Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324200821
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2324200821.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.
Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35
724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, zast. splnomocnenkyňou: Remedium Legal, s.r.o., IČO
53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.. D.
XXX/XX, A., o 575,74 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti výroku II. rozsudku Okresného

súduGalanta(ďalejaj,,súdprvejinštancie“)č.k.30Csp/28/2024-101zodňa17.septembra2024,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v naň nadväzujúcom výroku III.
o náhrade trov konania r u š í a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni

sumu 372,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 25.8.2022 do zaplatenia; výrokom
II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového záveru, že medzi právnou predchodkyňou žalobkyne
a žalovanou bola dňa 27.11.2020 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej

bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver 688 eur, ktorý žalovaná riadne a včas nesplácala. Z
vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že pohľadávka z uvedenej zmluvy
bola následne postúpená na žalobkyňu, ktorá sa jej uplatnenia domáha v tomto konaní.

3. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv
podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej aj ,, O.z.“ ), ako aj všeobecné

ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov podľa § 39 O.z. Dospel k záveru, že dojednanie o úrokovej
sadzbe vo výške 19,99 % p. a. je v rozpore s dobrými mravmi, keďže podľa jeho názoru výrazne
prevyšuje obvyklé úrokové sadzby uplatňované bankami v porovnateľnom období.

4. Na základe tohto právneho posúdenia súd prvej inštancie uzavrel, že dojednanie o úrokoch
je absolútne neplatné podľa § 39 O.z., preto žalobkyni nepriznal uplatnený nárok v rozsahu

zodpovedajúcom zmluvne dohodnutým úrokom. V nadväznosti na uvedené žalobu vo zvyšnej časti
zamietol, pričom sa nezaoberal ďalšími právnymi otázkami rozhodujúcimi pre posúdenie veci.

5. Proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
namietala nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia a porušenie práva na
spravodlivý proces. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil, tak, že jej vyhovie, resp. aby

v tomto rozsahu vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podaného odvolania ( § 379 C.s.p. ) a
v medziach uplatnených odvolacích dôvodov ( § 380 C.s.p. ), pričom prihliadol aj na vady, ku ktorým je
povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, avšak

nie z dôvodov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ale pre závažné procesné a
hmotnoprávne pochybenia, ktoré znemožňujú vecné preskúmanie napadnutého výroku.

7. Odvolací súd považuje za zásadné, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal splnenie zákonných
podmienok postúpenia pohľadávky bankou na nebankový subjekt podľa § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001 Z. z. o bankách, hoci ide o hmotnoprávnu podmienku platnosti postúpenia pohľadávky, ktorá
bezprostredne podmieňuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne.

8. Z konania na súde prvej inštancie nevyplýva, že by súd zisťoval, či bola žalovanej doručená písomná
výzva banky, či bola nepretržite viac ako 90 dní v omeškaní, či k postúpeniu pohľadávky došlo až po
splnení týchto podmienok, ani to, či žalovaná neuhradila záväzok pred postúpením pohľadávky. Bez

vyriešenia tejto otázky nebolo možné pristúpiť k meritórnemu posúdeniu uplatneného nároku, vrátane
hodnotenia jeho výšky.

9. Keďže žalovaná vystupuje v postavení spotrebiteľa, bol súd prvej inštancie povinný postupovať v
súlade s § 295 C.s.p. a ex offo prihliadať na skutočnosti významné pre ochranu spotrebiteľa, vrátane

vykonania dôkazov, ktoré žalovaná výslovne nenavrhla, pretože ak neboli splnené podmienky podľa §
92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o postúpenie
v rozpore so zákonom ( porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“ sp.
zn. 1Cdo 147/2017 ).

10. Súd prvej inštancie však zotrval v pasívnej pozícii a nevykonal žiadne dokazovanie smerujúce k
preskúmaniu splnenia zákonných podmienok postúpenia pohľadávky, hoci ide o skutočnosti, ktoré má
k dispozícii výlučne profesionálny veriteľ alebo banka, pričom súd prvej inštancie bol povinný prihliadať
na to či sa tu nejednalo o absolútnu neplatnosť postúpenia ( kedy by bolo postúpenie
pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 O.z. vylúčené/zakázané, išlo by o neplatný právny úkon v zmysle §

39 O.z.) aj bez námietky ( ex offo - z úradnej povinnosti ).

11. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ani v prípade, ak by súd prvej inštancie po doplnení
dokazovania dospel k záveru, že podmienky postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách boli splnené, jeho prieskumná povinnosť by tým nebola vyčerpaná. Súd prvej

inštancie bol povinný z úradnej povinnosti skúmať aj to, či zo strany právnej predchodkyne žalobkyne
došlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru, a to v súlade s § 565 O.z. a § 53 ods. 9 O.z.

12. V spotrebiteľských právnych vzťahoch je súd povinný ex offo preskúmať, či dlžník bol pred
zosplatnením riadne a preukázateľne vyzvaný na úhradu dlžnej splátky, ako aj to, či zmluvné dojednanie

zakladajúce právo veriteľa na zosplatnenie celého úveru nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda či nejde o neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 O.z.

13. Opomenutie tohto prieskumu má zásadný právny význam aj z hľadiska posúdenia platnosti

samotného postúpenia pohľadávky, keďže v prípade neplatného alebo neúčinného zosplatnenia by
postúpenie pohľadávky v rozsahu presahujúcom splatné splátky bolo v rozpore s § 525 ods. 2 O.z. a
predstavovalo by absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 O.z. Nevykonaním tohto prieskumu súd
prvejinštanciezaťažilkonanievadouneúplnéhozisteniaskutkovéhostavuaporušilvyšetrovaciuzásadu
uplatniteľnú v spotrebiteľských sporoch.

14. Odvolací súd zároveň považuje za nevyhnutné výslovne uviesť, že ustanovenie § 53 ods. 6 O.z.
v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. predstavuje vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu §
39 O.z. lex specialis, ktoré kogentným spôsobom upravuje hranice prípustnej odplaty v spotrebiteľských
zmluvách.

15. Pokiaľ zákonodarca ustanovil presný numerický mechanizmus určovania najvyššej prípustnej výšky
odplaty, nepripúšťa sa paralelné ani substitučné použitie všeobecnej klauzuly dobrých mravov na
dosiahnutie výsledku, ktorý je v rozpore s týmto mechanizmom.16. V prípade, ak súd prvej inštancie po doplnení dokazovania dospeje k záveru, že žalobkyňa je aktívne
vecne legitimovaná, je povinný pri posudzovaní súladu dojednanej odplaty so zákonom postupovať

výlučne podľa § 53 ods. 6 O.z. a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

17. Zo súhrnných oficiálnych údajov Národnej banky Slovenska za 3. štvrťrok 2020 vyplýva, že
priemerná RPMN pre ostatné spotrebiteľské úvery so splatnosťou nad jeden do päť rokov predstavovala
11,27 %, z čoho vyplýva, že najvyššia prípustná odplata ku dňu uzavretia zmluvy 27.11.2020 činila 22,54

% ročne. Keďže zmluvná RPMN vo výške 21,91 % ani dohodnutá úroková sadzba 19,99 % p. a. tento
limit neprekročili, nebol daný rozpor s § 53 ods. 6 O.z.

18. Keďže súd prvej inštancie nevykonal potrebné skutkové zistenia ohľadom postúpenia, zosplatnenia
( viď. zhora ), bude v ďalšom konaní pri vykonávaní dokazovania okrem prejednacej zásady a zásady
kontradiktórnosti konania, aplikovať i zásadu predvídateľnosti postupu súdu a prihliadať na špecifiká

tzv. spotrebiteľských sporov ako sporov s ochranou slabšej strany ( § 290 C.s.p. a nasl. ), odvolací
súd nemohol rozhodnutie zmeniť podľa § 388 C.s.p., ale bol povinný napadnutý výrok zrušiť ( § 389
ods. 1 písm. b) C.s.p. ) a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie ( § 391 ods. 1 C.s.p. ).

19. V ďalšom konaní súd prvej inštancie premietne svoje zistenia z vykonaného dokazovania do
rozhodnutia vo veci, pričom bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé,
s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 C.s.p., vrátane uvedenia použitých prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil.

Zároveň dá odpoveď aj na podstatné a relevantné argumenty žalobkyne, vyjadrené v jej odvolaní.
Povinnosťou súdu prvej inštancie je rešpektovať právny názor odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 C. s. p. ).

20. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

21. V novom rozhodnutí o veci ( v zostávajúcom rozsahu ) preto rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade
trov konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C.s.p. ).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C.s.p. ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §

426 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

( § 429 ods. 2 C.s.p. ).
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
( § 160 ods. 2 C.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C.s.p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C.s.p. ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435
C.s.p. ).