Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/28/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2326010098
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2326010098.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovJUDr.Juraja
Dziaka a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C.,
pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta

zo dňa 07.02.2026, č.k. 0T/15/2026-94, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.04.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 07.02.2026, č.k.
0T/15/2026-94 rozhodol o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, podanej dňa 06.02.2026
na obžalovaného A. B. takto:

Obžalovaný A. B. sa uznáva za vinného, že dňa 5.2.2026 v čase okolo 00:40 hod. ako vodič viedol v obci
Pata na ulici Stará poštová osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia s evidenčným číslom: D.,
kde bol zákonným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou polície, následne bol vyzvaný, aby sa
podrobil dychovej skúške, s čím súhlasil, pričom bol podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti
alkoholu v dychu prístrojom AlcoQuant 6020 plus číslo prístroja A410098, ktorým mu bola dňa 5.2.2026 v
časeo00:43hod.nameranáhodnota0,52mg/letanoluvdychupodčíslommerania689apriopakovanej

dychovej skúške mu bola dňa 5.2.2026 v čase o 00:58 hod. nameraná hodnota 0,50 mg/l etanolu v
dychu pod číslom merania 690, pričom vozidlo viedol napriek tomu, že mu bol rozsudkom Okresného
súdu Galanta sp. zn. 31T/131/2018 zo dňa 29.3.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 5To/89/2019 zo dňa 9.1.2020, právoplatným dňa 9.1.2020, uložený trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá doživotne, ktorá doba začala plynúť dňa 9.1.2020,
teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri

ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, a maril výkon
rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,
čím spáchal prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno
d) Trestného zákona.
Za to sa mu ukladá: Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa §

36 písmeno l) Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h), písmeno m)
Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného
zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 44 Trestného zákona per analogiam upúšťa
od uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vzhľadom na trest zákazu činnosti vedenia

motorových vozidiel , ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/131/2018
zo dňa 29.3.2019, ktorý v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/89/2019 zo dňa9.1.2020 nadobudol právoplatnosť dňa 9.1.2020, ktorým mu bol uložený trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel v cestnej premávke na doživotie, ktorý trest považuje na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, proti výroku o treste. Obžalovaný sa vzdal práva
na podanie odvolania. Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil písomným podaním zo dňa 10.02.2026,
v ktorom uviedol nasledovne (skrátene):
2.1. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.02.2026 učinil vyhlásenie podľa § 257 odsek
1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom za

splnenia zákonných podmienok súd toto jeho vyhlásenie prijal. Následne súd vykonal dokazovanie k
trestu, pričom zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť, a to § 36 písmeno l) Trestného zákona
(priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), a dve priťažujúce okolnosti, a
to § 37 písmeno h) Trestného zákona (spáchal viac trestných činov) a § 37 písmeno m) Trestného
zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o výrok treste v
časti upustenia od uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, nepovažujem za zákonné a

správne, nakoľko mám za to, že odvolaním napadnutým výrokom o treste boli porušené ustanovenia §
44 Trestného zákona a ustanovenia § 61 odsek 5 písmeno a) Trestného zákona.
2.2. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol už v minulosti právoplatne odsúdený za
trestný čin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona celkovo trikrát, a
to trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/33/2017 zo dňa 12.02.2017, právoplatným

dňa 12.02.2017 (1. odsúdenie), ďalej rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/173/2016 zo dňa
14.02.2017, právoplatným dňa 14.02.2017 (2. odsúdenie) a rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn.
31T/131/2018 zo dňa 29.3.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/89/2019
zo dňa 9.1.2020, právoplatným dňa 09.01.2020 (8. odsúdenie). Posledným zmieneným rozsudkom
Okresného súdu Galanta bol obžalovanému uložený podľa § 61 odsek 1, odsek 5 písmeno a) Trestného

zákona trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke na
doživotie.
2.3. Súd obligatórne uloží trest zákazu činnosti na doživotie páchateľovi za trestný čin ohrozenie pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, pokiaľ za takýto trestný čin bol páchateľ v
minulosti ako vodič dopravného prostriedku už dvakrát odsúdený. Je teda zrejmé, že zákon vyžaduje,

aby bol vodič dopravného prostriedku minimálne dvakrát právoplatne odsúdený za trestný čin ohrozenie
pod vplyvom návykovej látky, pričom sa takéhoto trestného činu mohol dopustiť aj viackrát (trikrát,
štyrikrát a pod.).
2.4. Trestný zákon nevylučuje, aby v prípade špeciálneho recidivistu, ktorý opakovane (najmenej trikrát)
viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok, nemohol byť uložený opakovane trest zákazu

činnosti na doživotie, nevylučuje to ani ustanovenie § 43 Trestného zákona. Je potrebné poukázať aj
na tú skutočnosť, že pokiaľ by bol pôvodne uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na
doživotie napr. v dôsledku podania mimoriadneho opravného prostriedku (obnova konania či dovolanie)
zrušený, obžalovaný by vyviazol bez uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pričom
uloženie takého trestu za aplikácie zásady „trikrát a dosť“ je obligatórny.

2.5. Použite ustanovenia § 44 Trestného zákona neprichádzalo v tomto prípade do úvahy, keďže
obžalovanému bol napadnutým rozsudkom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, teda súd
len čiastočne vychádzal z predchádzajúceho odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn.
31T/131/2018 zo dňa 29.3.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/89/2019
zo dňa 9.1.2020, a iba vo vzťahu k uloženiu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie

považoval trest uložený na ochranu spoločnosti nápravu páchateľa za dostatočný. Ustanovenie § 44
Trestného zákona neumožňuje čiastočnú aplikáciu upustenia od uloženia ďalšieho trestu. Zákonodarca
prostredníctvom § 44 Trestného zákona reflektoval na reálne požiadavky aplikačnej praxe a posilnil
diskrečné oprávnenie súdu vo vzťahu k ukladaniu trestu v prípadoch, ak na účely nápravy páchateľa
postačuje trest vo výmere uloženej skorším odsudzujúcim rozsudkom. V prípadoch, ak je možné z

materiálneho hľadiska považovať trest uložený skorším rozsudkom za spravodlivý, od aplikácie ďalšieho
(§ 43 Trestného zákona) trestu možno upustiť.
2.6. Vzhľadom k vyššie uvedenému, navrhujem Krajskému súdu v Trnave, aby v zmysle § 321 odsek
1 písmeno d), písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, ktorý bol
obžalovanému uložený a sám rozhodol postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku o treste.

3. Na rozhodnutie o odvolaní nariadil Krajský súd v Trnave súd verejné zasadnutie, na ktorom prokurátor
navrhol rozhodnúť tak, ako uviedol v písomnom odvodnení podaného odvolania. Obžalovaný navrhol
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý

rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
v neprospech obžalovaného, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní
napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné. Iné dôvody, než tie, ktoré v odvolaní prokurátor uplatnil a na ktoré by
v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1, druhá veta Trestného poriadku bol odvolací súd povinný prihliadať,
zistené neboli.
6. Argumentami odvolateľa, na základe, ktorých napáda správnosť tej časti výroku o treste napadnutého
rozsudku, ktorej prvostupňový súd podľa § 44 Trestného poriadku per analogiam upustil od uloženia

trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá sú, že u obžalovaného sú splnené zákonné podmienky
na obligatórne uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke na
doživotie (§ 61 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona) a použitie ustanovenia § 44 Trestného zákona
neprichádzalo v tomto prípade do úvahy.
7. Rovnaké argumenty, akými odôvodnil prokurátor podané odvolanie, uplatnil prokurátor už v

prvostupňovom konaní, pred vydaním napadnutého rozsudku, keď navrhoval obžalovanému i uloženie
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Prvostupňový súd tomuto návrhu prokurátora nevyhovel
a v odôvodnení napadnutého rozsudku odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom uviedol, že obžalovanému
neuložil opakovane trest zákazu činnosti na doživotie. Obžalovanému bol už právoplatným rozhodnutím
Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 31T/131/2018 zo dňa 29.3.2019 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Trnave zo dňa 9.1.2020, právoplatným dňa 9.1.2020 uložený trest zákazu činnosti na doživotie
podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona. Tento uložený trest zákazu činnosti trvá. Opätovné
uloženietotožnéhodoživotnéhozákazutejistejčinnostivtomtokonaní(hocipodmienkynajehouloženie
podľa § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona sú splnené, keďže obžalovaný už bol už bol za trestný
čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného

prostriedku dvakrát odsúdený - odsúdenie Okresným súdom Galanta sp. zn. 31T/131/2018, sp. zn. 2T
173/16 a sp. zn. 0T 33/17), je materiálne bez účinku, keďže doživotný zákaz predstavuje maximálnu
výmeru a ďalším výrokom nemožno dosiahnuť žiadny dodatočný efekt, išlo by o výrok nadbytočný.
Postupne uložené tresty zákazu činnosti pri zákaze tej istej činnosti sa pri výkone spočítavajú, pri
doživotí však ich „súčet“ zostáva doživotím, a preto ide o výrok nadbytočný z hľadiska výkonu trestu.

Pri treste zákazu činnosti je totiž najvyššou výmerou trestu zákaz činnosti na doživotie. Z uvedeného
dôvodu súd rozhodol tak, že upustil od uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
na doživotie, vzhľadom na trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke na
doživotie, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/131/2018
zo dňa 29.3.2019, ktorý v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/89/2019 zo dňa

9.1.2020 nadobudol právoplatnosť dňa 9.1.2020, ktorý trest považuje na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa za dostatočný, a ktorým bol účel trestu naplnený v najvyššej možnej miere a uloženie ďalšieho
doživotného zákazu ho už nevie zvýšiť a bol by len duplicitným výrokom bez reálneho účinku. Úvaha
prokuratúry o tom, že odsúdený môže v budúcnosti podať návrh na mimoriadny opravný prostriedokv pôvodnej veci, nemôže byť dôvodom na ukladanie duplicitného doživotného zákazu činnosti v tejto
veci. Trest sa ukladá podľa skutkového a právneho stavu v čase rozhodovania, nie ako poistka proti
prípadnému budúcemu procesnému vývoju v inej veci. Prípadne podanie mimoriadneho opravného

prostriedku samo o sebe nemá za následok zrušenie ani neúčinnosť pôvodného právoplatného výroku
o treste, k zrušeniu napadnutého rozhodnutia dochádza až rozhodnutím napr. o povolení obnovy. Do tej
doby pôvodný doživotný trest zákazu činnosti trvá a plní ochranný účel v maximálnom rozsahu.
8. Rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým podľa § 44 Trestného zákona per analogiam upustil od
uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ako aj odôvodnenie tohto rozhodnutia, ktoré

je citované v predchádzajúcom bode tohto uznesenia, považuje odvolací súd za správne a zákonné
v celom rozsahu.
9. Odvolacie námietky prokurátora sa v prevažnej časti kryjú s jeho argumentáciou, ktorú vzniesol už
v konaní pred prvostupňovým súdom, pred vydaním napadnutého rozsudku. Prvostupňový súd dal
prokurátorovi na tieto jeho námietky v odôvodnení napadnutého rozsudku vecne správnu a rozsahom
dostatočnú odpoveď, s ktorou sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Nakoľko rozhodnutia v

dvojinštančnom konaní tvoria jednotu, nie je potrebné v tomto rozhodnutí odvolacieho súdu opakovať
argumentáciu, ktorú už uviedol prvostupňový súd a s ktorou sa odvolací súd stotožnil.
10. Možno teda iba v krátkosti zopakovať, že analogické použitie ustanovenia § 44 Trestného zákona
bolo v tomto prípade správne, nakoľko jeho použitím bol dosiahnutý zákonom zamýšľaný právny stav.
Uloženie ďalšieho trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie, ako sa toho dožaduje

prokurátor, by bolo rozhodnutím, ktoré by nebolo reálne vykonateľné a z tohto pohľadu by bolo aj
zbytočné.
11. Vo vzťahu k možnosti konania o mimoriadnom opravnom prostriedku v budúcnosti, dal prvostupňový
súd opätovne prokurátorovi správnu odpoveď, keď pre rozhodnutie o treste je rozhodujúci stav, ktorý
existuje v čase vyhlásenia rozhodnutia a nie stav, ktorý by mohol, ale aj nemusel nastať v budúcnosti.

12. Podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy konania, zruší
napadnuté rozhodnutie celkom alebo v časti, v ktorej je návrh dôvodný. Ak zruší čo i len sčasti výrok
o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj
podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

13. K argumentácii prvostupňového súdu možno dodať, že v zmysle ustanovenia § 400 ods. 1 Trestného
poriadku,ktorýupravujenásledkyrozhodnutia,ktorýmvyhoviesúdnávrhunapovolenieobnovykonania,
by došlo pri zrušení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie, ale aj k zrušeniu
rozhodnutí naň obsahovo nadväzujúcich, ktoré vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili
podklad. Ak by teda aj nastal stav, ktorý navodzuje vo svojom odvolaní prokurátor, teda, že by na základe

rozhodnutia o povolení obnovy konania vo vzťahu k trestu uloženému rozsudkom Okresného súdu
Galanta zo dňa 29.03.2019, sp. zn. 31T/131/2018 spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo
dňa 09.01.2020, sp. zn. 5To/89/2019, došlo k zrušeniu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na
doživotie, súd by musel zároveň zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového súdu, ktoré v tomto odvolacom
konaní napadol prokurátor, teda rozhodnutie o analogickom použití § 44 Trestného zákona pri upustení

od uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pretože ide o výrok obsahovo nadväzujúci
na vyššie uvedený výrok o treste, uložený v konaní Okresného súdu Galanta vedenom pod sp. zn.
31T/131/2018.
14. Žiaden z odvolacích argumentov prokurátora tak odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodný, ktorý by
mal mať za následok zrušenie napadnutého výroku o treste. Odvolací súd vyhodnotil preto odvolanie

prokurátora ako nedôvodné v celom rozsahu a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.