Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624204105
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624204105.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek
senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Remedium legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom v B. C. D., E. C. X, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Malcho,

s. r. o., so sídlom Stankovany č. 549, IČO: 55 962 165, o zaplatenie 1.523,55 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.1.2025, č. k. 9Csp/167/2024-132

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa
28.1.2025, č. k. 9Csp/167/2024-132 (ďalej len „rozsudok“) zamietol žalobu (I.) a žalovanému priznal

nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých si vymienil rozhodnúť
samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.523,55 eur
s prísl. z dôvodu, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava) a žalovaný
uzatvorili dňa 23.7.2021 zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté

peňažné prostriedky vo forme revolvingového úveru (kreditnej karty), ktoré žalovaný nesplácal v
stanovených termínoch.

3.1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyšiel zo skutkového stavu zodpovedajúceho opisu
žalobcom a uviedol, že Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) a žalovaný
uzatvorili dňa 23.7.2021 Zmluvu o kreditnej karte so schváleným úverovým rámcom 1.500 eur, ročnou

percentuálnou mierou nákladov (ďalej len „RPMN“) 28,06 % a celkovou čiastkou v sume 1.704,50 eur.
K žalobe boli priložené listiny preukazujúce overovanie schopnosti žalovaného splácať úver ako aj
Platobná história, z ktorej vyplynulo, že debetné operácie žalovaného predstavovali sumu 2.878,50 eur
a kreditné operácie sumu 1.397,27 eur. Ďalej súd poukázal na výpoveď Zmluvy o kreditnej karte zo dňa
12.2.2023, ktorou právny predchodca žalobcu vypovedal Zmluvu o kreditnej karte s tým, že uvedené
nadobúda účinnosť dňom 21.2.2023, ak najneskôr v deň predchádzajúci dňu 21.2.2023 žalovaný

neuhradí splátku najmenej 88,25 eur. Ak uvedenú splátku žalovaný neuhradí, je povinný banke uhradiť
do15dnícelkovúvýškupohľadávkyvsume1.460,23eur.Súduviedol,ževýzvouzodňa20.12.2023bolo
žalovanému právnym predchodcom žalobcu oznámené, že výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky
zo zmluvy je 1.500,48 eur a zároveň bol upozornený, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená
postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0231/2024/CE zo dňa 21.3.2024
právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi pohľadávku z predmetnej zmluvy voči žalovanému, a to

vo výške 1.523,55 eur.3.2. Vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), §
39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, 9, § 525 ods. 1 a 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „zákon
obankách“)amalzapreukázané,žezmluvač.XXXXXXXXXXuzatvorenámedziprávnympredchodcom
žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskom zmluvou v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka ako aj ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.. Keďže pôvodným veriteľom žalovaného, ktorý mu
poskytol peňažné prostriedky formou revolvingového úveru, bola Slovenská sporiteľňa, a.s, Bratislava

a táto pohľadávku voči žalovanému z predmetnej zmluvy o kreditnej karte č. XXXXXXXXXX postúpila
žalobcovi, súd sa zaoberal v prvom rade otázkou vecnej legitimácie žalobcu, teda či došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky medzi pôvodným veriteľom žalovaného a žalobcom. Aplikoval pritom § 53 ods.
9 OZ v spojení s ustanovením § 565 OZ a § 92 ods. 8 zákona o bankách, podľa ktorého zákonnými
podmienkami postúpenia pohľadávky banky je preukázanie existencie písomnej výzvy dlžníka na
splnenie pohľadávky a omeškanie dlžníka nepretržite viac ako 90 dní s plnením svojho záväzku.

Od doručenia tejto výzvy musí uplynúť aspoň 90 dní a až následne možno pohľadávku postúpiť.
Súd podotkol, že žalobca predložil výzvu zo dňa 20.12.2023, ktorou bol žalovaný vyzvaný právnym
predchodcom žalobcu k úhrade dlžnej pohľadávky vo výške 1.500,48 eur a zároveň upozornený, že v
prípade jej neuhradenia bude pohľadávka postúpená tretej osobe. Výzva bola žalovanému doručená
dňa 27.12.2023 a k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému došlo Zmluvou o postúpení pohľadávok

zo dňa 21.3.2024. Keďže od doručenia písomnej výzvy právneho predchodcu žalobcu žalovanému t.j.
od 27.12.2023 do postúpenia pohľadávky žalobcovi, t.j. do 21.3.2024 prešlo 84 dní, súd konštatoval,
že nebola dodržaná zákonná podmienka postúpenia pohľadávky bankou v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách, a to podmienka uplynutia 90 dní omeškania odo dňa doručenia písomnej výzvy dlžníkovi
do postúpenia pohľadávky. Preto zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky považoval pre rozpor

so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný právny úkon. Z dôvodu
neplatnosti postúpenia pohľadávky v konaní nepovažoval ani žalobcu za aktívne vecne legitimovaného
a žalobu zamietol. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že úspešnému žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b),
f) a h) CSP a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil tak, že vyhovie žalobe, resp. aby ho zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V súvislosti so zamietnutím žaloby z
dôvodov nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu, že nedošlo k dodržaniu §

92 ods. 8 zákona o bankách žalobca namietol, že z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „NS SR“) vyplýva, že výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť aj výzva, ktorou
sa vyhlasuje splatnosť záväzku – v tomto prípade výzva označená ako „Zníženie Celkového úverového
rámca na nulu a výpoveď Zmluvy o Kreditnej karte“ zo dňa 12.2.2023 (§ 563 Občianskeho zákonníka).
Predmetnálistinaobsahujeajvýzvunaúhradutamuvedenejcelejdlžnejsumy.Kpostúpeniupohľadávky

došlo dňa 21.3.2024, t. j. zhruba 11 mesiacov po vyhotovení predmetnej výzvy zo dňa 12.2.2023,
t.j. viac ako 90 dní v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Gramatický výklad daného ustanovenia
nepripúšťa žiadnu inú podmienku, resp. špeciálnu náležitosť pre danú výzvu – postačuje, že je písomná
(komentár k Zákonu o bankách, 1. vydanie, 2024, s. 1415 – 1428: S. F., A. G., H. I. k § 92 ods. 8
zákona o bankách). Na margo 90 dní omeškania s plnením čo i len časti peňažného záväzku považoval

žalobca za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že v zmysle predloženej platobnej histórie ako
aj prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky bol počet dní omeškania s plnením v rozsahu 484 dní,
pričom v zákone o bankách nie je uvedená požiadavka, že 90 dní plynie nevyhnutne od osobitnej
výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ako to implikuje súd v napadnutom rozsudku (napokon
zákon vôbec nehovorí ani o špeciálnej/osobitnej výzve). Žalobca dodal, že ani uvedenie lehoty 90 dní

vo výzve priamo § 92 ods. 8 zákona o bankách nepredpokladá. Navyše, táto požiadavka na výzvu
bola odmietnutá aj judikatúrou NS SR. Ten zdôraznil, že plynutie lehoty 90 dní nenastáva od doručenia
výzvy bankou klientovi, ale je nezávislou na výzve, pretože plynie od omeškania dlžníka, ktorý nastáva
okamihom, keď dlžník prestal plniť svoj záväzok voči banke (rozsudok NS SR, sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo
dňa 28.3.2018 a sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021). V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu

prax krajských súdov a citoval z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6Co/128/2019 zo dňa
23.12.2019 a z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/351/2017 zo dňa 24.05.2018, podľa
ktorých na platné postúpenie bankovej pohľadávky na tretiu osobu postačuje, ak je dlžník banky v čase
postúpenia nepretržite v omeškaní po dobu dlhšie ako 90 kalendárnych dní a banka ho pred postúpenímpohľadávky vyzvala na splnenie jeho omeškaného záväzku v primeranej lehote. Uvedený krajský súd
uviedol, že z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že doba omeškania klienta banky
so splnením čo len časti peňažného záväzku (nepretržitých 90 dní) musela nastať až po doručení výzvy

banky na splnenie dlhu klientovi. Žalobca mal za to, že ani spotrebiteľský status žalovaného nemôže
znamenať popretie účelu, významu a gramatického znenia právnej normy. Podľa uznesenia NS SR zo
dňa 25.5.2022, sp. zn. 1Cdo 4/2020, nie je potrebné, aby veriteľ realizoval v súvislosti so zosplatnením a
postúpenímpohľadávkydvesamostatnévýzvy(jednupodľa§565OZresp.§53ods.9OZadruhúpodľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách), t. j. postačuje aj len jediná výzva. Podmienky postúpenia pohľadávky

z banky na iný subjekt, medzi inými náležitosti výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách riešil NS
SR vo viacerých rozhodnutiach, napr. v uznesení, sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.9.2023 ako aj
v uznesení, sp. zn. 1Cdo/154/2022 zo dňa 27.2.2024 a žalobca poukázal aj na viaceré rozhodnutia
krajských súdov (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 11CoCsp/3/2024 zo dňa 20.11.2024;
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16CoCsp/16/2024 zo dňa 4.12.2024; uznesenie
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5CoCsp/8/2024 zo dňa 23.10.2024; rozsudok Krajského súd v Trnave, sp.

zn. 24CoCsp/19/2024, zo dňa 11.9.20224; uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.1.2024, sp.
zn. 26CoCsp/1/2023; uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11CoCsp/9/2024 zo dňa 5.8.2024
a sp. zn 2CoCsp/28/2022 zo dňa 21.3.2023. Vzhľadom na uvedené nepovažoval žalobca za správny
právny záver súdu uvedený v bode 34. a 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého: a)
sa omeškanie 90 dní počíta od doručenia výzvy a b) výpoveď zo zmluvy nemožno považovať za výzvu

podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa názoru žalobcu je opak pravdou, teda súdna prax opakovane
konštatovala, že za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno považovať akúkoľvek výzvu na
zaplatenie dlžnej sumy (predovšetkým tú, v ktorej je uvedený celý záväzok dlžníka), ak je jeho obsahom
aj výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky a dlžník mal možnosť sa s týmto oznámením oboznámiť,
pričom toto všetko v konaní preukázané bolo. Rovnako tak mal za zrejmé, že omeškanie s plnením

čo i len časti pohľadávky po dobu dlhšiu ako 90 dní nenastáva doručením (ktorejkoľvek) výzvy, ale
nastáva v zmysle platobnej histórie vtedy, kedy sa dlžník reálne dostal do omeškania (nezaplatil dlžnú
sumu splátok/pohľadávky), pričom ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu bol žalovaný nesporne v
omeškaní s plnením (celej) pohľadávky po dobu dlhšiu ako 90 dní.

5.1. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožnil s odvodnením napadnutého rozhodnutia
a navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vyjadril názor, že Zníženie Celkového
úverového rámca na nulu a výpoveď Zmluvy o Kreditnej karte zo dňa 12.2.2023 a rovnako ani výzva zo
dňa 20.12.2023 neobsahuje presnú identifikáciu mesačnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna

splatnosť úveru, a preto sú tieto úkony pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 OZ neplatným právnym
úkonom, vzhľadom na čo neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v
zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR zo dňa 31.7.2024,
sp. zn. 5Cdo/188/2023 ako aj zo dňa 26.6.2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022, podľa ktorých „ ... účinnosť
uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je s poukazom na § 53 ods. 9 OZ podmienená tým, že

veriteľ pred uplatnením práva požadovať splnenie celého dlhu upozornil dlžníka v lehote nie kratšej
ako 15 dní na to, že toto právo využije; bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie uvedeného
práva neúčinné. Zároveň veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť
najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, a to až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). Ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za

predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo
a predčasne zosplatniť celý dlh.“ Podľa názoru žalovaného neboli splnené podmienky pre platné
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko súčasťou súdneho spisu nie je žiadna výzva s

upozornenímnamožnosťvyhláseniamimoriadnejsplatnostivlehoteniekratšejako15dníoddoručenia,
a preto nebol dodržaný postup v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zároveň, ak by aj súd
pripustil, že Zníženie Celkového úverového rámca na nulu a výpoveď Zmluvy o Kreditnej karte zo dňa
12.02.2023 je platný právny úkon, nebola splnená podmienka v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka,
a teda mimoriadna splatnosť nebola vyhlásená najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

S poukazom na uvedené bol žalovaný názoru, že nakoľko neboli splnené podmienky pre platné
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť
úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, čo je v rozpore s § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. a zmluva
o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ.5.2. Ohľadne charakteru písomnej výzvy banky klientovi, že je v omeškaní s o splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku, upriamil pozornosť na rozsudok NS SR, sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa

31.3.2022 ako aj na uznesenie, sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022, v zmysle ktorých touto
výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ ani oznámenie o vyhlásení
úveru za predčasne splatný; tieto predpoklad samostatnej výzvy podľa §92 ods.8 zákona o bankách
nespĺňajú. Rozhodnutie NS SR, sp. zn. 8Cdo/169/2020, na ktoré žalobca poukázal, nepredstavuje
podľa žalovaného aktuálnu rozhodovaciu prax, nakoľko ide o skoršie rozhodnutie NS SR než tie,

zktorýchvychádzalsúdprvejinštancie(sp.zn.2Cdo/266/2020zodňa31.3.2022asp.zn.4Cdo/75/2020
zo dňa 27.10.2022). Zároveň žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
6CoCsp/34/2024 zo dňa 21.10.2024, podľa ktorého ani predžalobná upomienka a ani oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti nemôže predstavovať výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Uvedené rozhodnutie vychádza z rozhodnutia NS SR zo dňa 28.3.2018, sp. zn. 7Cdo/26/2017 a zo dňa
27.10.2022, sp. zn. 4Cdo/75/2020, ktoré riešia situáciu, či možno oznámenie o predčasnom zosplatnení

úveru považovať za platnú výzvu podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách. S poukazom na uvedené žalovaný
zastával názor, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky z banky
na nebankový subjekt v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže nepredložil žiadnu výzvu pred
postúpením pohľadávky, ktorú výslovne § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje.

5.3. Zároveň žalovaný nemal za preukázané doručenie Zníženia Celkového úverového rámca na nulu
a výpoveď Zmluvy o Kreditnej karte zo dňa 12.2.2023 ani výzvy zo dňa 20.12.2023, nakoľko poštový
podací hárok bez presnej identifikácie zásielky a zároveň bez podpisu a pečiatky Slovenskej pošty, a.s.
nepreukazuje doručenie týchto listín. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 15.8.2024, sp. zn. 5Cdo/133/2023.

5.4. Na záver žalovaný citoval § 132 CSP a uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil nárok, ktorý skutkovo
vymedzil ako plnenie (v celosti) z predčasne zosplatneného úveru. Preto s poukazom na § 132 CSP nie
je možné uplatnený nárok posudzovať ako plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok,
nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok. Súd je totiž viazaný žalobným

návrhom žalobcu (§ 216 ods. 1 CSP). S poukazom na uvedené považoval žalobu za nedôvodnú v celom
rozsahu.

6. Ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu neboli podané žiadne ďalšie vyjadrenia strán.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu
vyplývajúcom z § 379 CSP a z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b), f) a h) CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389

ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

8. Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie
procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť
spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý

môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP týkajúci sa skutkových vád rozhodnutia
(nesprávnych skutkových zistení), je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti

oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení

dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil
omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), t.j. ak posúdil vec podľa právnej
normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,

prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval a vyvodil nezodpovedajúce závery o právach
a povinnostiach strán.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. h) CSP je v prejednávanom spore naplnený. Súd prvej inštancie síce na daný prípad

aplikoval správnu právnu normu (§ 92 ods. 8 zákona o bankách), avšak nesprávne ju interpretoval a
aplikoval na zistený skutkový stav veci a dospel k predčasnému (a aj nesprávnemu) záveru, že neboli
splnené podmienky na postúpenie pohľadávky na žalobcu a žalobca preto nie je oprávnený (aktívne
vecne legitimovaný) pohľadávku vymáhať.

13. Podstatným z hľadiska rozhodnutia vo veci bolo v odvolacom konaní vysporiadať sa s otázkou,
či súd prvej inštancie správne stanovil začiatok plynutia nepretržitého dlhšie ako 90 kalendárnych dní
trvajúceho omeškania dlžníka (žalovaného) so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke (v tomto prípade právnemu predchodcovi žalobcu) v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách,
nakoľko od tejto skutočnosti a doby trvajúceho omeškania odvádzal ne/platnosť zmluvy o postúpení

pohľadávky a s tým súvisiacu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

14. V preskúmavanej veci sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia peňažnej pohľadávky titulom
nesplateného spotrebiteľského revolvingového úveru vyplývajúceho zo Zmluvy o kreditnej karte zo
dňa 23.7.2021, ktorú uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.).

PredmetnúpohľadávkuvočižalovanémunadobudolžalobcanazákladeZmluvyopostúpenípohľadávok
zo dňa 21.3.2024.

15. Nakoľko v prejednávanom spore ešte pred podaním žaloby došlo k postúpeniu pohľadávky voči
žalovanému z právneho predchodcu žalobcu (banky) na žalobcu (nebankový subjekt), súd prvej

inštanciesasprávnezaoberalpredovšetkýmotázkouaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu,tedačižalobca
je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.

16. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana sporu subjektom
práva a strana na opačnej procesnej strane je subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom sporu, sa v

civilnom procesnom práve užíva pojem „vecná legitimácia“. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie
je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
stranou, resp. účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne
je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v

konaní ide (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004).

17. V prípade nároku zo zmluvy o poskytnutí úveru to bude veriteľ z takejto zmluvy (banka). Iný subjekt,
než veriteľ zo zmluvy o poskytnutí úveru, ktorý uzavrel s klientom zmluvu o poskytnutí úveru, sa môžeúspešne domáhať plnenia z takejto zmluvy iba v prípade, ak preukáže, že pohľadávka veriteľa zo zmluvy
na neho prešla alebo bola prevedená, a to v súlade s právnym poriadkom. Jedným zo spôsobov zmeny
v osobe veriteľa je aj postúpenie pohľadávky zmluvou, t.j. dvojstranným právnym úkonom. V prípade, že

veriteľomjebanka,naplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávkyokremvšeobecnýchnáležitostíprávneho
úkonu je potrebné splniť aj ďalšie podmienky stanovené v § 92 ods. 8 zákona o bankách.

18. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky (dňa
21.3.2024), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

19. Rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách treba dospieť k záveru, že jednoznačne
definuje podmienky, za akých možno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj
subjektu, ktorý nie je bankou. Dané predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie
pohľadávky banky a musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky.

20. Súdna prax je jednotná v závere, že v prípade nesplnenia týchto osobitným zákonom stanovených
predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o postúpenie v rozpore
so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ zakázané (vylúčené). Ide teda o
neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, keďže zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore so zákonom
o bankách v prípade nesplnenia stanovených podmienok (viď uznesenie NS SR zo dňa 24.4.2018 sp.

zn. 1Cdo/147/2017, rozsudok NS SR zo dňa 28.3.2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017, uznesenie NS SR zo dňa
20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018 etc).

21. Prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
na strane žalobcu, nakoľko nemal za preukázané platné postúpenie pohľadávky proti žalovanému

zprávnehopredchodcužalobcu(banky)nažalobcu,atoprerozporscitovanýmustanovením§92ods.8
zákona o bankách. Bol názoru, že žalovaný mal byť v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku
viac ako 90 kalendárnych dní po tom, ako mu bola doručená výzva banky a až následne mohla banka
svoju pohľadávku voči žalovanému postúpiť. Výzva banky (za ktorú súd prvej inštancie považoval výzvu
zo dňa 20.12.2023) bola žalovanému doručená dňa 27.12.2023, avšak banka pohľadávku postúpila na

žalobcu dňa 21.3.2024, t.j. ešte pred uplynutím 90 – dňovej lehoty.

22. Odvolací súd s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nesúhlasí. Podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách je podmienkou platného postúpenia bankovej pohľadávky na tretiu osobu a) písomná výzva
banky alebo pobočky zahraničnej banky klientovi na splnenie jeho peňažného záväzku a b) nepretržité

omeškanie dlžníka so splnením čo len časti jeho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a to napriek výzve banky. Odvolací súd nezastáva
názor, že by z § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplývalo, že doba omeškania klienta banky so splnením
čo len časti je peňažného záväzku, t.j. nepretržitých 90 dní, musela nastať až po doručení výzvy banky
na splnenie dlhu klientovi. Stotožňuje sa s názorom žalobcu ako odvolateľa, že plynutie lehoty 90 dní

je nezávislou na výzve, pretože plynie od omeškania dlžníka, ktorý nastáva okamihom, keď dlžník
prestal plniť svoj záväzok voči banke. Podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie
bankovej pohľadávky na tretiu osobu sú podľa odvolacieho súdu splnené vtedy, ak banka klienta vyzvala
na splnenie jeho peňažného záväzku a zároveň v čase postúpenia pohľadávky bol klient dlhšie ako90 kalendárnych dní v nepretržitom omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku.
Aby bol naplnený účel § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorým je nepochybne poskytnúť dlžníkovi
čas na splnenie jeho omeškaného záväzku predtým ako banka svoju pohľadávku voči nemu postúpi

tretej osobe, je nevyhnutné, aby výzvou na plnenie banka poskytla svojmu klientovi primeraný čas na
splnenie jeho omeškaného záväzku /banka nemôže postúpiť svoju pohľadávku napríklad na druhý deň
po doručení výzvy na plnenie svojmu klientovi, pretože by bol zmarený účel ustanovení § 92 ods. 8
zákona o bankách/. Vyššie uvedený výklad § 92 ods. 8 zákona o bankách zabezpečuje dosiahnutie
účelu právneho predpisu a zodpovedá i jazykovému vyjadreniu právneho predpisu.

23. S poukazom na uvedené tak odvolací súd zastáva názor, že žalovaný bol s úhradou svojho
peňažného záväzku voči právnemu predchodcovi žalobcu v omeškaní viac ako 90 dní, čo vyplýva
z obsahu spisu a priložených listín. Zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda založené na
nesprávnom právnom posúdení jednej z podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách.

24. Súd prvej inštancie vedený nesprávnymi právnymi úvahami ohľadne posúdenia začatia plynutia
omeškania dlžníka so svojím peňažným záväzkom a z toho vyplývajúcej platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávok a aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, nevenoval obsahu zmluvného vzťahu strán
takmer žiadnu pozornosť, preto nevykonal dokazovanie a na jeho základe neustálil skutkový stav

potrebný pre záver o dôvodnosti základu a výšky nároku. Nakoľko tento nedostatok vzhľadom na
povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov nemožno efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo
tým k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

25. Odvolaciemu súdu tak neostávalo iné, než rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej podľa §

389 ods. 1 písm. c) CSP a tiež v závislom výroku o trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP) zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Odvolací súd pre úplnosť považuje za nutné vyjadriť sa k niektorým skutočnostiam, ktoré vo svojom
rozhodnutíuviedolsúdprvejinštancieasktorýmiodvolacísúdnesúhlasí,pričomsúpreďalšieposúdenie

nároku žalobcu dôležité.

27. Právny predchodca žalobcu podaním označeným ako Zníženie celkového úverového rámca
a výpoveď Zmluvy o kreditnej karte zo dňa 12.2.2023 (ďalej len „Zníženie úverového rámca a Výpoveď
zmluvy“) znížil celkový úverový rámec na nulu s účinnosťou ku dňu 21.2.2023 a zároveň zmluvu

vypovedal. V podaní ďalej uviedol, že zníženie celkového úverového rámca nadobúda účinnosť
a výpoveď zmluvy sa považuje za doručenú dňa 21.2.2023, ak najneskôr v deň predchádzajúci dňu
21.2.2023 žalovaný neuhradí splátku vo výške najmenej 88,25 eur. Ak uvedenú splátku neuhradí, je
povinný banke uhradiť celú pohľadávku banky zo zmluvy v lehote 15 dní odo dňa účinnosti zníženia
celkového úverového rámca na nulu, a to v sume 1.460,23 eur. Zníženie úverového rámca a Výpoveď

zmluvy bola žalovanému doručená dňa 27.2.2023.

28. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol (body 35. a 37. odôvodnenia), že Zníženie
úverového rámca a Výpoveď zmluvy nepovažuje za písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách.

29. S uvedeným záverom sa odvolací súd nestotožňuje. Obsahom listiny označenej ako „Zníženie
úverového rámca a Výpoveď zmluvy“ zo dňa 12.2.2023 bol jednak právny úkon zosplatnenia úveru, ale
zároveň aj výzva na zaplatenie dlhu v lehote 15 dní odo dňa účinnosti zníženia celkového úverového
rámca na nulu, čo znamená, že uvedenou výzvou bol žalovaný upozornený na omeškanie so splácaním

dlhu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutia NS SR,
a to uznesenie zo dňa 27.9.2023, sp. zn. 9Cdo/165/2022 a uznesenie zo dňa 27.2.2024, sp. zn.
1Cdo/154/2022, v ktorých NS SR zdôraznil, že zákon o bankách v žiadnom ustanovení nevylučuje
spojenie dvoch právnych úkonov do jednej listiny, preto nemožno neakceptovať riadne doručenú výzvu
na zaplatenie dlhu len preto, že táto výzva bola spojená s vyhlásením predčasnej splatnosti pohľadávky.

Uvedené je odpoveďou aj na námietky žalovaného uvedené vo vyjadrení k odvolaniu k spojeniu výzvy
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a oznámenia o predčasnom zosplatnení úveru do jedného
úkonu (listiny). Odvolací súd preto zastáva názor, že podanie označené ako Zníženie úverového rámcaa Výpoveď zmluvy je možné posudzovať ako výzvu, ktorou bol žalovaný upozornený na omeškanie so
splácaním svojho peňažného záväzku v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

30. Z obsahu spisu a priložených listín teda vyplýva, že žalovaný bol s úhradou svojho peňažného
záväzku voči právnemu predchodcovi žalobcu v omeškaní viac ako 90 dní, pričom výzvou zo dňa
12.2.2023 bol vyzvaný na zaplatenie svojho splatného dlhu.

31. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie predovšetkým zabezpečiť si pre svoje skutkové

závery dostatočný skutkový podklad procesne predpokladaným spôsobom. V tomto postupe sa najmä
náležite vysporiada s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca v priebehu konania už predložil, ktoré strany
navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné
a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím § 295 CSP. Vysporiada sa aj
s námietkami žalovaného, ktoré uvádzal vo viacerých podaniach v priebehu konania, naposledy vo
vyjadrení k odvolaniu, a to predovšetkým s námietkou, že Zníženie úverového rámca a Výpoveď zmluvy

zo dňa 12.2.2023 ako aj Výzva zo dňa 20.12.2023 neobsahuje presnú identifikáciu mesačnej splátky,
pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a zohľadní pritom aktuálnu rozhodovaciu prax
NS SR v tejto otázke (viď nar. rozhodnutia NS SR, sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.6.2024 a sp. zn.
6Cdo/15/2023 zo dňa 25.9.2024 a i.). Odvolací súd osobitne upozorňuje ešte na ďalšiu z námietok
žalovanéhouvedenýchvovyjadreníkodvolaniu,atožežalobcasivkonaníuplatnilnárok,ktorýskutkovo

vymedzil ako plnenie v celosti z predčasne zosplatneného úveru. Žalovaný preto zastával názor, že
s poukazom na § 132 CSP nie je možné uplatnený nárok posudzovať ako plnenie z jednotlivých už
splatných a nepremlčaných splátok – viď uznesenie I.ÚS 528/2024 z 2.10.2024, ako aj uznesenie NS SR
4Cdo 85/2021 z 12.2.2024. Po prípadnom doplnení dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne
rozhodne s tým, že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní

najavo (čl. 11 ods. 4 CSP) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri posudzovaní
veci vyjde tiež z právneho názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), vyjadreného v tomto uznesení.
Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vyporiadal
so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán
a zároveň, aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované § 220 ods. 2 CSP, ale aby

i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.

32. V novom rozhodnutí vo veci súd prvej inštancie zároveň rozhodne o nároku strán na náhradu trov
konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

33.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).