Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/155/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124210047
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2124210047.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Kristíny Srnkovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava,
so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa matky C. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, B., a otca G. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. E. XXXX/XXX, I., zastúpeného spoločnosťou AK Petrovič s.r.o., so sídlom

Kollárova 566/32, Trnava, IČO: 54 980 682, v konaní o návrhu matky na nahradenie súhlasu otca s
návštevou predškolského zariadenia maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného
súdu Trnava č.k. 40P/169/2024 – 83 zo dňa 25.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žiaden z účastníkov
n e m á nárok na náhradu trov konania.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Uznesením zo dňa 25.04.2025 súd prvej inštancie konanie vo veci zastavil (výrok I.) a súčasne
rozhodol, že matka je povinná zaplatiť otcovi náhradu trov konania vo výške 529,33 eur do troch dní od
právoplatnosti uznesenia (výrok II.).

Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa matka návrhom zo dňa 16.12.2024 domáhala nahradenia súhlasu
otca maloletého dieťaťa s návštevou predškolského zariadenia Materská škola J. K. v obci J. K.. Otec
žiadal návrh matky zamietnuť.
Dňa 23.04.2025 bolo súdu prvej inštancie doručené späťvzatie návrhu matky v celom rozsahu so
žiadosťou o zastavenie konania. Preto matka požiadala o zrušenie termínu pojednávania určeného
na deň 25.04.2025. Otec so zastavením konania súhlasil, nesúhlasil však s matkou navrhovaným

spôsobom rozhodnutia o trovách konania tak, že by ich náhrada nemala byť priznaná ani jednému z
účastníkov konania. Otec trval na tom, aby mu bol voči matke priznaný nárok na náhradu trov konania,
nakoľko od počiatku považoval návrh matky za nedôvodný, čo vyplýva aj z jeho písomných podaní.
Súd prvého stupňa uviedol, okrem iného, že vzhľadom na dispozitívny úkon matky ako navrhovateľky,
ktorá vzala návrh na začatie konania späť v celom rozsahu dva dni pred prvým pojednávaním, keď z
povahy predmetu sporu išlo o konanie podľa § 35 zákona o rodine, ktoré je nepochybne návrhovým

konaním, pričom žiaden z účastníkov nevyjadril na výzvu súdu nesúhlas so zastavením konania z
vážnych dôvodov, konanie zastavil.
Súd konštatoval, že návrh matky na nahradenie súhlasu otca na podanie žiadosti na zápis maloletého
dieťaťa do predškolského zariadenia v obci J. K. nepochybne stratil opodstatnenie najneskôr dňa
16.03.2025.Otecužvovyjadreníkpodanémunávrhumatkyzodňa25.02.2025tvrdil,žematkadlhodobo
nežije na kopaniciach, keďže sa zdržiava v C., príp. na inom jemu neznámom mieste. Vo vyjadrení k

žiadosti matky o odročenie pojednávania otec upozornil na to, že k odovzdaniu maloletého dieťaťa medzi
rodičmi nedošlo na adrese J. K., L., resp. kopanice, ani raz. Z uvedeného tak súd dospel k záveru, že jespravodlivým v tomto prípade odklonenie sa od generálnej klauzuly mimosporového konania, keď nejde
o osobitné konania vymedzené v § 53 CMP a matka zjavne nedôvodným návrhom zavinila vznik trov
na strane otca.

Právny zástupca otca si na pojednávaní dňa 25.04.2025 uplatnil trovy konania v sume 529,33 eur.
Matka a jej právny zástupca sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnili, žiadali zrušiť určený
termín pojednávania menej ako 48 hodín pred určeným termínom. Matka a procesný opatrovník sa na
pojednávanie nedostavili, preto súd zhodnotil návrh otca na priznanie nároku na náhradu trov konania
a rozhodol, že náhradu trov konania otcovi prizná, pričom pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania

súd postupoval v súlade s §§ 11, 13a ods. 1 a ods. 3 písm. a), c) a § 13 ods. 4 veta druhá Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za tri úkony právnej služby: prevzatie
a príprava právneho zastúpenia, vyjadrenie k návrhu vo veci samej, vyjadrenie k späťvzatiu návrhu,
celkovo 3 úkony po 114,15 eur, a za jeden úkon právnej služby účasti na nemeritórnom pojednávaní
dňa 25.04.2025 vo výške 1 v sume 28,54 eur. Pri uplatnení režijného paušálu za uvedené štyri úkony

právnej služby, všetky vykonané v roku 2025, predstavuje tak suma náhrady trov konania (3 x 114,15
eur + 28,54 eur + 4 x 14,84 eur) x DPH 23 %, sumu 529,33 eur, ktorú uložil súd matke uhradiť otcovi do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, k rukám právneho zástupcu otca.

2.
Proti tomuto uzneseniu v časti rozhodnutia o náhrade trov konania podala matka v zákonnej lehote
odvolanie, viniac súd prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietala, že pri podaní návrhu doručeného súdu dňa 16.12.2024 nemohla objektívne predpokladať,
že aj keď v tom čase boli jednoznačne preukázané predpoklady na nahradenie súhlasu otca, teda návrh

bol podaný dôvodne, procesný postup účastníkov konania a vývoj ich vzájomných vzťahov pri hájení
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa vyústi do späťvzatia návrhu dňa 23.04.2025. Matka nerozumie
odôvodneniu rozhodnutia súdu, že najneskôr dňa 16.03.2025 návrh stratil svoje opodstatnenie. Matka
doručila súdu návrh 16.12.2024, teda 3 mesiace pred dňom uvedeným súdom ako najneskorší deň
jeho opodstatnenosti, a aj keby, matka nevie, aký to má vplyv na priznanie trov otcovi. Rodičia majú

sledovať spoločnú komunikáciu a reálne zabezpečenie starostlivosti v živote dieťaťa, nie sledovať
administratívne konania. Matka podala späťvzatie návrhu o mesiac neskôr, ako by súd zrejme považoval
za akceptovateľné, čiže dôvodom pre priznanie trov otcovi je, že nepodala späťvzatie súdu v čase medzi
16.03.2025 až 23.04.2025.
Z dôvodu, že medzi rodičmi prebiehali a naďalej prebiehajú vzájomné rokovania, bolo a je

pravdepodobné, že dôjde k uzavretiu rodičovskej dohody vo veci úpravy rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, v rámci ktorej sa vyrieši aj sporná otázka, ktoré predškolské zariadenie bude
maloleté dieťa navštevovať. V nadväznosti na uvedené je nesporné, že návrh bol podaný dôvodne, a až
následne v konaní nastali okolnosti, pre ktoré s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa nebolo
účelné ďalej v konaní pokračovať. Pripisovať zastavenie konania na jej ťarchu nie je prípustné, pretože

práve matka hospodárne a ústretovým krokom vzala žalobu späť v celom rozsahu, a to bezodkladne
spolu s oznámením o prevzatí právneho zastupovania, ešte pred vykonaním prvého pojednávania, ktoré
zároveň žiadala zrušiť.
Odvolateľka namietala tiež uplatnenie odmeny zástupcu otca za úkon vyjadrenie sa k späťvzatiu návrhu
a rovnako tak aj za účasť na pojednávaní, na ktorom sa neriešilo nič iné, len späťvzatie návrhu.

Navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku II. zmenil tak, že súd žiadnej zo strán
nárok na náhradu trov konania neprizná.

3.
Procesný opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté

uznesenie v celom rozsahu potvrdiť.

4.Otecmaloletéhovovyjadreníkodvolaniumatkyuvádzal,žesrozhodnutímsúdusúhlasívcelomrozsahu
a považuje ho za správne a zákonné.
Podľa jeho názoru návrh matky nebol podaný dôvodne ani v čase jeho podania a ani následne. V marci

(16.03.2025) mu matka správou oficiálne oznámila to, čo bolo zrejmé už od podania návrhu, a to, že
miestom jej bydliska je M. XX, C.. Súd teda správne skonštatoval, že minimálne k uvedenému dátumu
mala matka otázku materskej školy na kopaniciach vyriešenú a musela si byť vedomá toho, že ňou
podaný návrh stratil akékoľvek opodstatnenie. Napriek tomu matka nevykonala vo vzťahu k svojmu
návrhu žiaden procesný úkon, dňa 22.04.2025 požiadala o odročenie pojednávania, a keď otec vyjadril

svoj nesúhlas s odročením, dňa 23.04.2025 svoj návrh stiahla. Samozrejme, je pravdou, že rodičia sú
povinní reálne zabezpečovať starostlivosť o maloletého, avšak ak je súdne konanie začaté na vlastný
návrh a teda vo vlastnej dispozícii, má účastník povinnosť konať včasne a bdelo a najmä sa zdržiavať
účelných ( správne zrejme účelových ) a nedôvodných návrhov.
Tvrdil, že medzi rodičmi neprebiehala počas predmetného konania žiadna komunikácia smerujúca k
dohode, ani žiadne rokovania a už vôbec nie na úrovni právnych zástupcov, a keď matka v žiadosti

o odročenie pojednávania zo dňa 22.04.2024 uviedla, že majú prebiehať vzájomné rokovania medzi
rodičmi a má byť vysoko pravdepodobné, že dôjde k uzatvoreniu komplexnej rodičovskej dohody, v
rámci ktorej by mala byť vyriešená otázka, ktoré predškolské zariadenie bude maloletý navštevovať, on
obratom reagoval, že žiadne rokovania neprebiehali.
Otcovi v súvislosti s nedôvodným návrhom matky a následnou neskorou a chaotickou procesnou

aktivitou matky vznikli výdavky, ktoré by inak vynaložiť nemusel, a to trovy právneho zastúpenia.
Reagoval na návrh matky na výzvu súdu vyjadrením, vyjadril sa aj k späťvzatiu návrhu matky na výzvu
súdu a napokon sa dostavil na pojednávanie, ktoré nebolo zrušené, nebol upovedomený, že nie je
potrebné sa na pojednávanie dostaviť, teda trovy mu za všetky tieto úkony bez jeho pričinenia vznikli.
Matka síce tvrdí, že návrh bol podaný dôvodne a až následne v konaní mali nastať okolnosti, pre ktoré s

ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa nebolo účelné ďalej v konaní pokračovať, tieto okolnosti
však nerozvádza a ani (a to najmä) nerozviedla do písomného podania - späťvzatia návrhu.
Hoci matka tvrdila, že pripisovať zastavenie konania na jej ťarchu je neprípustné, opak je pravdou.
Matka plne začala súdne konanie podaním nedôvodného návrhu, sama vlastným správaním popisuje
skutkové okolnosti inak a netransparentne a napokon bez udania akéhokoľvek dôvodu návrh deň pred

pojednávaním stiahla. Matka uvádzala, že spolu s oznámením o prevzatí právneho zastupovania pred
vykonaním prvého pojednávania žiadala pojednávanie zrušiť, uvedené však nie je pravdou, pretože
matka navrhla dňa 22.04.2025 pojednávanie odročiť, nie zrušiť.
Otec poukazoval aj na ďalšiu svojvoľnú aktivitu matky, ktorá už tretíkrát podala žiadosť o prijatie
maloletého do materskej školy bez jeho vedomia a súhlasu. Už tretíkrát vyplnila čestné vyhlásenie

zákonného zástupcu o tom, že zadováženie súhlasu otca je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a
neznesie odklad, a snažila sa docieliť prijatie maloletého do Základnej školy s materskou školou N. O. P.
XX K.. Otec sa dozvedel o tejto aktivite matky popierajúcej jeho práva a maloletého, ignorujúc zákon až
z rozhodnutia uvedenej materskej školy o neprijatí maloletého, ktoré mu bolo doručené dňa 24.06.2025,
pričom notifikáciu o doručovaní obdržal o 15.31 hod. Jedná sa o Rozhodnutie č. MŠ31/2025 zo dňa

24.06.2025 a škola neprijala maloletého z dôvodu, že zistila, že matkou udaná adresa: M. XX, K. C. nie
je adresou trvalého pobytu maloletého, ale pravdepodobne korešpondenčnou adresou.
Otec si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za spísanie vyjadrenia k odvolaniu matky vo výške
57,08 € (ako polovičný úkon 1/13 výpočtového základu) + režijný paušál 14,84 € + DPH 23% = 88,46
€. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. potvrdil ako vecne správne a matku

zaviazal povinnosťou zaplatiť mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 88,46 € do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.

5.
K vyjadreniu otca podala stanovisko matka maloletého, ktorá opakovane uvádzala, že jej návrh na
nahradenie súhlasu otca s podaním žiadosti o zápis maloletého dieťaťa do predškolského zariadenia
v J. K. bol v čase podania 16.12.2024 dôvodný, čo potvrdzoval predovšetkým opakovaný nesúhlas
otca so zápisom dieťaťa do tejto škôlky, ako aj skutočnosť, že ona v tom čase v uvedenej lokalite

reálne bývala a zabezpečovala tam každodennú starostlivosť o maloletého. Podľa jej názoru nemožno
akceptovať retrospektívne prehodnocovanie opodstatnenosti návrhu len na základe neskoršej zmeny
situácie. Zmena bydliska, ku ktorej došlo najneskôr v marci 2025, a z ktorej otec vyvodzuje automatickú
stratu dôvodnosti návrhu, nemá taký právny význam, aký jej pripisuje. K tejto zmene došlo v časeprebiehajúcich rokovaní medzi rodičmi o alternatívnom riešení predprimárneho vzdelávania maloletého,
pričom tieto rokovania boli dôvodom, pre ktorý matka návrh napokon vzala späť.
Právne zastúpenie otca, ako aj jeho účasť na pojednávaní, boli v danom rozsahu nadbytočné a

neprimerané okolnostiam, pričom tieto výdavky nevznikli v dôsledku zavineného konania matky.
Matka prejavila ochotu riešiť otázku škôlky mimosúdnou cestou, čomu zodpovedalo aj jej späťvzatie
návrhu, pričom otec sám žiadne rokovania neinicioval, nevyvinul žiadnu ústretovosť, napriek tomu
teraz požaduje náhradu trov, ktoré vznikli výlučne na základe rozhodnutia súdu nevyhovieť odročenie
pojednávania. Výrokom súdu sa matke fakticky vyčíta, že späťvzatie návrhu nepodala o niekoľko

dní skôr, hoci späťvzatie bolo podané pred prvým pojednávaním a za okolností, keď otec nesporne
súhlasil so zastavením konania. Spravodlivosť v zmysle § 55 CMP musí byť v každom jednotlivom
prípade vykladaná materiálne, nie formalisticky. Nemožno automaticky považovať vznik výdavkov jednej
strany za dôvod ich náhrady druhou stranou, a to najmä vtedy, keď tieto výdavky vznikli bez zavinenia
druhej strany, resp. výlučne v dôsledku procesného postupu súdu, ktorý nevyhovel žiadosti o zrušenie
pojednávania, hoci mal k dispozícii späťvzatie návrhu aj výslovný súhlas otca so zastavením konania.

Neexistoval právny dôvod na vykonanie pojednávania a už vôbec nie na vyvolanie ďalších procesných
úkonov zo strany otca. Skutočnosť, že súd pojednávanie ponechal a uskutočnil ho len z formálneho
dôvodu overenia stanoviska, hoci ho už mal písomne k dispozícii, ide výlučne na vrub procesného
postupu súdu a nie na ťarchu matky.
Uvádzala ďalej, že podľa ustálenej judikatúry nie je možné priznať náhradu trov konania v prípade, ak

bolispôsobenévýlučneprocesnýmpriebehom,ktorýbolmimodispozícienavrhovateľa,aktentoriadnea
včas návrh vzal späť. Matka neporušila žiadnu zo svojich procesných povinností, podala dôvodný návrh,
ktorýneskôrzdôvodovhospodárnostiavsnaheomimosúdneriešenievzalaspäťeštepredrozhodnutím
vo veci. Nevyvolala žiadne zbytočné náklady na strane otca, ktoré by si on nemohol predvídavo ušetriť,
najmä ak už písomne vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu. Naopak, vyvolanie ďalších úkonov bolo

výsledkom súdneho postupu, nie vinou matky.

7.
Vo svojom vyjadrení k stanovisku matky otec tvrdil, že doposiaľ nie je zrejmé, ako sa matka operatívne
mala prispôsobovať záujmu maloletého. Bolo výlučne záujmom matky sa presťahovať na kopanice,

maloletý sa opakovane vyjadril, že sa mu tu nepáči. Starostlivosť o dieťa má vychádzať zo stabilného
zázemia a prostredia a nie, ako si matka zjavne myslí, sťahovania dieťaťa (opakovane) podľa vlastných
nálad, resp. aktuálnych životných postojov. Ešte v januári 2024 tvrdila matka, že bude žiť v C..
Matka vo svojom vyjadrení uvádzala, že späťvzatie návrhu prezentuje jej snahu zabrániť ďalšiemu
sporu a zohľadňuje celkový vývoj situácie vo vzťahu k najlepšiemu záujmu dieťaťa, nemalo k nemu

prísť z ľahostajnosti, či formalizmu. Zjavne matka nemala ani minimálnu snahu zabrániť ďalšiemu
sporu, pretože návrhom doručeným súdu dňa 08.07.2025 sa domáhala, aby súd nahradil súhlas otca s
podaním prihlášky a následným prestupom maloletého dieťaťa na plnenie predprimárneho vzdelávania
naZákladnejškolesmaterskouškolou,N.O.P.XX,K.,vškolskomroku2025/2026.Otecjepresvedčený,
že matka má snahu mu finančne poškodzovať, o čom svedčí jej procesná aktivita. Matka mala síce

právo návrh stiahnuť, avšak pri jej procesnej aktivite, si následne musí byť vedomá aj dôsledkov s tým
súvisiacich - vo forme náhrady trov konania a to v kontexte aj ostatných súdnych konaní a sťahovania
sa matky.
Otecsiuplatnilnáhradutrovodvolaciehokonaniaanavrhoval,abyodvolacísúdnapadnutéuznesenievo
výroku II. potvrdil ako vecne správne a matku zaviazal povinnosťou zaplatiť mu náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 176,92 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

8.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ CMP - zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – matka (§ 359,

§ 362 ods. 1 CSP - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) a § 7 ods. 1 CMP, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj jeho
vydaniu predchádzajúci postup súdu prvého stupňa, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a
§ 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.

9.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov
môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí
úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

Podľa § 54 CMP, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy
konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé.

Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

10.
Všeobecné pravidlo formulované v ustanovení § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania zdôrazňuje výnimočnosť úspešného uplatňovania nároku na náhradu
trov v konaniach podľa civilného mimosporového poriadku, obmedzuje ho na konania špecifického
charakteru uvedené v ustanovení § 53, o ktoré v danom prípade nejde, a v ustanovení § 55 na konania,
okolnosti ktorých umožňujú usudzovať o spravodlivosti priznania náhrady trov niektorému z účastníkov.
Dôvod priznania nároku na náhradu trov konania tu nemôže spočívať vo výsledku konania,

ale, príkladmo, v okolnostiach umožňujúcich posúdenie návrhu ako zjavne bezdôvodného alebo
šikanózneho (zneužívajúceho výkon práva na poškodenie protistrany ), v osobných a majetkových
pomeroch účastníkov a podobne.

11.

V danom prípade sa odvolací súd nemôže stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o naplnení
predpokladov pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP vychádzajúcim podľa formulácie odôvodnenia
uznesenia zo zistenia súdu, (1) že návrh stratil opodstatnenie najneskôr dňom 16.3.2025, zo zistenia,
(2) že ide o návrh zjavne nedôvodný, alebo zo skutočnosti, (3) že matka žiadala zrušiť vo veci nariadené
pojednávanie menej ako 48 hodín pred termínom jeho konania, prípadne z kombinácie týchto zistení.

Odhliadnuc už od nejednoznačnosti takéhoto odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, v rozpore
s názorom súdu prvého stupňa, nič nenasvedčuje zjavnej nedôvodnosti návrhu matky v čase začatia
konania, nakoľko podľa súdu predložených listín maloletý A. predškolské zariadenie v J. K. na základe
rozhodnutia riaditeľky tohto zariadenia zo dňa 1.10.2024 reálne navštevoval a jeho predprimárne
vzdelávanie tu bolo ukončené na základe rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu dňom

19.11.2024.
Samotné konštatovania zistení, že sa návrh stal neopodstatneným najneskôr dňom 16.3.2025 a že
matkažiadalazrušiťvovecinariadenépojednávaniemenejako48hodínpredjehokonaním(25.4.2025),
súvisia zrejme s predpokladom, že by otcovi náklady spojené s účasťou na tomto pojednávaní nevznikli
v prípade skoršej požiadavky matky na zrušenie vytýčeného pojednávania, resp. skoršieho späťvzatia

návrhu.
V tejto súvislosti ale nemožno opomenúť, že sa otec a jeho právny zástupca pojednávania zúčastnili
po tom, čo im bolo súdom prvého stupňa oznámené späťvzatie návrhu a po tom, čo súdu dňa
24.4.2025 oznámili svoj súhlas s týmto úkonom matky (charakter konania a skutočnosť, že otec v jeho
priebehu návrh na nahradenie súhlasu druhého rodiča s navštevovaním iného predškolského zariadenia

maloletým nepodal, neumožňujú ani teoreticky predpokladať existenciu dôvodu pre jeho nesúhlas
s procesným úkonom matky a pre jeho neakceptovanie súdom).
Účasť na pojednávaní je pritom podľa procesného predpisu právom účastníka, nie jeho povinnosťou
(s výnimkou súdom vyžadovanej účasti za účelom výsluchu účastníka), preto otec maloletého sám
zodpovedá za svoje náklady vynaložené neúčelne v súvislosti s účasťou na pojednávaní, výsledkom

ktorého je bez pochybností zastavenie konania.

12.Vychádzajúc z týchto zistení a úvah odôvodňujúcich prijatie záveru o nenaplnení podmienok pre
aplikáciu ustanovenia § 55 CMP odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o
náhrade trov konania podľa § 388 CMP zmenil rozhodnutím, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania.

13.
Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§52CMP,aplikujúcvšeobecnúzásadu
náhrady trov konania v mimosporovom konaní, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania.

14.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).