Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 27, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 21C/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125216585
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zsolt Suver
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125216585.1

Uznesenie

Mestský súd v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Mikuláš Bado, nar.: 17.02.1965, trvale bytom: A. XX,
XXX XX B., zastúpeného: ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s. r. o., so sídlom: Floriánska
19, 040 01 Košice, IČO: 45 946 868, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Jaroslav Čollák, PhD.,
proti odporcom: 1. C. D., nar.: 10.02.1980, trvale bytom: A. XX, XX XXX B., 2. E. D., nar.: 23.04.1974,
trvale bytom: A. XX, XX XXX B., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z 29.09.2025 v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Odporcom v 1. a 2. rade proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov tohto konania n e p
r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným 29.09.2025 Mestskému súdu Košice

(ďalej len „mestský súd“) sa navrhovateľ proti odporkyni a odporcovi (ďalej spolu len „odporcovia“)
domáhala, aby mestský súd uložil: 1.) odporcom zákaz vykonávať konanie, ktoré by spôsobilo alebo
malo potenciál spôsobiť sťaženie, obmedzenie alebo zabránenie navrhovateľa v prístupe k stavbe a
vstupe do stavby v jeho výlučnom vlastníctve nachádzajúcej sa v obci B., katastrálne územie: B., ktorá
je Okresným úradom Košice – okolie, odbor katastrálny (ďalej len „okresný úrad“), zapísaná na liste
vlastníctva číslo (ďalej len „LV č.“) XXXX ako ošipáreň so súpisným číslom XX (ďalej len „stavba so súp.

č. XX“) stojacej na pozemku - parc. č. XXXX/X vo výlučnom vlastníctve odporkyne a to po pozemkoch
vo výlučnom vlastníctve odporkyne okresným úradom zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra
„C“: parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha o nádvorie o výmere 137 m2 (ďalej len „parc. č XXXX/X“), parc.
č. XXXX/X, zastavaná plocha o nádvorie o výmere 217 m2 (ďalej len „parc. č. XXXX/X“) a na LV č.
XXXX ako parcely registra „C“: parc. č. XXX/XXX, zastavaná plocha o nádvorie o výmere 319 m2 (ďalej
len „parc. č. XXX/XXX“) a parc. č. XXX/XXX, zastavaná plocha o nádvorie o výmere 655 m2 (ďalej

len „parc. č. XXX/XXX“), 2.) odporcovi nepribližovať sa k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 20
metrov s výnimkou prípadov nevyhnutej potreby slúžiacej účasti navrhovateľa a odporcu na procesných
úkonoch pred orgánmi verejnej moci a to v nevyhnutnom rozsahu, 3.) odporcovi nepribližovať sa k
nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa nachádzajúcim sa v obci B., katastrálne územie:
B., okresným úradom zapísaným na LV č. XXXX na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou
prípadov nevyhnutej potreby slúžiacej účasti navrhovateľa a odporcu na procesných úkonoch pred

orgánmi verejnej moci a to v nevyhnutnom rozsahu, 4.) odporcovi nepribližovať sa k hnuteľným veciam
vo vlastníctve navrhovateľa na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v obci B., katastrálne územie: B.,
okresným úradom zapísaných na LV č. XXXX na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou prípadov
nevyhnutej potreby slúžiacej účasti navrhovateľa a odporcu na procesných úkonoch pred orgánmi
verejnej moci a to v nevyhnutnom rozsahu, 5.) navrhovateľovi nevstupovať na pozemok neznámeho
vlastníka: D. F., v správe Slovenského pozemkového fondu, so sídlom: Búdkova 36, 817 15 Bratislava,

IČO: 17 335 345 (ďalej len „Slovenský pozemkový fond“) nachádzajúci sa v obci B., katastrálne územie:
B., okresným úradom zapísaný na LV č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, zastavanáplocha a nádvorie o výmere 1971 m2 (ďalej len „parc. č. XXXX/X“). Záverom navrhovateľ navrhol, aby
mu mestský súd priznal proti odporcom nárok na náhradu trov tohto konania.

2. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil medzi inými tým, že je
výlučným vlastníkom stavby so súp. č. XX ako aj ďalšej stavby nachádzajúcej sa v obci B., katastrálne
územie: B., okresným úradom zapísanej na LV č. XXXX ako sklad so súpisným číslom XX (ďalej len
„stavba so súp. č. XX“) na pozemkoch - parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX vo výlučnom vlastníctve
odporkyne, ktoré (stavby) nadobudol vydražením v rámci exekučného konania na Okresnom súde

Košice II vedeného pod sp. zn. 35 Er/2562/2016. Odporkyňa je výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX/
X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXX/XXX, parc. č. XXX/XXX, ako aj ďalšieho pozemku nachádzajúceho
sa v obci Ploské, katastrálne územie B., okresným úradom vedeného na LV č. XXXX ako parcela
registra „C“, parc. č. XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 252 m2 (ďalej len „parc. č.
XXX/XXX“). V časti stavby so súp. č. XX vo vlastníctve navrhovateľa na parc. č. XXXX/X a parc. č.
XXXX/X vo vlastníctve odporkyne je obydlie navrhovateľa s prístupom a vchodom z parc. č. XXX/XXX

odporkyne. Navrhovateľ v časti stavby so súp. č. XX býva a na danej adrese má taktiež prihlásený
trvalý pobyt. Stavba so súp. č. XX, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa sa nachádzala na parc. č.
XXX/XXX, parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX vo vlastníctve odporkyne. V záujme usporiadania
vzťahovmedzinavrhovateľomakovýlučnýmvlastníkomstavbysosúp.č.XXaodporkyňouakovýlučnou
vlastníčkou parc. č. XXX/XXX, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X sa navrhovateľ (žalobca) žalobou

o zriadenie vecného bremena z 22.10.2021 domáha proti odporkyni (žalovanej) v konaní vedenom
na mestskom súde pod sp. zn. K3-7C/148/2021 usporiadania vzťahov s odporkyňou. V tamto spore
na mestskom súde vedenom pod sp. zn. K3-7C/148/2021 navrhovateľ okrem iného prezentuje, že
stavba so súp. č. XX v jeho výlučnom vlastníctve je súčasťou hospodárskeho dvora vybudovaného
pred rokom 1991 ako súčasť vtedajšieho Jednotného roľníckeho družstva (ďalej len „JRD“). Aj keď

po roku 1991 nie je využívaný ako pokračovanie činnosti JRD, je vedený ako poľnohospodársky
celok – farma „G. A.“ a riadne registrovaný ako farma. V areáli sa nachádzajú ovčíny, kravíny a
stajne. Hospodársky dvor nebol nikdy právne zrušený a jeho jednota a celistvosť predstavujú základné
poľnohospodárske vlastnosti. Zmena účelu alebo narušenie tohto celku je možná len na základe
rozhodnutia príslušného orgánu ochrany prírody a poľnohospodárstva. Hospodársky dvor nebol zrušený

ako funkčná jednotka v zmysle príslušnej legislatívy ani po prebehnutých katastrálnych zmenách
a sceľovaní pozemkov v obci B.. Navrhovateľ na základe Nájomnej zmluvy č. 00891/2024-PNZ-
P40253/24.00 uzatvorenej na dobu určitú do 31.10.2031, a teda na obdobie cca 10 rokov sa stal
nájomcom pozemkov tvoriacich hospodársky dvor niekdajšieho JRD. Odporkyňa v zosúladenom
konaní so svojimi rodinnými príslušníkmi však navrhovateľovi podstatne sťažuje život, zabraňuje mu

v prístupe do svojho obydlia, vykonáva aktívne konanie, ktorým mu poškodzuje majetok (osobou
odporcu), obťažuje jeho život v danej nehnuteľnosti, čoho výsledkom boli viacnásobne privolané hliadky
Policajného zboru Slovenskej republiky, o čom svedčia aj oficiálne záznamy o týchto skutočnostiach.
Odporcovia svojím konaním dlhodobo a opakovane obmedzujú a znepríjemňujú navrhovateľovi riadne
užívanie stavieb v jeho vlastníctve, ako aj prístup k jeho obydliu, konkrétne k stavbe so súp. č. XX.

Dňa 04.10.2021 bola na miesto G. A. privolaná hliadka Policajného zboru, nakoľko zo strany vlastníkov
pozemkov s to parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, t.
j. odporkyne, začal byť bez súhlasu na to príslušného štátneho orgánu na úseku ochrany prírody
a poľnohospodárskeho pôdneho fondu likvidovaný plot areálu G. A.. Tento plot ako bezpečnostné
oplotenie G. A. je znázornený aj na katastrálnej mape a je súčasťou tohto dvora. Odzrkadľuje nutnosť

priestorového oddelenia ranča od okolitého sveta, zvlášť za situácie, kedy sú v areáli ustajnené kone, a
môžu byť v tomto areáli ustajnené a umiestnené aj iné hospodárske zvieratá. Týmto konaním okrem tu
opísaných kontextov možného zásahu do ochrany životného prostredia v zmysle príslušnej legislatívy
mohlo dôjsť k poškodzovaniu cudzieho majetku (trestný čin poškodzovanie cudzej veci). Za týmto
účelom bolo zo strany navrhovateľa podané aj trestné oznámenie. Navrhovateľ je, resp. bol vlastníkom

stavby so súp. č. XX (kôlňa), ktorá sa nachádzala na parc. č.XXX/XXX, parc. č. XXX/XXX a na parc.
č. XXX/XXX vo vlastníctve odporkyne. Stavba so súp. č. XX bola bez vedomia a súhlasu navrhovateľa
fyzicky odporcom zničená. Na mieste, kde sa stavba nachádzala, zostali len hnuteľné veci, ktoré sa v nej
nachádzali a jednotlivé komponenty tvoriace predmetnú stavbu. V dôsledku tohto protiprávneho konania
navrhovateľ privolal na miesto hliadku a podal trestné oznámenie. Okresné riaditeľstvo Policajného

zboru v Košiciach – okolie (ďalej len „OR PZ Košice – okolie“), odbor poriadkovej polície, Obvodné
oddelenie Policajného zboru Bidovce (ďalej „OO PZ Bidovce“) zaslalo navrhovateľovi dňa 13.09.2025
upovedomenie pod ČVS: ORP-593/BI-KS-2025, o začatí trestného stíhania pre prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Išlo o aktívne fyzické násilné konanie odporcuvoči majetku navrhovateľa. Ku stavbe so súp. č. XX okrem navrhovateľa mala prístup odporkyňa,
keďže dotknutá stavba sa nachádza na pozemkoch v jej výlučnom vlastníctve a taktiež odporca,
ktorého navrhovateľ pravidelne vidí zdržiavať sa na parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXXX/

X H. XXXX/X. Odporcovia, napriek skutočnosti, že navrhovateľ je pri vstupe do svojho obydlia nútený
prechádzať cez parc. č. XXX/XXX vo vlastníctve odporkyne, neustále vykonávajú kroky, ktorými sa
snažia navrhovateľovi tento prístup sťažiť alebo úplne znemožniť. Príkladom takéhoto konania je
skutočnosť, že odporca svojvoľne odstránil časť betónových kociek vo vlastníctve navrhovateľa, ktoré
tvorili chodník a zabezpečovali riadny prístup k vstupu do obydlia navrhovateľa. Uvedené betónové

kocky sa nachádzali na časti chodníka situovanej na pozemkoch vo vlastníctve odporkyne. Fotografie
preukazujú aj žalovanými odstránený plot, pričom hospodársky dvor je toho času takto otvorený a
hrozí možný útek ustajnených zvierat a ďalšie všeobecné ohrozenie. Navrhovateľ v tejto súvislosti
podal dňa 01.09.2025 na OO PZ Bidovce pod č. ORPZ-KS-OPP8-109/2025-P oznámenie týkajúce sa
priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch a obdobné oznámenie podal
navrhovateľ taktiež aj dňa 13.09.2025 na OO PZ Bidovce pod č. ORPZ-KS-OPP3-135/2025-P. Týmto

konaním odporcovia závažným spôsobom obmedzili navrhovateľa pri výkone jeho vlastníckych práv,
keďže znemožnili riadny a bezpečný vstup do jeho obydlia. Obzvlášť v období nepriaznivého počasia,
kedy dochádza k premoknutiu pôdy a jej rozmočeniu, je vstup do obydlia žalobcu prakticky znemožnený.
Takétokonaniejenielenvrozporesdobrýmimravmi,alemôženapĺňaťajznakyprotiprávnehozásahudo
práv navrhovateľa. Navrhovateľ ako osoba zdravotne ťažko postihnutá má aktívnym konaním odporcov

sťažený prístup do obydlia, a teda do svojho vlastníctva. Okrem toho sa odporca pravidelne zdržiava v
bezprostrednej blízkosti obydlia navrhovateľa, niekedy priamo pod jeho oknami. Pri každom stretnutí s
navrhovateľom v blízkosti navrhovateľovho obydlia si odporca neodpustí verbálne útoky a úmyselne ho
uráža slovne, čím dochádza k neustálemu zhoršovaniu psychickej pohody navrhovateľa a zasahovaniu
do jeho práva na súkromie. Takéto konanie predstavuje opakované obťažovanie, ktoré vyvoláva strach,

napätie a stres, a tým priamo narušuje bežné užívanie vlastníctva navrhovateľa. Z hľadiska právneho
ide o správanie, ktoré môže byť považované za obťažovanie a zasahovanie do práva vlastníka užívať
svoj riadne nadobudnutý majetok. Uvedené verbálne útoky zo strany odporcu postupne gradujú a
v súčasnosti vyústili až do konkrétnych vyhrážok navrhovateľovi. Odporca sa navrhovateľovi priamo
vyhrážal, že ho „vyplaví“ zahádzaním drenážneho kanálu pri hospodárskom dvore na jeho pozemkoch.

Túto vyhrážku nemožno považovať za neškodné, či bezvýznamné konanie, keďže odporca zároveň
opisoval konkrétny postup, ktorým má k údajnému „vyplaveniu“ dôjsť. Konkrétne a detailne odporca
uviedol, že plánuje upchať rigoly (žliabky) na odvodnenie pôdy, ktoré boli inštalované na základe
predchádzajúcich skúseností s problémami so zaplavovaním v okolí hospodárskeho dvora ako celku.
Správanie odporcu, zahŕňajúce verbálne útoky, obťažovanie, zasahovanie do prístupu k obydliu a

vyhrážky spôsobom, ktorý môže viesť k materiálnym škodám, vytvára pre žalobcu trvalý stres a obavy
o vlastnú bezpečnosť. Takéto konanie má reálne dôsledky pre fyzickú, psychickú aj majetkovú ochranu
navrhovateľa. Vzhľadom na aktuálnu absenciu právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní
vedenom na mestskom súde pod sp. zn. K2-7C/148/2021, ktorým by boli trvalo upravené vzťahy
medzi navrhovateľom a odporkyňou ako vlastníčkou dotknutých nehnuteľností, navrhovateľ má za to,

že je potrebná dôvodná a naliehavá dočasná úprava vzťahov medzi ním a odporcami a to až do
právoplatného rozhodnutia o žalobe na zriadenie vecného bremena. Z vyššie uvedených dôvodov
navrhovateľ navrhol nariadiť neodkladné opatrenie v znení podľa žalobného návrhu (petitu).

3. Mestský súd pristúpil ku skúmaniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. V súlade

s ustanovením § 326 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) je potrebné v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia
bude ohrozená, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana a zároveň je potrebné ozrejmiť, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ

domáha.

4. Mestský súd z výpisu LV č. XXXX z 21.06.2022 (č.l. 19) okresným úradom založeného pre stavby
nachádzajúce sa v obci B., katastrálne územie: B. a to: ošipáreň so súpis. č. XX, na parc. č. XXX/XX
a sklad so súp. č. XX na parc. č. XXX/XX zistil, že ako ich výlučný vlastník je zapísaný navrhovateľ na

základe uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn. 35 Er/2562/2016 z 12.11.2021, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 10.01.2022 v spojení s jeho opravným uznesením sp. zn. 35 Er/2562/2016 z 28.02.2022,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.04.2022.5. Mestský súd si podľa § 185 ods. 2 CSP zaobstaral výpis z LV č. XXXX z 13.10.2025 (č.l. 39) pre stavby
nachádzajúce sa v obci B., katastrálne územie: B. a to: ošipáreň so súpis. č. XX, na parc. č. XXXX/X
a sklad so súp. č. XX na parc. č. XXXX/X zistil, že ako ich výlučný vlastník je zapísaný navrhovateľ.

6. Mestský súd z výpisu LV č. XXXX z 29.09.2025 a z 13.10.2025 (č.l. 30 a č.l. 40) okresným úradom
založeného pre pozemky nachádzajúce sa v obci B., katastrálne územie: B. a to parcely registra „C“:
parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1971 m2 a parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 585 m2, zistil, že ako ich výlučný neznámy vlastník je zapísaný D. F. a tieto sú

správe Slovenského pozemkového fondu.

7. Mestský súd z výpisu LV č. XXXX z 29.09.2025 a z 13.10.2025 (č.l. 31 a č.l. 42) okresným úradom
založeného pre pozemky nachádzajúce sa v obci B., katastrálne územie: B. a to parcely registra „C“:
parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 137 m2 a parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 217 m2 zistil, že ako výlučná vlastníčka týchto pozemkov v celosti je zapísaná

odporkyňa.

8. Mestský súd z výpisu LV č. XXXX z 29.09.2025 a z 13.10.2025 (č.l. 29 a č.l. 44) okresným úradom
založeného pre pozemky nachádzajúce sa v obci B., katastrálne územie: B. a to parcely registra „C“:
parc. č. XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 319 m2, parc. č. XXX/XXX, zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 252 m2, parc. č. XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 655 m2, parc.
č. XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 867 m2, parc. č. XXX/XX, ostatná plocha o výmere
808 m2 (ďalej len „parc. č. XXX/XX“) a parc. č. XXX/XXX, orná pôda o výmere 645 m2 (ďalej len „parc.
č. XXX/XXX“) zistil, že ako ich výlučná vlastníčka v celosti je zapísaná odporkyňa.

9. Mestský súd si podľa § 185 ods. 2 CSP zaobstaral výpis z LV č. XXXX z 13.10.2025 (č.l. 50) založený
pre pozemky nachádzajúce sa v obci B., katastrálne územie: B. a to parcely registra „C“: parc. č. XXXX/
X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1453 m2 (ďalej len „parc. č. XXXX/X“), parc. č. XXXX/X,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 912 m2 (ďalej len „parc. č. XXXX/X“) a zistil, že ako podieloví
spoluvlastnícitýchtopozemkovsúzapísaníneznámivlastníciaztohtodôvodusútietopozemkyvspráve

Slovenského pozemkového fondu.

10. Mestský súd si podľa § 185 ods. 2 CSP zaobstaral výpis z LV č. XXXX z 01.10.2025 (č.l. 46) založený
okrem iných pre pozemok nachádzajúci sa v obci B., katastrálne územie: B. a to parcela registra „C“,
parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 614 m2 (ďalej len „parc. č. XXXX“) a zistil, že ako

výlučná vlastníčka tohto pozemku v celosti je zapísaná Obec Ploské.

11. Mestský súd si podľa § 185 ods. 2 CSP zaobstaral výpis LV č. XXXX z 01.10.2025 (č.l. 48) založený
okrem iných pre pozemok – parcelu registra „C“: parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
39383 m2 (ďalej len „parc. č. XXXX“), na ktorej je postavená inžinierska cesta – cestná, miestna

a účelová komunikácia a ktorá je vo výlučnom vlastníctve Košického samosprávneho kraja.

12. Mestský súd z nájomnej zmluvy č. 00891/2024-PNZ–P40253/24.00 zo 17.10.2024 [ďalej len
„nájomná zmluva zo 17.10.2024“ (č.l. 23)] uzatvorenej medzi Slovenským pozemkovým fondom ako
prenajímateľom a navrhovateľom ako samostatne hospodáriacim roľníkom a nájomcom, zistil, že jej

predmetom bolo prenechanie tam špecifikovaných pozemkov v správe prenajímateľa na užívanie
navrhovateľovinadobuurčitúdo31.10.2031zaúčelompoľnohospodárskehovyužitiapreprevádzkovaní
poľnohospodárskej činnosti – chov hospodárskych zvierat za tam dohodnuté nájomné. Podľa zistenia
mestského súdu (č.l. 59 - 60) nájomná zmluva zo 17.10.2024 bola v Centrálnom registri zmlúv
zverejnená 17.10.2024 a nadobudla účinnosť 18.10.2024.

13. Mestský súd si podľa § 185 ods. 2 CSP zaobstaral výpis zo živnostenského registra Okresného
úradu Košice – okolie č. 820-70921 z 20.10.2025 (č.l. 61), z ktorého zistil, že podnikateľský subjekt
pod obchodným menom D. I. J., s miestom podnikania: A. XX, XX XXX B., IČO: 46 309 225,
podniká medzi inými v nasledovných predmetoch: 1.) Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému

spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), 2.) Ubytovacie
služby s poskytovaním prípravy a predaja jedál, nápojov a polotovarov ubytovaným hosťom
v ubytovacích zariadeniach s kapacitou do 10 lôžok, 3. Vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti.14. Mestský súd z potvrdenia OR PZ Košice – okolie, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie
Policajného zboru Kysak (ďalej len „OO PZ Kysak“) pod č. ORPZ-KS-OPP8-109/2025-P z 02.09.2025
(č.l. 20) zistil, že podľa tam uvedených navrhovateľ 02.09.2025 podal oznámenie o priestupku proti

majetku podľa § 50 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“), ktorého sa mal dopustiť doposiaľ neznámy páchateľ tým, že „...vybral
dlažobné kocky z prístupového chodníka k domu a tým menovanému sťažil a znemožnil prístup do
domu.“.

15. Mestský súd z oznámenia OO PZ Bidovce pod ČVS: ORP-593/BI-KS-2025 z 03.09.2025 (č. l. 21)
zistil, že podľa tam uvedených navrhovateľa upovedomuje o tom, že dňa 19.08.2025 bolo povereným
príslušníkom OO PZ Bidovce podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku vo veci zničenia drevenej kôlne
v Obci B., časť A., na parc. č. XXX/XXX, začaté trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.

16. Mestský súd z potvrdenia OO PZ Bidovce pod ORP-KS-OPP-135/2025-P z 13.09.2025 (č.l. 22) zistil,
že podľa tam uvedených navrhovateľ 13.09.2025 podal oznámenie týkajúce sa spáchania priestupku
proti majetku podľa § 50 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb..

17. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov.
V zmysle § 328 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa §
325 ods. 1 CSP, teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia

musí súd vyhodnotiť primárne na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa
navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Z povahy veci tiež vyplýva, že ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno
poskytnúť ani zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje
v konaní o nariadení neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania,

bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich
skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného
účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany
prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti

ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil. Procesu osvedčovania podliehajú
všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Nedostatočný opis rozhodujúcich
skutočností, prípadne ich neosvedčenie má za následok zamietnutie návrhu. V konaní o nariadení
neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu

a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.

20. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného
opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená,
pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Už zo samotného terminologického a jazykového

výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a
zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia, pričom jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy
existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom
napreukázanienebezpečenstvareálnejabezprostrednehroziacejujmy.Prednariadenímneodkladného
opatrenia súd posudzuje tiež, či uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť

ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.

21. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha nariadenia
neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, t. j. uloženia odporcom, abytíto niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo znášali a tiež podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP,
aby sa odporca nepribližoval k osobe navrhovateľa na vzdialenosť menšiu ako 20 m. Na to však,
aby mestský súd mohol vydať takéto neodkladné opatrenie, musí mať za osvedčenú najmä potrebu

bezodkladnej úpravy pomerov strán v čase jeho rozhodovania, pričom dôkazné bremeno osvedčenia
zaťažuje samotného navrhovateľa. Zároveň platí, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku
nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

22. V posudzovanom prípade je z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zrejmé, že

navrhovateľ ním a priori sledoval zabezpečenie riadneho a nerušeného prístupu a vstupu do svojho
obydlia a to stavby so súp. č. XX v jeho výlučnom vlastníctve cez pozemky a to parc. č. XXXX/X,
XXXX/X, XXX/XXX, XXX/XXX vo výlučnom vlastníctve odporkyne. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti medzi navrhovateľom a odporkyňou prebieha na mestskom súde pod
sp. zn. K3-7C/148/2021 konanie vo veci samej, ktorého predmetom je okrem iných zriadenie vecného
bremena in rem spočívajúceho práve prechodu a prejazdu cez parc. č. XXX/XX, toho času identickú

s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXX/XXX, ďalej cez parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XXX, parc. č. XXX/
XXX, parc. č. XXX/XXX, parc. č. XXX/XXX v prospech vlastníka stavby so súp. č XX. Podľa § 151o ods.
3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), v zmysle
ktorého, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech

vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Mestský súd mal výpisom z LV č.
XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX za osvedčené, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom stavby so súp. č.
XX na parc. č. XXXX/X H. XXXX/X a odporkyňa je výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXX/
XXX, XXX/XXX a že na mestskom súde prebieha medzi navrhovateľom a odporkyňou konanie vedené
pod sp. zn. K3-7C/148/2021 vo veci samej o zriadenie vecného práva.

23. Avšak súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa z predbežného posúdenia veci javí, že vo
veci samotnej je uplatňovaný nedôvodný návrh. Ako už bolo uvedené, navrhovateľ je zo zákona povinný
hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť
ochrana. Navrhovateľ sa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dovolával zákona

č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných
pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 504/2003 Z.
z.“) tvrdiac, že pozemky odporkyne nachádzajúce sa v areáli niekdajšieho JRD sú poľnohospodárskou
pôdou. Avšak podľa zistenia mestského súdu pozemky – parcely registra „C“: parc. č. XXXX/X, parc.
č. XXXX/X, parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX vo výlučnom vlastníctve odporkyne, cez ktoré

si navrhovateľ vyhradzuje právo prístupu k svojej stavbe so súp. č. XX, sú v katastri nehnuteľností
evidované ako zastavaná plocha a nádvorie so spôsobom využitia ako dvor. A teda tieto pozemky nie
sú podľa § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o
zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poľnohospodárskou pôdou.

V danom prípade je pre uplatnenie zákona č. 504/2003 Z. z. rozhodujúce, či pozemky vo vlastníctve
odporkyne slúžia na poľnohospodárske účely podľa § 1 ods. 2 písm. b) tohto zákona (nie to, či tomuto
účelu slúžili v minulosti do 23.06.1991, pozn.), resp. na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri
prevádzkovaní podniku navrhovateľa podľa § 7 ods. 1 tohto zákona. Aj keď je stavba so súp. č. XX
v katastri nehnuteľností evidovaná ako ošipáreň, zo skutkových tvrdení navrhovateľa ako aj z obrazovej

dokumentácie tejto stavby je zjavné, že táto stavba svojmu pôvodnému účelu už neslúži. Navyše
navrhovateľ okrem ustajnených koní v areáli hospodárskeho dvora niekdajšieho JRD aj to bez uvedenia
toho kto je vlastníkom týchto konaní a ich počtu, na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve odporkyne
vykonávanie žiadnej konkrétnej poľnohospodárskej činnosti zakladajúcu vecnú pôsobnosť tohto zákona
netvrdil. Navrhovateľ rovnako netvrdil, že by predmetom nájomnej zmluvy zo 17.10.2024, prípadne inej

skôr uzavretej nájomnej zmluvy, boli aj pozemky vo výlučnom vlastníctve odporkyne (viď situačnú mapu
s vymedzením predmetu nájmu na rube č. l. 6) ako ani to, že by mu k týmto vznikol nájomný vzťah
ex lege podľa § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z., prípadne že by sa jednalo o pozemky (z verejnej
komunikácie) neprístupné alebo také, ktoré nemožno racionálne užívať, vo vzťahu ku ktorým by sa
z toho dôvodu uplatnil alebo mal uplatniť postup podľa § 12a tohto zákona. Na základe čoho mestský

súd právne uzavrel, že na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX sa osobitný právny
režim zákona č. 504/2003 Z. z. neuplatní.24. Navrhovateľ v rámci svojej argumentácie poukazoval na to, že stavba so súp. č. 74 je súčasťou
niekdajšieho hospodárskeho dvora JRD zriadeného pred rokom 1991 a že tento dvor aj v aktuálnom
čase predstavuje poľnohospodársky celok, ktorý je registrovaný ako farma „G. A.“. Avšak potvrdenie

o registrácii farmy „G. A.“, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, prílohou návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatrenianebolo.Napriektomu,mestskýsúdvdanejsúvislostipoukazujenaustanovenia
§ 3 ods. 1 a 3 vyhlášky č. 178/2012 Z. z. o identifikácii, registrácii a podmienkach farmového chovu zveri
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 178/2012“), v zmysle ktorých žiadosť o registráciu
farmového chovu sa predkladá na regionálnu veterinárnu a potravinovú správu a jej prílohou je okrem

iných doklad o vlastníctve pozemkov alebo práve užívať pozemky, na ktorých sa má vykonávať farmový
chov. Z uvedeného bez akýkoľvek pochybností vyplýva, že farmu je možné zriadiť a prevádzkovať
iba na pozemkoch, ku ktorým má zriaďovateľ vlastnícke, prípadne iné užívacie právo, nie však už na
pozemku (dvore) cudzom. Registrácia farmy „G. A.“ podľa vyhlášky č. 178/2012 Z. z. sama o sebe
nijako nezakladá pre zriaďovateľa právo užívať pozemky vo výlučnom vlastníctve odporkyne a tomu
zodpovedajúc ani odporkyňa nijako nie je povinná trpieť užívanie svojich pozemkov pre účely farmového

hospodárenia navrhovateľa ako ani kohokoľvek iného. Okolnosť, že pozemky toho času už vo výlučnom
vlastníctve odporkyne boli pred rokom 1991 súčasťou hospodárskeho dvora niekdajšieho JRD a toho
času sú v katastri nehnuteľností iba z hľadiska účelu ich využitia evidované zastavaná plocha a nádvorie,
na ktorej je dvor, neznamená žiadnu právnu prekážku pre uplatňovanie vlastníckych práv ich vlastníkov
akoaniprezmenuúčeluichvyužitiavbudúcnosti.Apretocelkomprirodzenenieječovytknúťaninatom,

že na podnet odporkyne bolo vykonané geometrické zameranie pozemkov v jej výlučnom vlastníctve
a geometrickým plánom (ktorým boli tieto oproti pôvodnému stavu rozdelené na menšie celky, čím
vznikli nové pozemky, pozn.) vytvorený „Nový stav“, bol po úradnom overení tohto geometrického plánu
podľa § 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov okresným úradom zapísaný

do katastra nehnuteľností. Napokon zo všeobecnej úpravy vlastníckeho práva v ustanovení § 123 OZ
vyplýva, že vlastník pozemku slúžiaceho v uzavretom areáli ako účelová komunikácia (o ktorú sa v tu
prejednávanom prípade nepochybne ani nejedná, pozn.) slobodne rozhoduje o tom, kto smie pozemok
užívať,abezjehosúhlasutedaniktopozemokužívaťnesmie[viďrozsudokNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 22 Cdo 4392/2010 z 30.10.2012]. Na základe uvedených

mestský súd dospel k záveru, že navrhovateľovi k pozemkom vo výlučnom vlastníctve odporkyne žiadne
užívacie právo nesvedčí.

25. Z hypotézy ustanovenia § 151o ods. 3 OZ, vyplýva, že súd zriadi vecné bremeno cesty iba vtedy, ak
sú kumulatívne naplnené nasledovné podmienky: a) vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého

pozemku, b) zároveň prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a c) neexistujú okolnosti,
ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník
stavby ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Súdna
prax pri aplikácii § 151o ods. 3 OZ používa širšieho výkladu v prospech vlastníkov stavieb, pokiaľ ide
o výklad slov „priľahlý pozemok“. Priľahlým pozemkom sa preto nerozumie len pozemok bezprostredne

priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, to znamená
aj pozemky vzdialenejšie. Keďže účelom prístupu spočívajúceho v práve cesty v zmysle § 151o ods.
3 OZ je zabezpečenie prístupu k verejnej komunikácii (napr. k ceste miestnej, či účelovej komunikácii),
priľahlými pozemkami sú všetky pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže k verejnej komunikácii
dostať. Pokiaľ ide o parc. č. XXXX/X podľa výpisu z katastrálnej mapy (č.l. 53) je táto o celej svojej

výmere zastavaná časťou stavby so súp. č. XX (hranice parc. č. XXXX/X sa plne kryjú s pôdorysom
časti základov stavby so súp. č. XX, pričom ostatná časť základov stavby so súp. č. XX plne zodpovedá
hraniciam parc. č. XXXX/X, pozn.) a už aj len z tohto dôvodu tento pozemok nemôže slúžiť ako prístup
k stavbe so súp. č. XX. Aj keď podľa zistenia mestského súdu na strane jednej ani jeden z pozemkov vo
výlučnom vlastníctve odporkyne - parc. č. XXXX/X, XXX/XXX, XXX/XXX nie je z verejnej komunikácie

prístupný (viď kópiu katastrálne mapy na č.l. 53), čoho opak netvrdil ani navrhovateľ, na strane druhej
všetky tieto sú prístupné cez parc. č. XXX/XXX a cez parc. č. XXX/XX z parc. č. XXXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 39383 m2, na ktorej je postavená inžinierska cesta – cestná, miestna a účelová
komunikácia, a ktorá je podľa výpisu z LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve Košického samosprávneho
kraja, t. j. podľa § 3d ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení

neskorších predpisov z verejnej cesty. Avšak navrhovateľ sa ochrany pred bránením v prístupe, resp.
prístupu k stavbe so súp. č. XX cez parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XX svojim návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia už nedomáhal. Parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XX rovnako vo výlučnom
vlastníctve odporkyne tak predstavujú takzvané blokačné pozemky, bez ktorých prístup k stavbe sosúp. č. XX z verejnej komunikácie nie je možný. Súd nepovolí nevyhnutnú cestu cez jeden alebo
viacero pozemkov, pokiaľ nemá naisto za ustálené, či žiadateľ o nevyhnutnú cestu má zabezpečený
prístup cez ďalšie pozemky, ktoré rovnako predstavujú prekážku pre spojenie s verejnou cestou [viď

rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „Najvyšší súd ČR“) sp. zn. 22 Cdo 1826/2020
z 10.03.2021)]. Mestský súd tak dospel záveru, že keď navrhovateľ ani len netvrdil, že by, čo i len jeden
z pozemkov vo vlastníctve odporkyne malo spojenie s verejnou komunikáciou (cestou, miestnou cestou,
verejnouúčelovoukomunikáciou),nemôžesivyhradzovaťobmedzovanievlastníckehoprávaodporkyne
podľa § 123 OZ a súčasne odvodeného užívacieho práva podľa § 18 a § 71 zákona č. 36/2005 Z. z. o

rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov jej manžela odporcu k
parc. č. XXXX/X, parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX za účelom zabezpečenia nerušeného prístupu
k svojmu obydliu - stavbe so súp. č. XX návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v časti pod
bodom 1.) žalobného návrhu navrhovaným spôsobom (viď bod 1. odôvodnenia tohto uznesenia) a už
vôbec nie v rozsahu ich celej plochy o súhrnnej výmere 1111 m2. Už len na základe vyššie uvedených
mestský súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil ani len danosť nároku na strpenie prístupu

k stavbe so súp. č. XX cez parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX vo
výlučnom vlastníctve odporkyne, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana neodkladným opatrením.

26. Okrem toho podľa zistenia mestského súdu stavba so súp. č. XX v časti, v ktorej je situovaná na
parc. č. XXXX/X (pôdorys základov časti stavby so súp. č. XX je totožný s hranicami parc. č. XXXX/X,

pozn.) hraničí z parc. č. XXXX/X, ktorú navrhovateľ podľa vlastného tvrdenia užíva na základe nájomnej
zmluvy zo 17.10.2024. Podľa ďalšieho zistenia mestského súdu parc. č. XXXX/X taktiež hraničí s parc.
č. XXXX, na ktorej je postavená inžinierska cesta – cestná, miestna a účelová komunikácia, a ktorá
je podľa výpisu LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve Košického samosprávneho kraja a tiež s parc.
č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 614 m2, na ktorej je dvor a ktorá je vo výlučnom

vlastníctve Obce B.. Navrhovateľ má teda prístup k stavbe so súp. č. XX z verejnej cesty (parc. č.
XXXX) podľa § 3d ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. plne zabezpečený cez par. č. XXXX/X, ktorú má
na základe nájomnej zmluvy zo 17.10.2024 ako nájomca právo užívať až do 31.10.2031. Uvedené
potvrdzuje aj to, že betónové kocky – „chodník“, resp. časť, ktorá z nich nebola odstránená (viď obrazový
záznam na č. l. 15), nesmerujú k parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX, ale práve naopak, od žalobcom

označeného vchodu stavby so súp. č. XX (viď obrazový záznam na rube č. l. 16) smerujú práve k parc.
č. XXXX/X. Napokon samotný navrhovateľ v žalobe v právnej veci vedenej na mestskom súde pod
sp. zn. K3-7C/148/2021 (č. l. 7 spisu vedeného pod sp. zn. K3-7C/148/2021) uviedol, že „Žalobca má
aktuálne prístup k predmetnej nehnuteľnosti len tzv. zo spodu – cez parc. XXX/X a XXX/X H. XXX/
X“, toho času parc. č. XXXX/X, „avšak vchod do predmetnej nehnuteľnosti je umiestnený práve na

pozemkoch žalovanej.“ Tu mestský súd zdôrazňuje, že právo nevyhnutnej cesty je určené na riešenie
situácií, keď stavba nemá prístup k verenej komunikácii, nie na zabezpečenie výhodnejšieho prístupu
vlastníka stavby, v tu prejednávanom prípade z dôvodu, že navrhovateľom označený vchod do tej časti
stavby so súp. č. XX, ktorý slúži navrhovateľovi ako obydlie, je situovaný z protiľahlej strany tejto stavby
(obzvlášť, ak stavba disponuje viacerými samostatnými vchodmi, pozn.).

27. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej tvrdil, že bez jeho vedomia a súhlasu zo strany odporcu došlo
k svojpomocnej demolácii a tým k zrušeniu stavby so súp. č. XX na parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/
XXX vo výlučnom vlastníctve odporkyne. Avšak mestský súd mal výpismi z LV č. XXXX a LV č. XXXX za
osvedčené, že stavba so súp. č. XX vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa sa nenachádzala na parc. č.

XXX/XXXaparc.č.XXX/XXX,alesanachádzanaparc.č.XXXX/X,zastavanáplochanádvorieovýmere
912 m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve tam označených neznámych vlastníkov a z tohto dôvodu
v správe Slovenského pozemkového fondu. Podľa výpisu z katastrálnej mapy pôdorys základov stavby
so súp. č. XX je identický s hranicami parc. č. XXXX/X a je voľným okom rozpoznateľné, že táto je
svojou rozlohou porovnateľná, ba do dokonca ešte väčšia, ako stavba so súp. č. XX. Mestský súd tak

nemalzaosvedčené,anilento,žebyvlastníkomstavbypodľanavrhovateľompredloženéhoobrazového
záznamu majúcej charakter iba drobnej stavby (viď obrazový záznam na rube č. l. 7) na parc. č. XXX/
XXX H. XXX/XXX, bol navrhovateľ, ako ani to, že práve táto bola odstránená a už vôbec nie to, že túto
odstránil odporca. Na tomto závere nič nie je spôsobilé zmeniť ani začatie trestného stíhania 19.08.2025
na OR PZ Košice – okolie, odbor poriadkovej polície, OO PZ Bidovce vedeného pod ČVS: ORP-593/BI-

KS-2025 „vo veci zničenia drevenej kôlne v obci Ploské ... parc. č XXX/XXX pre prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona“.28. V ďalšom navrhovateľ potrebu neodkladnej úpravy pomerov návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodňoval tým, že 04.10.2021 bola na miesto farmy G. A. privolaná hliadka Policajného
zboru z dôvodu, že zo strany odporkyne – vlastníčky pozemkov a to parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXXX/

X, XXXX/X, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX začal byť odstraňovaný plot areálu. Navrhovateľ však ani
len netvrdil, že by on sám bol zriaďovateľom a tým vlastníkom daného plotu, prípadne, že by bol tento
nadobudol dražbou ako príslušenstvo stavieb so súp. č. XX a XX, prípadne iným zákonom aprobovaným
spôsobom. Z hľadiska súkromného práva má plot ako nehnuteľná vec význam len vtedy, ak je tu pevné
spojenie so zemou (pozemkom). Oplotenie je v takom prípade samostatnou vecou v právnom zmysle,

a to konkrétne nehnuteľnou vecou, pričom je súčasne drobnou stavbou podľa § 2 ods. 4 písm. d)
zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona
č. 25/2025 Z. z.“). Plot ako taký nie je predmetom evidencie v katastri nehnuteľností a jeho stavba
nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie na stavebnom úrade, ibaže by sa jednalo stavebné práce
podľa § 18 ods. 3 písm. a) až i) zákona č. 25/2025 Z. z.. Plot sa súdnou praxou niekedy chápe ako
príslušenstvo stavby. Stavebné predpisy však neurčujú, čo je a čo nie je príslušenstvom stavby podľa §

121OZ.Pretozhľadiskaklasifikácieveciakopríslušenstvavždyzáležíodkonkrétnychokolnostídaného
prípadu. V prípade, že ide o oplotenie areálu obytných budov, rodinných domov, rekreačných chát,
príp. aj iných podobných stavieb, tvoria ploty spravidla podľa konkrétnej situácie príslušenstvo týchto
budov ako hlavnej veci a tam, kde ide len o oplotenie pozemku (napr. záhradky), je plot príslušenstvom
pozemku (§ 120 OZ). Ak by takýto plot nebol postavený vlastníkom na vlastnom pozemku, stáva sa plot,

ak nie je súčasťou budovy alebo pozemku, vlastníctvom stavebníka (pozri R 10/1974). Napokon podľa
uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 370/2010 z 27.06.2011 „Nakoľko základnou funkciou
oplotenia je ochrana pozemku (a len nepriamo domu na ňom postavenom), nepovažuje dovolací súd
úvahu odvolacieho súdu, že oplotenie v tejto veci tvorilo príslušenstvo pozemku, na ktorom stálo, za
zjavne neprimeranú.“ (viď odborný článok pod názvom Princíp akcesority a vlastnícke právo k pozemku,

autor: JUDr. Imrich Fekete, CSc., Právnická fakulta UK Bratislava, str. 11). Nutnosť výstavby plota
na hranici pozemkov, ku ktorým má zriaďovateľ farmy podľa vyhlášky č. 178/2012 Z. z. vlastnícke
alebo iné užívacie právo (nie na pozemkoch cudzích - vo výlučnom vlastníctve odporkyne, pozn.) za
účelom zabránia prípadného úniku tam chovaných hospodárskych zvierat, je vecou záujmu zriaďovateľa
a prevádzkovateľa farmy, a nie odporkyne. Mestský súd uzatvára, že navrhovateľ neosvedčil, že plot

nachádzajúci sa na ním označených pozemkoch vo výlučnom vlastníctve odporkyne, by bol predmetom
jeho vlastníckeho práva, ako ani to, že tento odstránila odporkyňa alebo odporca, prípadne tretia osoba
práve na základe ich poverenia v ich mene.

29. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že odporca svojvoľne odstránil časť betónových kociek vo vlastníctve

navrhovateľa, ktoré tvorili chodník a zabezpečovali riadny prístup do jeho obydlia – stavby so súp. č.
XX. Nad rámec toho, že ako to už bolo uvedené, navrhovateľ neosvedčil nárok na strpenie prístupu
k stavbe so súp. č XX cez parc. XXXX/X, XXXX/X, XXX/XXX, XXX/XXX, na ktorých je podľa údajov
katastra nehnuteľností dvor, mestský súd uvádza, že za súčasť pozemku (a nie za samostatnú vec)
sa podľa názoru súdnej praxe považujú aj menšie stavby a stavebné úpravy. Za súčasť pozemku sa

okrem vyššie uvedeného považuje napr. terasa vytvorená vonkajšou úpravou a spevnením povrchu
pozemku,opornýmúrstavby,spevnenáplocha(rozsudokNajvyššiehosúduČRsp.zn.22Cdo737/2002
z 13.5.2003,), tenisový kurt (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 1 Odon 23/1997 z 19.11.1997).
Panelová komunikácia je súčasťou pozemku (a nie stavbou) vtedy, ak sú cestné panely iba položené
na zhutnené podložie a prípadne vyškárované alebo vodorovne vyrovnané balenou drťou. Mestský súd

na základe uvedených dospel názoru, že (svojvoľným) vsadením betónových kociek navrhovateľom do
pozemkov vo výlučnom vlastníctve odporkyne za účelom vytvorenia „chodníka“, sa tieto stali súčasťou
pozemkov, s ktorými bola odporkyňa ako ich vlastníčka podľa § 123 OZ oprávnená voľne nakladať a
už vôbec nebola povinná tieto na svojich pozemkoch strpieť. Navrhovateľ tu opäť neosvedčil, že by
oddelením betónových kociek od pozemkov vo výlučnom vlastníctve odporkyne, došlo k zásahu do

jeho vlastníckych, či akýkoľvek iných práv, ako ani to, že by tieto kocky bol odstránil práve odporca.
Tento záver už iba podporuje podanie oznámenia 02.09.2025 na OO PZ Kysak pod č. ORPZ-KS-
OPP8-109/2025-P navrhovateľom „o priestupku proti majetku ..., ktorého sa dopustil doposiaľ neznámy
páchateľ tým, že vybral dlažobné kocky z prístupového chodníka k domu...“.

30. Mestský súd má za to, že odporkyňa ako výlučná vlastníčka pozemkov a to parc. č. XXXX/X, XXX/
XXX, XXX/XXX a odporca ako jej manžel majú právo tieto pozemky plne užívať na týchto sa zdržiavať
v celom ich rozsahu, t. j. až po bod ich stretu so stavbou so súp. č. XX, pričom navrhovateľ neosvedčil,
že by odporca vstupoval a zdržiaval sa aj na parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere1971 m2, na ktorom je dvor a ku ktorej má navrhovateľ užívacie právo na základe nájomnej zmluvy
zo 17.10.2024 uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom. Navrhovateľ ako osoba disponujúca
vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa si musel byť dobre vedomý toho, že stavba so

súp. č. XX ako aj stavba so súp. č. XX sa nachádzajú na pozemkoch iných (cudzích) vlastníkov, t. j.
že ide o stavby na cudzom pozemku, a tieto dražbou nadobúda do svojho vlastníctva bez toho, že by
mal k týmto stavbám priamy prístup z verejnej komunikácie, pričom celkom logicky musel s prípadným
uplatnením vlastníckych práv vlastníkov pozemkov v rámci areálu hospodárskeho dvora niekdajšieho
JRD v budúcnosti počítať. V každom prípade má navrhovateľ nateraz prístup k stavbe so súp. č.

XX z verejnej komunikácie (cesty) z parc. č. XXXX vo vlastníctve Košického samosprávneho kraja
zabezpečený cez z parc. č. XXXX/X, ku ktorej má právo nájmu až do 31.10.2031 a ktorá hraničí s parc.
č. XXXX/X, na ktorej je prevažná časť stavby so súp. č. XX situovaná. Podľa názoru mestského súdu
navrhovateľ ním predloženými listinnými dôkazmi nesvedčil ani protiprávne konanie zo strany odporcu,
ktorým by mu odporca zasiahol do jeho vlastníckeho, či iného majetkového práva, spôsobil mu tým ujmu
ako ani bezprostrednú hrozbu spôsobenia ujmy takýmto konaním.

31. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno z najzákladnejších práv garantovaných Ústavou
Slovenskej republiky je právo, ktoré má absolútnu povahu. To znamená, že aj keď aj ostatné ústavné
práva sú chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom
silnejším, a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potlačení druhého práva, brať

na zreteľ.

32. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl.
3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní
ochrannýchopatrenívobčianskychveciach.Ideoopatreniavydanévzáujmeochranyjednotlivýchosôb,

ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má
byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za

osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje (Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C.H.Beck, 2016, s. 1098 - 1099).

33. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota

a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú
rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania

sa, neužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé

správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne
viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu. V prípade navrhovaného neodkladného opatrenia ide o opatrenie, ktorého
účelomjeeliminovaťkontaktmedziurčitýmiosobamizdôvoduochranyjednotlivejosoby,resp.viacerých

osôb. Ide o opatrenie vydané v záujme jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že
je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.

34. Mestský súd posúdil návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti, v ktorej sa
navrhovateľ domáhal poskytnutia ochrany pre hrozbu zásahov zo strany odporcu do duševnej a fyzickej

integrity navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh ani v tejto nie je nedôvodný. Podľa § 11 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) fyzická osoba má
právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj
súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Okrem toho, že navrhovateľ neosvedčil zo stranyodporcu protiprávny zásah, ako ani bezprostrednú hrozbu takýchto zásahov do vlastníckych, či iných
majetkových práv navrhovateľa, navrhovateľ neosvedčil ani to, že k ním tvrdeným (opísaným) verbálnym
atakom, t. j. slovným urážkam na jeho osobu, vyhrážkam konaním, či už smerujúcim proti jeho majetku

alebo proti jeho osobe, zo strany odporcu skutočne došlo. Práve naopak, vo svetle zistení mestského
súdu, pokiaľ ide o možnosti prístupu navrhovateľa k stavbe so súp. č. XX z verejnej cesty (parc. č. XXXX)
cez parc. č. XXXX/X, už aj len tvrdenia navrhovateľa samo o sebe o ohrození jeho duševnej a fyzickej
integrity konaním odporcu významným spôsobom stratili na svojej vierohodnosti.

35. V danej súvislosti mestský súd zdôrazňuje, že sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou
zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich
preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany
sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno. Podľa názoru mestského súdu navrhovateľ porušil jednu zo základných

procesných povinností strán sporu podľa článku 8 CSP a to povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu ako aj povinnosť predkladať dôkazy na preukázanie svojich
skutkových tvrdení. Mestský súd tu má na mysli hlavne skutkové tvrdenia vo vzťahu k osvedčeniu
danosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t. j. že, čo i len jeden pozemkov –
parc. č. XXXX/X, parc. č. XXX/XXX, parc č. XXX/XXX vo výlučnom vlastníctve odporkyne, cez ktoré

si navrhovateľ vyhradzuje právo prístupu (prechodu) k stavbe so súp. č. XX, sú prístupné z verejnej
komunikácie a že prístup ku stavbe so súp. č. XX (nie k navrhovateľom označenému vchodu, pozn.)
nemožno zabezpečiť inak. V ostatnom navrhovateľ ním predloženými listinnými dôkazmi neosvedčil
ani svoje skutkové tvrdenia, ktorým svoj návrh nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval. Na
základe vyššie uvedených mestský súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil nielenže potrebu

neodkladnej potreby úpravy pomerov medzi ním a odporcami, ale ani len základný predpoklad pre
nariadenie neodkladného opatrenia a to existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana. Z uvedeného dôvodu mestský súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia
voči odporcom ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené pod bodom I. výrokovej
časti tohto rozsudku.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla
nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov
konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vysporiada až v rozhodnutí vo
veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku predstavuje iba neodkladné

opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré nie je viazané na meritórne rozhodnutie. Takýmto
rozhodnutím je neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej a neodkladné
opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je a nemá byť nasledované žalobou, teda pri ktorom
v zmysle § 336 ods. 1 CSP neuloží navrhovateľovi žalobnú povinnosť (porovnaj uznesenie Krajského
súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/241/2017).

37.Nakoľkomestskýsúdnávrhnavrhovateľaprotiodporcomvcelomrozsahuzamietol,boliplneúspešní
odporcovia, ktorí by mali podľa § 255 ods. 1 CSP nárok náhradu trov tohto konania v plnej výške. CSP
však výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu
trovkonania,onáhradutrovkonanianeprejavilazáujemalebojejpodľaobsahuspisuvkonaníanižiadne

trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo
iného zákona (analogie legis alebo analogie iuris). Mestský súd preto s použitím základných princípov
čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho
zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, že ak si strana náhradu
trov konania neuplatní a ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17

základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada
trov tohto konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP mestským súdom
o priznaní strane nároku na náhradu trov konania a následne o jej výške za situácie, keď oprávnenej
strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu (porovnaj uznesenie Najvyššieho SR sp. zn. 7 Cdo 24/2018

z 21.03.2018). Aj keď odporcovia boli v tomto konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
plne úspešní, keďže im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, mestský súd rozhodol, že odporcom proti
navrhovateľovi nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal, tak ako je to uvedené pod bodom II.
výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods. 1 CSP).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods.
1 CSP).