Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722200920
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8722200920.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., C.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX B., zastúpená Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou,
so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 50053167, 2/ E. D., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom
F. XXX/XX, XXX XX B. a 3/ G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX I. J., zastúpený Mgr.

Luciou Lorenčíkovou, advokátkou, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 50053167, proti
žalovanej:G.K.,C.D.,nar.XX.X.XXXX,bytomD.X,XXXXXL.,zastúpenáJUDr.ŠtefanomMesárošom,
advokátom, so sídlom Štefánikova 84, 949 01 Nitra, IČO: 42044634, o zaplatenie 18.000,- eur s prísl.,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/17/2022-304 zo dňa 1.4.2025,
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že prvým
výrokom zaviazal žalovanú vydať žalobkyni v 1. rade bezdôvodné obohatenie vo výške 6.000,- eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 6.8.2022 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom žalovanú zaviazal vydať žalobcovi v 3. rade bezdôvodné
obohatenie vo výške 6.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 6.8.2022 do

zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol
a vyslovil, že žalobcovia v 1. a 3. rade majú voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením. Piatym výrokom zároveň vyslovil, že žalovaná
má voči žalobkyni v 2. rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebolo sporné, že žalobcovia v 1., 2. a 3. rade spolu
so žalovanou boli do 28.7.2021 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX,
vedenompreobecB.,k.ú.B.,atorodinnéhodomuč.XXI.B.L.L.F.M.,B.N.XX,postavenýnapozemku
parcela D. O. N. XX, pričom každý jeden zo žalobcov v 1. a 3. rade boli podielovými spoluvlastníkmi
v podiele 2/9 a 2/27 k celku (spolu 8/27) a žalovaná v podiele 1/9 k celku. Nebolo sporné, že podielové
spoluvlastníctvo strán sporu bolo zrušené rozsudkom OS Poprad, č. k. 11C/273/2015, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 28.7.2021. Rovnako nebolo sporné ani to, že žalovaná užívala spoločné nebytové
priestory nachádzajúce sa na prízemí rodinného domu v prednej časti nehnuteľnosti smerom na L. F.
M. o rozlohe 70 m2, a to formou prenájmu, nakoľko predmetné priestory prenajal spoločnosti Gourmet
Artisan, s.r.o.

3. Ďalej uviedol, že žalobcovia v konaní tvrdili a preukázali, že sa na nich úkor žalovaná užívaním

časti spoločnej nehnuteľnosti bezdôvodne obohatila, nakoľko jej užívanie spočíva v prenájme priestoru
za odplatu. Otázkou, či sa v takomto prípade jedná o bezdôvodné obohatenie žalovanej sa zaoberáaj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 265Cdo/2616/1999 z 22.2.2021 uviedol:
„Ak spoluvlastník neužíva alebo nemôže užívať spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho
spoluvlastníckemu podielu bez toho, že by medzi ním a druhým spoluvlastníkom bola uzavretá

nájomná či iná zmluva, spočíva obohatenie druhého spoluvlastníka v užívaní väčšieho rozsahu
predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu bez platenia úhrady
za užívanie tohto podielu. Vzhľadom na to, že spoluvlastník, ktorý takto užíva vec nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu, nie je schopný takto spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu
vrátiť, musí poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vydané.“

4. Poukázal, že podobne možno podľa obdobnej literatúry konštatovať, že: „Spoluvlastník, ktorý neužíva
spoločnú vec má právo na náhradu za to, že ju neužíva vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom
jeho spoluvlastníckemu podielu a ten vlastník, ktorý užíva vec nad rámec spoluvlastníckeho podielu,
v prípade, že absentuje dohoda spoluvlastníkov, zodpovedá z titulu bezdôvodného obohatenia podľa
§ 451 ods. 2 OZ, tomu, na úkor koho toto obohatenie získal.“ (KRAJČO, J.: Občiansky zákonník pre

prax (komentár) Judikatúra NS SR,NS ČR, ESD, ESĽP II., Bratislava: EUROUNION, spol. s r. o., 2015,
str. 1250).“

5. Uzavrel, že je zrejmé, že spoluvlastníkom, ktorý v dôsledku užívania iného spoluvlastníka nemohli
spoločnú vec užívať v rozsahu podľa svojich spoluvlastníckych podielov, vzniká právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia predstavujúce ekonomickú protihodnotu toho, že spoločnú vec nemohli
užívať v miere podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov. Nárok žalobcu voči žalovanej, mal za
to, že je daný.

6. Mal za preukázané, že žalovaná ako podielový spoluvlastník užívala v posudzovanom období

spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j. väčší podiel ako jej patrí, a žalobcovia
nehnuteľnosť neužívali, respektíve nemali možnosť užívať vzhľadom na stavebný charakter a vybavenie
domu, preto žalobcom vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prejednávanej veci
pre určenie rozsahu bezdôvodného obohatenia vychádzal z tvrdeného obvyklého nájomného, pretože
obvyklým nájomným je nájomné poskytované inými nájomcami za rovnaké obdobie a v rovnakej lokalite,

t. j. v mieste, kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza v čase, kedy k bezdôvodnému obohateniu
došlo. Z tvrdení žalobcov, ktoré žalovaná nepoprela vyplynulo, že bežné nájomné v predmetnej lokalite
predstavovalo sumu 750,- eur mesačne. V období od 18.10.2018 do 30.6.2021 predstavuje 33 mesiacov
po 750,- eur. Súhrn nájmu predstavuje sumu 24.750,- eur za 70 m2. Žalovanej z uvedenej sumy náleží
45,63%(zavýmeru31,94m2,t.j.suma11.293,43eur.Konštatoval,ževtomtorozsahužalovanáužívala

svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti bez vzniku nároku ostatných podielových spoluvlastníkov. Zvyšok
nájomnéhovovýške13.456,57eurpredstavujesumu,oktorúsažalovanáobohatilatým,ženaprenájom
poskytla výmeru presahujúcu jej skutočný podiel na spoločnej nehnuteľnosti. Obohatenie žalovanej by
tak predstavovalo sumu 13.456,57 eur, avšak v prejednávanej veci ide o návrhové konanie, čo znamená,
že súd je limitovaný maximálnou výškou uplatneného nájomného zo strany žalobcov vo výške 18.000,-

eur, respektíve po zamietnutí žaloby žalobkyni v 2. rade vo výške 12.000,- eur. Preto zaviazal žalovanú
k zaplateniu sumy 6.000,- eur v prospech žalobkyne v 1. rade, sumy 6.000,- eur v prospech žalobkyne
v 3. rade, v prospech žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 3. rade tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol, nakoľko žalobcovia svoj ďalší nárok nad sumu 6.000,- eur
nijako neodôvodnili a nešpecifikovali. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky konštatoval, že žalobcovia

požadovaliúrokyzomeškaniavovýške5%ročnek1.4.2022.Spoukazomnapredmetnévyhovelžalobe
aj pri úrokoch z omeškania tak, že im priznal za obdobie od 6.8.2022 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 225 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom priznal
plnú náhradu trov konania a vzhľadom na procesný neúspech žalobkyne v 2. rade, v tejto časti priznal
trovy úspešnej žalovanej.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Odvolaním napadla
výroky I., II. a IV., a to v celom rozsahu. Svoje odvolanie dôvodila dôvodmi uvedenými v ust. § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP a poukázala, že žalobcovia v 1., 2., a 3. rade sa žalobou domáhali zaplatenia
sumy 18.000,- eur s príslušenstvom, pričom z tejto sumy mala pripadnúť na každého žalobcu suma

6.000,- eur. Žalobu odôvodnili ust. § 137 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej mala žalovaná
suma predstavovať náhradu za užívanie úžitkovej hodnoty veci, a to rodinného domu č. XX I. B. L.
L. F. M. N. XX. Poukázala, že pôvodne boli žalobcovia ako aj žalovaná podielovými spoluvlastníkmi
tejto nehnuteľnosti, pričom k zrušeniu podielového spoluvlastníctva došlo rozsudkom OS Poprad sp.zn. 11C/273/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.7.2021. Teda žalobcovia sa domáhali vyplatenia
alikvotnej čiastky za nadužívanie nehnuteľností podľa ich tvrdenia od 1.4.2019 do 30.6.2021. Poukázali
na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/13/2021, ktorým bolo rozhodované o ich odvolaní

proti rozsudku OS Poprad zo dňa 8.10.2020 sp. zn. 11C/274/2015, keď Krajský súd v Prešove rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Toto konanie sa malo týkať
nárokov žalobcov za iné obdobie, v ktorom mala predmetnú nehnuteľnosť nadužívať nad rámec svojho
spoluvlastníckeho podielu.

8. S tvrdením žalobcu, že by mala užívať nehnuteľnosť, ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve jej
a žalobcom nad rámec výšky svojho spoluvlastníckeho podielu, od začiatku nesúhlasila. Poukazovala
na to, že s nebohým manželom J. K. nadobudla spoluvlastnícky podiel v podiele 1/9 k celku a so
žalobkyňami v 1. a 2. rade a v tom čase ich žijúcou matkou G. D. uzatvorili dohodu o užívaní
nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve. Uzatvorenie tejto dohody vyplývalo z článku VII. kúpnej
zmluvy, na základe ktorej s nebohým manželom spoluvlastnícky podiel nadobúdala. Z dohody vyplývalo,

že veľkosť užívacej plochy zodpovedá veľkosti spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/9 k celku. Dohoda
bola podpísaná a akceptovaná dlhé desaťročia.

9. V rámci dokazovania poukazovala aj na tú skutočnosť, že žalobcovia tvrdili, že mala nehnuteľnosť
užívať nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom túto skutočnosť ničím nepreukázali.

Odvolávali sa na Znalecký posudok č. XX/XXXX, vyhotovený dňa 30.12.2018 P. M. K. a na jeho
doplnenie č. X zo dňa 21.11.2020 k tomuto ZP. Tento znalecký posudok, ako aj doplnok k nemu, však bol
vyhotovený vo veci vedenej na OS Poprad sp. zn. 11C/273/2015, ktorý sa týkal zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a úlohou znalca bolo určiť trhovú hodnotu nehnuteľnosti a pri jeho doplnku
č. X vyjadriť sa k možnosti reálneho rozdelenia nehnuteľnosti, čo vyplýva aj z predmetného uznesenia.

Preto z tohto znaleckého posudku a z jeho doplnenia nebolo možné vyvodiť záver, či predmetnú
nehnuteľnosť z hľadiska celku užívala vo väčšej výmere ako by mala pripadať na jej spoluvlastnícky
podiel.

10. Ďalej uviedla, že žalobcovia navrhli vykonať znalecké dokazovanie, pričom súd prvej inštancie

vzhľadom na návrh žalobcov na pojednávaní dňa 3.4.2023 uznesením sp. zn. 20C/17/2020 zo dňa
18.9.2023 rozhodol, že žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne v tomto konaní zložiť preddavok na
trovyznaleckéhodokazovaniastým,žesúdvprípadenezloženiapreddavkunavrhnutýdôkaznevykoná.
Žalobcovia podali sťažnosť proti tomuto uzneseniu, ktorá bola uznesením OS Poprad zamietnutá.

11. Od uvedeného zamietnutia žalobcovia v rámci procesného útoku nedoložili do konania žiadny
dôkaz, ktorý by preukazoval reálnu skutočnosť, že by mala predmetnú nehnuteľnosť užívať nad rámec
svojho spoluvlastníckeho podielu. Napriek tomu súd prvej inštancie konštatoval, že podľa doplnenia č.
X znaleckého posudku P. M. Q., mala užívať celkovo 70 m2 celkovej podlahovej výmery, i keď jej mal
pripadať reálny nárok na užívanie vo výške 31,94 m2 z celkovej podlahovej plochy. Táto skutočnosť

však z uvedeného znaleckého posudku nevyplýva. Poukázala na stranu 18 doplnenia č. X predmetného
znaleckého posudku, kde je uvedené, že pre priestor obchodu je reálne dohodnutý nájom vo výške
700,- eur mesačne, pričom nájomné nezahŕňa energie ani vedľajšie poplatky a ide o priestory o zistenej
plochy 56,31 m2 a nie 70 m2, ako to uvádza prvoinštančný súd v predmetnom rozsudku. Rovnako
poukazovala aj na prílohovú časť v znaleckom posudku, jeho doplnku, kde jednou z príloh je aj nákres

pôdorysu prvého nadzemného podlažia a z toho vyplýva, že jedna predajňa by mala mať výmeru 25,96
m2 a druhá 18, 5 m2, čo opäť nezodpovedá stavu, ktorý konštatoval súd prvej inštancie. Nie je zrejmé
z čoho vychádzal súd, že bežné nájomné v lokalite malo predstavovať sumu 750,- eur. Toto tvrdenie
nemá oporu žiadnom v dôkaze, ktorý by bol v rámci procesného útoku zo strany žalobcov produkovaný.
Samotní žalobcovia v žalobe túto sumu síce uviedli, ale ju ničím nezdokladovali a ani nepreukázali

a dôkazné bremeno malo zaťažovať žalobcov.

12. Poukázala, že žalobcovia svoj nárok odôvodnili poukazom na ust. § 137 Občianskeho
zákonníka, pričom prvoinštančný súd predmetný žalobný návrh posúdil podľa ust. § 451 Občianskeho
zákonníka, teda titulom vydaného bezdôvodného obohatenia. Prvoinštančný súd mal za to, že

spoluvlastníkovi, ktorý v dôsledku užívania iného spoluvlastníka nemohol používať v rozsahu podľa
svojho spoluvlastníckeho podielu, vzniká právo na vydanie bezdôvodného obohatenia predstavujúceho
protihodnotu toho, že spoločnú vec nemôžu užívať v miere podľa veľkosti svojich podielov.13. Táto skutočnosť však nevyplýva z dokazovania pred súdom prvej inštancie, pretože samotní
žalobcovia uviedli, že v užívaní ich nehnuteľnosti, ktorá bola v spoluvlastníctve, im nebránila. Preto je
nepochybné, že súd prvej inštancie mylne vec právne posúdil titulom vydania bezdôvodného obohatenia

ani podľa § 137 Občianskeho zákonníka.

14. Súd prvej inštancie z dôkazov, ktoré mal k dispozícií, nemohol vyvodiť právny záver, že užíva
nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a nemohol stanoviť ani výšku bezdôvodného
obohatenia. V rozpore s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít vo veci rozhodol, pričom

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/184/2010 z 27.10.2010, z ktorého vyplýva,
že nárok spoluvlastníkov na náhradu nevzniká v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť vecí
v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému
spoluvlastníkovi, aby sa podieľal na svojom užívacom oprávnení v rámci rozsahu svojho podielu.

15.Súdprvejinštanciedospeltedanazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalobcovia neuniesli svoje dôkazné bremeno
a nepreukázali ani dôvodnosť uplatneného nároku.

16. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal jej náhradu trov
konania.

17. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia. Uviedli, že sa stotožňujú s argumentáciou súdu prvej
inštancie a navrhujú, aby napadnutý rozsudok odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

18. Poukázali, že žalovaná od 18.10.2018 do 30.6.2021 prenajímala bez súhlasu spoluvlastníkov

spoločné nebytové priestory v rozsahu 70 m2, hoci jej spoluvlastníckeho podielu 1/9 zodpovedá výmera
31,94 m2. Užívala tak vyše dvojnásobok svojej zodpovedajúcej časti, t. j. 54,37 % plochy patriacej
žalobcom, a nájomné vo výške 750,- eur mesačne, ktoré inkasovala od spoločnosti, ktorej nehnuteľnosť
prenajímala ako nájomcu, vyplývajú zo skutočností uvedených pred súdom prvého stupňa a nijakým
spôsobom nerozporovala. Tieto zistenia sa opierajú o listinné dôkazy, ktoré boli doložené do spisu,

znalecký posudok P. Q., ktorý určil rozsah užívania, tiež plochy a priestory a závery z tohto znaleckému
posudku žalovaná nikdy nerozporovala. Pokiaľ vytýka, že súd nevykonal ďalšie znalecké dokazovanie,
aj keď ho žalobcovia navrhli, sú názoru, že prekročenie spoluvlastníckeho podielu bolo preukázané už
existujúcimposudkomaďalšiedokazovaniebybolonehospodárne.Navrhli,abyodvolacísúdnapadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania.

19. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná, zotrvala na svojich tvrdeniach a skutočnostiach, na
ktoré poukazovala vo svojom odvolaní. Opätovne poukázala, že znalecký posudok P. M. Q. v konaní
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 11C/273/2015, bol za účelom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a nie riešenia finančných nárokov z podielového spoluvlastníctva. Úlohou znalkyne

nebolo určenie úžitkovej užívanej plochy, respektíve časti veci, ani stanovenia výmery nadmerného
užívania nehnuteľnosti, ale tento znalecký posudok stanovoval všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti
potrebnú pre finančné vyrovnanie pre prípad zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
pričom jeho doplnok bol urobený z dôvodu možnosti reálnej deľby nehnuteľnosti.

20. Počas konania a svojich vyjadrení poukazovala na účel tohto znaleckého posudku, a na základe toho
žalobcovia predložili návrh na doplnenie dokazovania v rámci nového znaleckého posudku, v ktorom by
boli zodpovedané otázky, aká je celková podlahová plocha rodinného domu, aká je podlahová plocha
predajne na prvom nadzemnom podlaží, aký je percentuálny podiel podlahovej plochy predajne, aká
je celková výnosová hodnota rodinného domu v Poprade, v znaleckom posudku, ku ktorému sa však

nedospelo, keďže žalobcovia nezložili preddavok na jeho vykonanie.

21. Krajský súd v Prešove príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP.
Oboznámil sa so spisovým materiálom a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

22. Podľa ust. § 137 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.23. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých
spoluvlastníkov rovnaké (§ 137 ods. 2 OZ).

24. Podľa ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

25. Podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú

spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

26. Podľa ust. § 141 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

27. Podľa ust. 142 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.

28. Podľa ust. 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná.

29. Civilný sporový poriadok na rozdiel v porovnaní s Občianskym súdny poriadkom je v dokazovaní
naďalej ovládaný prejednávacou zásadou, avšak CSP zvyšuje procesnú zodpovednosť strán
v dokazovaní a vo vykonávaní dôkazov.

30. Je zrejmé, ako vyplýva aj z koncepcie CSP a zákonodarcom uvedeného ust. § 185 ods. 1 CSP, že
s dokazovaním súvisia aj povinnosti, ktoré strany musia splniť ešte predtým ako súd začne dokazovať,
a to znamená, že je povinnosťou strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

31. S dôkaznou povinnosťou účastníkov sporového konania sú spojené povinnosti vyplývajúce z ust.

§ 132 CSP, týkajúce sa okrem iného aj označenia dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností, tiež
povinností uvedených v ust. § 150 CSP, keď strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, § 151 práv týkajúcich sa popretí skutkových tvrdení.
Z ust. § 132 CSP vyplýva, že povinnosť tvrdenia znamená, že žalobca musí uviesť skutkové tvrdenia,
ktoré vlastne dávajú súdu informáciu o tom, na základe akých skutkových okolností sa žalobca domáha

svojho nároku alebo práva.

32. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak
teda navrhnuté dôkazy súd vykoná a preukážu sa skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, účastník
uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení.

33. Pokiaľ účastník navrhne dôkaz súdu, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú
preukázať, pričom však súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonávanie dôkazov a nie je povinný
vykonať všetky navrhované dôkazy (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/262/2009).

34. Režim uvedený v ust. § 167, týkajúci sa dupliky a repliky, spadá pod koncepciu CSP týkajúcu sa
kontradiktórnosti sporu a procesnej zodpovednosti strán sporu.

35. Tieto skutočnosti odvolací súd dáva do pozornosti, najmä v súvislosti s uplatneným nárokom
žalobcov, ktorý vo svojej žalobe, ako vyplýva z jej obsahu na č. l. 5, jasne vymedzili svoj uplatňovaný

nárok s odkazom na tú skutočnosť, že sa domáhajú náhrady za užívanie úžitkovej hodnoty užívanej
veci žalovanou v zmysle ust. § 137 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že z užívanie priestoru
žalovanou, ktorá užíva len lukratívnu časť nehnuteľnosti, má nemalý majetkový prospech. Preto sa
dožadovali vyplatenia alikvotnej čiastky, ktorú nájomca vyplatil žalovanej na nájme, vzhľadom na výšku
spoluvlastníckych podielov aj príslušný finančný podiel pre každého zo žalobcov.

36. Prvoinštančný súd nemal túto skutočnosť nechať nepovšimnutú, pretože právne svoje rozhodnutie
založil na tom závere, že žalobcovia preukázali, že žalovaná užívaním časti spoločnej nehnuteľnosti sa
bezdôvodne obohatila, užívanie, ktoré spočíva v prenájme priestoru za odplatu. Pričom, pri tomto závereodkázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 25Cdo/2616/1999, ktoré odkazuje na tú okolnosť, že obohatenie
druhého spoluvlastníka spočíva v užívaní väčšieho rozsahu predmetu vlastníctva, než ktorý zodpovedá
jeho spoluvlastníckemu podielu.

37. Na druhej strane prijíma právny záver, v ktorom konštatuje, že spoluvlastníkom, ktorí v dôsledku
užívania iného spoluvlastníka nemohli spoločnú vec užívať v rozsahu podľa svojich spoluvlastníckych
podielov, vzniká právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

38. Odvolaciemu súdu teda nie je zrejmý záver, či žalovaná užíva spoločnú nehnuteľnosť na úkor
žalobcov (napríklad tým, že užíva väčší rozsah predmetu spoluvlastníctva), alebo žalobcovia v dôsledku
užívania nehnuteľnosti, žalovanou, nemôžu spoločnú vec užívať.

39. Odvolací súd sa z právneho záveru súdu prvej inštancie na strane č. 7 tohto rozhodnutia
nedozvedel na základe čoho prijal záver, že žalovaná na úkor žalobcov užíva aj časti spoločnej

nehnuteľnosti, bezdôvodne sa obohacuje aj bráni v užívaní nehnuteľnosti ostatným žalobcom.

40. Prvoinštančný súd popísal akým spôsobom sa ujala užívania predmetnej nehnuteľnosti žalovaná,
dohodou o užívanie nehnuteľnosti (bez uvedenia dátumu) zistil, že táto nadväzuje na kúpnu zmluvu
z 29.6.1994 podľa dohody, ktorej sa podieloví spoluvlastníci dohodli so žalovanou tak, že bude užívať

samostatnú časť spoločnej nehnuteľnosti, a to nebytový priestor nachádzajúci sa na prízemí v prednej
časti rodinného domu, súpisné č. XX, na podnikateľské účely, ktorého veľkosť užívacej plochy má
zodpovedať veľkosti spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/9 k celku. Vzápätí však konštatoval, že
z Doplnku č. X Znaleckého posudku P. M. Q. zistil, že výmera prislúchajúca na podiel žalovanej by
mala predstavovať v závislosti od toho, či bude započítaná aj podlahová výmera chodby v zadnej

časti prvého nadzemného podlažia, a to celkovo 31,90 m2. Konštatoval, že v zmysle tohto doplnku
žalovaná užívala celkovo 70 m2 z celkovej podlahovej výmery, pričom skutočne spoluvlastnícky podiel
žalovanejpredstavoval45,63.Tentoznaleckýposudokbolvypracovanývkonaníozrušeníavyporiadaní
podielového spoluvlastníctva.

41. Tiež prvoinštančný súd v skutkových zisteniach odkázal na to, že žalobcovia navrhli znalecké
dokazovanie, avšak nezložili preddavok, preto tento dôkaz nevykonal. Ako sa následne s touto
skutočnosťou vyporiadal, sa odvolací súd nedozvedel.

42. Pritom skutočnosti zhrnuté v skutkovom stave prvoinštančným súdom boli dostatočné na to, aby

prvoinštančný súd prijal zrozumiteľný právny záver, v otázke, či žalobcovia uniesli dôkazné bremeno vo
svojom tvrdení alebo nie.

43. Za situácie, ak nebolo vykonané znalecké dokazovanie, ktoré navrhli žalobcovia z dôvodu, že
nezložili preddavok, za situácie, že tu existovala nejaká dohoda, ktorá mala byť nadväzujúca na uzavretú

kúpnu zmluvu, ktorou sa dohadovalo užívanie nehnuteľnosti žalovanou a ostatných spoluvlastníkov
a využitie aj znaleckého posudku, Doplnku č. X znaleckého posudku z konania o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva, boli pre prvoinštančný súd dostatočné, s ktorými sa mal postupom
vyššie uvedeným zaoberať. Tieto okolnosti môžu mať však zásadný vplyv na žalobou uplatnený nárok
i povahu jeho uplatňovaného nároku.

44. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a právneho záveru na základe zisteného skutkového stavu
vyplýva zo strany prvoinštančného súdu len to, že žalovaná má užívať na úkor žalobcov spoločnú
nehnuteľnosť, že žalobcovia nemôžu spoločnú vec užívať s odkazom na rozhodnutie najvyššieho súdu,
že má užívať nehnuteľnosť zrejme nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, avšak, z ktorých

skutočnosti predmetné závery prvoinštančného súdu vyplývajú sa odvolací súd z napadnutého rozsudku
nedozvedel.

45. Odvolací súd tak s ohľadom na rozsah odvolacích námietok, ktoré podala žalovaná, považoval
právne závery súdom prvej inštancie prijaté v predmetnom rozhodnutí za nepreskúmateľné, predčasné,

nezodpovedajúce zistenému skutkovému stavu. Ak prvoinštančný súd sa opieral o rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/13/2021, kde žalobcovia tvrdili, že žalovaná prenajíma spoločné
nebytové priestory na prízemí rodinného domu a opierali opätovne sa na ust. § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, bolo potrebné si všimnúť skutočnosti, na ktoré poukazovala žalovaná vo svojom vyjadrenízo dňa 30.3.2022, keď poukazovala na tvrdenia žalobcov, že bez súhlasu nehnuteľnosť neprenajímala.
Poukazovala na to, že žalobcovia nikdy nepodali návrh na úpravu pomerov súvisiacich s užívaním
nehnuteľnosti, keďže tento podiel mala nadobudnúť so svojim bývalým manželom 29.6.1994. Dala do

pozornosti, že žalobcovia a ani ona nie sú v súčasnej dobe vlastníkmi nehnuteľnosti, od ktorej odvodzujú
svoj nárok a žalobca v 3. rade sa stal podielovým spoluvlastníkom v roku 2018 od doby, kedy sa už
žiadnym spôsobom nekontaktoval ohľadom ich záujmu na spôsobe užívania nehnuteľnosti.

46. Odvolací súd sa z obsahu napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nedozvedel akou úvahou

a postupom sa vyporiadal s tvrdenými skutočnosťami žalovanou. Tiež dávala do pozornosti aj rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/13/2021 a rovnako aj tú skutočnosť, že do dnešného dňa sa
z tvrdení žalobcov nerozhodlo, ktorá časť z uvedených sa považuje za lukratívnu, prípadne nelukratívnu.
V konaní, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11C/273/2015, ako sa odvolací
súd dozvedel z obsahu spisu, malo byť konaním, ktorým bolo predmetom zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva a v rámci tohto konania bola pribratá znalkyňa P. M. Q., ktorá vyhotovovala znalecký

posudok, ako aj Doplnok č. X znaleckého posudku, o ktorý sa oprel prvoinštančný súd vo svojom
rozhodnutí ohľadom nadužívania rozsahu spoluvlastníckeho podielu, ale aj bežného nájomného. Tento
jeho postup nebol správny. Predmetný znalecký posudok sa dotýkal iného predmetu sporu než
toho, ktorý bol uplatnený žalobcami v predmetnej žalobe. Na pojednávaní dňa 31.1.2023 žalobcovia
opätovne zopakovali, že predmetnou žalobou sa od žalovanej domáhajú alikvotnej časti za nadužívanie

spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 1.4.2019 do 30.6.2021, každý v sume 6.000,- eur, k čomu
musel súd dostatočne zamerať pozornosť.

47. Odvolací súd bol názoru, že prvostupňový súd teda vo veci nedostatočne zistil skutkový stav veci,
prijal predčasné právne závery, z dôvodu ktorého bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP.

48. Preto v ďalšom konaní sa prvoinštančný súd starostlivo vyporiada so všetkými okolnosťami majúcimi
vplyv na povahu uplatňovaného nároku, aj príslušné ust. § 137 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého žalobcovia v podanej žalobe odvodzovali svoj nárok, z neho plynúce oprávnenia a povinností,

správne vyhodnotí existujúci stav unesenia dôkaznej povinnosti, dôkazného bremena a tvrdených
skutočností účastníkov súdneho konania vo vzťahu k predmetnému nároku, posúdenie, ktoré bude mať
odraz aj v úspešnosti či neúspešnosti podanej žaloby. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd
aj o trovách konania.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).