Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 20T/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824010515
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Kňazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5824010515.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou v trestnej veci obž. A. B., pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák., s poukazom na ust. §
139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.10.2025 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, D., adresa na doručovanie písomností: E.
XXXX, D., slobodný, živnostník, na slobode,

j e v i n n ý , ž e

dňa 02.12.2023 okolo 20:00 hod. v obci D., v miestnom pohostinstve Gaceľ, na adrese F. XXX, D.,
pod vplyvom alkoholu, po predchádzajúcej slovnej hádke, pristúpil k poškodenému G. H., nar. XXXX,
ktorého dvakrát udrel rukou do oblasti ľavého líca, následne ho chytil za ramená a zhodil na zem, čím
poškodenému G. H., nar. XXXX, spôsobil špirálovitú zlomeninu vonkajšieho členka vpravo typu Weber B
bez posunu kostných úlomkov s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 60 dní,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

- sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

t ý m s p á ch a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák.,

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

a za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa §§ 364 ods. 1, 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1
Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému ukladá povinnosť uhradiť poškodenému G. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XXX, D., škodu vo výške 1.043,20 eur titulom bolestného.Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XXX, D., so
zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 28.11.2024 na obv. A. B. obžalobu pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák., s poukazom na ust. § 139
ods. 1 písm. e) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že: „dňa 02.12.2023 okolo 20:00 h v obci Rabča, v
miestnom pohostinstve Gaceľ, na adrese F. XXX, D., pod vplyvom alkoholu, po predchádzajúcej slovnej
hádke, pristúpil k poškodenému G. H., nar. XXXX, ktorého dvakrát udrel rukou do oblasti ľavého líca,

následne ho chytil za ramená a zhodil na zem, čím poškodenému G. H., nar. XXXX, spôsobil špirálovitú
zlomeninu vonkajšieho členka vpravo typu Weber B bez posunu kostných úlomkov s dobou liečenia a
obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 60 dní, a takto konal aj napriek tomu, že vedel približný
vek poškodného“.

Po prečítaní obžaloby poškodený uplatnil voči obžalovanému nárok na náhradu škody v sume 3.000,-
eur.

Súd vykonal hlavné pojednávanie v rozsahu dokazovania, ktoré navrhol prokurátor, a zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Tr. por. uviedol, že poškodenému dal
dvakrát do tváre, no zlomeninu nohy mu určite nespôsobil.

Ďalej vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že je slobodný, pracuje v zahraničí, mesačne zarobí

v priemere 2.500,- eur, ale je to rôzne, podľa toho, koľko dní je v práci. Vyživovaciu povinnosť nemá
žiadnu, t. č. nemá partnerku. V konkrétny deň bol v krčme u I. v D., vypil asi 3 alebo 4 pivá, sedel
za stolom so Skutkom, poškodený sedel pri vedľajšom stole so Žilkom. Vie, že predtým ohováral jeho
kamarátku J. K., veľmi nepekne sa o nej vyjadroval a robil reči po dedine, tak sa ho pýtal, prečo to
rozpráva, on povedal, že nič také nehovoril, ešte začal rozprávať škaredo, takže vulgarizmy padali aj

zo strany obžalovaného, aj zo strany poškodeného, a následne išiel ku poškodenému vyriešiť, prečo to
stále rozprával a pochytili sa. Dal poškodenému dve facky, poškodený pri tom stál, pričom facky mu dal
pravourukou.Poškodenýsabrániltak,žesavzájomnepasovali,aleprítomnéosobyichrozbránili,nevie,
či aj on od poškodeného dostal nejaký úder. Keď ich rozbránili, poškodený si sadol za stôl, obžalovaný
odišiel z baru a keď odchádzal, videl, že poškodený stále sedel za stolom. Opitý nebol, obžalovaný sa

tiež necítil opitý a večer prišli za ním domov policajti a pýtali sa na incident v bare. Nespomínali nič
o žiadnom zranení nohy poškodeného a už vôbec, že by mal mať zlomenú nohu. Škoda, že nešiel
v ten deň, resp. v ten večer sa s policajtmi pozrieť na kamerový záznam v krčme, tam by to bolo riadne
vidno. S určitosťou v čase skutku boli v bare kamery, jednak ich je vidno, ale vie to aj od I., čo tú krčmu
vlastnia. Obžalovaný odchádzal do práce do zahraničia, takže ani nebol žiadať kamerové záznamy, ani

v podstate nič neriešil, až keď mu zatelefonoval kamarát, že H. má zlomenú nohu, a že to malo byť
v súvislosti s touto vecou, čo ale určite nemôže byť pravda, lebo so zlomenou nohou by toľko metrov
pešo neprešiel a taktiež, prečo išiel na ošetrenie až po 12-tich dňoch a nie v deň, kedy sa mu mal úraz
stať. S poškodeným sa niekoľkokrát odvtedy stretol, pýtal sa ho na túto vec a on povedal, že žiadne
oznámenie na obžalovaného nepodával, ani nič nikde nehlásil a naraz mu prišli „papiere“ na políciu

a vec sa riešila.

Svedok - poškodený G. H. vypovedal, že v konkrétny večer bol v krčme v D., objednal si pri bare
pol litra fanty a už vtedy obžalovaný, ktorý tam bol prítomný, povedal, že za 15 minút ku nemu príde,
bol opitý, stále vykrikoval a mal konflikty aj s inými ľuďmi keď má vypité. Je to alkoholik. Vykrikoval na

poškodeného, že za 15 minút príde a dostane od neho „na piču“. Prítomná v bare bola A. B., ktorá je
krčmárka, L. M., bolo tam ešte viacero ľudí, ale poškodený nechcel do toho zaťahovať pol dediny. Keď
prišiel ku nemu obžalovaný, dal mu dva údery do tváre, boli to facky na ľavé líce. Vtedy ho Žilka začal
brániť, stál medzi nimi. Následne ho obžalovaný chytil za ramená a strhol, poškodený spadol na zem,
lebo sa tam pošmykol, na podlahe bolo mokro. Nohy sa mu zamotali pod stoličkami a vykrútilo mu pravú

nohu. Niečo ho tam pichlo, ale nohu rozchodil, ešte aj domov prišiel pešo. Nevedel, že má zlomenúnohu, dva dni doma polihoval, noha ho pobolievala a sestra, keď mala zabíjačku, išiel pomáhať, ale len
tak, že prikladal do kotla. Nechcel ísť k lekárovi, myslel si, že ho to prejde. V tomto období žiadne ťažké
fyzické práce nerobil, s určitosťou nebol v žiadnych Košiciach, a ani nespadol zo strechy. Mal ísť do

Košíc, ale s takouto nohou nešiel nikde. Keď mu ale bolesť nohy neprechádzala a začal ju mať fialovú,
synovcova žena ho posielala k lekárovi, tak aj išiel. Najskôr nič nezistili, potom ale skonštatovali, že má
zlomenú nohu v členku, nič mu nepovedali a až keď som bol na sonografickom vyšetrení ciev, toto sa
zistilo. Po skutku sa chcel s obžalovaným dohodnúť, navrhol riešenie, že nech mu vyplatí 1.000,- eur,
takto to ohodnotil lekár, ale on to odmietol a tvrdil, že si nohu musel poškodený doma zlomiť sám. V deň

skutku nemal nič vypité, prestal piť, lebo mal predtým chorý žalúdok, takže pil iba Fantu. Obžalovaný mal
vypité, máva rôzne konflikty, nedávno sa mal s niekým pobiť. Čo sa týka kamerového záznamu z krčmy,
tak mu bolo na polícii povedané, že po siedmich dňoch sa záznamy mažú, a že tento k dispozícii nie
je. Vie však o tom, že krčmárka pani B., počas incidentu fotila na mobil, či ale má fotky, to nevie. Ona
sa obžalovaného bojí, tak sa radšej odsťahovala do susednej dediny. Predtým bývali v jednej bytovke.
Obžalovaný popred bytovku vykrikuje, že on poškodenému nič nebude platiť a rôzne takéto „somariny“.

Predtým nemali žiadne konflikty, boli kamaráti, ale nevie, čo mu to vošlo do hlavy. Môže to byť následok
požívania alkoholu. Okrem osôb, ktoré menoval, tak v krčme vraj mal byť H. N., to vravel obžalovaný, on
tam ale nebol. H. N. v krčme nevidel. Skutka mal dostať 500,- eur za to, že je podnikateľ a nemohol ísť
v ten čas zadeliť robotu, keď bol na výsluchu v Dolnom Kubíne. Šéfom polície v D. je Piták a obžalovaný
si myslí, že ho z toho dostane.

Svedkyňa A. B. uviedla, že si už na všetko presne nespomína, lebo to bolo dávno, ale stála za pultom
v krčme, poškodený sedel za stolom a obžalovaný pri pulte. Poškodený pil pivo a obžalovaný vodku a od
baru začal obžalovaný niečo hovoriť na poškodeného, že čo to rozpráva za reči ohľadne N., ktorá mala
robiť v pizzérii, že je taká a taká žena, niečo v tom zmysle, chvíľu si tam vykrikovali a potom obžalovaný

prišiel ku stolu, kde sedel poškodený, dal mu jednu alebo dve facky, poškodený spadol na zem a tam
ho ešte obžalovaný kopal, presne nevidela kam a koľkokrát, lebo spoza pultu to nie je ani vidieť. Nie
je pravdou, že by vyhotovila na mobilný telefón obrazový alebo zvukový záznam, nič také k dispozícii
nemá. Medzi tých dvoch ešte niekto priskočil a ich tam rozbraňoval, po čase poškodený z krčmy odišiel,
obžalovaný ešte chvíľu ostal v krčme. Nepracuje v pohostinstve každý deň, chodí tam len na výpomoc,

keď niekto z personálu nemôže alebo ochorie, tak sa nevie vyjadriť k tomu, či pán H. po tomto incidente
chodieval do krčmy alebo nie. Po incidente poškodeného videla v obci asi dvakrát, ale nemal pri chôdzi
barle. Vôbec sa v krčme o tomto incidente následne nehovorilo.

Vzhľadomnarozporyvýpovedisvedkynenahlavnompojednávaníavprípravnom konaníbolaprečítaná

jej výpoveď z prípravného konania, v ktorej uviedla, že obžalovaný prišiel k poškodenému, ktorý v tom
čase sedel za stolom, chytil ho rukou v oblasti krku za oblečenie a hodil na zem, následne sa nad
neho nahol a rukou ho udrel do hlavy minimálne dvakrát do oblasti líca. Nie je si istá, či obžalovaný
poškodeného aj kopol. Vtedy pribehol H. N. a L. M., ktorí týchto dvoch od seba oddelili. Následne si
obžalovaný s poškodeným vzájomne nadávali, ale už sa nebili, obžalovaný z krčmy odišiel a poškodený

sa na bolesť nohy v krčme nesťažoval.

Svedkyňa bola vyzvaná, aby sa vyjadrila k rozporom v týchto oboch výpovediach a uviedla, že zotrváva
na výpovedi z prípravného konania, pretože vtedy si to pamätala lepšie.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného boli následne postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítané
zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania a to H. N. (č.l. 41-43) a L. M. z č.l. 44, pričom
ztýchtozápisnícbolozistené,žesvedokH.N.vypovedal,žeoskutkunevienič,čisavtendeňnachádzal
v krčme uviesť nevedel a ani si nevybavuje žiaden incident, ktorý medzi sebou mali mať obžalovaný
a poškodený. Vie, že poškodený začal v nejakom období maródovať a počul, že dostal nejakú infekciu

do nohy a potom aj chodil o barlách. Až keď bol predvolaný na výsluch, dozvedel sa, že poškodený mal
dostať od obžalovaného bitku.

L. M. v prípravnom konaní vypovedal, že na skutok si vôbec nepamätá a ak aj bol v krčme, tak keď
prišiel domov, bol veľmi opitý. Niekedy na jar 2024mu povedal poškodený, čo sa v krčme malo stať a že

sa svedok postavil medzi neho a obžalovaného počas tejto bitky. Svedok povedal, že si na nič také
nepamätá. Keď sa neskôr stretol s obžalovaným, tento mu povedal, že ho v trestnom konaní uviedol
ako svedka. S obžalovaným aj s poškodeným je kamarát, ale ku skutku nevie povedať nič, lebo si to
vôbec nepamätá.Postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora a obžalovaného boli prečítané
znalecké posudky č. 24/2024 ( č.l. 58-81 s jeho doplnkom č. 01/2024 (č.l. 84-99) a č. 141/2024

(č.l. 102-117), pričom zo znaleckého posudku č. 24/2024 súd zistil, že poškodený G. H. utrpel dňa
02.12.2023 špirálovitú zlomeninu vonkajšieho členka vpravo typu Weber B bez posunu kostných
úlomkov. Zranenie u poškodeného vzniklo pôsobením nepriameho tupého násilia na oblasť pravého
členkového kĺbu. K tomuto došlo pri násilnej rotácii nohy alebo pri otočení tela, najčastejšie dovnútra,
pričom vzniká otočenie nohy navonok okolo dlhej osi predkolenia. Nepriame tupé násilie, ktoré pôsobilo

naoblasťpravéhočlenkovéhokĺbuvzmyslerotácienohydovnútra,alebonavonok,arotáciepredkolenia
okolo pozdĺžnej osi predkolenia naopak, ako nohy, vzniklo v dôsledku prudkého, nekoordinovaného
došliapnutia chodidlom pravej dolnej končatiny poškodeného na pevný rovný alebo šikmý povrch
s prenesením väčšej váhy tela na pravú dolnú končatinu, tesne pred pádom alebo počas pádu, pri
ktorom dochádzačiastočnekrotáciitelaokolovertikálnejosi.Totonepriametupénásilie,ktoréspôsobilo
zlomeninu vonkajšieho členka, určite nevzniklo kopnutím noho útočníka do oblasti pravej nohy alebo

členka poškodeného, pádom ťažkého predmetu na dolnú končatinu poškodeného a taktiež ani úderom
tupého predmetu do oblasti pravého členka a nohy poškodeného. Je zrejmé, že úrazový dej prebiehal
v jednej fáze a ku vzniku nepriameho tupého násilia, ktoré pôsobilo na oblasť pravého členka a spôsobilo
vyššie uvedené poranenie, došlo v dôsledku prudkého došliapnutia, prenesenia väčšej časti váhy tela
poškodeného na chodidlo pravej nohy a následnej rotácie pravej nohy poškodeného navonok, pri

súčasnej rotácii ostatnej časti tela čiastočne dovnútra. K pádu poškodeného mohlo dôjsť v dôsledku
rôznych príčin, bez zavinenia inou osobou, ale tiež aj zavinením inou osobou, napr. úderom, narazením,
chytením a hodením alebo sotením do určitej časti tela poškodeného, v dôsledku čoho poškodený
stráca rovnováhu a následne padá, pričom v priebehu pádu musí dôjsť k prudkému nekoordinovanému
došliapnutiu chodidlom pravej dolnej končatiny na pevný rovný alebo šikmý povrch. Údery na

poškodeného určite nespôsobili špirálovitú zlomeninu vonkajšieho členka vpravo, ale mohli spôsobiť
stratu rovnováhy a stability a následný pád poškodeného na zem, kedy počas tohto pádu, v dôsledku
prudkého, nekoordinovaného došliapnutia chodidlom pravej dolnej končatiny na povrch, na ktorom
poškodený predtým stál, mohlo dôjsť v dôsledku rotácie nohy poškodeného ku vzniku popisovaného
poranenia. Liečba zranenia u poškodeného trvala od 02.12.2023 do 31.01.2024, t. j. 60 dní. PN

vystavená nebola a pokiaľ by vystavená bola, trvala by rovnaký čas. Priemerná dĺžka doby liečenia
a práceneschopnosti je pri zlomenine vonkajšieho členka typu Weber B bez posunu kostných úlomkov
v trvaní 6 až 12 týždňov (sadrová fixácia 4 až 8 týždňov a rehabilitácia 2 až 4 týždne). Všeobecne
uznávaná doba liečenia a práceneschopnosti je veľmi individuálna, ale konkrétne u poškodeného
bola v trvaní 60 dní adekvátna. Objektívny nález môže zodpovedať mechanizmu úrazu podľa údajov

poškodeného G. H.. Poškodený mal od 13.12.2023 do 10.01.2024 na pravej nohe – členku a predkolení
naloženú sadrovú imobilizáciu a chodil za pomoci bariel, následne 14 dní chodil bez došľapovania na
pravú dolnú končatinu, následne už s došľapovaním na túto končatinu a od 23.01.2024 mal na nohe
elastickú bandáž a chodil bez bariel.

Z doplnku č. 01/2024 k znaleckému posudku č. 24/2024 vyplýva, že poškodený bezprostredne a taktiež
cca pol hodinu po vzniku zranenia pravej dolnej končatiny mohol kráčať cca 700 metrov domov. Pri tejto
chôdzi ale určite kríval a pociťoval bolesť pravej dolnej končatiny v členkovom kĺbe. V prvých dňoch
mohlo mať zranenie taký priebeh, ako to poškodený popisuje, ale týždeň po vzniku zlomeniny nemohol
normálne chodiť. Z predložených lekárskych správ z vykonaných vyšetrení sa nedá jednoznačne zistiť,

či zlomeninu pravej dolnej končatiny v členkovom kĺbe utrpel 02.12.2023, keďže na ošetrenie do
zdravotníckeho zariadenia sa prvýkrát dostavil 13.12.2023. Znalec uviedol bolestné v zmysle zákona
č. 437/2004 v súhrne 40 bodov ( cena jedného bodu pre rok 2023 podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona
je 26,08 eur), teda bolestné je v sume 1.043,20 eur.

Zo znaleckého posudku A. H. E., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č.
141/2024 vyplýva, že u obžalovaného je prítomný syndróm závislosti od alkoholu v II. až III. štádiu
závislosti. Znalkyňa u neho zistila zvýšenú podráždenosť, nekritickosť a bagatelizáciu, obžalovaný
priznal pitie vo viacdenných ťahoch s prítomnými oknami, oslabenou vôľou a motiváciou úplne
abstinovať. Pod vplyvom alkoholu je u obžalovaného oslabená racionálna kontrola správania,

zvýšená explozivita, impulzivita a možná agresia. Je nevyhnutné, aby dodržiaval prísnu abstinenciu
od alkoholu a bol pod odborným dohľadom, pričom znalkyňa určila obžalovanému nariadiť ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.Postupom podľa § 269 Tr. por. súd prečítal lekárske správy na č.l. 36-40, z ktorých vyplynulo, že dňa
12.12.2023 na ošetrení poškodený uviedol, že pred týždňom v sobotu spadol, udrel si pravú nohu,
odvtedy ho bolí pravý členok, 14.12.2023 uviedol, že si podvrtol nohu 02.12.2023. Z lekárskej správy

na č.l. 120 vyplynulo, že 13.12.2023 poškodený uviedol, že si 02.12.2023 podvrtol nohu. Zo správy
sociálnej poisťovne na č.l. 128 – 133 je zrejmé, že obžalovaný nepoberá a ani nepoberal žiadne štátne
sociálne dávky, ani dávku v hmotnej núdzi a v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol vedený v období
od 02.02.2011 do 05.06.2011. Obec D. uviedla, že obžalovaný je slobodný, býva sám v prenajatom
obecnom byte a nie je platcom dane z nehnuteľnosti, pričom voči obci nemá žiadne podlžnosti.

Na jeho správanie zo strany občanov neboli vznesené žiadne sťažnosti a na verejnosti sa správa
slušne. Podľa správy J. J. O. zo dňa 18.06.2024 obžalovaný nie je v evidencii psychiatrickej ambulancie
a ani protialkoholickej poradne. Primárka psychiatrického oddelenia HNsP Trstená dňa 26.06.2024
podala správu, z ktorej vyplýva, že obžalovaný nie je v evidencii psychiatrickej ambulancie a ani nebol
v minulosti hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov
vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol uznaný za vinného zo spáchania priestupku. Z odpisu z registra

trestov je zrejmé, že v minulosti nebol súdom trestaný.

Ku výroku o vine:

Prokurátor v podanej obžalobe kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa

§ 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák., s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.
(na chránenej osobe - osoba vyššieho veku) a ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. sa dopustí ten :
(1) kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

(2) odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) na chránenej osobe, alebo
b) z osobitného motívu.
(3) odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,

b) za krízovej situácie, alebo
c) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 139 ods. 1 Tr. zák., chránenou osobou sa rozumie

a) dieťa, b) tehotná žena, c) blízka osoba, d) odkázaná osoba, e) osoba vyššieho veku, f) chorá osoba,
g) osoba požívajúca ochranu podľa medzinárodného práva, h) verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní
svoje povinnosti uložené na základe zákona, i) svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, alebo j)
zdravotnícky pracovník pri výkone zdravotníckeho povolania smerujúceho k záchrane života alebo

ochrane zdravia.
ods. 2) ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením,
stavom alebo vekom chránenej osoby.

Podľa§ 123 Tr. zák. ods. 1) ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie

zdravia iného.
ods. 2) ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si
objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky
čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
ods. 3) ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo

vážne ochorenie, ktorou je a) zmrzačenie, b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c)
ochromenie údu, d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie
dôležitého orgánu, f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo
i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
ods. 4) poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá

si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva
kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. prečinu výtržníctva sa dopustí ten, kto sa dopustí slovne alebo
fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že
napadne iného.

Podľa § 122 ods. 1 písm. b) Tr. zák. je trestný čin spáchaný verejne, ak je spáchaný pred viac ako dvoma
súčasne prítomnými osobami.

S predmetnou kvalifikáciou skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a),

ods. 3 písm. c) Tr. zák. sa súd nestotožnil s nasledovných dôvodov:

Na naplnenie formálnych znakov objektívnej stránky tohto trestného činu sa vyžaduje spôsobenie
škodlivého následku v príčinnej súvislosti s páchateľovým konaním. Na vyvodenie trestnoprávnej
zodpovednosti páchateľa teda musí byť objekt trestného činu reálne porušený, resp. škodlivý následok
musí skutočne nastať. Príčinná súvislosť medzi konaním a následkom musí byť navyše daná

bezprostredne, resp. priamo. Objektom trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 156 ods. 1 Tr. zák.
je záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia. Individuálnym objektom trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 156 je záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia, tak predmetom dotknutého
trestného činu je telo konkrétnej osoby.

Objektívna stránka trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. spočíva v ublížení
na zdraví, ktorého následkom je také poškodenie zdravia inej osoby, ktoré nedosahuje intenzity ťažkej
ujmy na zdraví. Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle § 156 ods. 1 je teda relevantné
výlučne to, že ublíženie na zdraví nastalo v priamej príčinnej súvislosti s úmyselným konaním páchateľa
(existencia kauzálneho vzťahu medzi konaním a následkom). Subjektívna stránka spočíva v úmyselnom

zavinení páchateľa trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák., pričom úmysel páchateľa sa
musí obligatórne vzťahovať k následku ublíženia na zdraví.

Odsek 2 je kvalifikovanou skutkovou podstatou trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 156
Tr. zák. K obligatórnym znakom základnej skutkovej podstaty teda pristupuje niektorý z alternatívne

vyjadrených osobitných kvalifikačných pojmov podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby. Týmto
osobitným kvalifikačným pojmom je o.i. chránená osoba. Na naplnenie osobitného kvalifikačného pojmu
podmieňujúceho použitie vyššej trestnej sadzby uvedeného pod písmenom a) zákonodarca vyžaduje,
aby bol trestný čin ublíženia na zdraví spáchaný na chránenej osobe. V odseku 3, v ktorom je trestný čin
ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. opätovne prečinom, je potrebné na vyvodenie trestnoprávnej

zodpovednosti páchateľa dotknutého trestného činu, aby spáchal skutok uvedený v rámci základnej
skutkovej podstaty (odsek 1): a) závažnejším spôsobom konania, b) za krízovej situácie alebo c) ak
skutkom vymedzeným v odseku 1 bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. V súvislosti so spôsobením
ťažšieho následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví je potrebné zdôrazniť, že konanie páchateľa ublížiť
inému na zdraví nesmie byť vedený úmyslom spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, ale táto

musí byť neželaným dôsledkom páchateľovho konania.

Súd konanie obžalovaného kvalifikoval podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. z nasledovných dôvodov:

Podľa § 157 Tr. zák., ods:

(1) kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.
(2) odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo b) na chránenej osobe.

Odlišnosť trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 156 a § 157 Tr. zák. spočíva v objektívnej,
ako aj subjektívnej stránke. V prípade ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. spočíva objektívna
stránka v spôsobení menej závažného následku v podobe ublíženia na zdraví, ktoré nastalo v dôsledku
úmyselného konania páchateľa. Naproti tomu ublíženie na zdraví v zmysle § 157 Tr. zák. dosahuje
v rámci následku prítomného v objektívnej stránke intenzitu ťažkej ujmy na zdraví, ktorá je však

krytá nedbanlivostným zavinením. Správna kvalifikácia trestného činu ublíženia na zdraví, t.j. či pôjde
o aplikáciu § 155, § 156 alebo § 157 Tr. zák. bude závisieť od konkrétnych skutkových okolností
preukazujúcich vnútorný postoj páchateľa vedúci k rozhodnutiu spáchať konkrétny skutok, ako aj
následok, ktorý nastal v súvislosti so spáchaným trestným činom.Na naplnenie formálnych znakov objektívnej stránky dotknutého trestného činu sa vyžaduje spôsobenie
škodlivého následku v príčinnej súvislosti s páchateľovým konaním. Na vyvodenie trestnoprávnej

zodpovednosti páchateľa teda musí byť objekt trestného činu reálne porušený, resp. škodlivý následok
musí skutočne nastať. Príčinná súvislosť medzi konaním a následkom musí byť navyše daná
bezprostredne, resp. priamo. Objektom trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 157 ods. 1
Tr. zák. je záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia. Hmotným predmetom útoku je telesná
integrita jednotlivca. Objektívna stránka trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák.

spočíva v spôsobení ťažkej ujmy na zdraví. Zákonodarca však v rámci základnej skutkovej podstaty
nezakomponoval do jej znenia, akým spôsobom má byť ťažká ujma na zdraví spôsobená. Z toho dôvodu
je bez právneho významu, akým spôsobom páchateľ tento škodlivý následok vyvolá. Na vyvodenie
trestnoprávnej zodpovednosti podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. je teda relevantné výlučne to, že ťažká ujma na
zdraví nastala v dôsledku nedbanlivosti páchateľa. Ťažká ujma na zdraví musí byť navyše spôsobená v
priamej príčinnej súvislosti s nedbanlivostným konaním páchateľa (existencia kauzálneho vzťahu medzi

konaním a následkom).

Subjektívna stránka spočíva v nedbanlivostnom zavinení páchateľa trestného činu ublíženia na zdraví.
Nedbanlivosť vyžadovaná zákonodarcom na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti pokrýva tak
vedomú nedbanlivosť, ako aj nedbanlivosť nevedomú. Páchateľovo konanie v prípadoch spáchania

trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 Tr. zák. nie je spojené s jeho úmyslom spôsobiť ťažkú
ujmu na zdraví konkrétnej osobe.

V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané a vyplýva to jednak z výpovede
obžalovaného, tak aj poškodeného a svedkyne B., že fyzickému kontaktu medzi obžalovaným

a poškodeným predchádzalo slovné nedorozumenie a nadávky, pričom obžalovaný poškodeného
dvakrát udrel dlaňou do oblasti ľavého líca, následne chytil za ramená a zhodil na zem. Poškodený
uviedol, že pri páde sa pošmykol, nakoľko podlaha bola mokrá, nohu mu „zvrtlo a otočilo“, keďže sa
mu zamotala pod stoličky a vtedy pocítil v nohe pichnutie. Tento úrazový dej je v zhode so závermi
znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, ktorý konštatoval,

že zranenie vzniklo pôsobením nepriameho tupého násilia na oblasť pravého členkového kĺbu, k čomu
došlo pri násilnej rotácii nohy alebo pri otočení tela, najčastejšie dovnútra. K pádu mohlo dôjsť bez
zavinenia inou osobou, ale taktiež aj zavinením inou osobou, napr. úderom, narazením, chytením
a hodením, sotením do určitej časti tela, v dôsledku čoho poškodený stratil rovnováhu a následne
spadol. To, že obžalovaný poškodeného po dvoch fackách, ktoré mu dal do oblasti ľavého líca,

tohto chytil za ramená a zhodil na zem, potvrdil ako poškodený, tak aj svedkyňa B.. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že úmyslom obžalovaného nebolo spôsobiť poškodenému ublíženie na zdraví,
pretože z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel smerujúci k spôsobeniu ublíženia na zdraví.
K naplneniu subjektívnej stránky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. nestačí, že
páchateľ konal úmyselne, ale musí byť preukázané, že jeho úmysel smeroval k spôsobeniu ublíženia

na zdraví (R 22/1968). Je potrebné prihliadať najmä na okolnosti, za ktorých k útoku došlo, na jeho
intenzitu, ďalej na to, či a aký predmet páchateľ k útoku použil a tiež na to, aké nebezpečenstvo za
daných okolností pre zdravie napadnutého hrozilo z útoku (R X/XXXX-XXX).

Rovnako tak neobstojí právna kvalifikácia skutku v zmysle obžaloby ohľadne použitia osobitného

kvalifikačného znaku – chránenej osoby (v danom prípade osoby vyššieho veku). Zo skutkovej vety
nevyplýva súvislosť spáchania trestného činu práve s postavením, stavom alebo vekom chránenej
osoby. Podľa § 139 ods. 2 Tr. zák. sa ustanovenie ods. 1 nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný
v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Podstatným pre posúdenie postavenia
chránenej osoby, ako znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty je nielen zistenie, že niekto má postavenie

chránenej osoby (v danom prípade osoby vyššieho veku), ale aj skutočnosť, že trestný čin, ktorý
sa obžalovanému kladie za vinu bol spáchaný v súvislosti s postavením chránenej osoby. Pokiaľ
trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením chránenej osoby, nie je ani možné použiť tento
znak ako kvalifikačný moment pri právnej kvalifikácii stíhaného skutku. Ustanovením § 139 ods. 2 Tr.
zák. vyžadovaná súvislosť spáchaného trestného činu s postavením chránenej osoby je skutkovým

zistením, t. j. musí byť súčasťou popisu skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu. To napokon
vyplýva aj u ustanovenia § 163 ods. 3 Tr. por., z ktorého je zrejmé, že súčasťou tzv. skutkovej vety
vo výroku meritórneho rozhodnutia musí byť aj opis skutočností, ktoré odôvodňujú všetky zákonné
znaky trestného činu vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Uvedené závery vyplývajúaj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( napr. rozsudok 2Tdo 65/2013 zo
dňa 03.12.2013), z ktorej celkom jednoznačne vyplýva, že vek, postavenie, či stav poškodeného musí
byť v určitej vecnej súvislosti so spáchaným trestným činom, t. j. musí byť motivačným faktorom, ktorý

založil alebo podporil vôľovú zložku, teda rozhodnutie páchateľa smerujúce k spáchaniu trestného činu.
Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí zdôraznil, že v zmysle § 139 ods. 2 Tr. zák. možno spáchanie
činu voči osobe uvedenej v § 139 ods. 1 Tr. zák. považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie
vyššej trestnej sadzby len pri úmyselnom trestnom čine, pričom sa zároveň vyžaduje, aby páchateľ
vedel, že poškodený je chránenou osobou a navyše, aby takúto okolnosť subjektívne spájal s menším

odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému
alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin.

Starostlivosť o dokonalosť popisu skutku, teda aj to, aby skutok vyjadroval všetky znaky skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu, je výhradne doménou aktivity obžaloby a nie súdu, nakoľko
v konaní pred súdom ťaží, ohľadne otázky viny, dôkazné bremeno len prokurátora.

Poškodený sám vo svojej výpovedi uviedol, že v minulosti boli s obžalovaným kamaráti, to znamená,
že sa dlhšiu dobu osobne poznali, čo potvrdil aj obžalovaný a obaja si dodnes tykajú, takže obžalovaný
vedel o veku poškodeného a nielen zo skutkovej vety, ale aj z celého dokazovania nevyplynulo, že by
je úmyslom bolo ublížiť mu na zdraví v súvislosti s postavením poškodeného ako chránenej osoby.

Súd kvalifikáciu skutku na rozdiel od obžaloby posúdil v zmysle ustanovenia § 157 ods. 1 Tr. zák.,
kedy z hľadiska objektívnej stránky tento trestný čin môže byť spáchaný konaním alebo opomenutím.
Aktívne konanie býva pri trestnom čine ublíženia na zdraví podľa § 157 Tr. zák. najčastejšie nenásilného
charakteru, môže však ísť aj o úmyselné konanie, či už násilného alebo nenásilného charakteru, ak

následok je zavinený z nedbanlivosti, a to bez ohľadu na to, či bol daným konaním spáchaný úmyselný
trestnýčinublíženianazdraví, prípadnepriestupok.Medzikonaním páchateľaanásledkomnaľudskom
tele musí byť preukázaná príčinná súvislosť, teda že k ťažkej ujme na zdraví, prípadne k ublíženiu na
zdraví poškodeného, došlo práve konaním páchateľa. Strkanie do človeka nasledované fyzickou silou
(rovnako tak zasotenie), je potrebné považovať v prípade, keď k tejto situácii dochádza v priestore

vyplnenom rôznymitvrdýmipredmetmiahranami(vprejednávanomprípadereštauračnéstolyastoličky,
mokrá podlaha) a podobne, za konanie reálne ohrozujúce zdravie a život človeka. Preto páchateľ,
ktorý za tejto situácie voči poškodenému postupuje, môže zodpovedať za následnú ťažkú ujmu na
zdraví poškodeného. Subjektívna stránka trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 vyžaduje
nedbanlivostné zavinenie.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že po vzájomnej hádke a nadávaní si obžalovaného
s poškodeným prišiel obžalovaný k poškodenému a dal mu dve facky, z čoho nemožno jednoznačne
vyvodiť, že jeho úmysel smeroval k tomu, aby mu ublížil na zdraví. Takéto konanie by bez ďalšieho
napĺňalo maximálne znak priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Keď však poškodeného chytil

za ramená a zhodil, resp. zasotil na zem, minimálne mohol predpokladať, že v prostredí, kde sa
nachádzajú stoly a stolička a mokrá podlaha, môže dôjsť pádom poškodeného na zem ku následku
– poškodeniu jeho zdravia. Súd preto kvalifikoval jeho konanie ako prečin ublíženia na zdraví podľa§
157 ods. 1 Tr. zák. a zároveň aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože
sa obžalovaný dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.

Podľa svedeckých výpovedí A. B., G. H., ako aj samotného vyjadrenia obžalovaného ku skutku došlo
v miestnom pohostinstve Gaceľ, v obci D., ktoré je miestom verejnosti prístupným a obžalovaný fyzicky
zaútočil na poškodeného verejne, teda minimálne pred tromi tam prítomnými osobami

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 11 Tr. por. súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi
navrhnutý dôkaz zabezpečiť.Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od

toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom alebo neverejnom
zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon
neustanovuje inak.

Ku výroku o treste:

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 veta prvá Tr. zák pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na
spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,

najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľaodosiahnutieurovnaniaspoškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestného
činu.

Podľa § 36 písm. j) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je najmä to, že páchateľ viedol pred spáchaním

trestného činu riadny život.

Podľa § 37 písm. h) Tr. zák. priťažujúcou okolnosťou je najmä to, že páchateľ spáchal viac trestných
činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie

trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, výkon ktorého
podmienečne odložil na skúšobnú dobu dva roky, a to z dôvodu, že doposiaľ nebol súdom potrestaný
a ani priestupkovo riešený a z miesta bydliska požíva dobrú povesť, čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu
okolnosť. Naopak priťažujúcou okolnosťou je skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac (dva) trestných
činov. Takýto druh trestu súd považuje z hľadiska generálnej a aj individuálnej prevencie za dostatočný.

Ku výroku o ochrannom opatrení:

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 ods. 2 písm. c) alebo
§ 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného, nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný

a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Podľa§73ods.2písm.c)Tr.zák.súdtakmôžeurobiťajvtedy,akpáchateľspáchaltrestnýčinvdôsledku
závislosti od návykovej látky alebo v dôsledku závislosti na hazardných hrách.

Na základe vykonaného znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria je zrejmé, že znalkyňa konštatovala u obžalovaného závislosť na alkohole v II. až III.
vývinovom štádiu a navrhla uloženie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou.Z uvedeného dôvodu súd postupoval podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a obžalovanému takýto druh
ochranného opatrenia uložil.

Ku výroku o náhrade škody:

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému
škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil ak bol nárok
riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej

neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol
obžalovaný uznaný za vinného alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným
trestným činom podľa osobitného zákona ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže
súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.

Poškodený G. H. si v prípravnom konaní voči obžalovanému uplatnil nárok na náhradu škody vo výške
3.000,-eur (výsluch svedka- poškodeného č.l. 34). Z doplnku č. 01/2024 k znaleckému posudku č.
24/2024 vyplýva, že bodové ohodnotenie zranenia, ktoré poškodený dňa 02.12.2023 utrpel je v sume
1.043,20 eur. Keďže poškodený do skončenia vyšetrovania nepreukázal vznik inej škody ako bodové

ohodnotenie poranenia, hoci sa domáhal ušlej odmeny za prácu, súd mu priznal nárok na náhradu
škody v sume 1.043,20 eur a so zvyškom nároku na náhradu škody ho odkázal na civilný proces.
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

- sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Námestovo. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o

zhabaní veci.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v
jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie
lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately plynie lehota samostatne. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora
sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.