Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/275/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313214747
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4313214747.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zastúpená JUDr.

Petrom Harakálym, advokátom so sídlom Mlynská 28, Košice, IČO: 00620157, proti žalovanej: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, o náhradu straty
na zárobku po skončení práceneschopnosti, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á vyplácať žalobkyni mesačnú úrazovú rentu v sume 277,80 Eur počnúc dňom
01.05.2024, vždy do 15. dňa v mesiaci.

II. Súd konanie v časti zaplatenia sumy 47.091,18 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania z a s t

a v u j e.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 29.07.2013 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného platiť
jej úrazovú rentu 357,83 eur mesačne s príslušným od 01.08.2013 a za obdobie od 13.12.2011 do
31.07.2013 náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti vo výške spolu 6.877,71 eur.

V žalobe, v písomnom vyjadrení z 25.07.2013 a na pojednávaní uviedla, že pri dopravnej nehode
dňa 20.03.2010 utrpela ťažké ublíženie na zdraví, pričom poškodenie zdravia ju vylučuje z akejkoľvek
možnosti zapojenia sa do pracovného procesu v rozsahu 100 %. Takéto poškodenie zdravia limituje
účasť žalobkyne v súkromnej, kultúrnej alebo pracovnej oblasti. V čase úrazu bola študentkou strednej
školy a plánovala štúdium na lekárskej fakulte. Keďže v čase úrazu bola študentkou, preto výška
úrazovej renty sa určí buď z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu používaného pre účely
úrazové, ak poistenec nemal v rozhodnom období vymeriavací základ pre platenie poistného, alebo sa

použije priemerná mesačná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve. Navrhla ako vymeriavací
základ určiť priemernú mzdu zamestnanca v národnom hospodárstve. Takto vypočítala mesačnú výšku
úrazovej renty 623,80 eur pred priznaním invalidného dôchodku, a od 01.08.2013 do budúcna 357,83
eur.
2. Okresný súd Levice medzitýmnym rozsudkom č. k. 9C/275/2013-87 zo dňa 25.06.2014 rozhodol, že
žalobkyni patrí náhrada na stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti od 13.12.2011 vo výške
vypočítanej z výpočtového základu určeného z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

3. Voči medzitýmnemu rozsudku podal žalovaný dňa 07.08.2014 odvolanie a navrhol, aby odvolací súd
zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že nárok žalobkyni neprizná a žalobu zamietne.4. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 5Co/787/2014-108 zo dňa 25.11.2015 zmenil medzitýmny
rozsudok prvého stupňa tak, že nárok navrhovateľky na náhradu za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti zamietol.

5. Voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/787/2014-108 zo dňa 25.11.2015 podala žalobkyňa
dňa24.03.2016dovolanieanavrhla,abydovolacísúdzmenilrozsudokkrajskéhosúdutak,žepotvrdzuje
medzitýmny rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 9C/275/2013-87 zo dňa 25.06.2014, ktorým okresný
súd rozhodol, že žalobkyni patrí náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti od
13.12.2011 vo výške vypočítanej podľa výpočtového základu určeného z priemernej mzdy v národnom

hospodárstve SR.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3Cdo/113/2016 zo dňa 06.12.2018 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Nitre z 25.06.2014 sp. zn. 5Co 787/2014 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
7. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 5Co/62/2019-154 zo dňa 27.05.2020 potvrdil napadnutý
medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie, o trovách dovolacieho konania a trovách tohto odvolacieho
konania rozhodnutie súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí. Rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 29.07.2020.
8. Právny zástupca žalobkyne súdu dňa 04.09.2020 doručil zmenu návrhu, ktorú odôvodnil tým, že
s účinnosťou od 01.12.2019 sa zmenil spôsob výpočtu nároku na náhradu za stratu na zárobku pri
invalidite, ktorý sa už neurčuje ako úrazová renta upravená v zákone č. 461/2003 Z. z., ale vypočítava sa
ako rozdiel medzi priemerným zárobkom dosahovaným pred vznikom škody a invalidným dôchodkom

priznaným podľa zákona č. 461/2003 Z. z.. Z prechodného ustanovenia § 879w taktiež vyplýva,
že týmto spôsobom je potrebné určiť aj výšku nároku, ktorý vznikol pred 01.12.2019. Na základe
vyššie uvedených skutočností a právnych predpisov žalobkyňa navrhla súdu vo veci vydať nasledovný
rozsudok: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni zaostalú náhradu za stratu na zárobku pri invalidite
vsume58.664,06Eur,5,5%úrokzomeškaniaročnezosumy6.877,71Eurod18.07.2013dozaplatenia,

5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 51.786,36 Eur od 04.09.2020 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný vyplácať žalobkyni náhradu za stratu na zárobku
pri invalidite vo forme peňažného dôchodku mesačne v sume 608,21 Eur počnúc od 01.10.2020 do
budúcna, vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca s 5 % úrokom z omeškania ročne z každej mesačnej
dávky od 16. dňa mesiaca do zaplatenia. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu

100 %.
9. Okresný súd Levice uznesením pod č. k. 9C/275/2013-193 pripustil zmenu petitu žaloby tak, že:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni zaostalú náhradu za stratu na zárobku pri invalidite v sume
58.664,06 eura, 5,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 6.877,71 eura od 18.07.2013 do zaplatenia, 5
% úrok z omeškania ročne zo sumy 51.786,36 eura od 04.09.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní

od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný vyplácať žalobkyni náhradu za stratu na zárobku pri invalidite vo forme
peňažného dôchodku mesačne v sume 608,21 eura počnúc od 01.10.2020 do budúcna, vždy do 15.
dňa nasledujúceho mesiaca s 5 % úrokom z omeškania ročne z každej mesačnej dávky od 16. dňa
mesiaca do zaplatenia.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2020.
10. Na pojednávaní dňa 19.11.2020 právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvá na predmetnej žalobe,
skutkových a právnych zdôvodneniach prezentovaných v konaniach, aj s poukazom na právoplatný
rozsudok, t. j. medzitýmny rozsudok, ktorým bolo vyhlásené, že nárok je daný, zároveň aj na právne

zdôvodnenie uplatneného nároku a jeho vyčíslenia s poukazom na pripustenú zmenu petitu žaloby.
Ďalej uviedol, že mu bol doručený znalecký posudok, v ktorom sa rieši miera spoluzavinenia poškodenej
- žalobkyne, vypracovaný znalcom MUDr. Šuplatom, avšak má za to, že tento znalecký posudok
nie je relevantný vo veci, nakoľko i v prípade , že by žalobkyňa pri dopravnej nehode, pri ktorej
došlo k poškodeniu jej zdravia, bola pripútaná, došlo by k závažnému poškodeniu jej zdravia, a teda

následne aj priznanie invalidity. Poukázal na stranu 28 znaleckého posudku, kde je špecifikované,
ako došlo k zlomenine 3-4 stavca s vykĺbením, ktorá vznikla nepriamo pri násilnom ohnutí krčnému
úseku chrbtice, pri súčasnom naklonení hlavy silou veľkej intenzity. Podotkol, že zo znaleckého
posudku z odboru dopravy a z fotografií poškodeného motorového vozidla je zrejmé, že zadná časť
tohto motorového vozidla na streche bola tak zdeformovaná, že pokiaľ by žalobkyňa z motorového

vozidla nevypadla, zranenia by boli ešte závažnejšie, ktoré by pravdepodobne spôsobili žalobkyni smrť.
Uvedený znalecký posudok z odboru dopravy sa nachádza v trestnom spise sp. zn. 4T/75/2011 s
fotodokumentáciou. Na pojednávaní dňa 19.11.2020 splnomocnená zástupkyňa žalovaného uviedla,
že žiada žalobu zamietnuť, pokiaľ ide o rozšírenie žaloby, považuje sumy a náhrady za straty nazárobku uplatnené nad rámec pôvodnej žaloby za premlčané. Premlčacia doba 2 ročná subjektívna
začala plynúť odo dňa, keď sa žalobkyňa dozvedela o výške invalidného dôchodku, čiže v roku 2015
by došlo určite k premlčaniu. Ak by sa súd nestotožnil, že nárok uplatnený nad rámec pôvodne

žalovaného je premlčaný v celom rozsahu, má za to, že minimálne do dňa nadobudnutia účinnosti
novely Občianskeho zákonníka nemožno priznávať takto zvýšenú stratu na zárobku. Nesúhlasí ani s
percentuálnymzvyšovanímpriemernéhozárobkutak,akohovyčíslilažalobkyňa,nakoľkototonevyplýva
zo žiadneho zákonného ustanovenia. Nie je dôvod postupovať podľa ustanovení zákona o sociálnom
poistení, keď paradoxne bolo pôvodné ust. § 447 Obč. zákonníka, ktoré odkazovalo na zákon o

sociálnom poistení označené ako protiústavné. Pokiaľ ide o spoluvinu, táto otázka bola predmetom
znaleckého dokazovania a znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Šuplatom, ktorý bol vypracovaný
v rámci konania na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/67/2011. Znalecký posudok žiadala založiť do
spisu. Zo znaleckého posudku vyplynul záver, že žalobkyňa nebola pripútaná bezpečnostným pásom.
Tým porušila všeobecnú právnu povinnosť vyplývajúcu z § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009, v zmysle
ktorého osoba sediaca na sedadle vybavenom bezpečnostným pásom, musí byť počas jazdy pripútaná.

Nakoľko protiprávnym konaním žalobkyne, porušením zákonnej povinnosti nepripútania došlo k takému
nekontrolovateľnému pohybu tela žalobkyne, v priestore kabíny motorového vozidla, ku ktorému by
nemohlo dôjsť, ak by pripútaná bola a došlo aj k následnému vymršteniu žalobkyne z kabíny, nakoľko
práve v súvislosti s týmto špecifickým pohybom tela jej boli spôsobené zranenia pri dopravnej nehode,
má za to, že žalobkyňa sa podieľala na zániku zranení, resp. zväčšení rozsahu ich následkov min. v

rozsahu 30 %. Vieme, aké zranenia vznikli, ak pripútaná nebola. Ako by dopadla, ak by pripútaná
bola, toto sa môžeme len domnievať a považuje to za špekuláciu v teoretickej rovine. Navrhla, aby súd
zohľadnil spoluzavinenie v zmysle § 441 Obč. zákonníka. V konaní na Okresnom súde Levice pod sp.
zn. 14C/119/2012 okresný súd určil spoluvinu žalobkyne v rozsahu 10 %, toto napadli, aj žalobkyňa.
Konanie v súčasnosti na odvolacom súde, odvolanie podané v decembri 2018. Prípadne by navrhla

prerušiť konanie o spoluvine do skončenia tohto konania. Úrok z omeškania pôvodne namietali, s tým
odôvodnením, že sa nemohli dostať do omeškania s platením renty, ak nebola známa jej výška ani
splatnosť. Nad rámec uvedeného poukázala aj na aktuálne rozhodnutia Najvyššieho súdu ohľadom
úrokov z omeškania týkajúcich sa škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovni a na
rozsudok Najvyššieho súdu z 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo 145/2017, v zmysle ktorého peňažná sankcia v

podobe úrokov z omeškania upravená § 11 ods. 88 zák. o PZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej
povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a alebo b/, dovolací súd uviedol, že žalovaná poisťovňa
by sa dostala do omeškania s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného
rozhodnutia o výške náhrady škody túto neuhradila v lehote určenej súdom. Tento názor zopakoval
Najvyšší súd aj v uznesení 7Cdo 109/2018 z 27.05.2020. Žalovaná si svoju povinnosť splnila, nárok bol

uplatnený u žalovanej dňa 02.07.2013 a odpovedali 17.07.2013, kde vysvetlili, prečo nárok neuznávajú.
Nemohli sa dostať do omeškania, keď aj odvolací súd sa pôvodne stotožnil s ich názorom a tak nebolo
ani jednoznačne vyriešené, či takýto nárok žalobkyni patrí. Na pojednávaní dňa 19.11.2020 právny
zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že čo sa týka námietky premlčania, s touto nesúhlasí, pokiaľ dôjde
k zmene nálezu US k zmene právneho predpisu, by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by námietka

premlčania bola akceptovaná. Taktiež subjektívna premlčacia lehota môže začať plynúť od účinnosti
zmeny zákona. Čo sa týka návrhu na prerušenie konania, s týmto nesúhlasí, poukázal na dlhodobosť
tohto sporu, myslí si, že prerušením konania by sa len naďalej nadbytočne naťahoval aj tak už dlhý
čas. Ako uviedol, je potrebné skúmať prípadné spoluzavinenie poškodenej vo vzťahu k jednotlivým
nárokom, a preto je potrebné skúmať tú okolnosť, či by žalobkyňa sa stala invalidnou, pokiaľ by bola

pripútaná v motorovom vozidle. Poukázal na okolnosti samotnej dopravnej nehody, predovšetkým na to,
že žalobkyňa mala v čase dopravnej nehody iba 16 rokov, nebola vodičom poučená alebo vyzvaná na
pripútaniesabezpečnostnýmpásom,vodičmotorovéhovozidla zrejmezdôvodupredvádzaniasaviedol
toto motorové vozidlo v zákrute 120 km rýchlosťou, v dôsledku čoho došlo k bočnému pretáčaniu sa
motorového vozidla, čím došlo k bočným nárazom hlavy žalobkyne o interiér motorového vozidla. Teda

má za to, že pripútanie sa, nepripútanie sa nie je v príčinnej súvislosti s rozsahom poškodenia zdravia
žalobkyne, už vôbec nie s tým, že žalobkyňa sa stala invalidnou. V danom prípade nejde o špekulácie,
ale fakty, ktoré vyplynuli zo závažného porušenia povinnosti vodiča a z dôsledkov tých vyplývajúcich.
Preto navrhuje, aby súd pokračoval v konaní, zistil prípadnú mieru spoluzavinenia, pokiaľ bude mať
za to, že je daná a rozhodol. Navrhol vypočuť D. E. F., znalca, Pri Podlužianke 12, 934 01, Levice,

ktorý vypracoval znalecký posudok, k okolnostiam, ktoré ozrejmil vyššie, ako svedka. Splnomocnená
zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalovaná mala len 16 rokov v čase dopravnej nehody, že vzhľadom
na vek 16 rokov, žalobkyňa už musela mať natoľko vyvinuté rozumové schopnosti, aby bola schopnáposúdiť dôsledky svojho konania. Uviedla, že v petite by malo byť ohraničené, nie ako uviedol žalobca,
že bude vyplácaný nárok žalobkyne do budúcna, ale malo byť ohraničené minimálne do zmeny pomerov.
11. Dňa 14.12.2020 žalovaný doručil súdu vyjadrenie k spoluvine žalobkyne, kde uviedol, že považuje

vec v časti otázky posúdenia spoluzavinenia žalobkyne na škode na zdraví za právoplatne rozhodnutú
a súd by mal byť takto určenou spoluvinou viazaný (uvedené berie do úvahy aj žalovaný, hoci trval na
spoluvine v rozsahu 30%). Nie je možné a bolo by to podľa názoru žalovaného v rozpore s princípom
právnej istoty a predvídateľnosťou, aby pri každom dielčom nároku žalobkyne týkajúcom sa poškodenia
zdravia (ako je bolestné, SSU, strata na zárobku, liečebné náklady) súd posúdil spoluvinu v inom

rozsahu. Rovnakú mieru spoluviny bude uplatňovať aj žalovaný pokiaľ ide o refundácie vyplateného
invalidného dôchodku Sociálnej poisťovni. Vzhľadom k uvedenému považuje navrhnutý výsluch znalca
za nadbytočný, nehospodárny a navrhol, aby súd od vykonania tohto dôkazu upustil.
12. Dňa 03.02.2021 doručil právny zástupca žalobkyne súdu vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu
žalovanej zo dňa 10.12.2020, v ktorom uviedol, že vo vyjadrení žalovaná poukazuje na dôvody rozsudku
Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5Co/96/2019, zo dňa 31.8.2020. Má za to, že žalobkyňa sa podieľala

na vzniku škody, ktorá je správne ustálená v rozsahu 10 % spoluviny, ktorú treba automaticky prevaliť
aj na škodu vzniknutú na strate zárobku, tzv. úrazovú rentu. Žalovaná v prvom rade nesprávne
vyhodnotila otázku príčinnej súvislosti medzi porušením právnych povinností žalobkyne a následným
vznikom škody. Napriek tomu, že ide o jeden z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti samotného
poškodeného za škodu podľa § 441 Občianskeho zákonníka, sa v odôvodnení svojho posúdenia s

touto otázkou vysporiadala žalovaná len strohým odkazom na označený rozsudok a vyjadrenie znalca
MUDr. Šuplatu. Taktiež žalovaná podsúva súdu svoj logický predpoklad, že nezapnutý bezpečnostný
pás spôsobuje vznik škody na zdraví, pokiaľ nie je zapnutý. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou
právnou, ale ide o skutkovú otázku (obdobne v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/130/2020 zo dňa 28.10.2010). Aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka

prichádza do úvahy len v prípade, ak konanie poškodeného, ktoré má povahu protiprávneho konania,
je príčinou vzniku škody alebo jej zväčšenia. Príčinná súvislosť tohto protiprávneho konania so vznikom
škody musí byť bezpečne preukázaná, resp. preukázaná bez akýchkoľvek pochybností. Nestačí len
vzťah pravdepodobnej príčinnej súvislosti. Len vtedy možno urobiť právny záver, že poškodená osoba
spoluzavinila vznik škody a je potrebné prihliadnuť aj na istú mieru jej spoluzavinenia v zmysle § 441

Občianskeho zákonníka. K tejto otázke zaujal stanovisko aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí
sp. zn. 25Cdo/4199/2013 zo dňa 27.3.2014, kde posudzoval podiel spoluzavinenia poškodených
na vzniku škody aj z dôvodu nezapnutia bezpečnostného pásu a skutočnosť, či porušenie tejto
povinnosti malo vplyv na vznik škody resp. na zväčšenie jej rozsahu. Najvyšší súd Českej republiky
v tomto rozhodnutí uvádza: „To je vo všeobecnej rovine samozrejme relevantný dôvod, ktorý môže

spoluspôsobenie si škody poškodeným zvýšiť, musí však byť doložené, že práve nepripútanie viedlo
pri havárii k úrazu či ku zhoršeniu jeho dôsledkov a v akom rozsahu.“ V uvedenom rozhodnutí teda
Najvyšší súd Českej republiky odmietol postup, kedy súd automaticky vychádzal z predpokladu, že
nepripútanie sa bezpečnostným pásom bolo príčinou vzniku škody resp. zväčšenia jej rozsahu. Aj
z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že vychádzať len z predpokladu, že nezapnutie bezpečnostného

pásu má v každom prípade vplyv na vznik škody, je absolútne neprípustné a nesprávne. Pokiaľ sa
má táto skutočnosť zohľadniť pri spoluzavinení poškodeného, musí byť v konaní bezpečne a exaktne
preukázaná. Pri aplikácii ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka nie je možné vytvorenie nejakého
všeobecného pravidla o uplatnení spoluzavinenia, resp. jeho miere, ktoré by bolo aplikovateľné na
iné obdobné prípady. Vždy je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností daného prípadu a možnosť

spoluzavinenia resp. jeho mieru posudzovať individuálne (obdobne napr. v rozsudku Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 25Cdo/91/2010). Predmetnom posudzovania v prejednávanej veci je nehodový dej,
kde nedošlo k čelnému nárazu, ale priamo k prevráteniu vozidla. Účinnosť bezpečnostných pásov
je v týchto prípadoch diametrálne odlišná a tým sú diametrálne odlišné aj okolnosti podstatné pre
posúdenie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti mať zapnutý bezpečnostný pás a následným

vznikom škody. V prípade žalobkyne nie je takáto príčinná súvislosť bezpečne a jednoznačne v konaní
preukázaná. V konaní nebol zisťovaný presný nehodový dej dopravnej nehody. Za týchto okolností
nebola bezpečne preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi skutočnosťou, že žalobkyňa jazdila
vo vozidle napriek nezapnutému bezpečnostnému pásu, a následným vznikom škody a jej rozsahu. Pre
tvrdenie, že nezapnutie bezpečnostného pásu má vplyv na vznik škody, resp. na zväčšenie jej rozsahu,

neexistuje v právnom poriadku žiadna zákonná domnienka, z ktorej by mohol súd vychádzať v zmysle
§ 192 Civilného sporového poriadku. Táto skutočnosť nie je ani všeobecne známa, ktorú by v zmysle
§ 186 ods. 1 Civilného sporového poriadku nebolo potrebné dokazovať. Účinnosť bezpečnostného
opatrenia spočívajúceho v zapnutí bezpečnostného pásu totiž podstatne závisí od priebehu nehodovéhodeja a od spôsobu, akým došlo k dopravnej nehode. Nie absolútne v každom prípade pri akomkoľvek
nehodovom deji je totiž použitie bezpečnostného pásu účinné a spôsobilé zabrániť vzniku škody
alebo zmenšiť jej rozsah. K tomu len dodal, že tvrdenie o spoluzavinení škody zo strany žalobkyne v

dôsledku nezapnutia bezpečnostného pásu bolo tvrdením žalovanej a preto v zmysle článku 8 Civilného
sporového poriadku na nej ležalo dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia. Pokiaľ toto tvrdenie
žalovaná bezpečne nepreukázala, nemôže súd toto tvrdenie žalovanej brať pri svojom rozhodovaní
do úvahy. Osobitnou otázkou je tiež skutočnosť, že súd by mal pri posudzovaní miery spoluzavinenia
zohľadniť aj to, akú škodu žiada poškodený nahradiť a akého nároku sa poškodená osoba domáha. Pri

jednotlivých nárokoch osoby na náhradu škody pri poškodení zdravia totiž nemusí byť povaha príčinnej
súvislosti resp. jej posúdení u všetkých nárokoch totožná. V prípade žalobkyne je pre otázku dôvodnosti
nároku na náhradu za stratu na zárobku podstatná jeho invalidita, ktorá s odkazom na jednotlivé
ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov znamená
podstatný pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Znalec sa nevyjadril k príčinnej
súvislosti utrpeného zranenia žalobkyne s nezapnutím bezpečnostného pásu. Táto samotná skutočnosť

však následne neznamená, že by žalobkyňa neutrpela iné rovnako závažné zranenie, resp. že by sa
po dopravnej nehode nestala invalidná. K príčinnej súvislosti invalidity, resp. neschopnosti vykonávať
zárobkovúčinnosťžalobkynesporušenímpovinnostimaťzapnutýbezpečnostnýpás,saznalecvkonaní
vôbec nevyjadril. Takáto skutková otázka v konaní nebola ani riešená. Pritom práve zhodnotenie tejto
skutkovej otázky má tvoriť podstatu posúdenia prvku príčinnej súvislosti ako podmienky pre naplnenie

predpokladov spoluzodpovednosti samotnej žalobkyne za vznik jej škody na zdraví v časti straty na
zárobku. Teda zhodnotenie príčinnej súvislosti vo vzťahu k možným utrpeným zraneniam žalobkyne a
ich rozsahu môže mať význam pre zohľadnenie spoluzavinenia žalobkyne napr. pri nároku na náhradu
za bolesť, ktorá sa poskytuje práve za rozsah utrpených zranení a ich liečbu. Avšak už nezohráva úlohu
pri posudzovaní nároku na náhradu za stratu na zárobku pri invalidite, kde je podstatné to, či bola

samotná invalidita žalobcu spôsobená práve porušením právnej povinnosti mať zapnutý bezpečnostný
pás. Žalobkyňa sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej, ktorá spochybňuje relevanciu zistenia príčinnej
súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalobkyňou a zväčšením škody na strate na zárobku popri
invalidite. Z uvedených dôvodov navrhol vykonať dokazovanie podľa návrhov žalobkyne.
13. Dňa 08.03.2021 žalovaný doručil súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne, kde uviedol, že v

nadväznosti na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 03.02.2021 považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že
Krajský súd v Nitre v rozsudku sp. zn. 5Co/96/2019 zo dňa 31.08.2020 otázku spoluviny žalobkyne
ustálil a predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť. V oboch súdnych konaniach vedených na
Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9C/275/2013 ako aj 14C/119/2012 išlo o spor medzi totožnými
stranami o nároky na náhradu škody na zdraví majúce pôvod v rovnakom skutkovom deji. Napokon aj

žalobkyňa sama žalobu v oboch konaniach odôvodnila tým, že pri dopravnej nehode dňa 20.03.2010
utrpela ako spolujazdkyňa v motorovom vozidle zn. G. H. EČ: E. ťažké ublíženie na zdraví. Na základe
uznesenia OR PZ v Leviciach ČVS:ORP-231/OVK-LV2010 zo dňa 27.10.2010 bol vodič I. J. obvinený
zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona. V dôsledku úrazu
žalobkyňa utrpela zlomeninu stavcov C3, C4, poranenie miechy, poranenie medzistavcových platničiek

C3, C4, zlomeninu nosových kostí s krvácaním, pomliaždenie brušnej steny a pečene, krvácanie z
ľavého zvukovodu, s následkom poúrazovej kvadruplégie, inkontinencie moču a stolice. Zodpovedný
prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. so žalovaným.
Priamy nárok voči poisťovateľovi je daný § 15 tohto zákona. Žalovaný naďalej zotrváva na názore, že

nie je možné, aby súd v tejto prejednávanej veci posúdil spoluvinu odlišným spôsobom ako to urobil
Krajský súd v Nitre. Takýto postup by bol v rozpore s princípom právnej istoty, na ktorom je založený
Civilný sporový poriadok. Žalobkyni vzhľadom na jej závažné poškodenie bude vznikať aj do budúcnosti
nárok na náhradu škody na zdraví (minimálne na náhradu liečebných nákladov), rovnako žalovaná
bude refundovať Sociálnej poisťovni vyplácané dávky invalidného dôchodku. Ako by mala žalovaná

postupovať v prípade existencie dvoch rôznych rozhodnutí, pričom každé by posudzovalo otázku
spoluviny žalobkyne iným spôsobom? Má si vybrať medzi rozsudkami jeden, z ktorého bude vychádzať?
Takýto postup je absolútne nelogický a viedol by len k ďalším súdnym sporom. K poslednému bodu
vyjadrenia žalobkyne uviedol, že znalec z odboru traumatológia sa ani nemôže vyjadrovať resp. vedieť
vyjadriť k tomu, či by žalobkyňa bola alebo nebola invalidná, nakoľko invaliditu posudzuje Sociálna

poisťovňa. Naďalej tak zotrváva na názore, že otázku spoluviny už nie je možné v tomto konaní opätovne
otvárať a výsluch znalca považuje za nadbytočný a nehospodárny.
14. Na pojednávaní dňa 26.08.2021 ako svedok predstúpil D. E. F., ktorý uviedol, že má vedomosť o
prebiehajúcej veci, vypracoval znalecký posudok, bol ustanovený súdom na návrh žalovaného v inomkonaní, s tým, že v tomto znaleckom posudku odpovedal na otázky súdu v zmysle uznesenia v tomto
konaní. Takže má vedomosť o predmetnej dopravnej nehode, o škodovej udalosti ako aj o poškodení
zdravia poškodenej, t. j. žalobkyne, s tým, že tento znalecký posudok aj písomne vypracoval a odpovedal

tak na otázky súdu. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, k akému pohybu tela spolujazdca na
zadnom sedadle motorového vozidla môže dôjsť v prípade jeho pripútania bezpečnostným pásom,
pri obdobnom nehodovom deji, resp. ak nemôže dôjsť k pohybu celého tela, či je možný pohyb
len niektorých častí tela spolujazdca, svedok uviedol, že s pravdepodobnosťou rovnajúcej sa istote,
poškodená pri dopravnej nehode pripútaná nebola. Aby svedok špekuloval nad tým, čo, aké poranenia

mohla mať, keby bola bývala pripútaná, považuje za absurdné. Okrem toho, že sa dosť jasne vyjadril
v znaleckom posudku, na liste 21, že charakteristické pásové odtlačkové zranenia po bezpečnostnom
páse na tele žalobkyne neboli prítomné. Ak by bola bývala pripútaná, tak minimálne tieto zranenia
po bezpečnostnom páse by boli bývali museli byť pri danom type dopravnej nehode prítomné. Keby
bola pripútaná bezpečnostným pásom, mohlo dôjsť prípadne k zlomenine rebier, hrudnej kosti, ľavej
kľúčnej kosti, opätovne, toto považuje za špekulatívne. Jedná sa len o špekulatívnu otázku, takže sa

k tomuto nevyjadril. V prípade, že by bola žalobkyňa pripútaná, došlo by tak isto k poškodeniu jej
zdravia, v súvislosti s priebehom dopravnej nehody, tak ako popísal v znaleckom posudku, ale trvá na
tom, že v prípade, že by bola pripútaná, neboli by tie následky tak vážne, k akým došlo v súvislosti s
touto dopravnou nehodou z dôvodu, že nebola pripútaná bezpečnostným pásom, čo podrobne rozpísal
v znaleckom posudku. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, ktoré zranenie v súvislosti s touto

dopravnou nehodou, považuje svedok za najzávažnejšie svedok uviedol, že najzávažnejším zranením
jednoznačne bolo poranenie miechy, ktoré vzniklo následkom poranenia krčnej chrbtice. V prípade, že
by bola pripútaná bezpečnostným pásom, pri popise tak, ako bolo uvedené, by došlo pravdepodobne,
s najväčšou pravdepodobnosťou by došlo k podvrtnutiu krčnej chrbtice, ale nebolo by poškodenie tak
závažné,akovprípade,ženebolpoužitýbezpečnostnýpás,čoboloajvprípadežalobkyne.Jerozdielpri

pripútaní bezpečnostným pásom na zadnom sedadle vozidla, nakoľko pri náraze na zadnom sedadle
dôjdelenknárazudoopierkyvodiča,hlavuzastavísedadlovodiča, akotoboloajvtomtoprípade,keďže
žalobkyňa sedela za sedadlom vodiča, na rozdiel od toho, keď nie je pripútaný vodič alebo pasažier
na sedadle spoluvodiča. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobkyne, svedok uviedol, že znalecký
posudok vypracovával s odstupom 7 rokov od dopravnej nehody, ktorá bola v roku 2010, pričom

znalecký posudok ohľadne priebehu dopravnej nehody a teda aj deformácie vozidla, na čo smeruje
otázku právny zástupca žalobkyne, v tomto čase, teda v čase vypracovávania znaleckého posudku
vychádzal len zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy K., mal k dispozícii
fotografie zo spisu, pričom opis priebehu tejto dopravnej nehody korešponduje so vznikom zranení
žalobkyne. Uviedol, že nie je znalec z odboru cestnej dopravy.

15.Podanímzodňa29.09.2021žalovanýoznámilsúdu,žedňa24.09.2021poukázalpriamopoškodenej
na účet oznámený jej právnym zástupcom sumu 38.073,47 eura ako náhradu za stratu na zárobku
po skončení PN za obdobie od 13.12.2011 do 31.10.2021. Zároveň oznámil, že poškodenej bude do
budúcna poukazovať mesačne sumu 322,05 eura až do zmeny pomerov.
16. Dňa 27.10.2021 právny zástupca žalobkyne súdu doručil čiastočné späťvzatie žaloby, zmenu žaloby

a doplnenie listinných dôkazov. Uviedol, že v uvedenej právnej veci sa žalobkyňa poslednou zmenou
žaloby zo dňa 04.09.2020 domáhala náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti
v sume 58.664,06 Eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.877,71 Eur od 18.07.2013 do
zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 51.786,36 Eur od 04.09.2020 do zaplatenia,
a do budúcna počnúc od 01.10.2020 peňažného dôchodku mesačne v sume 608,21 Eur s 5 % úrokom

z omeškania ročne z každej mesačnej dávky od 16. dňa mesiaca do zaplatenia. Dňa 27.09.2021
žalovaný čiastočne uhradil žalobkyni uplatnený nárok a to v sume 38.073,47 Eur, pričom uvedené
plnenie pozostáva zo sumy 185,45 eur za obdobie od 13.12.2011 do 31.12.2011, zo sumy 3.750,72 Eur
za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 (12 mesačných dávok po 312,56 Eur), zo sumy 34.137,30
Eur za obdobie od 01.01.2013 do 31.10.2021 (106 mesačných dávok po 322,05 Eur). Vzhľadom na

čiastočnú úhradu žalovaného berie žalobkyňa podanú žalobu čiastočne späť o sumu 38.073,47 Eur.
Žalobkyňa zároveň upravila žalobný návrh vzhľadom k tomu, že sa žalobou domáhala plnenia náhrady
za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti aj do budúcna. Preto upravila žalobný návrh
ku dňu 31.10.2021, a to pokiaľ ide o kapitalizovanú časť náhrady za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti o sumu 3.877,38 za obdobie od 01.10.2020 do 31.10.2021 (3 x 608,21 Eur + 10 x

623,94 Eur – čiastočná úhrada žalovaného za toto obdobie v sume 13 x 322,05 Eur). Od 01.11.2021 do
budúcna až do zmeny pomerov si žalobkyňa bude vzhľadom na valorizáciu priemerného mesačného
zárobku na sumu 987,64 Eur a odpočítanie poberaného invalidného dôchodku v roku 2021 mesačnev sume 363,70 Eur, uplatňovať náhradu za stratu na zárobku mesačne v sume 623,94 Eur. Pokiaľ ide o
úrok z omeškania, žalobkyňa si tento uplatňuje naďalej nasledovne:
- 5,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 6.190,52 EUR od 18.07.2013 do 26.09.2021 - ide o úrok z

omeškania z časti sumy 6.871,71 EUR, t. j. kapitalizovanej náhrady za stratu na zárobku za obdobie
od 13.12.2011 do 31.07.2013, ktorý si žalobkyňa uplatnila už podanou žalobou, a časť z tejto sumy vo
výške 6.190,52 EUR žalovaný uhradil v rámci úhrady sumy 38.073,47 EUR dňa 27.09.2021;
- 5,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 687,19 EUR od 18.07.2013 do zaplatenia - ide o úrok z
omeškania z časti sumy 6.871,71 EUR, t. j. kapitalizovanej náhrady za stratu na zárobku za obdobie

od 13.12.2011 do 31.07.2013, ktorý si žalobkyňa uplatnila už podanou žalobou, a časť z tejto sumy vo
výške 687,19 EUR nebola žalovaným uhradená v rámci úhrady sumy 38.073,47 EUR dňa 27.09.2021;
- 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 27.696,30 EUR od 04.09.2020 do 26.09.2021 - ide o úrok z
omeškania z časti sumy 51.786,36 EUR, t. j. kapitalizovanej náhrady za stratu na zárobku za obdobie
od 13.12.2011 do 30.09.2020, ktorý si žalobkyňa uplatnila zmenou žaloby zo dňa 04.09.2020, a časť
z tejto sumy vo výške 27.696,30 EUR bola žalovaným za toto obdobie uhradená v rámci úhrady sumy

38.073,47 EUR dňa 27.09.2021;
- 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 24.090,06 EUR od 04.09.2020 do zaplatenia - ide o úrok z
omeškania z časti sumy 51.786,36 EUR, t. j. kapitalizovanej náhrady za stratu na zárobku za obdobie
od 13.12.2011 do 30.09.2020, ktorý si žalobkyňa uplatnila zmenou žaloby zo dňa 04.09.2020, a časť z
tejto sumy vo výške 24.090,06 EUR nebola žalovaným za toto obdobie uhradená v rámci úhrady sumy

38.073,47 EUR dňa 27.09.2021;
-5%úrokomzomeškaniaročnezosumy322,05EURod16.dňanasledujúcehomesiacado26.09.2021
- ide o úrok z omeškania z časti každej mesačnej dávky za obdobie od 01.10.2020 do 31.08.2021, ktorý
si žalobkyňa uplatnila zmenou žaloby zo dňa 04.09.2020, a ktorý bol žalovaným čiastočne uhradený za
toto obdobie v rámci úhrady sumy 38.073,47 EUR dňa 27.09.2021;

- 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 286,16 EUR (v roku 2020) resp. 301,89 EUR (v roku 2021) od 16.
dňa nasledujúceho mesiaca do zaplatenia - ide o úrok z omeškania z časti každej mesačnej dávky za
obdobie od 01.10.2020 do 31.10.2021, ktorý si žalobkyňa uplatnila zmenou žaloby zo dňa 04.09.2020,
a ktorý nebol žalovaným čiastočne uhradený za toto obdobie v rámci úhrady sumy 38.073,47 EUR dňa
27.09.2021.

17. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 04.02.2022 uviedol, že ako vyplýva z jeho podania zo
dňa 29.09.2021, žalobkyni vyplatil dňa 24.09.2021 sumu 37.751,42 € za obdobie od 13.12.2011 do
30.09.2021 a sumu 322,05 € za október 2021. Tieto platby žalobkyňa brala do úvahy pri čiastočnom
späťvzatí žaloby. Medzičasom však žalovaná mesačne poukazuje na účet žalobkyne sumu 322,05 €, do
dnešného dňa (04.02.2022) bola poukázaná mesačná renta dňa 05.11.2021, 03.12.2021 a 04.01.2022.

Platba za február je v realizácii. Tieto sumy nie sú zatiaľ v čiastočnom späťvzatí zohľadnené. Pri výpočte
vychádzal zo sumy, ktorá bola pôvodne uplatnená v žalobe t. j. 336,20 €, pričom uplatnil spoluvinu
10%. Zotrváva na vznesenej námietke premlčania, tak ako ju zdôvodnil na pojednávaní dňa 19.11.2020,
napriek tomu, že súd vyslovil predbežný právny názor, že nárok žalobkyne premlčaný nie je. Ak by aj
súd nepovažoval nárok za premlčaný v celom rozsahu, nie je podľa názoru žalovaného možné priznať

žalobkyni spätne od 13.12.2011 rentu v novouplatnenej výške na základe zákona, ktorý nadobudol
účinnosť dňa 01.12.2019. Hoci sa v zmysle prechodných ustanovení novelizovaným ust. § 447 OZ
spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.12.2019, neznamená to, že je možné spätne od roku 2011
priznať žalobkyni rentu tak, ako si ju uplatnila podaním zo dňa 04.09.2020. Ak by bol spor medzičasom
právoplatneukončenýažalobkyňabysiuplatňovalavyššiustratunazárobkunazákladenovelizovaného

zákonného ustanovenia, nepochybne by jej nemohla byť priznaná spätne od roku 2011. Takýto postup
by bol v rozpore s princípom právnej istoty a znamenal by, že všetci poškodení majú nárok na prepočet
straty na zárobku od počiatku vzniku nároku. Ak by súd nepovažoval sumu uplatnenú podaním zo dňa
09.09.2020 za premlčanú ako celok, domnieva sa, že zvýšenú sumu je možné žalobkyni priznať až
od účinnosti zákona č. 394/2019 Z. z.. Týmto podaním si žalobkyňa uplatňuje od 01.11.2021 mesačnú

rentu v sume 623,94 €, čo je opäť rozšírenie žaloby oproti zmene žaloby zo dňa 04.09.2020, voči
čomu vzniesol námietku premlčania. V pôvodnej žalobe bola uplatnená len mesačná úrazová renta v
sume 357,83 € bez valorizácie, nie je preto možné priznať žalobkyni valorizovanú stratu na zárobku.
Postup, kedy by sa mal priemerný mesačný zárobok na účely výpočtu straty na zárobku zvyšovať, nemá
oporu v zákone a ani nie je dôvodné očakávať, že by bol žalobkyni v prípade, ak by bola zamestnaná,

každoročne zvyšovaný plat. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, okrem už uvedených námietok poukázal na
skutočnosť, že žalovaná nemohla byť v omeškaní, ak nebolo zrejmé, či je nárok žalobkyne daný (krajský
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol). Zároveň nemôže byť žalovaná v omeškaní s plnením straty nazárobku uplatnenej podaním zo dňa 04.09.2020 už od 04.09.2020, kedy nemala o rozšírení žaloby ani
vedomosť a nebol rešpektovaný čas na prešetrenie uplatneného nároku a čas na poskytnutie plnenia.
18. Okresný súd Levice uznesením č. k. 9C/275/2013-334 zo dňa 04.04.2022 pripustil zmenu žaloby

v časti žalobného petitu nasledovne:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti za
obdobie od 12.12.2011 do 31.10.2021 v sume 28.654,62 eura, úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne
zo sumy 6.190,52 eura od 18.7.2013 do 26.9.2021, úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy
687,19 eura od 18.7.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 27.696,30 eura

od 4.9.2020 do 26.9.2021, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 24.090,06 eura od 4.9.2020 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 322,05 eura od 16.11.2020 do 26.9.2021, úrok
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 286,16 eura od 16.11.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 322,05 eura od 16.12.2020 do 26.9.2021, úrok z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 286,16 eura od 16.12.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
322,05 eura od 16.1.2021 do 26.9.2021, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 286,16 eura od

16.1.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 322,05 eura od 16.2.2021 do
26.9.2021, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 301,89 eura od 16.2.2021 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 322,05 eura od 16.3.2021 do 26.9.2021, úrok z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 301,89 eura od 16.3.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 322,05 eura od 16.4.2021 do 26.9.2021, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy

301,89 eura od 16.4.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 322,05 eura od
16.5.2021 do 26.9.2021, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 301,89 eura od 16.5.2021 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 322,05 eura od 16.6.2021 do 26.9.2021, úrok
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 301,89 eura od 16.6.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 322,05 eura od 16.7.2021 do 26.9.2021, úrok z omeškania vo výške 5%

ročne zo sumy 301,89 eura od 16.7.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
322,05 eura od 16.8.2021 do 26.9.2021, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 301,89 eura
od 16.8.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 322,05 eura od 16.9.2021
do 26.9.2021, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 301,89 eura od 16.9.2021 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 301,89 eura od 16.10.2021 do zaplatenia, a to do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný platiť žalobkyni náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti vo
forme pravidelného peňažného dôchodku počnúc od 1.11.2021 do budúcna mesačne v sume 623,94
eura do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, s 5% úrokom z omeškania ročne z každej mesačnej dávky od
16. dňa nasledujúceho mesiaca do zaplatenia, a to až do zmeny pomerov.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.“
Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2022.
19. Na pojednávaní dňa 07.02.2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na predmetnej žalobe v
zmysle pripustenej zmeny žaloby a čiastočného späťvzatia žaloby vo výške 38.073,47 eur, v tejto časti
žiada konanie zastaviť, vo zvyšnej časti na predmetnej žalobe trvá, v zmysle právneho zdôvodnenia

uplatneného nároku. Žalovaný na pojednávaní dňa 07.02.2023 uviedol, že trvá na svojom stanovisku,
súhlasí, ako uviedol v písomnom vyjadrení, po čiastočnom späťvzatí vo výške 38.073,47 eur, avšak
ako už uvádzal vo vyjadrení k čiastočnému späťvzatiu žaloby, od novembra 2021 pravidelne poukazuje
žalovaný na účet žalobkyni 322,05 eur, s tým, že uvedená suma 322,05 eur bola zaplatená aj v mesiaci
február 2023.

20. Podaním zo dňa 10.03.2023 právny zástupca žalobkyne súdu oznámil, že žalobkyni bola plnená
náhrada za stratu na zárobku pri invalidite zo strany žalovaného za obdobie od novembra 2021 doteraz
spolu v sume 5.474,85 Eur. Vzhľadom na plnenia od 08.11.2021 do 06.03.2023 berie žalobkyňa podanú
žalobu čiastočne späť o sumu 5.474,85 Eur s príslušenstvom. Uvedené čiastočné späťvzatie nároku
sa týka časti nároku, ktorú si žalobkyňa po poslednom čiastočnom späťvzatí uplatnila počnúc od

01.11.2021 do budúcna, konkrétne za jednotlivé mesiace od 01.11.2021 do 31.03.2023, za ktoré jej
žalovaný plnil mesačne po sume 322,05 Eur. Pokiaľ ide o príslušenstvo v tejto časti, späťvzatie sa týka aj
požadovaného úroku z omeškania z tejto žalovaným plnenej časti nároku, ktorý žalobkyňa požadovala
vo výške 5 % z každej mesačnej platby od 16. dňa toho ktorého mesiaca. Vo zvyšnej časti žalobkyňa
naďalej trvá na podanej žalobe.

21. Podaním zo dňa 14.03.2023 žalovaný k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 10.03.2023 uviedol, že
sčiastočnýmspäťvzatímžalobysúhlasí.Platbybolizostranyžalovanejodnovembra2021poukazované
tak, ako to uvádza žalobkyňa. Ďalšia mesačná platba bude poukázaná začiatkom apríla 2023.22. Na pojednávaní dňa 02.05.2023 súd konštatoval, že v obdobnej veci bolo rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu v Nitre a ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/25/2021,
kde v uvedenom konaní bolo vyhodnotené a ustálené, podľa ktorých ustanovení sa bude posudzovať

nárok na náhradu za stratu na zárobku pri invalidite poškodeného, a to z dôvodu, že po podaní
žaloby došlo k prijatiu zákona č. 394/2019 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal O.Z. práve v § 446, 447,
pričom podľa pôvodnej úpravy sa posudzovalo pri určení náhrady rovnako ako pri úrazovej rente
podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, čomu zodpovedal aj pôvodný žalobný návrh,
ako aj vyjadrenie žalovaného, ako aj v tejto prejednávanej veci, ktoré pri výpočte aplikovalo práve

ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tým, že O.Z. zaviedol právnu úpravu,
v zmysle ktorej sa nárok poškodeného na náhradu straty na zárobku posudzoval podľa zákona o
sociálnom poistení, obmedzil mu legislatívne subjektívne právo domáhať sa skutočnej náhrady za
stratu na zárobku. Novelizované ustanovenie podľa dôvodovej správy tak opúšťa pôvodnú, z hľadiska
ochrany poškodeného nevyhovujúcu naviazanosť právnej úpravy kvalifikácie výšky náhrady straty na
zárobku poškodeného a zákon o sociálnom poistení nahrádza túto úpravu takou, ktorá zohľadňuje

rozsah skutočne utrpenej škody a jej náhrady a ujma sa v tomto prípade posúdi na základe porovnania
priemernéhozárobkupoškodeného,ktorúdosahovalpredvznikomškodyazárobkom,ktorýdosahujepo
poškodení, pričom tento nový zárobok je závislý aj od toho, či a v akej výške poberá poškodený invalidný
dôchodok a tak náhrada za stratu na zárobku sa vypočíta ako rozdiel medzi priemerným zárobkom
poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody a súčtom zárobku, ktorý dosahuje po poškodení.

A tak aj v tomto prípade je potrebné vychádzať z ustanovení, ktoré nadobudli účinnosť od 01.12.2019,
a to s poukazom práve na prechodné ustanovenie O.Z., konkrétne § 879w. V obdobnej veci, ktorú
prejednával krajský súd v uvedenej sp. zn. tak, ako aj v prejednávanej veci na tunajšom súde vyplýva, že
žalobca bol študentom strednej školy a v danom prípade je tak potrebné vychádzať nie z priemerného
zárobku v národnom hospodárstve, ale z minimálnej mzdy za uvedené obdobie, keďže žalobkyňa v

čase vzniku škody nebola zamestnaná, a preto suma priemerného zárobku, ktorá sa určuje podľa §
134 ods. 5 Zákonníka práce tak predstavuje sumu zodpovedajúcu minimálnej mzde, pričom súd sa
nestotožnil s názorom žalobcu, že pri výpočte mal vychádzať z pravdepodobného priemerného zárobku
i keď žalovaný tento nerozporoval. Na základe toho, po posúdení všetkých okolností, je potrebné tak pre
účely výpočtu vychádzať z minimálnej mzdy za uvedené obdobie. Právny zástupca žalobkyne uviedol,

že podľa jeho názoru treba brať do úvahy medzitýmny rozsudok, ktorým sa súd vysporiadal, že nárok
žalobkyne je daný, treba vychádzať z priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorý rozsudok bol
potvrdený, čo sa týka uvedenej veci, na ktorú poukazuje súd a v ktorom konaní bol žalobca zastúpený
totožným advokátom, v predmetnej veci bolo podané dovolanie. Zástupca žalovaného uviedol, že
vzhľadom na uvedené rozhodnutie, ktoré bolo oboznámené zo strany súdu, kde bola riešená ohľadne

výpočtu nároku obdobná vec, keďže poškodený bol tiež študentom strednej školy, ako aj žalobkyňa v
tomto prípade, ako bolo oboznámené, prvostupňový súd aj odvolací súd v obdobnej veci vychádzal nie
z priemernej mzdy v národnom hospodárstve, zároveň v tomto konaní je riešená aj retroaktivita, na čo
sme poukázali už v priebehu tohto sporu, zašle súdu stanovisko v predmetnej veci, aj s poukazom na
vykonané platby zo strany žalovaného v priebehu tohto konania a teda aj v prípade, že by súd ustálil, že

treba vychádzať z minimálnej mzdy, nie z priemernej mzdy v národnom hospodárstve, na čom trvá aj
žalobkyňa, by vykonali aj celkový prepočet, koľko bolo v prípade zohľadnenia minimálnej mzdy plnenie
poškodenej. Poukázala na to, že medzitýmny rozsudok riešil základ nároku žalobkyne, je uvedené
vo výroku tohto medzitýmneho rozsudku, že nárok žalobkyne je daný, treba, ako vyplýva z výroku
uvedeného medzitýmneho rozsudku vychádzať z priemernej mzdy v národnom hospodárstve, pričom

sami namietali už v odvolaní, že nesúhlasia so základom výpočtu nároku žalobkyne z priemernej mzdy
v národnom hospodárstve, ale z minimálnej mzdy, avšak poukázala na to, že po tom, ako odvolací súd
po zrušení rozsudku Krajského súdu v Nitre, ktorý zamietol prvým rozhodnutím prvostupňový rozsudok,
teda medzitýmny rozsudok, sa už odvolací súd ich námietkami ohľadne výpočtu nároku nezaoberal,
rozsudok súdu prvého stupňa, teda medzitýmny rozsudok potvrdil.

23. Vo vyjadrení zo dňa 31.05.2023 žalovaný predložil súdu prepočet straty na zárobku v prípade, ak by
súd s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Nitre v obdobnej veci sp. zn. 6Co/25/2021 vychádzal pri
rozhodovaní o nároku žalobkyne z minimálnej mzdy a nie z priemernej mzdy v národnom hospodárstve
ako to požaduje žalobkyňa. Vo výpočte je zohľadnená aj spoluvina žalobkyne v rozsahu 10 % tak ako
ju právoplatne už posúdil Krajský súd v Nitre v spore týkajúcom sa liečebných nákladov žalobkyne.

Stotožňuje sa s tým, že je potrebné vychádzať z minimálnej mzdy a nie z priemernej mzdy v národnom
hospodárstve.
Rok 2011 (od 13.12. do 31.12.2013 t. j. 19 dní) - minimálna mzda 317 € - invalidný dôchodok 287,60 €
= 29,40 € - spoluvina 2,94 € = 26,46 € / 31 dní x 19 dní = 16,22 €Rok 2012 - min. mzda 327,20 € - id 297,10 € = 30,1 € - spoluvina 3,01 € = 27,09 € x 12 mesiacov =
325,08 €
Rok 2013 - min. mzda 337,70 € - id 307,20 € = 30,5 € - spoluvina 3,05 = 27,45 x 12 = 329,40 €

Rok 2014 - min. mzda 352 € - id 315 € = 37 - spoluvina 3,7 = 33,3 x 12 = 399,60 €
Rok 2015 - min. mzda 380 € - id 319,60 € = 60,4 - 6,04 = 54,36 x 12= 652,32 €
Rok 2016 - min. mzda 405 € - id 321,30 € = 83,7 - 8,37 = 75,33 x 12 = 903,96 €
Rok 2017 - min. mzda 435 € - id 328,40 € = 106,6 - 10,66 - 95,94 x 12 = 1151,28 €
Rok 2018 - min. mzda 480 € - id 335,60 € = 144,4 - 14,44 = 129,96 x 12= 1559,52 €

Rok 2019 - min. mzda 520 € - id 344,40 € = 175,60 - 17,56 = 158,04 x 12 = 1896,48 €
Rok 2020 - min. mzda 570 € - id 354,40 € = 215,6 - 21,56 = 194,04 x 12 = 2328,48 €
Rok 2021 - min. mzda 623 € - id 363,70 € = 259,3 - 25,93 = 233,37 x 12 = 2800,44 €
Následne vychádzajúc z poslednej zmeny žaloby sumu 233,37 € mesačne - za rok 2022 2800,44 € a
za január až jún 2023 suma 1400,22 €. Takto by ku dňu pojednávania (13.06.2023) mala byť žalobkyni
poukázaná suma 16.560,44 €. Žalovaná doposiaľ poukázala žalobkyni sumu 44.514,47 € (38.073,47

€ + 20 x 322,05 € so zohľadnením aj júna 2023, ktorá suma bude ku dňu pojednávania už žalobkyni
tiež poukázaná).
Pokiaľ ide o úrok z omeškania, naďalej sa žalovaný domnieva, že žalobkyňa naň nemá nárok a ak by bol
súd iného názoru, potom poukázal na skutočnosť, že aj Krajský súd v Nitre bol pôvodne názoru, že nárok
žalobkyne nie je daný, a preto by nebolo spravodlivé, aby bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie úroku z

omeškania od dátumu predchádzajúceho dátumu právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Nitre so
zohľadnením trojmesačnej lehoty na prešetrovanie. Pokiaľ ide o záväznosť medzitýmneho rozsudku, na
ktorú poukazoval právny zástupca žalobcu , je toho názoru, že v prejednávanej veci nemôže byť pre súd
záväzný, nakoľko medzičasom došlo k zmene právnej úpravy výpočtu straty na zárobku. Okresný súd
Levice napokon rozhodoval medzitýmnym rozsudkom aj nad rámec, nakoľko mal posudzovať základ

nároku t. j. či je nárok žalobkyne na stratu na zárobku daný, nakoľko v čase vzniku nároku bola len
študentkoustrednejškoly.Odpočiatkuvovyjadreniachnamietal,ženiejemožnéautomatickyvychádzať
z priemerného zárobku v národnom hospodárstve a uvedené namietal aj v odvolaní, pričom týmito
námietkami sa odvolací súd, ktorý pôvodne nárok zamietol nezaoberal (nebolo to vtedy potrebné),
dokonca aj dovolaciemu súdu navrhoval, aby tieto otázky v dovolaní zodpovedal a následne po vrátení

veci Najvyšším súdom SR Krajský súd v Nitre len potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom, ale sa
už k odvolacím námietkam žalovaného nevrátil, a tak tieto neboli vôbec zodpovedané odvolacím súdom.
Čo je ale najpodstatnejšie je to, že došlo k zmene právnej úpravy, a preto v tejto časti už nie je rozsudok
súdu prvej inštancie aktuálny. Nerozporuje záväzné a právoplatné vyriešenie otázky či žalobkyňa má
alebo nemá nárok na stratu na zárobku.

24. Dňa 07.06.2023 právny zástupca žalobkyne súdu doručil čiastočné späťvzatie žaloby vo výške
966,15 eur. Uvedené čiastočné späťvzatie nároku sa týka časti nároku, ktorú si žalobkyňa po poslednom
čiastočnom späťvzatí uplatnila počnúc od 01.11.2021 do budúcna, konkrétne za jednotlivé mesiace
od 01.04.2023 do 30.06.2023, za ktoré jej žalovaný plnil mesačne po sume 322,05 Eur. Pokiaľ ide
o príslušenstvo v tejto časti, späťvzatie sa týka aj požadovaného úroku z omeškania z tejto žalovaným

plnenej časti nároku, ktorý žalobkyňa požadovala vo výške 5 % z každej mesačnej platby od 16. dňa
toho ktorého mesiaca. Vo zvyšnej časti žalobkyňa naďalej trvá na podanej žalobe.
25. Na pojednávaní dňa 13.06.2023 právny zástupca žalobkyne uviedol, že podaním zo dňa 08.06.2013
s poukazom na vykonané úhrady za mesiace apríl – jún 2023, s poukazom na plnenie zo strany
žalovaného, a to za každý mesiac vo výške 322,05 eur, uvedeným podaním zobrali žalobu späť

o sumu 966,15 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania. S poukazom na vyjadrenie súdu, že k
čiastočnému späťvzatiu žaloby, s poukazom na vykonanú platbu v mesiaci apríl 2023 v sume 322,05
eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania bola žaloba zobratá späť na pojednávaní dňa 02.05.2023,
takže upresnil čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 08.06.2023 v časti rozdielu medzi sumou 966,15
eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania a už čiastočným späťvzatím žaloby vo výške 322,05 eur

s prislúchajúcim úrokom z omeškania berie žalobu späť s poukazom na platby za mesiace máj, jún
2023 v sume 644,10 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Na pojednávaní dňa 13.06.2023 súd
konštatoval, že pri určení výšky uplatneného nároku ku dňu rozhodnutia, aj s poukazom na právny
názor, ktorý bol vyslovený, v zmysle prezentovaného rozhodnutia Krajského súdu Nitra tak, ako súd
uviedol na minulom pojednávaní, je naďalej potrebné, pri celkovom výpočte nároku vychádzať aj z výšky

dôchodku žalobkyne za obdobie 2022-2023, s tým, že s poukazom na predložené dôkazy zo strany
žalobkyne ohľadne preukázania výšky dôchodku žalobkyne za uvedené obdobie, na ktoré, ako súd
uviedol je potrebné prihliadnuť, sa z vykonaného dokazovania zatiaľ v spise nachádza len rozhodnutie
o priznaní dôchodku, a to od 01.01.2021 - 363,70 eur, a tak absentuje dôkaz o výške dôchodku ,teda rozhodnutie sociálnej poisťovne od 01.01.2022 do 31.12.2022 a od 01.01.2023, nakoľko ako súd
opakuje, výška invalidného dôchodku je rozhodujúca na určenie výšky uplatneného nároku keď už, ako
bolo konštatované aj krajským súdom, nárok žalobkyne je daný.

26. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.12.2023 doručil súdu prepočet strany na zárobku po zohľadnení
minimálnej mzdy. Tento predložil v nadväznosti na názor súdu prezentovaný na pojednávaní dňa
02.05.2023 pre prípad, ak by súd s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Nitre v obdobnej veci sp.
zn. 6Co/25/2021 vychádzal pri rozhodovaní o nároku žalobkyne z minimálnej mzdy a nie z priemernej
mzdy v národnom hospodárstve ako to požaduje žalobkyňa. Vo výpočte je zohľadnená aj spoluvina

žalobkyne v rozsahu 10 % tak, ako ju právoplatne už posúdil Krajský súd v Nitre v spore týkajúcom sa
liečebných nákladov žalobkyne.
Rok 2011 (od 13.12. do 31.12.2013 t. j. 19 dní) - minimálna mzda 317 € - invalidný dôchodok 287,60 €
= 29,40 € - spoluvina 2,94 € = 26,46 € / 31 dní x 19 dní = 16,22 €
Rok 2012 - minimálna mzda 327,20 € - id 297,10 € = 30,1 € - spoluvina 3,01 € = 27,09 € x 12 mesiacov
= 325,08 €

Rok 2013 - min. mzda 337,70 € - id 307,20 € = 30,5 € - spoluvina 3,05 = 27,45 x 12 = 329,40 €
Rok 2014 - min. mzda 352 € - id 315 € = 37 - spoluvina 3,7 = 33,3 x 12 = 399,60 €
Rok 2015 - min. mzda 380 €- id 319,60 € = 60,4 – 6,04= 54,36 x 12= 652,32 €
Rok 2016 - min. mzda 405 € - id 321,30 € = 83,7 - 8,37 = 75,33 x 12 = 903,96 €
Rok 2017 - min. mzda 435 € - id 328,40 € = 106,6 - 10,66 = 95,94 x 12 = 1151,28 €

Rok 2018 - min. mzda 480 € - id 335,60 € = 144,4- 14,44= 129,96 x 12 = 1559,52 €
Rok 2019 - min. mzda 520 € - id 344,40 €= 175,60 - 17,56 = 158,04 x 12 = 1896,48 €
Rok 2020 - min. mzda 570 € - id 354,40 € = 215,6 - 21,56 = I94,04 x 12 = 2328,48 €
Rok 2021 - min. mzda 623 € - id 363,70 € = 259,3 - 25,93 = 233,37 x 12 = 2800,44 €
Rok 2022 - min. mzda 646 € - id 368,50 € = 277,5 - 27,75 = 249,75 x 12 = 2997 €

Rok 2023 - min. mzda 700 € - id 412 € = 288 - 28,8 = 259,2 x 6 = 1555,20 € - za obdobie január až jún
od 01.07.2023 do 31.12.2023 - min. mzda 700 € - id 455,70 = 244,3 - 24,43 = 219,87 x 6 = 1319,22 €.
Takto by ku dňu pojednávania (14.12.2023) mala byť žalobkyni poukázaná suma 18.234,2 €.
Žalovaná doposiaľ poukázala žalobkyni sumu 46.446,77 € (38.073,47 € + 26x 322,05 € so zohľadnením
aj decembra 2023, ktorá suma je ku dňu pojednávania už žalobkyni tiež poukázaná).

Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, nárok priebežne žalovaný vysporiadava a plnením je pokrytá,
resp. pri uvažovaní súdu, že pravdepodobným zárobkom by bola minimálna mzda, aj prekročená
strata na zárobku, ktorá žalobkyni vznikla. Ak by súd uvažoval s priemernou mzdou v národnom
hospodárstve ako výpočtovým základom (ako to požaduje žalobkyňa), trvá žalovaný na svojej námietke,
že nie je prípustné každoročne priemerný zárobok valorizovať. V ostatnom sa pridržiava všetkých

predchádzajúcich písomných vyjadrení.
27. Podaním zo dňa 22.02.2024 právny zástupca žalobkyne súdu oznámil, že žalobkyni bola od
posledného čiastočného späťvzatia žaloby, učineného podaním zo dňa 07.06.2023 v spojení s jeho
opravou na pojednávaní dňa 13.06.2023, plnená náhrada za stratu na zárobku pri invalidite zo strany
žalovaného za ďalšie obdobie od júla 2023 do februára 2024 spolu v sume 2.576,40 Eur. Zároveň

súdu oznámil, že v zmysle Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo dňa 07.12.2023,
bol s účinnosťou od 01.01.2024 zvýšený invalidný dôchodok žalobkyne na sumu 472,20 Eur mesačne,
čo súdu preukázal kópiou rozhodnutia v prílohe podania. Vzhľadom na plnenia od 06.07.2023 do
06.02.2024 berie žalobkyňa podanú žalobu čiastočne späť o sumu 2.576,40 Eur s príslušenstvom.
Uvedené čiastočné späťvzatie nároku sa týka časti nároku, ktorú si žalobkyňa pri poslednej zmene

žaloby zo dňa 27.10.2021 uplatnila ako nárok na budúcu stratu na zárobku pri invalidite počnúc od
01.11.2021 do budúcna, konkrétne za jednotlivé mesiace od 01.07.2023 do 29.02.2024, za ktoré jej
žalovaný plnil mesačne po sume 322,05 Eur. Pokiaľ ide o príslušenstvo v tejto časti, späťvzatie sa týka aj
požadovaného úroku z omeškania z tejto žalovaným plnenej časti nároku, ktorý žalobkyňa požadovala
vo výške 5 % z každej mesačnej platby od 16. dňa toho ktorého mesiaca. Vo zvyšnej časti žalobkyňa

naďalej trvá na podanej žalobe.
28. Podaním zo dňa 07.03.2024 žalovaný k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 22.02.2024 uviedol, že
s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí. Zároveň predložil súdu rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
17Co/6/2023 zo dňa 31.01.2024, v zmysle ktorého nie je možné stratu na zárobku po skončení PN
alebo pri invalidite valorizovať analogicky ako je valorizovaná úrazová renta (tak ako to požaduje aj

žalobkyňa).Odvolacísúdukonštatuje,ženietpriestorunaúvahy,abybolpriemernýzárobokdosahovaný
pred poškodením analogicky ovplyvňovaní aplikáciou úrazovej renty.
29. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.30. Podľa § 420 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
31. Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

32. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, účinného od 01.12.2019, náhrada straty na zárobku počas
pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi
priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola
poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.
33. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka, účinného od 01.12.2019, náhrada straty na zárobku po

skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške
rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom
zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného
dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
35. Podľa § 879w Občianskeho zákonníka, ako prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.
decembra 2019, ustanoveniami § 446 , § 447 , § 447b a § 448 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. decembrom 2019; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa

posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. novembra 2019.
36. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

37. Podľa § 134 ods. 5 veta prvá zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ak je priemerný zárobok
zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom
mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu
zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.
38. Podľa § 134 ods. 6 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ak sa podľa pracovnoprávnych

predpisov používa v súvislosti s náhradou škody priemerný zárobok u žiakov základných škôl, žiakov
stredných škôl a študentov vysokých škôl alebo u zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorí nie
sú zamestnaní a ktorých príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa osobitných predpisov,
vychádza sa zo sumy priemerného zárobku určenej podľa odseku 5 prvej vety.
39. Podľa § 8 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (Používanie bezpečnostných pásov a iných zadržiavacích zariadení),
osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím
zariadením je povinná toto zariadenie použiť.
40. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
41. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
43. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
45. Na základe vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 20.03.2010 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla značky G. H., EČV: E., pri ktorej

žalobkyňa ako spolujazdkyňa utrpela ťažké ublíženie na zdraví. Motorové vozidlo viedol vodič I. J., ktorý
bol na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 02.06.2011 pod č. k. 4T/75/2011
uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného
zákona, pričom k dopravnej nehode došlo v dôsledku vysokej rýchlosti a zlého spôsobu a techniky jazdy
po prejdení ľavotočivej zákruty, následne dostal šmyk a prešiel do protismeru a po opustení vozovky

narazilo vozidlo prednou časťou o malý strom, následkom čoho sa prevrátilo na ľavý bok a pokračovalo
vpohybeotočenézadnoučasťoudopredu,následnevozidlokontaktovalozadnoučasťoustromvovýške
cca 0,70 m, po čom sa strom prevrátil a vozidlo sa rotačným pohybom pohybovalo po ňom a ostalo stáť
na kmeni stromu položené na ľavom boku vozidla, v dôsledku čoho došlo k zraneniu osôb v tom vozidle,a to spolujazdca I. B. a A. B.. V zmysle predmetného rozsudku žalobkyňa utrpela rozdrvenie s priečnou
léziou miechy v úseku C3 s quadreplegiou, vykĺbenie stavcov C3-C4 krčnej chrbtice s posunom,
zlomeninu oblúka stavca C4 s dislokáciou, zlomeninu kĺbového výbežku stavca C3 vpravo, zlomeninu

priečneho výbežku stavca C4 vpravo, zlomeninu nosových kostí bez posunu, odreniny a pomliaždeniny
oblasti tváre s krvnými výronmi, početné bodné ranky s cudzími telieskami v mäkkom kryte lebky,
pomliaždenie hrudnej steny so zakrvácaním do pohrudničnej dutiny minimálne a tracheostómiu, v
dôsledku ktorých bola a je obmedzená v bežnom spôsobe života dychovou nedostatočnosťou po
dobu 155 dní, vedením v nepretržitej ústavnej liečbe na lôžku, spinálny pacient po dobu 149 dní, v

následnej rehabilitačnej ústavnej starostlivosti po dobu nad 8 týždňov, neschopnosťou samostatného
pohybu v nutnosti trvalej starostlivosti ošetrovateľského personálu a rodinných príslušníkov pri všetkých
denných úkonoch trvale, operačnou stabilizáciou stavcov C3-C4 dlahou Vectra, deriváciou moču trvalým
močovým katetérom, pasívnou bolestivou rehabilitáciou spastickej kĺbnej stuhnutosti po dobu 6 až 10
mesiacov, trvalou invaliditou. V dôsledku úrazu žalobkyňa bola v ústavnom ošetrení od úrazu dňa
21.03.2010 do 18.08.2010, opakovane od 18.11.2010 do 26.11.2010 a od 01.12.2010 do 04.02.2011.

V Národnom rehabilitačnom centre Kováčová bola od 18.08.2010 do 01.12.2010. Žalobkyňa je na
základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXX X zo dňa 05.04.2013 uznaná za invalidnú
od 13.12.2011 (č. l. 7). Z oznámenia o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo dňa
29.04.2013 (č. l. 8) bolo preukázané, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola
určenávrozsahu100%.Včasepredmetnéhoúrazumalažalobkyňa16rokovabolaštudentkoustrednej

školy, ktorá skutočnosť nebola sporná. Žalobkyňa dňa 28.06.2013 (č. l. 20) si u žalovanej uplatnila nárok
na náhradu škody z titulu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (úrazovej renty) od
13.12.2011 ako aj nárok na jej výplatu do budúcnosti, a to za obdobie od 13.12.2011 do 31.05.2013
v sume 6.158,10 Eur a do budúcnosti vyplácanie mesačnej úrazovej renty v sume 356,90 Eur počnúc
01.06.2013 vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, ktorý nárok nebol žalovanou v zmysle § 11 ods.

5, 6 a 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. ako bolo preukázané z podania žalovanej zo dňa 17.07.2013 (č.
l. 23), ktorým podaním bolo plnenie odmietnuté, ktorá skutočnosť nebola sporná, pričom pri vyčíslení
úrazovej renty žalobca, ako vyplýva z odôvodnenia uplatnenia nároku na náhradu škody z titulu straty na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (úrazovej renty) vychádzal z priemernej mzdy v národnom
hospodárstve zohľadňujúc výšku priznaného invalidného dôchodku v tomto čase. Žalobkyňa následne

žalobou doručenou súdu dňa 29.07.2013 si predmetný nárok – náhradu škody – straty na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti (úrazová renta) uplatnila na miestne príslušnom súde. Z obsahu spisu
vyplýva, že Okresný súd Levice medzitýmnym rozsudkom č. k. 9C/275/2013-87 zo dňa 25.06.2014
rozhodol, že žalobkyni patrí náhrada na stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti od
13.12.2011 vo výške vypočítanej z výpočtového základu určeného z priemernej mzdy v národnom

hospodárstve. Voči predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný, pričom odvolací súd rozsudkom
č. k. 5Co/787/2014-108 napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že nárok
navrhovateľky na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti zamietol. Následne
voči predmetnému rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre podala žalobkyňa dovolanie a Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Cdo/113/2016 zo dňa 06.12.2018 rozsudok Krajského súdu

v Nitre sp. zn. 5Co/787/2014 zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k.
5Co/62/2019-154 zo dňa 27.05.2020 medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V priebehu
konania s poukazom na právoplatný medzitýmny rozsudok žalobca procesnými návrhmi žiadal pripustiť
zmenu, rozšírenie žaloby, ako vyplýva z právoplatných uznesení po rozhodnutí súdu Krajského súdu
v Nitre, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Žalovaný v priebehu konania aj s poukazom na

ďalšie prebiehajúce konania vedené na tunajšom súde medzi stranami sporu, a to konanie 13C/67/2011
a konanie 14C/119/2012 poukázal na mieru spoluzavinenia žalobkyne v zmysle § 441 Občianskeho
zákonníka, a to z dôvodu, že žalobkyňa v dôsledku povinnosti uloženej ustanovením § 8 ods. 1 Zákona
č. 8/2009 Z. z. sa podieľala na vzniku resp. zväčšení jej zranení, nakoľko aj zo znaleckého posudku
MUDr. Šuplatu vyplýva záver, že žalobkyňa nebola v čase dopravnej nehody pripútaná bezpečnostným

pásom. V priebehu konania žalobkyňa mieru spoluzavinenia v akomkoľvek rozsahu vylúčila. Žalovaná
poukázalanaprebiehajúcesúdnekonanievedenénatunajšomsúdepodsp.zn.14C/119/2012,vktorom
konaní o náhradu liečebných nákladov medzi totožnými stranami sporu prvostupňový súd rozsudkom
zo dňa 21.09.2018 ustálil mieru spoluzavinenia žalobkyne v rozsahu 10 %. Rozsudok Okresného súdu
Levice sp. zn. 14C/119/2012 bol napadnutý odvolaním, pričom Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k.

5Co/96/2019-770 zo dňa 31.08.2020 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku I. nad priznanú sumu
11.004,88 Eura po sumu 22.616,53 Eura potvrdil, vo zvyšku žalobu zamietol a potvrdil aj napadnutý
výrok rozsudku II., III. a IV.. Z obsahu rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/96/2019 vyplýva (bod
66), že vzhľadom na okolnosti veku žalobkyne v čase nehody a skutočnosti, že sama o sebe dopravnúnehodu svojim zavineným konaním nezapríčinila, bolo na mieste stanoviť 10 % ako mieru spoluúčasti
na škode. A tak odvolací súd konštatoval správnosť nájdeného pomeru spoluzavinenia v zmysle § 441
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v priebehu konania uviedla, že určenie miery spoluzavinenia je

otázkou právnou a súd by mal aj v tomto konaní sa opätovne mierou spoluzavinenia žalobkyne zaoberať
a túto vyhodnotiť. Súd konštatuje, že ako bolo uvedené v konaní vedenom na tunajšom súde v súvislosti
s tou istou škodovou udalosťou a medzi totožnými stranami sporu, bolo vykonané dokazovanie a bola
vyhodnotená aj odvolacím súdom miera spoluzavinenia žalobkyne v rozsahu 10 %. Súd s poukazom
k uvedenému aj z dôvodu právnej istoty ustálil v zmysle § 441 OZ mieru spoluzavinenia žalobkyne

v rozsahu 10 %, nakoľko považoval súd za nelogické a aj nespravodlivé, aby sa v každom jednotlivom
konaní vyhodnocovala v súvislosti s totožnými okolnosťami miera spoluzavinenia v inom rozsahu, a to
už z dôvodu princípu spravodlivosti ako aj právnej istoty.
46. Žalovaný v priebehu konania poukázal na zmenu právneho predpisu s tým, že dňa 01.12.2019
nadobudol účinnosť Zákon č. 394/2019, ktorým sa zmenilo ust. § 437 Obč. zákonníka a v nadväznosti na
to bol do prechodných ustanovení zavedený § 879w, podľa ktorého sa ustanoveniami § 446, 447, 447b

a § 448 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.12.2019, vznik týchto právnych vzťahov a nároky
z nich sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 01.12.2019.
47. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že žalobkyňa v čase dopravnej nehody
bola študentkou strednej školy s maturitou. V čase škodovej udalosti bola žalobkyňa maloletá, pričom
v tomto čase nemala zárobok alebo iný príjem zárobok nahradzujúci. Práve v týchto prípadoch je podľa

názoru súdu tak ako vyslovil právny názor Krajský súd v Nitre sp. zn. 6Co/25/2011 v obdobnej veci, je
namieste aj pre daný prípad aplikovať ust. Zákonníka práce, a to § 134 ods. 5 a 6 Zákonníka práce,
keďže žalobkyňa v čase škodovej udalosti nebola zamestnaná a preto sa suma priemerného zárobku
určuje podľa § 134 ods. 5 Zákonníka práce a predstavuje sumu minimálnej mzdy a súd sa tak nestotožnil
s názorom právneho zástupcu žalobkyne, že pri výpočte sa má vychádzať z priemerného zárobku

v národnom hospodárstve zisteného štatistickým úradom. Z § 445 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že relutárnou reštitúciou sa má nahradiť strata na zárobku, ktorou sa rozumie rozdiel medzi zárobkom
po poškodení zdravia a priemerným zárobkom pred poškodením zdravia. Žalobkyňa poukázala aj na
výrok medzitýmneho rozsudku, ktorým ako uvádzala žalobkyňa v petite medzitýmneho rozsudku bolo
určené, že žalobkyni patrí náhrada na stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti od 13.12.2011

vo výške vypočítanej z výpočtového základu určeného z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Súd poukazuje na to, že medzitýmnym rozsudkom súd rozhodoval o základe nároku, pričom má súd
za to, že v predmetnom výroku je nadbytočne uvedené, že nárok žalobkyni patrí vo výške vypočítanej
z výpočtového základu určeného z priemernej mzdy v národnom hospodárstve, nakoľko podľa názoru
súdu predmetným výrokom malo byť rozhodnuté len o základe nároku, t. j. či nárok žalobkyne je

daný. Súd ďalej poukazuje aj na to, že odvolací súd sa v odvolaní po zrušení rozsudku Krajského
súdu, ktorý pôvodne medzitýmny rozsudok zmenil nezaoberal ďalšími skutočnosťami a námietkami
samotnej žalovanej v pôvodnom odvolaní. Súd preto konštatuje, že v čase rozhodovania súdu, keď súd
po medzitýmnom rozsudku rozhodoval o výške nároku, nie je znením petitu medzitýmneho rozsudku
viazaný.

48. V danom konaní pri vyčíslení nároku žalobkyne si musel ustáliť, podľa ktorých ustanovení bude
posudzovať nárok na náhradu za stratu na zárobku pri invalidite poškodeného, a to z dôvodu, že po
podaní žaloby došlo k prijatiu zákona č. 394/2019 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v práve aj v § 446 a 447. Podľa pôvodnej
úpravy sa postupovalo pri určení náhrady rovnako ako pri úrazovej rente podľa všeobecných predpisov

o sociálnom poistení. Tomu zodpovedal aj pôvodný žalobný návrh.
49. Tým, že Občiansky zákonník zaviedol právnu úpravu, v zmysle ktorej sa nárok poškodeného na
náhradu straty na zárobku posudzoval podľa Zákona o sociálnom poistení, obmedzil mu legislatívne
subjektívne právo domáhať sa skutočnej náhrady za stratu na zárobku. Potreba prijatia návrhu zákona
vychádzala z nálezu Ústavného súdu SR z 10. októbra 2018 (PL. ÚS 10/2016-53), ktorým bol vyslovený

nesúlad ustanovenia § 446 Občianskeho zákonníka s čl. 12 ods. 1 a s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.
Novelizované ustanovenie v zmysle osobitnej časti dôvodovej správy opúšťa pôvodnú, z hľadiska
ochrany poškodeného nevyhovujúcu, naviazanosť právnej úpravy kvalifikácie výšky náhrady straty na
zárobku poškodeného na Zákon o sociálnom poistení a nahrádza túto úpravu takou, ktorá zohľadňuje
rozsah skutočne utrpenej škody a jej spravodlivej náhrady. Ujma sa v tomto prípade posúdi, a to

na základe porovnania priemerného zárobku poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody
a zárobkom, ktorý dosahuje po poškodení, pričom tento „nový zárobok“ je závislý aj od toho, či a v akej
výške poškodený poberá invalidný dôchodok. Náhrada na zárobku sa teda vypočíta ako rozdiel medzi
priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody a súčtom zárobku, ktorýpoškodený dosahuje po poškodení a priznaní invalidného dôchodku. Na základe uvedeného tak súd
vychádzal z ustanovení, ktoré nadobudli účinnosť od 01.12.2019, a to s poukazom práve na prechodné
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

50. Z vykonaného dokazovania, ktorá skutočnosť sporná nebola, mal súd za preukázané, že v čase
vzniku škody bola žalobkyňa študentkou strednej školy s maturitou s tým, že žalobkyňa mala záujem
pokračovať v štúdiu na vysokej škole, pričom preukázané bolo, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú
a miera poklesu jej pracovnej schopnosti predstavovala 100 %. Je nesporné, že žalobkyňa nemala
v čase vzniku škody žiaden zárobok ani iný príjem zárobok nahradzujúci. Súd má za to, že práve

v takomto prípade je potrebné aplikovať ustanovenia Zákonníka práce, ktoré definujú pojem priemerný
zárobok. Nakoľko významom inštitútu straty na zárobku je akýsi peňažný dôchodok vyrovnávajúci
rozdiel medzi zárobkami poškodeného, súd mal za to, ako už bolo konštatované, že na tento prípad
je potrebné práve aplikovať ustanovenia Zákonníka práce, a to § 134 ods. 5 a 6 Zákonníka práce,
keďže v uvedenom ustanovení je riešený priemerný zárobok v súvislosti s náhradou škody aj u žiakov
stredných škôl, ktorou žiačkou strednej školy žalobkyňa jednoznačne bola v čase vzniku škody, nebola

v tomto čase zamestnaná, a preto sa suma priemerného zárobku určuje podľa § 134 ods. 5 Zákonníka
práce a predstavuje tak sumu, ktorá zodpovedá minimálnej mzde. Súd sa tak nestotožňuje s názorom
právneho zástupcu žalobkyne, že pri výpočte sa má vychádzať z pravdepodobného priemerného
zárobkuzakaždýrokzauplatnenéobdobie,ktorýbyzodpovedalpriemernejmesačnejmzdevnárodnom
hospodárstve SR zistené štatistickým úradom. Súd tak posúdil ako bolo uvedené, že priemerný

zárobok žalobkyne predstavuje tak na účely výpočtu straty na zárobku minimálnu mzdu. Súd z údajov
Štatistického úradu SR mal za preukázané, že mesačná minimálna mzda v roku 2011 predstavovala
sumu 317 Eur, v roku 2012 327,20 Eur, v roku 2013 337,70 Eur, v roku 2014 352 Eur, v roku 2015
380 Eur, v roku 2016 405 Eur, v roku 2017 435 Eur, v roku 2018 480 Eur, v roku 2019 520 Eur, v roku
2020 580 Eur, v roku 2021 623 Eur, v roku 2022 646 Eur, v roku 2023 700 Eur, v roku 2024 750 Eur.

Žalobkyni bol priznaný od 13.12.2011 invalidný dôchodok vo výške 287,60 Eur (19 dní = 29,40 Eur) za
december 2011 . V roku 2012 poberala žalobkyňa invalidný dôchodok mesačne vo výške 297,10 Eur, v
roku 2013 invalidný dôchodok mesačne vo výške 307,20 Eura, v roku 2014 invalidný dôchodok mesačne
vo výške 315 Eur, v roku 2015 invalidný dôchodok mesačne vo výške 319,60 Eur, v roku 2016 invalidný
dôchodok mesačne vo výške 321,30 Eur, v roku 2017 invalidný dôchodok mesačne vo výške 328,40

Eur, v roku 2018 invalidný dôchodok mesačne vo výške 335,60 Eur, v roku 2019 invalidný dôchodok
mesačne vo výške 344,40 Eur, v roku 2020 invalidný dôchodok mesačne vo výške 354,40 Eur, v roku
2021 invalidný dôchodok mesačne vo výške 363,70 Eur, v roku 2022 invalidný dôchodok mesačne vo
výške 368,50 Eur, v roku 2023 invalidný dôchodok mesačne vo výške 412 Eur a od 01.07.2023 455,70
Eur mesačne, a od 01.01.2024 invalidný dôchodok mesačne vo výške 472,20 Eur. Žalobkyni tak vznikol

nárok za obdobie od 13.12.2011 ku dňu rozhodnutia súdu ako rozdiel medzi minimálnou mzdou a výškou
invalidného dôchodku za každý jednotlivý mesiac a rok vo výške celkovo 19.919,75 Eur pri zohľadnení
miery spoluzavinenia poškodenej 10 % a na základe vyššie uvedeného súd žalobu v prevyšujúcej časti
zaostalého peňažného dôchodku ako nedôvodnú zamietol.
51. Pokiaľ ide o sumu peňažného dôchodku do budúcnosti, súd priznal žalobkyni od 01.05.2024

mesačnú úrazovú rentu v sume 277,80 Eur ako rozdiel medzi minimálnou mzdou v roku 2024 750 Eur
a invalidným dôchodkom priznaným od 01.01.2024 vo výške 472,20 Eur, ktorú je povinná žalovaná
uhrádzať žalobkyni vždy do 15. dňa v mesiaci (výrok I.).
52. S poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby v priebehu konania súd konanie v časti zaplatenia sumy
47.091,18 Eura, ktorú žalovaný uhradil po podaní žaloby spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania

v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil.
53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP a § 257 CSP.
Uplatnený nárok od podania žaloby do rozhodnutia súdu predstavoval sumu 92.115,58 Eur. Žalobkyni
vznikol nárok v rozsahu 19.919,75 Eur s úrokom z omeškania, ktorá suma bola vo výške celkovo
47.091,18 Eur zaplatená žalovaným po podaní žaloby a v tejto časti žalobkyňa zobrala žalobu späť,

v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá a tak by s poukazom na pomer úspechu a neúspechu
strán sporu bol v prevyšujúcej časti úspešný žalovaný. Žalobkyňa bola úspešná v časti odvolacieho
a dovolacieho konania, žalovaná bola úspešná v rámci prvého odvolacieho konania. Strany sporu
nenavrhli,alesúdposudzoval,čiexistujúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektorébymalsúdpristúpiť
k aplikácii ustanovenia § 257 CSP. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady

trov konania, ktorá nepriznanie úspešnej strane sporu pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného
procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania, a preto z § 257 CSP vyplýva, že
súd by mal podľa neho rozhodovať len vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného
ustanovenia je, že pri jeho aplikácii nemôže súd žiadnej zo strán priznať náhradu trov konania. Súd zistil,že žalobkyňa je poberateľkou len invalidného dôchodku vo výške 472,20 Eur mesačne. Ustanovenie
§ 257 CSP slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti zákona, teda k dosiahnutiu spravodlivosti pre
stranu sporu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považujú určité druhy konania, ale aj určitá

procesná situácia, ide teda o dôvod daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie.
Súd v danom prípade poukazuje, že sa jednalo jednak o špecifické konanie, samotný priebeh konania,
pričom okrem toho po podaní žaloby došlo aj k zmene právnej úpravy, keďže novelou Občianskeho
zákonníka sa zmenil spôsob výpočtu tejto náhrady, a to tak, že sa prestali uplatňovať ustanovenia
Zákona o sociálnom poistení, na základe ktorého bol pôvodný nárok žalobkyne uplatnený. Vzhľadom

na okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu práva na súde, samotnému druhu konania, skutočnosť,
že žalovaná plnila žalobkyni nárok po podaní predmetnej žaloby i nad rámec jej povinnosti vyplývajúcej
z právnej úpravy, súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa
na oboch stranách sporu a je akceptovateľné, aby obe strany sporu si znášali vlastné trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1/ ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinná (žalovaná) dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená
(žalobkyňa) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení–

Exekučný poriadok).