Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625201945
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5625201945.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľky: A. A. B.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., D. XXX, proti odporcom: 1/ BYP, s.r.o., so sídlom Liptovský Hrádok,
Hviezdoslavova141,IČO:36437263,(pôvodne)2/AukčnáspoločnosťSlovakia,s.r.o.,IČO:52617840,
so sídlom Košice, Letná 40, za účasti intervenienta na strane odporcu 1/ Aukčná spoločnosť Slovakia

s.r.o., IČO: 52 617 840, so sídlom Košice, Letná 40, odporcovia 1/ a intervenient právne zastúpení
Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Košice – mestská časť Sever, Račí
potok 2385/3, o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania odporcu 1/ proti uzneseniu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 15C/41/2025-51 zo dňa 2. júla 2025 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 15C/41/2025-72 z 29. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e

vo výroku I. o uložení povinnosti odporcovi 1/ zdržať sa výkonu záložného práva predajom zálohu na
dobrovoľnej dražbe, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. E. F., a to
nebytový priestor č. XX, vo vchode X, na X. G. H. I. J. súp. č. XXXX, postaveného na pozemkoch CKN
parc. č. 3428/2 a 3428/3 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 3449/157362, ktorých vlastníkom

je navrhovateľka,
vo výroku II. o nároku na náhradu trov (prvoinštančného) konania vo vzťahu medzi navrhovateľkou
a odporcom 1/ a
vo výroku V. o poučení odporcu 1/, že môže voči navrhovateľke podať žalobu, ktorej predmetom bude
nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorá vznikla z titulu neuhradených dlhov voči ostatným vlastníkom
nebytových priestorov súvisiacich s výkonom správy, prevádzky, údržby a opráv spoločných častí domu,

spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku, vrátane poskytnutých služieb.

Uznesenie okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t é vo výroku II. o zastavení konania voči
odporcovi2/avovýrokuIII.onepriznaníodporcovi2/nárokunanáhradutrov(prvoinštančného)konania.

Navrhovateľka m á voči odporcovi 1/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením (výrokom I.) okresný súd uložil odporcovi 1/ zdržať sa výkonu záložného
práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXXX kat. úz. E. F., a to nebytový priestor č. XX, vo vchode X, na X. G. H. I. J. súp. č. XXXX,
postaveného na pozemkoch CKN parc. č. 3428/2 a 3428/3 a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku
o veľkosti 3449/157362, ktorých vlastníkom je navrhovateľka.

2. Východiskovo poukázal na § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z., ktorý definuje obmedzenie vykonania
dražby nehnuteľnosti, ak hodnota pohľadávky zabezpečenej záložným právom bez príslušenstva kudňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000 eur. Z oznámenia o začatí výkonu
záložného práva v posudzovanom prípade je však zrejmé, že vymáhaný nárok predstavuje (len) sumu
1.611,27 eur. Okresný súd zdôraznil, že do hodnoty pohľadávky sa nezapočítava jej príslušenstvo,

ktorým podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. sú aj náklady spojené s jej uplatnením; vrátane nákladov spojených
svýkonomzáložnéhopráva.Doplnil,ževovzťahuksplneniupodmienoknavykonaniedražbypovažoval
za bezpredmetné, v akom rozsahu navrhovateľka plnila po oznámení o začatí výkonu záložného
práva. Nadväzne uzavrel, že zákon nepripúšťa dražbu nehnuteľnosti pre takúto hodnotu (1.611,27 eur)
pohľadávky bez príslušenstva; predmetom dražby je pritom nebytový priestor.

3. Okresný súd mal osvedčené, že odporca 1/ pristúpil k výkonu zákonného záložného práva, keďže
(pôvodný) odporca 2/ ako dražobník oznámil navrhovateľke začatie výkonu záložného práva a toto je
aj zapísané v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na vyššie uvedené však odporca 1/ nebol oprávnený
pristúpiť k výkonu zákonného záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Nariadeným neodkladným
opatrením tak bude odporcovi 1/ zabránené vo výkone záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej
dražbe, ktorým by uspokojil svoju pohľadávku nedosahujúcu zákonom stanovenú hodnotu; a to aj

s poukazom na reálnu hrozbu straty vlastníckeho práva. Okresný sud dodal, že ak by došlo k výkonu
záložného práva predajom na dražbe, bolo by odňaté vlastnícke právo navrhovateľky bez zákonného
podkladu; čo by viedlo k ďalším sporom.
4. Uviedol, že neodkladné opatrenie nariadil ešte pred začatím konania a navrhovateľke neuložil
povinnosť podať žalobu vo veci samej, lebo neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu

pomerov medzi stranami. Odporcovi 1/ nič nebráni, aby sa za splnenia zákonných podmienok opätovne
domáhal výkonu záložného práva, podal takýto návrh v súlade so zákonom. č. 182/1993 Z. z. (zákonné
záložné právo totiž nezaniká) alebo sa domáhal zaplatenia pohľadávky. Okresný súd zároveň poučil
odporcu 1/, že môže podať voči navrhovateľke žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude nárok na
zaplatenie pohľadávky, ktorá vznikla z titulu neuhradených dlhov voči ostatným vlastníkom nebytových

priestorov súvisiacich s výkonom správy, prevádzky, údržby a opráv spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, príslušenstva a pozemku, vrátane poskytnutých služieb (výrok V.).
5. O trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom 1/ rozhodol tak, že úspešnej
navrhovateľke priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (výrok II.). Konanie proti odporcovi 2/ – na
základe (čiastočného) späťvzatia návrhu – zastavil (výrok III.). Nakoľko z obsahu spisu nemal okresný

súd v danom štádiu preukázaný vznik trov na strane odporcu 2/, nepriznal mu nárok na ich náhradu
(výrok IV.).

6. Proti tomuto uzneseniu (s výnimkou výrokov III. a IV.) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
odporca 1/, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia bude

odmietnutý. Poukazoval na to, že v zmysle § 15 ods. 1, 3 zákona č. 182/1993 Z. z. predmetné
záložné právo existuje bez vôle vlastníka bytu/ /nebytového priestoru, vzniká priamo zo zákona
a smeruje v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Namietal vadu podania/
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď zo strany navrhovateľky boli opomenutí (hoci aj
v najvšeobecnejšom označení) práve vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí majú byť v pozícii

odporcov. Z dôvodu nesprávnej identifikácie odporcu tak neboli splnené procesné podmienky na vydanie
neodkladného opatrenia. Tvrdil, že on (odporca 1/) nie je pasívne legitimovaným subjektom. V tejto
súvislosti dodal, že hypoteticky v prípade, ak by sa vlastníci nebytových priestorov v apartmánovom
dome Štiavnica rozhodli zmeniť správcu, tak by záložné práva vykonať mohli.
7. Odvolateľ opakovane uvádzal, že k žiadnej dražbe a ani k jej príprave nedošlo; rovnako nedošlo

k „zazmluvneniu“ spoločnosti Aukčná spoločnosť Slovakia s.r.o. k príprave dražby. Oprávneným
z daného zákonného záložného práva je záložný veriteľ, ktorým sú v súdenej veci ostatní vlastníci
bytov a nebytových priestorov v apartmánovom dome. Aukčná spoločnosť Slovakia s.r.o. vystupuje
len ako splnomocnenec záložného veriteľa zastúpeného správcom, resp. do splnenia zákonných
podmienok k vykonaniu dobrovoľnej dražby ako mandatár oprávnenej osoby. Odporca 1/ akcentoval

rozdiel medzi terminálnou formou realizácie výkonu záložného práva v podobe dobrovoľnej dražby a
medzi oznámením o začatí výkonu záložného práva. Preto namietal i omyl pri aplikácii právnej normy
týkajúcej sa výšky pohľadávky, ktorá bola obsahom oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Tvrdil,
že uvedené nespadá pod zákon č. 527/2002 Z. z , ale pod Občiansky zákonník (§ 151a a nasl.)
v spojení so zákonom č. 182/1993 Z. z. Postupom pred realizáciou výkonu záložného práva bolo

dlžníčke/navrhovateľke oznámené začatie výkonu záložného práva, ktorý postup nie je limitovaný
výškou pohľadávky.
8. Odporca 1/ zdôraznil, že aj v súčasnej dobe je voči navrhovateľke vedený neuhradený zostatok
pohľadávky vo výške 288,73 eur, a teda v zmysle § 151a Obč. zák. neboli splnené podmienky jejuhradenia riadne a včas. Nie je preto ani dôvod na výmaz poznámky na LV č. XXXX pre k. ú. E. F.
a súčasne ani nevznikli dôvody na výkon záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách.
Odvolateľ považoval za zrejmé, že postup záložného veriteľa nesmeroval k speňaženiu majetku, ale

k zabezpečeniu možnosti záložného veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku. Napadnutým uznesením došlo
k porušeniu práva odporcu k výkonu činnosti v rámci jeho živnostenského oprávnenia, keďže povinnosť
sledovať úhrady a vymáhať nedoplatky na plneniach mu bola daná § 8b zákona č. 182/1993 Z. z.
9. Povinnosť hlasovania o danej otázke nepovažoval za obsah § 14b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.
a už vôbec nie za obsah exekučného alebo dražobného konania, na ktoré poukazovala navrhovateľka.

Odvolateľ dával do pozornosti porušovanie povinností zo strany navrhovateľky, ktorá neprispieva do
fondu prevádzky údržby a opráv a neuhrádza platby spojené s užívaním daného nebytového priestoru.
Taktiež akcentoval jej tendenčné konanie spočívajúce v zriadení vecného bremena na predmetnej
nehnuteľnosti. V konečnom dôsledku napadnuté uznesenie neprimeraným spôsobom zvýhodňuje
navrhovateľku voči ostatným vlastníkom nebytových priestorov. Nereflektuje ani § 341 ods. 2 CSP, podľa
ktorého je súd povinný určiť lehotu na podanie žaloby. V závere odvolania odporca 1/ uviedol, že mu

neboli doručené prílohy k návrhu, na ktoré sa navrhovateľka odvoláva.

10. Odporca 1/ podal v zákonnej lehote odvolanie i proti opravnému uzneseniu, ktorým došlo k doplneniu
slova „poschodie“ za radovú číslovku jedna v označení nehnuteľnosti/ /nebytového priestoru, ktorého
vlastníčkou je navrhovateľka a k oprave sídla katastrálneho orgánu (z mesta E. A. na mesto A.)

a domáhal sa – pri plnom zotrvaní na pôvodných odvolacích námietkach – jeho zmeny tak, že návrh na
vydanie neodkladného opatrenia bude odmietnutý.

11. Navrhovateľka žiadala napadnuté uznesenie potvrdiť. V otázke označenia žalovanej strany a jej
pasívnej legitimácie poukázala (i) na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/25/2019, z ktorého

vyplýva, že pasívne legitimovaným v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o zdržanie sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou je správca, a nie ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov.
Zopakovala, že ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neboli (vzhľadom na § 3 ods.
6 zákona č. 527/2002 Z. z.) splnené podmienky na jeho výkon dobrovoľnou dražbou. Z písomnosti
„oznámenie o začatí výkonu záložného práva“ mala za zrejmé, že k výkonu záložného práva má dôjsť/

dochádza práve danou formou.
12. Navrhovateľka uviedla, že rozlišuje medzi začatím výkonu záložného práva a medzi dokonanou
dražbou, preto aj zobrala návrh čiastočne späť voči pôvodnému odporcovi 2/ (dražobná spoločnosť).
Doplnila, že dňa 3.6.2025 (teda pred dňom oznámenia o začatí výkonu záložného práva) prevodom
uhradila sumu 1.900 eur na účet fondu opráv; čiže k danému dňu mala dokonca preplatok 288,73

eur. Navrhovateľka akcentovala, že podľa jej vedomostí nedošlo k hlasovaniu vlastníkov, ktorým by ako
záložní veritelia splnomocnili odporcu 1/ na vykonanie úkonov smerujúcich k podaniu návrhu na výkon
záložného práva.
13. Vzhľadom na to, že ona ako vlastníčka nebola upovedomená o žiadnom hlasovaní a ani nemala/
nemá k dispozícii prijaté uznesenie z hlasovania záložného veriteľa (a takéto rozhodnutie nebolo

predložené ani súdu), domnievala sa, že správca prekročil svoju právomoc a konal bez splnomocnenia
zo strany záložného veriteľa. Uviedla, že si platobné povinnosti do fondu opráv plnila identickým
spôsobom, ako užívatelia balkónov a terás, ktorí súhrnne dlhujú sumu (odhadom) cca 3.000 eur. Ak
odporca 1/ nevymáha dlžné sumy od užívateľov balkónov a terás, mala navrhovateľka za to, že nebude
rešpektovať vôľu zákonodarcu ani vo veci týkajúcej sa výkonu záložného práva. Uzavrela, že v danej

záležitosti ide o šikanózny výkon práva, ktorým odporca 1/ nesleduje dosiahnutie cieľa, ktorý je so
záložným právom spojený.

14. Odporca 1/ v následnej reakcii zotrval na podanom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie.
(Proti)argumentáciu navrhovateľky o pasívnej legitimácii správcu považoval za nesprávnu, pričom

vymedzenú judikatúru nie je možné – pre rozdielnosť východiskových okolností – aplikovať. Opakovane
zdôrazňoval, že v posudzovanom prípade bol zvolený „len“ postup predchádzajúci dražobnému konaniu
podľa § 151a a nasl. Obč. zák. Vymáhanie pohľadávok voči neplatičovi odporca 1/ nepovažoval za
šikanózny výkon práva najmä z dôvodu, že konanie v rozpore s právom je prioritne dané na strane
dlžníka. Z predložených dokumentov pokladal za zrejmé, že „nikde nie je a ani nebol zapísaný výkon

záložného práva formou dobrovoľnej dražby“.

15. Rovnako navrhovateľka v odvolacej duplike zotrvala na svojich postojoch už skôr prezentovaných
v rámci odvolacieho štádia konania. Do pozornosti dávala „konflikt záujmov a ekonomickú motiváciu“advokáta odporcu 1/ (a pôvodného odporcu 2/, aktuálneho intervenienta), ktorý je zároveň spoločníkom
Aukčná spoločnosť Slovakia s.r.o. Za príčinu odvolacieho konania nepovažovala vôbec svoj (údajný)
dlh, ale motiváciu ziskom na strane advokáta a súčasne spoločníka dražobnej spoločnosti.

16. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu nedotknutým zostalo uznesenie okresného súdu v odvolaním
nenapadnutých výrokoch III. a IV. týkajúcich sa pôvodného odporcu 1/ a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 329 ods. 1 CSP) v preskúmavanej časti rozhodnutie okresného

súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Neobstojí odvolacia námietka o nedoručení odporcovi 1/ (aj) príloh návrhu navrhovateľky na
nariadenie neodkladné opatrenia. Podľa súvisiacej doručenky súčasťou dotknutej súdnej zásielky boli
i prílohy, ktoré navrhovateľka k posudzovanému návrhu pripojila. Krajský súd dodáva, že eventuálne
nedoručenieprílohnávrhubysíceboloporušenímprocesnýchpravidiel,avšakvjednotlivostiachsúdenej

veci by nedosialo intenzitu, ktorá by bola spôsobilá relevantne spochybniť napadnuté rozhodnutie (a
postup mu predchádzajúci). Prílohy totiž boli/sú odporcovi 1/ známe; ide o ním vyhotovenú písomnosť,
o verejne prístupný list vlastníctva (s poznámkou opätovne odvíjajúcou sa od aktivity odporcu 1/), či
o potvrdenie o vykonaní platby, ktorú skutočnosť odporca 1/ potvrdil.

18. Odvolateľ nepresne spája (tvrdený) nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie s nedostatkom
podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Vecná legitimácia (či už aktívna alebo pasívna) je
otázkou hmotného práva a jej neexistencia vo vzťahu ku konkrétnemu subjektu vedie k zamietajúcemu
(meritórnemu)výsledkusporubezohľadunaďalšieokolnostiprípadu.Odmietnutienávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia, ktorého postupu sa odporca 1/ domáha, je naproti tomu (procesným)

dôsledkom absencie niektorých zo zákonom predpokladaných náležitostí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (§ 326 a § 327 CSP); čo nebol prípad súdenej veci.

19. Čiastočne až tendenčne vyznieva obrana odporcu 1/, že ním (jeho splnomocnencom, resp.
mandatárom) vykonané kroky v súvislosti s realizovaním záložného práva nemali viesť k jeho výkonu

formou dobrovoľnej dražby. V tomto smere je určujúcou súvisiaca písomnosť – oznámenie o začatí
výkonu záložného práva zo dňa 23.5.2025.
20. Nielen jeho bezprostredné vyhotovenie Aukčnou spoločnosťou Slovakia, s.r.o. (ktorá je aj –
„vo všeobecnosti“ – dražobníkom), ale prioritne jeho obsah i forma, kedy jediným zdôrazneným (aj
prostredníctvom tučne vysádzaného písma) spôsobom výkonu záložného práva je predaj zálohu na

dražbe, v podstate ani nepripúšťa inú interpretáciu oznámenia ako to, že dochádza k začatiu výkonu
záložného práva (práve a len) týmto spôsobom. To následne znamená, že relevantným sa stáva aj
zákonné obmedzenie vyplývajúce z § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z.; na ktorú súvislosť okresný súd
náležite prihliadol.
21. V zmysle § 151l ods. 1, veta druhá Obč. zák. pritom priamo v oznámení o začatí výkonu záložného

práva sa uvedie spôsob, akým má dôjsť k uspokojeniu pohľadávky. Len na okraj krajský súd dopĺňa,
že formulácia v predmetnom oznámení, ktorá (zrejme) mala vychádzať zo znenia § 151j ods. 1 Obč.
zák. (o možných spôsoboch uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom) nie je úplná a len
umocňuje záver o dobrovoľnej dražbe ako jedinom zamýšľanom spôsobe výkonu záložného práva.

22. V konkrétnostiach súdenej veci je nepochybné, že úkony smerujúce k výkonu záložného práva
realizoval odporca 1/ ako správca dotknutého apartmánového (bytového) domu prostredníctvom
ním splnomocneného subjektu, resp. jeho mandatára – Aukčná spoločnosť Slovakia s.r.o. – bez
akejkoľvek (čo i len tvrdenej) súčinnosti ostatných vlastníkov nebytových priestorov. Nadväzne pre
účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia plne obstojí záver o existencii

pasívnej vecnej legitimácie odporcu 1/, ktorý korešponduje i s navrhovateľkou označenou judikatúrou.
Zároveň navrhovateľka nie je ani zvýhodnená oproti ostatným vlastníkom nebytových priestorov, keďže
(špecifické) zákonné záložné právo voči nej naďalej trvá a v prípade splnenia zákonných podmienok
(tak zákona č. 182/1993 Z. z., ako i zákona 527/2002 Z. z.) je možné ho voči navrhovateľke vykonať.

23. V rozpore s realizáciou platieb navrhovateľkou (ako je vyššie uvedené, potvrdených i odporcom
1/) je odvolateľove tvrdenie o jej neprispievaní do fondu opráv, resp. o neuhradení príslušných platieb.
Súčasne z vyjadrení sporných strán je zrejmé, že dotknuté platby rozdielne vyhodnocujú/„zúčtovávajú“,ktorá spornosť môže byť predmetom súdneho konania, o možnosti vedenia ktorého bol odporca 1/
okresným súdom poučený.

24. V danej spojitosti neobstojí odvolacia námietka o nereflektovaní okresným súdom ustanovenia §
341 ods. 2 CSP. Dotknutá práva norma sa týka neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného
vlastníctva; čo však nie je prípad súdnej veci.
25. Pokiaľ by malo ísť len o nepresnosť odvolateľa s tým, že sa domáha postupu podľa § 336 ods. 1
CSP, potom povinnosť uložiť navrhovateľovi neodkladného opatrenia podať žalobu, nie je obligatórnym

následkom nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania, ako sa snaží tvrdiť odvolateľ.
Naopak, súd, ktorý nariadi neodkladné opatrenie, má na výber, či bude postupovať podľa § 336 ods. 1,
2 CSP alebo podľa § 337 ods. 1, 2 CSP. Okresný súd si v konkrétnostiach súdenej veci zvolil „druhú“
alternatívu, ktorý postup v napadnutom rozhodnutí i primerane vysvetlil. Odvolateľ 1/ dotknutú úvahu –
čiastočne aj pre nepresnosť vlastného vnímania právnej kvalifikácie – relevantne odvolaním nenapadol.

26. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené odporcom 1/, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli
dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v preskúmavanej (vecnej) časti potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne
správne.

27. Odporca 1/ síce odvolaním napadol uznesenie okresného súdu aj vo výroku o trovách
prvoinštančného konania (medzi ním a navrhovateľkou), ale výlučne v súvislosti s tvrdenou
nesprávnosťou rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nadväzne, potvrdenie
rozhodnutia v „meritórnej“ časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi
odvolacími námietkami - § 380 ods. 1 CSP) aj od nej závislého výroku o náhrade trov konania. Len na

okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu (plného) úspechu.

28.Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§255ods.1vspojení s§396ods.
1 CSP. Odvolateľ – odporca 1/ nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má navrhovateľka
voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100%.

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.