Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125010314
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125010314.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov JUDr. Andrey

Kondllovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného voči výroku o treste rozsudku Okresného súdu Trnava z 20. novembra
2025, č. k. 8T/6/2025-136, na verejnom zasadnutí konanom 21. apríla 2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX v C. D., trvalé bydlisko E., C. XXX/X, prechodne F. XX, E.

o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 54
Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. e) Trestného zákona obžalovanému
ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v dobe výkonu trestu povinnej práce zameškané výživné
v rozsahu svojich schopností a možností.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo 20. novembra 2025, č. k.
8T/6/2025-136 (ďalej len napadnutý rozsudok), uznal A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. b) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) na skutkom základe tam uvedenom.

2. Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36
písm. l), § 38 ods. 2 a § 39 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8
(osem) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.
3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku si obe strany
ponechali lehotu na podanie odvolania. Prokurátorovi Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len prokurátor
OP) lehota na podanie odvolania márne uplynula. Obžalovaný voči rozsudku zahlásil odvolanie čo

do výroku o treste písomným podaním doručeným okresnému súdu 5. decembra 2025, podaným na
poštovú prepravu 4. decembra 2025.
4. Obžalovaný v odvolaní uviedol, že si je vedomí svojej povinnosti platiť výživné a úprimne ľutuje
obdobie, počas ktorého si túto povinnosť riadne neplnil. Uviedol, že jeho finančná situácia bola dlhodobonepriaznivá, avšak v súčasnosti nastúpil do nového zamestnania a jeho príjmy sú stabilizované. Výživné
začal riadne plniť a splácať aj dlžné výživné, potvrdenia o platbe bude elektronicky zasielať. Žiada
odvolací súd, aby prihliadol na jeho snahu o nápravu, aktuálnu pracovnú situáciu a zodpovedný prístup.

Prípadný nepodmienený trest odňatia slobody by zhoršil jeho finančnú situáciu a znemožnil mu plniť
výživné. S poukazom na uvedené žiadal napadnutý rozsudok zmeniť.
5. Prokurátor OP, ktorému bolo odôvodnené odvolanie obžalovaného riadne doručené, sa k nemu
v určenom čase písomne nevyjadril.
6. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 26.

januára 2026.
7. Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 21. apríla
2026, na ktorý sa dostavila prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len prokurátorka KP)
a obžalovaný, u ktorého nebola zachovaná 5-dňová lehota na prípravu, avšak súhlasil s jej skrátením.
Zákonné podmienky na vykonanie verejného zasadnutia tak boli splnené.
Po otvorení verejného zasadnutia predseda senátu podal na podklade spisu správu o stave veci

zameranú na otázky, ktoré treba na verejnom zasadnutí riešiť. Z písomného vyjadrenia G. H. z 2. apríla
2026 vyplynulo, že obžalovaný zročné výživné neuhradil, a že od vydanie napadnutého rozsudku neplatí
ani bežné výživné. Obžalovaný k tomu uviedol, že dcére I. dnes poukázal 90,- eur a G. H. 50,- eur.
Krajský súd považoval za potrebné na verejnom zasadnutí doplniť dokazovanie výsluchom
obžalovaného, preto k nemu pristúpil. Obžalovaný po zákonnom poučení na otázky súdu uviedol,

že právo odoprieť vypovedať nevyužíva, vypovedať bude. Z jeho výsluchu vyplynulo, že pracuje ako
šofér od 11. mesiaca 2025 pre spoločnosť J. C., pracuje tam na živnosť. Dosahuje mesačný príjem
okolo 2.000 eur. Má pracovný čas od pondelka do piatku, v rámci dňa nemá určený pracovný čas,
nakoľko sa jazdí aj do zahraničia. Mesačné výdavky u neho dosahujú asi 1.000 eur, tvorí ho nájomné
a ostatné výdavky ako telefón a cestovné. Neuhradil zročné výživné, nakoľko situáciu nezvládol, rozišiel

sa nedávno s partnerkou. Nemá v práci žiadne zdravotné obmedzenia. Jeho predstava o splácaní je
taká, že by posielal okolo 700-800 eur na výživné (bežné aj zročné), prebieha u neho aj exekúcia na
výživné,alesexekútoromjehodohodnutý,ževýživnémôževyplatiťpriamoH..Pokiaľideotrestpovinnej
práce, súhlasil by s jeho uložením, poukázal na to, že je potrebné ho skĺbiť s jeho prácou vodiča, keď aj
viac dní je na cestách, pracovať by mohol len cez víkendy, pričom každý druhý víkend má deti.

Keďže návrhy na doplnenie dokazovania neboli, súd vyhlásil dokazovanie za skončené.
V rámci konečných návrhov prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného podľa §
319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný ponechal rozhodnutie na úvahe odvolacieho súdu.
8. Krajský súd ako súd odvolací na podklade odvolania obžalovaného preskúmal napadnutý rozsudok
a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti

výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1
Tr.por.krajskýsúdpreskúmalzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutéhovýrokuotreste,akoajsprávnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie je dôvodné.
Ku konaniu, ktoré výroku o treste predchádzalo
9. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o treste, v

tomto smere žiadne námietky obžalovaný neuplatnil a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil.
Naopak, zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom výroku
o treste vykonal procesne správe a v podstate aj v rozsahu dostatočnom pre stavu veci a zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie. Doplnenie dokazovania krajský súdom bolo odôvodnené skutočnosťami,

na ktoré poukazoval obžalovaný na verejnom zasadnutí v rámci svojho prednesu k správe o stave veci.
K výroku o treste všeobecne
10. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, krajský súd považuje za potrebné na úvod pripomenúť niektoré
teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre

ukladanietrestovuvedenýchvust.§34ods.1,ods.3Tr.Zák.,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažnýzločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných

členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom

treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred spáchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí

súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu

trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným
činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to
nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s
prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a
to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri

určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262,
§ 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k
poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu
finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým

následkom trestného činu.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a

preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia

trestu do pôsobenia výchovného.
K výroku o treste konkrétne11. Obžalovaný v odvolaní v podstate označil trest za neprimerane prísny a žiadal o iný druh trestu. Skôr
ako krajský súd dá odpoveď na otázku prísnosti uloženého trestu, musel preskúmať, či bol pôvodný trest
uložený v súlade so zákonom.

12. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd u obžalovaného
správne ustálil existenciu jednej poľahčujúcej okolností podľa § 36 písm. l) Tr. zák.,
že sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval. Existenciu inej poľahčujúcej okolnosti
ani krajský súd nezistil a netvrdil ju ani obžalovaný v odvolaní. Priťažujúce okolnosti zistené neboli.
13. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd správne konštatoval, že ak sa obžalovaný súdenej úmyselnej

trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia vo veci
Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/43/2022, tak je s poukazom na ust. § 49 ods.
3 Tr. zák. vylúčené ukladať mu opäť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.
Rovnako správne okresný súd skonštatoval, že na tomto fakte nič nemení ani skutočnosť, že odsúdenie
vo veci Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/43/2022 je aktuálne také, že sa na obžalovaného hľadí,
akoby nebol odsúdený. Uvedená okolnosť totiž nijako neneguje fakt, že sa súdenej trestnej činnosti

dopúšťal v skúšobnej dobe. Správne tak okresný súd zdôraznil, že do úvahy prichádzalo buď uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo uloženie niektorého z alternatívnych trestov k trestu
odňatia slobody.
14. Okresný súd skonštatoval, že by iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody nenaplnil účel trestu,
a to aj s poukazom na povahu trestnej činnosti - zanedbanie povinnej výživy. Argumentoval,

že ak má obžalovaný plniť vyživovaciu povinnosť a túto neplnil, uloženie peňažného trestu by ešte
viac ohrozilo plnenie tejto povinnosti, keď by obžalovaný finančné prostriedky vynaložil na iný účel
než na plnenie vyživovacej povinnosti. Okresný súd za rovnako neúčelné považoval aj uloženie trestu
povinnej práce, keď podľa názoru súdu ide o trest príliš mierny vzhľadom na povahu trestnej činnosti a
trestnúminulosťobžalovaného,pričomzvýsluchuobžalovanéhovyplýva,žetentomázáujemvykonávať

pracovnú činnosť, a preto uloženie trestu povinnej práce by podľa názoru súdu nepôsobilo dostatočne
výchovnenaobžalovaného-súdbyobžalovanéhonútilkniečomu,očomobžalovanýtvrdí,žesámchce.
15. S úvahami okresného súdu sa krajský súd stotožnil len pokiaľ ide o peňažný trest. Pokiaľ ide o
trest povinnej práce, je opačného názoru a síce, že na jeho uloženie zákonné podmienky splnené
boli. Nielen v zmysle ust. § 54 ods. 1 Tr. zák., keďže obžalovaný sa dopustil prečinu, za ktorý zákon

umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje
päť rokov. Ale primárne s poukazom na ust. § 33a ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého tam, kde postačí
uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá
ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej
slobode, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode

páchateľa.
16.Krajskýsúdjetohonázoru,ževprípadeobžalovanéhomožnoúčeltrestustáledosiahnuťajuložením
sankcie nespojenej s ujmou na jeho osobnej slobode, tu najmä s cieľom predchádzať negatívnym
účinkom výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody ako je prerušenie sociálnych kontaktov a
efekt stigmatizácie, resp. prisonizácie. Závažnosť spáchaného prečinu, na ktorú poukazoval okresný

súd, sa podľa krajského súdu nevymyká z bežných medzí trestnej činnosti tohto druhu. Pokiaľ ide
o trestnú minulosť, obžalovaný bol v minulosti odsúdený za prečin sprenevery, ktoré odsúdenie má
už zahladené a okrem toho má evidované len dva priestupky v doprave. Z toho pohľadu sa podľa
mienky krajského súdu nejedná o tak kriminálne narušenú osobu, na ktorú by bolo nevyhnutne potrebné
pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. A krajský súd nezdieľa ani názor okresného súdu,

že záujem obžalovaného vykonávať riadnu pracovnú činnosť u neho znižuje výchovné pôsobenie tohto
druhu trestu. Práve okolnosť, že obžalovaný v týždni riadne pracuje a uložený trest povinnej bude musieť
vykonať do roka od jeho nariadenia a to osobne, vo svojom voľnom čase po víkendoch a bez nároku
na odmenu, bude na neho pôsobiť do budúcna nielen výchovne, ale podľa mienky krajského súdu aj
preventívne.

17. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, krajský súd za stavu veci a zákonu zodpovedajúci považoval
trest povinnej práce na samej hornej hranici 300 hodín. A keďže cieľom tohto trestného stíhania je okrem
iného aj primäť obžalovaného k riadnemu plneniu vyživovacej povinnosti na svoje deti, tak mu krajský
súd na posilnenie sledovaného účelu uložil v zmysle ust. § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. aj povinnosť
spočívajúcuvpríkaze zaplatiťvdobevýkonutrestupovinnejprácezameškanévýživnévrozsahusvojich

schopností a možností.
18. Nesplnenie vyššie uvedenej povinnosti pritom môže viesť k premene trestu povinnej práce aj
v situácii, že obžalovaný trest povinnej práce v celom rozsahu vykoná. V zmysle ust. § 55 ods. 4 Tr. zák.
totiž obžalovaný musí nielen vykonať práce, ale aj inak viesť riadny život (nedopúšťať sa trestných činov,ani priestupkov) a splniť uložené obmedzenia alebo povinnosti. Inak mu súd premení trest povinnej
práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi
jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

19. Takto individualizovaný trest zohľadňuje nielen závažnosť súdeného prečinu, formu zavinenia a
spôsobený následok, ale aj kajúcny postoj obžalovaného k trestnej činnosti vrátane jeho vyhlásenia
o vine, prevahu poľahčujúcich okolností a v neposlednom rade aj osobu obžalovaného a pozitívne
možnosti jeho nápravy. Krajský súd sa domnieva, že práve takto uložený trest zodpovedá všetkým
zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle ust. § 34 Tr. zák., teda že je trestom

primeraným a spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej
prevencie a zároveň morálne odsúdi konanie obžalovaného.
Záverečné zhrnutie
20. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako dôvodné, v
dôsledku čoho v napadnutom rozsudku zrušil celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a keďže to
dôkazná situácia umožňovala, tak vo veci sám rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte.

21. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.