Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 7To/13/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325010368
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2325010368.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov
senátu JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci A. B., nar. XX.XX.XXXX v B.,
trvale bytom C. XXX, pre zločin týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods.
3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní
obžalovaného a odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta voči rozsudku Okresného súdu

Galanta z 12.12.2025, sp. zn. 33T/26/2025, na verejnom zasadnutí konanom 12.03.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta
z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 12.12.2025, sp. zn. 33T/26/2025 (ďalej len
napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného v bode 1/ za zločin

týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a v bode 2/ za
zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

bod 1/
vobdobíod31.12.2016dodňa3.8.2020;svýnimkoudňa2.8.2017,kedybolOkresnýmúradomŠaľapod

č. OU-SA-OVVS-2018/001411 postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu za fyzické
napadnutie a vyhrážanie sa svojej partnerke D. E.; v rodinnom dome na adrese C. XXX, kde býval
so svojou partnerkou D. E. v spoločnej domácnosti a na iných presne nešpecifikovaných miestach, jej
opakovane fyzicky a psychicky ubližoval, najmenej jeden - dvakrát do mesiaca, najmä tým spôsobom, že
ju udieral otvorenou dlaňou svojej ruky do oblasti tváre, kopal ju, trhal jej vlasy, ťahal ju za vlasy domov
keď išli po ulici, vybil jej zuby, v dôsledku čoho má zubnú protézu, pričom v súvislosti s predmetnými

útokmi jej za uvedené obdobie spôsobil rôzne zranenia v podobe hematómov na rôznych častiach tela,
povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, pomliaždenie prsníka a v novembri v roku 2018 jej spôsobil
zlomeninu členka tým, že jej po príchode domov z práce poskákal po členku pracovnou obuvou, otras
mozgu, pomliaždenie lakťa, pomliaždenie prstov ruky, vyčítal jej užívanie drog a nedostatočný záujem
o domácnosť, vulgárne jej nadával,

bod 2/
v období od 28.6.2024 do 12.10.2024; s výnimkou dňa 24.8.2024, kedy bol Okresným úradom Šaľa pod
č. OU-SA-OVVS-2025/000922 postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu za fyzické
napadnutie svojej partnerky D. E., za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 100,- Eur; v rodinnom
dome na adrese C. XXX, kde býval so svojou partnerkou D. E. v spoločnej domácnosti jej opakovane
fyzicky a psychicky ubližoval, najmenej jeden - dvakrát do mesiaca, najmä tým spôsobom, že ju udieral

otvorenou dlaňou svojej ruky do oblasti tváre, trhal jej vlasy, čím jej za uvedené obdobie spôsobil rôznezranenia v podobe hematómov na rôznych častiach tela a odrenín, urážal ju, vyvolával v nej strach,
pričom intenzita týchto útokov sa zvyšovala, najmä keď užil alkohol alebo drogy.

Okresný súd obžalovanému uložil v bode 1/ podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, postupom podľa §
38 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 2 ods.
1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s

uložením súhrnného trestu zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného
súdu Galanta sp. zn. 0T/304/2021 zo dňa 19.12.2021, doručeným obžalovanému dňa 19.12.2021,
právoplatným dňa 28.12.2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona s poukazom na § 42 ods. 2 Trestného zákona okresný súd uložil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu vo výmere 3 (tri) roky.

Okresný súd obžalovanému uložil v bode 2/ podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, zistiac priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon
trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia.

2. Okresný súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie a to výsluchom obžalovaného,
výsluchom svedkyne poškodenej D. E., výsluchom svedkov F. E., G. E., H. E., I. B., B. B., J.
K., L. M. I. N., prehratím obrazovo-zvukových záznamov z výpovedí poškodenej D. E., svedkyne

F. E. a G. E. z prípravného konania; prečítaním znaleckého posudku znalca MUDr. Mária Straku
č. 6/2025; oboznámením listinných dôkazov a to uznesenia o pribratí znalca MUDr. Mária Straku,
lekárskeho potvrdenia zo dňa 25.8.2024, fotodokumentácie predloženej poškodenou, výpisu vykázanej
zdravotnej starostlivosti zo zdravotnej poisťovne Dôvera, záznamov stomatológa z ÚVTOS Nitra-
Chrenová, lekárskej správy psychiatra zo dňa 15.1.2018, záznamu hliadky OO PZ, lustrácie Codis a

Afis, zápisnice o trestnom oznámení, podstatného obsahu pripojeného spis Okresného súdu Galanta
sp. zn. 0T/304/2021; odpisu registra trestov, lustrácie z registra obyvateľov, lustrácie ZVJS, výpisu z
centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, lustrácie v rezorte GP, správy z ÚVV Nitra.

3. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov v súlade s § 2

ods. 12 Trestného poriadku dospel k záveru, že u obžalovaného sú preukázané všetky znaky skutkovej
podstaty zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v bode 1/
obžaloby a zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v bode
2/ obžaloby. Bolo však potrebné, pri zachovaní totožnosti skutkov, upraviť skutkové vety obžaloby tak,
aby plne korešpondovali s dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní. Okresný súd uviedol, že

trestnosť činu posudzoval a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia rozsudku
(od 6.8.2024), keďže tento je pre obžalovaného z hľadiska ukladania trestu jednoznačne priaznivejší z
dôvodu prevahy priťažujúcich okolností.

4. Okresný súd ďalej uviedol, že zo skutkových viet rozsudku vyplýva, že medzi prvým a druhým

skutkom je časový odstup takmer štyri roky, čo vylučuje ich posúdenie ako jedného pokračovacieho
zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Okresný súd uviedol, že pokračovací trestný čin predpokladá,
že jednotlivé čiastkové útoky toho istého páchateľa napĺňajú rovnakú skutkovú podstatu a sú spojené
jednak objektívnou súvislosťou (najmä v čase, ďalej v spôsobe vykonania a v predmete útoku) a zároveň
subjektívnou súvislosťou, typicky jednotiacim zámerom. Hoci „blízku časovú súvislosť“ nemožno striktne

vyjadriť konkrétnym počtom dní, judikatúra akcentuje, že časová nadväznosť je z objektívneho hľadiska
kľúčová.Priposúdenípokračovaniavtrestnejčinnostijepretorozhodujúce,abyútokynasebaprimerane
nadväzovali. Ústavný súd SR v nadväznosti na závery všeobecných súdov a Najvyššieho súdu SR
výslovne uviedol, že odstup „viac ako 4 roky“ judikatúra nepovažuje za objektívnu súvislosť v čase,
a preto skutky nemožno považovať za čiastkové útoky jedného pokračovacieho trestného činu. Z

uvedených dôvodov bolo potrebné konanie obžalovaného opísané v skutkovej vete obžaloby právne
kvalifikovať ako dva samostatné trestné činy, a to vzhľadom na výsledky dokazovania v bode 1/ ako
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a v bode 2/
ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.5. Okresný súd uviedol, že obžalovaný a poškodená zhodne uviedli, že sú partnermi 10 rokov, pričom
žijú v spoločnej domácnosti od roku 2015 v C. s výnimkou obdobia kedy bola poškodená vo výkone

trestu odňatia slobody. Od roku 2021 sa do domácnosti nasťahovala bývala aj matka obžalovaného.
Cítila sa byť partnerkou, priateľkou obžalovaného. Pre dotvorenie obrazu o vzájomnom vzťahu
obžalovaného a poškodenej okresný súd poukázal najmä na výpovede svedkov sestier poškodenej
a brata poškodenej, matkou a bratom obžalovaného, ktoré potvrdzujú vzájomný vzťah a spolužitie
poškodenej a obžalovaného. Poškodená navštevovala obžalovaného počas výkonu väzby, denne spolu

telefonicky komunikujú. Medzi obžalovaným a poškodenou ide o vzťah blízkych osôb, čím je preukázaný
uvedený znak skutkovej podstaty. Okresný súd konštatoval, že k uvedenému záveru dospel na základe
toho, že vzťah medzi obžalovaným a poškodenou trval niekoľko rokov, žili v spoločnej domácnosti, kde
sa spoločne o domácnosť starali, spoločne hospodárili, spoločne trávili voľný čas, a napokon boli spolu
v intenzívnom kontakte a ich intenzívny kontakt trval aj potom, ako bol obžalovaný vzatý do väzby. V
tomto smere medzi dôkazmi nie sú rozpory, a napokon uvedené skutočnosti neboli žiadnou zo strán ani

namietané. Okresný súd upravil skutkové vety, kde označenie „družka“ nahradil pojmom „partnerka“,
ktoré je podľa názoru okresného súdu univerzálnejšie a reflektuje zistený skutkový stav. Taktiež okresný
súd skutkové vety tiež doplnil o formuláciu vyjadrujúcu skutočnosť, že poškodená s obžalovaným žila v
spoločnej domácnosti, čo vyplýva zo zisteného skutkového stavu a čo zdôrazňuje ich vzájomný vzťah
ako vzťah blízkych osôb. Protiprávne konanie obžalovaného spočívalo v tom, že poškodenej - svojej

partnerke, teda jemu blízkej osobe spôsoboval fyzické ako aj psychické utrpenie tým, že ju bil, kopal,
udieral, spôsoboval rany rôzneho druhu, ponižoval ju a pohŕdavo s ňou zaobchádzal, vyvolával v nej
strach a stres a ohrozoval jej fyzické a psychické zdravie a obmedzoval tak jej bezpečnosť. V konaní
nebolo sporné, či k násilnému konaniu obžalovaného voči poškodenej došlo, pretože toto konanie vo
svojich výpovediach uviedli aj obžalovaný aj poškodená, a čiastočne ho spomenuli svedkovia, sporným

bol druh, rozsah a intenzita uvedeného konania obžalovaného, a to aj v tom smere, či preukázaný
skutkový stav týkajúci sa násilného konania obžalovaného napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného
činu týranie blízkej osoby a zverenej osoby.

6. Okresný súd uviedol, že z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo ohľadom

skutku v bode 1/ sa obžalovaný priznal, že poškodenej zranil členok nohy, kedy sa pohádali kvôli
peniazom, avšak poprel, že by jej spôsobil iné zranenia a že by jej vybil zuby, pričom tie sa jej poškodili
od drog. Ku skutku v bode 2/ rozsudku obžalovaný priznal, že sa jej dňa 12.10.2024 vyhrážal, keď išiel
v opitom stave domov, ale nevie z akého dôvodu, to že by užil drogy poprel. Výpoveď obžalovaného
okresný súd vyhodnotil tak, že v časti, kde opisuje verbálne a fyzické násilie voči poškodenej, avšak

obžalovaný skutočný stav účelovo zľahčuje a zahmlieva (nevie z akého dôvodu tak konal, ani kedy to
bolo). Okresný súd uviedol, že konanie, ktoré opísal obžalovaný sa podľa názoru okresného súdu stalo,
avšak z ostatných dôkazov má za preukázané, že konanie obžalovaného bolo vo väčšom rozsahu.
Obžalovaný sa iba v stručnosti vyjadril k žalovanej trestnej činnosti a následne odoprel vypovedať. Z
výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že ich spolunažívanie s obžalovaným bolo zo

začiatku normálne, po narodení dcéry O. sa to zmenilo na konfliktné spolunažívanie, obaja užívali drogy,
hádali sa, bili sa. Dôvodom konfliktov, ktoré boli ústne aj fyzické boli drogy, obžalovanému vadilo mu, že
je žena a že je užívateľkou drog, ako aj kvôli nedostatku peňazí. K hádkam alebo útokom prichádzalo
1-2 krát do mesiaca.

7. Okresný súd ďalej v odôvodení poukázal, že z vykonaného dokazovania ku skutku v bode 1/
rozsudku ustálil, že obžalovaný poškodenej kontinuálne najmenej jeden-dvakrát do mesiaca fyzicky
a psychicky ubližoval, najmä tým, že ju fackal, kopal, trhal jej vlasy, vybil jej zuby, nadával jej
(vypovedala tak poškodená, i svedkovia F. E., G. E., ktoré neboli priamymi svedkami samotných
útokov, ich výpovede sa však zhodujú v tom, že poškodená im o útokoch opakovane hovorila

a že minimálne v niektorých prípadoch sa objavili aj viditeľné následky, ktoré F. E. uvádza ako
modriny a jazvu), čím poškodenej spôsobil zranenia v podobe hematómov, poranenia vlasatej kože
hlavy pomliaždenie prsníka, lakťa, prstov ruky, zlomeninu členka (čo vyplýva aj z výpisu poskytnutej
zdravotnej starostlivosti, pričom zlomeninu členka potvrdil aj sám obžalovaný), vyčítal jej užívanie drog
nedostatočný záujem o domácnosť (vypovedala tak poškodená, i svedok B. B.), pričom takéto konkrétne

správanie obžalovaného voči poškodenej trvalo najmenej od 31.12.2016 do 3.8.2020 s výnimkou dňa
2.8.2017, ktoré konanie bolo vyhodnotené ako priestupok. Z vykonaného dokazovania bolo okresnému
súdu preukázané konanie obžalovaného pozostávajúce z rôznych počas relevantného obdobia sa
vyskytujúcich útokov voči poškodenej sa vyznačovalo trvácnosťou, opakovanosťou a hrubosťou asústavne nepriaznivo ovplyvňovalo každodenný život poškodenej a išlo o také konanie obžalovaného,
ktoré sa výrazným spôsobom vymykalo z noriem rodinného spolužitia s poškodenou.

8. Okresný súd taktiež uviedol, že v obžalobe v bode 1/ prokuratúra ohraničila obdobie páchania trestnej
činnosti obžalovaným ako „od presne nezistenej doby roku 2016 do dňa 03.08.2020, s výnimkou dňa
02.08.2017...“. Použitie pojmu „najmenej od presne nezistenej doby roku 2016“ možno vyložiť tak, že
obžalovaný začal páchať trestnú činnosť dňom 01.01.2016 ako aj akýkoľvek iný deň roku 2016 až
do 31.12.2016 (vrátane). Toto zistenie má zásadný význam pre obdobie páchania trestnej činnosti a

kvalifikačný znak spáchania trestného činu závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Okresný súd
malzapreukázané,žeobžalovanýsatrestnejčinnosti(vyššieuvedenénásilnékonanievočipoškodenej)
začal dopúšťať v roku 2016. Ako už skôr súd uviedol, obžalovaný a poškodená žili v spoločnej
domácnosti aj v rokoch 2015 až 2024 (s výnimkou obdobia výkonov trestov poškodenej, ktoré nie sú
predmetom obžaloby). Poškodená s obžalovaným tvorili pár od roku 2015. Z výpovedí poškodenej,
že zmena v správaní obžalovaného, keď sa obžalovaný začal voči nej správať násilne, nastala po

roku spolužitia. Svedkyňa G. E. uviedla, že obžalovaný bil poškodenú už keď sa začali stretávať.
Nakoľko z vykonaného dokazovania nemožno ustáliť presný rozsah jednotlivých období, a preto je
potrebné uplatniť zásadu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Keďže sa
obžalovanému kládlo za vinu spáchanie činu závažnejším spôsobom po dlhší čas, pre obžalovaného
je priaznivejšie také uplatnenie tejto zásady, ktoré povedie k určeniu čo najkratšieho obdobia páchania

trestnej činnosti. Riadiac sa týmito úvahami okresný súd dospel k záveru, že začiatok obdobia páchania
trestnej činnosti je potrebné ohraničiť dňom 31.12.2016, pretože len takýmto spôsobom bude rozhodné
obdobie čo najkratšie, za súčasného preukázania tej skutočnosti, že v roku 2016 už k násilnému konaniu
obžalovaného voči poškodenej došlo. Okresný súd preto upravil skutkovú vetu v tom smere, že časť
„namiesto od presne nezistenej doby roku 2016“ nahradil konkrétnym dňom „31.12.2016“. Zároveň

mal okresný súd za preukázané, že počas celého uvedeného obdobia obžalovaný a poškodená žili v
spoločnej domácnosti, a pretože súd mal za preukázané, že obžalovaný poškodenú opakovane bil a
fyzické útoky boli na pravidelnej báze, tak súd ponechal celé obdobie od 31.12.2016 do 03.08.2020 s
výnimkou 02.08.2017, kedy bol postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu ako obdobie,
počas ktorého sa obžalovaný dopúšťal trestnej činnosti.

9. Okresný súd na rozdiel od obžaloby nezistil, že obžalovaný spáchal skutok v bode 1/ rozsudku
po dlhší čas (kvalifikovaná skutková podstata trestného činu), nakoľko samotný trestný čin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby svojou povahou vyžaduje páchanie istý, nie krátky čas, avšak stupeň
intenzity útokov nebol tak exponovaný, aby napĺňal kritérium závažného spôsobu páchania trestného

činu (aj keď ide o dlhšie obdobie takmer 4 rokov), pri danom trestnom čine to automaticky neznamená
naplneniekvalifikovanejskutkovejpodstatytrestnéhočinuspáchanéhozávažnejšímspôsobomkonania,
t. j. po dlhší čas; zohľadniac, že samotný charakter trestnej činnosti, ktorý sám o sebe sa vyznačuje
určitou trvalosťou, sústavnosťou a opakovanými útokmi a spôsob a intenzitu zlého zaobchádzania
s poškodenou. Okresný súd konštatoval, že vo vzťahu k intenzite páchania skutku obžalovaným

je potrebné uviesť, že znalecky nebolo jednoznačne potvrdené poškodenie psychického zdravia
poškodenej vo forme posttraumatickej stresovej poruchy (s poukazom na závery znaleckého posudku
Mgr. Jolany Múdrej), t. j. počas páchania skutku obžalovaným tento nebol takej intenzity, aby
spôsobil poškodenie psychického zdravia poškodenej. V prejednávanej veci okresný súd z vykonaného
dokazovania, čo do individuálnych charakteristík daného prípadu zistil dobu páchania skutku v súhrne

takmer 4 roky, bez závažnejšieho dopadu na psychické zdravie poškodenej, teda skutok nebol páchaný
obžalovaným vyššou intenzitou, odôvodňujúcou posúdenie i takého časového obdobia ako obdobia
trvajúceho „po dlhší čas“. Vzhľadom na uvedené okresný súd nevzhliadol priestor pre aplikáciu
kvalifikačného momentu páchania skutku po dlhší čas v zmysle ustanovenia § 208 ods. 3 písm. d)
Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona. Okresný súd poukázal, že aj keď

sa poškodená vyjadrila tak, že sa necíti byť týraná, objektívne preukázaný skutkový stav v spojení
s uvedeným opisom jej prežívania viedlo k záveru, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že
správanie obžalovaného spôsobovalo poškodenej fyzické utrpenie a psychické utrpenie. Skutočnosť,
že medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo k hádkam a výčitkám kvôli užívaniu drog a poriadku
v domácnosti, vyplýva aj z výpovedí poškodenej a svedka B. B.. Na základe týchto skutočností

okresný súd upravil skutkovú vetu v bode 1/ rozsudku tak, že v nej uviedol „vyčítal jej užívanie drog
a nedostatočný záujem o domácnosť. Okresný súd zároveň upravil skutkovú vetu v bode 1 rozsudku
v časti zranení, ktoré obžalovaný spôsobil poškodenej a vyňal z nej zranenia, ktoré utrpela konaním
obžalovaného dňa 2.8.2017 (poranenie hlavy, pomliaždenie mihalnice oka a okolia oka, otras mozgu,úrazové natrhnutie krčnej medzistavcovej platničky, ktoré vyplývajú z výpisu vykázanej zdravotnej
starostlivosti zo zdravotnej poisťovne Dôvera), ktoré obdobie bolo vyňaté zo skutkovej vety obžaloby.

10. Okresný súd z vykonaného dokazovania ku skutku v bode 2/ rozsudku ustálil, že obžalovaný
poškodenej kontinuálne najmenej jeden-dvakrát do mesiaca fyzicky a psychicky ubližoval, najmä tým, že
ju fackal, trhal jej vlasy, urážal ju, čím jej spôsobil zranenia v podobe hematómov, odrenín (vypovedala
tak poškodená, i svedkyne F. E., G. E., ktoré neboli priamymi svedkami samotných útokov, ich výpovede
sa zhodujú v tom, že poškodená o napádaní svedkyniam hovorila a že v tomto období, t. j. po návrate

poškodenej z výkonu trestu došlo k zhoršeniu intenzity správania obžalovaného a častejším konfliktom
a útokom), vyvolával v nej strach (uvedené vyplýva aj zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. Lindy
Katona), čo malo stupňujúcu tendenciu keď obžalovaný pod vplyvom alkoholu (obžalovaný potvrdil,
že dňa 12.10.2024 bol pod vplyvom alkoholu), či drog (vypovedala tak poškodená a skutočnosť,
že obžalovaný je užívateľom metamfetamínov, bez prítomnosti látkovej závislosti potvrdili aj závery
znaleckého posudku MUDr. Straku), pričom takéto konkrétne správanie obžalovaného voči poškodenej

trvalo najmenej od 28.6.2024 do 12.10.2024, t. j. do zadržania obžalovaného a jeho následného
trestného stíhania, s výnimkou dňa 24.8.2024, ktoré konanie bolo vyhodnotené ako priestupok. Okresný
súd ustálil, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že konanie obžalovaného pozostávajúce z rôznych
počas relevantného obdobia sa vyskytujúcich útokov voči poškodenej sa vyznačovalo trvácnosťou,
opakovanosťou a hrubosťou a sústavne nepriaznivo ovplyvňovalo každodenný život poškodenej a išlo

o také konanie obžalovaného, ktoré sa výrazným spôsobom vymykalo z noriem rodinného spolužitia
s poškodenou.

11. Okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o námietky obhajoby, že u poškodenej nebol zistený syndróm
týranej osoby, treba konštatovať, že vo všeobecnosti sa trestného činu podľa § 208 Trestného zákona

možno dopustiť aj bez toho, aby poškodená osoba trpela syndrómom týranej osoby, a naopak, hoci
poškodená osoba môže trpieť syndrómom týranej osoby, takáto skutočnosť nemusí viesť k uznaniu viny
konkrétneho páchateľa. Tiež platí, že pre obeť, ktorá je psychicky odolnejšia voči následkom „týrania“,
nemôže ísť táto skutočnosť na ujmu v tom zmysle, že „znesie viac“ a preto sa páchateľ nemôže dopustiť
trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Bez ohľadu na uvedené však súd opätovne

poukazujenavýsluchznalkynePhDr.LindyKatona,PhD.,ktoráuviedla,žezvyšetrenípoškodenejzistila
známky psychickej ujmy (obavy, stres, napätie), nezistila u nej známky psychotraumy, avšak to súvisí s
jej základnou osobnostnou výbavou a intelektom, s možným rizikom neskorších prejavov. Pre úplnosť
sa žiada dodať, že ani existencia tzv. posttraumatickej stresovej poruchy nie je súčasťou objektívnej
stránky uvedeného trestného činu a teda nie je možné vylúčiť z týchto dôvodov osobu poškodenej ako

subjekt trestného činu, na ktorom sa nemožno z týchto dôvodov dopustiť týrania tak, ako je vyjadrené
v skutkovej podstate zločinu týrania blízkej a zverenej osoby.

12. K uloženému trestu za skutok 1/ okresný súd uviedol, že s prihliadnutím na odsúdenie trestným
rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/304/2021 zo dňa 19.12.2021, doručený obžalovanému

dňa 19.12.2021 a právoplatný dňa 28.12.2021, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným za prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za skutok spáchaný
dňa 17.12.2021, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so
skúšobnou dobou v trvaní 17 mesiacov, trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na 3 roky,
pripadalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu vo vzťahu ku skutku v bode 1/ uvedenému v tomto

rozsudku,nakoľkosajednaloozbiehajúcutrestnúčinnosťatotorozhodnutienáslednézbiehanietrestnej
činnosti obžalovaného preťalo, preto súd v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona ukladal súhrnný trest.
Okresný súd uviedol, že obžalovanému mohol uložiť súhrnný trest odňatia slobody za spáchanie 1
zločinu a 1 prečinu v zákonnej sadzbe za trestný čin z nich najprísnejšie trestný, pričom zákonná trestná
sadzba pri prísnejšom z nich, t. j. pri zločine týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.

1 Trestného zákona je 3 až 8 rokov. Keďže obžalovaný spáchal viacero úmyselných trestných činov,
z ktorých aspoň jeden je zločinom, viacerými skutkami, horná hranica trestnej sadzby sa v zmysle §
41 ods. 2 Trestného zákona zvýšila o jednu tretinu na 10 rokov a 8 mesiacov, a preto obžalovanému
mohol ukladať trest odňatia slobody vo výmere 3 roky až 10 rokov a 8 mesiacov. Okresný súd u
obžalovanéhonezistilžiadnupoľahčujúcuanipriťažujúcuokolnosť.Okresnýsúduviedol,žemalvkonaní

za preukázané, že obžalovaný sa dopúšťal násilného konania voči poškodenej počas obdobia takmer
4 rokov v pravidelnej intenzite, pričom jeho konanie spočívalo vo fyzických útokoch voči poškodenej,
fackách, kopoch do celého tela, a vo vyčítavom a ponižujúcom zaobchádzaní s poškodenou. Takéto
konanie možno považovať za hrubé, kruté, bezcitné, pohŕdavé, ponižujúce, spôsobujúce psychickú afyzickú bolesť, utrpenie, vyvolávajúce pocity strachu, stresu, úzkosti a menejcennosti. Takéto intenzívne
konanie jednoznačne zasahuje do integrity poškodenej, do jej práv a slobôd, spôsobuje jej fyzické a
psychickéutrpenie.Kuvedenémujepotrebnédodať,žeobžalovanýmalkuvedenémukonaniunekritický

postoj, pričom konanie obžalovaného rozhodne nemožno považovať za rešpektujúci a vážiaci si osobu
poškodenej a jej telesnú a duševnú integritu. Z týchto všetkých dôvodov okresný súd považoval 4
ročný nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody, teda trest odňatia slobody uložený v dolnej polovici
trestnej sadzby (rozsah trestnej sadzby 3 roky až 10 rokov 8 mesiacov), za primeraný a naplňujúci účel
trestu. Okresný súd uviedol, že miernejší trest by nezodpovedal kritériám podľa § 34 Trestného zákona,

najmä vzhľadom na závažnosť činu. Keďže okresný súd ukladal súhrnný trest a zrušil výrok o treste
trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/304/2021 zo dňa 19.12.2021, ktorým bol okrem
iného obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na 3 roky uložil mu s
poukazom na § 42 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel každého
druhu na 3 roky. Okresný súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon
uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

13. K uloženému trestu za skutok 2/ okresný súd uviedol, že skúmajúc pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu

ale zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (bol už za trestný čin
odsúdený, odsúdenie Okresným súdom Galanta sp. zn. 0T/304/2021 zo dňa 19.12.2021, právoplatný
dňa 28.12.2021), t. j. nastal prevažujúci pomer priťažujúcich okolností. Čo sa týka skutku v bode 2/ mal
okresný súd v konaní za preukázané, že obžalovaný sa dopúšťal násilného konania voči poškodenej
počas obdobia takmer 4 mesiacov, pričom jeho konanie spočívalo vo fyzických útokoch voči poškodenej,

fackách, kopoch do celého tela, a vo vyčítavom a ponižujúcom zaobchádzaní s poškodenou, vyvolávaní
strachu, ktoré sa stupňovalo najmä po užití alkoholu alebo drog, čo možno považovať za hrubé, kruté,
bezcitné, pohŕdavé, ponižujúce, spôsobujúce psychickú a fyzickú bolesť, utrpenie, vyvolávajúce pocity
strachu, stresu, úzkosti a menejcennosti, ktoré konanie jednoznačne zasahuje do integrity poškodenej,
do jej práv a slobôd, spôsobuje jej fyzické a psychické utrpenie. K uvedenému je potrebné dodať,

že obžalovaný mal k uvedenému konaniu nekritický postoj, pričom konanie obžalovaného rozhodne
nemožno považovať za rešpektujúci a vážiaci si osobu poškodenej a jej telesnú a duševnú integritu. Z
týchto všetkých dôvodov okresný súd považoval za potrebné uložiť 4 ročný nepodmienečný trest odňatia
slobody, teda trest odňatia slobody uložený v dolnej polovici trestnej sadzby. Okresný súd obžalovaného
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený
za úmyselný trestný čin. Okresný súd obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie neukladal z
dôvodu, že takéto ochranné liečenie nepovažoval za potrebné a taktiež ho neodporúčal uložiť ani znalec,
nakoľko obžalovaný netrpí a netrpel žiadnou látkovou závislosťou, je užívateľom metamfetamínov, bez

prítomnosti vyvinutej látkovej psychickej či fyzickej závislosti.

14. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor
Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len prokurátor) podal ihneď odvolanie voči výroku o vine a výroku
o treste v neprospech obžalovaného a taktiež aj obžalovaný podal ihneď odvolanie voči všetkým

výrokom.

15. Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jána Foltána (ďalej
len obhajca) písomným podaním doručeným okresnému súdu 21.01.2026.

15.1. Obhajca v odôvodnení uviedol, že vina obžalovaného zo spáchania skutkov nebola preukázaná.
Obhajca poukázal, že z výpovede poškodenej jednoznačne vyplýva, že skutok sa nestal tak ako je
uvedené v obžalobe, pričom je evidentné, že poškodená po zadržaní obžalovaného konala vedome a
cielene v snahe zastrašiť obžalovaného. Poškodená vypovedala, že bol zo strany polície inštruovaná
ako má vypovedať. Obhajca uviedol, že s výnimkou zlomeného členku, všetky ostatné zranenia,

ktoré sú uvedené v spise sa týkali skutku zo dňa 24.08.2024, za ktorý už bol obžalovaný postihnutý
v priestupkovom konaní. Poškodená taktiež uznala, že konflikty a hádky boli vzájomné a často
vyprovokované, či priamo iniciované samotnou poškodenou. Obhajca taktiež poukázal na výpoveď
svedkyne G. E., sestra poškodenej, ktorá vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, žeobžalovaný nerobil nič zlé, bol normálny, chyba bola v tom, že obaja fetovali a hádali sa. Na svojej
sestre nevidela zranenia, modriny alebo stopy po násilí. Taktiež nemá vedomosť o tom, že by jej sestra
trpela, alebo by jej obžalovaný v niečom bránil. Obhajca poukázal aj na výsluch svedkyne v prípravnom

konaní, kde vyšetrovateľ kládol viacero sugestívnych otázok. Z výsluchu svedkyne I. B. na hlavnom
pojednávaní vyplýva, že je matkou obžalovaného, pričom uviedla, že poškodená aj obžalovaný spolu
užívali drogy, často sa hádali, najmä kvôli peniazom, ktoré hádky začala poškodená. Svedkyňa nevidela
fyzické útoky, len krik, vie o jednej až dvoch fackách, avšak nie každodenných od obžalovaného.
Poškodená sa jej na bitie nikdy nesťažovala, modriny na nej nevidela. Obhajoba ďalej poukázala na

výpovede ďalších svedkov a to rodinných príslušníkov obžalovaného, ktorí zhodne uvádzali, že medzi
obžalovaným a poškodenou boli vzájomné konflikty. Obhajca tiež poukázal na výsledky znaleckého
skúmania z ktorého vyplynulo, že všeobecná vierohodnosť poškodenej je znížená a je impulzívna a má
sklonvšetkovnímaťainterpretovaťprizvýšenejvzťahovačnosti,mátendenciukagresiviteajeprehnane
emotívna a nespoľahlivá. Dlhodobá pamäť nie je narušená. Poškodená je schopná reprodukovať
informácie dlhodobej pamäte, ako aj udalosti, ktoré sa jej bytostne dotýkajú. Dodala, že u poškodenej

nebol zistený sklon k neadekvátnej reprodukcii, neboli detekované konfabulácie. Znalkyňa na otázku
obhajcu,čibadalaupoškodenejzpsychologickéhohľadiskaznámkytýranejženyaleboposttraumatickej
poruchy,uviedla,žepoškodenázažilapsychickúujmu(známkyustarostenosti,obáv,zvýšenéhostresua
napitia), avšak známky psychotraumy neboli zistené. Obhajca poukázal, že poškodená pri odstraňovaní
rozporovprivýpovedizhlavnéhopojednávaniaavýpoveďouzprípravnéhokonania,zľahčovalavýpoveď

z prípravného konania, a preto okresný súd nemal brať skutočnosti zistené z prípravného konania
a mal svoje rozhodnutie založiť iba na skutočnostiach zistených z výpovede uskutočnenej na hlavnom
pojednávaní. Obhajca uviedol, že má jednoznačne za to, že vina obžalovaného zo spáchania skutkov
uvedených v obžalobe preukázaná nebola a v danom prípade nie je možné hovoriť' o trestnom čine
týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Obhajca poukázal, že zo žiadnej svedeckej výpovedí nevyplýva,

že by poškodená bola akýmkoľvek spôsobom týraná zo strany obžalovaného, svedkovia zhodne uviedli,
že nikdy nevideli na poškodenej žiadne známky týrania, či už psychického alebo fyzického, taktiež sa
im poškodená nikdy nesťažovala, že by jej obžalovaný nejakým spôsobom ubližoval a že by mali takéto
problémy vo vzťahu. Poškodená nikdy nikomu žiadnym spôsobom ani nenahlásila, že by v ich vzťahu
bolo prítomné akékoľvek týranie zo strany obžalovaného. Poškodená pred začatím trestného stíhania

nikdy nevyhľadala ani odbornú pomoc psychológa, psychiatra alebo iného odborníka. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti žiada, aby odvolací súd v plnom rozsahu zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

16. Prokurátor zaslal písomné odôvodenie podaného odvolania, v ktorom uviedol, že odvolanie podal

v neprospech obžalovaného čo do výroku o vine z dôvodu nesúhlasu so zmenou právnej kvalifikácie
pri skutku 1/ a uloženého trestu za daný skutok 1/. Nestotožnil sa so zmenou právnej kvalifikácie
skutku oproti podanej obžalobe, teda vypustením kvalifikačného momentu podľa § 208 ods. 3 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona (po dlhší čas). Prokurátor uviedol, že
sanestotožnilspostupomokresnéhosúduamázato,žeskutokvbode1/jepotrebnéprávnekvalifikovať

aj s použitím kvalifikovanej skutkovej podstaty a to zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a čas skutku
ohraničiť od presne nezistenej doby v roku 2016 (nie od 31 .12.2016), keďže sporné zostalo len obdobie
roku 2015, pri ktorom poškodená s obžalovaným už tvorili pár a z výpovede poškodenej, vyplynulo,
že zmena v správaní obžalovaného nastala po roku spolužitia (teda určite nie od 31.12.2016), pričom

svedkyňa G. E. uviedla, že obžalovaný bil poškodenú už keď sa začali stretávať (teda už v roku 2015).
Z uvedeného je možno rezultovať, že už v priebehu roku 2016 dochádzalo k agresívnemu správaniu
obžalovaného voči poškodenej. Prokurátor uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopúšťal pravidelne, po dlhší čas, od presne nezistenej
doby roku 2016 až do 03.08.2020, tak ako to z trestnoprávneho hľadiska kvalifikovala obžaloba opretá

o zabezpečené dôkazy.

17. Prokurátor uviedol, že okresný súd mal jednoznačne a bezpochybne preukázané, že obžalovaný
počas celého uvedeného obdobia, kedy obžalovaný a poškodená žili v spoločnej domácnosti,
poškodenú opakovane bil a fyzické útoky boli na pravidelnej báze. Aj keby bolo za obdobie páchania

takéhoto intenzívneho a opakujúceho sa konania obžalovaného voči poškodenej akceptované súdom v
rozsudku modifikované obdobie od 31.12.2016 do 3.8.2020 (s výnimkou 2.8.2017, kedy bol postihnutý
za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu), je stále potrebné aplikovať aj kvalifikačný moment
po dlhší čas. Prokurátor uviedol, že nesúhlasí s vyhodnotením okresného súdu, že v danom prípadestupeň intenzity útokov nebol tak exponovaný, aby napĺňal kritérium závažného spôsobu páchania
trestného činu (aj keď' ide o dlhšie obdobie takmer 4 rokov), pri zohľadnení, že samotný charakter
trestnej činnosti, ktorý sám o sebe sa vyznačuje určitou trvalosťou, sústavnosťou a opakovanými útokmi

a spôsob a intenzitu zlého zaobchádzania s poškodenou. Počas takmer celého spolužitia obžalovaného
s poškodenou, ktoré aj okresný súd určil ako obdobie minimálne 4 rokov (keďže upravil skutkovú vetu
od 31.12.20216 pri zachovaní zásady in dubio pro reo) dochádzalo k útokom na poškodenú, pričom aj
napriek postihu obžalovaného priestupok proti občianskemu spolunažívaniu dňa 02.08.2017, intenzita
útokov na poškodenú sa stupňovala, čo je preukazné aj spôsobením jej zlomeniny členka v novembri

roku 2017. Bolo teda jednoznačne preukázané, že konanie obžalovaného sa výrazným spôsobom
vymykalo z noriem rodinného spolužitia s poškodenou, ktorého svedkami navyše museli byt' počas
celého obdobia aj ich spoločné deti. Prokurátor uviedol, že má za to, že z vykonaného dokazovania
bolo dostatočne preukázané, že útoky obžalovaného boli intenzívne počas celej doby páchania skutku,
a preto rozhodné obdobie je bezpochyby treba považovať za konanie trvajúce dlhší čas v zmysle
ustanovenia § 138 písm. b) Trestného zákona (v danom prípade min. 4 roky), pretože protiprávne

konanie obžalovaného bolo tak intenzívne, že vyústilo do viacerých zranení poškodenej. Zhrnúc vyššie
uvedené po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov je prokurátor toho názoru, že trestná činnosť
obžalovaného bola dostatočne preukázaná a žalovaný skutok v bode 1/ je potrebné právne kvalifikovať
ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Vzhľadom na tieto skutočnosti má za to,

že okresný súd použil nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku čo viedlo aj k uloženiu neprimeraného a
nezákonného trestu odňatia slobody, keď obžalovanému má byt' správne uložený trest odňatia slobody
podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, kde je trestná sadzba v rozmedzí sedem až pätnásť rokov. Pre
úplnosť prokurátor záverom uviedol, že s odsúdením obžalovaného za skutok v bode 2/ rozsudku sa
stotožňuje a v tejto časti výrok o vine považujem za zákonný a uložený trest za primeraný. S poukazom

na uvedené dôvody navrhuje, aby krajský súd uvedený rozsudok zrušil v celom rozsahu a v zmysle §
322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom.

18. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného
a prokurátora dňa 05.02.2026.

19. Za účelom prejedania odvolania obžalovaného a prokurátora nariadil krajský súd termín
verejného zasadnutia na 12.03.2026, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, obhajca
obžalovaného a obžalovaný, ktorého účasť bola zabezpečená z ÚVV Nitra prostredníctvom video-
konferenčného zariadenia podľa § 61b Trestného poriadku, voči čomu obhajoba neuplatnila žiadne

výhrady. Predsedníčka senátu konštatovala, že na verejné zasadnutie sa dostavili všetky predvolané
a upovedomené strany. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predsedníčka senátu poverila člena
senátu, aby podal správu o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Dokazovanie krajský
súd na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania. V rámci
konečných návrhov prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že s poukazom na odôvodnené odvolanie

prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta navrhuje, aby krajský súd vo vzťahu k vyhlásenému rozsudku
k trestnému skutku v bode 1/ obžaloby zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a v zmysle § 322 ods.
3 Trestného poriadku rozhodol o vine v zmysle podanej obžaloby a v nadväznosti na to uložiť zákonný
nepodmienečný trest. A pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného toto navrhla podľa § 319 Trestného
poriadku zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca sa v plnom rozsahu sa pridržal podaného odvolania a

v súlade s ním navrhol napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vrátiť vec okresnému súdu na nové
konanie a rozhodnutie. A pokiaľ ide o odvolanie prokurátora toto navrhol zamietnuť ako nedôvodné.
Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava toho čo uviedol jeho obhajca.

20. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.

O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, žea) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

21. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok

a zistil, že odvolanie podal obžalovaný a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnom stanovenej
lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom
na ustanovenie § 317 ods. 1 Trestného poriadku krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov o vine, výrokov o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo
a zistil, že odvolanie obžalovaného a tiež odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

22. Možno tiež pripomenúť, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria vzájomnú jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré

majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie
dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.

23. Súčasne je potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní nie sú súdy povinné dať odpoveď na
všetky námietky uplatnené obžalovaným a prokurátorom, ale len na tie, ktoré sú kľúčové pre posúdenie

veci v otázke viny. Inak vyjadrené, súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je právo
obžalovaného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Konajúci súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené obžalovaným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov trestnej
veci uvádzaných obžalovaným. Krajský súd je toho názoru, že rozsudok okresného súdu v spojení
s rozhodnutím krajského súdu takéto odpovede obžalovanému aj prokurátorovi poskytli.

Ku výroku o vine a konaniu, ktoré mu predchádzalo

24. Pokiaľ ide o konanie, preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd
dodržal všetky ustanovenia zákona viažuce sa ako k príprave a začiatku, tak aj k priebehu hlavného
pojednávania. Ani v procese dokazovania sa žiadneho procesného pochybenia okresný súd nedopustil,
keď na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom vykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné na

spravodlivé a zákonné rozhodnutie v merite veci. Tieto dôkazy následne vyhodnotil individuálne a v
ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru,
že skutok v bode 1/ a skutok v bode 2/ sa stali a spáchal ho obžalovaný ako trestne zodpovedný
páchateľ. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168
ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové

zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporovali. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tomto smere
presvedčivé a spĺňa kritériá predpokladané v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku, nemá voči
odôvodneniu napadnutého rozsudku podstatné výhrady, preto naň odkazuje bez potreby na tomto
mieste príslušné argumenty detailne opakovať.

25. Možno len zhrnúť, že o spáchaní skutku v bode 1/ a skutku v bode 2/ obžalovaným v danom
mieste a čase nemal ani krajský súd najmenšie pochybnosti. Kľúčovými dôkazmi v tomto smere je
výpoveď samotného obžalovaného, poškodenej a jednotlivých svedkov, taktiež výpoveď znalca a všetkylistinné dôkazy oboznámené v predmetnom konaní. Okresný súd správne v odôvodnení napadnutého
rozsudku po obsahovej stránke všetky dôkazy nielen podrobne rozviedol, ale ich aj správne vyhodnotil.
Aj krajský súd týchto svedkov považoval za vierohodných a ich výpovede za pravdivé, nakoľko vzájomne

korešpondovali, dopĺňali sa a boli v súlade aj s inými dôkazmi. Okresný súd správne uviedol, že
protiprávne konanie obžalovaného spočívalo v tom, že poškodenej - svojej partnerke, teda jemu blízkej
osobe spôsoboval fyzické ako aj psychické utrpenie tým, že ju bil, kopal, udieral, spôsoboval rany
rôzneho druhu, ponižoval ju a pohŕdavo s ňou zaobchádzal, vyvolával v nej strach a stres a ohrozoval
jej fyzické a psychické zdravie a obmedzoval tak jej bezpečnosť. Taktiež aj podľa názoru krajského

súdu bolo v dostatočnej miere preukázané konanie obžalovaného v tom, že k násilnému konaniu
obžalovaného voči poškodenej došlo, pretože toto konanie vo svojich výpovediach uviedli aj obžalovaný
aj poškodená, a čiastočne ho spomenuli svedkovia.

26. Krajský súd sa stotožnil s úvahou okresného súdu v tom, že zo skutkových viet napadnutého
rozsudku vyplýva, že medzi prvým a druhým skutkom je časový odstup takmer štyri roky, čo vylučuje ich

posúdenieakojednéhopokračovaciehozločinutýraniablízkejazverenejosoby.Krajskýsúdpovažujeza
nevyhnutné zdôrazniť, že pokračovací trestný čin predpokladá, že jednotlivé čiastkové útoky toho istého
páchateľa napĺňajú rovnakú skutkovú podstatu a sú spojené jednak objektívnou súvislosťou (najmä
v čase, ďalej v spôsobe vykonania a v predmete útoku) a zároveň subjektívnou súvislosťou, typicky
jednotiacim zámerom. Ohľadom časových súvislostí uvádza, že „blízku časovú súvislosť“ nemožno

striktne vyjadriť konkrétnym počtom dní, judikatúra akcentuje, že časová nadväznosť je z objektívneho
hľadiska kľúčová. Pri posúdení pokračovania v trestnej činnosti je preto rozhodujúce, aby útoky na
seba primerane nadväzovali. Podľa jednotlivých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky
a taktiež rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je možné ustáliť, že odstup „viac ako 4 roky“ judikatúra
nepovažuje za objektívnu súvislosť v čase, a preto skutky nemožno považovať za čiastkové útoky

jedného pokračovacieho trestného činu. Z uvedených dôvodov okresný súd správne ustálil konanie
obžalovaného opísané v skutkovej vete obžaloby ako dva samostatné trestné činy, a to vzhľadom na
výsledky dokazovania v bode 1/ ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a) Trestného zákona a v bode 2/ ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

27. Krajský súd poukazuje na skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania ku skutku v bode
1/ rozsudku, kde okresný súd správnym a logickým spôsobom ustálil, že obžalovaný poškodenej
kontinuálne fyzicky a psychicky ubližoval, najmä tým, že ju fackal, kopal, trhal jej vlasy, vybil jej zuby,
nadával jej. Tieto skutočnosti vyplynuli z výpovedí poškodenej, ale aj svedkýň F. E. a G. E., pretože

ich výpovede sa zhodujú v tom, že poškodená im o útokoch opakovane hovorila a že minimálne v
niektorých prípadoch sa objavili aj viditeľné následky, ktoré potvrdila aj F. E.. Poškodenej boli spôsobené
zranenia v podobe hematómov, poranenia vlasatej kože hlavy, pomliaždenia prsníka, lakťa, prstov ruky
a zlomeniny členka. Tieto zranenia poškodenej boli verifikované aj z výpisu poskytnutej zdravotnej
starostlivosti, pričom zlomeninu členka potvrdil aj sám obžalovaný. Krajský súd poukazuje, že okresný

súd správne uviedol, že z dokazovania vyplynulo, že konanie obžalovaného pozostávajúce z rôznych
počas relevantného obdobia sa vyskytujúcich útokov voči poškodenej sa vyznačovalo trvácnosťou,
opakovanosťou a hrubosťou a sústavne nepriaznivo ovplyvňovalo každodenný život poškodenej a išlo
o také konanie obžalovaného, ktoré sa výrazným spôsobom vymykalo z noriem rodinného spolužitia s
poškodenou.

28. Okresný súd zároveň správne upravil skutkovú vetu v bode 1/ rozsudku v časti zranení,
ktoré obžalovaný spôsobil poškodenej a vyňal z nej zranenia, ktoré utrpela konaním obžalovaného
dňa 02.08.2017 (poranenie hlavy, pomliaždenie mihalnice oka a okolia oka, otras mozgu, úrazové
natrhnutie krčnej medzistavcovej platničky, ktoré vyplývajú z výpisu vykázanej zdravotnej starostlivosti

zo zdravotnej poisťovne Dôvera), ktoré obdobie bolo vyňaté zo skutkovej vety obžaloby.

29. Krajský súd poukazuje, že okresný súd správne vyhodnotil aj dokazovanie ku skutku 2/ napadnutého
rozsudku, keď ustálil, že obžalovaný poškodenej kontinuálne najmenej jeden-dvakrát do mesiaca fyzicky
a psychicky ubližoval, najmä tým, že ju fackal, trhal jej vlasy, urážal ju, čím jej spôsobil zranenia

v podobe hematómov, odrenín. O daných skutočnostiach vypovedala najmä poškodená a taktiež aj
svedkyňa F. E. a svedkyňa G. E.. Uvedené svedkyne však neboli priamymi svedkami samotných útokov,
avšak ich výpovede sa zhodujú v tom, že poškodená o napádaní svedkyniam hovorila a že v tomto
období, t. j. po návrate poškodenej z výkonu trestu došlo k zhoršeniu intenzity správania obžalovanéhoa častejším konfliktom a útokom obžalovaného voči poškodenej. Zo svedeckých výpovedí taktiež
vyplynulo, že obžalovaný vyvolával strach u poškodenej, čo možno ustáliť aj zo znaleckého skúmania
znalkyne PhDr. Lindy Katonovej. Znalkyňa uviedla, že správanie obžalovaného voči poškodenej malo

stupňujúcu tendenciu keď obžalovaný pod vplyvom alkoholu (obžalovaný potvrdil, že dňa 12.10.2024
bol pod vplyvom alkoholu), či drog (vypovedala tak poškodená a skutočnosť, že obžalovaný je
užívateľom metamfetamínov), mal násilné a hrubé správanie voči poškodenej a toto trvalo najmenej
od 28.06.2024 do 12.10.2024, t.j. do zadržania obžalovaného a jeho následného trestného stíhania,
s výnimkou dňa 24.08.2024, ktoré konanie bolo vyhodnotené ako priestupok. Krajský súd sa stotožnil

s názorom okresného súdu v tom, že z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že
konanie obžalovaného, pozostávajúce z rôznych počas relevantného obdobia sa vyskytujúcich útokov
voči poškodenej, sa vyznačovalo trvácnosťou, opakovanosťou a hrubosťou a sústavne nepriaznivo
ovplyvňovalo každodenný život poškodenej a išlo o také konanie obžalovaného, ktoré sa výrazným
spôsobom vymykalo z noriem rodinného spolužitia s poškodenou.

30. Obžalovaný namietal prostredníctvom svojho obhajcu najmä skutočnosť, že okresným súdom
uvádzané skutkové zistenia sú nesprávne a v rozpore s obsahom vykonaných dôkazov, ktoré okresný
súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Krajský súd považuje k uvedenej skutočnosti tvrdenej obhajobou
uviesť, že z vykonaného dokazovania evidentne vyplýva, že skutok v bode 1/ a skutok v bode 2/
je jednoznačne preukázaný, konanie obžalovaného, že týral poškodenú je jednoznačne preukázané.

Aj z jednotlivých svedeckých výpovedí ktoré sa vzájomne dopĺňajú v tom, že obžalovaný spáchal
predmetný skutok v bode 1/ a skutok v bode 2/ uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

31. Obhajoba namietala v podanom odvolaní najmä skutočnosť, že konanie obžalovaného nevykazuje
znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. K uvedenej otázke sa podrobne venoval aj okresný

súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a s týmto odôvodnením sa krajský súd v plnej miere
stotožňuje. Krajský súd považuje za nevyhnutné uviesť, že taktiež v uvedenej odvolacej námietke
vzhliadol účelovosť obhajobnej obrany najmä v tom, že obhajoba sa snaží účelovo interpretovať vzťah
obžalovaného a poškodenej ako vzťah založený na vzájomných konfliktoch, ktoré mala vyvolávať
väčšinou poškodená. S uvedenými obhajobnými tvrdeniami sa nie je možné v žiadnom smere stotožniť.

Kpredmetnejnámietkeobhajobysavenovalužokresnýsúdapodľanázorukrajskéhosúdudalobhajobe
adekvátne odpovede na dané námietky. Krajský súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku ohľadom namietaných skutočností.

32. Obhajoba taktiež poukazovala už v konaní pred okresným súdom, ale taktiež aj v odvolacom

konaní, že u poškodenej nebol zistený syndróm týranej osoby. Okresný súd správne poukázal, že
vo všeobecnosti sa trestného činu podľa § 208 Trestného zákona možno dopustiť aj bez toho, aby
poškodená osoba trpela syndrómom týranej osoby. Krajský súd dodáva, že môže nastať aj opozitná
situácia, že poškodená osoba môže trpieť syndrómom týranej osoby, takáto skutočnosť nemusí viesť
k uznaniu viny konkrétneho páchateľa. Tiež platí, že pre obeť, ktorá je psychicky odolnejšia voči

následkom „týrania“, nemôže ísť táto skutočnosť na ujmu v tom zmysle, že „znesie viac“ a preto sa
páchateľ nemôže dopustiť trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Krajský súd poukazuje
najmä na výsluch znalkyne PhDr. Lindy Katonovej, PhD., ktorá uviedla, že z vyšetrení poškodenej
zistila známky psychickej ujmy (obavy, stres, napätie), nezistila u nej známky psychotraumy, avšak to
súvisí s jej základnou osobnostnou výbavou a intelektom, s možným rizikom neskorších prejavov. Pre

úplnosť krajský súd poukazuje, že ani existencia tzv. posttraumatickej stresovej poruchy nie je súčasťou
objektívnej stránky uvedeného trestného činu a teda nie je možné vylúčiť z týchto dôvodov osobu
poškodenej ako subjekt trestného činu, na ktorom sa nemožno z týchto dôvodov dopustiť týrania tak,
ako je vyjadrené v skutkovej podstate zločinu týrania blízkej a zverenej osoby.

33. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, krajský súd pripomína, že v trestnom konaní platia zákonom
stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich
je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok
nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti,
ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho

množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgányčinné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé
pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods.
12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na

starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrneadospelklogickyodôvodneným
skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe
svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom
prípadetotižniejemožnénapadnutémurozsudkuvytknúťžiadnuvaduvzmysleuvedenéhoustanovenia
(porovnaj R 53/1992). Krajský súd tiež v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov opakovane vo

svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola
stranakonaniapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak
si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to
nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je

ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo
veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani
nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení
rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným
všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10

Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015).

34. Z prezentovaných dôvodov považoval krajský súd odvolacie námietky obžalovaného smerujúce

proti rozsahu dokazovania, spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov a z neho plynúcich skutkových
zistení, ktoré okresný súd premietol v skutkovej vete výroku o vine v skutku 1/ a v skutku 2/ napadnutého
rozsudku, za nedôvodné. Možno pripomenúť v tomto smere, že právo na spravodlivý proces neznamená
právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v
súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní,

ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov.

K právnej kvalifikácii skutku 1/ a skutku 2/

35. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku v bode1/ a v bode 2/, okresný súd zistený skutkový stav
správne právne posúdil v bode 1/ a v bode 2/ ako zločiny týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko bolo dostatočným spôsobom a bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že skutky sa stali a že ich spáchal práve obžalovaný, ktorý svojim konaním
po stránke objektívnej ako aj subjektívnej naplnil všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Krajský súd poukazuje, že okresný súd správne vyhodnotil podanú obžalobu a vykonaným dokazovaním
správne modifikoval a ustálil skutkovú vetu v bode 1/ napadnutého rozsudku. Krajský súd sa v plnom
rozsahu stotožnil s postupom okresného súdu.

36. Prokurátorka v podanom odvolaní namietala, že okresný súd zmenil právnu kvalifikáciu v bode 1/

napadnutého rozsudku oproti podanej obžalobe, kde bol tento skutok kvalifikovaný podľa § 208 ods. 3
Trestného zákona s poukazom na závažnejší spôsob konania a to po dlhší čas. Na rozdiel od obžaloby
okresný súd nezistil, že obžalovaný spáchal skutok v bode 1/ rozsudku po dlhší čas (kvalifikovaná
skutková podstata trestného činu), nakoľko samotný trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
svojou povahou vyžaduje páchanie istý, nie krátky čas, avšak stupeň intenzity útokov nebol tak

exponovaný, aby napĺňal kritérium závažného spôsobu páchania trestného činu (aj keď ide o dlhšie
obdobie takmer 4 rokov), pri tomto trestnom čine to automaticky neznamená naplnenie kvalifikovanej
skutkovej podstaty trestného činu spáchaného závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas;
zohľadniac, že samotný charakter trestnej činnosti, ktorý sám o sebe sa vyznačuje určitou trvalosťou,
sústavnosťou a opakovanými útokmi a spôsobom a intenzitou zlého zaobchádzania s poškodenou.

Krajský súd sa stotožnil s úvahami okresného súdu v tom, že vo vzťahu k intenzite páchania skutku
obžalovaným znalecky nebolo jednoznačne potvrdené poškodenie psychického zdravia poškodenej vo
forme posttraumatickej stresovej poruchy (s poukazom na závery znaleckého posudku Mgr. Jolany
Múdrej), t. j. počas páchanie skutku obžalovaným tento nebol takej intenzity, aby spôsobil poškodeniepsychického zdravia poškodenej. Okresný súd z vykonaného dokazovania, čo do individuálnych
charakteristík daného prípadu zistil dobu páchania skutku v súhrne takmer 4 roky, bez závažnejšieho
dopadu na psychické zdravie poškodenej, teda skutok nebol páchaný obžalovaným vyššou intenzitou,

odôvodňujúcou posúdenie i takého časového obdobia ako obdobia trvajúceho „po dlhší čas“. Vzhľadom
na uvedené okresný súd správne nevzhliadol priestor pre aplikáciu kvalifikačného momentu páchania
skutku po dlhší čas v zmysle ustanovenia § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona v spojení s § 138
písm. b) Trestného zákona. Okresný súd sa taktiež správne vysporiadal s tvrdením poškodenej v tom, že
sa vyjadrila ohľadom toho, že sa necíti byť týraná, avšak objektívne preukázaný skutkový stav v spojení

s uvedeným opisom jej prežívania viedlo správne okresný súd k záveru, že v konaní bolo jednoznačne
preukázané, že správanie obžalovaného spôsobovalo poškodenej fyzické utrpenie a psychické utrpenie.
Krajský súd sa stotožnil s úvahami okresného súdu v tom, že aj keď obdobie páchania skutku bolo 4
roky, avšak intenzita konania obžalobného nebola v takej miere, aby bol naplnený kvalifikačný znak
po dlhší čas. Podľa názoru krajského súdu ohľadom intenzity konania obžalovaného je nevyhnutné
zohľadniť aj skutočnosť, že uvedená intenzita konania obžalovaného nebola v takej závažnej forme voči

poškodenej, pretože poškodená nastúpila výkon trestu odňatia slobody a v rámci svojej resocializácie
pracovala s pedagógmi, ktorým sa mohla zveriť s predchádzajúcimi útokmi obžalovaného, k čomu však
neprišlo. Aj z uvedeného konania poškodenej mal krajský súd za evidentne preukázané, že intenzita
konania obžalovaného nebola v takom rozsahu, aby bol naplnený kvalifikačný znak po dlhší čas. Krajský
súd poukazuje, že okresný súd správnym spôsobom upravil aj skutkovú vetu v bode 1/ napadnutého

rozsudku, kde doplnil, že obžalovaný jej vyčítal užívanie drog a nedostatočný záujem o domácnosť.
Z vykonaného dokazovania boli v dostatočnej miere preukázané hádky a výčitky medzi obžalovaným
a poškodenou a to aj najmä z dôvodu užívaniu drog a určitému fungovaniu domácnosti, čo vzájomne
vyplývalo z ich výpovedí.

K výroku o treste všeobecne

37. Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd na úvod považuje za potrebné pripomenúť niektoré teoretické
východiská rozhodné pre ukladanie trestu.

38. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať

iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

39. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti

už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.

40. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom

treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

41. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnostia posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

42. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,

ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

43. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v

spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy

páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.

44. Po novele trestného zákona už súd pri ukladaní trestu nemusí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38
ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Zároveňpriurčovanídruhuavýmerytrestumusísúdvsúladesustanovení§34ods.4Trestnéhozákona
prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

K výroku o treste konkrétne pre obžalovaného

45. Krajský súd sa v plnej miere stotožnil s výrokom o treste v bode 1/ napadnutého rozsudku a výrokom
o treste v bode 2/ napadnutého rozsudku ohľadom uložených trestov a spôsobe ich výkonu pre

obžalovaného.

46. Krajský súd poukazuje, že okresný súd pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery pre
obžalovaného za skutok v bode 1/ napadnutého rozsudku správne zistil s prihliadnutím na odsúdenie
trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 19.12.2021, sp. zn. 0T/304/2021, doručený

obžalovanému dňa 19.12.2021 a právoplatný dňa 28.12.2021, že v danom prípade je nevyhnutné
ukladať súhrnný trest k predmetnému odsúdeniu, nakoľko sa jednalo o zbiehajúcu trestnú činnosť a toto
rozhodnutie následné zbiehanie trestnej činnosti obžalovaného preťalo.

47. Okresný súd správne odôvodnil skutočnosť, že pri ukladaní trestu zohľadnil skutočnosť, že

obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody za spáchanie 1 zločinu a 1 prečinu v zákonnej
sadzbe za trestný čin z nich najprísnejšie trestný, t. j. pri zločine týranie blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona je 3 až 8 rokov. Keďže obžalovaný spáchal viacero úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, viacerými skutkami, horná hranica trestnej sadzby
sa v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona zvýšila o jednu tretinu na 10 rokov a 8 mesiacov. Okresný súd

tak pri obžalovanom mohol ukladať trest odňatia slobody vo výmere 3 roky až 10 rokov a 8 mesiacov.
Okresný súd správne nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť podľa § 38 ods. 2 Trestného
zákona. Okresný súd správne zohľadnil spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce i poľahčujúce okolnosti a tiež osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho
nápravy. Okresný súd pri odôvodnení ukladaného trestu správne poukázal na konanie obžalovaného,

ktoré možno považovať za hrubé, kruté, bezcitné, pohŕdavé, ponižujúce, spôsobujúce psychickú a
fyzickú bolesť, utrpenie, vyvolávajúce pocity strachu, stresu, úzkosti a menejcennosti. Krajský súd
poukazuje, že uvedené konanie jednoznačne zasahuje do integrity poškodenej, do jej práv a slobôd,
spôsobuje jej fyzické a psychické utrpenie a považuje za potrebné dodať, že okresný súd správnezohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný mal k uvedenému konaniu nekritický postoj, pričom konanie
obžalovaného rozhodne nemožno považovať za rešpektujúci a vážiaci si osobu poškodenej a jej telesnú
a duševnú integritu. Aj podľa názoru krajského súdu uložený trest okresným súdom vo výmere 4 roky

možno považovať za primeraný a naplňujúci účel trestu. Podľa názoru krajského súdu okresný súd
dospel k správnemu záveru, že miernejší trest by nezodpovedal kritériám podľa § 34 Trestného zákona,
najmä vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu. Vo výsledku je aj podľa názoru krajského
súdu takto vymeraný trest vzhľadom na osobu obžalovaného a charakter súdenej trestnej činnosti a
okolnosti prípadu aj trestom spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale

aj generálnej prevencie a zároveň aj morálne odsúdi jeho konanie.

48. Krajský súd poukazuje, že okresný súd pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery pre
obžalovaného za skutok v bode 2/ napadnutého rozsudku správne zistil pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona. Okresný súd u obžalovaného nezistil žiadnu
poľahčujúcu a zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (bol už za trestný

činodsúdený,odsúdenieOkresnýmsúdomGalantasp.zn.0T/304/2021zodňa19.12.2021,právoplatný
dňa 28.12.2021), t. j. nastal prevažujúci pomer priťažujúcich okolností.

49. Okresný súd uviedol, že skutok v bode 2/ sa obžalovaný dopúšťal násilného konania voči poškodenej
počas obdobia takmer 4 mesiacov, pričom jeho konanie spočívalo vo fyzických útokoch voči poškodenej,

fackách, kopoch do celého tela, a vo vyčítavom a ponižujúcom zaobchádzaní s poškodenou, vyvolávaní
strachu, ktoré sa stupňovalo najmä po užití alkoholu alebo drog, čo možno považovať za hrubé, kruté,
bezcitné, pohŕdavé, ponižujúce, spôsobujúce psychickú a fyzickú bolesť, utrpenie, vyvolávajúce pocity
strachu, stresu, úzkosti a menejcennosti, ktoré konanie jednoznačne zasahuje do integrity poškodenej,
do jej práv a slobôd, spôsobuje jej fyzické a psychické utrpenie. Taktiež okresný súd poukázal,

že k uvedenému konaniu mal obžalovaný nekritický postoj, pričom konanie obžalovaného rozhodne
nemožno považovať za rešpektujúci a vážiaci si osobu poškodenej a jej telesnú a duševnú integritu.
Z uvedených dôvodov krajský súd považoval 4 ročný nepodmienečný trest odňatia slobody, teda trest
odňatia slobody uložený v dolnej polovici trestnej sadzby za primeraný a naplňujúci účel trestu.

50. Takto uložený trest je podľa názoru krajského súdu zákonný, zodpovedajúci kritériám stanoveným
v ustanovení § 33a a § 34 Trestného zákona, je tiež primeraný a spravodlivý, obsahujúci v sebe
obsahuje prvky tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, vrátane morálneho odsúdenia konania
obžalovaného.

51. Krajský súd sa stotožnil aj s výrokom o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu pri oboch
výrokoch o treste. Okresný súd správne obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Záver

52. S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru,
že odvolanie obžalovaného a odvolanie prokurátora nie sú dôvodné, preto ich postupom podľa §
319 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí uznesením zamietol súc toho názoru, že na všetky

relevantné odvolacie námietky boli poskytnuté priliehavé odpovede.

53. Toto uznesenie bolo senátom prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.