestala mu poskytovať za vykonanú prácu mzdu. Jej oznámenie
podľa žalobcu nemá inú právnu silu, ako oznámenie o neoprávnenom ukončení vyplácania mzdy. Od
času tohto oznámenia urobil žalobca všemožné kroky osobné aj právne na zvrátenie tohto oznámenia.
Jeho kroky boli neúčinné a viedli iba k zbytočným prieťahom a naťahovaniu času zvlášť na Okresnom

súde Košice I v konaní 12C/153/2006, a na Okresnom súde Košice II v konaní 42Cpr/84/2017, v spojení
so žalobou na obnovu konania 41Cpr/25/2020 právoplatne skončenou 8.2.2022. Žalovaná Košická
arcidiecéza sa v správe arcidiecézy dopustila porušenia cirkevných predpisov, vyjadrených v Kódexe
kánonickéhopráva,včastiprekladaniafarárovatýmajprekladaniejehoakofaráravofarnostiBudkovce.V cirkevnom spore uspel v cirkevnom súdnom konaní na Najvyššom tribunáli Apoštolskej Signatúry
vo Vatikáne. Napriek tomu Košická arcidiecéza vydávala právne neplatné rozhodnutia, ako neplatné
právne úkony, na dosiahnutie svojho zámeru na jeho preloženie z farnosti Budkovce. Napriek tomu

neustále vykonáva funkciu farára vo farnosti Budkovce pre veriacich, ktorí o to stoja a tým má aj právo
na uplatnenie mzdového nároku. Domáhal sa priznania mzdového nároku, vyplývajúceho z menovania
do funkcie farára vo farnosti Budkovce. V navrhovanej veci nebolo právoplatne rozhodnuté žiadnym
súdnym konaním, takže žalovaná strana podľa žalobcu nemôže vzniesť prípadnú námietku res iudicata.
Vyššie spomenuté súdne konania boli postavené „na vode" a nie na práve, na zákone. Nemajú nijakú

zákonnú silu, aby mohli prekaziť jeho právo na uplatnenie mzdového nároku. Mzdový nárok žalobcu
podľa neho vyplýva zo zákona a nie zo súdneho rozhodnutia. Keďže pracovný pomer medzi ním a
Košickou arcidiecézou nepretržite zákonne trvá, žalovaná má povinnosť mu poskytovať ako svojmu
zamestnancovi za vykonávanú prácu mzdu, pozastavenú od 1. augusta 2006. Poukázal na doklad Rím.
kat. biskupského úradu 041 83 E., F. XX, G. XXXX/XXXX, ako Ustanovenie za farára v Budkovciach zo
dňa 21.6.1990, menovanie (menom) Anton Zlatohlavý (ustanovenie menom = menovanie) za farára vo

farnosti Budkovce, čo je v zmysle zákona č. 311/2001 § 42 ods. 2, Z.z., Zákonník práce vymenovanie
ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu, pracovný pomer sa zakladá až po jeho
vymenovaní. Tú skutočnosť potvrdzuje aj Platový výmer Rímskokatolíckeho arcibiskupstva Košice zo
dňa 1.7.2004 vydaný na základe „menovacieho dekrétu". Žalobca sa podľa jeho vyjadrenia domáha,
podľa § 137 písm. d) CSP určenia, že jeho menovaním do funkcie farára vo farnosti Budkovce bol

založený pracovný pomer medzi ním a žalovanou Košickou arcidiecézou, podľa § 42 ods. 2 zákona č.
311/2001 Z. z. Zákonníka práce a podľa §137 písm. a) CSP, aby sa rozhodlo o mzdovom nároku, ako
splnenie si povinnosti žalovanej vyplývajúcej z pracovného pomeru, podľa § 47 ods. 1 Zákonníka práce.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 4.10.2023 k žalobe uviedla, že považuje žalobu za

neopodstatnenú,nedôvodnúašikanóznuanárokžalobcuvcelomrozsahuneuznáva.Zároveňžalovaná
poukázala na to, že nie sú splnené procesné podmienky na konanie a rozhodnutie o podanej žalobe
a žiadala, aby konajúci súd konanie zastavil resp. žalobu zamietol a priznal jej náhradu trov konania v
plnom rozsahu.
Žalobca sa už v minulosti v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 12C/153/2006

návrhom zo dňa 29.09.2006, ktorý upresnil podaním zo dňa 12.12.2006, domáhal určenia neplatnosti
vyššie uvedeného okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.07.2006 zo strany žalovanej,
určenia, že pracovný pomer naďalej trvá a žiadal priznať náhradu mzdy v sume priemerného
zárobku žalobcu a náhradu trov konania. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 12C/153/2006-156
zo dňa 02.10.2009, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 11 Co/19/2010-278 zo

dňa 04.05.2011, právoplatným dňa 20.06.2011 zamietol žalobu o určenie, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 31.07.2006 zo strany žalovanej je neplatné a pracovný pomer trvá. Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Cdo/194/2011 zo dňa 09.11.2011 odmietol dovolanie proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 11 Co/19/2010-278 zo dňa 04.05.2011 podané žalobcom.
Žalobca s cieľom obnoviť konanie na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 12C/153/2006 podal návrh

na obnovu konania zo dňa 13.06.2013, ktorý Okresný súd Košice I uznesením č.k. 38Cpr/2/2013-46
zo dňa 13.02.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 5CoPr/4/2015-71 zo dňa
03.12.2015, právoplatný dňa 11.02.2016 zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.
zn. 8Cdo/193/2016 zo dňa 24.11.2016 odmietol dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
č. k. 5CoPr/4/2015-71 zo dňa 03.12.2015 podané žalobcom. O mzdovom nároku žalobcu rozhodol

Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 12C/248/2009-45 zo dňa 19.06.2012 potvrdeným rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Co/219/2012-63 zo dňa 15.05.2013, právoplatným dňa 01.07.2013
a to tak, že súd žalobu žalobcu o náhradu mzdy voči žalovanej zamietol a priznal žalovanej náhradu
trov konania vo výške 100%. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že žalobca v súvislosti s uvedeným
určením trvania pracovného pomeru a súvisiacou náhradou mzdy vyčerpal všetky riadne a mimoriadne

opravné prostriedky, vrátane ústavnej sťažnosti, ktorá bola odmietnutá uznesením Ústavného súdu,
č.k. III. ÚS 339/2015-8 zo dňa 30.06.2015. Napriek tomu sa v roku 2017 žalobca v konaní vedenom
na Okresnom súde Košice II, sp. zn. 42Cpr/84/2017 opätovne domáhal určenia, že medzi žalobcom a
žalovanou neprerušene trvá pracovný pomer. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 42Cpr/84/2017-82
zo dňa 14.05.2018 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 9CoPr/13/2018-123 zo dňa

11.12.2019, právoplatným dňa 21.01.2020 zamietol žalobu o určenie, že medzi žalobcom a žalovanou
neprerušene trvá pracovný pomer. Žalobca s cieľom obnoviť konanie na Okresnom súde Košice II,
sp. zn. 42Cpr/84/2017 podal návrh na obnovu konania zo dňa 29.06.2020, ktorý Okresný súd Košice
II rozsudkom č.k. 41Cpr/25/2020-68 zo dňa 18.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu vKošiciach č.k. 3CoPr/3/2021 zo dňa 29.12.2021, zamietol. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
a rozhodnutia sa podľa žalovanej už o veci, ktorá je predmetnom tohto konania právoplatne rozhodlo a
v súlade so zásadou res iudicata a podľa ust. § 230 CSP nemôžno túto vec prejednávať a rozhodovať

znova.
Predmet konania vedeného na Mestskom súde Košice, pod sp. zn. K2-22Cpr/1/2022 medzi žalobcom
a žalovanou vyplýva podľa žalovanej z rovnakých skutkových okolností a je totožný s:
a) predmetom konania vedeným na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 12C/153/2006 medzi totožnými
stranami sporu, ktorý bol právoplatne skončený rozsudkom č.k. 12C/153/2006-156 zo dňa 02.10.2009,

potvrdeným s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Co/19/2010-278 zo dňa 04.05.2011,
právoplatnýmdňa20.06.2011,ktorýmsúdzamietolžalobuourčenie,žeokamžitéskončeniepracovného
pomeru zo dňa 31.07.2006 zo strany žalovanej je neplatné a pracovný pomer trvá,
b) predmetom konania vedeným na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 12C/248/2009 medzi totožnými
stranami sporu, ktorý bol právoplatne skončený rozsudkom č.k. 12C/248/2009-45 zo dňa 19.06.2012
potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Co/219/2012-63 zo dňa 15.05.2016,

právoplatným dňa 01.07.2013, ktorým súd žalobu žalobcu o náhradu mzdy voči žalovanej zamietol a
priznal žalovanej náhradu trov konania vo výške 100%,
c) predmetom konania vedeným na Okresnom súde Košice II, sp. zn. 42Cpr/84/2017 medzi totožnými
stranami sporu, ktorý bol právoplatne skončený rozsudkom č.k. 42Cpr/84/2017-82 zo dňa 14.05.2018
potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 9CoPr/13/2018-123 zo dňa 11.12.2019,

právoplatným dňa 21.01.2020, ktorým súd zamietol žalobu o určenie, že medzi žalobcom a žalovanou
neprerušene trvá pracovný pomer.
Ďalej žalovaná namietala, že z podanej žaloby nie je jasné splnenia akej povinnosti sa žalobca
od žalovanej domáha. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 10.02.2022, vrátane jej doplnení zo
dňa 09.02.2023 a 28.07.2023, domáha právnej skutočnosti, ktorá nevyplýva z osobitného právneho

predpisu. Žalobou na určenie právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného právneho predpisu by
podľa žalovanej bola žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru
podľa ust. § 77 ZP. Ak by súd vyhodnotil túto žalobu ako žalobu na určenie neplatnosti právneho úkonu
o skončení pracovného pomeru podľa ust. § 77 ZP, vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že
žalobcovi uplynula lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru resp.

určenie, že pracovný pomer trvá v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť
t.j. v lehote dvoch mesiacov od 01.08.2006. Vzhľadom na to, že ide o prekluzívnu lehotu, v rámci ktorej
sa možno obrátiť na súd, po uplynutí tejto lehoty už to možné nie je.
Žalobca bol nielen štatutárnym orgánom Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Budkovce, ale aj
zamestnancom žalovanej na základe uzavretej pracovnej zmluvy, a teda tak ako s každým iným

zamestnancom, tak aj so žalobcom, bolo možné zo strany žalovanej ako zamestnávateľa za splnenia
podmienok stanovených Zákonníkom práce skončiť pracovný pomer jedným zo spôsobov podľa ust. §
59 a nasl. ZP.
Na základe Ustanovenia za farára v Budkovciach č. 1025/1990 zo dňa 21.06.1990 vydaného žalovanou
bol žalobca ustanovený za farára v Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Budkovce. Avšak na základe Dekrétu

o odvolaní z úradu farára Prot. č.: 70/2012 zo dňa 01.02.2012, potvrdeného Dekrétom Kongregáciou pre
Klerikov N. 20121216 zo dňa 24.04.2012, bol žalobca diecéznym biskupom odvolaný z funkcie farára
vo farnosti Budkovce (žalobca už nie je farárom a nemôže vykonávať úkony spojené s postavení farára
– napr. slúžiť omše, spovedať a pod.). Žalovaná dala do pozornosti trest suspenzie udelený dekrétom č.
919/05zodňa16.09.2005žalobcovi,ktorýnaďalejtrváažalobcamázakázanévšetkyúkonyposvätného

stavu, úkony riadiacej moci a výkon všetkých práv a úloh spojených s úradom farára, a teda trvajú všetky
dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru a odvolania z funkcie farára vo farnosti Budkovce.
Postavenie žalobcu vo funkcii štatutárneho zástupcu farnosti Budkovce zaniklo ku dňu okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.07.2006. Žalovaná zároveň poukázala na Dekrét o ustanovení
farského administrátora Prot. č. 908/06 zo dňa 30.08.2006, ktorým arcibiskup preložil do farnosti

Budkovce nového farského administrátora - A. D.. Nový farský administrátor sa dňom 01.09.2006 stal
štatutárnym zástupcom farnosti, do ktorej bol menovaný, t.j. do Rímskokatolíckej farnosti Najsvätejšej
Trojice, Budkovce. Od 01.09.2006 už nebol žalobca štatutárnym zástupcom Rímskokatolíckej farnosti
Najsvätejšej Trojice, Budkovce, pretože za jej štatutára bol vymenovaný nový farský administrátor A. D..
Z vyššie uvedeného vyplýva, že so žalobcom bol skončený pracovný pomer a zároveň bol aj odvolaný

z funkcie farár vo farnosti Budkovce.
Podľa žalovanej žalobe nemožno vyhovieť ani v prípade posúdenia tejto žaloby súdom podľa § 137
písm. c) CSP. Z obsahu podanej žaloby vyplýva absencia naliehavého právneho záujmu.4. Žalobca vo svojej replike zo dňa 20.10.2023 uviedol, že tomto konaní sa nedomáha určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ale sa domáha podľa § 137 písm. a) CSP
o splnení povinnosti, a podľa § 137 písm. d) CSP o určení právnej skutočnosti, ako to vyplýva z

osobitného predpisu (Zákonníka práce), o určení, že menovaním žalobcu do funkcie farára bol založený
pracovný pomer. V súvislosti s námietkou žalovanej, že v danom prípade ide o res iudicata, poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 9Copr/2/2022 zo dňa 17. januára 2023 v tejto veci,
v ktorom bolo uvedené, že nejde o res iudicata a ktoré je záväzne pre toto konanie na Mestskom
súde Košice. V tomto konaní sa nedomáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ale sa

domáha určenia právnej skutočnosti, že menovaním žalobcu do funkcie farára bol založený pracovný
pomer a o splnení povinnosti. Skutočnosť tvrdená žalovanou, že žalobca bol štatutárnym orgánom,
za splnenia zákonom stanovených podmienok umožňovala žalovanému skončiť pracovný pomer so
žalobcom aj z dôvodu .... nie však výlučne iba z tohto dôvodu, je podľa žalobcu právny nezmysel.
Pracovný pomer je podriadený úkon menovaniu a nie opačne. Založenie pracovného pomeru do funkcie
je zrejmé. Skončenie pracovného pomeru je viazané na Zákonník práce, ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod

2, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2. podľa žalobcu v tomto konaní nie je
dôvod na skúmanie spĺňania požiadaviek podľa § 42 ods. 2, Zákonníka práce, pretože nejde o konanie
o neplatnom skončení pracovného pomeru výpoveďou. V námietkach žalovanej uvedené cirkevné
rozhodnutia nemajú podľa žalobcu žiadnu váhu pre toto konanie, a nie je potrebné sa k ním vyjadrovať.
Pre súd v tomto konaní je záväzný iba predpis Zákonníka práce, či jestvuje právoplatná výpoveď, alebo

nejestvuje. Tým že nejestvuje právoplatná výpoveď, pracovný pomer trvá a žalovaná je povinná si plniť
povinnosti z platného pracovného pomeru. Pokiaľ ide o námietku chýbajúceho naliehavého právneho
záujmu, žalobca uviedol, že sa nedomáha posúdenia veci podľa § 137 písm. c) CSP.

5. Tunajší súd uznesením zo dňa 11.4.2022 č.k. 22Cpr/1/2022-31 zastavil konanie z dôvodu prekážky

rozhodnutej veci (res iudicata) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Na
základe žalobcom podaného odvolania Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, uvedené uznesenie
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkol, že si dostatočne
neujasnil, čo je predmetom konania, keď sám v bode 13. napadnutého uznesenia uvádza, že žalobca
nárok o určenie, že menovaním do funkcie farára vo farnosti Budkovce bol založený pracovný pomer

neopiera len o skutočnosti, ktoré uvádzal v iných spomínaných konaniach ale tiež o skutočnosť, že aj po
okamžitom skončení pracovného pomeru listom zo dňa 31.7.2006 naďalej vykonáva funkciu farára a z
toho dôvodu sú jeho mzdové nároky oprávnené. V tej súvislosti súd prvej inštancie bez toho, aby vykonal
akékoľvek dokazovanie vo veci vyslovil záver, že táto skutočnosť sama o sebe nezakladá právo žalobcu
na mzdu a tiež vyvodil právny záver, že medzi stranami sporu nedošlo k vzniku nového pracovného

pomeru. Bolo preto úlohou súdu prvej inštancie predovšetkým odstrániť vady žaloby a vyzvať žalobcu,
aby žalobný návrh (petit) formuloval tak, aby zodpovedal podstate predmetu konania a tiež, aby doplnil
obsah žaloby o skutkové tvrdenia o tom, na základe akého konkrétneho menovania žalobcu do funkcie
farára vo farnosti Budkovce mal byť založený jeho pracovný pomer tak, aby bolo zrejmé, čoho sa vo veci
samej domáha. Odvolací súd navyše uviedol, že žaloba o určenie, že pracovný pomer trvá a žaloba o

určenie, že pracovný pomer bol založený menovaním nie sú žalobami s totožným predmetom konania.
Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bolo vyzvať žalobcu na odstránenie vád žaloby v zmysle §
129 C.s.p., pričom sa mal spravovať usmernením vysloveným odvolacím súdom v tomto rozhodnutí a
následne vo veci ďalej konať a rozhodnúť.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na dňa 5.11.2024, ktorého sa zúčastnili obe sporové strany. Žalobca
na uvedenom pojednávaní nad rámec písomných vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide o naliehavý právny
záujem, zo znenia § 137 písm. c) CSP vyplýva, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak to vyplýva z osobitného predpisu, pričom tu je tým osobitným predpisom Zákonník práce. Žalobca
nemal so žalovanou uzatvorený iný pracovný pomer okrem toho, ktorý vznikol na základe pracovnej

zmluvy zo dňa 02.01.1991, ktorému predchádzalo menovanie dňa 21.06.1990. Do dňa 31.07.2006 mu
bola žalovanou riadne vyplácaná mzda. Jeho žalobou uplatnený nárok je len na mzdu od 01.08.2006.
Dekrét o odvolaní z úradu podľa žalobcu nie je právoplatný. Žalovaná na uvedenom pojednávaní nad
rámec písomných vyjadrení uviedla, že v prípade ak by aj žalobca mal nárok na náhradu mzdy, čo
nepripúšťa, tento nárok by bol premlčaný.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami sporových strán, listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn. 12C/123/2006,sp.zn. 38Cpr/2/2013, sp.zn. 12C/248/2009, sp.zn. 42Cpr/84/2017 a sp.zn. 41Cpr/25/2020 a zistil tento
skutkový stav:

8. Žalobca bol na základe Ustanovenia za farára v Budkovciach č. 1025/1990 zo dňa 21.06.1990 (č.l.
4) vydaného žalovanou ustanovený za farára v Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Budkovce so všetkými
právami a povinnosťami v zmysle predpisov kanonického práva.

9. Žalobca a žalovaná uzavreli pracovnú zmluvu zo dňa 02.01.1991 (č.l. 60), na základe ktorej

bol žalobca prijatý do pracovného pomeru s druhom práce správca Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť
Budkovce. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

10. Žalovaná na základe Dekrétu o preložení prot. č. 642/05b zo dňa 17.06.2005 (č.l. 85) rozhodla o
preložení žalobcu s účinnosťou od 01.07.2005 z úradu farára Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Budkovce
za duchovného správcu (cappellanus) nemocnice v Humennom. Dekrét o preložení prot. č. 642/05b zo

dňa 17.06.2005 nadobudol právoplatnosť dňa 24.06.2006 a stal sa vykonateľným dňa 30.06.2006, čo
vyplýva z Rozhodnutia o vyhlásení farnosti za vakantnú zo dňa 30.6.2006, Prot. č. 700/06 (č.l. 86).

11. Žalobca písomnou žiadosťou zo dňa 20.6.2005 požiadal žalovanú o odvolanie Dekrétu o preložení
prot. č. 642/05b zo dňa 17.06.2005. Žalovaná uvedenú žiadosť Dekrétom prot. č. 642/05c zo dňa

24.06.2005 (č.l. 87) zamietla v plnom rozsahu.

12. V nadväznosti na vydaný Dekrét o preložení prot. č. 642/05b zo dňa 17.06.2005 žalovaná
Rozhodnutím o vyhlásení farnosti za vakantnú prot. č. 700/06 zo dňa 30.06.2006 (č.l. 86) v zmysle
ust. kán. č. XXXX § 2 Codex Iuris Canonici (ďalej len ako „CIC“) vyhlásila, že s účinnosťou odo dňa

01.07.2005 sa Rímskokatolícka cirkev, farnosť Budkovce stala vakantnou (uvoľnenou) a žalobca obýval
farskú budovu č. 122 Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Budkovce protiprávne od 01.07.2005 a podľa kán.
1747 § 1 CIC uložila žalobcovi povinnosť farskú budovu Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Budkovce ihneď
a bezpodmienečne uvoľniť.

13. Dňa 16.9.2005 vydal arcibiskup dekrét suspenzie (č.l. 93) s rozsahom podľa kánonov 1371.2, 1381
§ 2 a 1333 CIC spočívajúcu v tom, že sa navrhovateľovi zakázalo: 1) vykonávať všetky úkony moci
posvätného úradu, 2) všetky úkony riadiacej moci, 3) všetky práva a úlohy spojené s úradom farára.

14. Listom označeným ako Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.07.2006 žalovaná

okamžite skončila pracovný pomer podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP účinného v rozhodnom období
s poukazom na závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom. Závažné porušenie pracovnej
disciplíny žalobcom spočívalo v hrubom porušení kanonických predpisov týkajúcich sa preloženia
žalobcu z úradu farára Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Budkovce: žalobca nenastúpil na miesto
duchovnéhosprávcuvnemocnicivHumennom,neuvoľnilfarskúbudovuRímskokatolíckejcirkvi,farnosť

Budkovce, neodovzdal správu farnosti určenému administrátorovi a nezdržal sa vykonávania úloh farára
podľa kanonických predpisov, a to aj napriek napomenutiu, suspenzii a potvrdeniu dekrétov o preložení
a suspenzii Kongregáciou pre Klerikov.

15. Žalovaná Oznámením prot. č. 1188/11 zo dňa 24.11.2011 (č.l. 89) zrušila Dekrét o preložení

prot. č. 642/05b zo dňa 17.06.2005 a upozornila žalobcu, že vzhľadom na jeho doterajšie správanie,
porušovanie predpisov kánonického práva, nedovolené slúženie omše v súkromnom dome, hrubé,
neúctivé a vulgárne správanie voči farskému administrátorovi, diecéznemu biskupovi a emeritnému
biskupovi zvažuje jeho odvolanie z farského úradu Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Budkovce a navrhla
žalobcovi zrieknutie sa uvedeného farského úradu.

16. Žalobca bol na základe Dekrétu o odvolaní z úradu farára prot. č. 70/2012 zo dňa 01.02.2012 (č.l. 91)
odvolaný z úradu farára v Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Budkovce s účinnosťou odo dňa doručenia
uvedeného dekrétu žalobcovi. Tento bol potvrdený Dekrétom Kongregáciou pre Klerikov N. 20121216
zo dňa 24.04.2012 (č.l. 92).

17. V konaní vedenom na pôvodnom Okresnom súde Košice I, sp. zn. 12C/153/2006 návrhom zo dňa
29.09.2006, ktorý upresnil podaním zo dňa 12.12.2006, domáhal určenia neplatnosti vyššie uvedeného
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.07.2006 zo strany žalovanej, určenia, že pracovnýpomer naďalej trvá a žiadal priznať náhradu mzdy v sume priemerného zárobku žalobcu a náhradu
trov konania. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 12C/153/2006-156 zo dňa 02.10.2009, potvrdeným
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 11 Co/19/2010-278 zo dňa 04.05.2011, právoplatným dňa

20.06.2011 zamietol žalobu o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.07.2006
zo strany žalovanej je neplatné a pracovný pomer trvá. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
sp. zn. 3Cdo/194/2011 zo dňa 09.11.2011 odmietol dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
č. k. 11 Co/19/2010-278 zo dňa 04.05.2011 podané žalobcom.

18. Žalobca s cieľom obnoviť konanie na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 12C/153/2006 podal návrh
na obnovu konania zo dňa 13.06.2013, ktorý Okresný súd Košice I uznesením č.k. 38Cpr/2/2013-46
zo dňa 13.02.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 5CoPr/4/2015-71 zo dňa
03.12.2015, právoplatný dňa 11.02.2016 zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.
8Cdo/193/2016 zo dňa 24.11.2016 odmietol dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k.
5CoPr/4/2015-71 zo dňa 03.12.2015 podané žalobcom.

19. O mzdovom nároku žalobcu rozhodol Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 12C/248/2009-45 zo
dňa 19.06.2012 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Co/219/2012-63 zo dňa
15.05.2013, právoplatným dňa 01.07.2013 a to tak, že súd žalobu žalobcu o náhradu mzdy voči
žalovanej zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania vo výške 100%.

20. Žalobca tiež podal ústavnú sťažnosť, ktorá bola odmietnutá uznesením Ústavného súdu, č.k. III. ÚS
339/2015-8 zo dňa 30.06.2015.

21. V konaní vedenom na pôvodnom Okresnom súde Košice II, sp. zn. 42Cpr/84/2017 opätovne

domáhal určenia, že medzi žalobcom a žalovanou neprerušene trvá pracovný pomer. Okresný súd
Košice II rozsudkom č.k. 42Cpr/84/2017-82 zo dňa 14.05.2018 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach č.k. 9CoPr/13/2018-123 zo dňa 11.12.2019, právoplatným dňa 21.01.2020 zamietol žalobu
o určenie, že medzi žalobcom a žalovanou neprerušene trvá pracovný pomer.

22. Žalobca s cieľom obnoviť konanie na Okresnom súde Košice II, sp. zn. 42Cpr/84/2017 podal návrh
na obnovu konania zo dňa 29.06.2020, ktorý Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 41Cpr/25/2020-68
zo dňa 18.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3CoPr/3/2021 zo dňa
29.12.2021, zamietol.

23. Rímskokatolícka farnosť Najsvätejšej Trojice, Budkovce so sídlom: Budkovce 122, 072 15 Budkovce,
IČO: 31 992 684 (pôvodný názov Rímskokatolícka cirkev, farnosť Budkovce) je právnickou osobou so
samostatnou právnou subjektivitou, ktorú odvodzuje od Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike
a je vedená cirkevným odborom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky podľa Opatrenia Ministerstva
kultúry SR číslo MK-33/2001-1 zo dňa 10. januára 2001 v súlade s § 19 ods. 1 zákona číslo

308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení
neskorších predpisov v evidencii právnických osôb, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví
a náboženských spoločností a nepodliehajú inej evidencii alebo registrácii. Rímskokatolícka farnosť
Najsvätejšej Trojice, Budkovce je farnosťou Košickej arcidiecézy (žalovanej). Z Potvrdenia o evidencii č.
A./XXXX-XXX/XXXX zo dňa 31.03.2021 (č.l. 95) vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky

vyplýva, že štatutárnym zástupcom farnosti je farár, resp. farský administrátor, ktorého menuje a
odvoláva diecézny biskup, resp. arcibiskup.

24. Súd sa oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, za podstatné pre
rozhodnutie vo veci považoval len tie, na ktoré poukázal vyššie.

25. Zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

26. Podľa § 137 písm. a/, c/ a d/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa § 77 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej aj ZP), neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou
môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť.

28. Ustanovenie § 77 Zákonníka práce nepredstavuje úplnú reguláciu prostriedkov ochrany práv
účastníkov pracovnoprávnych vzťahov, ale len jej osobitnú úpravu. Ide o jeden z prípadov osobitného
postupu, kedy vzhľadom na význam právnych úkonov, ktorými dochádza k skončeniu pracovného
pomeru v spojení s ust. § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku (popri dodržaní lehoty 2 mesiacov
na uplatnenie tejto neplatnosti) priamo zakladá procesnú prípustnosť žalôb o určenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru na základe právnych úkonov taxatívne uvedených v citovanom
ustanovení § 77 Zákonníka práce.

29. Právnym poriadkom však nie je vylúčené, aby sa účastník pracovnoprávneho vzťahu domáhal
určenia, že menovaním žalobcu do funkcie bol založený pracovný pomer všeobecnou žalobou podľa

ust. § 137 písm. c) CSP. V tomto konaní, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (podľa § 137
písm. c) CSP) je žalobca povinný uviesť skutočnosti, ktorými preukáže splnenie zákonnej procesnej
podmienky, a to naliehavý právny záujem práve na takomto určení.

30. Súd konaním vo veci zistil, že žalobca sa proti žalovanej domáha prvými troma výrokmi určenia,

že rozhodnutím Rím. Kat. biskupského úradu 041 83 E., F. XX, G. XXXX/XXXX, ako Ustanovenie za
farára v Budkovciach zo dňa 21.6.1990, menom B. C., podľa § 42 ods. 2 Z. z., zákona č. 311/2001
Z.z. Zákonník práce, bol pracovnou zmluvou založený pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou.
Založený pracovný pomer možno skončiť iba výpoveďou podľa § 59 ods. l písm. b), v zmysle § 63
ods. l písm. d) ods. 2 Zákonníka práce, ak prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 ZP. Okamžité

skončenie pracovného pomeru podľa § 59 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce nie je právnym titulom
skončenia pracovného pomeru so žalobcom, ako štatutárom právnickej osoby Rímskokatolíckej farnosti
Budkovce. Z citácie žaloby a uvedených právnych ustanovení Zákonníka práce jednoznačne vyplýva,
že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 10.02.2022, vrátane jej doplnení zo dňa 09.02.2023, 14.02.2023
a 28.07.2023, nedomáha právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného právneho predpisu. Žalobca

poukazuje na hmotnoprávne ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b), § 63 ods. 1 písm. d) bod. 2 a § 42 ods.
2 ZP, ktoré nezakladajú právnu skutočnosť umožňujúcu postupovať podľa § 137 písm. d) CSP. Keďže
zo žalobcom uvádzaných ustanovení Zákonníka práce nevyplýva určenie právnej skutočnosti, súd tieto
procesné nároky posudzoval ako tzv. určovaciu žalobu. Prípustnosť určovacích žalôb je regulovaná
citovaným ustanovením § 137 CSP, kedy v prípade určenia, či tu právo je alebo nie je (o čo ide aj v

prejednávanej veci) je podmienkou úspešnosti žaloby preukázanie naliehavého právneho záujmu t.j.
preukázanie procesnej prípustnosti žaloby. Vzhľadom na charakter podanej žaloby sa súd v prvom rade
musel zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.

31. Žalobca a žalovaná uzavreli pracovnú zmluvu zo dňa 02.01.1991, na základe ktorej bol žalobca

prijatý do pracovného pomeru s druhom práce správca Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Budkovce.
Žalobca bol zároveň na základe Ustanovenia za farára v Budkovciach č. 1025/1990 zo dňa 21.06.1990
vydaného žalovanou ustanovený za farára v Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Budkovce so všetkými
právami a povinnosťami v zmysle predpisov kanonického práva a pôsobil ako štatutárny orgán
Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Budkovce. Listom označeným ako Okamžité skončenie pracovného

pomeru zo dňa 31.07.2006 žalovaná okamžite skončila pracovný pomer podľa ust. § 68 ods. 1 písm.
b) ZP účinného v rozhodnom období. Žalobca sa v súlade s ust. § 77 Zákonníka práce domáhal
určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a v konaní pred Okresným súdom Košice I sp.zn.
12C/153/2006 bola jeho žaloba právoplatne zamietnutá (potvrdené odvolacím súdom a dovolanie
v danej veci odmietnuté dovolacím súdom). Na základe Dekrétu o odvolaní z úradu farára Prot. č.:

70/2012 zo dňa 01.02.2012, potvrdeného Dekrétom Kongregáciou pre Klerikov N. 20121216 zo dňa
24.04.2012, bol žalobca diecéznym biskupom odvolaný z funkcie farára vo farnosti Budkovce. Trest
suspenzie udelený dekrétom č. 919/05 zo dňa 16. 09. 2005 žalobcovi naďalej trvá a žalobca má
zakázané všetky úkony posvätného stavu, úkony riadiacej moci a výkon všetkých práv a úloh spojenýchs úradom farára, a teda trvajú všetky dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru a odvolania
z funkcie farára vo farnosti Budkovce. Súd v tomto konaní nemôže skúmať platnosť, resp. neplatnosť
skončenia pracovného pomeru, nakoľko o ňom už bolo súdom právoplatne rozhodnuté. Na základe

uvedeného súd má za to, že tu existuje platný právny titul rozviazania (skončenia) pracovného pomeru
žalovanej so žalobcom.

32. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že žalovaná bola oprávnená so žalobcom ako farárom a zároveň
štatutárnym orgánom Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Budkovce skončiť pracovný pomer len výhradne

z jedného dôvodu, a to podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod. 2 ZP, kedy zamestnávateľ môže
dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42
ods. 2 ZP. Žalobca bol nielen štatutárnym orgánom Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Budkovce, ale
aj zamestnancom žalovanej na základe uzavretej pracovnej zmluvy, a teda tak ako s každým iným
zamestnancom, tak aj so žalobcom, bolo možné zo strany žalovanej ako zamestnávateľa za splnenia
podmienok stanovených Zákonníkom práce skončiť pracovný pomer jedným zo spôsobov podľa ust.

§ 59 a nasl. ZP, a to dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením pracovného pomeru, skončením v
skúšobnej dobe. Skutočnosť, že žalobca bol štatutárnym orgánom umožňovala za splnenia zákonom
stanovených podmienok žalovanej skončiť pracovný pomer so žalobcom aj z dôvodu podľa ust. § 63
ods. 1 písm. d) bod. 2 ZP, nie však výlučne iba z tohto dôvodu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že so
žalobcom bol skončený pracovný pomer a zároveň bol aj odvolaný z funkcie farár vo farnosti Budkovce.

33. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nemal so žalovanou uzatvorený iný pracovný
pomer okrem toho, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.01.1991, ktorému predchádzalo
menovanie dňa 21.06.1990. Medzi stranami sporu teda bol pracovný pomer platne skončený a nedošlo
k vzniku nového pracovného pomeru.

34. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého
právneho záujmu na takejto určovacej žalobe. Samotný žalobca ani v žalobe ani v ďalších svojich
písomných podaniach neuvádzal okolnosti, ktorými by preukazoval existenciu naliehavého právneho
záujmu na určení, či tu právo je alebo nie je. Z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu, súd

žalobu v tejto časti zamietol.

35. Žalobu v časti, že žalovanej vyplývajú povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru, odo dňa kedy
pracovný pomer vznikol neprestajne platiť žalobcovi za vykonanú prácu mzdu, a to aj po 1.8.2006, súd
posúdil ako žalobu podľa § 137 písm. a/ CSP.

36. Žalobu na splnenie povinnosti v zmysle cit. § 137 písm. a/ C.s.p. právna teória považuje za žalobu
na plnenie, kedy žalobný návrh znie na zaplatenie určitej sumy alebo na splnenie inej ako peňažnej
povinnosti. Nepeňažnou povinnosťou môže byť niečo dať, resp. vydať, dodať či vypratať, niečo vykonať,
niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. Právo uplatňované žalobou na plnenie je právo už existujúce,

takouto žalobou žalobca žiada vydanie rozsudku s deklaratórnymi účinkami. Pre posúdenie, či ide o
žalobu na splnenie povinnosti je rozhodujúci žalobný petit.

37. Súd dokazovaním zistil, že do dňa 31.07.2006 žalobcovi bola žalovanou riadne vyplácaná mzda.
Jeho žalobou uplatnený nárok je len na mzdu od 01.08.2006, teda po okamžitom skončení pracovného

pomeru. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobca nemal so žalovanou uzatvorený iný
pracovný pomer okrem toho, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.01.1991, ktorému
predchádzalo menovanie dňa 21.06.1990. Súd uvádza, že samotná skutočnosť, že žalobca, ako to
sám uviedol v žalobe, vykonáva funkciu farára vo farnosti Budkovce pre veriacich, ktorí o to stoja
nezakladá automaticky jeho právo na mzdu, keďže pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou bol

platne skončený a nedošlo k vzniku nového pracovného pomeru. Navyše žalobcovi bol udelený trest
suspenzie. Suspenzia má za následok, že suspendovaný právne ani fakticky nesmie vykonávať žiadnu
prácu ako farár v arcidiecéze. Kánonické právo nepozná možnosť samočinné faktické vykonávanie
činnostiduchovného.Každýduchovnývždymusímaťpoverenieoddiecéznehobiskupa,inakjehovýkon
činnosti je nulitný od samého začiatku. Podľa Kán. 146 CIC cirkevný úrad nemožno platne nadobudnúť

bez kánonického poverenia. Žalobcovi bolo poverenie odňaté dekrétom. Zhrnutím vyššie uvedeného
súd žalobu aj v tejto časti zamietol.38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaná bola v konaní plne
procesne úspešná, preto jej vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O
výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v 2 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).