Decision was made at the court Okresný súd Galanta
Judgement was issued by JUDr. Andrea Sátorová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 32P/1/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2326200001
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sátorová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2026:2326200001.2
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom
ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava,
dieťa rodičov: matky – C. B., D. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/XX, A., v konaní
zastúpená advokátkou JUDr. Luciou Sukopovou, so sídlom Františkánska 5, Trnava a otca – H. B.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia
o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.12.2025 domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd určil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa v sume 250
Eur mesačne, a súčasne sa domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas
do rozvodu manželstva.
2. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že matka a otec maloletého dieťaťa sú manželia, aktuálne
v rozvodovom konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX. V priebehu novembra
roku 2025 otec maloletého dieťaťa opustil spoločnú domácnosť, ktorú účastníci konania viedli v I..
Počas mesiaca november 2025 ešte prispel polovicou na náklady domácnosti na energie a úvery,
avšak matka maloletého dieťaťa sa snaží s otcom maloletého dieťaťa dohodnúť, aby na výdavky
na domácnosť naďalej prispieval vo výške polovice nákladov. Otec na náklady na maloletú dcéru
neprispieva, ani finančne ani vecnými plneniami. Matka maloletého dieťaťa navrhuje ponechať ohľadne
zverenia dieťaťa faktický stav, kedy o maloletú dcéru poskytuje osobnú starostlivosť matka, s tým, že
styk s otcom navrhuje matka ponechať neupravený, keď otec prejaví o stretnutie s dcérou záujem,
matka mu stretnutie s dcérou umožní. Zastupovanie a správu majetku maloletej matka navrhuje upraviť
v zmysle platnej právnej úpravy. Ohľadne výživného matka navrhuje otcovi určiť výživné vo výške 300
eur a zohľadniť otcov príjem z invalidného dôchodku, ktorý poberá od mája 2025, vo výške 1300 eur
mesačne. Podľa návrhu matky maloleté dieťa má bežné výdavky, primerané jej veku. Navštevuje druhý
stupeňnazákladnejškoleJ.E.A.,chodído6.-ehoročníka,kampredpármesiacmiprestúpilazpôvodnej
školy. Mesačné náklady na stravu v škole sú vo výške 20 eur mesačne, na stravu v domácnosti, kde
býva s matkou vo výške 200 eur, na školské pomôcky a potreby vo výške 30 eur na oblečenie a obuv vo
výške 100 eur, nakoľko maloletá už nosí dámske veľkosti, a teda už nenosí detské veľkosti, na drogériu
a hygienu vo výške 45 eur, na lieky a vitamíny vo výške 20 eur. Maloletá A. navštevuje v škole divadelný
krúžok,ktorýjebezplatný.Umaloletéhodieťaťavzniklapotrebanoseniazubnéhostrojčeka,čoodhadom
bude predstavovať sumu vo výške 3.500 eur. Ročný poplatok za ZRPŠ predstavuje sumu vo výške
20 eur. Ostatné náklady na maloletú sú bežné, primerané jej veku (s kamarátkami chodí do kina, na
zmrzlinu). Matka maloletého dieťaťa pracuje v K. L. J., M. s príjmom 890 eur netto mesačne. V práci jej
zvyknú vyplácať štvrťročné odmeny. Matkine mesačné náklady predstavujú splátku prvého spotrebného
úveru vo výške 340 eur, splátku druhého spotrebného úveru vo výške 160 eur, telefónny paušál spolus paušálom pre maloleté dieťaťa a spolu s výdavkami na internet v domácnosti vo výške 90 eur, zálohovú
platbu na elektrinu vo výške 106 eur, tankovanie (PHM) vo výške 100 eur, životné poistenie vo výške 30
eur, úrazové poistenie vo výške 20 eur uzatvorené na matku a maloleté dieťa spoločne. Matka platí za
TV štvrťročne poplatok vo výške 40 eur. Matka maloletého dieťaťa navrhla súdu zveriť maloleté dieťa
na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť výživné vo výške 300 eur
mesačne a styk otca s maloletým dieťaťom ponechať neupravený, a správu majetku a zastupovanie
upraviť v zmysle zákonnej úpravy.
3. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s návrhom matky a jeho prílohami, so správou z prešetrených
pomerov od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 19.01.2025, ako aj s obsahom spisu
sp. zn. XXX/XXX/XXXX v konaní o návrhu otca maloletého dieťaťa na rozvod manželstva, pričom zistil
nasledujúci skutkový a právny stav:
4. Maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo uzatvorené dňa 24.05.2004, zapísané
v knihe manželstiev matričného úradu I. vo zväzku V., ročník 2024, na 82. strane pod poradovým číslom
6. Otec maloletého dieťaťa sa zo spoločnej domácnosti s matkou odsťahoval v novembri-decembri roku
2025, odkedy podľa návrhu matky maloletého dieťaťa neprispieva na výživu maloletej dcéry. Návrh na
rozvod doručil otec maloletého dieťaťa na tunajší súd dňa 24.11.2025. Rozvodové konanie do tohto
času nebolo právoplatne ukončené. Toho času sa maloleté dieťa nachádza v starostlivosti matky.
5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta v správe zo dňa 19.01.2025 uviedol, že dňa 14.01.2026
bolo vykonané šetrenie na adrese I. XXX, kde sa otec maloletého dieťaťa momentálne nachádza. Otec
uviedol, že býva v domácnosti svojej bývalej manželky N. B., nar. XX.XX.XXXX. V dome býva aj jeho
dospelý syn H. B., nar. XX.XX.XXXX a stará matka syna N. O., nar. XX.XX.XXXX. Spoločne toho
času obývajú šesť izbový rodinný dom, ktorý je v osobnom vlastníctve bývalej manželky pani B.. Otec
v uvedenej domácnosti má k dispozícii vlastnú izbu. Bývalá manželka otca maloletého dieťa uviedla, že
otec maloletej na uvedenú domácnosť prispieva sumou 200 eur mesačne a okrem toho si zabezpečuje
potraviny na vlastné náklady. Otec maloletého dieťaťa je invalidný dôchodca s príjmom (invalidným
dôchodkom) približne vo výške 1340 eur, nakoľko sa lieči na onkologické ochorenie. Každé dva týždne
je hospitalizovaný v K. na dobu štyroch dní počas ktorých mu je podávaná chemoterapeutická liečba.
V mesiaci január 2026 podstúpil operáciu z dôvodu odstránenia obličkového kameňa a momentálne sa
zotavuje. Otec počas šetrenia uviedol, že s manželkou žili v spoločnej domácnosti približne tri roky a po
diagnostikovaní jeho ochorenia v roku 2024 manželka naliehala, aby sa zosobášili a aby si maloletú
A. osvojil. Podľa uvedenia otca maloletého dieťaťa, počas spolužitia s manželkou sa o neho manželka
starala, opatrovala aj v časoch, keď to nebolo potrebné, no neskôr vzhľadom na jeho zdravotný stav
žiadal manželku o pokoj a menej aktivít, ktoré nedostal. Otec uviedol, že z uvedeného dôvodu sa
rozhodol opustiť v mesiaci december 2025 spoločnú domácnosť a presťahoval sa na podnet svojich
synov do domácnosti svojej bývalej manželky. Podľa uvedenia otca od svojho odchodu zo spoločnej
domácnosti svojej manželke na výživu maloletej A. prispieva sumou 150 eur, na splátku spotrebného
úveru prispieva sumou 175 eur a na energie v domácnosti svojej manželky prispieva sumou 55 eur. Ku
komunikácii s manželkou otec maloletej dcéry uviedol, že sú v telefonickom a sporadicky aj v osobnom
kontakte. K vzťahu s maloletým dieťaťom otec uviedol, že ho mali skôr formálny, akceptovali sa a odkedy
otec ochorel, netrávili spolu ani toľko času ako predtým. Od odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti
otec s maloletým dieťaťom neudržuje kontakt a ani maloletá ho nevyhľadáva. Otec uviedol, že v mesiaci
november 2025 podal návrh na rozvod manželstva a po rozvode by chcel požiadať aj o zrušenie
otcovstva k maloletej A., nakoľko nie je jej biologickým otcom.
6. Otec maloletého dieťaťa doručil na tunajší súd dňa 24.11.2025 návrh na rozvod manželstva s matkou
z dôvodu, že manželstvo s odporkyňou je dlhodobo nefunkčné. V zmysle návrhu navrhovateľa, prestali
viesť s matkou spoločnú domácnosť, nehospodária spolu a nežijú spolu manželským životom. Nebývajú
spolu už dlhšiu dobu a medzi nimi neexistujú žiadne citové, ekonomické ani intímne väzby. Vo svojom
návrhu na rozvod otec maloletého dieťaťa uviedol, že maloleté dieťa nie jeho biologickou dcérou.
Otcovstvo bolo určené až po sobáši. S maloletou nemá vytvorený vzťah, nestretávajú sa a nemá záujem
udržiavať osobný kontakt. Vzhľadom na to, že nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa, nemá
záujem udržiavať osobný kontakt s maloletým dieťaťom. Vo svojom návrhu na rozvod žiadal tunajší súd,
aby mu neukladal povinnosť stretávania ani povinnosť platiť výživné, nakoľko nie je otcom maloletého
dieťaťa ani fakticky, ani citovo. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že je vážny onkologický pacient,
nachádza sa v ťažkom zdravotnom stave a vyžaduje pravidelnú liečbu. Odporkyňa o neho neprejavuježiadnyzáujem,neposkytujemužiadnupomocanipodporu,ojehozdravotnýstavsanestará.Manželstvo
mu neposkytuje žiadnu oporu, manželstvo podľa navrhovateľa je trvalo rozvrátené a nemôže plniť svoj
účel. Tunajší súd ustanovil v predmetnej veci sp. zn. XXX/XXX/XXXX termín pre informatívne stretnutie
rodičov na deň 04.02.2026 o 11:00 hod., za účelom uzatvorenia možnej rodičovskej dohody.
7. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 26.01.2026 uviedol, že dňa 15.01.2026 sa neohlásene pokúsil o
prešetrenie pomerov v domácnosti matky, avšak bezúspešne, nakoľko sa matku nepodarilo zastihnúť.
Po následnom telefonickom kontakte bolo prešetrenie pomerov v domácnosti matky vykonané dňa
26.01.2026. Matka uviedla, že býva spolu s maloletou dcérou a svojou matkou v trojizbovom byte,
ktorý je vo výlučnom vlastníctve starej matky maloletej, P. E., nar. XX.XX.XXXX, starobnej dôchodkyne
s mesačným príjmom približne 640,- Eur. Matka pracuje ako upratovačka v Národnej diaľničnej
spoločnosti, správe a údržbe ciest v Q., s mesačným príjmom 900,- Eur vrátane daňového bonusu na
maloletú dcéru a zároveň je poberateľkou rodinných prídavkov vo výške 60,- Eur mesačne. Na chod
domácnosti prispieva svojej matke sumou približne 100 – 150,- Eur mesačne podľa svojich možností.
Domácnosť bola v čase šetrenia uprataná, hygiena bola na požadovanej úrovni a zásoby potravín boli
v dostatočnom množstve. Maloletá prespáva v spoločnej spálni s matkou, kde sa nachádza manželská
posteľ a úložný priestor, pričom písací stôl má maloletá umiestnený v spálni starej matky. Maloletá má
v domácnosti zabezpečené všetky potrebné podmienky. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že matka
informovala o tom, že rodičia žili s maloletou dcérou v spoločnej domácnosti do novembra 2025 v
Kráľovej nad Váhom, odkiaľ otec odišiel do I.. Matka s maloletou v pôvodnej domácnosti zotrvala
ešte približne dva týždne, následne sa presťahovali do A. k starej matke. Od odchodu zo spoločnej
domácnosti otec maloletú nevidel, nekontaktuje ju a neprejavuje o ňu záujem. V máji 2024 mu bola
diagnostikovaná onkologická diagnóza, pričom matka mu počas celého obdobia poskytovala pomoc,
bola s ním aj na OČR a aktuálne ho má voziť do nemocnice na chemoterapiu. Otec sa mal vyjadriť, že sa
vzdá otcovstva k maloletej, a vzhľadom na jeho prístup k dcére sa ich vzťah rozpadol. Otec sa vrátil do I.
do domácnosti bývalej manželky, s ktorou má dvoch dospelých synov. Kolízny opatrovník zaznamenal,
že matka trvá na podanom návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej
na čas do rozvodu, ako aj na návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec uhrádza výživné
na maloletú od decembra 2025 vo výške 150,- Eur mesačne. Matka uviedla, že má dva spotrebné
úvery, ktoré si vzala na rekonštrukciu záhradnej chaty v O. K. E., kde rodina bývala. Jeden úver je
spoločný, s mesačnou splátkou 340,- Eur, na ktorý otec prispieva sumou 175,- Eur, pričom zároveň
uhrádza sumu 55,- Eur mesačne na elektrinu. Druhý spotrebný úver má matka uzavretý samostatne so
splátkou 160,- Eur mesačne, na ktorý otec neprispieva. Výdavky matky v súvislosti so starostlivosťou
o maloletú sú bežného charakteru. Matka nesúhlasí s návrhom otca na rozvod manželstva, keďže jej
nebolo ľahostajné jeho rozhodnutie odísť a priala si obnovenie spoločného spolužitia, najmä s ohľadom
na pretrvávajúci kontakt a jej pomoc otcovi, preto nerozumie dôvodom podania návrhu na rozvod.
Maloletá je oboznámená s tým, že prebieha rozvodové konanie. Kolízny opatrovník uviedol, že otec má
príjem približne 1.300,- Eur mesačne z titulu invalidného dôchodku a jeho výdavky predstavujú sumy
175,- Eur na úver, 55,- Eur na elektrinu a 150,- Eur na výživné, pričom v súvislosti so zdravotným stavom
nemá zvýšené výdavky, keďže liečbu si nehradí. Matka požaduje určenie výživného na maloletú dcéru
v súlade s metodikou Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného. Maloletá A. navštevuje 6.
ročník Základnej školy na Námestí Slovenského učeného tovarišstva v Trnave, jej pediatrom je Q. L. v
A. a v čase návštevy kolízneho opatrovníka sa maloletá nachádzala v škole. Na základe vykonaného
šetrenia a rozhovoru s matkou kolízny opatrovník konštatoval, že maloletá má v domácnosti matky
vytvorené vhodné podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývin. S matkou bol vykonaný informatívny
pohovor a bolo jej poskytnuté komplexné sociálne poradenstvo. Tunajší úrad v súvislosti s návrhom
matky na nariadenie neodkladného opatrenia ponechal na zvážení a rozhodnutí súdu, či neodkladné
opatrenie vo veci vyživovacej povinnosti otca nariadi, alebo rozhodne o výživnom v rámci konania o
úpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletejnačasdorozvodu.Záveromdaldopozornosti,
že matka otca o maloletej informuje, avšak otec sa od novembra 2025 o dcéru vôbec nezaujíma a
nekontaktuje ju, pričom výživné vo výške 150,- Eur začal uhrádzať od decembra 2025.
8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.10. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.
11. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
14. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
19. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.
20. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
21. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť
nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do
úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že bybola exekúcia ohrozená. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov
opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že
nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj
pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či
v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích
osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.
22. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že účelom inštitútu neodkladného opatrenia je
rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva,
že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia, to však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení
rodičovbezosvedčeniaaspoňzákladnýchskutočností,ktorébyumožniliprijaťzáveropravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa
a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom prioritný
význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi
vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie nie je
konečným rozhodnutím. Jeho účelom je úprava evidentne ohrozených pomerov maloletého dieťaťa.
Zákonná formulácia § 367 CMP neupravuje konkrétne situácie, v ktorých môže súd pristúpiť k nariadeniu
neodkladného opatrenia, t.j. môže k nemu pristúpiť v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí
vždy starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné
opatrenie môže byť nariadené vtedy, ak má súd preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa
neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný
okamžitý zásah súdu. V prípade maloletých detí pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je
bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Neodkladné opatrenie
súd preto vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t.j.
napríklad keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho
výchovného prostredia. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné ho uplatniť
len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov.
23. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník konania osvedčil
uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len
z naliehavosti situácie, ale v prípade konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie
záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv
a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné dôkazy
predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. Zákonná povinnosť
navrhovateľa hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom dôkazné
bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Vzhľadom k tomu, že dôvodnosť
nariadenia neodkladného opatrenia musí byť zjavná jednak zo samotného návrhu na jeho nariadenie,
ale aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí
obsahovať výstižný popis skutočností objasňujúcich stav a pomery účastníkov v čase rozhodovania
súdu a tieto tvrdenia musia byť riadne osvedčené. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať
pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia.
24. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, súd dospel k záveru,
že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako to vo svojom návrhu žiada
matka maloletého dieťaťa. Ako už bolo uvedené vyššie, použitie neodkladného opatrenia je namieste
tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu na základe aspoň osvedčených základných skutočností
umožňujúcich záver o pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna
ochrana a súčasne ide o stav, kedy vec neznesie odklad. Z doposiaľ vykonaného dokazovania však súd
nemá osvedčené, že by maloleté dieťa bolo v ohrození, ani to, že by tu bol potrebný okamžitý zásah
súdu v záujme maloletého dieťaťa. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že návrh na vydanie neodkladného
opatrenia podala z dôvodu, že maloleté dieťa sa nachádza v jej starostlivosti a otec sa o maloleté
dieťa nezaujíma, a nijak neprispieva na jeho výživu. Zo správy kolízneho opatrovníka z vyjadrenia
otca vyplýva, že maloletý sa toho času nachádza v starostlivosti matky, a otec maloletého dieťaťa
prispieva na jeho výživu mesačne 150 eur. Matka s maloletým dieťaťom býva v spoločnej domácnosti,
odkiaľ sa otec maloletého dieťaťa odsťahoval podľa otca maloletého dieťaťa v mesiaci november- december 2025. Otec maloletého dieťaťa doručil tunajšiemu súdu návrh na rozvod manželstva
24.11.2025. Otec taktiež uviedol, že nemá záujem o úpravu styku s maloletou, lebo súdu uviedol, že nie
je jej biologickým otcom. Z podaného návrhu, ani z doposiaľ vykonaného dokazovania súd teda nemá
osvedčené žiadne také závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zásah súdu formou neodkladného
opatrenia, ktorým sa nariadi otcovi povinnosť platiť na maloleté dieťa výživné v sume 250 Eur. Zo správy
kolízneho opatrovníka zároveň nevyplýva, že by maloleté dieťa javilo známky zanedbávania, resp.
zlého zaobchádzania, alebo že by jeho výživa bola ohrozená, ani iné skutočnosti, ktoré by potvrdzovali
tvrdenia navrhovateľky o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Súčasne matka kolíznemu
opatrovníkovi uviedla, že otec dobrovoľne uhrádza matke výživné na maloleté dieťa v sume 150 Eur
od decembra 2025. S poukazom na uvedené skutočnosti súd má za to, že v danom prípade neboli
splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia. Súd zároveň
poukazuje na znenie ustanovenia § 366 CMP, v zmysle ktorého môže súd neodkladným opatrením
nariadiť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. Z obsahu spisového materiálu mal súd za osvedčené,
že matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté, má pravidelný
mesačný príjem v čistom približne 890 Eur, býva s maloletým dieťaťom, pričom otec prispieva podľa
zhodných vyjadrení účastníkov konania sumou 150 eur na výživu maloletej a na splátku spotrebného
úveru sumou 175 eur a na energie sumou 55 eur mesačne, pričom mesačné náklady matky spolu
predstavujú sumu cca na maloleté dieťa vo výške 435 eur a mesačné náklady na prvý spotrebný úver je
vo výške 340 eur, na splátku druhého spotrebného úveru vo výške 160 eur, na telefónny paušál a internet
vo výške 90 eur, na zálohovú platbu elektriny vo výške 106 eur, na tankovanie vo výške 100 eur, na
životné poistenie vo výške 30 eur, na úrazové poistenie vo výške 20 eur a na TV vo výške 40 eur, čo
predstavuje náklady mesačne vo výške približne 886 eur. Ako už bolo uvedené vyššie, nariadiť rodičovi
platiťvýživnéneodkladnýmopatrenímjemožnéibavnevyhnutnejmiere,aksúokolnostiprípadutaké,že
vyžadujú okamžitý zásah súdu, pretože výživa dieťaťa nie je zabezpečovaná. Táto skutočnosť v konaní
nebola osvedčená. Súd nezistil, že by v danom prípade existovala nejaká bezprostredne hroziaca ujma,
ku ktorej by mohlo dôjsť, keby vo veci nenariadil neodkladné opatrenie. Zodpovedajúcu úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bude súd skúmať v rámci riadneho dokazovania vo veci samej
v konaní o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, v ktorom
bude dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania
za účelom zistenia skutočného stavu veci.
25. Súd zároveň uvádza, že termín pre informatívne stretnutie rodičov maloletého dieťaťa tunajší súd
stanovil v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej sp. zn. XXX/
XXX/XXXX na deň 04.02.2026, a to za účelom dosiahnutia rodičovskej dohody vo veci.
26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola
osvedčená existencia stavu, ktorý by si vyžadoval okamžitý zásah súdu s ohľadom na najlepší záujem
maloletého dieťaťa. Súd zdôrazňuje, že len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa
či osvedčenia iného závažného dôvodu je namieste rozhodnúť neodkladným opatrením. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie takej situácie, ktorá nepochybne vyžaduje
okamžitý zásah súdu. Z uvedeného dôvodu súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.
27. Toto uznesenie je vykonateľné doručením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z. z.) elektronicky
do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno
podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995
Z. z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.