Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/110/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116202725
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:3116202725.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej
veci žalobcu Považský cukor a.s., so sídlom Cukrovarská 311/9, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO
35716266, právne zastúpeného ČECHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Staromestská 3, 811 03
Bratislava, IČO 47249129, proti žalovanému G. Kotakis Trans S.A., so sídlom 14 Parodos Chatzianesti,
18233 Agios Ioannis Rentis, Pireus, Grécka republika, identifikačné číslo XXXXX/XX/X/XX/XXX, A. B.
C. D. E. D. & F. G. F. pod číslom 44967807000, právne zastúpenému JUDr. Daliborom Pavelkom,
advokátom so sídlom Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, IČO 42402344, o zaplatenie 382.602,56 Eur,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/55/2016-898 zo dňa 19.mája
2023 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/55/2016-898 zo dňa 19.mája 2023 potvrdzuje.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 382.602,56 Eur a druhou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má voči žalovanému
nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 18.02.2016 bola okresnému súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou
sa proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného vydať žalobcovi veci,
cukor v zložení a množstve uvedenom v žalobe spolu s vydaním kontajnerov č. MEDU 656174-2, TCLU
274071-9,MEDU361684-1,MEDU648412-1,CAIU273157-8,TCLU208959-3,MEDU190657-0,IPXU
387597-9, DFSU 244125-1, MEDU 347832-0, MEDU 326760-5, CAIU 282271-8, MSCU 140960-1,
MEDU 658496-4, TCKU 223795-0, CAIU 275 713-0, DFSU 147977-7, TGHU 051791-6, MEDU
373708-3, IPXU 309105-1, CAIU 308010-4, FCIU 326609-9, MRKU 990674-6, CAIU 295957-3, MRKU

770381-6, MEDU 343036-9, TRHU 148149-2, MEDU 378681-1, MEDU 607130-2, MRKU 861443-6,
MSCU178487-6,TRHU222534-5,MEDU651600-2,GLDU957618-0eventuálnepreprípad,ževydanie
vecinebudemožnéžiadalžalobca,abysúdrozhodolopovinnostižalovanéhozaplatiťžalobcovipeňažnú
náhrady, a to vo výške 473,299 eur za tonu chýbajúceho voľne uloženého cukru, 478,50 eur za tonu
chýbajúceho cukru v 1.000,- kg veľkých vreciach, 474,738 eur za tonu chýbajúceho cukru v 25 kg
vreciach a 498,333 eur za tonu chýbajúceho chorvátskeho cukru, za chýbajúci kontajner č. MEDU
656174-2 sumu 3.300,- USD, kontajner č. TCLU 274071-9 sumu 3.300,- USD, kontajner č. MEDU

361684-1 sumu 3.300,- USD, kontajner č. MEDU 648412-1 sumu 3.300,- USD, kontajner č. CAIU
273157-8 sumu 3.300,- USD, kontajner č. TCLU 208959-3 sumu 3.300,- USD, kontajner č. MEDU
190657-0 sumu 3.300,- USD, kontajner č. IPXU 387597-9 sumu 3.300,- USD, kontajner č. kontajner
č. DFSU 244125-1 sumu 3.300,- USD, kontajner č. MEDU 347832-0 sumu 3.300,- USD, kontajnerč. MEDU 326760-5 sumu 3.300,- USD, kontajner č. CAIU 282271-8 sumu 3.300,- USD, kontajner č.
MSCU 140960-1 sumu 3.300,- USD, kontajner č. MEDU 658496-4 sumu 3.300,- USD, kontajner č.
TCKU 223795-0 sumu 3.300,- USD, kontajner č. CAIU 275 713-0 sumu 3.300,- USD, kontajner č.

DFSU 147977-7 sumu 3.300,- USD, kontajner č. TGHU 051791-6 sumu 3.300,- USD, kontajner č.
MEDU 373708-3 sumu 3.300,- USD, kontajner č. IPXU 309105-1 sumu 3.300,- USD, kontajner č. CAIU
308010-4 sumu 3.300,- USD, kontajner č. FCIU 326609-9 sumu 3.300,- USD, kontajner č. MRKU
990674-6 sumu 6.250,- USD, kontajner č. CAIU 295957-3 sumu 3.300,- USD, kontajner č. MRKU
770381-6 sumu 4.950,- USD, kontajner č. MEDU 343036-9 sumu 3.300,- USD, kontajner č. TRHU

148149-2 sumu 3.300,- USD, kontajner č. MEDU 378681-1 sumu 3.300,- USD, kontajner č. MEDU
607130-2 sumu 3.300,- USD, kontajner č. MRKU 861443-6 sumu 6.100,- USD, kontajner č. MSCU
178487-6 sumu 3.300,- USD, kontajner č. TRHU 222534-5 sumu 3.300,- USD, kontajner č. MEDU
651600-2 sumu 3.300,- USD, kontajner č. GLDU 957618-0 sumu 3.300,- USD. Zároveň si uplatnil právo
na náhradu trov konania.

3. Uznesením č. k. 37Cb/55/2016-228 zo dňa 24.03.2017 súd pripustil zmenu petitu v časti eventuálneho
petitu, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2017.

4. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 22.02.2018 okresný súd pripustil ďalšiu zmenu petitu žaloby v
časti eventuálneho petitu, pričom celková suma peňažnej náhrady bola stanovená na sumu 382.602,56

Eur.

5. Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. 37Cb/55/2016-782 zo dňa 20.03.2018 výrokom I. žalobu v časti
o vydanie veci, cukru špecifikovaného v žalobe zamietol, výrokom II. konanie v časti o vydanie veci,
kontajnerov č. MEDU 656174-2, TCLU 274071-9, MEDU 361684-1, MEDU 648412-1, CAIU 273157-8,

TCLU 208959-3, MEDU 190657-0, IPXU 387597-9, DFSU 244125-1, MEDU 347832-0, MEDU
326760-5,CAIU282271-8,MSCU140960-1,MEDU658496-4,TCKU223795-0,CAIU275713-0,DFSU
147977-7, TGHU 051791-6, MEDU 373708-3, IPXU 309105-1, CAIU 308010-4, FCIU 326609-9, MRKU
990674-6, CAIU 295957-3, MRKU 770381-6, MEDU 343036-9, TRHU 148149-2, MEDU 378681-1,
MEDU 607130-2, MRKU 861443-6, MSCU 178487-6, TRHU 222534-5, MEDU 651600-2, GLDU

957618-0 zastavil, výrokom III. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 382.602,56 eur a výrokom
IV. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na kapitolu I. čl. 1 ods.
1, kapitolu II oddiel 1 čl. 4, kapitolu II oddiel 7 čl. 26 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č.
1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach,článok3nariadeniaEurópskehoparlamentuarady(EÚ)č.593/2008z17.06.2008orozhodnom

práve pre zmluvné záväzky (Rím I), kapitolu II čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a rady
(EÚ) č. 1864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II), § 261 ods. 1, §
373, § 374 ods. 1, § 378, § 379 ods. 1, § 527 ods. 1, § 530, § 533 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, §
144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Výroky I. a II. uvedeného rozsudku nadobudli právoplatnosť dňa 06.04.2018.

Proti výrokom III. a IV. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

6. Uznesením č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 03.11.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
12.01.2021, G. H. B. I. vyššie uvedený rozsudok z 20.03.2018 vo výroku III. a IV. zrušil a vec vrátil súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Za podstatné a právne významné odvolacie námietky a tvrdenia

považoval odvolací súd tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil rozhodné právo, podľa
ktorého nárok žalobcu posudzoval. Odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie správne posúdil
právomoc súdu príslušného podľa sídla žalobcu. Nedostatočne však posúdil použitie rozhodného práva
na predmetný spor.

7. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391
ods. 2 CSP mal vec opätovne prejednať aplikujúc právny poriadok obvyklého pobytu žalovaného, za
aktívnej dôkaznej povinnosti žalobcu a žalovaného ustáliť aplikujúc rozhodné právo vznik zodpovednosti
za škodu a následne uplatnenú výšku náhrady škody ako aj započítanie pohľadávok na základe
kompenzačnej námietky žalovaného. Súd prvej inštancie mal opätovne posúdiť aj pasívnu vecnú

legitimáciu žalobcu v časti o náhradu škody. Dôkazy vyhodnotiť jednotlivo, ale hlavne v ich vzájomnej
súvislosti. Po vykonanom dokazovaní opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v
súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.8. Súd po vrátení veci odvolacím súdom vykonal dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania
zistil, že žalobca a žalovaný dňa 13.05.2011 uzatvorili Zmluvu o skladovaní ev. č. 475/2011, kde:
- podľa bodu 1 zmluvy o skladovaní, skladovateľ sa zaväzuje pre ukladateľa uskladniť kryštálový

cukor uložený v uzavretých kontajneroch. Skladovateľ sa navyše zaväzuje k nakládke a vykládke
týchto kontajnerov vo svojom sklade. skladovateľ nemá právo otvoriť žiaden kontajner bez povolenia
ukladateľa. Skladovateľ je zodpovedný za bezpečné skladovanie tovaru a je zodpovedný za akékoľvek
poškodenie tovaru. Skladovateľ je zodpovedný za ochranu tovaru pred akýmkoľvek poškodením
súvisiacim s kvalitou alebo kvantitou tovaru. V prípade hrozby výbuchu alebo zlyhania je skladovateľ

povinný o tomto bezodkladne informovať ukladateľa a vykonať všetko potrebné pre odvrátenie prípadnej
hrozby. Skladovateľ nesie zodpovednosť za všetky škody spôsobené zlyhaním. Všetok chýbajúci alebo
poškodený cukor je skladovateľ povinný nahradiť do tridsiatich dní ekvivalentom v rovnakej kvalite,
buď vo forme príslušného tovaru alebo zodpovedajúcej peňažnej čiastke. Skladovateľ musí podľa tejto
zmluvy viesť cukor v skladovej evidencii ako zverený cudzí majetok.
- podľa bodu 3 zmluvy o skladovaní, počas nakládky a vykládky tovaru musí byť tento oficiálne

zaznamenaný a evidencia pohybu tovaru musí byť vedená. Musí byť zabezpečená denná evidencia
pohybov skladových zásob zo skladu a do skladu, spolu s mesačným záznamom všetkých takýchto
pohybov. Zástupca ukladateľa je oprávnený kedykoľvek vykonať prehliadku skladu a uskutočniť kontrolu
skladových zásob.
- podľa bodu 6 zmluvy o skladovaní, skladovateľ bude s produktmi nakladať podľa inštrukcií ukladateľa.

- podľa bodu 12 zmluvy o skladovaní, v prípade akéhokoľvek sporu, vyplývajúceho z realizácie tejto
zmluvy, sa zmluvné strany zaväzujú ho vyriešiť vzájomnou dohodou, inak v závislosti na hodnote, je
príslušným súdom súd podľa sídla ukladateľa v Slovenskej republike.

9. Žalobca a žalovaný uzatvorili tiež zmluvu o preprave, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal

uskutočňovať prepravu tovaru (cukru) z prístavov Pireus, Solún a Chania do skladu žalovaného a
neskôr zo skladu žalovaného na základe požiadavky žalobcu k jednotlivým zákazníkom žalobcu, ktorí
sa nachádzali na celom území Grécka.

10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dňa 14.07.2015 sa uskutočnila v skladoch žalovaného

inventarizácia uskladneného cukru. Výstupom z inventarizácie bol inventúrny súpis ku dňu 14.07.2015 z
ktoréhovyplýva,ževuvedenýdeňsauskutočnilainventúrazaprítomnostiinventarizačnejkomisie,ktorej
členmi boli J. I., K. L., M. K. (zástupca poisťovne) a N. A. (zamestnankyňa žalovaného). Súpis obsahuje
tabuľku, z ktorej sú zrejme údaje o skutočnom stave zásob, zaúčtovanom stave v SAP a manku. Podľa
uvedenej tabuľky, bol zistený chýbajúci gran. cukor Nordic, voľne ulož. kontaj. zásob (kúpený cukor

IC) v množstve 189 820 kg a kryštálový cukor kúpený v Chorvátsku 40x25kg PB HR v množstve 1
070 000 kg, čo spolu predstavovalo 1 259 820 kg cukru. Pod tabuľkou sa nachádza strojom napísaný
text "Kotakis Trans A.E. potvrdila a uznala stratu 1 259,82 t a ponesie zodpovednosť a zabezpečí, aby
Považský cukor, a.s. v tejto súvislosti neutrpel škodu.", pod ktorým sa nachádza dátum podpisu súpisu
14.07.2015, na ľavej strane podpis J. I. a na pravej strane súpisu otlačok pečiatky žalovaného a podpis

jeho štatutárneho zástupcu, pána G.. Pod uvedenými podpismi sa na súpise nachádza ručne napísaný
text: "pre Považský cukor a.s.: I. Hodnota chýbajúceho cukru: 1.259,82 t; 470 eur za tonu, celkom 592
115,40 €; II. Náklady na výkon: 30 000,- eur; III. Celková škoda 622.115,40 eur". Pod citovaným textom
na nachádzajú na ľavej strane podpisy I. O. a P. K. a na pravej strane súpisu otlačok pečiatky žalovaného
a podpis pána G.. Súpis bol vyhotovený v anglickom jazyku.

11. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie aplikoval v konaní právne predpisy a
príslušné ustanovenia medzi stranami uzatvorenej zmluvy, a to čl. 1 bod, čl. 3 bod 1, čl. 4 bod 1, čl. 12
bod 1, čl. 20, 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (Rím I), §§ 158, 173, 200, 297, 298, 330, 335, 361, 440, 441, 442, 443,

450, 822, 823, 824, 825, 873, 875, 914 GOZ
12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd v konaní za nesporné, že dňa 13.05.2011 strany
sporu uzatvorili zmluvu o skladovaní, ktorou sa žalovaný (skladovateľ) zaviazal pre žalobcu (ukladateľa)
uskladniť kryštálový cukor. Žalobca je slovenskou obchodnou spoločnosťou, žalovaný je gréckou
obchodnou spoločnosťou. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v bode 15.

odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 03.11.2020,
mal prvoinštančný súd za to, že predmetná Zmluva o skladovaní sa spravuje právnym poriadkom
krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb, rozhodným právom je teda právny poriadok krajiny
skladovateľa - žalovaného, t. j. Grécka. V gréckom právnom poriadku je zmluva o skladovaní upravená v§ 822 a nasl. GOZ. Podľa čl. 12 bodu 1 písm. a), b), c) Nariadenia Rím I, rozhodným právom pre zmluvu
podľa tohto nariadenia sa spravuje aj jej výklad; plnenie zmluvných záväzkov a v rozsahu právomoci
udelenej súdu procesnými normami, i dôsledky porušenia týchto záväzkov, vrátane stanovenia výšky

náhrady škody, ak sa určuje na základe právnych predpisov.

13. Právomoc Okresného súdu Trenčín v predmetnom spore je daná v zmysle bodu 12 predmetnej
Zmluvy o skladovaní (viď bod 11. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. XXXX/XX/
XXXX-XXX zo dňa 03.11.2020).

14. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom spore je daná, nakoľko žalobca preukázal, že
bol vlastníkom tovaru, za ktorý sa proti žalovanému domáha peňažnej náhrady. Žalobca v spore
preukázal, že vlastnícke právo k predmetnému tovaru nadobudol kúpnou zmluvou. V prípade tovaru
označeného v žalobe pod číslom 1 až 6, 15 až 34 od spoločnosti N. H. Q., tovaru označeného
pod číslom 7 až 14 od spoločnosti N. Q. Q. chorvátskeho cukru od spoločnosti H. I. R. S.. Žalobca

predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že cukor od predmetných spoločností bol žalobcovi dodaný,
a to odovzdaním uvedeného tovaru prvému dopravcovi, ktorý ho prevzal na prepravu, pričom cieľové
miesto dodania cukru v každom jednom prípade bolo sídlo žalovaného. Zároveň žalobca predloženými
listinnýmidôkazmipreukázal,žezadodanýcukorzaplatilt.j.odovzdanímcukruresp.najneskôrúhradou
kúpnej ceny zaň, žalobca vlastnícke právo k predmetu tovaru jednoznačne nadobudol. Súd mal aj

z predložených a v spore vykonaných listinných dôkazov za preukázané, že žalobca nadobudol k
predmetnému tovaru vlastnícke právo. Súd pre úplnosť uviedol, že žalovaný najprv žalobcom tvrdenú
skutočnosť spochybnil, následne sa síce vyjadril, že nie je sporná, avšak súd považoval za potrebné
sa aj napriek vyhláseniu žalovaného (že vlastnícke právo nepovažuje za sporné) aspoň takto stručne
zaoberať, vzhľadom k postupnej zmene a spochybňovaniu tvrdení žalobcu zo strany žalovaného.

15. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore je daná, nakoľko súd mal preukázané, že žalovanému
bol dodaný tovar, vydania ktorého sa proti žalovanému žalobca pôvodne domáhal. Medzi stranami
nebolo sporné uzatvorenie zmluvy o skladovaní, rovnako nebolo sporné, že na základe tejto zmluvy
vec (cukor) vo všeobecnosti bol žalovanému odovzdaný. Sporné bolo jeho množstvo, ktoré žalovaný

namietal. Na základe uzatvorenej zmluvy o skladovaní sa žalovaný zaviazal prevziať vec od žalobcu
a uskladniť ju vo svojich priestoroch, rovnako sa zaviazal nakladať s vecou podľa inštrukcií žalobcu.
Žalobca žiadal vydanie uskladnenej veci, čo žalovaný nerešpektoval a k vydaniu veci nedošlo. V rámci
priebehu sporu vyplynulo, že vec nie je možné vydať, nakoľko došlo žalovaným k jej zničeniu. Žalobca
ďalej v priebehu sporu žalovaným tvrdenú skutočnosť nijak nerozporoval, ani v spore nepreukázal

opak t. j. že by predmetná vec, ktorej vydania sa pôvodne domáhal existovala. Po zrušení a vrátení
veci odvolacím súdom zostal predmetom konania nárok žalobcu na náhradu škody, nakoľko vydanie
žalobcom špecifikovaného cukru už nebolo možné.

16. Súd prvej inštancie považoval argument žalovaného, že žalobca nepreukázal, že žalovaný cukor

vôbec prebral za účelový a rozporný so samotným vyjadrením žalovaného zo dňa 01.06.2016 ako aj
nasledovným konaním samotného žalovaného, keď žalovaný bezprostredne po doručení žaloby vo
vyjadrení z 01.06.2016 uviedol, že so žalobcom uzavrel zmluvu o skladovaní a zmluvu o preprave.
Na základe zmluvy o skladovaní bolo medzi stranami dohodnuté skladovanie cukru v uzavretých
kontajneroch v skladoch žalovaného a na základe zmluvy o preprave bolo medzi stranami dohodnuté,

že žalovaný zabezpečí prepravu cukru žalobcu do skladov žalovaného a následne ku klientom žalobcu.
V rámci vyjadrenia žalovaný potvrdil, že kontajnery žalobcu sa u žalovaného uvádzajú, avšak cukor,
ktorý sa v nich nachádzal bol zničený , žalovaný výslovne nepoprel, že v žalobe špecifikovaný cukor
by nebol u neho skladovaný, ale sa bránil iba jeho zničením a zároveň uviedol, že kontajnery sú
žalobcovi k dispozícii. Následne začal rozporovať aj vôbec dodanie cukru špecifikovaného žalobcom v

žalobe na uskladnenie v priestoroch žalovaného. Podľa názoru súdu žalobca dostatočne preukázal, že u
žalovaného sa cukor, ktorého vydania sa pôvodne domáhal podanou žalobou aj v skutočnosti nachádzal
a žalovaný bol povinný zabezpečiť jeho skladovanie a podľa inštrukcie žalobcu tento žalobcovi vydať.
Súd mal tiež z vykonaného dokazovania preukázané, že právny vzťah medzi stranami fungoval tak, že
žalobca predával tovar na skladovanie v jednotlivých kontajneroch, ktoré boli označené určitým číslom,

a tým bol aj cukor identifikovaný. Množstvo cukru, druh cukru sa vždy viazal ku konkrétnemu kontajneru.
Vyplýva to jednoznačne okrem samotných dodacích listov aj z inventúrneho zoznamu, kde každý
cukor, ktorý sa u žalovaného nachádzal bol v nejakom konkrétnom kontajnery, teda cez tieto kontajnery
jemožnékonkrétnycukor,jehotypidentifikovať.Tiežtopodľanázorusúduvyplývazuzatvorenej zmluvyo skladovaní, v zmysle bodu 1 sa žalovaný zaviazal uskladniť cukor uložený v uzavretých kontajneroch
s tým, že nemá právo na ich otvorenie bez povolenia. Z uvedeného zmluvného dojednania vyplýva, že
cukor bol žalovanému dodaný v kontajneroch, ktoré mali určité číslo.

17. Súd ďalej skonštatoval, že žalobca na preukázanie toho, aký konkrétny cukor v akom množstve bol
u žalovaného uskladnený, predložil do spisu inventúrny súpis zo dňa 14.07.2015, z ktorého vyplýva,
že v rámci neho uvedený cukor, sa u žalovaného v rozhodnom čase nachádzal. Pokiaľ žalovaný
následne spochybnil tento inventúrny zápis z dôvodu, že nepredstavuje objektívny dôkaz, nakoľko

členmi inventarizačnej komisie boli len výhradne zástupcovia žalobcu, súd má za to, že tento inventúrny
zápis je podpísaný aj žalovaným, a to na jeho prvej strane spolu s odtlačkom pečiatky žalovaného, preto
súd nemal dôvod pochybovať o jeho relevantnosti. Samotný podpis inventúrneho zápisu zo strany
žalovanéhožalovanýaninespochybnil,avšakspochybnillenvpodstatepriebehsamotnejinventarizácie,
súd však mal za to, že ak žalovaný podpísal inventúrny zápis, je potrebné vychádzať z toho, že s
jeho záverom súhlasil. Žalovaný sa v rámci neho výslovne aj zaviazal nahradiť rozdiel, ktorý bol zistený

pri inventarizácii. K obrane žalovaného, ktorý spochybňoval aj samotný inventúrny zápis ako celok, a to
tým, že mal za to, že zrejme strana prvá s označením Inventúrny súpis ku dňu 14.07.2015 - dôkaz
o chýbajúcich zásobách nekorešponduje v hmotnosti konkrétneho cukru s jeho prílohou číslo 1 až 4
uviedol, že prepočítal fyzicky zistené množstvo cukru podľa inventúrneho zápisu na prílohe číslo 1 až 4
a zistil, že celkové množstvo cukru tak ako je na ňom zaznamenané plne korešponduje s množstvom

uvedenýmakoceloknainventúrnomsúpise,najehoprvejstrane.Súdzdôraznil,žemnožstvoinventúrou
zisteného cukru je v oboch častiach zhodné, a preto obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú a
nedôvodnú.

18. Súd ďalej skonštatoval, že žalobca listinnými dôkazmi predloženými do spisu riadne preukázal,

že aj ďalšie kontajnery s cukrom boli u žalovaného riadne skladované. Na základe predložených
faktúr za prepravu tovaru podľa názoru súdu žalobca nepriamo preukázal riadne odovzdanie tovaru
žalovanému, nakoľko žalovaný spochybňoval to, že dodacie listy predložené do spisu, z ktorých rovnako
dodanie tovaru žalovanému vyplýva, neboli žalovaným podpísané. V spojení so všetkými listinnými
dôkazmi predloženými do spisu, t.j. v spojení aj s listinami, ktorými preukazoval žalobca svoje vlastnícke

právo k tovaru, z ktorých jednoznačne vyplýva prevod, respektíve vyskladnenie tovaru zo skladov
predávajúceho do skladov žalovaného, mal súd tvrdenia žalobcu aj zvyšnej časti cukru, (ktorý nebol
súčasťouinventúrnehosúpisu) zapreukázané.Podrobnesaktomusúdprvejinštancievyjadril vodseku
25 napadnutého rozhodnutia.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že do skladu žalovaného bol
dodaný tovar za účelom jeho uskladnenia v súlade so zmluvou o skladovaní, a to v rozsahu uvedenom
žalobou. Skonštatoval, že žalovanému bol dodaný cukor, tento bol povinný zabezpečiť jeho skladovanie
a následne aj jeho vydanie na žiadosť žalobcu s tým, že žalovaný v rámci svojej obrany najprv
nepoprel uskladnenie tovaru, následne ho poprel úplne a následne pripustil, že 8 kontajnerov sa u neho

nachádzalo.Kcukru,ktorýsaunehonachádzaluviedol,žeanitentožalobcoviniemožnévydať,nakoľko
bol zničený. Žalovaný odôvodňoval zničenie cukru z dôvodu možného sanitárneho rizika, nakoľko tvrdil,
ževadnosťcukruatýmajrizikoprežalovanéhoakoajjehoďalšíchklientov.Podľanázorusúdu žalovaný
v spore síce tvrdil vadnosť skladovaného cukru, potrebu jeho zničenia, avšak uvedené tvrdenie súd v
spore nepovažoval za preukázané, nemal preukázaný akýkoľvek hygienický problém s cukrom a z toho

dôvodupotrebu,respektívenevyhnutnosťzničeniauskladnenéhocukružalobcu.Súdnemalpreukázané
dôvodné zničenie cudzej veci žalovaným. Skonštatoval, že žalovaný ako skladovateľ je v zmysle § 822
GOZ nositeľom práv a povinností z predmetnej zmluvy o skladovaní, ktoré mali byť zničením cukru
porušené a ako skladovateľ zmysle § 822 a 823 GOZ zodpovedá za škodu na skladovaní veci, ktorá
vznikla po prevzatí veci. Okrem toho žalovaný sa v bode 1 predmetnej zmluvy o skladovaní zmluvne

zaviazal k povinnosti náhrady škody spôsobenej chýbajúcim alebo poškodeným cukrom.

20. Súd ďalej skonštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 382.602,56 Eur právne posúdil ako
nárok na náhradu škody. Mal za to, že konaním žalovaného spočívajúcom v zničení veci, bola žalobcovi
spôsobená škoda, ktorá sa prejavila znížením jeho majetku. Na základe uvedeného súd nárok žalobcu

posúdil ako nárok na náhradu skutočnej škody podľa § 298 GOZ. Ďalej sa súd prvej inštancie v odseku
30, 31 zaoberá výškou skutočnej škody, v odseku 32 množstvom uloženého cukru.21. Súd prvej inštancie videl určitú zmätočnosť obrany žalovaného aj v tom, že najprv nepoprel
skladovanie tovaru žalobcu, len spochybnil jeho nárok tým, že má voči nemu rovnako pohľadávky
vo výške uplatnenej žalobcom podanou žalobou, následne spochybňoval aj samotné skladovanie a

následne opakovane pripustil skladovanie tovaru, nakoľko si voči nemu uplatnil v rámci obrany svoje
existujúce pohľadávky. Ak sa preto žalovaný na jednej strane bráni zánikom uplatneného nároku z titulu
započítania, potom je to podľa názoru súdu v rozpore s jeho predchádzajúcou obranou, a preto ani túto
obranu žalovaného súd v predmetnom spore nepovažoval za dôvodnú.

22. Súd ďalej skonštatoval, že na pojednávaní dňa 23.01.2018 si žalovaný uplatnil kompenzačnú
námietku v sume 381.237,84 Eur. Súd prvej inštancie sa k započítacej námietke podrobne vyjadril v
odsekoch 34 – 38 napadnutého rozhodnutia, kde ku každej vznesenej kompenzačnej námietke zaujal
podrobné stanovisko.

23. V závere rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa bránil aj tým, že žalobca si mohol

duplicitne uplatniť nárok, a to ako voči žalovanému tak voči poisťovni titulom poistného plnenia. Uvedené
tvrdenie žalovaného súd v spore preukázané nemal, poprel ho aj žalobca aj zástupca poisťovne, ktorej
súd adresoval výzvu na vyjadrenie. Súd nepovažoval za dôvodnú ani obranu žalovaného, ktorý sa
bránil neurčitosťou výpočtu nároku na náhradu škody, nakoľko náhradu škody žalobca vyčíslil výpočtom
zničenéhomnožstvaajednotkovejcenyanáslednesúčtomvšetkýchnárokov(podľajednotlivýchdruhov

cukru). Na základe uvedených skutočností súd žalobe v celom rozsahu.

24. Pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného odvolacieho konania súd postupoval podľa § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech priznal voči žalovanému náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po

právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

25. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

365 ods. 1 písm. h/ CSP).

26. Uviedol, že v rámci uplatňovania prostriedkov procesnej obrany namietal, že žalobca v konaní
nepreukázal, aké množstvo cukru bolo u žalovaného vlastne uskladnené, respektíve nepreukázal,
že u žalovaného boli uskladnené všetky kontajnery s cukrom, od ktorých odvodzuje jeho nárok na

náhradu škody. Žalobca preukazoval uskladnenie cukru, za ktorý sa domáhal vyplatenia náhrady
škody od dvoch druhov dôkazných prostriedkov : a/ Prvým dôkazným prostriedkom
bol inventúrny súpis zo dňa 14.07.2015, pričom v tejto súvislosti je potrebné rozlíšiť dva osobitné
dokumenty, a to položkový „Inventúrny súpis kontajnerov (strana 1 – 4)" vyhotovený žalobcom bez
akejkoľvek participácie zo strany žalovaného a dokument označený ako „Inventúrny súpis zo dňa

14.07.2015 - dôkaz o chýbajúcich zásobách", podpísaný tak zástupcami žalobcu ako i žalovaného. Súd
oba tieto súpisy nesprávne spájal tak, že „Inventúrny súpis (strana 1 - 4)" vyhotovený žalobcom bol
podkladom pre spísanie dokumentu označeného ako „Inventúrny súpis zo dňa 14.07.2015 - dôkaz o
chýbajúcich zásobách". Žalovaný sa s úvahami súdu nestotožňuje a považuje vzájomné asociovanie
oboch dokumentov za nesprávne, nakoľko z viacerých skutočností vyplýva ich zjavný

nesúvis ako aj neodôvodnenosť ich vnímania ako jedného celku. V dokumente označenom
ako „Inventúrny súpis zo dňa 14.07.2015 - dôkaz o chýbajúcich zásobách" nie je ani zmienka o
„Inventúrnom súpise (strana 1 – 4)“ vyhotovenom žalobcom a ani žiadna zmienka o tom, že by
bol akýmkoľvek podkladom pre vyhotovenie tohto dokumentu. Z obsahu „Inventúrneho súpisu zo dňa
14.07.2015 - dôkaz o chýbajúcich zásobách“ totiž jednoznačne vyplýva, že jediným východiskom pre

jeho vyhotovenie bolo porovnanie stavu zásob, ktorý žalovaný evidoval podľa článku 3 Zmluvy o
skladovaní so zaúčtovaným stavom v SAP. Je nepredstaviteľné, že by sa žalovaný dohodol so
žalobcom na vykonaní inventarizácie bez prítomnosti žalovaného, ktorej výsledok by mal byť „Inventúrny
súpis (strana 1 – 4)" a na podklade takýchto jednostranných zistení žalobcu by sa žalovaný následne
zaviazal k náhrade škody v rádoch státisícov eur. Žalovaný v konaní namietal, že z „Inventúrneho súpisu

zo dňa 14.07.2015 - dôkaz o chýbajúcich zásobách“ vyplýva značná rozdielnosť medzi jednotlivými
druhmi, položkami, ale aj množstvom jednotlivých položiek uskladneného cukru v porovnaní s tým, čo je
obsahom „Inventúrneho súpisu (strana 1 – 4)" vyhotoveného žalobcom. V „Inventúrnom súpise zo dňa
14.07.2015 - dôkaz o chýbajúcich zásobách“ nie je ani zmienka o konkrétnych kontajneroch, preto tentoinventúrny súpis nie je možné spájať s kontajnermi opísanými žalobcom v jeho „Inventúrnom súpise
(strana 1 – 4)“ a tento tak nemôže byť ani dôkazom o prítomnosti všetkých žalobcom deklarovaných
kontajnerov v sklade žalovaného. Podľa názoru žalovaného nemožno vylúčiť, že „Inventúrny súpis

(strana 1 – 4)" bol vyhotovený až dodatočne a na mieru, uvádzajúc konkrétne kontajnery tak, aby
žalobca umelo kreoval dôkazný prostriedok za účelom prepojenia oboch inventúrnych súpisov v tom
smere, že cukor uvedený v „Inventúrnom súpise zo dňa 14.07.2015 - dôkaz o chýbajúcich zásobách“
bol uskladnený v konkrétnych kontajneroch, ktorých vrátenia sa žalobca následne domáhal. Opätovne
žalovaný v tejto súvislosti namieta, že podľa „Inventúrneho súpisu (strana 1 – 4)“ sa malo v sklade

žalovaného nachádzať 20 kontajnerov z celkového počtu 36, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok
na náhradu škody, avšak žalovaný nepopiera prítomnosť len 15 kontajnerov. Z tohto dôvodu "Inventúrny
súpis (strana 1- 4)“ nie je relevantným dôkazom ani spôsobilým dôkazným prostriedkom, ktorým by bolo
možné preukázať, že v sklade žalovaného boli uskladnené zostávajúce kontajnery s cukrom.
b/ Druhým dôkazným prostriedkom, ktorý má preukazovať uskladnenie zostávajúcich kontajnerov majú
byť faktúry vyhotovené žalovaným za ich prepravu. Jedná sa o kontajnery s cukrom uvedené v návrhu

petitu, ktorý bol obsahom žaloby a taktiež vo výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 20.03.2018
pod poradovými číslami 3, 4, 17, 18, 28, 29, 31 a 34, t.j. celkovo 8 kontajnerov, v ktorých mal byť
uskladnený cukor v celkovej hodnote 84.909,52 Eur. Z faktúr za prepravu a ich príloh vyplýva len to,
že žalovaný realizoval prepravu kontajnerov v prospech spoločnosti L. L. a F. v Grécku. Predmetné
faktúry za prepravu tak samé o sebe neboli spôsobilé osvedčiť skutočnosť, že kontajnery, ktoré mal

žalovaný prepravovať boli i uskladnené v sklade žalovaného. Žalovaný sa nestotožňuje s úvahami
súdu prvej inštancie, že ak žalovaný prevzal konkrétne identifikované kontajnery k preprave a žalobcovi
ich vrátil prázdne, nevysvetlil ako by sa k nemu dostali a čo u neho takéto kontajnery robili. Vyplýva
to totiž aj zo samotnej povahy prepravy, keďže ak prepravca prevezme určitý tovar (v tomto prípade
cukor prevážaný v kontajneroch), tento doručí odberateľom, ktorí si prevážaný cukor ponechajú za

účelom ďalšieho spracovania, prepravca vráti odosielateľovi logicky už len prázdny kontajner. Žalobca v
konaní netvrdil ani nepreukázal, že by predmetné kontajnery neboli doručené určeným odberateľom. V
tejto súvislosti žalovaný upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť, že žalobca sa pôvodne
domáhal vydania vyššie uvedených 8 kontajnerov s cukrom a následne alternatívne zaplatenia náhrady
škody a to napriek tomu, že tieto kontajnery vôbec nie sú uvedené ani v „Inventúrnom súpise (strana 1 -

4)“, od ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody t.j. sám žalobca mal vedomosť o tom, že
žalovaný uvedený cukor neskladoval, ale tento bol dodaný odberateľom určeným žalobcom, preto boli
žiadosti o vrátenie tohto cukru alebo alternatívne uplatňovanie nároku na náhradu škody nedôvodné.
27. Podľa žalovaného tieto jeho námietky uvedené v bode 4 odvolania súd označil za účelové, nakoľko
žalovaný mal podľa názoru súdu prostredníctvom podania zo dňa 01.06.2016 priznať, že cukor bol

zničený a všetky kontajnery uvedené v žalobe, v ktorých mal byť cukor uskladnený, boli žalobcovi
vrátené prázdne. Súd tak dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby s poukazom na to, že u
žalovaného mali byť uskladnené všetky kontajnery s cukrom deklarované v žalobe, ktoré mal žalovaný
vrátiť žalobcovi prázdne, preto, ak žalovaný vrátil žalobcovi kontajnery v takomto stave, logicky musel
byť u neho uskladnený cukor, ktorý musel zničiť. Uvedené závery súdu však vykazujú viaceré nedostatky

a zjavné nesprávnosti.

28. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 01.06.2016 uviedol, že zničil cukor uskladnený pre žalobcu,
avšak žiadnym spôsobom nešpecifikoval jeho množstvo, čo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uvádza i sám súd. Uviedol, že sa jednalo o 15 kontajnerov cukru v celkovej hodnote cukru vo výške

168.399,78 Eur, ktoré žalovaný dodal spoločnosti L. L., avšak všetky tieto kontajnery boli žalovanému
obratom vrátené s tým, že cukor uskladnený v kontajneroch je vadný a nespôsobilý na ďalšie použitie v
potravinárskom priemysle. Skutočnosť, že kontajnery boli vrátené vyplýva aj z obsahu „Inventúrneho
súpisu (strana 1 - 4)“ vyhotoveného žalobcom, kde je pri všetkých uvedených kontajneroch uvedená
poznámka RETURN - VRÁTENÉ. Žalovaný na tento stav opakovane žalobcu upozorňoval, žalobca

na tieto upozornenia žiadnym relevantným spôsobom nezareagoval a v nasledujúcich týždňoch a
mesiacoch neprijal žiadne opatrenia k tomu, aby si tento vadný cukor odviezol, respektíve iným
spôsobom zabezpečil likvidáciu tohto cukru. Z tohto titulu a z dôvodu omeškania žalobcu bol žalovaný
v súlade s článkom 1 a 2 Zmluvy o skladovaní z hygienických a sanitárnych dôvodov nútený cukor
uskladnený v 15 kontajneroch v rámci plnenia jeho prevenčnej povinnosti zlikvidovať, z čoho vyplýva, že

likvidáciu cukru zavinil samotný žalobca svojim nekonaním a vystavením sanitárnym rizikám celý sklad
žalovaného, keďže uvedený cukor priťahoval rôzny hmyz a škodcov. Z tohto titulu tak nie je možné
pripísať zodpovednosť za zničený cukor žalovanému, pretože ten konal v rámci prevenčnej povinnosti s
cieľom ochrániť svoj sklad a uskladnený tovar všetkých jeho zákazníkov, ale zodpovednosť za zničeniecukru nesie samotný žalobca v dôsledku jeho nekonania, ktorým vystavil žalovaného riziku obrovských
škôd. Na základe tvrdenia žalovaného o zničení cukru určeného pre L. tak žiadnom prípade nie je možné
odvodzovať akékoľvek paušálne konštatovania, že žalovaný zničil všetok cukor uvedený v žalobe a

preto, ak súd vyhodnotil vyjadrenie žalovaného ako priznanie k zničeniu všetkého cukru, pripisuje jeho
tvrdeniam významy, ktoré z nich nevyplývajú.

29. Žalovaný ďalej vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie namietol že žalobca si uplatňoval
nárok na náhradu škody titulom zničenia cukru, ktorý mal byť uskladnený u žalovaného v kontajneroch

uvedených v návrhu petitu, celkovo 8 kontajnerov s hodnotou cukru vo výške 75.560,--Eur. Žiaden z
týchto kontajnerov nie je vôbec uvedený v „Inventúrnom súpise (strana 1 – 4)“ vyhotoveného žalobcom
a zároveň platí, že žalobca nepredložil jediný relevantný dôkaz, že by boli tieto kontajnery doručené
žalovanému za účelom ich uskladnenia.

30. Možno na základe skutočností uvedených v bodoch 4 až 7 odvolania zhrnúť, že žalobca sa v

konaní domáha náhrady škody titulom zničeného cukru, v prípade ktorého platí, že cukor prevzatý na
prepravu bol žalovaným v zmysle Zmluvy o preprave doručený určeným odberateľom (8 kontajnerov),
ďalší prepravovaný cukor, ktorý bol odmietnutý odberateľmi žalobcu musel byť s vedomím žalobcu a
v dôsledku jeho omeškania zničený (15 kontajnerov) a ohľadne zostávajúceho cukru (8 kontajnerov)
žalobca v konaní vôbec neuniesol dôkazné bremeno, že by sa ním uvádzaný cukor niekedy nachádzal u

žalovaného buď ako predmet prepravy alebo predmet uskladnenia. Z týchto dôvodov považuje žalovaný
žalobu za nedôvodnú a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne.

31. Napriek tomu, že žalovaný považuje nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní za nedôvodný,
z opatrnosti si uplatnil kompenzačnú námietku, ktorú súd označil za nedôvodnú s poukazom

na skutočnosť že vznik žiadneho z uplatnených nárokov nemal za preukázaný. Súd za účelom
spochybnenia dôvodnosti uplatnených nárokov vychádzal z toho, že žalovaný nepreukázal existenciu
žiadnej dohody, od ktorej by bolo možné odvodiť povinnosť vykonať predmetné služby ani výšku odmeny
za ne. Žalovaný sa s týmto právnym názorom nestotožňuje, nakoľko v prvom rade poukazuje na
skutočnosť, že všetky činnosti a služby boli preukázateľne vykonané (čo bolo preukázané listinnými

dôkazmi ako i fotografiami) a to buď v súvislosti s plnením zmluvných záväzkov v prospech žalobcu
alebo titulom osobitných záväzkov. Nemožno podľa názoru žalovaného prisvedčiť názoru súdu že
služby, ktoré žalovaný vykonával nad rámec zmluvne dohodnutých záväzkov, boli zahrnuté už v
základnej odmene za skladovanie cukru, pretože ak je v zmluve dohodnutá odmena za presne uvedené
činnosti a v súvislosti s realizáciou zmluvného záväzku alebo realizáciou osobitného záväzku, ktorý

zmluva vôbec neupravuje vyvstane potreba výkonu ďalších činností, nemožno odmenu dohodnutú v
zmluve paušálne uplatniť i vo vzťahu k všetkým nad rámec zmluvného záväzku vykonaným službám.

32. V prípade zasielania vzoriek na expertízu súd poznamenal, že táto povinnosť nevyplývala zo zmluvy,
preto nie je zrejmé, prečo to žalovaný robil, na druhej strane by však bolo nelogické, ak by žalovaný

vykonával tieto činnosti z vlastnej vôle, keďže by sa jednalo len o práce navyše, ku ktorým by nemal
žiaden dôvod. Uviedol, že žalovaný musel vykonávať tieto činnosti výhradne na základe pokynov
žalobcu, pretože by bolo úplne nezmyselné, aby len tak z vlastnej iniciatívy otváral kontajnery s cukrom
a odoberal by z nich vzorky, ktoré potom zasielal niekomu inému ako priamo materskej a sesterskej
spoločnosti žalobcu v Dánsku a v Nemecku. Ak sa teraz žalobca tvári, že on o žiadnych vzorkách

nevedel alebo o ich zasielanie do Dánska a Nemecka nežiadal, je jeho argumentácia prinajmenšom
zvláštna. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že si neuplatňuje nárok na zaplatenie
odmeny za tieto služby, ale výhradne len refundáciu nákladov, ktoré zaplatil titulom poštovného v
súvislosti so zasielaním vzoriek kuriérom. Nárok žalovaného bol tak v tejto časti preukázaný, pričom
v prípade žalobcom popieranej existencie dohody možno tento nárok kvalifikovať minimálne ako

bezdôvodné obohatenie.

33. V prípade ostatných uplatnených nárokov titulom použitia špeciálnej manipulačnej techniky alebo
realizácie prepravy špeciálnymi vozidlami poukázal žalovaný na skutočnosť, že v zmysle Zmluvy
o preprave bol povinný vykonať prepravu kontajnerov z prístavu za použitia nákladných vozidiel s

návesom, na ktoré boli umiestňované kontajnery s obsahom cukru o váhe 23,5 ton. Ak žalobca napriek
vedomosti o obsahu Zmluvy o preprave žiadal žalovaného, aby nad rámec dohodnutých prepravných
služieb a podmienok vykonával pre zákazníkov žalobcu prepravu tovaru o hmotnosti 20, 20,375 alebo
21 ton, respektíve vykládku kontajnerov z vlaku v Chorvátsku a v Maďarsku, bol žalovaný za účelomsplnenia týchto podmienok povinný použiť nad rámec, respektíve mimo rámca Zmluvy o preprave
špeciálnu manipulačnú techniku a na prepravu iný druh vozidiel ako bol v zmluve dohodnutý. Ak si teda
žalobca objednal u žalovaného vykonanie špecifického druhu prepravy, ktorý nebol dohodnutý v Zmluve

o preprave a žalovaný akceptoval takéto objednávky žalobcu, došlo v každom jednom individuálnom
prípade k zmene Zmluvy o preprave, poprípade k uzavretiu osobitnej prepravnej zmluvy, respektíve k
uzavretiu zmluvy o dielo spočívajúcej vo výkone prekládky tovaru za použitia manipulačnej techniky. Nie
je podľa názoru žalovaného správna argumentácia súdu, že ak žalovaný vykonal akékoľvek činnosti,
ktoré neboli dohodnuté v Zmluve o preprave, nemá titulom ich realizácie nárok na zaplatenie odmeny,

respektíve, že odmena za vykonanie všetkých prepravných a s tým spojených služieb, a to aj tých, ktoré
neboli dohodnuté v Zmluve o preprave, je zahrnutá v Zmluve o preprave. Táto zmluva totiž nevyžaduje
písomnú formu, preto ak si žalobca objednal vykonanie služieb, ktoré nemajú oporu v uzatvorenej
Zmluve o preprave, žalovaný objednávku akceptoval a služby vykonal, čím došlo ku konštituovaniu
osobitného právneho rámca pre výkon týchto služieb a zmluva o preprave je pre účely uplatňovania
nároku za takto vykonané služby úplne bezpredmetná. Ohľadne uvedených nárokov žalovaného tak

preukázateľne existoval právny rámec pre ich realizáciu, služby boli riadne vykonané a za tieto služby
bola fakturovaná odmena v obvyklej výške. Postrádalo by totiž akúkoľvek logiku, aby žalovaný vykonával
pre žalobcu služby, ktoré neboli dohodnuté v Zmluva o preprave len tak z vlastnej iniciatívy, ale hlavne
úplne zadarmo.

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
Okresného súdu Trenčín zmenil, žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ako aj právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %

35. K odvolaniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 10. júla 2023 vyjadril žalobca ktorý uviedol,
že rozsudok je vecne správny, zakladá sa na rozsiahlom dokazovaní vykonanom súdom prvej inštancie,
pričom súd prvej inštancie podrobne v odôvodnení rozsudku opísal zistené skutočnosti, opísal spôsob
akým hodnotil dôkazy a prečo mal rozhodujúce skutočnosti za preukázané v súlade s predchádzajúcim
rozhodnutímodvolaciehosúduasjehoprávnymnázorom zistilpríslušnérozhodnéprávoatotoaplikoval

na zistené skutočnosti. Žalobca sa preto s rozsudkom a jeho odôvodnením plne stotožňuje, postup súdu
prvej inštancie a jeho rozsudok považuje za zrozumiteľný a vecne správny.

36. Žalobca sa vyjadril k odvolaciemu dôvodu žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Uviedol, že
skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú založené na vykonaní všetkých dôkazov, ktoré strany navrhli,

pričom z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie hodnotil každý dôkaz osobitne a
následne všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom z odôvodnenia rozsudku v časti hodnotenia
dôkazov a vyvodzovania zistených skutočností je zrejmé, že súd neporušil žiadne pravidlá logiky ani
nehodnotil nesprávne pravdivosť alebo dôležitosť niektorého dôkazu.

37. Konkrétne k jednotlivým argumentom žalovaného uvedených v odvolaní žalobca uvádza : a/
Body 4 a 8 odvolania - nie je pravda, že súd prvej inštancie vychádzal z len z dvoch dôkazných
prostriedkov za účelom preukázania, že cukor bol riadne dodaný do skladu žalovaného. Súd prvej
inštancie v rozsudku v bodoch 15.5 až 15.46 podrobne zhrnul všetky listinné dôkazy, ktoré žalobca
predložil súdu za účelom preukázania vlastníctva strateného cukru ako aj jeho dodania do skladu

žalovaného.Zdokumentovvyplýva,žeadresoudodaniabolnapríslušnýchdokladochskladžalovaného,
pričom skutočná prítomnosť kontajnerov s cukrom v sklade žalovaného je doložená jednak inventúrnym
súpisom s jeho prílohou (cukor pod č. 1, 2, 5, 6, 15, 16, 19 až 27, 30, 32 a 33 a chorvátsky cukor)
ako aj faktúrou žalovaného za prepravu cukru do skladu žalovaného (cukor pod č. 3, 4, 7 až 14, 17,
18, 28, 29, 31 a 34). Súd prvej inštancie rovnako správne vzal do úvahy aj skutočnosť, že prítomnosť

cukru vo svojom sklade žalovaný najskôr nepopieral a tieto skutočnosti začal účelovo tvrdiť až následne,
keď odovzdal žalobcovi príslušné kontajnery, ktoré však už neobsahovali cukor. Žalovaný tak zavádza,
pokiaľ tvrdí, že žalobca predložil „len“ inventúrny súpis a faktúry za prepravu.
b/ Bod 4 písm. a/ odvolania - spochybňovanie hodnovernosti časti inventúrneho súpisu považuje
žalobca za účelové a tvrdenia žalovaného o tom, že existuje možnosť, že bol vyhotovený až dodatočne

a na mieru a žalobca umelo kreoval dôkazný prostriedok považuje žalobca za účelové a naozaj ničím
nepodložené špekulácie. Hodnotenie inventúrneho súpisu ako dôkazu je obsiahnuté v bodoch 23 a 24
odôvodnenia rozsudku, kde súd prvej inštancie naozaj logicky a zrozumiteľne vysvetlil, ako inventúrny
súpis jednotlivo a v kontexte s inými dôkazmi hodnotil a toto hodnotenie je plne v súlade so zásadamilogiky. Spochybňovanie inventúrneho súpisu ako dôkazného prostriedku zo strany žalovaného je preto
účelové.
c/ Bod 4 písm. b/ odvolania - žalobca preukázal doručenie kontajnerov s cukrom pod č. 3, 4, 7 až 14, 17,

18, 28, 29 , 31 a 34 (žalovaný opomenul označiť ako cukor pod č. 7 až 14, ktoré dodanie bolo tiež týmto
spôsobom preukázané) prostredníctvom aj spomínaných faktúr za prepravu (okrem ďalších dôkazov,
ktoré sú podrobne zhrnuté v bode 15 rozsudku). Tieto faktúry sú za prepravu do skladu žalovaného
a potvrdzujú dodanie kontajnerov aj s cukrom do skladu žalovaného. Tvrdenia žalovaného sú opäť
zavádzajúce. Tvrdenia o logike prepravy, kde sa vracajú prázdne kontajnery tak vôbec s touto situáciou

nesúvisí, nakoľko žalovaný nepredložil jediný dôkaz, že tento cukor doručil konkrétnemu odberateľovi na
základe pokynu žalobcu - práve naopak, žalovaný opakovane menil vysvetlenia, prečo cukor nemôže
vrátiť žalobcovi. Tvrdenia v bode 4 písm. b/ odvolania sú tak nepravdivé a zavádzajúce. Súd prvej
inštancie sa s týmito tvrdeniami podrobne vysporiadal v bode 25.
d/ Bod 5 odvolania - žalobca poukazuje na body a/ až c/ vyššie.
e/ Bod 6 odvolania - žalovaný len opakuje tvrdenia o zlom stave cukru a nevyhnutnosti jeho

zničenia, avšak za účelom preukázania týchto skutočností žalovaný nepredložil ani nenavrhol žiadne
relevantné dôkazy, pričom táto procesná obrana žalovaného je účelová a nepredloženými tvrdeniami sa
len žalovaný snaží zbaviť svojej zodpovednosti. Súd prvej inštancie sa v bode 32 odôvodnenia rozsudku
touto obranou žalovaného podrobne zaoberal a skutkové závery súdu prvej inštancie sú v tomto smere
jasnéaf/ Bod7odvolania-niejepravda,žedodaniecukrupodčíslom7až14nebolonijakopreukázané

- žalobca odkazuje napríklad na bod c/ vyššie ako aj na body 15.11 až 15.18 odôvodnenia rozsudku a
tam označené dôkazy a tiež na dôkaz číslo 90 (faktúra číslo 11994) predložený žalobcom
g/ Body 9 až 11 - žalobca len poukazuje na to, že žalovaný nároky, ktoré navrhol na započítanie
nijako nepreukázal. Predložil len faktúry, ktoré žalobca od začiatku rozporoval, avšak okrem uvedených
faktúr, ktorých vystavenie bolo účelové, žalovaný nepredložil žiadne ďalšie relevantné dôkazy. Súd

prvej inštancie sa v bodoch 34 až 38 odôvodnenia rozsudku s kompenzačnými námietkami žalovaného
podrobne zaoberal a skutkové závery súdu prvej inštancie sú v tomto smere jasné a logické. Z
uvedeného dôvodu má žalobca za to, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP nie je daný.

Ako druhý odvolací dôvod žalovaný uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. V texte odvolania však podľa názoru žalobcu následne nie je
uvedená žiadna skutočnosť, ktorá by sa týkala práve tohto odvolacieho dôvodu. Odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP je daný v prípade, ak má rozhodnutie právnu vadu, ktorá spočíva v tom,
že súd na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu
normualeboaksprávnuprávnunormunesprávneinterpretovalaaplikoval.Rozsudokvšakžiadnutakúto

právnu vadu neobsahuje a v odvolaní ju žalovaný ani netvrdí. Odvolanie neuvádza ani jednu právnu
normu, ktorú by súd opomenul aplikovať alebo, ktorú by nesprávne interpretoval a aplikoval. Z odvolania
je zrejmé, že žalovaný s niektorými závermi súdu prvej inštancie nesúhlasí, avšak vôbec netvrdí, že je
to v dôsledku právnych vád. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. h/ CSP nie je v odvolaní nijako odôvodnený ani predložený relevantnými skutočnosťami,

a teda tento odvolací dôvod nie je rovnako daný.
38. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že rozsudok je vecne správny, a preto navrhuje,
aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho
konania.

39. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného s možnosťou vyjadriť sa k
predmetnému vyjadreniu v lehote 10 dní odo dňa doručenia. Žalovaný sa už k vyjadreniu žalobcu
nevyjadril.

40. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa

§ 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
akovecnesprávnypodľa§387ods.1 CSPpotvrdiť.Odvolacísúdrozhodolbeznariadeniapojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1
a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené

na úradnej tabuli krajského súdu.41. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia.

42. Odvolací súd po preštudovaní spisu konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k svojim záverom
na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Náležite vysvetlil, prečo po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 382.602,56 Eur a podrobne

opísal, akými úvahami sa pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu riadil.

43. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalovaného je aplikácia ust. §387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom

vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj k použitej obrane žalovaného a použitým dôkazom. Z titulu
aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza, že pri takomto
postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom
opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej
inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie

Ústavného súdu SR sp. zn. T. U. XXX/XX, rozsudok NS SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX). V súlade s
ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodní rozsudku dal odpoveď na
všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu odvolacím
súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. U. XXX/XX, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod,

len ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Aj podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05
odôvodnenie rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní.

44. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie v časti výrokovej vety, ktorou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 382.602,56
Eur a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

45. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa s námietkami žalovaného
vysporiadal, na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že
tento po rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne ako súdu odvolacieho, ktorý zrušil rozsudok Okresného
súdu Trenčín č. k. 37 Cb 55/2016-782 zo dňa 20.marca 2018 v napadnutej tretej a štvrtej výrokovej
vete z dôvodu, že súd prvej inštancie síce správne posúdil právomoc súdu príslušného podľa sídla

žalobcu, ale nedostatočne posúdil použitie rozhodného práva na predmetný spor, kedy odvolací súd v
zrušujúcom uznesení č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 03. novembra 2020 okrem iného skonštatoval,
že z uzavretej zmluvy nevyplýva dohoda zmluvných strán o rozhodnom práve na otázky touto zmluvou
upravené, preto bolo potrebné pri absencii voľby rozhodného práva postupovať v zmysle Kapitoly II čl. 4
bod B Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve

pre zmluvné záväzky (Rím I). Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru sa uzavretá Zmluva o skladovaní
zo dňa 13. mája 2011 spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb,
rozhodným právom je teda právny poriadok skladovateľa - žalovaného. Preto odvolací súd odvolanie
žalovaného v namietanej časti týkajúcej sa rozhodného práva vyhodnotil za dôvodné a rozsudok v
napadnutej časti zrušil. V ďalšom konaní mal súd prvej inštancie vec opätovne prejednať aplikujúc

právny poriadok obvyklého pobytu žalovaného, za aktívnej dôkaznej povinnosti žalobcu a žalovaného
a ustáliť aplikujúc rozhodné právo vznik zodpovednosti za škodu a následne uplatnenú výšku náhrady
škody ako aj započítanie pohľadávok na základe kompenzačnej námietky žalovaného a zároveň bol súd
prvej inštancie povinný opätovne posúdiť aj pasívnu vecnú legitimáciu žalobcu v časti náhrady škody.

46. Okresný súd Trenčín ako súd prvej inštancie po rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne ako súdu
odvolacieho bol v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý dospel
pri svojom rozhodovaní k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil právomoc príslušného súdu,
nedostatočne však posúdil použitie rozhodného práva na predmetný spor a uviedol, že rozhodnýmprávom v tomto prípade je právny poriadok skladovateľa - žalovaného. Z uvedeného dôvodu súd
prvej inštancie skonštatoval, že po vrátení veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do
spisu predložených listinných dôkazov, ktoré konkretizoval v odseku 14 napadnutého rozhodnutia

a na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav tak, ako ho podrobne opísal v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia.

47. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal nárokom žalobcu na náhradu
škody, keď v napadnutom rozsudku špecifikoval akými dôkazmi dospel k záveru, že žaloba žalobcu

je v celom rozsahu dôvodná.

48. Žalovaný v odvolaní namietal „Inventúrny súpis“ zo 14.07.2015, z ktorého súd prvej inštancie pri
skúmaní nároku žalobcu okrem iného vychádzal, namietal, že je potrebné v tejto súvislosti rozlíšiť dva
osobitné dokumenty, a to položkový "Inventúrny súpis kontajnerov (strana 1 – 4)" vyhotovený žalobcom
bez akejkoľvek participácie zo strany žalovaného a dokument označený ako „Inventúrny súpis zo dňa

14.07.2015 - dôkaz o chýbajúcich zásobách", podpísaný zástupcami žalobcu aj žalovaného s tým, že
podľa názoru žalovaného súd oba tieto súpisy nesprávne spájal s tým, že „Inventúrny súpis (strana 1
– 4)" vyhotovený žalobcom bol podkladom pre spísanie dokumentu označeného ako „Inventúrny súpis
zo dňa 14.07.2015 - dôkaz o chýbajúcich zásobách“.

49. Odvolací súd konštatuje, že predmetným inventúrnym súpisom sa súd prvej inštancie zaoberal,
tento vyhodnotil v odseku 15.46 napadnutého rozhodnutia, keď odvolací súd konštatuje, že po
oboznámenísaspredmetným inventúrnymsúpisom dospelktotožnémuzáveruakosúdprvejinštancie.
Z uvedeného dôvodu neobstojí tvrdenie žalovaného v odvolaní, že „Inventúrny súpis kontajnerov
(strana 1 – 4)“ bol vyhotovený žalobcom bez akejkoľvek participácie zo strany žalovaného a že súd

oba tieto súpisy nesprávne spájal. Z predmetných dokumentov odvolací súd zistil, že na „Inventúrnom
súpise kontajnerov (strana 1 – 4)“ sa nachádzajú podpisy miestneho manažéra inventúry J. I.,
členov inventarizačnej komisie K. L. a M. K. (zástupcu poisťovne) s tým, že všetci traja podpísali
aj „Inventúrny súpis ku dňu 14.07.2015 - dôkaz o chýbajúcich zásobách“, ktorý podpísala aj
zamestnankyňažalovanéhop.N.A.. Niejetedapravdoutvrdeniežalovaného,žepoložkový „Inventúrny

súpis kontajnerov (strana 1 – 4)“ bol vyhotovený len žalobcom bez akejkoľvek participácie zo strany
žalovaného. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že táto námietka žalovaného nie je
dôvodná.

50. Odvolací súd ďalej konštatuje, že po preskúmaní spisu dospel k záveru, že ani ďalšie námietky

žalovaného uvedené v odvolaní ohľadne jeho tvrdenia, že žalobca v konaní vôbec neuniesol dôkazné
bremeno, že by sa ním uvádzaný cukor niekedy nachádzal u žalovaného buď ako predmet prepravy
alebo predmet uskladnenia nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie sa podrobne v napadnutom rozhodnutí
uvedenými námietkami žalovaného zaoberal a dospel k záveru zhodného s odvolacím súdom, že
žalovaný na základe predložených dôkazov preukázal, že u žalovaného sa cukor, ktorého vydania

sa pôvodne domáhal podanou žalobou aj v skutočnosti nachádzal a bol povinný zabezpečiť jeho
skladovanie a podľa inštrukcie žalobcu tento žalobcovi vydať. Odvolací súd konštatuje, že žalobca
preukázal, že predmetné kontajnery s cukrom boli žalovanému dodané riadne a u žalovaného
skladované. V spise sa nachádzajú dodacie listy, faktúry vystavené jednak za samotný tovar a
faktúry vystavené za jeho prepravu žalovaným. Súd prvej inštancie teda podrobne v tejto časti svoje

rozhodnutie odôvodnil v odsekoch 21 - 27 napadnutého rozhodnutia, s ktorými právnymi závermi sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje.

51. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že napriek tomu, že považuje nárok žalobcu uplatnený v
konaní za nedôvodný si z opatrnosti uplatnil kompenzačnú námietku, ktorú súd prvej inštancie po

vykonanom dokazovaní ako nedôvodnú zamietol, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa
s kompenzačnou námietkou uplatnenou žalovaným v sume 381.237,84 Eur v napadnutom rozsudku
vysporiadal, a to s každým uplatneným nárokom samostatne v odsekoch 34 - 38 napadnutého
rozhodnutia.

52. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.53. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

54. Jedným zo spôsobov zániku nesplneného záväzku je započítanie. Všeobecná právna úprava
započítania je zakotvená v § 580 a v § 581 Občianskeho zákonníka. Právnym predpokladom

započítania je existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie a vzájomne sa
kryjú. Započítanie ako každý právny úkon musí byť zrozumiteľný a určitý. Z prejavu vôle veriteľa musí
predovšetkým vyplývať, ktorú určitú pohľadávku alebo viac pohľadávok a v akej výške chce započítať
voči inej alebo viacerým iným pohľadávkam, ktoré má dlžník v priamej pozícii veriteľa voči nemu. K
zániku pohľadávky dochádza vtedy, keď sa pohľadávky stretnú. Pohľadávky sa stretnú vtedy, keď sú
splatné. Pretože pohľadávky nebudú mať spravidla rovnaký deň splatnosti, stretnú sa splatnosťou tej

pohľadávky, ktorá má neskoršiu splatnosť. Započítanie je právne účinné vtedy, keď dôjde druhej strane.
Ak chýba napríklad prejav smerujúci k započítaniu, účinky započítania nenastanú a tie nenastanú ani
vtedy,aktakýtojednostrannýprejavbolurobenýskôr,nežsavzájomnépohľadávkystretli.Kompenzačný
prejav teda môže byť úspešne urobený iba od toho okamihu, keď sa vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, stretli a boli spôsobilé na započítanie.

55.Vdanomprípadesižalovanýuplatnilkompenzačnúnámietkuvsume381.237,84Eurnapojednávaní
dňa 23.01.2018, faktúry na základe ktorých si žalovaný svoju pohľadávku uplatňoval žalobca považoval
za nedôvodné, od počiatku ich rozporoval. Odvolací súd musí prisvedčiť súdu prvej inštancie, keď
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že pri uplatnenej kompenzačnej námietke zo strany

žalovaného nemal preukázaný právny základ uplatneného nároku. Dospel k správnemu záveru, že len
samotná faktúra nie je dôkazom o dôvodnosti nároku, keďže sa jednalo o daňový doklad, ktorý však
nemôže preukazovať nárok žalovaného. Opätovne odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v
napadnutom rozhodnutí podrobne vysporiadal so vznesenou námietkou žalovaného, či už k posielaniu
vzoriek cukru (ods. 34), nároku čistenia vnútorných priestorov kontajnerov a recyklácie obalov (ods.

35), k iným hmotnostiam kontajnerov a špeciálnemu vozidlu (ods. 36) k prekládke paliet v Chorvátsku
a v Maďarsku z vlakových vagónov do nákladných vozidiel (ods. 37). Na to, aby mohol súd považovať
kompenzačnú námietku za dôvodnú, musel by žalovaný túto riadne preukázať hodnovernými dôkazmi.
Odvolací súd má za to, že žalovaný žiadnymi dôkazmi oprávnenosť svojho nároku nepreukázal. Všetky
dôvody vznesenej kompenzačnej námietky zostali len v rovine tvrdení, bez akýchkoľvek hodnoverných

dôkazov. Preto aj odvolací súd má za to, že žalovaný oprávnenosť svojho nároku voči žalobcovi ničím
nepreukázal, teda nepreukázal, že má voči žalobcovi splatné pohľadávky, ktoré sa vzájomne kryjú.

56. Žalovaný odvolanie okrem ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP odôvodnil aj písmenom h/, teda,
že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v
podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach
a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris).
Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu.
Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t.j. ak posúdil

vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu
normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho
posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale
lenargumentáciouspochybňujúcoupoužitieprávnejnormysúdomnadanýprípad,jejinterpretáciualebo
jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia ale v odvolaní žalovaného absentuje.

57. Na základe uvedeného odvolací súd po preskúmaní veci uzavrel, že námietky žalovaného uvedené v
odvolaní nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného
skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia, ktoré zrozumiteľné a presvedčivé.

58. Vzhľadom na vyššie konštatovanie odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku vo veci samej ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania je vecne správny, preto ho
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.59. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
a 2 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom v konaní úspešný priznal voči žalovanému

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa §
262 ods. 2 CSP.

60. Rozhodnutie bolo prijaté členkami odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).