Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/122/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122393134
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6122393134.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: P. Y., narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom M. XX/X, W., zastúpenej: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., IČO: 55 134 114, so sídlom
Landererova 7866/12, Bratislava, proti žalovaným: 1. G.. S. T., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom O.
XX/X, W., 2. G.. Y.. W. T., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX/X, W., zastúpenými: Mičinský &

Partners s.r.o., IČO: 51 296 969, so sídlom: Francisciho 2358/2, Bratislava, o zaplatenie 3.000 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestkého súdu Bratislva IV zo dňa 18. februára
2025, č. k. B3-61C/84/2022-124, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovaným priznal spoločne a

nerozdielne proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo zistenia, že
žalovaní ako predávajúci dňa 02.02.2022 na notárskom úrade notárky U.. D. O. J. v W. G. podpísali
ako predávajúci zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru. Na predmetnej zmluve je
pri označení kupujúci, ktorým bola označená v úvode zmluvy žalobkyňa, uvedený nečitateľný podpis
a dátum 04.02.2022 bez notárskeho overenia. Z čiastočného listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. X.
P. zistil, že ku dňu vyhotovenia tohto výpisu 02.02.2022 boli v katastri nehnuteľností evidovaní ako

dvaja podieloví spoluvlastníci (každý v podiele v 1 k celku) dotknutej nehnuteľnosti, ktorá mala byť
predmetom prevodu na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru. Žalobkyni
bola obchodnou spoločnosťou Basbas s.r.o., IČO: 51 193 167 dňa 21.01.2022 vyhotovená zálohová
faktúra číslo 2201 so splatnosťou najneskôr do 26.01.2022 titulom rezervačnej zálohy za predaj bytu
na ul. O. X v sume 3.000 eur. Žalobkyňa doporučenými listami doručenými dňa 21.06.2022 žalovaným
odstúpila od zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru. V predmetnom odstúpení od

zmluvy žiadala aj o vrátenie prvej časti kúpnej ceny vo výške 3.000 eur. Po právnej stránke vec posúdil
podľa § 48 ods. 1 a 2, § 451 ods.1, 2, § 457, § 559 ods. 1, 2, § 517, § 511 ods.1, 2, § 145 ods.2
Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Nesporným v konaní bolo, že
žalobkyňa pri uzatvorení dohody o zložení a úschove rezervačnej zálohy zo dňa 25.01.2022 zaplatila
sprostredkovateľovi predaja predmetu kúpy zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru
- obchodnej spoločnosti Basbas s.r.o., IČO: 51 193 167 sumu vo výške 3.000 eur titulom rezervačnej

zálohy. Na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru nikdy nedošlo k prevodu
vlastníckeho práva zo žalovaných na žalobkyňu a ani k prevodu kúpnej ceny zloženej u notára v
zmysle zápisnice o notárskej úschove peňazí N 23/2022, U 9/2022 žalovaným. Dôvod zmarenia prevodu
vlastníckehoprávakdotknutýmnehnuteľnostiamprerozhodnutievtomtosporejeprávnebezvýznamný.
Sporným bol nárok na zaplatenie žalovanej sumy 3.000 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného
obohatenia ako aj pasívna vecná legitimácia žalovaných. Podstatným v konaní bolo, čo bolo zároveň

nesporným, že nielenže žalobkyňa zaplatila sumu 3.000 eur, ktorej úhrady sa domáha v tomto konaní od
žalovaných, obchodnej spoločnosti Basbas s.r.o. ako sprostredkovateľovi predaja predmetu kúpy, alepodstatným bola najmä tá skutočnosť, že je nesporné, že uvedená obchodná spoločnosť Basbas s.r.o.
predmetnú sumu nikdy nezaplatila žalovaným. Mal na základe uvedených nesporných skutočností v
konaní za preukázané, že žalovaní v tomto spore nie sú pasívne vecne legitimovanými osobami. Bez

ohľadunadôvod,prektorýnedošlokrealizáciiprevoduvlastníckehoprávakdotknutýmnehnuteľnostiam
na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, a teda k podaniu návrhu na
vklad do katastra nehnuteľností, suma 3.000 eur bola zo strany žalobkyne poskytnutá spoločnosti
Basbas s.r.o., ktorá ju nepreviedla na žalovaných. Síce žalobkyňa poukázala na to, že malo ísť o
prvú časť kúpnej ceny (Článok 6 bod 6.1 zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru),

avšak táto čiastka bola v zmysle uvedeného zmluvného dojednania uhradená na základe dohody o
zložení finančnej zábezpeky. Podľa predmetnej dohody o zložení a úschove rezervačnej zálohy zo
dňa 25.01.2022, ktorú v konaní predložila samotná žalobkyňa pritom jasne vyplýva, že uvedená suma
3.000 eur predstavovala rezervačnú zálohu uhradenú sprostredkovateľovi Basbas s.r.o. a dokonca po
podpise kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva mala predstavovať nárok tejto spoločnosti na
sprostredkovateľskú províziu. Mal teda z vykonaného dokazovania za preukázané, že predmetná suma

3.000 eur bola poskytnutá žalobkyňou sprostredkovateľovi a tento ju nikdy nepreviedol na žalovaných.
Dokonca uvedený sprostredkovateľ mal listami zo dňa 01.03.2022 a 07.03.2022 oznámiť aj započítanie
predmetnej sumy 3.000 eur ako zmluvnej pokuty podľa Článku III. bod 5. dohody o zložení a úschove
rezervačnej zálohy zo dňa 25.01.2022, čo potvrdzuje, že predmetnú sumu nepreviedol žalovaným.
Vychádzajúc z uvedených skutočností a právneho posúdenia dospel k záveru, že žalovaní sa na úkor

žalobkynebezdôvodneneobohatili,atedaniesúpovinníobohatenievsume3.000eurvydať.Predmetná
suma bola plnená na základe dohody o zložení a úschove rezervačnej zálohy zo dňa 25.01.2022 a nikdy
sa nestala súčasťou kúpnej ceny, keďže nedošlo k plneniu na základe zmluvy o prevode vlastníctva
bytu a nebytového priestoru - ani k zaplateniu kúpnej ceny ani k prevodu nehnuteľnosti. Pokiaľ sa
teda žalobkyňa domáha vrátenia predmetnej sumy, bola oprávnená domáhať sa vydania bezdôvodného

obohatenia od obchodnej spoločnosti Basbas s.r.o., ktorá si predmetnú sumu ponechala na základe
zmluvných dojednaní z dohody o zložení a úschove rezervačnej zálohy zo dňa 25.01.2022. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala

jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, z dôvodov, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Poukázala na to, že so žalovanými uzatvorila dňa 04.02.2022 zmluvu o

prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, ktorá bola ňou podpísaná u notárky dňa 04.02.2022
a to pri uzatváraní notárskej úschovy peňazí vo výške 101.400 Eur. Žalovaní podpísali ako predávajúci
zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru dňa 2.2.2022 na notárskom úrade notárky
U.. D. O. J. v W.. V zmysle článku 6.2. písm. a) zmluvy zo dňa 04.02.2022 bola dohodnutá prvá
časť kúpnej ceny vo výške 3.000 € , ktorá bola uhradená žalobcom na základe dohody o zložení a

úschove rezervačnej zálohy zo dňa 25.01.2022 bezhotovostným prevodom na bankový účet v zmysle
zálohovej faktúry č. 2201 a to sprostredkovateľovi spoločnosť Basbas, s.r.o., Žalovaní svojím podpisom
na zmluve potvrdili, že prvá časť kúpnej ceny bola uhradená. Po uzatvorení zmluvy medzi ňou a
žalovaným, sprostredkovateľ mal povinnosť vystaviť účtovný doklad faktúru na dohodnutý sumu (t.
j. vo výške 3.000 Eur), ktorá je v zmysle zmluvy prvou časťou kúpnej ceny predmetu prevodu na

základe zmluvy. Sumu 3.000 Eur poukázala v prospech žalovaných k rukám sprostredkovateľa tak
ako sa na tom dohodli v zmysle zmluvy. Samotná uzatvorená zmluva v čl. 6.2. písm. a) deklaruje,
že kúpna cena bola vo výške 3.000 Eur uhradená, čo potvrdzujú predávajúci svojím podpisom na
tejto Zmluve. A to ešte pred podpisom samotnej zmluvy žalobcom. Z vykonané dokazovania ako aj z
predložených dôkazov je zrejmé a žalobca má za preukázané, že dňa 04.04.2025 bola medzi stranami

sporu uzatvorená zmluva. Dňa 02.04.2025 žalovaní svojím podpisom na tejto zmluve potvrdili, že prvá
časť kúpnej ceny vo výške 3.000 Eur bola žalobcom uhradená. Teda žalovaní prijali prvú časť kúpnej
ceny vo výške 3.000 Eur formou dohodnutou v dohode medzi stranami sporu a sprostredkovateľom. To
znamená, že žalobca plnil v prospech žalovaných k rukám sprostredkovateľa, s čím žalovaní súhlasili a
uvedené svojím (overeným) podpisom na zmluve potvrdili. Vzhľadom na uvedené preto nemala dôvod

opätovne na výzvu sprostredkovateľa zo dňa 16.02.2022 podpísať zmluvu, nakoľko zmluva bola odo
dňa 04.04.2022 uzatvorená, prvá časť zmluvy už predtým uhradená v prospech žalovaných a druhá časť
kúpnej ceny zložená do notárskej úschovy v prospech žalovaných. Neporušila článok III. bod 5 Dohody a
sprostredkovateľ nemal dôvod na započítanie a uplatnenie si zmluvnej pokuty. Podpísaná kúpna zmluvabola u Notára a sprostredkovateľovi ani žalovaným nebránilo nič k tomu, aby smerovali akékoľvek úkony
k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností
aj s poukazom na fakt, že sprostredkovateľ ani žalovaní neakceptovali dôvody žalobcu na odstúpenia

od zmluvy doručené 24.02.2022. Nakoľko nedošlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k predmetu
prevodu ani do 3 mesiacov od uzatvorenia zmluvy z dôvodu na strane predávajúceho (žalovaní),
oznámila, že odstupuje od zmluvy. Preukázala, že neporušila žiadne ustanovenie ani povinnosť
vyplývajúcu z dohody a zmluvy. Sprostredkovateľ nebol nikdy oprávnený započítať rezervačnú zálohu
(uhradenúakoprvúčasťkúpnejceny)akozmluvnúpokutuzaporušeniepovinnostizdohody.Nazáklade

dohody a zmluvy so žalovanými (ako aj s ich súhlasným podpisom na zmluve) sa dohodli, že prvú časť
v prospech žalovaných uhradí na účet sprostredkovateľa, ktorý následne po uzatvorení zmluvy medzi
stranami sporu mal túto prvú časť kúpnej ceny vo výške 3 000 Eur odovzdať žalovaným, resp. mohol si
uvedenú sumu započítať na pohľadávku voči žalovaným z titulu odmeny za sprostredkovanie predaja
nehnuteľnosti. Sprostredkovateľ nebol nikdy oprávnený započítať si pohľadávku (zmluvnú pokutu)
voči nej s pohľadávkou (vrátenie rezervačnej zálohy) žalobcu voči sprostredkovateľovi nakoľko nikdy

nevznikli medzi ňou a sprostredkovateľom vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu.
V tomto prípade sa nikdy pohľadávky spôsobilé na započítanie medzi žalobcom a sprostredkovateľom
nestretli, nakoľko nikdy nevznikli. Sprostredkovateľovi nikdy nevznikol nárok na úhradu zmluvnej pokuty
a jej nárok na vrátenie rezervačnej zálohy, nakoľko túto poukázal sprostredkovateľovi v prospech
žalovaných ako úhradu prvej časti kúpnej ceny. Mala za preukázané, že svoju povinnosť uhradiť prvú

časť kúpnej ceny v prospech žalovaných si splnila a to tým, že táto prvá časť bude uhradená na
účet sprostredkovateľa na základe dohody so žalovanými, ktorí uvedené potvrdili aj podpisom zmluvy
v znení článku 6.2. písm. a) Zmluvy. Predloženými dôkazmi preukázala, že od počiatku po dohode
so žalovanými uhradila prvú časť kúpnej ceny na účet sprostredkovateľa v prospech žalovaných a
to ako rezervačnú zálohu do času podpisu zmluvy. Dňa 02.02.2022 žalovaní svojimi podpismi na

zmluve potvrdili, že kúpna cena za predmet prevodu (nehnuteľnosť) bola uhradená. Dňa 04.02.2022
podpísala zmluvu, ktorú uzavrela so žalovanými a tým rezervačná záloha mala byť sprostredkovateľom
uhradenážalovaným,resp.započítanásprostredkovateľomvprospechjehopohľadávkyvočižalovaným
na províziu za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti. Je však nesporné, že primárne a od počiatku
uhrádzala prvú časť kúpnej ceny žalovaným. Skutočnosť, že prvá časť kúpnej ceny bola uhradená na

účet sprostredkovateľa je irelevantná. Ak by aj bola táto skutočnosť relevantná, žalovaní a žalobca sa
na uvedenom postupe dohodli v zmysle zmluvy a dohody a zároveň dňa 02.02.2022 podpisom žalovaní
potvrdili úhradu prvej časti kúpnej ceny za predmet prevodu žalobcom na účet sprostredkovateľa, avšak
v prospech žalovaných. Vzhľadom na uvedené mala za to, že správne určil pasívne vecne legitimované
osoby a to žalovaných. Žalovaní písomne svojím podpisom na zmluve potvrdili úhradu prvej časti kúpnej

ceny. Žalobca od zmluvy odstúpil na základe dôvodov uvedených zmluve a žalovaní sa bezdôvodne
obohatili tým, že prijali plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý opadol. Odstúpením od zmluvy zo
strany žalobcu sú žalovaní povinní vrátiť žalobcovi všetko čo podľa nej dostali, pričom v tomto prípade
ide o prvú časť kúpnej ceny vo výške 3000 Eur, ktorej úhradu podpisom na zmluve potvrdili. Namietala
nedostatočné odôvodnenie rozsudku.

3. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že naďalej popierajú tvrdenie žalobkyne
o tom, že je irelevantné, kto prijal úhradu sumy vo výške 3 000,- EUR, ktorá predstavuje prvú
časť kúpnej ceny a zároveň žalovanú istinu. Popierajú tvrdenie o tom, že odstúpením žalobkyne od
zmluvy im vznikla povinnosť toto plnenie vrátiť. Skutočnosť, že v zmluve bolo uvedené vyhlásenie o

zaplatení prvej časti kúpnej ceny nepreukazuje reálne prijatie žalovanej istiny žalovanými. Žalovaní
nikdy neprijali od žalobkyne žalovanú istinu, a to ani čiastočne. Žalovaní sa preto nemohli bezdôvodne
obohatiť na úkor žalobkyne, keďže od nej nikdy neprijali žiadne plnenie a preto nenastal na ich
strane prírastok v ich majetku, ktorý by mal zodpovedať a korelovať priamo s majetkovým úbytkom
na strane žalobkyne. Ak žalovaní nikdy neprijali žiadne plnenie od žalobkyne, nemohla im vzniknúť

povinnosť vrátiť plnenie, ktoré od žalobkyne nikdy neprijali vzhľadom k tomu, že sa jedná o esenciálnu
podmienku bezdôvodného obohatenia. Nie je pravdou, keď žalobkyňa tvrdí, že technické prijatie plnenia
od žalobkyne popiera zmysel bezdôvodného obohatenia a takéto tvrdenia považujú iba za zavádzajúci
pokus o úspech v spore, ktorý sa však prieči hmotnému občianskemu právu a samotnému zmyslu
inštitútu bezdôvodného obohatenia. Popierajú tvrdenie žalobkyne o tom, že žalobkyňa správne určila

pasívne vecne legitimované osoby. Žalovaní od žalobkyne nikdy neprijali žiadne plnenie, čo potvrdil
aj súd vykonaním dokazovania v konaní ako aj v odôvodnení rozsudku. Keďže nedošlo zo strany
žalovaných k bezdôvodnému obohateniu, nemohla im vzniknúť ani povinnosť vrátiť prijaté bezdôvodné
obohatenie vyplývajúca z hmotného práva. Žalovaní preto nie sú pasívne vecne legitimovanými osobamia žalobkyňa nesprávne určila žalovaných ako pasívne vecne legitimované osoby. Žalobkyňou uvádzaný
Judikát nie je preto analogicky použiteľný v tomto konaní a nemožno jeho závery aplikovať na meritum
tohto sporu. O nepoužiteľnosti Judikátu na tento prípad svedčí aj spôsob, ktorým žalobkyňa uvádza

Judikát, a to tak, že iba účelovo nepriamo uviedla jeho údajný obsah (ktorý zavádzajúco interpretovala)
bez uvedenia akejkoľvek priamej citácie Judikátu. Považovali rozsudok za správny a zákonný, a žiadali
ho potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 3.000 eur titulom vrátenia zálohy

na kúpnu cenu zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzavretej medzi ňou ako
kupujúcou a žalovanými ako predávajúcimi, od ktorej žalobkyňa odstúpila, v dôsledku čoho vznikla
stranám povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia zo zrušenej zmluvy.

6. Poukázala na to, že v zmysle článku 6.2. písm. a) zmluvy o prevode vlastníctva uzatvorenej dňa

04.02.2022 bola ňou prvá časť kúpnej ceny vo výške 3.000 eur uhradená ako rezervačná záloha na
kúpu nehnuteľností na základe Dohody o zložení a úschove rezervačnej zálohy zo dňa 25.01.2022, čo
žalovaní svojím podpisom na kúpnej zmluve potvrdili. Rezervačnú zálohu v sume 3.000 eur zaplatila
bezhotovostným prevodom na bankový účet v zmysle zálohovej faktúry č. 2201 sprostredkovateľovi
Basbas, s.r.o. tak, ako to vyplývalo z článku III. ods. 1 Dohody o zložení a úschove rezervačnej zálohy.

7. V posudzovanej veci odvolací súd považoval za rozhodujúce dojednanie v čl. III bod 2 Dohody o
zložení a úschove rezervačnej zálohy, z ktorého vyplýva, že sprostredkovateľ sa stáva uschovávateľom
rezervačnej zálohy, a to až do doby uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníckeho práva medzi žalobkyňou
a žalovanými. Do uzatvorenia kúpnej zmluvy stranami sporu ide tak o rezervačnú zálohu uhradenú do

úschovy (čl. V bod 3 Dohody). Dohoda následne rozlišuje dve situácie podľa toho, či došlo alebo nedošlo
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy.

8. V prípade, ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane žalovaných ako predávajúcich,
bude rezervačná záloha vrátená späť žalobkyni (čl. III. bod 4 Dohody), a v prípade ak žalobkyňa ako

kupujúca nepristúpi k podpisu kúpnej zmluvy, nebude zložená rezervačná záloha vrátená z úschovy
späť žalobkyni, ale bude započítaná ako zmluvná pokuta; v takomto prípade teda sprostredkovateľ
oproti povinnosti vrátiť žalobkyni do jeho úschovy zloženú rezervačnú zálohu započíta voči nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty. Z uvedeného vyplýva, že do uzatvorenia kúpnej zmluvy ide o rezervačnú
zálohu, na vydanie ktorej z úschovy je pasívne legitimovaným subjektom sprostredkovateľ.

9. Iná situácia však nastáva po uzatvorení kúpnej zmluvy, pretože vtedy sa stáva žalobkyňou zložená
rezervačná záloha v sume 3.000 eur prvou časťou kúpnej ceny v zmysle článku 6.2 písm. a) kúpnej
zmluvy, a teda nárok na jej vydanie z úschovy vzniká žalovaným ako predávajúcim. V zmysle čl. III bodu
3 Dohody vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu po podpise kúpnej zmluvy stranami a žalovaní

súhlasili s tým, že sprostredkovateľ si môže započítať na svoj nárok na úhradu odmeny uhradenú
rezervačnú zálohu, ktorú by inak bol musel vydať žalovaným ako prvú časť kúpnej ceny.

10. V danom prípade žalobkyňa tvrdí, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo dňa 04.02.2022, a preto
bola oprávnená od nej odstúpiť, v dôsledku čoho sú si jej zmluvné strany povinné vydať všetko, čo na jej

základe prijali do času odstúpenia v zmysle článku 8 bodu 8.14 Zmluvy. Preto si uplatnila voči žalovaným
ako predávajúcim vrátenie ňou zaplatenej prvej časti kúpnej ceny.

11. Pokiaľ teda v danej veci žalobkyňa tvrdí, že dňom 04.02.2022 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
medzi ňou a žalovanými, stala sa zložená rezervačná záloha v sume 3.000 eur prvou časťou kúpnej

ceny, čo zmluvné strany svojimi podpismi potvrdili priamo v kúpnej zmluve. Súčasne vznikol žalovaným
nárok voči sprostredkovateľovi na vydanie rezervačnej zálohy z úschovy ako prvej časti kúpnej ceny a
súčasne povinnosť zaplatiť sprostredkovateľovi províziu, pričom sprostredkovateľ si mohol proti svojmu
nároku na zaplatenie provízie započítať nárok žalovaných na vydanie prvej časti kúpnej ceny z úschovy.12. V prípade platného odstúpenia žalobkyňou od kúpnej zmluvy sa uzavretá zmluva v zmysle § 48
ods. 2 OZ zrušuje od samotného začiatku a zmluvné strany sú si povinné vzájomne vydať všetko čo

podľa nej dostali v zmysle § 457 OZ, teda sú vecne legitimované obidve zmluvné strany na splnenie
si vzájomnej reštitučnej povinnosti. V tomto prípade však nemohlo dôjsť k vzájomnému plneniu zo
zmluvy, pretože plnila len žalobkyňa tým, že zaplatila v prospech žalovaných prvú časť kúpnej ceny,
a preto pasívna legitimácia na vydanie bezdôvodného obohatenia svedčí rovnako žalovaným, pretože
získali plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol v zmysle § 451 ods. 1,2 OZ.

Uzavretím kúpnej zmluvy sa totiž rezervačná záloha stala prvou časťou kúpnej ceny, v dôsledku čoho
vznikol žalovaným nárok na jej vydanie z úschovy voči sprostredkovateľovi, ktorý bol však následne
oprávnený započítať si svoj nárok na zaplatenie odmeny žalovanými na svoju povinnosť vydať im prvú
časť kúpnej ceny z úschovy. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných spočíva v tom, že došlo
k zväčšeniu ich majetku o pohľadávku voči sprostredkovateľovi, na čom nič nemení skutočnosť, že
súhlasili so započítaním svojho nároku na vydanie prvej časti kúpnej ceny voči svojej povinnosti zaplatiť

sprostredkovateľovi províziu.

13. Len v prípade, ak by nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami, na vrátenie rezervačnej
zálohy z úschovy žalobkyni by bol povinný sprostredkovateľ, pretože do uzavretia kúpnej zmluvy sa táto
zložená záloha nepovažovala za prvú časť kúpnej ceny. Sprostredkovateľ však v tomto prípade by bol

oprávnený si započítať nárok na zmluvnú pokutu oproti jeho povinnosti vrátiť žalobkyni zloženú zálohu.

14. S ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd tak zastáva názor, že v prípade, ak medzi stranami
došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy a žalobkyňa platne odstúpila od tejto zmluvy, vznikol
jej nárok na vrátenie zloženej zálohy na kúpnu cenu od žalovaných titulom vydania bezdôvodného

obohatenia získaného prijatím plnenia na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol v zmysel
§ 451 ods. 1, 2 OZ. Na strane žalovaných totiž vzniklo bezdôvodné obohatenia tým, že došlo k
zväčšeniu ich majetku o peňažnú pohľadávku voči sprostredkovateľovi na vydanie zloženej rezervačnej
zálohy ako prvej časti kúpnej ceny, ide teda o aktívum na ich strane, o ktoré sa zväčšil ich majetok.
Je bez významu potom už skutočnosť, že žalovaným zložená rezervačná záloha nebola reálne

vydaná sprostredkovateľom, pretože súhlasili s jej započítaním na odmenu sprostredkovateľa, na ktorej
zaplatenie sprostredkovateľovi v prípade uzavretia kúpnej zmluvy sa v Dohode zaviazali.

15. Žalobkyňa v konaní tvrdí, že žalovanými dňa 02.02.2022 podpísanú kúpnu zmluvu ona osobne
podpísala dňa 04.02.2022 u notárky a tým ju považovala aj za uzavretú. Žalovaní v tejto súvislosti

namietajú, že kúpna zmluva podpísaná žalovanými bola odovzdaná sprostredkovateľovi, ktorý ju
následne odovzdal na popis žalobkyni, a teda kúpna zmluva bola výlučne v dispozícii žalobkyne.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon pre jej uzavretie v
zmysle § 44 ods. 1 OZ v spojení s § 46 OZ vyžaduje, aby žalobkyňou podpísaná akceptácia návrhu bola

doručená žalovaným (§ 43a ods. 2 OZ) ako navrhovateľom právneho úkonu smerujúceho k uzavretiu
kúpnej zmluvy; nepostačuje teda jej podpísanie žalobkyňou u notára na to, aby sa zmluva považovala
za riadne uzavretú.

17. Žalobkyňa v konaní netvrdí, že ňou podpísaný návrh kúpnej zmluvy doručila predávajúcim. Totiž

len v prípade právne účinného uzavretia kúpnej zmluvy doručením akceptácie návrhu žalobkyňou
žalovaným, bola kúpna zmluva riadne uzatvorená a žalobkyňa len v takom prípade mohla platne od
nej odstúpiť. Nie je možné platne odstúpiť od zmluvy, k uzavretiu ktorej nedošlo. V prípade žalobkyňou
tvrdenéhouzatvoreniakúpnejzmluvytakbudenažalobkynivďalšomkonanípreukázaťnielendoručenie
svojej písomnej akceptácie návrhu žalovaným, prípadne sprostredkovateľovi, ale tiež platné odstúpenie

od kúpnej zmluvy v zmysle jej čl. 8.12, podľa ktorého jej právo na odstúpenie vzniklo len v prípade,
ak dôvod nepovolania vkladu bol na strane predávajúcich, a až pri oprávnenom odstúpení jej môže
vzniknúť nárok na vrátenia zaplatenej zálohy podľa bodu 8.14 kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti totiž
žalovaní namietajú, že k nezavkladovaniu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne došlo výlučne z
dôvodov na strane žalobkyne.

18. V posudzovanej veci tak súd prvej inštancie svoj záver, že žalovaní nie sú pasívne vecne
legitimovanými na vrátenie žalovanej istiny, založil na nesprávnom právnom posúdení veci, pre ktoré
sa potom podstatnou stránkou veci už nezaoberal. So zreteľom na uvedené nemožno preto považovaťprávne závery súdu prvej inštancie za správne. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však
za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám
odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj

možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením
skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel
od prvoinštnačného súdu, ktorý sa nimi nezaoberal. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného
súdneho konania je tiež súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces ( nález Ústavného
súdu SR sp.zn. IV. ÚS 536/2018 zo dňa 28.01.2020). Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného

princípudvojinštančnostikonaniajetakvtomtoprípademožnéučiniťzadosťibakasačnýmrozhodnutím.

19. So zreteľom na vyššie uvedené, pre správne právne posúdenie vzniku nároku žalobkyne na
vrátenie zálohy na kúpnu cenu od žalovaných, bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní
posúdiť, či žalobkyňa ňou podpísaný návrh kúpnej zmluvy u notárky následne aj doručila žalovaným,
prípadne sprostredkovateľovi, ktorý ju vyzýval na podpis kúpnej zmluvy, ako predpokladu riadneho

vzniku kúpnej zmluvy. V prípade ak došlo k platnému vzniku kúpnej ceny, bude potrebné posúdiť
oprávnenosť odstúpenia od nej žalobkyňou so zreteľom na zmluvne dohodnutý dôvod odstúpenia.

20. S poukazom na to, že žalobkyňa dôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že jeho závery vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil

podľa § 389 ods.1 písm. c) C.s.p., keďže neboli splnené zákonné podmienky ani na jeho potvrdenie a
ani na jeho zmenu, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C.s.p.,
a konajúci súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 C.s.p.) sa opätovne bude
zaoberať dôvodnosťou žaloby vo vyššie naznačenom smere, a v novom rozhodnutí o veci rozhodne o
náhrade trov aj tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p.).