Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124203875
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124203875.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

4 16C/31/2024

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D., toho času bytom E. XX/X, D., proti žalovaným: 1.) F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. X, G., zastúpená : H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, G., 2.) H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. X, G., v konaní o vydanie hnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

2 16C/31/2024

I. Žaloba sa zamieta v celom rozsahu.

II. Žalovaným v 1.) a 2.) rade sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

3 16C/31/2024

1. Žalobca podanou žalobou (zmätočnou a nejasnou) na Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa
04.04.2024 domáhal vydania vecí, s tým, aby súd zaviazal žalovaných (neoznačených), aby mu vydali

veci, ktoré sa nachádzajú v rodinnom dome vo A. I. XX, pričom žalovaní rodinný dom predali a nevie,
kde sa veci nachádzajú. Mal s nebohým bratom dohodu, že veci sú jeho a tieto mu vydá. V závere žaloby
žiadal polovicu z dedičstva, na ktorú má nárok podľa zákona.
2. Súd následne uznesením, č. k. 16C/31/2024-4 zo dňa 10.04.2024 vyzval žalobcu na odstránenie vád
podania, predovšetkým označenie žalovaných, opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov
a špecifikovanie žalobného petitu. Súd podanie, ktoré by mohlo byť žalobou odmietol uznesením, č.
k. 16C/31/2024-10 zo dňa 13.05.2024. Proti uvedenému podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd uznesením, č. k. 5Co/19/2024-32 zo dňa 31.07.2024, ktorým napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie o odmietnutí podania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací
súd dospel k záveru, že žalobca v rámci odvolania svoj žalobný petit špecifikoval, ktorým žiadal, aby súd
určil, že žalovaná v 1.) rade je povinná vydať navrhovateľovi nábytok po rodičoch, dva paplóny, reťazovú
pílu HUSQUARNA, karbobrúsku, elektrickú vŕtačku, zváračku, cirkulár, červený smrek 15 - 20 ks - 5bm,
stojanovú brúsku dvojkotúčovú, 40bm medeného kábla na 380V, obklad 15x15 cm - 4m2, farbu bielu a
hrachovo zelenú do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

3. Hoci odvolací súd označil ako žalovanú vo svojom rozhodnutí len žalovanú v 1.) rade, súd pokračoval
v konaní aj so žalovaným v 2.) rade, pretože tohto žalobca označil v podaní zo dňa 24.05.2024, čo však
odvolací súd síce neuviedol v záhlaví svojho rozhodnutia, avšak súdu bolo zrejmé, že žalovanými mali
byť obe osoby označené žalobcom.4. K žalobe sa následne vyjadril žalovaný v 2.) rade, vyjadrujúc nesúhlas s nárokom žalobcu, pretože
žalobca nikdy nemal nárok na majetok po rodičoch. Údajnú zmluvu medzi synmi a rodičmi si vymyslel,
sám napísal aj podpísal. Upriamil pozornosť na neustále podávanie návrhov na súd, ktoré boli

zamietnuté. Navrhol súdu nariadiť psychiatrické vyšetrenie žalobcu, nakoľko roky traumatizuje ľudí
súdnymi podaniami.
5. Žalobca sa v replike k podaniu žalovaného v 2.) rade nevyjadril. Žalobca sa vyjadril po nariadení
termínu pojednávania, stručne uvádzajúc, že nemá žiadneho svedka, ale má dohodu, na ktorú sa už
odvoláva,tútodalsúdneoveriť,čitopodpísal.Žalovanýv2.)rademupovedal,žepíluznačkyHusquarnu

má v pivnici rozobratú.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalovanej v 1.) rade,
ktorú zastupoval žalovaný v 2.) rade. Žalobca zotrval na podanej žalobe, požadujúc, aby súd obnovil
dedičské konanie, pričom ho mali pozvať, či nechce kúpiť dom, nábytok, je to pamiatka po rodičoch.
Žalovaný v 2.) rade na pojednávaní uviedol, že jeho dedko daroval dom jeho otcovi, daroval mu všetko.
Predmetné veci už dávno neexistujú, to bolo v čase ešte keď bol malý, bolo to strašne dávno. Neboli to

veci žalobcu. Súd vypočul žalobcu ako stranu konania, ktorý len stroho poznamenal, že nevie dokázať,
že to bolo darované. Žalovaný v 2.) rade na pojednávaní poukázal na darovaciu zmluvu, ktorou dedko
daroval veci jeho otcovi, táto nie je sfalšovaná.. Sfalšovaná je listina, na ktorú poukazuje žalobca, to si
ešte preverí. Veci už neexistujú, dom daroval dedko jeho otcovi, pričom dedko zomrel nemajetný. Nemá
dôvod čokoľvek riešiť so žalobcom, ktorý bol vo výkone trestu. Žalobca dostal veľa peňazí od svojich

rodičov, čo mal len z počutia. O babku a dedka sa starali, dedko mal právo dožitia v dome.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, výsluchom strán
sporu a zistil tento skutkový a právny stav:
8. Dňa 03.03.1997 bola uzavretá darovacia zmluva medzi A. B. –C. (starší – otec žalobcu) ako darcom
a H. B. – C. ako obdarovaným (brat žalobcu), ktorej predmetom bolo darovanie nehnuteľností vedených

nalistevlastníctvač.XXXOkresnýmúradomNitra,odboromkatastrálnym,atoparcelač.XX/X–výmere
433 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a dom so súp. číslom XX, parc. č. XX/X o výmere 915 m2,
druh pozemku záhrada. Zároveň bolo zriadené vecné bremeno v prospech rodičov obdarovaného – A.
B. – C. a B. B. C., zodpovedajúce právu užívania rodinného domu s. č. XX s príslušenstvom a užívania
záhrady – parc. č. XX/X spoločne. Podpisy na predmetnej listine boli úradne osvedčené.

9. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
10. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

11. Súd v prvom rade poznamenáva, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na
tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo

porušené právo. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s
nesplnením si dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu,
ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na
preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia. Dôkazné bremeno
ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že

v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli
preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo
veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a
povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj

nositeľa dôkazného bremena.
12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že žaloba je zjavne
nedôvodná. Súd poukazuje na to, že podmienkami úspešnosti vindikačnej žaloby (žaloby na vydanie
vecí) sú: a) vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec
odmieta vydať (bráni vlastníkovi vo výkone jeho vlastníckeho práva podľa § 123 OZ), b) žalovaný má

vec u seba, a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi, c) predmetom žaloby je vec, o vydanie ktorej sa
žiada; musí byť individualizovaná takým spôsobom, aby ju bolo možné odlíšiť od iných vecí, najmä od
vecí rovnakého druhu (v prípade nehnuteľnosti je potrebné predložiť výpis z katastra nehnuteľností), d)
žalovaný vec zadržiava protiprávne, t. j. bez existencie záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom ažalovaným, e) vlastník musí preukázať existenciu vlastníckeho práva, oprávnenej držby alebo detencie
k veci, o vydanie ktorej žiada.
13. V konaní žalobca nepreukázal ani jeden z vyššie uvádzaných predpokladov úspešnosti vindikačnej

žaloby, nepreukázal už prvý predpoklad a síce, že veci sa nachádzajúci vo faktickej moci žalovaných
v 1.) a 2.) rade, rovnako ani existenciu týchto vecí, navyše ani takú individuálnu špecifikáciu hnuteľných
vecí, na základe ktorej by bolo možné tieto veci odlíšiť od iných vecí rovnakého druhu. Okrem toho,
žalobca nepreukázal ani existenciu vlastníckeho práva, oprávnenej držby alebo detencie k veciam,
ktorýchvydaniasadomáha.Vzhľadomnauvedenésúddospelkzáveu,žežalobajenedôvodná,pretože

v súčasnej dobe nie je zrejmé, u koho sa veci nachádzajú, či vôbec existujú. S poukazom na uvedené,
podľanázorusúdujetaknepreukázanáaotáznaajpasívnavecnálegitimáciažalovanýchv1.)a2.)rade.
Je nepochybné, že pasívna legitimácia v takomto spore prislúcha osobe (osobám), ktorá má vec fakticky
u seba, ale nemá na to žiaden právny dôvod, teda ide o osobu, ktorá ruší vlastníka vo výkone jeho
vlastníckeho práva a neoprávnene zadržiava vec patriacu žalobcovi. Z vykonaného dokazovania nemal
súdzapreukázané,žežalovanív1.)a2.)rademajúvosvojejdispozíciíhnuteľnéveci,vydaniaktorýchsa

žalobca v konaní domáha, nie sú teda pasívne vecne legitimovanou stranou sporu. Žalovaný v 2.) rade
tvrdenia žalobcu poprel a tvrdil, že predmetné veci žalobcovi ani nikdy nepatrili, pretože otec žalobcu
daroval dom v dávnej minulosti jeho otcovi (kde sa nachádzali veci), avšak tieto toho času už neexistujú,
preto podľa názoru súdu s nimi nemôžu žalovaní v 1.) a 2.) rade disponovať, nakladať, respektíve mať
ich vo svojej faktickej držbe. Žalobca neprodukoval žiadne dôkazy, ani relevantné skutkové tvrdenia

smerujúce k preukázaniu neoprávnenej držby zo strany žalovaných v 1.) a 2.) rade, okrem viackrát
spomínanej dohody (ktorú ani neoznačil, ani nešpecifikoval), ktorú však v konaní nepredložil, hoci ho
zaťažovalo dôkazné bremeno. Aj v prípade predloženia dohody (ktorej platnosť bola spochybnená
z dôvodu, že túto si mal žalobca sám napísať a spísať), by takýto dôkaz nemohol byť podkladom pre
vyhovenie žalobe, pretože veci by museli byť riadne individuálne špecifikované, museli by existovať

(o čom nesmie byť žiadna pochybnosť) a museli by byť v držbe žalovaných v 1.) a 2.) rade, čo však
nebolo preukázané, ani nebol navrhnutý žiaden dôkaz k týmto skutočnostiam. Žalobca sám uviedol vo
svojom podaní po nariadení pojednávania (spolu s prevolaním mu bola zaslaná aj výzva na uplatnenie
prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku), že žiadneho svedka nemá. Žalobca na preukázanie
svojich tvrdení v priebehu konania neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by v konečnom dôsledku súdu

preukázal, že veci sa nachádzali aj stále nachádzajú v moci žalovaných. Len samotné, navyše aj
subjektívne presvedčenia žalobcu o tom, že mu veci patria, nie je postačujúce.
14. Žalobca bol v konaní v dôkaznej núdzi, navyše nemal sám ustálený predmet konania, keď na
pojednávaní žiadal, aby súd obnovil dedičské konanie. Predmetom tohto konania však bola žaloba
o vydanie hnuteľných vecí, nie žaloba o obnovu konania. Civilné sporové konanie nemôže slúžiť ako

odvolaciekonanie,respektíveopravnékonanievovzťahukdedičskémukonaniu.Žalobcasaobdobného
nároku domáha aj v dedičskom konaní (úradný záznam, č. l. 45). Čo sa týka návrhov na doplnenie
dokazovania, zostal pasívny (aj po doručení vyjadrenia žalovaného v 2.) rade), nenavrhol žiadne
dokazovanie smerujúce k tomu, aby uniesol dôkazné bremeno. Na pojednávaní uviedol, že nevie,
aké má návrhy na doplnenie dokazovania, keďže jeho právnik je v zahraničí, pričom v konaní nebol

zastúpený, nepredložil žiadne plnomocenstvo. Žalobca bol už v uznesení na odstránenie vád podania
poučený o možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, čo však neurobil, ani takéto skutočnosti
neprezentoval. Z hľadiska zachovania práva na spravodlivý súdny proces a zásadu rovnosti zbraní,
súd poskytol stranám dostatočný priestor, aby uplatnili svoje návrhy už pred pojednávaním, avšak toto
neučinili, v dôsledku čoho je zrejmé, že žalobca bol od začiatku podania žaloby (zmätočnej, nejasnej)

v dôkaznej núdzi. Navyše, žalobný petit, tak ako ho žalobca špecifikoval, nie je vykonateľný, pretože
hnuteľné veci, ktoré žiada vydať, nie sú individuálne špecifikované, s uvedením konkrétnej identifikácie
každej hnuteľnej veci jednotlivo, s uvedením druhu, značky, identifikačného čísla (výrobného čísla),
farby, alebo iného obdobného údaju, na základe ktorého by bolo možné tieto veci odlíšiť od vecí druhovo
rovnakých, aby neboli zameniteľné s inými vecami. Žaloba tak bola zjavne nedôvodná, navyše žalovaní

v 1.) a 2.) rade nie sú pasívne vecne legitimovaní, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
17. Keďže v predmetnom prípade súd vo veci rozhodol rozhodnutím, ktorým sa konanie končí bolo jeho

povinnosťou rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Pretože žalobca bol v konaní neúspešný,
nárok na náhradu trov konania by patril žalovaným v 1.) a 2.) rade, ktorí si však nárok na náhradu trov
konania neuplatnili, preto súd rozhodol, že im nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.Poučenie:

2 16C/31/2024

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.