Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 7, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/39/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126200514
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2126200514.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Trnava, dieťa matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E. F., právne
zastúpená: JUDr. Laura Kudláčová, advokátka so sídlom Veterná 48, Trnava, a otca: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, H., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia,
oodvolanímatkyprotiuzneseniuOkresnéhosúduTrnavazodňa13.februára2026č.k.104P/9/2026-65,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í nasledovne:

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. sumou 150 eur mesačne k rukám matky vždy do 15.

dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

II. Vo zvyšku napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške 30% zo životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15. dňa v mesiac vopred k rukám matky, a to až do
právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedeného pod sp.
zn. 104P/4/2026 (výrok I.), v prevyšujúcej časti návrh matky na zverenie maloletého dieťaťa na čas do
rozvodu a určeniu úpravy styku po dohode rodičov písomnou komunikáciou zamietol (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku

(ďalej len CSP), § 2, § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 28 ods. 2, § 62 ods.
1, 2, 3 a Čl. 5 Zákona o rodine, Článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa ako i Článkom 24 ods. 2
a 3 Charty základných práv Európskej únie, vecne tým, že návrh matky posúdil ako čiastočne dôvodný.
Z jeho odôvodnenia vyplýva, že matka sa návrhom, podaným na súd dňa 15.01.2026, domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala dočasne zveriť maloleté dieťa do svojej osobnej
starostlivosti a uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 500 eur mesačne vždy do

10. dňa v mesiaci vopred k jej rukám a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej o rozvod
manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, ktoré matka súčasne svojím
podaním iniciovala. Dôvodila tým, že maloletý A. má diagnostikované výrazné separačné úzkosti, ktoré
si vyžadujú stabilné prostredie a zachovanie kontinuity starostlivosti zo strany matky. Ďalej dôvodila
tým, že nemá žiadny pravidelný príjem, poberala rodičovský príspevok a aktuálne žiada o predĺženie
rodičovského príspevku, uvedený príspevok je v plnej miere použitý na úhradu nákladov na bývanie

a energie. Uviedla, že otec sa nepodieľa na výžive maloletého nijakým spôsobom, ani na bežnej
starostlivosti o maloletého, ponechal matku bez automobilu a bez finančných prostriedkov. Podľa matky,otec maloletého má výrazne lepšie príjmové a majetkové pomery, ktoré mu umožňujú plniť si vyživovaciu
povinnosť v matkou navrhovanej výške. K návrhu priložila lekárske posudky od psychológa a psychiatra,
prehľad svojich platieb, potvrdenia o rodičovskom príspevku a prídavku na dieťa, ako aj mesačné

výdavky na dieťa. Matka považuje bezodkladnú úpravu pomerov za nevyhnutnú vzhľadom na vážny
rozvrat manželského spolužitia a absenciu dohody rodičov o zabezpečení potrieb maloletého dieťaťa.

3. Súd prvej inštancie lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že matka aj otec majú jednu vyživovaciu
povinnosť, a to k maloletému A.. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka v súčasnosti

neodvádza žiadne odvody do Sociálnej poisťovne a bol jej vyplácaný rodičovský príspevok a prídavok na
dieťa. Otec odvádza do Sociálnej poisťovne odvody z vymeriavacieho základu 914,40 eur - naposledy
01/2026 (predtým od 10/2025 - do 12/2025 - 741 eur, od 01/2025 - do 09/2025 – 715 eur).

4. Po preskúmaní návrhu a obsahu spisu súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky vo
vzťahu k výživnému je dôvodný. Mal za osvedčené, že maloletý A. pochádza z manželstva rodičov,

ktorí spolu nežijú, pričom faktickú starostlivosť o maloletého dlhodobo zabezpečuje matka, zatiaľ čo otec
aktuálne nevykonáva rodičovské práva a povinnosti k maloletému v žiadnom rozsahu. Matka uviedla,
že jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a náklady, ktoré mesačne vynakladá v súvislosti s
vedením domácnosti a pokrývaním potrieb maloletého, významne presahujú hranicu jej príjmu. Súd
konštatoval,žematkazdokladovalatvrdenýpríjemajehovýškulistinnýmidôkazmiazároveňvykonaním

lustrácie súd nezistil, že by matka bola zamestnaná alebo by jej plynuli iné príjmy podliehajúce odvodom
do Sociálnej poisťovne, preto pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností ňou tvrdených. Ďalej však
konštatoval, že matka žiadnym spôsobom nezdôvodnila, akým spôsobom doposiaľ zabezpečovala
úhradu ňou deklarovaných výdavkov a neuviedla žiadne dôvody, ktoré bránia pokračovať v doterajšom
spôsobe zabezpečovania potrieb maloletého a predstavujú tak bezprostredné ohrozenie ďalšieho

priaznivého vývinu dieťaťa. Súd mal za nesporné, že styk otca s maloletým sa v súčasnosti realizuje,
ale otec na výživu maloletého nijako neprispieva. Presné zisťovanie príjmu otca aj jeho nákladov bude
predmetom konania vo veci samej, nateraz mal súd za osvedčené, že otec má a je v jeho možnosti
zabezpečiť si príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba. V zmysle zisteného skutkového stavu
dospel súd k záveru, že v záujme zabezpečenia podmienok pre riadnu výživu maloletého a ochrany

jeho dôležitých záujmov je nevyhnutné zasiahnuť do pomerov účastníkov nariadením neodkladného
opatrenia, ktorým bude otec zaviazaný na plnenie si povinnosti podieľať sa na výžive maloletého, preto
mu uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa z dôvodu, že ide o zákonom predpokladanú minimálnu výšku
výživného, ktorou je každý rodič povinný sa podieľať na výžive maloletého dieťaťa a z predložených listín

vyplynulo, že otec si túto povinnosť ani v minimálnej miere neplní. Súd mal za to, že zatiaľ takto určené
výživné prispeje k tomu, aby nedošlo k ohrozeniu základných životných potrieb maloletého dieťaťa
(ktoré budú aj naďalej zabezpečované z príjmu matky ako osoby vykonávajúcej osobnú starostlivosť
o maloletého), pričom súčasne rešpektuje zákonné predpoklady pre využitie inštitútu neodkladného
opatrenia vo veciach výživného ako výnimočného prostriedku do času, kým vo veci určenia výživného

nebude rozhodnuté s konečnou platnosťou vo veci samej. Až po vykonanom dokazovaní bude možné
určiť reálnu výšku výživného, no zároveň súd považoval za neprípustné, aby bola vyživovacia povinnosť
sanovaná len jedným rodičom a na tohto bola prenášaná povinnosť zabezpečovať výživu maloletého
bez akéhokoľvek prispenia druhého rodiča do právoplatného skončenia veci samej. V prevyšujúcej časti
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol, nakoľko z predložených dôkazov nemal

osvedčenú potrebu neodkladným opatrením zverovať maloletého do osobnej starostlivosti matky a
rovnako tak upravovať styk otca s maloletým nakoľko uvedené bude predmetom konania vo veci samej.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého. Vytýkala súdu, že
vychádzal zo skutočnosti, že otec odvádza do Sociálnej poisťovne odvody z vymeriavacieho základu

914,40 eur naposledy 01/2026 (predtým od 10/2025 - do 12/2025 - 741 eur, od 01/2025 - do 09/2025
- 715 eur), avšak pri posudzovaní jeho schopností a možností nezohľadnil ďalšie podstatné dôkazy
predložené matkou, a to faktúry vystavené otcom za rok 2025, z ktorých vyplýva, že otec v uvedenom
období vyfakturoval minimálne sumu vo výške 60 121,98 eur, čo predstavuje priemerný mesačný obrat
približne 5 010 eur. Rozsah tejto ekonomickej aktivity objektívne svedčí o tom, že otec disponuje výrazne

vyššími príjmovými možnosťami, než z akých súd pri rozhodovaní vychádzal. Taktiež samotný postupný
nárast vymeriavacieho základu, ktorý uviedol súd, indikuje rast príjmových možností otca. Ak otec
dosahuje mesačný obrat približne 5 000 eur, nemožno jeho príjmové pomery hodnotiť ako minimálne,
napriek tomu súd určil výživné len vo výške 30 % zo sumy životného minima. Ak súd deklaruje potrebuochrany základných potrieb maloletého, nemôže túto ochranu naplniť určením výživného vo výške
približne 39 eur mesačne, ktoré objektívne nepostačuje ani na pokrytie elementárnych nákladov na
stravu či hygienu maloletého, keď mesačné výdavky maloletého predstavujú sumu 490 eur. Je teda

zrejmé, že rozhodnutie vychádza z neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu veci, keď súd pri
posudzovaní schopností a možností otca náležite nezohľadnil všetky matkou predložené listinné dôkazy
a takto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré mali priamy vplyv na určenie výšky výživného.
Hoci je neodkladným opatrením povinná osoba zaviazaná platiť výživné len v nevyhnutnej miere, táto
„nevyhnutná miera“ však musí zodpovedať aspoň základným životným potrebám maloletého dieťaťa a

zároveň musí primerane reflektovať schopnosti a možnosti povinného rodiča. S ohľadom na uvedené,
podľa názoru matky v predmetnej veci neboli splnené podmienky pre aplikáciu inštitútu minimálneho
výživného. Z matkou osvedčených skutočností nevyplýva objektívne nepriaznivá finančná situácia otca,
ktorá by odôvodňovala určenie výživného bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Tým, že súd napriek tomu určil výživné na úrovni minimálneho výživného, vec nesprávne právne
posúdil, keď na daný skutkový stav aplikoval právnu normu určenú pre výnimočné prípady objektívnej

neschopnosti povinného rodiča plniť vyživovaciu povinnosť v štandardnom rozsahu. K tvrdeniu súdu,
že navrhovateľka žiadnym spôsobom nezdôvodnila, akým spôsobom doposiaľ zabezpečovala úhradu
ňou deklarovaných výdavkov, matka uviedla, že bola nútená zabezpečovať potreby maloletého
dlhodobo neudržateľným spôsobom – postupným predajom svojich osobných vecí (oblečenia, osobných
predmetov a ďalšieho drobného majetku), ktorý spôsob financovania nevyhnutných potrieb maloletého

je len dočasný, vyčerpateľný a nemôže byť považovaný za stabilné riešenie. Je preto odkázaná na
pomoc svojej rodiny, keď jej vlastná matka poskytla z minimálneho dôchodku finančné prostriedky
na obstaranie lacnejšieho motorového vozidla nevyhnutného na zabezpečenie základných potrieb
maloletého (dochádzanie za zdravotnou starostlivosťou, nákupy základných potrieb). Ani takáto pomoc
rodiny však nemôže nahrádzať zákonnú vyživovaciu povinnosť otca.

6. Ďalej odvolateľka namietala nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia v časti zamietnutia jej
návrhu na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti. Súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal
a neuviedol, z akého dôvodu nepovažoval zdravotný a psychický stav maloletého, na ktorý matka
poukazovala v návrhu, za skutočnosť odôvodňujúcu potrebu okamžitej úpravy pomerov. Absentuje

akákoľvek úvaha súdu o najlepšom záujme maloletého dieťaťa, jeho veku, zdravotnom stave a citovej
väzbe na matku. Matka má za to, že v danom prípade bolo nevyhnutné dočasne upraviť pomery
účastníkov a to aj z dôvodu ochrany maloletého, keďže otec sa matke opakovane vyhráža, že
jej maloletého odoberie a zabezpečí jeho starostlivosť prostredníctvom svojej rodiny. Zároveň otec
uviedol, že zvažuje opätovný odchod za prácou do zahraničia, čo by v praxi znamenalo jeho dlhodobú

neprítomnosť a faktickú nemožnosť osobne zabezpečovať každodennú starostlivosť o maloletého. Za
takejto situácie existuje reálne riziko, že starostlivosť o maloletého by bola prenesená na tretie osoby,
čo však nie je v záujme maloletého. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Otec maloletého ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu
predchádzajúce, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že
odvolanie matky je čiastočne dôvodné.

9. Predmetom konania je neodkladná úprava pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas do

rozhodnutia vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

14. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné,
aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva

účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava
pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý
vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne
upraviť pomery. Práve z dôvodu naliehavosti môže súd rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených
skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy

je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky
dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia. Zároveň odvolací
súd pripomína, že pri nariadení neodkladného opatrenia treba vždy brať na zreteľ práva a povinnosti
oboch strán a pri jeho nariadení musí vychádzať z toho, aby právo jednej strany nebolo neprimerané
ohrozené alebo porušené na úkor druhej strany, teda nariadenie neodkladného opatrenia nesmie

neprimerane zasahovať do práv toho, voči komu sa má nariadiť.

15. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

16. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z Článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade
osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu vyžadujúceho
bezodkladnú potrebu dočasnej úpravy pomerov v záujme maloletého dieťaťa, je na mieste rozhodnúť

neodkladným opatrením.

17. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti,
pričom faktickú starostlivosť o maloleté dieťa dlhodobo zabezpečuje matka. Doposiaľ neboli práva
a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu upravené súdom a aktuálne prebieha na súde ich rozvodové

konanie. Obsahom spisu je osvedčené, že otec rešpektuje doterajší stav, kedy osobnú starostlivosť
o dieťa zabezpečuje matka maloletého, preto správne prvoinštančný súd nevidel dôvod na dočasné
zverenie maloletého A. do jej osobnej starostlivosti, s ktorým názorom sa odvolací súd stotožňuje.
Rovnako sa potom odvolací súd stotožňuje i so záverom o potrebe určiť otcovi povinnosť platiť výživné
na dieťa v nevyhnutnej miere, keďže z obsahu spisu treba považovať za osvedčené, že otec si svoju

vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu neplní žiadnym spôsobom a vzhľadom na to, že matka
je bez príjmu, je výživa dieťaťa ohrozená. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom prvoinštančného
súdu pokiaľ ide o primeranosť výšky výživného s poukazom na osvedčené skutočnosti a charakter tohto
inštitútu.

18. Pri určení jeho výšky bolo treba vychádzať z toho, že zmyslom ustanovenia § 366 CMP je
zabezpečenie výživy od povinného, ak nastane situácia, že výživa oprávneného je ohrozená. V zmysle
§ 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť s tým, že obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom každý rodič bez ohľadu

na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. V konaní o neodkladnom opatrení môže súd uložiť
rodičovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na myslitakú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa, medzi ktoré patrí predovšetkým
bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady
súvisiace s plnením školskej dochádzky. V danom prípade naliehavosť potreby predbežnej úpravy

pomerov vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu
spisu osvedčená bola, avšak odvolací súd nepovažoval výživné určené prvoinštančným súdom za
výživné v nevyhnutnej miere, ktoré by bolo postačujúce vzhľadom k veku a potrebám maloletého A..
V neposlednom rade je tomu tak aj z dôvodu, že matka sa aktuálne ocitla bez príjmov, ktoré by jej
samej umožňovali dieťa takmer v celom rozsahu živiť. Je totiž nepochybné, že suma vo výške 30% zo

sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ako správne poukazuje matka, vzhľadom na
jej výšku predstavuje iba zanedbateľnú časť finančných prostriedkov potrebných na výživu maloletého
dieťaťa (bez ohľadu na jeho vek), pričom výživné v uvedenej výške v zásade prichádza do úvahy
vtedy, ak možnosti a schopnosti povinného rodiča sú veľmi slabé, resp. súdu neznáme. Zo spisu je
zrejmé,žeobajarodičiamajúvyživovaciupovinnosťlenkmaloletémuA..Matkanepracuje,nemávlastný
príjem z dôvodu, že celodenne vykonáva starostlivosť o maloletého, ktorý má diagnostikované výrazné

separačné úzkosti, vyžadujúce stabilné prostredie a zachovanie kontinuity starostlivosti zo strany
matky. Matka požiadala o predĺženie rodičovského príspevku, pričom aktuálne poberá iba prídavky na
dieťa. Je preto dôvodné považovať v súčasnosti za osvedčené, že matka nedosahuje z objektívnych
dôvodov príjmy, ktoré by jej dovoľovali samej dieťa živiť a preto prevažná časť výživy dieťaťa musí byť
zabezpečená z príjmov druhého rodiča. Ohľadom otca ako druhého rodiča je osvedčené, že neplatí

žiadnevýživné,hocipracujealustráciouvSociálnejpoisťovnijenaterazpreukázanýjehopríjem(odvody
z vymeriavacieho základu 914,40 eur naposledy 01/2026, predtým od 10/2025 - do 12/2025 - 741 eur,
od 01/2025 - do 09/2025 - 715 eur). Matka poukazovala na ďalšie príjmy otca (faktúry vystavené otcom
za rok 2025), ktoré však nepreukazujú výšku priemerných čistých príjmov otca, pričom v rámci konania
o nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na charakter tohto inštitútu, súd nemá priestor na to,

aby vykonával náležité dokazovanie na preukázanie reálnych schopností a možností povinného rodiča
a toto ani nie je účelom predmetného konania. Bolo preto namieste vychádzať zo skutočností, ktoré
možno aktuálne považovať za osvedčené z obsahu spisu.

19. Vedený týmito úvahami odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné uložiť otcovi povinnosť platiť výživné

na maloletého A. v sume 150 eur mesačne, teda v nevyhnutnej miere postačujúcej na zabezpečenie
základných potrieb dieťaťa, medzi ktoré patrí predovšetkým bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické
potreby a zdravotná starostlivosť (vzhľadom na útly vek dieťaťa ešte maloletý nemá náklady súvisiace
s plnením školskej dochádzky). Matka mesačné výdavky na maloletého síce vyčíslila na sumu 490 eur,
ale takéto výdavky jednak matka nepreukázala a jednak odôvodnenosť výdavkov dieťaťa sa v zásade

posudzuje v závislosti od životnej úrovne rodičov, ktorá v súčasnosti nie je vôbec preskúmaná. Preto
odvolací súd nemal osvedčenú výšku matkou tvrdených odôvodnených potrieb maloletého. Pri určení
výšky výživného tak súd bral do úvahy vek dieťaťa a výsledky analýzy Ministerstva financií SR, z ktorých
vyplýva,ževýchovadieťaťastojívpriemeremesačnecca280eur.Vychádzajúczuvedeného,považoval
potom v danom prípade za primeranú sumu výživného zo strany otca 150 eur, majúc za to, že uvedená

suma spolu s matkou poberanými prídavkami na dieťa vo výške 60 eur, poskytne dostatok finančných
prostriedkov na zabezpečenie základných potrieb dieťaťa tak, aby jeho výživa do skončenia konania
vo veci samej nebola ohrozená. Takto určená výška výživného zohľadňuje zistené okolnosti prípadu a
zároveň je primeraná účelu § 366 CMP.

20. Zároveň odvolací súd dal za pravdu prvoinštančnému súdu, ktorý v prevyšujúcej časti návrh matky
zamietol, pretože nebola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi v zmysle
podaného návrhu. Tvrdenie matky uvádzané v odvolaní, že otec sa jej opakovane vyhráža odobratím
maloletého s tým, že zabezpečí jeho starostlivosť prostredníctvom svojej rodiny, nie je obsahom spisu
osvedčené. Súd si nemohol bez ďalšieho osvojiť takéto tvrdenie matky, ktoré matka v konaní ničím

konkrétnym nepodložila. Naopak, zo spisu vyplýva, že otec rešpektuje doterajší a súčasný stav, kedy
sa o maloletého stará jeho matka a z odvolania matky tiež vyplýva, že otec zvažuje opätovný odchod
za prácou do zahraničia, čo by znamenalo nemožnosť faktickej starostlivosti o maloletého z jeho strany.
Táto otázka bude zisťovaná v rámci dokazovania vo veci samej, v ktorom konaní až po vykonaní
riadneho a úplného dokazovania súd rozhodne, aký model osobnej starostlivosti o dieťa bude v jeho

najlepšom záujme. Vychádzajúc zo zákonnej zásady, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia, nemôže súd vydať neodkladné opatrenie, ktorým rodičovské práva niektorého z rodičov bez
osvedčenia potreby úpravy obmedzí tak, ako to matka žiadala.21. Vedený týmito úvahami, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa ust.
§ 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia a vo zvyšku uznesenie z dôvodu vecnej
správnosti výrokom II. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov konania odvolací

súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP).

22. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).