Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/105/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010102
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3823010102.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Miroslavy Šibíkovej a Mgr. Martina Vozára v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom C., D. E. XXXX/XXX, F. G., na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. apríla 2026
prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/19/2023 zo dňa
09.07.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/19/2023 zo dňa 09.07.2025 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) súd prvého stupňa rozhodol tak, že obžalovaných 1/ A. B. uznal za vinného z pokračovacieho
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 173 ods.1, ods.3, písm. a), e) Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. j) Trestného zákona, s poukazom na § 135d) písm. c) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v
znení zákona číslo 40/2024 Z.z. (ďalej len „Tr. zák.“), na tom skutkovom základe, že

- od presne nezisteného času roku 2017 až do dňa 31.12.2020 z doposiaľ presne nezistených miest
si zabezpečoval a zadovažoval od neznámych osôb omamné a psychotropné látky - najmä kokaín,
ktoré drogy následne neoprávnene prechovával a to najmä v rodinnom dome v A. C. H. I. D. E. XXXX/

XXX, tiež v rodinnom dome v Obci G. E. XX, ale aj na rôznych iných miestach prievidzského okresu,
ako aj v mŕtvych schránkach, ktoré sa nachádzali v katastrálnom území Obce Bojnice, pričom za
účelom finančného profitu ich ďalej distribuoval a predával ďalším osobám, či už svojím dealerom alebo
konečným konzumentom, ako napríklad J. A., A. A., K. E., A. G., pričom kokaín takto predával minimálne
jedenkrát do mesiaca za sumu 100 eur za gram, konkrétne

J. A. predával kokaín v uvedenom období na rôznych miestach v Meste Prievidza nepravidelne, ale
opakovane, asi tak raz za mesiac 1 až 2 gramy kokaínu za sumu 100 eur až 200 eur, teda za cenu 1
gram kokaínu za sumu 100 eur,

A. A. predával kokaín v uvedenom období na rôznych miestach v Meste Bojnice opakovane a to asi tak
1 - 2-krát do mesiaca a to po 1 - 2 gramoch kokaínu, pričom 1 gram predal za 100 eur,

K. E. predával kokaín v uvedenom období na rôznych miestach opakovane a to 0,5 gramu kokaínu za
sumu 50 eur,

A. G. predal kokaín v presne nezistenom čase, v lete v roku 2017 alebo v roku 2018 a to v Prievidzi, na
nezistenej čerpacej stanici PHM Slovnaft a to 3 gramy kokaínu za sumu 300 eur a asi o mesiac neskôr

aj v Bratislave na Hradskej ulici, pri Pentagone, konkrétne 1 gram kokaínu za sumu 100 eur,pričom kokaín je zaradený v zmysle Zákona číslo 139/1998 Z.z. O omamných látkach, psychotropných
látkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisovdoII.skupinypsychotropnýchlátok,nadržbuktorých
je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva SR, ktorým nedisponoval, pričom v uvedenom období

sa dopustil aj nasledujúceho protiprávneho konania a to tým spôsobom, že

dňa 07.06.2019 v presne nezistenom čase na presne nezistenom mieste v okrese Prievidza odovzdal
K. E. za účelom ďalšieho predaja omamnú a psychotropnú látku - konkrétne kokaín, ktorý ju následne
dňa 07.06.2019 v čase okolo 15:00 hodiny v Meste Bojnice, časť Dubnica, na parkovisku pri

futbalovom ihrisku cez J. A. predal za sumu 1.000 eur osobe L. A., pričom sa jednalo o skladačku z
alobalu o rozmeroch 5 x 3 centimetre s obsahom bieleho prášku, pričom podľa znaleckého posudku
Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava, číslo PPZ-KEU-BA- -M./XXXX
táto látka obsahovala 9,733 gramu kokaínu s prímesou levamizolu s priemernou koncentráciou účinnej
látky kokaínu 67,0 % hmotnostných, obsahujúca 6.521 mg absolútneho kokaínu, pričom predložené
množstvo považoval ústav za minimálne 217 bežných jednotlivých dávok drogy, ktoré sú spôsobilé po

aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa (konzumenta), ktorého hodnota bola stanovená na 973,30 eur,
pričom finančné prostriedky získané z uvedeného predaja následne K. E., ktorý ich prevzal od J. A.,
ktorý ich zas prevzal od L. A. odovzdal obžalovanému A. B.,

dňa 14.06.2019 v presne nezistenom čase na presne nezistenom mieste v okrese Prievidza odovzdal K.

E. za účelom ďalšieho predaja omamnú a psychotropnú látku - konkrétne kokaín, ktorý dňa 14.06.2019
v čase okolo 14:40 hodiny v Meste Prievidza, pri Obchodnom dome KAUFLAND cez J. A. predal za
sumu 2.000 eur osobe L. A., pričom sa jednalo o igelitový sáčok o rozmeroch cca 20 x 15 centimetrov
s obsahom bieleho prášku v tvare kvádra so zrezanými rohmi, ktorý mu zabezpečil K. E., pričom
podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava, číslo PPZ-KEU-

BA-EXP-2019/7848 táto látka obsahovala 21,177 gramu kokaínu s prímesou levamizolu s priemernou
koncentráciou účinnej látky kokaínu 64,3 % hmotnostných, obsahujúca 13.617 mg absolútneho kokaínu,
čopovažovalústavzaminimálne454bežnýchjednotlivýchdávokdrogy,ktorésúspôsobilépoaplikovaní
ovplyvniť psychiku užívateľa (konzumenta), ktorého hodnota bola stanovená na 2.117,70 eur, pričom
finančné prostriedky získané z uvedeného predaja následne K. E., ktorý ich prevzal od J. A., ktorý ich

zas prevzal od L. A. odovzdal obžalovanému A. B.,

dňa 27.06.2019 v presne nezistenom čase na presne nezistenom mieste v okrese Prievidza odovzdal
K. E. za účelom ďalšieho predaja omamnú a psychotropnú látku - konkrétne kokaín, ktorý dňa
27.06.2019 v čase okolo 15.00 hodiny v Meste Prievidza, na čerpacej stanici OMV predal za sumu

4.300 eur osobe L. A., pričom sa jednalo o zatavené vákuovo balené igelitové vrecko o
rozmeroch cca 10 x 20 centimetrov s obsahom bieleho prášku, ktorý podľa znaleckého posudku
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava, číslo PPZ-KEU-BA-EXP-2019/8318 obsahoval
49,950 gramu kokaínu s prímesou levamizolu s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaínu 65,9
% hmotnostných, obsahujúca 32.917 mg absolútneho kokaínu, čo ústav považoval za minimálne

1097 bežných jednotlivých dávok drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa
(konzumenta), ktorého hodnota bola stanovená na 4.995 eur, pričom finančné prostriedky získané z
uvedeného predaja následne K. E., ktorý ich prevzal od J. A., ktorý ich zas prevzal od L. A. odovzdal
obžalovanému A. B..

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 173 ods.3 Tr. zák., § 38 ods.2 Tr. zák. k nepodmienečnému
trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.
2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd zároveň napadnutým rozsudkom obžalovaného 2/ N. H., nar. XX.XX.XXXX v Bojniciach,

uznal za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods.1 Tr. zák., za čo mu súd podľa § 171
ods.1 Tr. zák., § 38 ods.2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace, ktorého výkon mu
podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods.1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní
18 (osemnásť) mesiacov. Zároveň súd obžalovaného 2/ podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku (ďalej

len „Tr. por.“) oslobodil spod obžaloby Okresného prokurátora v Prievidzi, sp. zn. 2Pv 419/19/3307-125,
pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c), d), ods.2 písm. b),
c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., na tam uvedenom skutkovom základe,pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Obžalovaný H. sa deň
po vyhlásení rozsudku vzdal práva na podanie odvolania aj za osoby oprávnené podať odvolanie v jeho
mene. Prokurátor prítomný pri vyhlásení rozsudku sa vzdal práva podať proti nemu odolanie vo vzťahu

ku všetkým výrokom k obom obžalovaným ihneď po vyhlásení rozsudku. Predmetný rozsudok teda
nadobudol právoplatnosť voči obžalovanému 2/ N. H. dňom 10.07.2025.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť voči obžalovanému 1/ A. B., pretože
ihneď po jeho vyhlásení podali obžalovaný A. B. ako aj jeho obhajca proti rozsudku odvolanie čo do

výroku o vine, treste ako aj proti konaniu, ktoré tomu predbiehalo. Prokurátor prítomný pri vyhlásení
rozsudku sa vzdal práva podať proti nemu odolanie vo vzťahu ku všetkým výrokom k obom obžalovaným
ihneď po vyhlásení rozsudku.

Obžalovaný A. B. odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajoba v dôvodoch
odvolania uviedla nasledovné:

„Podané odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/19/2023 zo dňa 09.07.2025,
ktorým ma súd uznal za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm.
a), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, s poukazom na § 135
písm. d) Trestného zákona a odsúdil ma na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov odôvodňujem

nasledovne. Súd pri hodnotení jednotlivých výpovedí postupoval formálne a nepostupoval dôsledne. Je
to zrejmé, aj zo samotného odôvodnenia, v ktorom na rozdiel od skutkovej vety, v ktorej som obvinený
z predaja kokaínu v celom odôvodnení je spomínaný heroín. Ďalej poukazujem na skutočnosť, že v
mojom prípade nebol žiaden záchyt drogy, ale celé obvinenie stojí len na svedeckých výpovediach.
Záchyt kokaínu bol naopak uskutočnený u svedkov (odsúdených za obchodovanie s omamnými a

psychotropnými látkami) K. E. a J. A.. Tento obchod bol monitorovaný príslušníkmi Policajného zboru za
súčasnéhonasadeniaagenta.Niejetedazrejmé,zakéhodôvodu,pokiaľbysombolzdrojomzaisteného
kokaínu,bysomnebolzadržanýspolustýmitodvomaosobami,najmäkeďišloosústavnémonitorovanie
zamerané nielen na pôvod drog, ale aj na odovzdanie peňazí a to za situácie, kedy tieto dve osoby neboli
nijako obozretné a nepoužívali žiadne sofistikované metódy. Navyše pokiaľ súd podrobne preskúma

obsah jednotlivých výpovedí týchto „svedkov“, je zrejmé, že moje meno obaja vyslovili súčasne, po
určitomčase,pričommojaosobabolavykreslenávrôznych„vymyslených“situáciách(akodovozdrogzo
zahraničia), na ktoré si pri výsluchu pred súdom už ani nepamätali. Nakoniec na základe výpovedí týchto
dvoch svedkov bola vykonaná aj domová prehliadka a prehliadka nebytových priestorov a pozemkov,
počas ktorých žiadne omamné a psychotropné látky zaistené neboli. Pokiaľ ide o osobu A. A. k tomu

uvádzam, že síce ho poznám, avšak nešlo o môjho kamaráta. Pokiaľ by súd podrobne skúmal jeho
výpoveďatonajmäzprípravnéhokonania,všimolbysi,žejehovýpoveďjeešteneurčitejšiaavmnohom
odlišná od J. A. a K. E.. Pokiaľ ide o spôsob a miesta, na ktorých si odo mňa údajne drogy zabezpečoval
a údaje chodil ku mne domov. Na hlavnom pojednávaní neuhádal ani jeden z obchodov, o ktorých v
prípravnom konaní tvrdil, že sme sa pred nimi stretávali. Pokiaľ ide o osobu J. A., ten v prípravnom

konaní uviedol ,že kupoval drogy od K. E. a nevie, odkiaľ ich mal on. Ďalej si dovoľujem uviesť aj to,
že súd čítal zápisnicu o výsluchu N. B., z ktorej bolo zrejmé, že ide o intrigána, ktorý všetko vie, hoci
nikde nebol. Práve on so mnou ma spory a on nahovoril A. G., aby so mnou skúsil dohodnúť nejaký
drogový obchod. O nič také som ani nemal záujem a z tohto dôvodu sa to neuskutočnilo. To, že sú tu
štyri osoby, ktoré tvrdia, že odo mňa drogy kupovali nie je pravda, avšak pravdou je, že som s niektorými

z nich drogy užíval. Myslím si, že ich výpovede sú len dôsledkom snahy pomôcť sami sebe v trestnom
konaní ((K. E., J. A.) resp. svojím rodinným príslušníkom (A. A.) alebo sa ochrániť pred podozrením z
obchodovania s drogami (A. G.). Pokiaľ tu súd akcentuje aj na množstvo, ktoré zakúpil agent od J. A., k
tomu uvádzam, že z vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že objednávky agenta sa stupňovali, pričom mohlo
ísť aj o provokáciu zo strany agenta. Vzhľadom na skutočnosť, že J. A. a K. E. využili inštitút vyhlásenia

o vine, postup agenta súd nepreskúmal. Podľa môjho názoru však za týchto okolností by súd musel
preskúmať podmienky nasadenia agenta a jeho postupy vo vzťahu k osobám, na ktoré bol nasadený,
aby mohol daný skutok a jeho rozsah posudzovať v tomto konaní. Pokiaľ ide o výšku trestu odňatia
slobody vo výmere 7 rokov pre prípad uznania viny uvádzam, že súd nevyhodnotil všetky podstatné
okolnosti. Podľa môjho názoru mal aj prihliadať na čas, ktorý uplynul od údajného spáchania skutku

a na to, že som netrestaný. Podľa môjho názoru za daných okolností aj v prípade uznania viny súd
môže ísť pod spodnú hranicu trestu odňatia slobody stanovenú za daný skutok. Vzhľadom na uvedené
si dovoľujem súdu navrhnúť, aby napadnutý rozsudok zrušil a spod obžaloby ma oslobodil.“Prokurátor sa k podanému odvolaniu obžalovaného do dňa konania verejného zasadnutia nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného A. B., prokurátor krajskej prokuratúry navrhol

odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obhajoba navrhla odvolaniu
obžalovaného vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1

Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu samosudcu okresného súdu (ďalej len ako „samosudca“), ktorý
predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého výroku rozsudku samosudcu o uznaní viny obžalovaného,
z obsahu odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkane
procesné chyby v rámci konania, pričom odvolací súd nezistil v postupe samosudcu ani existenciu
takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §

371 ods. 1 Tr. por.

Nakoľko obžalovaný náležite podrobne nezdôvodnil svoje odvolanie, resp. len formálne namietal
odvolacie dôvody v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), teda podal odvolanie aj proti konaniu, ktoré
napadnutýmvýrokomrozsudkupredchádzalo,bezbližšiehoodôvodneniasvojhoodvolaniavčastitýchto

odvolacích dôvodov. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním obžalovaného B.
napadnutých výrokov o vine a treste napadnutého rozsudku, obžalovaný v dôvodoch podaného
odvolania nenamietal žiadne konkrétne procesné nedostatky. Pokiaľ obžalovaný v odôvodnení svojho

odvolania namieta, že hoci je obžalovaný z predaja kokaínu, súd niekde v odôvodnení rozsudku používa
slovo heroín. Odvolací súd poukazuje na to, že obžalovaný bol uznaný za vinného za to, že od presne
nezisteného času roku 2017 do dňa 31.12.2020 z doposiaľ presne nezistených miest si zabezpečoval
a zadovažoval od neznámych osôb omamné a psychotropné látky – najmä kokaín, ktoré drogy následne
neoprávneneprechovával..Jepotrebnéuviesť,žehocibolobžalovanýuznanýzavinnéhopredovšetkým

z predaja kokaínu a okresný súd v odôvodnení rozsudku uvádza namiesto toho heroín v niektorých
častiach rozsudku, nie je to tak závažná procesná chyba, pre ktorú by odvolací súd mal zrušiť napadnutý
rozsudok. Jedná sa len o pisársku chybu, nakoľko po vykonanom rozsiahlom dokazovaní je evidentné,
že obžalovaný sa zaoberal kúpou, predajom, zadovážením a prechovávaním najmä kokaínu.

Odvolací súd považuje za neopodstatnenú odvolaciu námietku obžalovaného B. spočívajúcu v tom, že
jeho osoba mala byť výpoveďami svedkov vykreslená v rôznych vymyslených situáciách – ako napr.
dovoz drog zo zahraničia, na ktoré si svedkovia pri výsluchu na súde na hlavnom pojednávaní už
pamätať nemali. K uvedenému odvolací súd uvádza, že obhajoba poukazuje na to, že v konaní nebolo
obžalovanémuB.preukázané,žebypsychotropnálátkydovážalzcudziny,pretonazákladevykonaného

dokazovania okresný súd zohľadnil pri uznaní viny obžalovaného aj skutočnosti, ktoré pred súdom na
hlavnom pojednávaní preukázané neboli, a preto z obžaloby vypustil skutočnosti, ktoré by zakladali
vinu obžalovaného za dovoz drog zo zahraničia, nakoľko po vykonanom rozsiahlom dokazovaní súd
nemal za preukázané, že by obžalovaný Krč dovážal psychotropné látky z cudziny, ani to, že by páchal
trestnú činnosť po dlhší čas. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd považuje predmetné námietky

obžalovaného ohľadom procesného postupu súdu za nedôvodné.

Obžalovaný poukázal len na to, že odvolanie podáva aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, čo
mázakladaťdôvodnazrušenienapadnutéhorozsudkuvzmysle§321ods.1písm.a)Tr.por.Nazáklade
preskúmania obsahu spisového materiálu a obsahu napadnutého rozsudku však odvolací súd nezistil

žiadne procesné pochybenia zo strany okresného súdu a nestotožnil sa tak s formálnymi námietkami
obhajoby proti procesnému postupu súdu, ktoré rozsudku predchádzali, teda nezakladali zákonný dôvod
pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.ObžalovanýA.B.ďalejvdôvodochsvojhoodvolanianamietalodvolacídôvodpodľa§321ods.1písm.b)
Tr. por. Odvolací súd skúmal chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä nejasnosť alebo neúplnosť
jeho skutkových zistení alebo to, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre

rozhodnutie. Pokiaľ ide o správnosť odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu, z odvolania a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že obžalovaný
v dôvodoch svojho odvolania namietal správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných
dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru o preukázaní viny
obžalovaného A. B. zo spáchania skutku uvedeného v napadnutom rozsudku okresného súdu. Podľa

názoru odvolacieho súdu obžalovaný teda namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným
súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Obžalovaný vo
svojom odvolaní v podstate namieta, že súd pri hodnotení jednotlivých výpovedí svedkov postupoval
formálne a nepostupoval dôsledne. Poukázal na výsluchy štyroch osôb (svedkov A. A., J. A., K. E.,
A. G.), ktoré mali tvrdiť, že od obžalovaného kupovali drogy, čo nebola pravda, pravdou však bolo, že
s niektorými týmito osobami drogy užíval. Uviedol, že ich výpovede sú dôsledkom ich snahy pomôcť

sami sebe v trestnom konaní (K. E., J. A.), svojim rodinným príslušníkom (A. A.) či ochrániť sa pred
podozrením z obchodovania s drogami (A. G.). V jeho odvolacích námietkach ďalej poukázal na
hodnotenie vykonaných dôkazov – že v jeho prípade nebol žiaden záchyt drog ako aj na použitie inštitútu
nasadenia agenta, ktorý bol monitorovaný príslušníkmi PZ, u ktorého sa podľa obžalovaného mohlo
jednať aj o provokáciu, keď sa jeho objednávky drog cez uvedené osoby stupňovali. Túto skutočnosť

súd nepreskúmaval, nakoľko J. A. a K. E. mali využiť v ich trestnom konaní inštitút vyhlásenia o vine.

V súvislosti s odvolaním obžalovaného A. B. namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov
zostranyokresnéhosúduodvolacísúdpovažujezapotrebnépoukázaťnato,žehodnotenievykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány

činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či
ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje
nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu
jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa

logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje
vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich
logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol
správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré

je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť

žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých
smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné

pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
v skutkovej vete napadnutého rozsudku majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a
nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj

v nesprávnej aplikácii jednej zo základných zásad trestného konania „v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v
zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného

dokazovania dospel ku správnemu skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy preukázali
vinu obžalovaného A. B. zo spáchania pokračovacieho zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 173 ods.1,ods.3, písm. a), e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, s poukazom na
§ 135d) písm. c) Trestného zákona.

V súvislosti s tvrdením obžalovaného B. v dôvodoch odvolania ohľadom toho, že v jeho prípade nebol
žiaden záchyt drogy, ale podľa neho celé jeho obvinenie stojí iba na svedeckých výpovediach, že
záchyt bol u svedkov, ktorí boli za drogovú trestnú činnosť už odsúdení, pričom tento obchod bol
monitorovaný príslušníkmi PZ za použitia agenta, pričom podľa obžalovaného sa objednávky agenta
stupňovali, teda išlo o provokáciu zo strany agenta, odvolací súd poukazuje na to, že obžalovaný

A. B. je zo spáchania skutku nie len výpoveďami svedkov A. A., K. E., J. A., N. B. a A. G., ako aj
znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi. V konaní bol podstatný dôkaz záchyt drog – kokaínu, ktorý
bol zaistený prostredníctvom agenta (L. A.), na základe ktorých bolo možné znaleckým skúmaním určiť
minimálne množstvo, kvalitu a hodnotu predmetného kokaínu, pričom hodnota bola vyššia ako 2.660
eur na čiernom trhu v danej oblasti. Inštitút agenta bol podľa odvolacieho súdu v predmetnom trestnom
konaní použitý v súlade so zákonom, pri objednávkach z jeho strany sa nejednalo o provokáciu. Zo

záverov znaleckých posudkov KEU PZ SR PPZ-KEU-BA-EXP-2019/7558 vyplýva, že zaistené a vydané
veci od L. A. zo dňa 07.06.2019 obsahovali látku, ktorá obsahovala 9,733 gramu kokaínu s prímesou
levamizolu s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaínu 67,0 % hmotnostných, obsahujúca 6.521
mg absolútneho kokaínu, pričom predložené množstvo považoval ústav za minimálne 217 bežných
jednotlivých dávok drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa (konzumenta),

ktorého hodnota bola stanovená na 973,30 eur. Zo znaleckého posudku KEU PZ SR PZ Bratislava, číslo
PPZ-KEU-BA-EXP-2019/7848vyplýva,žezaistenéavydanéveciodL.A.zo dňa14.06.2019obsahovali
látku, ktorá obsahovala 21,177 gramu kokaínu s prímesou levamizolu s priemernou koncentráciou
účinnej látky kokaínu 64,3 % hmotnostných, obsahujúca 13.617 mg absolútneho kokaínu, čo považoval
ústav za minimálne 454 bežných jednotlivých dávok drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť

psychiku užívateľa (konzumenta), ktorého hodnota bola stanovená na 2.117,70 eur. Zo znaleckého
posudku KEU PZ SR PPZ-KEU-BA-EXP-2019/8318 vyplýva, že zaistené a vydané veci od L. A.
zo dňa 27.06.2019 obsahovali látku, ktorá obsahovala obsahoval 49,950 gramu kokaínu s prímesou
levamizolu s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaínu 65,9 % hmotnostných, obsahujúca 32.917
mgabsolútnehokokaínu,čoústavpovažovalzaminimálne1097bežnýchjednotlivýchdávokdrogy,ktoré

sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa (konzumenta), ktorého hodnota bola stanovená
na 4.995 eur. Z vykonaného dokazovania zaistené množstvo drog celkovo 80,86 g kokaínu predstavuje
v zmysle aktuálneho Trestného zákona (§ 135d písm. c) a Príloha č. 1 k Tr. zák.) značné množstvo
zaistenej drogy.

V súvislosti s tvrdením obžalovaného B. v dôvodoch odvolania ohľadom toho, že svedkovia, ktorí ho
usvedčujú sú nedôveryhodní, že ich výpovede sú dôsledkom snahy pomôcť sami sebe v trestnom
konaní (voči svedkom J. A., K. E., A. A., ktoré bolo z tohto konania vylúčené na samostatné konanie
a skončené právoplatným odsudzujúcim rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/135/2019
zo dňa 15.01.2020), odvolací súd poukazuje na to, že okrem zaistených drog, ktoré boli podrobené

znaleckému skúmaniu a množstva listinných dôkazov, bola vina obžalovaného B. preukázaná aj
výpoveďami svedkov: A. A., K. E., J. A., N. B. a A. G.. Okresný súd pri hodnotení dôkazov, sa
s predmetnou námietkou obžalovaného vysporiadal už v napadnutom rozsudku, kde správne poukázal
nato,žezvýpovedísvedkovA.A.,J.A.vyplýva,žesobžalovanýmA.B.bolikamarátiaodobžalovaného
v rokoch 2017 - 2018 kupovali kokaín a to asi pol roka, pričom za kokaín obžalovanému platili za

jeden gram sumu 100 eur. Svedok J. A. vo svojej výpovedi taktiež uviedol, že sused B. ho požiadal
o zabezpečenie 10 gramov, on oslovil svedka K. E., aby tento zabezpečil od obžalovaného A. B., čo
svedok aj urobil, obžalovaný K. E. kokaín predal, následne mu ho odovzdal a on mu zaň zaplatil. Túto
výpoveď potvrdil svedok K. E., ktorý uviedol, že je pravdou, že mu písal J. A. správu, že potrebuje kokaín
presvojhokamaráta,pretoonišielzaobžalovanýmA.B.,odtohtoprevzalkokaínatovtrochprípadocha

tento zaniesol v dvoch prípadoch J. A. a raz osobe, ktorá ho od neho žiadala, pričom sa jednalo o agenta,
všetky peniaze za predaný kokaín od J. A., resp. od toho agenta zaniesol obžalovanému A. B.. V konaní
bolo preukázané, že obžalovaný B. predával kokaín týmto osobám aj pre ich potrebu, obžalovaný mal
kokaín uložený doma v zásuvke a mal aj vytvorené mŕtve schránky pri dome v Pravenci, v Bojniciach, pri
strome. Z výpovede svedka G. mal súd preukázané, že mu obžalovaný predal kokaín v lete v roku 2017

až 2018 a to v Prievidzi, na nezistenej čerpacej stanici PHM Slovnaft, a to 3 gramy kokaínu za sumu
300 eur a asi o mesiac neskôr mu kokaín predal aj v Bratislave, na O. I. G. G. a to konkrétne 1 gram
kokaínu za sumu 100 eur. Svedkovia: J. A., A. A. a K. E., boli odsúdení za to, že pôsobili ako dealeri
pre obžalovaného A. B., pričom boli dlhoroční kamaráti, teda súd nezistil skutočnosti, teda dôvod, prektorý by krivo obviňovali obžalovaného zo žalovaného skutku. Preto na základe všetkých vykonaných
dôkazoch, mal okresný súd správne vinu obžalovaného B. tak ako bola uznaná v napadnutom rozsudku
zapreukázanú,atoprepokračovacízločinnedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedov

alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 173 ods.1, ods.3 písm. a), e) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, s poukazom na § 135d) písm. c) Trestného
zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z.z., pretože neoprávnene kúpil a následne
predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, t.j. psychotropné látky predával viac ako trom

osobám, pričom predané množstvo omamnej látky presahuje značné množstvo.

Z vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že skutkové zistenia okresného súdu majú úplnú oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe
preskúmaniaobsahuspisovéhomateriáluodvolacísúddospelkzáveru,žeokresnýsúdsavodôvodnení

napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal
riadne odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal obžalovaný
B. v dôvodoch svojho odvolania. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by
mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri
hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil vady napadnutého

rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Z dôvodov podaného odvolania vyplýva, že obžalovaný namietal neprimeranú prísnosť uloženého trestu
odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Podľa obžalovaného
mal súd prihliadnuť aj na čas, ktorý uplynul od spáchania skutku ako aj na skutočnosť, že je netrestaný

a podľa neho mohol súd trest uložiť pod spodnú hranicu trestu odňatia slobody za daný skutok. Odvolací
súd sa nestotožnil s názorom obhajoby o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody, uloženého
obžalovanému v prejednávanom prípade.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne ustálil v zmysle

ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. priťažujúce a poľahčujúce okolností keď u obžalovaného nezistil
žiadne poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Tr. zák. ani žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle §
37 Tr. zák. Okresný súd správne obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j)
Tr. zák., že viedol riadny život, s poukazom na priestupkovú minulosť obžalovaného. Zároveň súd
správne obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. p) Tr. zák., nakoľko v danej

veci sa jedná o závažnú drogovú trestnú činnosť a bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom
obžalovaný od začiatku trestného stíhania vinu popiera, s orgánmi činnými v trestom konaní ani so
súdom nespolupracuje, preto ohľadom dokazovania jeho viny bolo vykonané rozsiahle dokazovanie
jednak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom, preto čas od spáchania skutku po vyhlásenie
rozsudku v danom prípade nie je neprimerane dlhé, pričom samotná obžaloba na súd bola podaná dňa

28.02.2023 rozsudok bol vyhlásený dňa 09.07.2025. V danej veci tak ako okresný ani odvolací súd
nezistil také mimoriadne okolnosti prípadu ani pomery páchateľa, pre ktoré by súd aplikoval ustanovenia
o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
tak, ako to v závere odvolania navrhol obžalovaný Krč. Okresný súd tak správne ukladal obžalovanému
trest na samotnej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby (trest odňatia slobody na 7 až

15 rokov za trestný čin podľa § 173 ods. 3 Tr. zák.). Podľa správneho právneho posúdenia bolo potom
prihliadané na priťažujúce a poľahčujúce okolností, a uložený trest je na samej minimálnej dolnej hranici
trestnej sadzby. Uloženie nepodmienečného trestu súd vzhľadom k okolnostiam spáchania skutku a
osobe páchateľa uložil správne.

Pochybenie zo strany okresného súdu odvolací súd teda vo výroku o treste odňatia slobody nezistil.
Pokiaľ ide o závažnosť trestného činu obžalovaného B. na základe zistených skutočností jeho prípadu,
významných pre určenie druhu a výmery trestu v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., odvolací súd poukazuje
na to, že na základe okresným súdom správne zistených skutočností, významných pre posúdenie
závažnosti trestného činu, spáchaného obžalovaným v prejednávanom prípade, ani odvolací súd nezistil

existenciu takých skutočností, ktoré by viedli k záveru o potrebe ďalšieho zvýšenia uloženého 7-ročného
nepodmienečného trestu odňatia slobody u obžalovaného s poukazom na závažnosť trestného činu ako
aj na osobu páchateľa.Odvolací súd za správny a zákonný posúdil aj napadnutý výrok súdu prvého stupňa o zaradení
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do minimálneho stupňa stráženia s poukazom
na § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním činu

nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Vychádzajúc z toho, že ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli v prejednávanom prípade zistené
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu obžalovanému vo vyššej výmere, ako v dolnej hranici
zákonom ustanovenej sadzby, odvolací súd nepovažoval za dôvodný názor obžalovaného v odvolaní o

neprimeranej prísnosti trestu, uloženého obžalovanému napadnutým rozsudkom okresného súdu.

Z tohto dôvodu odvolací súd dodáva, že okresný súd sa správne vysporiadal v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zák. so všetkými okolnosťami prejednávanej trestnej veci, keď sa zaoberal aj osobou obžalovaného
a jeho sklonmi k páchaniu drogovej trestnej činnosti ako aj skutočnosťou za akých okolností obžalovaný
spáchal predmetný trestný čin, za čo v konečnom dôsledku správne ukladal nepodmienečný trest

odňatia slobody na samotnej dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby.

Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému okresným
súdom napadnutým rozsudkom v danom prípade nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti v zmysle §
321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd ďalej skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní obžalovaného
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,

že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd
v prejednávanom prípade nezistil existenciu akýchkoľvek vád napadnutého rozsudku uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri k nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.