Uznesenie Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123237603
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123237603.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci navrhovateľky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XXX, XXX XX C., zastúpená zástupcom: Advokátska kancelária JUDr.
Chlapík s. r. o. v likvidácii, so sídlom Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, proti
odporcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XXX, XXX XX D., zastúpeného zástupcom JUDr.

Peter Ďurian, advokát, so sídlom Ďatelinová 4, 821 01 Bratislava, v konaní o určenie výživného na
plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Pc/66/2024-72 zo dňa
02.10.2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5Pc/66/2023-192 zo dňa 21. mája 2025,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s uznesením v napadnutých výrokoch II., III. o určenom výživnom
a zameškanom výživnom a v závislom výroku IV. o trovách prvoinštančného konania z r u š u j e

a v tejto časti v r a c i v e c súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením č. k. 5Pc/66/2023-192 zo dňa 21. mája 2025 (ďalej
len ,,rozsudok“) okresný súd výrokom I. uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky
sumou 200 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 15.12.2023.
Výrokom II. vo zvyšku návrh zamietol. Podľa výroku III. zameškané výživné za obdobie od 15.12.2023

do 30.09.2024 (zrejmou chybou uvedené 31.09.2024) vo výške 2000 Eur povolil odporcovi splácať
v splátkach po 50 Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky, pod stratou výhody
splátok nezaplatením čo i len jednej z nich. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol
výrokom IV. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 13.11.2023 podaný návrh navrhovateľky, ktorým

žiadala určiť odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 270 Eur mesačne a jeho zdôvodnenie,
na vyjadrenie odporcu k návrhu, podstatou ktorého bolo, že nie je schopný momentálne platiť dcére
žiadne výživné a sám je odkázaný na finančnú pomoc, na ďalšie vyjadrenie navrhovateľky.

3.Nanariadenompojednávaní,ktoréhosaodporcanezúčastnil,kčomuokresnýsúduviedol,žeodporca
ukončil resocializačný pobyt v Sanatóriu AT a Združenie E. F. G. reverzom dňa 31.05.2024, následne sa

napsychiatrickúambulanciunedostavilaniejezrejmé,kdesanachádza,vykonaldokazovanielistinnými
dôkazmi predloženými navrhovateľkou, vypočutím navrhovateľky a právnej zástupkyne navrhovateľky
a za aplikácie § 62, § 75, § 65 Zákona o rodine v spojení s § 157 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo
výrokovej časti svojho rozsudku.

4. Okresný súd poukázal na predmet konania, ktorým je návrh navrhovateľky ako plnoletej oprávnenej

osoby na určenie výživného voči jej otcovi ako povinnému z vyživovacej povinnosti.5. Pri skúmaní dôvodnosti podaného návrhu okresný súd prihliadal na odôvodnené potreby plnoletej
navrhovateľky i schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného. Uviedol, že pod odôvodnenými
potrebami navrhovateľky je nutné rozumieť všetky základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena,

pomerná časť nákladov na bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, ako aj náklady spojené
so školskými a mimoškolskými aktivitami, šport, kultúru. Poukázal na to, že možnosti a schopnosti
povinného rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním,
praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi.

6. Mal preukázané, že rodičia navrhovateľky boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Žilina č.
k. 17Pc/26/2022-21 zo dňa 29.03.2023, pričom o právach a povinnostiach na čas po rozvode
knavrhovateľkerozhodovanénebolo,nakoľkonavrhovateľkabolaužvtomčaseplnoletá.Navrhovateľka
sa spolu s matkou v januári 2023 odsťahovali zo spoločnej domácnosti.

7. Okresný súd konštatoval, že obaja rodičia majú už voči plnoletej navrhovateľke vyživovaciu povinnosť

až do času, pokým nebude schopná sama sa živiť, t.j. do času, kým neukončí sústavnú prípravu na
budúce povolanie.

8. V čase podania návrhu bola navrhovateľka žiačkou 4. B triedy Obchodnej akadémie v Žiline. Od
septembra 2024 navštevuje prvý ročník denného bakalárskeho štúdia v študijnom programe Finančný

manažment na Žilinskej univerzite v Žiline, teda pokračuje v štúdiu na vysokej škole, nie je schopná
sama sa živiť a je odkázaná na výživu zo strany rodičov. Ako navrhovateľka uviedla, od januára 2023
do septembra 2023 jej odporca dobrovoľne prispieval na jej výživu sumou 100 Eur mesačne, potom
odišiel na protialkoholické liečenie a cez SMS jej oznámil, že výživné jej už platiť nebude, nakoľko jej dal
dosť peňazí a vybrala si bývanie s matkou. Od októbra 2023 tak odporca prestal akýmkoľvek spôsobom

prispievať na výživu navrhovateľky. Medzi pravidelné mesačné výdavky navrhovateľky patria náklady
na bývanie vo výške 81 Eur, stravné v škole 50 Eur, školské potreby, knihy, zošity, pomôcky 10 Eur,
náklady na dopravu 20 Eur, hygienické potreby 30 Eur, strava mimo školy 130 Eur, ISIC karta 41,60 Eur
ročne, ktoré okresný súd považoval za nevyhnutné výdavky, pričom k ostatným výdavkom je potrebné
započítať aj výdavky napríklad na kultúru, šport, iné výdavky, ktoré ako dospelá osoba nepochybne

má. Navrhovateľka ako mimoriadny výdavok uviedla aj 48 Eur za doučovanie mesačne. Majetok väčšej
hodnoty nemá, privyrába si brigádnicky s príjmom okolo 100 Eur mesačne.

9. Matka navrhovateľky uviedla náklady na bývanie vo výške 81 Eur mesačne, spláca úver na bývanie
H. vo výške 217,74 Eur mesačne, obedy ju stoja 120 Eur mesačne a počas obdobia, kedy odporca

navrhovateľke výživné neplatil, zabezpečovala jej výživu a potreby v celom rozsahu.

10. Okresný súd mal zistené, že odporca bol do 07/2023 zamestnaný v Plemenárskych službách SR,
š.p., prevádzka Žilina, pričom pracovný pomer ukončil výpoveďou z jeho strany, ako navrhovateľka
uviedla, pre nadmerné požívanie alkoholu, v dôsledku čoho sa pripravil o pravidelný mesačný príjem.

Sám odporca uviedol, že z dôvodu zlého zdravotného stavu sa nachádza v sanatóriu – Sanatórium AT
s.r.o. Bratislava.

11. Okresný súd sa stotožnil s tým, že odporca sa v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pripravil
o možnosť zabezpečovať si primeraný zdroj príjmov, keďže sám ukončil pracovný pomer výpoveďou

a uvedenú skutočnosť nemožno posudzovať v neprospech a na ujmu navrhovateľky, nakoľko odporca
má zákonnú vyživovaciu povinnosť v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá trvá až do času,
kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pokiaľ odporca uviedol, že dcére daroval auto HYUNDAI
I 30, k tejto skutočnosti sa navrhovateľka nevyjadrila. Tvrdenie odporcu, že si navrhovateľka vybrala
z jeho účtu finančné prostriedky vo výške niekoľko tisíc eur, okresný súd považoval za účelové, nakoľko

do augusta 2023 mal mať niekoľko tisíc eur na účte a v súčasnosti nemá absolútne žiadnu sumu.
Tiež mal preukázané, že odporca bol vlastníkom bytu č. XX v obytnom dome č. súp. XXXX, a to
na základe kúpnej zmluvy V 5304/2023, ktorej vklad bol povolený dňa 04.08.2023, pričom z výpisu
LV č. XXXX vyplývalo, že vlastníkom tohto bytu je na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení
vecného bremena sestra odporcu I. J., na základe povoleného vkladu dňa 19.01.2024 pod V 6728/2023.

Z uvedeného okresnému súdu vyplynulo, že odporca sa zbavil majetku v prospech svojej sestry
a v súčasnosti o sebe tvrdí, že je nemajetný, pričom zbavenie sa nehnuteľného majetku nemôže byť
posudzované v neprospech navrhovateľky, nakoľko odporca mohol uvedenú garsónku odpredať inej
osobe a z uvedených finančných prostriedkov prispievať na výživu navrhovateľky.12. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že návrh navrhovateľky bol z väčšej časti
dôvodný. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vyživovacej povinnosti voči povinnému otcovi,

ktorý si vyživovaciu povinnosť voči nej neplnil. Navrhovateľka doposiaľ neukončila sústavnú prípravu
na budúce povolanie, nie je schopná sa živiť, z ktorého dôvodu majú voči nej vyživovaciu povinnosť
obaja rodičia. Pri určovaní výšky výživného na navrhovateľku okresný súd prihliadal v prvom rade
na jej odôvodnené potreby, a to ako študentky strednej školy, v súčasnosti vysokej školy. Vychádzal
z potencionálneho príjmu otca, t.j. z príjmu, ktorý je v možnostiach a schopnostiach odporcu dosahovať,

nakoľko sám podal výpoveď v práci a svojím konaním, neprimeraným požívaním alkoholických nápojov,
sa pripravil o možnosť zabezpečovať si primeraný zdroj príjmov. Taktiež sa zbavil nehnuteľného majetku,
ktorý mal, keď garsónku daroval svojej sestre. S prihliadnutím na judikatúru, na zníženie alebo stratu
príjmu povinného, môže prihliadať len v takom prípade, ak má jednoznačne preukázaný tak dôležitý
dôvod, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. V danom prípade skutočnosť, že sa odporca
pripravil o možnosť zabezpečovať si primeraný zdroj príjmov, ako aj, že nehnuteľný majetok daroval

sestre, nemôže byť na ujmu a v neprospech navrhovateľky. Zároveň poukázal na to, že odporca
ukončil resocializačný pobyt v sanatóriu reverzom dňa 31.05.2024 a následne sa na túto psychiatrickú
ambulanciu nedostavil. Ambulancia nevedela uviesť, kde sa v súčasnosti nachádza. Okresný súd mal
tak za to, že sa obnovili jeho schopnosti a možnosti dosahovať príjem aspoň brigádnicky, aby mohol
prispievať na výživu vlastnej dcéry.

13. Vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko mal za to, že určené výživné je primerané
odôvodneným potrebám navrhovateľky, zodpovedá možnostiam a schopnostiam a majetkovým
pomerom povinného a táto suma spolu s výživným zo strany matky a prídavkami na navrhovateľku
pokryje nevyhnutné potreby spojené s jej výživou.

14. Nakoľko okresný súd určoval výživné spätne za obdobie od 15.12.2023 do 31.09.2024, vzniklo
odporcovi zameškané výživné vo výške 2000 Eur, ktoré mu povolil splácať v splátkach po 50 Eur
mesačne spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky pod stratou výhody splátok nezaplatením
čo i len jednej z nich.

15. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom o určení výživného a zameškaného výživného (výroky
II., III.), v zákonnej lehote podal odvolanie odporca prostredníctvom právneho zástupcu. Namietal,
že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nepreskúmateľné a prejavom aplikovaného formalizmu, žiadnym spôsobom sa nevyrovnáva

s argumentáciou odporcu, nezohľadňuje majetkové hodnoty, ktoré odporca dcére poskytol, a tým
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca nesúhlasil s rozhodnutím o zvýšení
mesačného príspevku na výživu a spôsobom výpočtu dlhodobého splácania zameškaného výživného.
Pokiaľ okresný súd uviedol, že odporca dobrovoľne ukončil pracovný pomer, čím sa zámerne pripravil
o príjem, ktorý by mu umožňoval prispievať na výživu dcéry, tak tento výklad neodráža skutočnú situáciu.

Odporca sa rozhodol ukončiť zamestnanie v dôsledku vážnych osobných pomerov, a to nečakaného
rozvodu spojeného so skutočnosťou, že by sa v práci pravidelne stretával s bývalou manželkou a hlavne
z dôvodu jeho závažného zdravotného stavu, konkrétne ťažkej závislosti na alkohole, ktorá je lekársky
diagnostikovaná ako choroba. Podstúpil ústavnú liečbu, ako podstatný krok smerujúci k náprave jeho
zdravotného stavu a schopnosti byť plnohodnotne zodpovedným rodičom a platiteľom výživného, čo

okresný súd nezohľadnil, naopak, za rozhodnutie liečiť sa, bol potrestaný a postavený do ďalšej
ťažkej životnej situácie. Každé rozhodnutie o určení výživného má sledovať najlepší záujem dieťaťa
a v prípade určenia reálneho výživného, ktoré je v možnostiach odporcu, a to napríklad vo výške 100
Eur mesačne, by súd mohol vytvoriť základ na to, že odporca by bol v budúcnosti schopný plniť aj
zameškané výživné. Považoval za nereálne si predstaviť, že bude schopný plniť sumu 250 Eur tak, ako

ho okresný súd zaviazal, ide o nemožné plnenie. Ak sa odporca pod tlakom nepriaznivých životných
okolností, napríklad povinnosť platiť neprimerané výživné, vráti k požívaniu alkoholických nápojov alebo
budú voči nemu využité reštriktívne prvky práva, existuje dôvodná obava, že nebude schopný plniť
výživné navrhovateľke v žiadnej výške, nikdy. Z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj
v neprospech navrhovateľky. Okresný súd nezohľadnil ani to, že odporca okrem zdravotného stavu čelí

zhoršeným finančným pomerom, keďže v minulosti bol exmanželkou a dcérou zbavený značnej časti
svojho majetku. Navrhovateľka od odporcu získala nielen automobil HYUNDAI I 30 v hodnote najmenej
10000 Eur, ale aj finančné prostriedky z jeho účtu v XXX.D. vo výške viac, než 7000 Eur a zároveň
aj v A. vybrali dcéra s matkou sumu 12000 Eur, o ktorých skutočnostiach predloží relevantné dôkazy.Tieto prostriedky mala dcéra vybrať s odôvodnením, že budú použité na rekonštrukciu otcovho majetku,
avšak naopak, boli použité na osobné účely dcéry, čím bola odporcovi spôsobená finančná strata,
ktoré skutočnosti sú preukázané dôkazmi a dokladmi z bankových transakcií, s ktorými sa okresný súd

žiadnym spôsobom nevyporiadal. Okresný súd odignoroval skutočnosť, že odporca predal byt, garáž
a záhradku po starej mame, ktorý majetok bol v jeho výlučnom vlastníctve, sumu 53000 Eur nechal
k dispozícii dcére a bývalej manželke, pričom tieto finančné prostriedky boli poukázané priamo na účet
manželky a odporca k nim nemal prístup. Zároveň v roku 2015 obdržal od svojej sestry v rámci dedičstva,
ako jeho výlučný majetok, sumu 25000 Eur. Nedošlo k finančnému vyrovnaniu s jeho exmanželkou.

Pokiaľ okresný súd vychádzal z potencionálneho príjmu odporcu, avšak dôvody pre aplikáciu § 75
ods. 1 Zákona o rodine riadne neuviedol ani výšku príjmu, ktorý by bol základom pre určenie výšky
výživného,svojerozhodnutiezaťažilnedostatkom,ktorýzakladánepreskúmateľnosťrozhodnutia.Podľa
otca, zo všetkých okolností prípadu je zrejmé, že jeho nadužívanie alkoholu je zdravotným problémom,
čo v rozsudku absentuje. Okresný súd nezisťoval ani náklady odporcu na život, pričom odporca sa
dostal zo svojich zdravotných problémov najmä pričinením svojej sestry, ktorá mu bola finančnou

a morálnou oporou, pomohla mu pri nástupe na protialkoholické liečenie, hradila náklady na liečbu,
zabezpečovala stravu, oblečenie, zabezpečenie čistoty, do času nástupu do ústavnej liečby u nej býval.
Dcéra neprejavila o jeho osobu žiadny záujem, počas celej doby liečenia a ani v súčasnosti. Po tom,
ako bol prepustený zo Sanatória AT, hľadal si asi mesiac prácu, pracoval v spoločnosti Optimal partners,
s.r.o. Bratislava, následne si našiel prácu ako školník/údržbár v ZŠ Pankúchova 4, kde zarábal cca

770 Eur v čistom, ktorý pracovný pomer mu bude končiť ku dňu 22.11.2024 zo strany zamestnávateľa
v skúšobnej dobe. Aktívne hľadá prácu ďalej, čo však považuje za dôležité, je to, že abstinuje, a teda
je na ceste zaradiť sa do normálneho života. Z uvedeného žiadal o zhovievavosť voči jeho osobe,
keďže sa riadne 18 rokov staral o navrhovateľku, avšak dočasne sa nachádza v situácii, keď sa sám
potrebuje postarať o seba, aby sa následne mohol starať o iných. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť

v zmysle petitu odvolacieho návrhu za zohľadnenia individuálnych okolností a objektívnej nemožnosti
platiť výživné v danej výške.

16. K doručenému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom zástupcu.
V celom rozsahu súhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, považovala ho za zákonné a spravodlivé

a odvolanie odporcu za nedôvodné, účelové, v snahe sa vyhnúť plneniu vyživovacej povinnosti.
Poukázala na to, že súd prvej inštancie viedol celé konanie a dokazovanie v zmysle zákona
a v potrebnom rozsahu. Odporca bol riadne upovedomený o vedenom súdnom konaní a o podanom
návrhu, zaslal písomné vyjadrenie so žiadosťou o odročenie pojednávania. Mal vedomosť o konaní,
žiadnym spôsobom sa nezaujímal nielen o jeho priebeh, ale od septembra 2023 ani o navrhovateľku,

voči ktorej má vyživovaciu povinnosť. Už v písomnom vyjadrení účelovo zamlčal okolnosti zhoršenia
jeho zdravotného stavu – dlhodobé požívanie alkoholu vo zvýšenej miere, skončenie pracovného
pomeru z jeho strany ako zamestnanca výpoveďou – v dôsledku požívania alkoholu, ako aj to, že
majetok – nehnuteľnosť (byt), ktorý nadobudol po zániku manželstva v rámci vyporiadania BSM
s matkou navrhovateľky, a v ktorej nehnuteľnosti býval v mesiaci 01/2024, bezodplatne previedol

na svoju sestru s tým, že v mesiaci 05/2024 došlo aj k zrušeniu vecného bremena v prospech
odporcu viažuceho sa k predmetnej nehnuteľnosti. Odporca ukončil pracovný pomer a okresný súd
správne posúdil, že sa pripravil o pravidelný mesačný príjem v dôsledku nadmerného požívania
alkoholických nápojov, a nie v dôsledku vážnych osobných pomerov, akým mal byť nečakaný rozvod.
Počas manželstva s matkou navrhovateľky odporca požíval alkoholické nápoje, jeho závislosť sa

prehlbovala, čo vyústilo do odchodu matky navrhovateľky a navrhovateľky zo spoločnej domácnosti
a rozvodu manželstva v mesiaci 03/2023 a odporca ukončil svoj pracovný pomer až v mesiaci 07/2023
z dôvodu pretrvávajúcej závislosti na alkohole. Počas manželstva odporca absolvoval protialkoholické
liečenie, avšak bezvýsledne. Po odchode zo spoločnej domácnosti v mesiaci 01/2023 na základe
dohody rodičov odporca prispieval navrhovateľke sumou 100 Eur mesačne do mesiaca 09/2023, od

ktorého neprispel žiadnou finančnou čiastkou ani hmotným plnením, nezaujímal sa o výchovu a výživu,
nekontaktoval ju. Odporca nepresvedčil jednak navrhovateľku, ani súd prvej inštancie, že by jeho záujem
o nápravu, resp. snahu o liečbu bol reálny. Súd prvej inštancie nariadil vo veci štyri pojednávania, na
ktoré sa bez ospravedlnenia (s výnimkou prvého pojednávania) nedostavil, napriek tomu, že Sanatórium
AT Bratislava listom zo dňa 15.04.2024 oznámilo, že odporca je od 12.12.2023, teda pol roka po

ukončení pracovného pomeru, v predmetnom resocializačnom zariadení a jeho účasť na pojednávaní
je možná. Odporca ukončil dňa 31.05.2024 resocializačný pobyt, na psychiatrickú ambulanciu sa
nedostavil, teda v liečbe ďalej nepokračoval, sanatórium vedomosť o tom, kde sa nachádza, nemá,
a preto nie je možné objektívne zhodnotiť snahu otca o nápravu. Práve nezodpovedné správanieotca a neplnenie si vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke v akejkoľvek forme a rozsahu, viedlo
k podaniu návrhu. Považovala za absurdné odôvodňovať záväzok, resp. zákonnú povinnosť odporcu
prispievať na výživu dcéry, ako tlak nepriaznivých životných okolností na odporcu, v dôsledku ktorej

by sa mal vrátiť k požívaniu alkoholických nápojov alebo, že budú voči nemu využité reštriktívne
prvky práva. Zvýraznila, že povinnosť voči navrhovateľke je v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine
zákonnou povinnosťou a už to by malo byť pre odporcu motiváciou k tomu, aby si zabezpečil
pravidelnúprácu.Nezodpovednýmaľahkovážnymprístupomodporcu,nadmernýmpožívanímalkoholu,
prišiel o pravidelný príjem, a toho času aj o svoj majetok. Tvrdenia odporcu, že čelí zhoršeným

finančným pomerom, keďže bol exmanželkou a dcérou zbavený majetku, sú nepodloženým obvinením.
Navrhovateľkanikdynevyberalazúčtuodporcufinančnéprostriedkyvýlučnevosvojprospechanasvoje
osobnéobohatenie.Nepopierala,žeotecpreviedoldojejvlastníctvaosobnémotorovévozidloHYUNDAI
I 30, ktoré bolo zakúpené počas manželstva rodičov a počas celej doby manželstva ho používala matka.
Predmetné vozidlo navrhovateľka používa sporadicky a náklady súvisiace s jeho prevádzkou uhrádza za
súčinnosti matky. Čo sa týka ďalších finančných prostriedkov, navrhovateľka nemala a nemá vedomosť,

akým spôsobom boli spotrebované. Poukázala na to, že do danej situácie sa otec dostal výlučne zo
subjektívnych dôvodov, sám a dobrovoľne sa zbavil majetku, ktorý nadobudol po rozvode manželstva,
a ktorý previedol darovacou zmluvou na svoju sestru, čím znížil svoje majetkové aktíva. Ak aj po
rozhodnutí o ukončení liečby, t.j. po 31.05.2024, odporca krátku dobu pracoval, nie je zrejmé, z akých
dôvodovpracovnýpomerukončil.Celýčasneplnilsvojuzákonnúvyživovaciupovinnosť,ktorúzačalplniť

až po rozhodnutí súdu prvej inštancie cca 5 mesiacov po prepustení v mesiacoch 11/2024 – 01/2025 vo
výške 50 Eur. Považovala za vylúčené žiadať o „zhovievavosť“ pri rozhodovaní o zákonnej vyživovacej
povinnosti, pretože po celý čas vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke plní v celom rozsahu matka
a odporca sa o výživu nezaujíma. Označovať charakter rozhodnutia súdu o určení výšky výživného
ako demotivujúci, považovala za neprijateľné, naopak, bolo by nespravodlivé a na ujmu navrhovateľky.

Navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať navrhovateľke náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

17. K doručenému vyjadreniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca prostredníctvom právneho
zástupcu. K neúčasti na pojednávaniach uviedol, že nemal o ich uskutočnení vedomosť. Od septembra
2023 do 12.12.2023 bol v Psychiatrickej liečebni v Pezinku, dcére volával, komunikovali normálne.

Telefonáty boli len cez víkend, realizovali sa počas návštev. K užívaniu alkoholu došlo až po opustení
spoločnej domácnosti zo strany manželky. Keby mal taký vzťah k alkoholu, ako dcéra popisuje, tak by
musel mať nejaký záznam, pričom mu nikdy nebol zadržaný vodičský preukaz za užívanie alkoholu,
nebol riešený v priestupkovom konaní a ani disciplinárne v zamestnaniach. Jazdil autom pravidelne, a to
aj firemným automobilom v práci. Poprel tvrdenia o nadmernom užívaní alkoholu, ako aj fyzické ataky.

Rovnako, ako matka, prispieval na domácnosť, a to v plnej výške, nakoľko mali s manželkou spoločný
účet a kartu mala výlučne manželka. Nikdy nedošlo k vyporiadaniu BSM. Odporca si vyžiadal zo strany
XXX.D., I., potvrdenia o výberoch z jeho podielových fondov, kde bola disponent dcéra, podľa ktorých
vyberala peniaze v čase, keď bol na liečení. Požiadal aj o vydanie potvrdení zo strany A. F. K. L., I.,
kde mal vedené účty na svoje meno a rodné číslo, dispozíciu k účtom mala manželka, aj dcéra. Žiadal

o vyžiadanie výpisov z účtov odporcu z tejto inštitúcie, pričom priložil doklad preukazujúci výber súm
manželkou odporcu z 18.09.2023, 21.08.2023, 28.06.2023, 21.06.2023, ktoré vyvracajú tvrdenia, že
neprispieval na výživu dcéry. Na kontroly do sanatória nechodí, pretože 70 Eur za jedno sedenie je pre
neho nepredstaviteľné. Žije na ubytovni v D., kde sú mesačné náklady 380 Eur, ďalšie náklady sú 40 Eur
telefón a televízor. V súčasnosti sa pravidelne v práci podrobuje kontrole na prítomnosť alkoholu. Ďalšími

výdavkami sú strava, cestovné do práce, telefón, oblečenie. Mesačne v aktuálnej práci môže zarobiť
cca 190 Eur, avšak po skúšobnej dobe predpokladá mesačný príjem 800 až 1000 Eur v hrubom. Prežíva
najmävdôsledkufinančnejpomocisestry.Voktóbri2024sapokúšalzaprítomnostisvojejsestrystretnúť
s dcérou, ktorá snaha skončila neúspechom. To, že skôr opustil liečebné zariadenie, bolo z dôvodu, že
dúfal v riadne zaradenie do života a pracovného pomeru, ako aj kontaktu s dcérou. Zvýraznil, že sa celý

život riadne staral o svoju rodinu, riadne sa staral aj o dcéru bývalej manželky z prvého vzťahu.
V doplnenom podaní predložil potvrdenia, podľa ktorých si navrhovateľka z účtu odporcu vybrala sumy
radovo vyššie, ako malo byť výživné a k tomu podala návrh na určenie výživného a platenie výživného;
predložil potvrdenie zo strany A. F. K. L., I., kde mal vedené účty na svoje meno a rodné číslo, pričom
posledné výbery boli robené v čase, keď bol v nemocnici v Pezinku. Žiadal, aby súd zabezpečil dôkaz,

komu patrí účet vedený v H. D. M., I., kde boli poukázané finančné prostriedky z jeho účtu. Tieto dôkazy
vyvracajú tvrdenia navrhovateľky, že na jej výživu neprispieval, a teda preukazujú, že žiadne zameškané
výživné nevzniklo.18. K doručenému vyjadreniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom zástupcu
(č.l. 147-148 spisu). Nárok na určenie výživného od odporcu považovala za opodstatnený a rozhodnutie
súdu prvej inštancie za správne. K neúčasti odporcu na nariadených pojednávaniach uviedla, že

konajúcemu súdu oznámila všetky skutočnosti, ktoré jej boli známe. To, že sa odporca nachádza
v sanatóriu v Bratislave, sa dozvedela až z vyjadrení svojej matky v dôsledku ním podaného trestného
oznámenia, čo oznámila. Samotný odporca po rozvode manželstva niekoľkokrát zmenil miesto/adresu
svojho pobytu bez toho, aby upovedomil o tom navrhovateľku. Adresa aktuálneho, resp. skutočného
pobytu odporcu je nejasná, keďže vždy uvádza novú adresu. Poukázala na to, že otec mal trvalý

pracovný pomer v Plemenárskych službách SR, š.p., prevádzka Žilina, ktorý v mesiaci 07/2023 ukončil,
mal stály príjem cca 600-700 Eur mesačne, mal vo výlučnom vlastníctve nehnuteľnosť, byt na ulici
N. O. C., a to plne a komfortne zariadený s minimálnymi nákladmi bývania cca 100 Eur mesačne.
Navrhovateľka komunikovala s odporcom zhruba do mesiaca 09/2023, kedy ho viackrát žiadala, aby
nepožíval alkohol, viedol normálny život, bola študentkou strednej školy v maturitnom ročníku, ktorá
situácia s otcom na ňu negatívne vplývala. Prerušila s otcom kontakt vzhľadom k tomu, že ho začala

ovplyvňovať jeho sestra a zasahovať do ich vzťahu, manipulovala otca proti nej a jej matke, od tej
doby komunikujú minimálne. Tvrdenia, že k nadmernému užívaniu alkoholu odporcom došlo z jeho
strany až po opustení spoločnej domácnosti bývalou manželkou, sú nepravdivé. Odporca dlhodobo
požíval alkohol, správal sa agresívne a vulgárne, z ktorého dôvodu došlo aj k rozpadu manželstva.
Aj samotné viacnásobné pobyty v liečebniach svedčia o tom, že je nadmerným užívateľom alkoholu.

Tvrdenie, že mu nebol zadržaný vodičský preukaz, je účelové, nakoľko dlhodobo neriadil motorové
vozidlo, šoférovala ho vždy bývalá manželka. Tvrdenia o výberoch z bankových účtov považovala za
zavádzajúce, pretože nikdy nevyberala finančné prostriedky z bankového účtu na svoje účely, resp. na
pokrytie svojich výdavkov. Má vedomosť len o výbere finančných prostriedkov „výplatou podielových
listov“ z XXX.D., I., v mesiaci 06 - 07/2023, ktoré vybrala a poukázala na pokyn odporcu za účelom

zloženia zálohy realitnej kancelárii vo výške 3000 Eur pri kúpe bytu pre odporcu a ďalších zvyšných
prostriedkov za účelom doplatenia kúpnej ceny, ktoré mu ešte chýbali na uhradenie kúpnej ceny bytu,
čo nemožno považovať ako plnenie odporcu v prospech navrhovateľky titulom výživného. Čo sa týka
tvrdení odporcu o jeho zamestnaní, tieto nepreukázal. K dnešnému dňu (ku dňu spísania vyjadrenia)
keďže otec pracuje od 10.01.2025, by mu už mala uplynúť aj skúšobná doba, a teda žiadnym spôsobom

nepreukázal, či pracovný pomer trvá, dosahuje nejaký príjem, ktorý sám predpokladá v sume 800 - 1000
Eur/mesiac a ani to, akým spôsobom a z akých prostriedkov uhrádza ním tvrdené mesačné náklady.
Podľa navrhovateľky odporca dlhodobo vedie neusporiadaný a nezodpovedný spôsob života, ktorý sa
odzrkadlil v jeho súčasnej situácii.

19. Odporca v podanom vyjadrení uviedol, že tvrdenia navrhovateľky považuje za nepravdivé. Bydlisko
D. XXXX/XXX, D. má evidované ako trvalé bydlisko od 23.10.2024. Len veľmi ťažko sa mohol spojiť
s navrhovateľkou, ktorá mu telefón nedvíhala a nekontaktovala ho. Dcéra dlhodobo o neho neprejavuje
taký záujem, ako by potomok o rodiča prejavovať mal, jej jediný záujem je získať finančné prostriedky.
K tvrdeniu, že dňa 6.7.2023 poukázala na pokyn odporcu za účelom zloženia zálohy realitnej kancelárii

sumu vo výške 3000 Eur pre kúpu bytu pre odporcu a ďalších zvyšných prostriedkov za účelom
doplatenia ceny, ktoré mu ešte chýbali na uhradenie kúpnej ceny bytu, čo nemožno považovať ako
plnenie odporcu v prospech navrhovateľky titulom výživného, uviedol, že takýto pokyn jej nikdy nedal
a toto tvrdenie je nepravdivé. Z dokumentov, ktoré predložil, vyplýva, že dcéra si z otcovho účtu vyberala
finančnéprostriedky,aleakosamauvádza,telefonátyaSMSsprávyzostranyotcasúpreňuzaťažujúce.

20.Kdoplnenémupodaniuodporcusapísomnevyjadrilanavrhovateľkaprostredníctvomzástupcu,ktorá
potvrdila, že disponovala splnomocnením udeleným zo strany odporcu na prístup k účtu vedenému
v XXX.D., I., evidovanému na meno odporcu, ktoré jej udelil z dôvodu možných okolností, ktoré by na
jeho strane mohli nastať, aby mu bola nápomocná, čo sa aj stalo. Na pokyn otca požiadala o „výplatu

podielových listov“ v mesiaci 06 a 07/2023, o ktoré ju požiadal v období, keď nadobúdal do svojho
výlučného vlastníctva, po vyporiadaní BSM, garsónku na ulici N. cestou realitnej kancelárie. Sumu 3300
Eur vybrala za účelom výplaty zálohy realitnej kancelárii vo výške 3000 Eur, pričom sumu 300 Eur si
odporca ponechal na svoje súkromné účely. Následne sumu 2000 Eur vybrala dňa 07.07.2023 výlučne
na pokyn odporcu, ktorý jej neuviedol, za akým účelom potrebuje finančné prostriedky, zrejme za účelom

doplatku kúpnej ceny za garsónku, nakoľko mu chýbali finančné prostriedky na výplatu celej kúpnej
ceny. Žiadne finančné prostriedky z uvedených výberov nepoužila vo svoj prospech, konala výlučne
na pokyn odporcu a jeho požiadanie. Čo sa týka výberu finančných prostriedkov 4071,13 Eur z účtu
vedeného na meno odporcu, o tých nemá žiadnu vedomosť a ani o svojom účte, pričom zistila odmatky, že predmetná suma bola evidovaná na meno odporcu, išlo o sporiaci účet založený v mesiaci
11/2013 manželmi, t.j. matkou a otcom v zmysle spoločnej dohody za účelom dlhodobého sporenia
pre deti. V tom čase mala navrhovateľka deväť rokov, preto bol účet založený na odporcu. Po celú

dobu od roku 2013 do mesiaca 08/2023 bola na účet poukazovaná pravidelná mesačná platba vo
výške 20,08 Eur, ako sporenie v prospech dcéry z bankového účtu matky. Po rozvode manželstva
sa na základe dohody medzi odporcom a matkou navrhovateľky dohodli, že predmetná nasporená
suma sa poukáže v prospech navrhovateľky. O vyplatenie tejto sumy požiadala po dohode s odporcom
matka navrhovateľky a táto suma jej bola poukázaná na bankový účet v mesiaci 09/2023. Nejednalo

sa o výlučné finančné prostriedky odporcu, a preto tieto nemožno považovať za plnenie výživného.
Navrhovateľka si nikdy svojvoľne nevyberala z účtu odporcu finančné prostriedky pre seba na pokrytie
svojich potrieb, a ak sa tak stalo, bolo to výlučne na jeho požiadanie. Poukázala na výpis z účtu, a to
platbu 3000 Eur na účet realitnej kancelárie ako záloha.

21. K doručenému vyjadreniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca prostredníctvom

zástupcu. Zvýraznil, že nedal pokyn na výber finančných prostriedkov, nemal podpísanú žiadnu
sprostredkovateľskúzmluvunakúpunehnuteľnosti,tedadcérasiponechala3300Euramalakdispozícii
viac, ako od otca požaduje. Popiera, že by sa vyhýbal inštitúciám, o čom svedčí fakt, že si zriadil bankový
účet, a to od 03.04.2023, nakoľko mu neposkytovala manželka s dcérou jeho finančné prostriedky, ktoré
mu chodili na spoločný účet. Bol dlhodobo PN, poberal finančné prostriedky z nemocenskej, pravidelne

to bola suma 620 Eur v závislosti od počtu dní v mesiaci. Nemocenské dávky za mesiac január až máj
2023 prišli na účet manželky, z ktorých mu poslala nepatrnú časť. Tvrdenia produkované vo vyjadrení
navrhovateľkypovažovalzanepravdivéaúčelové.Výbersumy4.071,13Eurjejednoznačnepreukázaný
s tým, že finančné prostriedky boli použité aj pre potreby dcéry. Uviedol, že matka uhrádzala plnenia
zo spoločného účtu len z dôvodu, že odporca vlastný účet nemal, príjmy boli poukazované na účet

exmanželky, ktorej dôveroval. Od času, od ktorého boli poukazované nemocenské dávky odporcovi
priamo na jeho účet, a to od mája 2023, prispieval dcére na základe rozpočtov, ktoré mu manželka
a dcéra predkladala. Dcére ponechal k dispozícii výrazne vyššie sumy, ako v návrhu požaduje, a preto
návrhu nerozumie.

22. Postupom okresného súdu, a to podľa pokynu zo dňa 21.05.2025, bolo vyjadrenie odporcu doručené
na vedomie navrhovateľke prostredníctvom zástupcu.

23. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), na základe odvolania
podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to odporcom, preskúmal vec za aplikácie

§ 65 CMP a contrario v spojení s ust. § 155 CMP, § 66 CMP postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch
II., III. o určenom výživnom a zameškanom výživnom a v závislom výroku IV. o trovách prvoinštančného
konania zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP a podľa § 391 ods.
1 CSP v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie

bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

24. Za rešpektovania ust. § 65 v spojení s ust. § 155 CMP a contrario, § 66 CMP krajský súd uvádza, že
základom pre jeho konanie bolo odvolanie otca plnoletej dcéry proti výrokom II. a III. rozsudku okresného
súdu, ktorým bolo rozhodnuté o určenom výživnom a zameškanom výživnom.

25. Predmetom odvolacieho prieskumu, s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní, bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď výrokom II. uložil otcovi povinnosť prispievať
na výživu navrhovateľky sumou 200 Eur mesačne, počnúc dňom 15.12.2023 a výrokom III. rozhodol
ozameškanomvýživnomvsume2000Eur,ktoréotcovipovolilsplácaťvmesačnýchsplátkachpo50Eur.

26. Otec v odvolaní namietal nedostatočne vykonané dokazovanie a z neho zistený skutkový stav,
pretože nebolo prihliadnuté na to, že pracovný pomer sa rozhodol ukončiť z osobných dôvodov a
že sa rozhodol podstúpiť liečbu, že značnú časť jeho výlučného majetku nechal k dispozícii matke
navrhovateľky a dcére, ako aj, že navrhovateľka od neho získala nielen motorové vozidlo, ale aj finančné

prostriedky z jeho účtu. Určená výška výživného nezohľadňuje jeho životnú situáciu. Podľa otca je
odôvodnenie rozsudku nepreskúmateľné, ak z neho nie je zrejmá, ani výška príjmu, ktorý by bol
základom pre určenie výšky výživného.27. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

28. Podľa ust. § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné

na zistenie skutočného stavu veci.

29.Odvolacísúduvádza,žeprocesdokazovaniavmimosporovomkonaní,vychádzazozásady,zistenia
skutočného stavu veci, preto súd je oprávnený vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania.

30. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

31. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

32. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

33. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

34. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

35. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozsudku okresného súdu odvolací súd poukazuje na
to, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Právo na
spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami
a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného
rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a
námietky. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia, zároveň

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie
prieskumu v odvolacom konaní.

36. Po preskúmaní rozsudku okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch II. a III. dospel
odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd sa vyššie uvedenými kritériami dôsledne neriadil, pretože

odôvodnenie rozsudku viažuce sa k určenej vyživovacej povinnosti odporcu, a tým k zameškanému
výživnému, náležitosti riadneho odôvodnenia nespĺňa. Prvoinštančný súd sa síce snažil zisťovať
skutočný stav veci, no napriek tomu, k tomu nedošlo. Aj keď odôvodnenie rozsudku viažuce sa
k napadnutým výrokom obsahovalo správne normy a ich výklad, vrátane princípu potencionality
v súvislosti zo zisťovaním príjmu odporcu, tak nie je zrejmé, na akých okolnostiach založil určenú výšku

vyživovacej povinnosti odporcu. Ak aj okresný súd uvádzal princíp potencionality, tak spôsob, akým ho
aplikoval, je nepreskúmateľný. V súvislosti s rozhodovaním o výške výživného na navrhovateľku bolo
potrebné súhlasiť s odvolateľom v tom, že okresný súd nedostatočne vykonal dokazovanie na zistenie
možností, schopností a majetkových pomerov odporcu, v ktorej časti sa nevysporiadal s viacerými
zásadnými skutočnosťami majúcimi pre vec podstatný význam.

37. Odvolací súd v zhode s okresným súdom poukazuje na ust. § 62 ods. 1, 5, § 75 ods. 1 Zákona
o rodine a aj na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine a uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť). Právo na výživu vzniká dieťaťu narodením,
je právom osobnej povahy, nie je ho možné preniesť na iného, a to ani na strane povinnej osoby.

Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje dieťaťu výživné od ich rodičov do toho času,
pokiaľniejesamoschopnésaživiť.Výživnýmsarozumejúnákladynauspokojovanievšetkýchživotných
potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej,
ako aj po stránke duševnej. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného,ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ako aj na to, že výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov.

38. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný

svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu, a tým aj k strate možnosti platiť výživné, ako aj
vzdanie sa majetku. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného
preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Potencionalita
príjmovznamenávreálnompoužitívsúladesprávnounormousituáciu,keďpovinnýnevyvíjadostatočnú
aktivitu k tomu, aby výživou oprávnené dieťa zabezpečil, teda aby dieťa malo uspokojené základné

potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, sú nad rámec, ale súvisia
s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám dieťaťa. Potencionalita teda znamená de
facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať príjem, resp. iný príjem, než deklaruje v
rozhodnom období. Zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne
dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom

charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.

39. Podmienkami správneho určenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča k osobe oprávnenej
z výživného sú 1/ vyhodnotenie nákladov oprávneného spôsobom vystihujúcim jeho potreby ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods. 1 CSP), ktoré musí predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných

a nepravidelných platieb tak, aby bola jednoznačne určiteľná a 2/ schopnosti a možnosti, majetkové
pomery, životná úroveň povinných osôb (rodičov).

40. Vo vzťahu k podmienke 1/ okresný súd postupoval správne, keď v odseku 11. odôvodnenia
napadnutého rozsudku konštatoval, že navrhovateľka k času rozhodovania súdu prvej inštancie

navštevuje prvý ročník denného bakalárskeho štúdia v študijnom programe Finančný manažment na
Žilinskej univerzite. Súhlasí odvolací súd so záverom okresného súdu, že do nevyhnutných pravidelných
mesačných výdavkov navrhovateľky patria náklady na bývanie vo výške 81 Eur, stravné v škole 50
Eur, školské potreby, knihy, zošity, pomôcky 10 Eur, náklady na dopravu 20 Eur, hygienické potreby 30
Eur, strava mimo školy 130 Eur, výdavok na doučovanie 48 Eur, ISIC karta 41,60 Eur ročne, ku ktorým

patria i výdavky nepravidelné, a to týkajúce sa voľnočasových či iných aktivít. Bolo zrejmé tiež to, že
navrhovateľka si brigádnicky privyrába s príjmom okolo 100 Eur mesačne.

41. Vo vzťahu k posúdeniu splnenia podmienky 2/ však súd prvej inštancie náležite nezistil skutočný stav
veci a odôvodnenie k nej sa viažuce nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia. Okresný súd síce pri

určovaní výšky výživného vychádzal z potencionálneho príjmu odporcu, nakoľko mal za preukázané,
že sám podal výpoveď v práci a svojím konaním, neprimeraným požívaním alkoholických nápojov, sa
pripravil o možnosť zabezpečovať si primeraný zdroj príjmov, ako aj, že sa zbavil nehnuteľného majetku
(darovanie garsónky sestre), avšak tento potencionálny príjem nijako neskúmal a neustálil. V rámci
vyšetrovacej zásady okresný súd nezisťoval dôvod ukončenia pracovného pomeru odporcu, teda, či išlo

o zavinenú stratu zamestnania a čo je podstatné, ani zárobok z tohto zamestnania. Pre určenie výšky
výživného nestanovil základ predstavujúci čistý príjem (aj potencionálny) povinnej osoby, zohľadňujúc
faktory ovplyvňujúce určenie výšky potencionálneho príjmu, teda vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, dopyt na trhu práce. Zároveň sa ani nezaoberal v rámci
pomerov odporcu jeho výdavkami súvisiacimi so životnými nákladmi. V tomto smere nevykonal žiadne

dokazovanie, z ktorého dôvodu je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Nepreskúmateľným sa zároveň
javíajto,žesúdprvejinštancienezohľadnilpriurčenívýživnéhonanavrhovateľkuvyživovaciupovinnosť
matky.

42. Z vyššie uvedených záverov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých

výrokoch II., III. o výživnom, zameškanom výživnom a v závislom výroku IV. o trovách prvoinštančného
konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a podľa § 391 ods.1 CSP v tejto časti vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.43. Úlohou súdu prvej inštancie bude v novom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere, to
znamená v súlade s ust. § 35 a 36 CMP zistiť skutočný stav veci. Za účelom riadneho odôvodnenia
rozsudku, za zistenia skutočného stavu je povinný ustáliť čistý (aj potencionálny) príjem odporcu,

zistiť príjem matky, určiť výšku mesačných odôvodnených nákladov navrhovateľky, bude sa zaoberať
námietkami a predloženými dôkazmi odporcu v odvolaní a jeho vyjadreniach, ako aj tvrdeniami
navrhovateľky uvádzanými vo vyjadreniach a zhodnotí všetky relevantné okolnosti, ktoré majú vplyv na
rozsah vyživovacej povinnosti odporcu. Následne súd prvej inštancie opätovne rozhodne o výživnom
na navrhovateľku vrátane zameškaného výživného a svoje rozhodnutie v súlade s ust. § 220 ods. 2

CSP odôvodní.

44. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

45. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.