Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 78Pc/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124218896
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Burkušová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7124218896.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v právnej veci osoby oprávnenej na výživné: A.

B.,nar.XX.X.XXXX,bytomC.X,D.,protiosobepovinnejzvyživovacejpovinnosti:E.F.,nar.XX.X.XXXX,
trvale bytom C. XX,

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok G. C. D. H. I. XXX/XXX/XXXX – XX zo dňa XX.X.XXXX vo výroku o výživnom
tak, že zvyšuje výživné zo strany osoby povinnej z vyživovacej povinnosti: E. F., nar. XX.X.XXXX pre
osobu oprávnenú na výživné: A. B., nar. XX.X.XXXX zo sumy vo výške 30 % sumy životného minima na
nezaopatrené dieťa mesačne na sumu 220 € mesačne a to od X.XX.XXXX do budúcna, ktoré výživné
je osoba povinná z vyživovacej povinnosti povinná zaplatiť osobe oprávnenej na výživné vždy do 15.

dňa toho ktorého mesiaca.

II. Dlžné výživné za obdobie od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX vo výške 2.300,67€ je osoba povinná
z vyživovacej povinnosti: E. F., nar. XX.X.XXXX povinná zaplatiť osobe oprávnenej na výživné: A. B.,
nar. XX.X.XXXX do 45 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.OsobaoprávnenánavýživnénávrhompodanýmnasúdedňaX.XX.XXXXžiadalozvýšenievýživného

zo strany osoby povinnej z vyživovacej povinnosti a to zo sumy 37,53 € na 250 €, nakoľko je študentom
strednej školy automobilovej. Táto suma je pre neho veľmi málo, nakoľko brigádovať môže iba po škole
a takto zarába len 200 €. Navštevuje krúžky, učí sa na autoškolu, má svoje potreby ako oblečenie,
cestovné, hygiena, obuv. Otec neplatí ani to minimum, čo má určené. Žije v domácnosti s mamou
a sestrou, kde mama pracuje a má veľké náklady: nájomné 800 €, lieky, šeky a ďalšie iné, preto nie je
schopná mu dať len základné potreby ako strava, bývanie.

2. G. C. D. H. J. č.k. XXX/XXX/XXXX – XX zo dňa XX.X.XXXX zveril v tom čase mal. A. do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazal prispievať na
výživu mal. A. sumou 30 % zo životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne, počnúc od X.X.XXXX.

3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny prípisom zo dňa XX.XX.XXXX súdu oznámil, že osoba povinná
z vyživovacej povinnosti naposledy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od XX.X.XXXX
– X.X.XXXX. Vyradený bol z dôvodu vzniku pracovného pomeru.

4. Sociálna poisťovňa – pobočka Košice prípisom zo dňa XX.XX.XXXX súdu oznámila, že osoba
povinná z vyživovacej povinnosti nie je ku dňu vydania potvrdenia vedený v evidencii sociálnej poisťovneu žiadneho zamestnávateľa a nie je ani poberateľom dávok v nezamestnanosti a nie je evidovaný ako
poberateľ dôchodku.

5. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa XX.X.XXXX súd má za preukázané, že osoba oprávnená na
výživné je v školskom roku XXXX/XXXX žiakom X.K. triedy C. G. F. L. M. D..

6. Osoba oprávnená na výživné písomným podaním zo dňa XX.X.XXXX súdu oznámil, že nie je

v kontakte so svojím otcom, nepozná jeho aktuálnu adresu, odmieta ju prezradiť, pravdepodobne
z obavy pred súdnym konaním. Vie len to, že sa nachádza v B.. Nemá k dispozícii žiadne kontaktné
údaje, ktoré by umožnili ho vyhľadať. Rovnako nie je v kontakte ani s jeho rodinou.

7. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti e-mailom zo dňa X.XX.XXXX ako aj zo dňa X.XX.XXXX
oznámil súdu, že sa nebude môcť zúčastniť pojednávania ohľadom zvýšenia výživného lebo žije
a pracuje v B. a nemôže si dovoliť odísť z práce, nakoľko je tam ako nový zamestnanec, je v skúšobnej

dobe. Nemôže si dovoliť odísť lebo všetko stratí. Toho platenia má veľa. Má pôžičky, auto, platí nájomné.
Výživné platí synovi 50 €. Je si toho vedomý, že je to málo a pravidelne mu posiela každý mesiac 100
€. Potvrdenie o svojom príjme v tom čase súdu nepredložil.

8. Osoba oprávnená na výživné na pojednávaní uviedol, že trvá na návrhu a žiada o zvýšenie výživného
dňa 250 € odo dňa podania návrhu. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti (otec) t.č. na jeho výživu

posiela buď 50 alebo 100 €. Pracuje a býva v B. a opravuje výťahy a povedal mu, že tam zarába
okolo 2 500 € mesačne. Do B. vycestoval asi v r. XXXX. On s otcom nemá dobre vzťahy. Otec mu cez
messenger uviedol, že prestane pracovať v B. a príde do D., aby nemusel platiť výživné a že znova bude
platiť minimálne výživné. Má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi, ktorý býva v N. O., ktoré dieťa
môže mať rok. On býva v 2-izbovom byte so svojou mamou a sestrou. Bývajú v podnájme. Matka je

zamestnaná v reštaurácii ako čašníčka. Matka za bývanie platí 800 € (nájomné + poplatky s užívaním
bytu, elektrika, voda, plyn, kúrenie). Čo sa týka jeho výdavkov, je študentom X. J. na C. G. F. L.. Štúdium
si vyžaduje pravidelné výdavky, nie len na bežné školské potreby ale aj na praktickú výučbu špeciálne
pracovné oblečenie a pomôcky. Teraz spravil vodičák, do školy chodí autom. Je to jeho auto, keďže
chodí na brigády, tak to kúpil z našporených peňazí za 800 €, F. P.. Má výdavky na pohonné hmoty. Za

vodičský kurz zaplatil 1 200 €. Telefón dobíja mesačne 60 €, keďže má paušál. Školné sa platí 30 €
ročne. Mal by už nosiť okuliare ale nemá to ešte vybavené, nemá na to peniaze, bol na očnom oddelení
a odporúčali mu nosiť okuliare.

9. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti e-mailovým podaním zo dňa X.X.XXXX súdu oznámil, že

sa rozprával so svojím zamestnávateľom ohľadom dňa XX.X.XXXX. Nemôže sa tohto pojednávania
zúčastniť lebo je v skúšobnej dobe, ak to urobí, príde o zamestnanie a to by nebol rád a žiada, aby súd
rozhodol v jeho neprítomnosti, nech súd berie ohľad na to, že on tam má tiež platenie. Má tam pôžičky,
byt, internet a spláca veľa splátkových vecí, ktoré nestíha..

10. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti bol zo strany súdu vyzvaný, aby predložil súdu listinné
dôkazy o svojich majetkových a zárobkových pomeroch. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti e-
mailom zaslal súdu kópie mzdových listov, z ktorých súd mal za preukázané, že jeho priemerný čistý
mesačný príjem za obdobie: E. XXXX K. M. M. X XXX €, P. XXXX X XXX €, O. XXXX X XXX €, L. XXXX
X XXX €, O. XXXX X XXX €, E. XXXX X XXX €, E. XXXX X XXX €, L. XXXX X XXX €, C. XXXX

X XXX €, G. XXXX X XXX €. Z kópie predloženej pracovnej zmluvy ( preklad Google translate) mal súd
za preukázané, že jeho priemerný hrubý mesačný príjem je 2 145 €. Pracovná zmluva uzatvorená od
XX.X.XXXX. Zároveň predložil súdu splátkový kalendár ohľadne splácania nešpecifikovanej pôžičky
v zahraničí. Uviedol, že má internet, elektrinu, poistku, mesačné alimenty pre A., každý mesiac ináčiastka raz 50 € , keď má tak aj 100 € pošle sám od seba. Žiadal, aby súd pojednávanie neodročil, aby
rozhodol v jeho neprítomnosti a súhlasil s určením výživného mesačne po 100 €.

11. Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti osoby povinnej z vyživovacej povinnosti v súlade s ust.
§ 180 Civilného sporového poriadku.

12. Osoba oprávnená na výživné na pojednávaní dňa XX.X.XXXX súdu upresnil platby zo strany osoby
povinnej na výživné nasledovne: XX.XX.XXXX Q. XX €, X.XX. XXXX Q. XXX €, X.XX.XXXX Q. XX €

L. XX.XX.XXXX Q. XX € , M. E. XXXX B. M., X.X.XXXX Q. XXX €, XX.X.XXXX Q. XX € , XX.X,XXXX
Q. XX €, XX.X.XXXX Q. XX €, XX.X.XXXX Q. XX €, XX.X.XXXX Q. XX €, XX.X.XXXX Q. XX €, M. L.
XXXX B. M., X.X.XXXX Q. XX € L. XX.X.XXXX Q. XXX€ , XX.XX.XXXX Q. XXX €, XX.XX.XXXX
Q. XX €, XX.XX.XXXX Q. XXX € L. M. E. XXXX R. B. S. A.. Na pojednávaní uviedol, že súhlasí so
zvýšením výživného na 220 € mesačne. V školskom roku XXXX/XXXX je študentom X. J. C. L.. Jedná
sa o X-XXXXX štúdium a má záujem študovať aj ďalšie 2 roky. Prihlášku na 2-ročné štúdium ešte nemá

podanú. Popri škole brigáduje ako T. v spoločnosti K.. Platí za H. kartu 20 € mesačne. Stravuje sa doma.
Väčšinou nie je v kontakte so svojím otcom.
13. Podľa § 155 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej len „CMP“), konanie sa
začína len na návrh.

14. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú osoba oprávnená
na výživné a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

15. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

16. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22. Podľa § 232 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vykonateľnosť je

vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej
a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.23. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

24. Pre zákonný vznik rodičovskej vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť

- narodenia dieťaťa a jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť.
Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov
uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku
trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti
samostatne sa živiť. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti je jednoznačná situácia, keď

dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Ako okolnosť, keď
trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým
potrebnýchpredpokladovnasebarealizáciu),satradičneakceptuještúdium.Vychádzasazdefinitívnosti
získania predpokladov na výkon povolania a zo vzniku objektívnej schopnosti dieťaťa sa samo žiť.

25. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Výživné má

prednosť pred ďalšími výdavkami rodičov a pri skúmaní možností, schopností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Každý rodič si musí uvedomovať existenciu svojej vyživovacej povinnosti, musí sa správať tak, aby
svojim konaním neohrozoval neuspokojovanie odôvodnených potrieb svojho dieťaťa.

26. Zmenou pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom musí byť takej povahy,
aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie.

27. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak

v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného
rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná
zmena tých okolností (na jednej, či na druhej strane), ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu
o výživnom. Od poslednej úpravy výživného v roku XXXX je nepochybné, že došlo k podstatnému
a výraznému nárastu odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Vzrástli náklady na stravu,

oblečenie, mimoškolské aktivity.

28. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene
pomerov tak na strane osoby oprávnenej ako aj na strane osoby povinnej z vyživovacej povinnosti.

Odôvodnené potreby osoby oprávnenej na výživné od poslednej úpravy výživného, ktoré boli v roku
XXXX podstatne vzrástli. Osoba oprávnená na výživné v čase predchádzajúceho rozhodovania v r.
XXXX mal X roky a t.č. je študentom na C. škole. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na časový
úsek od poslednej úpravy výživného, od ktorej uplynulo XX rokov. K zmene pomerov došlo aj na strane
povinného, ktorý je t.č.. zamestnaný v B. a má príjem, teda jeho príjem v porovnaní s obdobím, kedy sa

naposledy rozhodovalo o výške výživného stúpol. Z kópie mzdových listov vyplýva, že jeho súčasný
mesačný príjem je vo výške 2.145 eur.

29.Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdjednoznačnezapreukázané,ževyživovaciapovinnosť
E. B., nar. XX.X.XXXX k jeho synovi A. B., nar. XX.X.XXXX trvá, nakoľko oprávnená z vyživovacej
povinnosti sa pripravuje na výkon svojho budúceho povolania štúdiom v dennej forme na C. L. M. D..
Trvanie vyživovacej povinnosti voči oprávnenej, ani samotný povinný z vyživovacej povinnosti žiadnym
spôsobom v konaní nespochybnil.

30. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal zo zásad uvedených v § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75
ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je
potrebné zistiť najmä to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb oprávneného,
pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo,

bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa,
rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje
život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkýmod veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má
výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Z vyššie
citovaných zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej

osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré
sú dané ich subjektívnymi vlastnosťami ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými
príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

31. Pri zisťovaní aktuálnych odôvodnených potrieb na strane oprávneného v rozhodnom období

zohľadnil súd najmä jeho vek, s poukazom na ktorý, má oprávnený nepochybne zvýšené výdavky na
stravu, oblečenie, obuv, výdavky na domácnosť, na ktorých sa má povinnosť podieľať, školské potreby,
záujmové aktivity, ako aj výdavky spojené s jeho osobnostným rozvojom a zdravím.

32. Zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, posúdil súd návrh oprávneného
na zvýšenie výživného čiastočne za dôvodný a určil výživné zo strany povinného pre oprávneného vo

výške 220 € mesačne, ktoré považoval súd za primerané jeho základným odôvodneným potrebám
a možnostiam a schopnostiam povinného a v prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol.

33. Pre nespoluprácu povinného nemal súd v konaní preukázané všetky jeho skutočné majetkové
a príjmové pomery za sporné obdobie, ani výdavky na jeho strane. Súd pri určení výšky výživného

vychádzal z kópie mzdových listov, ktoré súdu elektronicky zaslal povinný a z ktorých súd mal za
preukázané, že jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie: E. XXXX K. M. M. X XXX €, P. XXXX
X XXX €, O. XXXX X XXX €, L. XXXX X XXX €, O. XXXX X XXX €, E. XXXX E. A. M. M. X XXX €, E. XXXX
E. A. B. X XXX €, L. XXXX X XXX €, C. XXXX X XXX €, G. XXXX X XXX €. Z kópie predloženej pracovnej
zmluvy ( preklad Google translate) mal súd za preukázané, že jeho priemerný hrubý mesačný príjem

je 2 145 €. Pracovná zmluva uzatvorená od XX.X.XXXX. Ako aj zohľadnil skutočnosť, ktorú uviedol
súdu oprávnený, že povinný má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Nespoluprácu povinného so súdom v
tomto konaní nie je možné zohľadniť na ťarchu oprávneného, ktorý je svojou výživou na povinného stále
odkázaný. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že povinný býva v Nemecku, k predmetu konania sa
bližšie nevyjadril, na pojednávania sa nedostavil a žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti.

34. Zvýšením vyživovacej povinnosti povinného zo sumy minimálneho výživného t.j. 30 % sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime
v platnom znení (t.j. v období od 01.07.2024 do 30.06.2025 vo výške 37,53 € mesačne a od 01.07.2025

do rozhodnutia vo výške 38,92 € mesačne) na sumu 220 € mesačne od 9.10.2024 (t.j. od podania
návrhu na zvýšenie výživného) do 31.1.2026 , vznikla povinnému povinnosť zaplatiť pre oprávneného
dlžné výživné v celkovej výške 2.300,67 eur (rozdiel medzi pôvodne stanovenou výškou 30% zo
sumy životného minima a novostanovenou výškou 220,-eur ( okrem mesiaca október 2024 kde je
alikvotná čiastka 163,07 eur, a rozdiel 135,24 eur a v mesiacoch 11/24-6/25 rozdiel 182,47 eur,

a v mesiacoch 7/25-1/26 rozdiel 181,08 eur) činí 2.862,56 eur z ktorej sumy súd odrátal sumu 561,89
eur, keďže v konaní bolo preukázané, že povinný za obdobie od 9.10.2024 do 31.1.2026 nad sumu
rozsudkom určeného výživného oprávnenému prispel vo výške 561,88 eur. Vzhľadom na uvedené
vznikol povinnému po započítaní tohto výživného za obdobie od 9.10.2024 do 31.1.2026 dlh na
výživnompreoprávneného vsume2.300,67eur,ktorýjepovinnývzhľadomnavýškudlžnéhovýživného

uhradiť do 45 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ ide o splatnosť dlhu na výživnom súd
nezistilžiadnepodmienkyprepovolenievýhodysplátok.Povinnýzvyživovacejpovinnostisanamožnosť
zvýšenia výživného mohol a mal pripraviť, preto pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať
úspory

35. O trovách konania súd s odkazom na ust. § 57 Civilného mimosporového poriadku nerozhodoval,
pretože takýto návrh podaný nebol.

Poučenie:

Protitomutorozsudku.možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenia.naMestskýsúdKošice
v dvoch písomných vyhotoveniach nad rámec (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahusa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§
363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).

Účastníkom, ktorí sa svojho práva podať odvolanie voči rozsudku účinne vzdali, toto právo nepatrí.