Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Ek/3233/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125460218
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Schmidt
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125460218.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: mal. A. B., nar: 19.10.2023,
Hviezdoslavova 251/86, 059 16 Hranovnica zák. zast.: C. B., nar: 30.3.2005, Hviezdoslavova 251/86,
059 16 Hranovnica proti povinnému: D. E., nar: 22.11.2001, F. XXX/X, XXX XX G. o vymoženie
zameškaného výživného vo výške 500 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr.
Štefan Šviderský so sídlom exekútorského úradu Ul.Hronského 1811, 09345 Vranov n/Topľou, IČO:

35513136, pod č. 178EX 1269/25, o návrhu povinného na čiastočné zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu v časti vymoženia zameškaného výživného v sume 180 EUR podľa § 61k ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II.Súdnávrhpovinnéhonazastavenieexekúcievozvyšnejčastipodľa§61lods.3Exekučnéhoporiadku
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa prostredníctvom súdneho exekútora návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu
dňa 18.12.2025 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného za obdobie 01.03.2025
– 30.09.2025 vo výške 500 EUR, na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Poprad,
sp. zn. 15Pc/4/2025 zo dňa 23.09.2025, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 01.11.2025 (ďalej len
„Exekučný titul“).

2. Súd po preskúmaní návrhu a príloh k nemu vydal dňa 19.12.2025 poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemuexekútoroviJUDr.ŠtefanŠviderskýsosídlomexekútorskéhoúraduUl.Hronského1811,09345
Vranov n/Topľou, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 178EX 1269/25.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 22.12.2025 bolo povinnému doručené do vlastných rúk

dňa 05.01.2026. Podanie povinného - návrh na čiastočné zastavenie exekúcie zo dňa 25.02.2026
bolo podané na poštovú prepravu dňa 02.03.2026 a poverenému súdnemu exekútorovi bolo doručené
dňa 04.03.2026. Súd konštatuje, že návrh na čiastočné zastavenie exekúcie povinného bol podaný po
zákonom stanovenej 15 dňovej lehote.

4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 25.02.2026 uvádza dôvody, pre ktoré žiada

začatú exekúciu v časti zastaviť. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný uvádza, že cit: „Týmto sa
chcem odvolal' voči výške pohľadávky, nakoľko som 250 EUR zaplatil poštovým poukazom na adresu
zákonného zástupcu oprávneného a to C. B., Hviezdoslavova 251/86, 059 16 Hranovnica. A to dňa
10.12.2025 150 EUR a dňa 10.02.2026 100 EUR na dôkaz čoho predkladám kópie týchto dokladov
o zaplatení. Čiže moja pohľadávka na výživnom je aktuálne 250 EUR. Preto žiadam zrušiť exekučný
príkaz na pohľadávku vo výške 500 EUR.“5. Oprávnený sa napriek výzve súdneho exekútora k návrhu povinného na čiastočné zastavenie
exekúcie nevyjadril.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa
osobitnéhopredpisu,prektorýsúuznaniealebovýkoncudziehoexekučnéhotituluneprípustné,ibažeho

bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní

predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný
účinok nemajú.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví
a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“),
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2,3 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič
bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima a nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

14. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov a o zmene a doplnení ďalších právnych predpisov (ďalej len „SUP“), od súdneho poplatku

sú oslobodení: navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšenie, ako aj v konaní o
uplatnenie práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo
vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom.17. Spravidla súd určí vyživovaciu povinnosť tomu rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej
starostlivosti. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a
povinností. Všeobecná úprava rodičovských práv a povinností pre prípad, že rodičia spolu nežijú, je

obsiahnutá v § 36 ods. 1 ZoR. V zmysle tejto úpravy ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Dohoda je možná v rámci súdneho konania.
Ustanovenie pokrýva všetky prípady, keď rodičia spolu nežijú, a to či už počas manželstva, alebo mimo
neho.

18. „Z povahy výživného je zrejmé, že výživné na dieťa je osobným právom dieťaťa voči rodičom,
ktorým vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona, ktorú v prípade, že sa dobrovoľne neplní
súd určuje samostatným výrokom a v prípade maloletého dieťaťa spolu s označením osoby povinnej
ho preberať za maloleté dieťa od osoby povinnej výživou dieťaťa. Zákonným predpokladom zmeny
právoplatného rozsudku o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí preto len úvaha, že
doterajšie výživné na maloleté deti je neprimerané, pretože inak by došlo k neprípustnosti reparácie

právoplatného rozhodnutia súdu. Zmenu pomerov je súd povinný skúmať na strane všetkých účastníkov
konania, t.j. nielen na strane maloletých detí, ako osôb oprávnených výživou, ale aj na strane každého z
rodičov,akoosôbpovinnýchvýživou,pričomzároveňmusíísťozmenutýchokolností(najednejčidruhej
strane), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozsudku.“ (Rozsudok Okresného súdu Bratislava III
sp. zn. 51P/500/2014).

19. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom
je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie
návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť
tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku

exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie
exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu
podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok
proti nesprávnym rozhodnutiam. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem
všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená.

Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie
tvrdených skutočností. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a
ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti. Pre vykonávacie konanie platí, že
sa v ňom vymáha plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd nesmie skúmať
vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase

vzniku exekučného titulu existuje. Znamená to, že exekučný súd nemôže prehodnotiť, že vymáhaná
pohľadávka nevznikla. Základným predpokladom na zákonné vedenie exekúcie voči povinnému je
existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba také rozhodnutie, ktoré
je vykonateľné, čo je v tomto prípade Rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 15Pc/4/2025 zo dňa
23.09.2025, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 01.11.2025.

20. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom,
v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti,
ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

21. Napriek skutočnosti, že povinný zmeškal zákonnú 15 dňovú lehotu na podanie návrhu na zastavenie
exekúcie a neuviedol žiadne skutočnosti v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 prvá veta Exekučného
poriadku, súd považoval za potrebné zaujať stanovisko k námietkam obsiahnutých v predmetnom
návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie.

22.Súdzastavíexekúciuvočipovinnémuibavprípadochuvedenýchv§61kods.1Exekučnéhoporiadku
a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak
bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon
cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),

alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

23. V zmysle výroku II. Rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 15Pc/4/2025 zo dňa 23.09.2025
sa otec mal. dieťaťa D. E. zaväzuje prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 70 EUR mesačne,počnúc dňom 1.3.2025, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Ďalej sa
povinný zaväzuje zaostalé výživné za obdobie od 1.3.2025 do 30.9.2025 v sume 500 EUR uhradiť do
31.10.2025 k rukám matky. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako aj ním

priložených dôkazov dospel k záveru, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bol povinný
v omeškaní s plnením časti vyživovacej povinnosti určenej právoplatným a vykonateľným súdnym
rozhodnutím za obdobie od 01.03.2025 do 30.09.2025. Povinný pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie dňa 11.11.2025 uhradil k rukám, matky sumu 70 EUR a dňa 10.12.2025 sumu 70 EUR a sumu
180 EUR. Po podaní návrhu na vykonanie exekúcie povinný hradil dňa 10.02.2026 sumu 70 EUR

a sumu 100 EUR. Keďže platby v sume 70 EUR možno započítať ako úhrady bežného výživného, časť
zameškaného výživného teda povinný pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie uhradil vo výške
180 EUR. Exekúcia teda mala byť vedená nie na sumu zameškaného výživného v sume 500 EUR ale
po zohľadnení čiastočnej úhrady len vo výške 320 EUR.

24. Na základe uvedeného preto exekučný súd exekúciu na zameškané výživné za uvedené obdobie

vo výške 180 EUR podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil. (I. výrok)

25. Súd má za to, že povinný vo svojom návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie nepreukázal také
okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik celého vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd

dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie
o zastavení celej exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto
návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie zo dňa 25.02.2026 podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku vo zvyšnej časti zamietol. (II. výrok)

26. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie

27. Podľa § 199d ods. 1. Exekučného poriadku. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie

28. V súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie si povinný a oprávnený neuplatnili nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Súd o nich preto nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.