Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 4, 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/84/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123211856
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:3123211856.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15C/84/2023

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu:
Slovenská republika, zastúpená LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8,
Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, 2/ C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Grell,
s.r.o., so sídlom Jilemnického 2, Trenčín, IČO: 47 244 569, o odstránenie stavby, takto

r o z h o d o l :

15C/84/2023
I. Súd z r i a ď u j e v prospech vlastníka stavby – rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na

pozemku–parcelereg.C,parcelnéčísloXXX,zastavanáplochaanádvorieovýmereXXXXX,zapísanej
na LV č. XXX pre Okres D., E. B., k. ú. F. B. vecné bremeno in rem, spočívajúce v povinnosti vlastníka
pozemkov parcely reg. C parcelné číslo XX/X, ostatná plocha o výmere XXXXX a parcelné číslo XX,
ostatná plocha o výmere XXXXX zapísaných na LV č. XXX pre Okres D., E. B., k. ú. F. B. strpieť uloženie,
užívanie, opravu, úpravu a údržbu elektrickej prípojky a vodovodnej prípojky, vrátane vodomernej šachty
s vodomerom napojených k rodinnému domu súp. č. XXX, postavenému na pozemku – parcele reg.
C, parcelné číslo XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXXX, zapísanému na LV č. XXX pre

Okres D., E. B., k. ú. F. B., a to tak, ako je toto vecné bremeno zakreslené geometrickým plánom č.
15C/84/2023-XX/XXXX vyhotoveným G. H. I. dňa 15.11.2025 a úradne overeným Okresným úradom D.,
odborom katastrálnym dňa 08.12.2025 pod č. J./XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

II. Vecné bremeno súd z r i a ď u j e za jednorazovú náhradu vo výške 1.568,- eur, ktorú sú žalovaní
1/ a 2/ povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

15C/84/2023
1.Žalobou doručenou súdu dňa 08.12.2023 sa žalobca domáhal voči žalovaným odstránenia prípojky
vody a prípojky elektriny z pozemku parcele reg. C parc.č. XX/X, ostatná plocha o výmere XXX m2
a parc.č. XX, ostatná plocha o výmere 964 m2, zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. F. B.. Žalobu skutkovo
odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov – parcela reg. C parc.č. XX/X, ostatná
plocha o výmere XXX m2 a parc.č. XX, ostatná plocha o výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XXX
pre k.ú. F. B.. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaní ako nájomcovia uzatvorili dňa 26.02.2021 nájomnú

zmluvu, ktorou prenajímateľ prenajal nájomcom časť o výmere XX m2 z parcely reg. C parc.č. XX/X
a časť o výmere XXX m2 z parcely reg. C parc.č. XX v k.ú. F. B. za účelom užívania týchto pozemkov
ako prístupu – prechodu a prejazdu k rodinnému domu súp.č. XXX na pozemku parc.č. XXX, ktorý je vo
vlastníctve žalovaných. Žalobca však zistil, že žalovaní vybudovali na prenajatých pozemkoch bez jehosúhlasu elektrickú prípojku a prípojku vody. Týmto konaním porušili ustanovenie odseku VII. bodu 11
nájomnej zmluvy, podľa ktorého nájomca nesmie na predmete nájmu vykonávať bez predchádzajúceho
písomného súhlasu prenajímateľa žiadne úpravy ani stavebnú činnosť. Z tohto dôvodu pristúpil žalobca

kodstúpeniuodnájomnejzmluvyvsúladesustanovenímčl.VIbod3zmluvy.Odstúpenieodzmluvybolo
žalovaným doručené dňa 09.11.2023. Žalovaní na výzvu žalobcu neodovzdali žalobcovi predmet nájmu
v stave, v akom sa nachádzal pri uzatvorení nájomnej zmluvy. Žalovaní pozemky žalobcu užívajú, keďže
drobné stavby – obe prípojky vybudované na uvedených pozemkoch bez súhlasu žalobcu neodstránili.
Žalobca sa preto domáhal žalobou ich odstránenia.

2. Žalovaní nerozporovali, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností - pozemkov parc. C KN č. XX/X,
ostatná plocha o výmere XXX m2 a parc. C KN č. XX, ostatná plocha o výmere XXX m2, zapísaných
na LV č. XXX, k.ú. F. B. a ani to, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaní 1/ a 2/ ako nájomcovia
uzavreli dňa 26.02.2021 nájomnú zmluvu č. XXX/XXXX/XXX, ktorou prenajímateľ prenajal nájomcom
časť z parc. C K. L. XX/X o výmere XX m2 a časť z parc. C KN č. XX o výmere XXX m2 podľa

situačného nákresu uvedeného v prílohe ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy, a to za účelom užívania
uvedených pozemkov ako prístup - prechod a prejazd k rodinnému domu súp. č. XXX M. I. N. K. L.
XXX, zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. F. B. vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/. Žalovaní 1/ a 2/ po
obdržaní písomnosti žalobcu zo dňa 06.11.2023, ktorej obsahom bolo ukončenie nájomného vzťahu -
odstúpenímodNájomnejzmluvyč.XXX/XXXX/XXXzodňa26.02.2021avýzvanaodovzdaniepredmetu

nájmu, navrhli žalobcovi riešenie vzniknutej situácie v snahe predísť sporu a požiadali odkúpenie častí
pozemkov parc.č. XX/X O. XX v rozsahu, v akom bola uzavretá predmetná nájomná zmluva (4 x
52 m), prípadne o zriadenie vecného bremena k uvedeným nehnuteľnostiam za podmienok, ktoré by
navrhol žalobca, nakoľko uvedením predmetných nehnuteľností do pôvodného stavu by žalovaní 1/ a
2/ ostali bez vody a elektriny a ich rodinný dom súp.č. XXX, v ktorom majú zriadený trvalý pobyt, by

sa stal neobývateľným. Na uvedený návrh však žalobca nereagoval a podal žalobu. Žalovaní uviedli,
že v roku 2019 po kúpe nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. F. B. riešili okrem prístupu k
nehnuteľnostiam aj situáciu s prívodom vody do rodinného domu súp.č. XXX s pánom B., z ktorého
pozemku parc. č. XXX bola v minulosti privedená voda k ich nehnuteľnostiam, keďže vodomerná šachta
bola osadená na pozemku parc. č. XXX, avšak neúspešne. Z uvedeného dôvodu preto žalovaní 1/ a 2/

rovnako ako v minulosti aj ich právna predchodkyňa pani O. B. žiadali TVK, a.s. o možnosť realizácie
vodovodnejprípojkyprerod.domsúp.č.XXXvk.ú.F.B..Jednouzdvochmožnostípripojeniarodinného
domu súp. č. XXX na verejný vodovod bolo podľa TVK, a.s. zriadenie novej vodovodnej prípojky z
verejného vodovodu a vodomernú šachtu osadiť na pozemku parc.č. XX, a to do 10 m od pripojenia
na verejný vodovod. Žalovaní 1/ a 2/ za účelom prenájmu parc. č. XX O. XX/X od žalobcu, prípadne

odkúpenia týchto nehnuteľností uzavreli dňa 27.01.2020 so spoločnosťou TECH REALITY, spol. s r.o.
Zmluvu o sprostredkovaní prenájmu nehnuteľností a následne dňa 29.02.2020 Dohodu o prevode práv
a povinností zo zmluvy o sprostredkovaní, ktorej účastníkmi boli okrem žalovaných 1/ a 2/ a spoločnosti
TECH REALITY, spol. s r.o. ako prevodcu aj spoločnosť GALLINA, s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 1026/21,
Bánovce nad Bebravou, IČO: 47 539 666, ako preberateľ, v mene ktorej konala pani G. P. Q., ktorá

aj na základe splnomocnenia udeleného žalovanými 1/ a 2/ jednala so žalobcom ohľadom možnosti
odkúpenia pozemkov parc. č. XX O. XX/X (k odkúpeniu napokon nedošlo) ako aj ohľadom ich prenájmu.
Po uzavretí Nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX/XXX žalovaní 1/ a 2/ ohlásili dňa 18.05.2021 Obecnému
úradu B. drobnú stavbu - vybudovanie prípojky vody a elektriny na pozemku parc. č. K. XXX, K. XX/X,
XX, zapísaných na LV č. XXX, XXX v k.ú. F. B. a súčasne poverili odborne spôsobilú osobu G. Q. R.

stavebným dozorom, vrátane zabezpečenia súhlasu dotknutých subjektov. Žalovaní 1/ a 2/ očakávali,
že G. R., ktorému odovzdali okrem iných dokladov aj Nájomnú zmluvu č. XXX/XXXX/XXX, zabezpečí v
danej veci aj súhlas žalobcu. Obec B. ako príslušný správny orgán vydal dňa 21.05.2021 oznámenie, že
nemá námietky proti uskutočneniu uvedenej drobnej stavby. Žalovaní nesúhlasili s odstránením prípojky
vody a elektriny, nakoľko by zostali bez vody, nemali by prístup k pitnej vode a zostali by taktiež bez

elektriny a ich nehnuteľnosť (rod. dom súp. č. XXX), kde majú zriadený trvalý pobyt a kde bývajú, by bola
neobývateľnou. Žiadali, aby súd podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadil za náhradu vecné
bremeno spočívajúce v práve umiestnenia vodomeru, vodomernej šachty, vodovodnej a elektrickej
prípojky na pozemku parc.č. XX/X O. XX v k.ú. F. B. podľa geometrického plánu, ktorého spracovanie
v konaní navrhli.

3. Žalobca v ďalšom konaní doplnil, že na ťarchu žalobcu nemôže ísť prípadná nedbanlivosť žalovaných
pri zriaďovaní prípojok ani pochybenie na strane nimi poverených tretích osôb. Žalobca má v pláne
nakladať s týmito pozemkami, ktoré boli pôvodne prenajaté len za účelom prístupu nie za účelomzriadenia prípojok a v dôsledku ich zriadenia sa stal majetok žalobcu menej likvidným. Čo sa týka
možného iného vysporiadania vzťahov než odstránením, mal za to, že by to bolo možné pri iných
stavbách, ale nie pri takýchto drobných stavbách. Žalobca aktuálne pozemky na hospodársku činnosť

nevyužíva, ale vzhľadom na to, že tieto sú zaradené do prebytočného majetku, počíta sa s ich predajom.
V dôsledku zriadenia prípojok sa likvidita týchto pozemkov znížila. Pôvodne tieto pozemky boli prenajaté
za účelom prístupu, a tak aj boli využívané, z čoho žalobca mal titulom nájomného príjem. Žalobca
nesúhlasil ani s tým, že by prípadná potrebná časť oboch pozemkov sa oddelila a bola prikázaná
vlastníkovi prípojok. Žalovaní mali riešené pripojenie na vodu a elektriku a svojvoľne zmenili trasovanie

týchto sietí, kedy sa im javilo ako najvhodnejší variant ich vedenie cez štátny pozemok. Žalovaní sa
podľa jeho názoru svojvoľne odpojili z dovtedajších jestvujúcich a funkčných prípojok a zvolili iné
trasovanie v rozpore so zákonom a to za účelom, aby sa vyhli susedskému sporu, čo považoval za
účelové a rozporné s dobrými mravmi.

4. Žalovaní v ďalšom konaní doplnili, že si svoje pochybenie uvedomujú a snažili sa ho napraviť, žalobcu

nechceli poškodiť. Splnomocnený zástupca G. R. si nesplnil povinnosť vyžiadať súhlas od žalobcu, hoci
mu žalovaní dôverovali. Okrem toho aj splnomocnená zástupkyňa G. Q. listom z 6/2021 oznamovala
žalobcovi zámer zriadenia prípojok žalobcovi, na tento list ale nebolo reagované. Žalobca reagoval
iba na prípadnú možnosť kúpy pozemku. Vo svojom liste, ktorý adresovali žalobcovi z 09.06.2021,
vychádzali žalovaní aj z odporučení vodohospodárskej spoločnosti, ktorá navrhla uvedené riešenie

s prípojkou vody. Doplnili, že dokiaľ boli zriadené tieto prípojky, elektrika bola vedená vzduchom zo
strechy na strechu od stĺpu pri hlavnej ceste. Pôvodne elektrické vedenie bolo umiestnené na streche
suseda, ktorý si dal podmienku, že pokiaľ neodstránia vedenie elektriky, tak ich nebude púšťať cez
parcelu č. XXX do domu, keďže on má na tejto parcele podiel a oni na nej podiel nemajú. Vodovodnú
prípojku mal sused na parcele č. XXX, kde bola šachta, kde aj žalovaní mali vodomer, avšak tento

sused robil problémy a nechcel ani vodárov pustiť do tejto šachty. Z tohto dôvodu žalovaní boli rok
a 7 mesiacov bez vody. Pôvodný plán bol taký, že voda aj elektrika sa bude ťahať cez parcelu č.
XXX k domu žalovaných, avšak vlastníci tejto parcely súhlas k tomuto neudelili, a keďže nebolo iného
riešenia ako pripojiť dom na vodu a elektriku, tak to pripojili cez pozemok žalobcu. Žalovaní vysvetlili, že
pani Q. splnomocnili, aby zabezpečila prenájom pozemkov, či prípadnú kúpu pozemkov od žalobcu na

účel prípojok a p. R. robil všetku projektovú dokumentáciu a splnomocnili ich preto, že oni nerozumujú
žiadostiam a projektom. Nepovažovali preto za dôvodné tieto osoby kontrolovať a mali za to, že všetko
za nich vybavia. K charakteru pozemkov žalobcu žalovaní doplnili, že oba predmetné pozemky sú
v močariskách a sú celé podmáčané. Pozemky nie sú oplotené, chodia tam ľudia, sú plné náletových
drevín a inváznych rastlín ako S.. Na parcele č. XX je čierna skládka. Oni pozemky kosili od náletových

drevín, obhospodarovali, nikto iný sa o pozemky nestaral. Sporné pozemky 30 rokov užíval iný pán bez
nájomnej zmluvy.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín nachádzajúcich sa v súdnom spise, ako aj vykonaním
znaleckého dokazovania a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

6. Súd mal zistené, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov, parciel reg. C parc.č. XX/X, E. I. E. T.
XXX B. O. I.L. XX, ostatná plocha o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXX pre k.ú. F. B.. Správu
týchto nehnuteľností vykonáva zástupca žalobcu – LESY Slovenskej republiky, š.p. Uvedená skutočnosť
nebola sporná. Z predloženého zoznamu nehnuteľného majetku žalobcu k 31.12.2023 vyplýva, že oba

pozemky sú zaradené medzi prebytočný majetok s účtovnou hodnotou 41,63 eur a 64,- eur.

7. Ďalej mal súd zistené a tiež táto skutočnosť nebola sporná, že žalovaní sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi rodinného domu súp.č. XXX postaveného na pozemku parcele reg. C, parc.č. XXX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 zapísaného na LV č. XXX pre k.ú. F. B..

8. Žalovaní ako záujemcovia uzatvorili dňa 27.01.2020 zmluvu o sprostredkovaní prenájmu
nehnuteľností so spol. TECH REALITY, spol. s.r.o., pričom predmetom sprostredkovateľskej činnosti bol
prenájom nehnuteľností parc.č. XX/X O. XX v k.ú. F. B., umožňujúcich prechod a prejazd k pozemku
parc.č. XXX. Práva a povinnosti spol. TECH REALITY, spol. s.r.o. z uvedenej zmluvy o sprostredkovaní

boli prevedené zmluvou zo dňa 29.02.2020 na spol. GALLINA, s.r.o., v mene ktorej konala G. P. Q..

9. Súd mal preukázané, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaní ako nájomcovia uzatvorili dňa
26.02.2021 nájomnú zmluvu č. XXX/XXXX/XXX, ktorej predmetom bol nájom pozemkov - parciel reg.C parc.č. XX/X, ostatná plocha o výmere XXX m2 – a to v časti o výmere XX m2 a parc.č. XX,
ostatná plocha o výmere XXX m2 – a to v často o výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XXX pre
k.ú. F. B., ktorý predmet nájmu bol vymedzený pásom o šírke 4 m a dĺžke 52 m podľa situačného

nákresu, ktorý bol prílohou zmluvy. Uvedené časti pozemkov žalobca prenajal žalovaným na účely
prístupuaprejazdukrodinnémudomusúp.č.XXX. Včl.VIIbode11bolodohodnuté,ženájomcanesmie
na predmetu nájmu vykonávať bez predchádzajúceho písomného súhlasu žiadne úpravy ani stavebnú
činnosť. V čl. VI bode 3 zmluvy bolo dohodnuté právo prenajímateľa odstúpiť od zmluvy pri porušení
ktoréhokoľvek ustanovenia zmluvy zo strany nájomcu. Listom zo dňa 06.11.2023 žalobca odstúpil od

uvedenej nájomnej zmluvy z dôvodu, že žalovaní vykonali na pozemkoch stavebné úpravy, na ktoré
nebol vydaný súhlas prenajímateľa. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovaným dňa 09.11.2023 doručené.
Na odstúpenie od zmluvy žalovaní reagovali listom zo dňa 15.11.2023, ktorým v záujme vyriešenia
vzniknutejsituáciepožiadalioodkúpeniečastiobochparcielvrozsahu,vakombolauzatvorenánájomná
zmluvy, resp. o zriadenie zmluvného vecného bremena k nehnuteľnostiam za podmienok navrhnutých
žalobcom. Túto písomnosť mal žalobca doručenú dňa 16.11.2023, avšak na ňu nereagoval.

10. Žiadosťou zo dňa 28.05.2020 žalovaní požiadali Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s.
o premiestnenie vodomeru, ku ktorému nemajú prístup z dôvodu jeho umiestnenia na cudzom pozemku
s tým, že nie je umožnená dodávka pitnej vody podľa zmluvy č. XXXXX. Za účelom riešenia vzniknutej
situácie Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s. dňa 05.06.2020 odkázali na svoje staršie stanovisko zo

dňa 03.07.2018 adresované O. B. ako vtedajšej vlastníčke rodinného domu súp.č. XXX, kde sa uvádza,
že rodinný dom je napojený na vodovodnú prípojku zriadenú pre rodinný dom súp.č. XXX na pozemku
č. 190 a vodomerná šachta je osadená na pozemku parc.č. XXX pred rodinným domom súp.č. XXX
s dvomi osadenými vodomermi – jeden pre rodinný dom súp.č. XXX a jeden pre rodinný dom súp.č.
XXX. Ako možnosť bolo dané zriadenie novej vodovodnej prípojky z verejného vodovodu a osadenie

vodomernej šachty na pozemku č. XX do 10 m od pripojenia na verejný vodovod, resp. zriadenie novej
vodovodnej prípojky z verejného vodovodu a osadenie vodomernej šachty na pozemku č. XXX do 10
m od pripojenia na verejný vodovod.

11. Žalovaní adresovali dňa 18.05.2021 E. B. ohlásenie drobnej stavby – prípojky vody a prípojky

elektrickej energie k rodinnému domu súp.č. XXX s tým, že sa bude stavba realizovať svojpomocne
so stavebným dozorom G. Q. R.. Dňa 21.05.2021 Obec B. vydala oznámenie, že proti uskutočneniu
drobnej stavby – vybudovaniu prípojky vody a elektriny na pozemku parcely reg. C parc.č. XX, XX/X,
XXX v k.ú. F. B. nemá námietky.

12. Dňa 09.06.2021 žalovaní adresovali žalobcovi žiadosť o kúpu pozemkov, ktoré boli v tom čase
predmetom nájomnej zmluvy uvedenej v odseku 9, teda parciel č. XX/X O. XX v k.ú. F. B. z dôvodu, že
žalovanímalizáujemrealizovaťceznenapojeniesvojhorodinnéhodomusúp.č.XXXnainžinierskesiete
– voda, plyn, elektrika, ktoré boli realizované cez nehnuteľnosti suseda, ktorý trval na ich odstránení.
Náhľad priebehu inžinierskych sietí bol prílohou tohto listu. Písomnosť bola žalobcovi doručená dňa

14.06.2021. Žalobca reagoval na ňu tak, že v danom období prebieha medzi ním a ministerstvom proces
nastavenia koncepcie, parametrov predaja prebytočného majetku štátu v správe žalobcu, nie je možné
administrovať žiaden predaj majetku. Do budúca sa počíta s predajom uvedených pozemkov, ale nebolo
možné poskytnúť informáciu o časovom horizonte jeho riešenia ani o forme predaja.

13. Zo stanoviska spol. Západoslovenská distribučná, a.s. súd zistil, že rodinný dom žalovaných súp.č.
XXX bol pripojený prostredníctvom elektrickej prípojky, ktorá viedla zo strešníka umiestneného na
rodinnom dome súp.č. XXX v k.ú. F. B., ktorý bol pripojený prostredníctvom elektrického vedenia
z príslušného podperného bodu nadzemného elektrického vedenia nízkeho napätia. Zmena spôsobu
pripojenia rodinného domu súp.č. XXX bola vykonaná na základe zmluvy o pripojení odberného

elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a uvedenou
spoločnosťou, na základe ktorej došlo k zmene spôsobu pripojenia na súčasné pripojenie. Spoločnosť
zabezpečila preloženie elektromera do nového elektromerového rozvádzača, demontáž pôvodnej
prípojky medzi strešníkmi rodinných domov súp.č. XXX a XXX a pripojenie nového odberného
elektrického zariadenia do distribučnej sústavy.

14. Zo stanoviska spol. Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s. súd zistil, že dňa 22.04.2021 jej
bola predložená na vyjadrenie projektová dokumentácia na stavbu prípojku vody, k čomu uviedli
svoje pripomienky. V júni 2021 zamestnanci spoločnosti zrealizovali vodovodnú prípojku a preložkuvodomernej zostavy do vodomernej šachty osadenej na pozemku parc.č. XX. Pred zrealizovaním novej
vodovodnej prípojky a vodomernej šachty na pozemku parc.č. XX bol rodinný dom súp.č. XXX pripojený
na verejný vodovod spoločnou vodovodnou prípojkou, keď vo vodomernej šachte na pozemku parc.č.

XXX boli osadené 2 vodomerné zostavy – jedna pre dom súp.č. XXX a druhá pre dom súp.č. XXX. Už
25.06.2018 požiadala O. B. ako vlastníčka domu súp.č. XXX o vyjadrenie k možnosti alternatívneho
pripojenia rodinného domu na verejný vodovod, k čomu zaujali stanovisko listom zo dňa 03.07.2018.

15. V konaní bolo preukázané a nebolo to medzi stranami ani sporné, že k rodinnému dom žalovaných

súp.č. XXX je vedená elektrická prípojka a vodovodná prípojka (vrátane vodovodnej šachty, v ktorej je
umiestnený vodomer prislúchajúci k tomuto domu), a to cez pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu
- parcely reg. C parc.č. XX/X, ostatná plocha o výmere XXX m2 a parc.č. XX, ostatná plocha o výmere
XXX m2 zapísané na LV č. XXX pre k.ú. F. B. v rozsahu, v akom boli tieto zamerané G. H. I. vrámci
znaleckého dokazovania pri vypracovaní znaleckého posudku č. 17/2025. Znalecký posudok obsahuje
znalecký náčrt, v ktorom je zaznačené umiestnenie oboch prípojok na pozemkoch parcely reg. C parc.č.

XX/X a parc.č. XX.

16. Znalec G. H. I. vyhotovil geometrický plán č. 15C/84/2023-17/2025 dňa 15.11.2025, ktorý bol úradne
overený Okresným úradom Trenčín, odborom katastrálnym dňa 08.12.2025 pod č. J./XXXX pre účely
vyznačenia rozsahu vecného bremena zriaďovaného týmto rozsudkom na pozemkoch parc.č. XX/X

O. XX. Umiestnenie oboch prípojok a ich trasovanie nebolo v konaní sporné.

17 V konaní nebola medzi stranami sporná výška jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena,
na ktorej sa obe strany pojednávaní dňa 04.03.2026 zhodli vo výške 1.568,- eur. Súd preto z takto
stranami ustálenej výšky ako z nespornej vychádzal.

18. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 135c Občianskeho zákonníka, (1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá
právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho,

kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). (2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže
ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. (3) Súd
môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za
náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa § 151n ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe. (2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci
na nadobúdateľa.

19. Problematiku neoprávnenej stavby rieši § 135c Občianskeho zákonníka. Ak niekto zriadi stavbu na
cudzom pozemku, i keď na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu
je potrebné odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné,
prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Vecné bremeno
je možné zriadiť len v prípade, ak ide skutočne o neoprávnenú stavbu podľa Občianskeho zákonníka.
Žalobu na vyporiadanie neoprávnenej stavby môže podať vlastník pozemku, ale i vlastník neoprávnenej
stavby sa môže domáhať žalobou úpravy vzťahov uvedených v § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi a kde súd nie je viazaný návrhom účastníkov. Pokiaľ
súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhované vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi
účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka.

20. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaní vybudovali elektrickú aj vodovodnú prípojku
k rodinnému domu v ich vlastníctve súp.č. XXX v k.ú. F. B., a to na cudzom pozemku – na pozemkoch
vo vlastníctve žalobcu - parc.č. XX/X, ostatná plocha o výmere XXX m2 a parc.č. XX, ostatná plocha
o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXX pre k.ú. F. B.. Táto skutočnosť sporná nebola. Obeprípojky realizované žalovanými sú neoprávnenou stavbou v zmysle podmienok v § 135c Občianskeho
zákonníka, keďže bolo preukázané, že ich realizoval stavebník (žalovaní 1/ a 2/) na pozemku, ktorý
nebol a nie je v ich vlastníctve, to znamená, že nesvedčí im právny titul umožňujúci zriadiť na cudzom

pozemku stavbu. Žalovaní nemali súhlas vlastníka pozemkov na umiestnenie prípojok na nich, čo
tiež sporné nebolo, keďže žalobca súhlas neudelil a tento nevyplýval ani z obsahu nájomnej zmluvy
zo dňa 26.02.2021, ktorú v čase zriadenia oboch prípojok mal uzatvorenú žalobca ako prenajímateľ
so žalovanými ako nájomcami k časti dotknutých pozemkov, ktorej účelom bolo umožnenie užívania
pozemkov žalobcu žalovanými za účelom prístupu a prejazdu k ich rodinnému domu súp.č. XXX.

Žalovaní teda postavili obe prípojky na cudzom pozemku bez právneho titulu. Elektrická aj vodovodná
prípojka sú samostatnými stavbami v zmysle právnych predpisov účinných v čase vybudovania prípojok,
ktoré, ako vyplynulo z listinných dôkazov (oznámenie Obce Motešice, Západoslovenská distribučná,
a.s., Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s.), boli vybudované v roku 2021. Podľa § 4 ods. 6 zákona
č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách platí, že vlastníkom vodovodnej
prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady. Rovnako tak podľa § 39 ods. 7 zákona č.

251/2012 Z.z. o energetike, vlastníkom elektrickej prípojky je ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie.
Z týchto ustanovení vyplýva, že osobami, ktorým svedčí vlastnícke právo k obom stavbám, sú žalovaní,
ktorízriadilinasvojenákladyobeprípojky.Vlastníctvoprípojoknapokonvkonanínebolosporné.Voboch
prípadoch súčasne ide o veci funkčne spojené s hlavnou vecou – teda s nehnuteľnosťou, do ktorej
sa nimi privádza voda, resp. elektrická energia, teda s rodinným domom súp.č. XXX vo vlastníctve

žalovaných. Ide teda o príslušenstvo tejto nehnuteľnosti v zmysle § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to,
aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Z uvedených dôvodov sa celkom jednoznačne jedná o prípad
neoprávnenej stavby stajacej na cudzom pozemku, na ktorý dopadá § 135c Občianskeho zákonníka
a v zmysle tohto ustanovenia je potrebné aj vyhodnotiť usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom

neoprávnených stavieb a vlastníkom pozemku.

21. Žalobca sa domáhal odstránenia prípojok zo svojich pozemkov. Nie je však možné nariadiť
odstránenie stavby tam, kde to nie je účelné. Pri rozhodovaní o odstránení neoprávnenej stavby súd
prihliada najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, k tomu,

či vlastník tejto stavby v stavbe býva alebo nie, aký je rozsah zastavaného pozemku i k tomu, či vlastník
stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku. Súd musí porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by
odstránením stavby vznikla so záujmom na ďalšie využitie stavby. Ak dospeje súd k záveru, že nie je
na mieste odstránenie neoprávnenej stavby ani jej prikázanie vlastníkovi pozemku, alebo výnimočne
iné riešenie, musí v prospech stavby zriadiť vecné bremeno k zastavanému pozemku. Vychádzajúc

z týchto zásad súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariadiť odstránenie vodovodnej
a elektrickej prípojky z pozemkov žalobcu, a to z nasledovných dôvodov:

22. Súd konštatuje, že odstránenie neoprávnenej stavby z cudzieho pozemku podľa § 135c ods. 1
Občianskeho zákonníka je až krajným riešením v prípade, že nie je možné vzťahy medzi vlastníkom

pozemku a vlastníkom stavby vyriešiť inak účelnejšie, pričom súd mal za účelné vyriešiť vzťahy práve
iným spôsobom ako odstránením prípojok. V danom prípade súd vzal do úvahy aj správanie sa
žalovaných pri budovaní prípojok. Nebolo preukázané, že by títo stavali prípojky na pozemku žalobcu
s úmyslom ho poškodiť. Naopak bolo preukázané a nebola táto skutočnosť ani sporná, že žalovaní
poverili G. Q. a G. R., aby títo zabezpečili riadnu výstavbu prípojok, vrátane zabezpečenia súhlasu

vlastníka pozemku, ktorú povinnosť však tieto osoby zjavne opomenuli splniť. Žalovaní teda poverili
vybavením všetkých potrebných náležitostí odborne spôsobilé osoby, ktoré však svojmu záväzku voči
žalovaným neučinili zadosť a súhlas žalobcu nezabezpečili. Hoci to zodpovednosti žalovaných za
zriadenie stavby na cudzom pozemku nezbavuje, demonštruje to snahu žalovaných zastrešiť stavbu
prípojok odborne spôsobilými osobami, ktoré mali vybaviť všetku potrebnú dokumentáciu, a teda to

nesvedčí tomu, že by žalovaní úmyselne vopred plánovali postaviť prípojky na cudzom pozemku bez
ohľadu na vôľu vlastníka pozemkov. Tiež podstatným je zistenie, že napriek skutočnosti, že k ohláseniu
drobnej stavby - prípojky vody a prípojky elektrickej energie k rodinnému domu súp.č. XXX súhlas
vlastníka pozemku s vybudovaním prípojok na pozemku nepatriacom žalovaným doložený nebol, dňa
21.05.2021 Obec B. vydala oznámenie, že proti uskutočneniu drobnej stavby – vybudovaniu prípojky

vody a elektriny na pozemku parcely reg. C parc.č. XX, XX/X, XXX v k.ú. F. B. nemá námietky. Ani obec
v tomto smere nebola dôsledná, keď proti stavbe na cudzom pozemku námietky nevzniesla a umožnila
žalovaným prípojky na cudzom pozemku vybudovať. V danom prípade však ani žalobca nebol aktívny,
proti stavbe prípojok na svojich pozemkoch aktívne nezakročil, nesnažil sa ich vybudovaniu v roku2021 zabrániť a ich zriadenie od roku 2021 až do odstúpenia od nájomnej zmluvy uzatvorenej so
žalovanými v novembri 2023, resp. do podania žaloby v decembri 2023 na svojom pozemku akceptoval.
Čo sa týka charakteru pozemkov žalobcu, na ktorých stoja prípojky, ide o pozemky, ktoré boli zaradené

medzi prebytočný majetok žalobcu s účtovnou hodnotou spolu 105,63 eur, nebolo sporné tvrdenie
žalovaných, že žalobca tieto pozemky nijako nevyužíva, čomu svedčí celkom zrejme aj ich zaradenie
medzi prebytočný majetok. Nebolo sporné tvrdenie žalovaných, že tieto pozemky sú podmáčané,
zarastené náletovými drevinami aj invazívnymi rastlinami, voľne prístupné verejnosti a neoplotené,
dokonca na parcele č. XX je podľa nerozporovaných tvrdení žalovaných čierna skládka. Ide teda

o pozemky zjavne zanedbané, žalobca (jeho správca) na nich nehospodári, neudržuje ich a ani ich nijako
nevyužíva. Žalovaní podľa svojich nerozporovaných tvrdení sami upravujú pozemky v časti pásu, kde
sú prípojky vybudované, inak sa o pozemky nik nestará. Súd preto pri hodnotení toho, či má dôjsť k
odstráneniu prípojok zohľadnil práve to, či, v akom rozsahu a intenzite a na aký účel žalobca pozemky
využíva a dospel k záveru, že pokiaľ tieto pozemky sú ním nevyužívané, neobhospodarované, potom
odstraňovať prípojky z nich nie je účelné. Zaradenie pozemkov medzi prebytočný majetok žalobcu

pritom nesvedčí ani tomu, že by v budúcnosti mal žalobca s týmito pozemkami nejaký konkrétny zámer
smerujúci k ich zmysluplnému využitiu. Ak žalobca tvrdil, že zriadením vecného bremena klesne ich
hodnota, súd poukazuje na to, že účtovná hodnota oboch pozemkov spolu podľa dôkazu predloženého
žalobcom, je cca 100,- eur, pričom nebolo tvrdené, aká bola trhová hodnota a či vôbec by bola
iná, než preukázaná účtovná hodnota. Nebolo ani preukázané, že by hospodárska strata na strane

žalobcu zriadením vecného bremena k pozemkom bola neprimerane vysoká a pre žalobcu neprimerane
zaťažujúca. Naproti tomu, vodovodná aj elektrická prípojka zásobujú vodou a elektrinou rodinný dom
žalovaných súp.č. XXX, v ktorom títo bývajú a odstránením prípojok by sa rodinný dom stal prakticky
neobývateľný, bez prívodu pitnej vody a elektrickej energie, čo by predstavovalo podstatné zníženie
hodnoty nehnuteľnosti, resp. podstatné zníženie komfortu bývania v dome. V prípade rodinného domu

nejde o stavbu, ktorá by bola trvalo neobývaná, alebo ktorú by žalovaní obývali len občasne. Naopak,
ide o rodinný dom, kde žalovaní bývajú a kde aj majú trvalý pobyt. Ak súd dá potom do pomeru vyššie
uvedené – či je dôvodné odstrániť prípojky na nevyužívanom a prebytočnom pozemku žalobcu, čo bude
mať za následok neobývateľnosť obydlia žalovaných, alebo, či dá prednosť zachovaniu prípojok (a teda
aj zachovania funkčnosti obydlia žalovaných) na nevyužívanom a zanedbanom pozemku žalobcu, súd

porovnajúc hospodársku stratu sa priklonil k zachovaniu oboch prípojok na cudzom pozemku. Súd vzal
do úvahy aj tú skutočnosť, že obe prípojky sú trasované popri kraji oboch pozemkov žalobcu, teda
neboli vybudované tak, že by svojím nelogickým a neúčelným trasovaním cez pozemky (napr. krížom
pozemkov, stredom) žalobcu podstatným spôsobom v užívaní pozemku obmedzovali. Pozemky majú
spolu výmeru X.XXX m2, pričom trasovanie oboch prípojok do domu súp.č. XXX vedie len krajom

oboch pozemkov v rozsahu spolu 196 m2, teda aj bez pásu, na ktorom sú prípojky umiestnené,
ide stále čo do zvyšku pozemkov žalobcu o dostatočne veľkú a celistvú plochu pozemkov, na ktorej
(ak by mal v úmysle začať žalobca tieto nejako obhospodarovať, čo ani netvrdil), môže hospodáriť.
Napokon, tento pás pozemkov prakticky v rovnakom mieste a v rovnakom rozsahu v zmysle nájomnej
zmluvy žalovaní v minulosti už využívali na prístup k svojmu rodinnému domu, a teda súd má za to,

že pokiaľ sa žalobca už skôr v zmysle nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalovanými vzdal užívania
tejto plochy v prospech žalovaných (aj keď len na prejazd a prechod), tento pás pozemkov na
užívanie vo svoj prospech žalobca prakticky ani nutne nepotrebuje a jeho užívanie inými osobami
(žalovanými) ho zase tak významne neobmedzuje. Nebolo pritom sporné tvrdenie žalovanej 2/, že
sporné pozemky užíval bez nájomnej zmluvy 30 rokov iný subjekt, čo rovnako skôr svedčí tomu,

že žalobca pozemky dlhodobo nijako nevyužíva a nepotrebuje a užívanie pozemkov inými subjektmi
dlhodobo toleruje. Súčasne záveru v prospech zachovania prípojok svedčí podľa názoru súdu aj to,
že tieto prípojky pozemky žalobcu nijako neohrozujú, keď sa netvrdilo, že by predstavovali stavby
nebezpečné, vybudované tak, že by ich prevedenie nezodpovedalo technickým normám, resp. že
by prípojky boli v nepoužiteľnom, zlom technickom stave. Toto strany netvrdili a ani z vykonaného

dokazovania (najmä dopytom na Západoslovenskú distribučnú a Trenčianske vodárne a kanalizácie)
nevyšlo najavo, že by tieto ohrozovali zdravie alebo bezpečnosť. Naopak, ide o plne použiteľné stavby,
ktoré sú aj na dodávku médií do rodinného domu žalovaných využívané. Ani technické prevedenie
prípojok potom nie je dôvodom na ich odstránenie. Okrem toho súd prihliadnuc na umiestnenie
rodinného domu súp.č. XXX v zmysle katastrálnej mapy konštatuje, že rodinný dom žalovaných je

prakticky obkolesený cudzími pozemkami - z jednej strany dotknutými pozemkami žalobcu, z dvoch
strán pozemkami susedov, na ktorých sú umiestnené rodinné domy a z jednej strany pozemkom parc.č.
XXX, ktorý tvorí prístupovú cestu a ku ktorému žalovaní tiež nemajú vlastnícke právo tak, ako to tvrdili.
To znamená, že trasovanie prípojok do ich domu by z každej strany bolo nutné viesť cez cudzí pozemok,teda nie je možné sa vyhnúť obmedzeniu niektorého vlastníka z dôvodu umiestnenia prípojok v každom
prípade. Žalovaní teda nemajú možnosť viesť prípojky výlučne cez svoje pozemky. Ak by túto možnosť
mali, bol by to relevantný argument v prospech odstránenia prípojok z cudzieho pozemku. V danom

prípade však úvaha nad možným alternatívnym trasovaním prípojok tak, aby tieto neobmedzovali nikoho
cudzieho, nemá opodstatnenie. Vždy totiž budú obmedzovať vlastníka cudzieho pozemku a v tomto
prípade je podľa názoru súdu opodstatnené, aby to bol taký vlastník pozemku, ktorý pozemok neužíva
a aktívne neobhospodaruje. Ak sa žalobca bránil tým, že žalovaní sa svojvoľne odpojili od existujúcich
starých prípojok vody a elektriny a účelovo vybudovali prípojky na jeho pozemku, aby sa vyhli sporom so

susedom, súd uvádza, že účelové konanie s cieľom škodiť žalobcovi, ktoré by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, v konaní zistené nebolo. Je pravdou, že pred vybudovaním sporných prípojok, rodinný dom
žalovaných súp.č. XXX bol pripojený prostredníctvom elektrickej prípojky, ktorá viedla zo strešníka
umiestneného na rodinnom dome súp.č. XXX v k.ú. F. B. a rodinný dom súp.č. XXX bol pripojený na
verejný vodovod spoločnou vodovodnou prípojkou, keď vo vodomernej šachte na pozemku parc.č. XXX
boli osadené 2 vodomerné zostavy – jedna pre dom súp.č. XXX a druhá pre dom súp.č. XXX. Tento

spôsob napojenia žalovaní zmenili a vybudovali súčasnú elektrickú a vodovodnú prípojku na pozemkoch
žalobcu. Žalovaní opisovali správanie vlastníka rodinného domu súp.č. XXX a pozemku parc.č. XXX
p. B., ktorí znemožňoval riadne užívanie vodovodnej prípojky, v dôsledku správania ktorého boli viac
ako rok bez dodávky vody. D., že užívanie vodovodnej prípojky z vodomernej šachty umiestnenej
na pozemku suseda parc.č. XXX, bolo zjavne dlhodobo problematické, svedčí aj list Trenčianskych

vodární a kanalizácií z 03.07.2018, z ktorého vyplýva snaha už právnej predchodkyne žalovaných p. B.
o vybudovanie novej vodovodnej prípojky, keďže vlastník pozemku parc.č. XXX nesúhlasil už v tom čase
s umiestnením vodomeru pre dom č. XXX na svojom pozemku. Problém s umiestnením vodovodnej
prípojky vedúcej do domu žalovaných a vodovodnej šachty na pozemku suseda tak bol zjavne na
mieste už dlhodobo, čo vyústilo až do prerušenia dodávky vody do domu žalovaných, čo vyplýva aj

z ich tvrdení aj z obsahu žiadosti žalovaného 1/ o premiestnenie vodomeru z 28.05.2020, a preto je
celkom pochopiteľné, že žalovaní boli nútení hľadať iné alternatívne a hlavne spoľahlivé trasovanie
prípojky. Takisto problematické bolo napojenie elektrického vedenia do domu žalovaných zo strešníka
domu tohto suseda, ktorý trval na jeho odstránení. Postoj tohto suseda napokon vyplýva zo vzájomnej
komunikácie so žalovanými, kde trval na odstránení vodomeru a elektrického kábla z jeho pozemku.

Okrem toho žalovaní tvrdili a žalobca to nerozporoval, že žalovaní pôvodne mienili prípojky viesť cez
pozemok parc. č. XXX, k čomu však vlastníci tohto pozemku súhlas neudelili. To, že spoľahnúc sa
na nimi poverené osoby žalovaní neustrážili zabezpečenie súhlasu žalobcu s umiestnením nových
prípojok na jeho pozemkoch, je ich chybou (k čomu sa pridalo aj pochybenie stavebného úradu, ktorý
súhlas vlastníka pozemku vôbec nevyžadoval), ale vzhľadom na situáciu, aká nastala, kedy ostali bez

dodávkypitnejvodyaanidodávkaelektrinynejavilasabyťspoľahlivá,niejemožnépovažovaťodpojenie
pôvodnej prípojky umiestnenej u suseda vo dvore za účelové a neodôvodnené konanie, najmä ak ani
alternatívne umiestnenie prípojok na pozemku parc.č. XXX sa nepodarilo zrealizovať.

23. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených kritérií (zohľadniac správanie žalobcu, žalovaných,

konanie stavebného úradu, účel zriadenia stavby a jej umiestnenie a to že prakticky nebráni využitiu
pozemkov, že pozemky žalobcu sú prebytočným majetkom a nevyužívané, že rodinný dom žalovaných
je trvalo obývaný), súd dospel k záveru, že odstránenie oboch prípojok je v danom prípade neúčelné.
Súd preto hľadal iné spôsoby riešenia vzťahov medzi stranami sporu, keďže nebol viazaný len návrhom
na odstránenie prípojok. Do úvahy prichádzalo okrem iného aj oddelenie časti pozemkov, na ktorých

stoja prípojky, geometrickým plánom a ich prikázanie do vlastníctva vlastníka stavby za náhradu, čo
však je možné len so súhlasom vlastníka pozemku. Žalobca však na výslovnú otázku súdu uviedol,
že s týmto nesúhlasí, a teda súd k uvedenému pristúpiť nemohol. Nebolo účelné vôbec prikazovať
prípojky do vlastníctva vlastníka pozemku – žalobcu, pretože tieto slúžia výlučne a len rodinnému domu
žalovaných a pre žalobcu by žiaden osoh nemali. Preto sa súd priklonil k riešeniu podľa § 135c ods.

3 Občianskeho zákonníka a zriadil vecné bremeno za náhradu. Za účelom určenia rozsahu vecného
bremena a jeho zákresu súd nariadil znalecké dokazovanie, na základe ktorého znalec – geodet G. H.
I. spracoval znalecký posudok č. 17/2025, ktorého súčasťou bol geometrický plán č. 15C/84/2023 –
17/2025 z 15.11.2025, úradne overený Okresným úradom Trenčín, odborom katastrálnym č. J./XXXX,
ktorým vyznačil vecné bremeno na pozemkoch žalobcu parc.č. XX/X O. XX. Umiestnenie a rozsah

vecného bremena v teréne tak bol riadne odborne zakreslený, pričom strany proti geometrickému
plánu vyhotovenému znalcom nevzniesli žiadne konkrétne výhrady, námietky voči trasovaniu, či rozsahu
vecného bremena, ktoré z parcely č. XX/X E. T. XXX B. U. XX B. O. U. I. L. XX E. výmere XXX B. U.XXX B., R. XXX B.. Súd preto nemal dôvod z tohto geometrického plánu pre účely zriadenia vecného
bremena nevychádzať. Geometrický plán je preto súčasťou tohto rozsudku.

24. Súd zriadil vecné bremeno v rozsahu povinnosti strpieť uloženie, užívanie, opravu, úpravu a údržbu
elektrickej prípojky a vodovodnej prípojky, vrátane vodomernej šachty s vodomerom napojených
k rodinnému domu súp. č. XXX, pričom tento rozsah umožňuje nielen uloženie a užívanie prípojky,
ale aj nutnú bežnú údržbu či vykonanie opráv za účelom zabezpečenia ich riadnej funkčnosti. Výpočet
týchto činností, ktoré je vlastník pozemkov nutný strpieť, je podľa názoru súdu dostatočný na to, aby

pokryl všetky do úvahy prichádzajúce situácie, ktoré budú zabezpečovať pokojné užívanie a bezvadnosť
oboch prípojok tak, aby mohli plniť svoj účel pre rodinný dom súp.č. XXX. Súd zriadil vecné bremeno in
rem, teda v prospech každodobého vlastníka rodinného domu súp.č. XXX v k.ú. F. B., ktorému výlučne
obe prípojky slúžia, funkčne k nemu patria a ku ktorému obe prípojky predstavujú príslušenstvo, ako
už bolo uvedené, keďže obe prípojky zdieľajú a budú aj budúcnosti zdieľať osud rodinného domu. Aj
v prípade ďalších prevodov rodinného domu tak bude oprávnenie z vecného bremena prechádzať na

každého ďalšieho vlastníka tohto rodinného domu ako hlavnej veci. V tomto smere súd poukazuje napr.
na formuláciu výroku súdu v skutkovo prakticky totožnej veci – rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn.
8Cdo/59/2020 z 25.01.2022.

25. Pri stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka

je potrebné vychádzať zo skutočností, že vlastník bol obmedzený proti svojej vôli, prípadne bez svojho
vedomia a bolo potrebné prihliadať k okolnostiam, za ktorých bola neoprávnená stavba zriadená.
Cenový predpis je východiskom pre postup súdu, výška náhrady však musí vychádzať z okolností
prejednávanej veci, za ktorých k neoprávnenej stavbe stavebníkom došlo. V danom prípade výška
jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena v sume 1.568,- eur bola výsledkom konsenzu

oboch strán sporu, keď na pojednávaní dňa 04.03.2026 sa na výške náhrady po vzájomnej diskusii
dohodli, a teda bola nesporná. Na základe nespornosti výšky náhrady za zriadenie vecného bremena
nebolo potrebné vykonávať žiadne ďalšie dokazovanie za účelom zistenia primeranosti navrhnutej
náhrady, ktorú napokon navrhol žalobca a žalovaní ako osoby, ktoré budú túto náhradu platiť, s ňou
súhlasili. Súd preto zaviazal žalovaných na zaplatenie jednorazovej náhrady za zriadenie vecného

bremena v nespornej výške 1.568,- eur.

26. Čo sa týka splatnosti náhrady za zriadenie vecného bremena, súd postupoval podľa § 232 ods. 3
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch

určiť dlhšiu lehotu. Súd určil lehotu na plnenie v trvaní 60 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom
vychádzal z vyjadrenia žalobcu, ktorý netrval na plnení v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ale
akceptoval aj lehotu dlhšiu v trvaní maximálne 60 dní. Za účelom zabezpečenia zdroja finančných
prostriedkov zo strany žalovaných a najmä s prihliadnutím na to, že ani žalobca nenamietal nič proti 60
dňovej lehote na plnenie, súd nemal dôvod lehotu na plnenie akceptovanú žalobcom ako oprávneným

na toto plnenie skracovať. Je to dostatočná lehota, počas ktorej si žalovaní majú možnosť zabezpečiť
finančné prostriedky na splnenie svojho záväzku, ale ktorá súčasne žalobcu nenúti, aby na svoje plnenie
čakal neprimerane dlhý čas.

27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerene rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Čo sa týka
úspechu strán sporu, súd má za to, že ani jedna z nich nemala plný úspech, ale naopak, úspech oboch
znichjepolovičný.Žalobcabolsožalobouúspešnývtomsmere,žesapreukázalijehotvrdeniaohľadom
zásahudojehovlastníckehoprávakpozemkomvýstavbouneoprávnenejstavby,tedabolúspešnýstým,
že je nutné poskytnúť ochranu jeho vlastníckeho práva, avšak nebol úspešný čo do spôsobu, akým tento

nezákonný stav bolo potrebné napraviť, keď sa domáhal odstránenia neoprávnenej stavby, avšak súd
mal za to, že odstraňovanie prípojok nie je dôvodné a je potrebné zriadiť vecné bremeno za náhradu.
Žalobca teda bol úspešný čo do konštatovania zásahu do jeho vlastníckeho práva (polovica problému),
ale nebol úspešný čo do spôsobu vyriešenia tejto situácie, keď neodhadol primeranosť riešenia a nebol
úspešný s odstránením stavby, keďže súd sa k odstráneniu neuchýlil (polovica problému). Porovnajúc

uvedené žalobca tak bol úspešný len v polovici. Žalovaní potom tiež boli úspešní len v polovici – neboli
úspešní v časti, v ktorej súd konštatoval, že vybudovaním prípojok na cudzom pozemku bez súhlasu
žalobcu zasiahli do jeho vlastníckeho práva (neúspech v polovici), ale súčasne boli úspešní čo do
spôsobu, ktorý súd na riešenie vzájomných vzťahov zvolil, keď trvali na neprimeranosti odstraňovaniaprípojok v zmysle návrhu žalobcu, ale naopak navrhovali zriadenie vecného bremena za náhradu,
čomu súd vyhovel (úspech v polovici). Do hodnotenia úspechu a neúspechu nevstupovala otázka výšky
náhrady za vecné bremeno, pretože toto bolo výsledkom dohody oboch strán, a teda v tejto otázke

nebolo sporu, kde by niektorá strana bola k súdom určenej výške náhrady bližšie ako druhá. Súd preto
hodnotil úspech a neúspech vo vyššie uvedených dvoch kategóriách - že došlo k zásahu neoprávnenou
stavbou– úspech žalobcu a že je nutné zriadiť vecné bremeno – úspech žalovaných. Porovnaním nich
súd dospel k záveru o polovičnom úspechu oboch sporových strán, teda ich úspech aj neúspech je
rovnaký, a preto súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

15C/84/2023
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.