Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 13, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8326010066
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8326010066.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Lucie Bašistovej a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.04.2026,
v trestnej veci obvineného A. B. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona, o sťažnosti
okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. 0T/6/2026 zo dňa 01.02.2026,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 241 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, pre okolnosti uvedené v
§ 214 ods. 1 Tr. poriadku, trestnú vec obvineného A. B. pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 30.01.2026 v čase okolo 16:20 hod. odcudzil z predajnej plochy predajne Pepco na ul. B. C. XX

D. E. 1 ks pánske športové nohavice v hodnote 11,- eur, takým spôsobom, že prechádzal po predajnej
ploche, kde si zobral do ruky pánske športové nohavice, z ktorých odstránil visačku, ktorú odhodil a
následne opustil predajnú plochu cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, kde bol v čase okolo 16:20 hod.
prichytený pracovníčkou predajne Pepco pred uvedenou prevádzkou, kde odcudzený tovar dobrovoľne
v nepoškodenom stave vrátil, čím spoločnosti Pepco Slovakia s.r.o. so sídlom F. X, XXX XX G. IČO: XX
XXXXXX,spôsobilkrádežouškoduvovýške11,-eur,pričomsadopustiltakéhokonaniaajnapriektomu,

že dňa 04.12.2025 bol postihnutý v rozkaznom konaní pokutou vo výške 30,- eur, uloženou Okresným
úradom v Humennom pod spisovým číslom OU HE-OVVS-2025/016530 za priestupok proti majetku
podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý spáchal dňa 26.08.2025
a dňa 08.08.2025 bol za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch postihnutý v blokovom konaní pokutou nezaplatenou na mieste vo výške 30,- eur,
uloženou Obvodným oddelením Policajného zboru v Humennom číslo pokutového bloku A 2200389116,

v obžalobe právne kvalifikovaný ako krádež podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona v znení účinnom od
27.12.2025, postúpil Okresnému úradu Humenné.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť v zákonnej lehote okresný prokurátor. V odôvodnení sťažnosti
uviedol, že sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi prezentovanými v odôvodnení uznesenia

okresného súdu a považuje ich za rozporné s účelom a zmyslom novelizovanej právnej úpravy Tr.
zákona. Podľa prokurátora obvinený spáchaním drobnej krádeže, pri existencii predchádzajúcich
postihnutí za priestupky proti majetku v dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacoch, naplnil formálne
znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona v znení účinnom od 27.12.2025. Zdôraznil
pritom, že aplikácia právnej normy má byť rýchla a účinná a pri vedomosti o stúpajúcej kriminalite
súvisiacej s drobnou krádežou, úvahy zákonodarcu smerovali k okamžitému postihnutiu páchateľov

priestupkovej recidívy. Výklad právnej normy o postihnutí za dva obdobné činy v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch po sebe až v čase datovanom po účinnosti novely Tr. zákona účinnejod 27.12.2025 je podľa názoru prokurátora v rozpore s úmyslom zákonodarcu. Takýmto výkladom by
dochádzalokaplikačnejnejednotnostiatakýmtovýkladombyzákonodarcadovolilfakticképokračovanie
v priestupkovej recidíve a až v prípade tretieho skutku by prichádzalo do úvahy vyvodzovanie

trestnoprávnej zodpovednosti. Nemožno preto neprihliadať na predchádzajúce postihnutia za priestupky
proti majetku a brať do úvahy iba tie, ktoré sú vo výpise z priestupkovej evidencie evidované
s dátumom právoplatného skončenia od 27.12.2025. Normatívny znak predchádzajúceho postihnutia
za dva obdobné činy je v tomto prípade podľa prokurátora naplnený a plne rešpektuje zásadu zákazu
retroaktivity trestnoprávnych predpisov, pretože Tr. zákon v tomto prípade nepostihuje páchateľa za dva

obdobné činy spáchané v minulosti, ale postihuje ho len za tretí skutok, ktorý bol spáchaný za účinnosti
novelizovanej právnej úpravy, a preto sa nemôže jednať o retroaktivitu. Predchádzajúce postihnutia sú
v tomto prípade len zákonným znakom, ktorý charakterizuje osobu páchateľa ako recidivistu. Prokurátor
v tejto súvislosti poukázal aj na skutkovú podstatu trestnosti opakovanej drobnej krádeže, ktorá bola
prvýkrát zavedená do Trestného zákona s účinnosťou od 01.01.2006 a poukázal aj na právoplatné
trestné rozkazy vydané Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 0T/2/2026 zo dňa 09.01.2026, sp. zn.

0T/3/2026 zo dňa 16.01.2026 a sp. zn. 0T/4/2026 zo dňa 19.01.2026, kedy okresný súd v skutkovo
totožných prípadoch uznal vinu zo spáchania stíhaného prečinu v zmysle podanej obžaloby. Vzhľadom
na uvedené prokurátor považuje vydané uznesenie okresného súdu za nezákonné, a preto navrhuje,
aby ho nadriadený súd ako nezákonné zrušil a vec vrátil na nové konanie a prejednanie.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia
§ 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť napadnutého výroku uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal
sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že
sťažnosť síce nie je dôvodná, aj keď dôvody na postúpenie veci na priestupkové konanie sú iné, než
aké uviedol okresný súd.

Z obsahu spisu vyplýva, že prokurátor podal dňa 31.01.2026 na obvineného A. B. obžalobu pre prečin
krádežepodľa§212ods.1písm.g)Tr.zákonanatomskutkovomzáklade,akotovovýrokunapadnutého
uznesenia uviedol okresný súd.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obvinený sa za účinnosti Trestného zákona v znení
zákona č. 416/2025 Z. z. dopustil iba skutku zo dňa 30.01.2026 a za predchádzajúce priestupky
proti majetku bol právoplatne postihnutý pred účinnosťou novely Trestného zákona, preto tento
skutok zo dňa 30.01.2026 nie je trestným činom. Okresný súd zastáva názor, že konanie, ktoré sa
obvinenému kladie za vinu môže byť trestným činom len za predpokladu, že všetky znaky skutkovej

podstaty uvedeného trestného činu nastali za účinnosti Trestného zákona a teda, ak sa páchateľ
za účinnosti novely Trestného zákona po dni 27.12.2025 dopustí všetkých priestupkov proti majetku a je
za nich aj postihnutý a spácha ďalší, teda tretí takýto skutok v určenom období dvanástich mesiacov.
Podľa okresného súdu je tak páchateľ vopred už pred páchaním prvého priestupku upozornený,
že spáchanie tretieho skutku môže byť trestným činom. To však neplatí, ak postih za priestupky nastane

pred účinnosťou novely Trestného zákona, pretože páchateľ nemôže vedieť, že v budúcnosti postih
za jeho priestupky bude podmienkou trestnosti ďalšieho skutku a spätné pôsobenie Trestného zákona
je neprípustné.

S odôvodnením okresného súdu sa krajský súd nestotožňuje. Napriek tomu dospel krajský súd k záveru

o správnosti výroku napadnutého uznesenia z iných dôvodov, na ktoré krajský súd poukáže.

Podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona účinného od 27.12.2025 prečinu krádeže sa dopustí ten, kto
si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za dva obdobné činy v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý.

Už v uznesení, ktorým krajský súd v predmetnej veci rozhodol o sťažnosti okresného prokurátora
proti uzneseniu okresného súdu o nevzatí obvineného do väzby, krajský súd uviedol, že z hľadiska
časovej pôsobnosti sa posudzuje vždy konanie, za ktoré je páchateľ aktuálne stíhaný a pri skutkových
podstatách, ktoré sú formulované spôsobom „bol už postihnutý“, „bol už odsúdený“ a podobne nemusia

všetky znaky skutkovej podstaty časovo vzniknúť až po účinnosti zákona, ale postačí, ak existujú
v okamihu spáchania relevantného (tretieho) skutku.Pre trestnosť činu nového trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona je
preto rozhodujúce, aby až tretie protiprávne konanie bolo spáchané po 27.12.2025 tak, ako to bolo aj
v tomto konkrétnom prípade.

Krajský súd vzhľadom na dokazovanie vykonané v prípravnom konaní môže konštatovať, že obvinený
sa skutku kladeného mu za vinu dopustil. Tento záver odôvodňuje samotná výpoveď obvineného,
ktorý sa ku spáchaniu skutku priznal a oľutoval ho, pričom ako dôvod svojho konania uviedol, že mu
bola zima. Skutočnosť, že sa obvinený dopustil skutku vyplýva aj z výpovede poškodenej B. H., ktorá

obvineného videla v predajni a keď vychádzal von, videla, že ma niečo pod bundou schované. Išla
preto za ním a on spod bundy vybral tepláky a hodil ich do predajne. Podľa poškodenej bol obvinený
opitý, ale keď zavolala políciu, tak s ňou ostal čakať až do príchodu hliadky. Predmetný odcudzený
tovar boli pánske nohavice v hodnote 11 eur a tieto sa nepoškodené vrátili na predajňu. Že sa obvinený
dopustil prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona nepochybne vyplýva aj z úradného
záznamu OR PZ v Humennom zo dňa 08.08.2025, z ktorého vyplýva, že dňa 08.08.2025 bol obvinený

A. B. postihnutý za priestupok proti majetku a bola mu uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste vo
výške 30 eur, čo vyplýva aj z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov. Z ústrednej evidencie priestupkov
taktiež vyplýva, že obvinený sa dopustil priestupku proti majetku aj dňa 26.08.2025, za ktorý mu bola
uložená pokuta vo výške 30 eur. Obvinený sa teraz posudzovaného „tretieho“ skutku dopustil dňa
30.01.2026, teda až po účinnosti novely Tr. zákona a musel si byť vedomý toho, že týmto svojím konaním

sa dopustí už trestného činu.

Znaky tvoriace skutkovú vetu, t. j. formálne znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. g) Tr. zákona boli naplnené, avšak v kontexte skúmania materiálnych znakov daného prečinu
dospel krajský súd k záveru, že skutok nezodpovedá všetkým znakom skutkovej podstaty stíhaného

prečinu.

Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. To znamená,
že jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo
byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona aj pozitívny záver o tom,

že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu, je
vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke
trestného konania (otázke viny a trestu).

Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinu, sa týkajú:

a) konania, následku a okolnosti spáchania prečinu (test objektívnej stránky) a
b) miery zavinenia a pohnútky k činu (test subjektívnej stránky).

Zmienené kritériá sú tak rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne
rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritériá

nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez toho, aby niektoré boli „preceňované“, resp. „silnejšie“
na úkor ostatných. K tomu zostáva dodať, že závažnosť niektorého protispoločenského konania býva
spravidla deliacou čiarou medzi trestným činom a priestupkom. Jednou z podmienok, ktorá musí byť
splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako prečin je v zmysle
§ 10 ods. 2 Tr. zákona aj existencia pozitívneho záveru o tom, že závažnosť konania, ktoré inak

z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná (bližšie
pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/3/2022).

Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o materiálnom korektíve prečinu, nemožno vopred
prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale na jeho naplnenie treba usudzovať zo

všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol prečin spáchaný, a zo všetkých relevantných dôkazov.
Krajský súd primárne v prejednávanej veci dáva do pozornosti princíp trestného práva „ultima ratio“ a
teda zásady subsidiarity trestnoprávnej represie. Princíp ultima ratio má plniť hlavne funkciu špeciality
a spočíva v povinnosti súdov dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej normy
pred postihom páchateľa pomocou noriem trestného práva. Trestnými činmi môžu byť len závažnejšie

prípady protispoločenských konaní, a to podľa zásady, že tam, kde postačia k regulácii prostriedky
správnehoalebocivilnéhopráva,sútrestnoprávneprostriedkynielennadbytočné,alezpohľaduprincípu
právneho štátu taktiež neprípustné. Pomocná úloha trestnej represie, v podobe poňatia trestného práva
ako ultima ratio, má aj interpretačný význam v tom, aby súdy vykladali znaky skutkových podstáttrestných činov aj na nadväzujúcu mimotrestnú právnu úpravu a aplikovali ich len na závažné prípady,
pričommusiazvažovať,čiaakobolomožnévyužiťinštitútyinýchprávnychodvetvívreakciinaporušenie
práva.

Pri určení závažnosti prečinu, ako merateľného kritéria materiálneho znaku (materiálneho korektívu),
je potrebné si totiž uvedomiť, že materiálny znak (materiálny korektív) je daný súborom viacerých
skutočností, ktoré treba v každom jednom prípade zvážiť ako jeden celok, aj keď v každom jednotlivom
prípade môže byť pomer, s ktorým sa prihliada na tieto jednotlivé skutočnosti a na vzájomný vzťah medzi

nimi rôzny (judikát R I/1965, R II/1965).

Výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že obvinený sa na predmetný čin nepripravoval, ani si
ho vopred neplánoval. Spúšťacím mechanizmom protiprávneho konania obvineného bolo to, že mu
bola zima. Bol síce pod vplyvom alkoholu, ale rozhodujúcim v tomto smere bol druh odcudzeného
tovaru (jedny nohavice). Motívom konania obvineného nebola snaha získať finančný prospech, ale

chcel iba uspokojiť svoju základnú životnú potrebu – zabezpečiť si oblečenie, nakoľko mu bola zima,
pričom túto skutočnosť podporuje aj samotná okolnosť vyplývajúca z dátumu spáchaného skutku.
Obžalovaný týmto činom spôsobil škodu vo výške 11 eur, pričom rozsah škody spôsobenej na majetku
poškodeného subjektu je tiež určujúcim hľadiskom pre určenie závažnosti prečinu. Nemožno tiež
prehliadnuť ani to, že obvinený odcudzený tovar vrátil do predajne v nepoškodenom stave a tak si

v tomto konaní poškodená nárok na náhradu škody ani neuplatnila. Hoci mieru závažnosti spáchaného
skutku zvyšuje aj kriminálna minulosť páchateľa, avšak v osobe obvineného A. B. nemožno vzhliadnuť
takého narušeného páchateľa – recidivistu, ktorý by sústavne, hlavne v dlhšom časovom období
páchal majetkové delikty, či už vo forme trestných činov alebo priestupkov, prípadne majetková trestná
činnosť by sa stala bežnou, dokonca pravidelnou súčasťou jeho života, nakoľko ostatný trest pre prečin

krádeže vykonal dňa 30.01.2022 a priestupku proti majetku (okrem priestupkov zo dňa 08.08.2025
a 06.08.2025, ktoré predstavovali znaky skutkovej podstaty) sa dopustil naposledy dňa 09.10.2020.
Nemožno pritom prehliadnuť aj správanie obvineného jednak po skutku, ktorý po skutku spolupracoval,
počkal s poškodenou na políciu a podľa poškodenej je to jediný bezdomovec, ktorého sa nebojí.
Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, ako aj na základe zhodnotenia všetkých hľadísk uvedených

v § 10 ods. 2 Tr. zákona dospel krajský súd k záveru, že závažnosť teraz posudzovaného skutku (činu)
vykazujúceho formálne znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona bola iba nepatrná,
preto považuje rozhodnutie o postúpení veci na prejednanie priestupku za vecne správne.

Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody sťažnosť okresného prokurátora nepovažoval za

dôvodnú, preto ju jednomyseľne zamietol.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.