Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 24, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 25C/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120208795
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zsolt Suver

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7120208795.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Zsoltom Suverom v právnom spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpenej: B. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: C. XXXX/X, XXX XX D., proti žalovanému: Správcovské bytové družstvo IV Košice, so sídlom:
Levočská 3, 040 12 Košice, IČO: 00 216 666, o zaplatenie preplatkov z vyúčtovaní nákladov spojených
s vlastníctvom a užívaním bytu v sume 426,36 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 104,72 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
3 % ročne zo sumy 104,72 EUR od 16.6.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcom rozsahu z a m i e t a .

III. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 50,88 %.

IV. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vedeného na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 11Co/103/2023 v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Skutková a právna argumentácia strán sporu

1. Žalobkyňa žalobou doručenou 26.06.2019 Okresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“), ktorý
sa podľa § 18m ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov od 01.06.2023 označuje ako Mestský súd Košice (ďalej len „mestský súd“) proti
žalovanému domáhala zaplatenia sumy 426,36 Eur titulom preplatkov z vyúčtovaní nákladov spojených
s vlastníctvom a užívaním bytu spolu s úrokmi z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 426,36 Eur

od 16.06.2020 do zaplatenia. Zároveň žalobkyňa navrhla, aby jej mestský súd priznal nárok na náhradu
trov tohto konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu medzi inými odôvodnila tým, že je vlastníčkou bytu č. 28 (ďalej len „byt“), na
X. poschodí, vo vchode č. X bytového domu so súpisným číslom XXXX „F. X“ (ďalej len „bytový dom“) na
parc. č. XXXX/XX nachádzajúceho sa v obci D. – B., katastrálne územie: E., ktorý je Okresným úradom
Košice, odbor katastrálny, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, a spoluvlastníčkou spoločných

častí, zariadení a príslušenstva tohto bytového domu ako aj pozemku – parcely registra „C“, parc.
č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 621 m2 v podiele vo veľkosti 810/100000-in
k celku. Žalovaný je správcom bytového domu. Žalovaný koncom mesiaca máj roku 2019 žalobkyni
doručil „Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu“ za rok 2018, podľa ktorého (vyúčtovania)žalobkyni vznikol preplatok v sume 363,46 Eur. Avšak žalovaný tento preplatok v plnej výške započítal
na žalobkyňou neuhradené zmluvné pokuty a poplatky. Rovnako žalovaný žalobkyni nevyplatil celý
preplatok z „Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2019“ vo výške 189 Eur, ale vrátil jej

len sumu 126,10 Eur. Ostatnú časť z tohto preplatku opäť započítal na dlh žalobkyne v sume 62,90 Eur.
Žalobkyňa však od roku 2017 namietala u žalovaného neoprávnenosť ním uplatňovaných zmluvných
pokút a poplatkov. Žalobkyňa bola totiž toho názoru, že žalovanému nie je nič dlžná a žalovaný si oproti
jej preplatkom započítal dlhy, ktoré neexistovali.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 13.10.2020 (č. l. 19) k žalobe poznamenal, že v právnom spore
žalobkyne proti žalovanému na okresnom súde vedenom pod 24Csp/225/2018 bol uplatňovaný nárok
pre nedôvodné započítanie preplatku z vyúčtovania nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním
bytu za rok 2017 oproti žalobkyňou nezaplatenej predpísanej mesačnej platbe za mesiac august roku
2016 v sume 175,69 Eur, ktorej nezaplatenie žalobkyňa poprela. Následne po zistení, že za obdobie
mesiacov august roku 2016 až júl roku 2017 žalobkyňa zaplatila predpísané mesačné platby skutočne

len 11- krát, žalobkyňa uznala dôvodnosť započítania a v tamtom spore zobrala svoju žalobu späť.
Spôsob vzniku dlhu, ktorý bol započítaný, spôsob výpočtu jeho výšky s realizovanými platbami podrobne
zdôvodnila pracovníčka žalovaného v stanovisku zo dňa 08.10.2020 (č. l. 22- 23), ktoré je prílohou tohto
vyjadrenia. Podľa tam uvedených celkový dlh žalobkyne predstavoval sumu 442,68 Eur a pozostával:
1.) zo zmluvnej pokuty vo výške 2,5 ‰ denne za omeškanie so zaplatením zostatku nedoplatku na

vyúčtovaní nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním bytu za rok 2014 a to takto: zo sumy 347,68
Eur od 01.01.2016 do 20.01.2016 v sume 16,51 Eur, zo sumy 247,68 Eur od 01.01.2016 do 24.02.2016
v sume 21,05 Eur, zo sumy 147,68 Eur od 01.01.2016 do 17.03.2016 v sume 7,75 Eur, zo sumy 47,68
Eur od 01.01.2016 do 12.04.2016 v sume 2,98 Eur, t. j. spolu v sume 48,52 Eur, 2.) zo zmluvnej pokuty
vo výške 2,5 ‰ denne za omeškanie so zaplatením predpísanej mesačnej preddavkovej platby za

mesiac január roku 2016 zaplatenej 24.06.2024 za obdobie od 01.01.2016 v trvaní 145 dní v sume 61,92
Eur, 2.) poplatku za upomienku z 02.11.2015 v sume 4,44 Eur a poplatku za upomienku z 09.03.2016
v sume 4,80 Eur, 3.) zo zmluvnej pokuty v sume 152,32 Eur [za omeškania žalobkyne so zaplatením
nedoplatku v sume 511,90 Eur z vyúčtovania nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním bytu
za rok 2014 (č. l. 239)] žalobkyňou uznanej v dohode o uznaní (splátkach) dlhu z 30.11.2015 [ďalej

len „dohoda o uznaní dlhu z 30.11.2015“ (č. l. 60)] uzavretej medzi ňou ako dlžníčkou a žalovaným
ako veriteľom, 4.) zo zmluvnej pokuty v súhrnnej sume 99,56 Eur vo výške 2,5 ‰ denne a to: za
omeškanie žalobkyne so zaplatením splátky v sume 100 Eur podľa dohody o uznaní dlhu z 30.11.2015
za obdobie od 01.03.2016 do 17.03.2016 v sume 6,28 Eur, za omeškanie žalobkyne so zaplatením
splátky v sume 47,68 Eur podľa dohody o uznaní dlhu z 30.11.2015 za obdobie od 18.03.2016 do

12.04.2016 v sume 3,10 Eur, za omeškanie so zaplatením s predpísanou mesačnou platbou za mesiac
január roku 2016 zaplatenej 24.06.2016 za obdobie od 01.03.2016 do 24.06.2016 v sume 47,25 Eur,
za omeškanie so zaplatením nedoplatku na vyúčtovaní nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním
bytu za rok 2015 v sume 318,83 Eur za obdobie od 01.07.2016 do 07.07.2016 v sume 5,58 Eur, za
omeškanie so zaplatením predpísanej mesačnej platby za mesiac jún roku 2016 v sume 162,93 Eur

splatnej 30.06.2016 a uhradenej 28.07.2016 za obdobie od 01.07.2016 do 28.07.2016 v sume 11 Eur,
za omeškanie so zaplatením predpísanej mesačnej platby za mesiac august roku 2016 za obdobie od
01.09.2016 do 30.10.2016 v sume 26,35 Eur, 5.) z poplatku za upomienku v sume 4,80 Eur, 6.) zo
zmluvnej pokuty vo výške 2,5 ‰ denne za omeškanie so zaplatením predpísanej mesačnej platby za
mesiac august roku 2016 za obdobie od 01.11.2016 do 31.03.2017 v sume 66,32 Eur.

4. Žalobkyňa vo svojom podaní zo 01.03.2021 (č. l. 43) k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedla, že
v tamto spore na okresnom súde vedenom pod sp. zn. 24 Csp/225/2018, v ktorom sa ako žalobkyňa
domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 192,01 Eur, svoju žalobu zobrala späť z dôvodu, že uznala,
že v roku 2016 nebola zaplatená jedna predpísaná platba v sume 175,69 Eur (za mesiac august,

pozn.) a konanie navrhla zastaviť. Okresný súd uznesením sp. zn. 24 Csp/225/2018 z 19.10.2020
konanie zastavil. Žalobkyňa v ďalšom argumentovala tak, že žalovaný nepostupoval podľa zákona, keď
si počítal poplatky z omeškania vo výške 2,5 ‰ z dlžnej sumy za každý deň omeškania, nesprávne
počítal dĺžku omeškania, žiadal zaplatiť poplatky z omeškania, keď mal žiadať úroky z omeškania a
nezákonnezapočítalužajpremlčanéaneexistujúcedlhydopreplatkovzvyúčtovanínákladovspojených

s vlastníctvom a užívaním bytu za roky 2018 a 2019.

5. Žalobkyňa v podaní z 07.10.2021 (č. l. 69) svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 152,32 Eur
a úrokov z omeškania z tejto sumy s poukazom na uznanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokutyv sume 152,32 Eur v dohode o uznaní dlhu z 30.11.2015 a súčasne tým na oprávnenosť započítania
tohto dlhu žalovaným oproti jej pohľadávke titulom preplatku z vyúčtovania za rok 2018 v sume 363,46
Eur zobrala späť a navrhla, aby okresný súd v rozsahu späťvzatia konanie zastavil. Žalobkyňa však

na žalobe v prevyšujúcom rozsahu naďalej trvala. Žalobkyňa poukázala na spôsob a na konkrétne dni
poukázania predpísaných mesačných platieb v období od 01.01.2016 do 27.12.2016, pričom uviedla, že
platobný doklad SIPO za mesiac 12/2015 nemôže predložiť, ale z rozpisu úhrad v prílohe vyúčtovania
za rok 2015 je zrejmé, že mesačná preddavková platba za mesiac december 2015 bola zaplatená.
Žalobkyňa citovala ustanovenie § 3 a § 4 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka a dodala, že žalovaným uplatňovanú zmluvnú pokutu považuje
za úžeru. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pokiaľ platby prichádzajú pravidelne
a chronologicky nadväzujú na seba, nemožno hovoriť o omeškaní. Žalovaný mal upraviť výšku a
spôsob výpočtu poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania tak, aby to bolo v súlade so všeobecne
záväznými predpismi. Podľa tvrdenia žalobkyne sa v zmluve o výkone správy z 19.11.2010 (ďalej len
„zmluva o výkone správy“) uzavretej medzi žalovaným (správcom) na strane jednej a vlastníkmi bytov

a nebytových priestorov bytového domu, vrátane žalobkyne, na strane druhej, nehovorí o tom, že pri
omeškaní s pravidelnou predpísanou mesačnou platbou je správca oprávnený účtovať zmluvnú pokutu
vo výške 2,5 ‰ denne za každý deň omeškania. Povinnosťou správcu by malo byť, aby upozornil
vlastníka na prípadné nezrovnalosti, omeškania.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 05.11.2021 (č. l. 100) s čiastočným späťvzatím žaloby vyjadril svoj
súhlas. Ďalej uviedol, že žalobkyňa stále neberie do úvahy, že predpísaná platba na kalendárny mesiac
je splatná do konca predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Z jej rozpisu platieb je zrejmé, že v máji
2016 neprebehla žiadna platba. Malo byť uhradené 162,93 Eur na 6/2016. Dňa 24.06.2016 došla platba
bankovým prevodom v sume 162,93 Eur, ktorá bola započítaná na úhradu nezaplatenej mesačnej

platby za mesiac január roku 2016. Žalobkyňa výpis zo svojho bankového účtu za obdobie mesiaca
jún roku 2016 nepredložila. Predložený platobný doklad SIPO za 06/2016 zaplatený 27.06.2016 nebol.
Na tomto platobnom doklade SIPO je poznámka žalobkyne, že úhrada mala byť vykonaná 27.07.2016.
Výpis zo svojho bankového účtu žalobkyňa opäť nepredložila. Žalobkyňa predložila iba výpis zo svojho
bankového účtu zo 06.07.2021 o úhrade sumy 318,83 Eur, avšak sama uviedla, že sa jedná o úhradu

nedoplatku z vyúčtovania za rok 2015. Žalobkyňa stále nerozumie tomu, že dohodnutá zmluvná pokuta
v zmluve o výkone správy je sankcia za porušenie povinnosti platiť riadne a včas nielen nedoplatky
z vyúčtovaní za ten ktorý kalendárny rok, ale aj preddavkové mesačné platby, pretože pri neplnení to
ide na ťarchu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, ktorí pri neplnení
musia znášať priebežnú úhradu nákladov za iného vlastníka bytu, ktorý si túto povinnosť riadne a včas

neplní. Nejedná sa tu o poplatky z omeškania, ani o úroky z omeškania, ale o zmluvnú pokutu, ktorej
výška 2,5 ‰ denne vzhľadom na jej charakter a výšku platby v omeškaní, je jednoznačne primeraná.
Podľa čl. 3 zmluvy o výkone správy zmluvná pokuta nebola dohodnuté len pre prípad omeškania so
zaplatením nedoplatkov vykázaných vo vyúčtovaniach nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním
bytu za ten ktorý kalendárny rok, ale aj za omeškania so zaplatením mesačných preddavkových

platieb. V zmluve o výkone správy sú upravené aj poplatky za nadštandardné služby podľa cenníka
služieb žalovaného, medzi ktoré patrí aj poplatok za upomienky. Na správnosti započítania nič nemení,
či žalobkyňa skutočne (ne)vedela, že je v omeškaní. Ak by si žalovaný svoje povinnosti neplnil a
pohľadávky za ostatných vlastníkov nevymáhal, mohli by vlastníci bytov a nebytových priestorov uplatniť
voči nemu zodpovednostné nároky.

II.
Relevantná zákonná právna úprava k predmetu sporu

7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom

v rozhodujúcom období (ďalej len „ZoVBaNP“) bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo
súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento
účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

8. Podľa § 2 ods. 2 ZoVBaNP bytovým domom (ďalej len „dom”) sa na účely tohto zákona rozumie

budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v
ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú
súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.9. Podľa § 6 ods. 2 ZoVBaNP správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo
spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu,

opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a
príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu
v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome.

10. Podľa § 8 ods. 1 ZoVBaNP správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ,
ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu; správca,
ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť správcu
môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

11. Podľa § 8a ods. 1 ZoVBaNP vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so
správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa
schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu
doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný
predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob
výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov,

príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv
vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie
s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa
odseku 2.

12. Podľa § 8a ods. 2 ZoVBaNP správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je
povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované

na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

13. Podľa § 7b ods. 5 ZoVBaNP vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať
finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.

14. Podľa § 7c ods. 9 ZoVBaNP zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome. Zhromaždenie zvoláva rada podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada predseda
alebo najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie a) schvaľuje
zmeny zmluvy o spoločenstve, stanovy spoločenstva a zásady hospodárenia, b) schvaľuje rozpočet, c)
schvaľuje ročnú účtovnú závierku a vyúčtovanie úhrad za plnenia, d) schvaľuje výšku mesačných úhrad

za plnenia, mesačných platieb za správu a príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, e) rozhoduje
o použití prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv.

15. Podľa § 10 ods. 1 ZoVBaNP vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade
so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne

vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky

na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu.

16. Podľa § 10 ods. 6 ZoVBaNP úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sazohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov
alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v
dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru

považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov,
upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie
odpadových vôd.

17. Podľa § 100 ods. 1 OZ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodujúcom

období (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

20. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

21. Podľa § 545 ods. 1 a 2 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník
zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa
vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ
je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi
dohodnuté.

22. Podľa § 545 ods. 3 OZ, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu
zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

23. Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu
a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej

porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

24. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

25. Podľa 566 ods. 1 a 2 OZ veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode
alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie započítava najprv na istinu
a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

26. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

27. Podľa § 581 ods. 2 OZ započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa

nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

28. Podľa § 581 ods. 2 OZ dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené
v odsekoch 1 a 2.

29. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.30.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

III.
K rozhodnutiu o čiastočnom zastavení konania

31. Predmetom daného sporu boli pôvodne peňažné nároky žalobkyne titulom nezaplatenia (nevrátenia)
preplatkov z vyúčtovania nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním jej bytu za obdobie roku
2018 v sume 363,46 Eur a roku 2019 v sume 62,90 Eur, t. j. spolu v súhrnnej sume 426,36 Eur
s príslušenstvom.

32. Žalovaný sa v rámci svojej procesnej obrany medzi inými dovolával započítania vzájomnej

pohľadávky podľa § 580 OZ proti žalobkyni titulom zmluvnej pokuty v sume 152,32 Eur, ktorý nárok
voči žalobkyni mal vzniknúť pre jej omeškanie so zaplatením nedoplatku titulom vyúčtovania nákladov
spojených vlastníctvom a užívaním bytu za rok 2014 v sume 511,90 Eur spolu za 119 omeškaných dní
do 30.11.2015.

33. Žalobkyňa však v priebehu konania uviedla, že uznáva opodstatnenosť zápočtu tejto vzájomnej
pohľadávky vo výške 152,32 Eur uznanou žalobkyňou podľa § 588 OZ dohodou o uznaní (splátkach)
dlhu z 30.11.2015 [ďalej len „dohoda o uznaní dlhu z 30.11.2015“ (č. l. 60)] uzavretou medzi ňou ako
dlžníčkou a žalovaným (správcom) oproti žalobou uplatňovanému peňažnému nároku v sume 426,36
Eur a preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 152,32 Eur a úrokov z omeškania vo výške 3 % ročne zo

sumy 152,32 Eur od 16.02.2020 do zaplatenia zobrala späť a navrhla, aby okresný súd toto konanie
v rozsahu späťvzatia zastavil, s čím žalovaný vyjadril svoj súhlas.

34. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 25 C 24/2020 zo 06.04.2023 [ďalej len „rozsudok okresného súdu
z 06.04.2023“ (č. l. 163)] v časti I. výroku rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 152,32 Eur

a úrokov z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 152,32 Eur od 16.02.2020 do zaplatenia, zastavil.
Rozsudok okresného súdu zo 06.04.2023 v časti I. výroku nadobudol právoplatnosť 11.05.2023.

IV.
Skutkové zistenia a právne posúdenie veci mestským súdom

35. Predmetom daného sporu tak zostali peňažné nároky žalobkyne titulom nezaplatenia (nevrátenia)
preplatkov z vyúčtovania nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním jej bytu za obdobie roku 2018
v sume 211,14 Eur a roku 2019 v sume 62,90 Eur, t. j. v súhrnnej sume 274,04 Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 274,04 Eur od 16.06.2020 do zaplatenia.

36. Avšak rozsudkom okresného súdu zo 06.04.2023 v časti II. výroku bola žaloba o zaplatenie sumy
274,04 Eur spolu s úrokom z omeškania podľa špecifikácie v žalobnom návrhu zamietnutá s tým, že
v časti III. výroku okresný súd žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal.

37. Krajský súd uznesením sp. zn. 11 Co/103/2023-207 z 18.09.2024 (ďalej len „uznesenie krajského
súdu z 18.09.2024“) na základe riadne a včas podaného odvolania – riadneho opravného prostriedku
žalobkyne proti rozsudku okresného súdu zo 06.04.2023 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu zo
06.04.2023 časti II. výroku o zamietnutí žaloby a v časti III. výroku nepriznaní nároku na náhradu trov
konania zrušil a vec vrátil mestskému súdu na ďalšie konanie.

38. Podľa odôvodnenia uznesenia krajského súdu z 18.09.2024 „...prvoinštančný súd v napadnutom
rozsudku nereflektoval na všetky rozhodné skutkové okolnosti veci týkajúce sa (primeranosti) nároku
žalovaného na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorú vzájomnú pohľadávku si započítal proti
pohľadávke žalobkyne na vrátenie preplatku z vyúčtovaní za roky 2018 a 2019, a vykonané dôkazy

nevyhodnotil v súlade s § 191 a nasl. CSP, na základe čoho nemožno vyhodnotiť ako správny záver súdu
o skutkovom stave veci v tejto časti. Súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť, že sa žiadnym spôsobom
nevyjadril k tvrdeniam žalobkyne (nehodnotil ich) o neprimeranosti dohodnutej zmluvnej pokuty a
premlčaní nárokov žalovaného (podanie na č. l. 43), čo malo vplyv na ustálenie výšky nároku žalobkynepo čiastočnom späťvzatí žaloby, ako aj na posúdenie možnosti započítania vzájomných pohľadávok
žalovaného proti pohľadávke žalobkyne v kontexte námietky premlčania a platnosti dohodnutej zmluvnej
pokuty...Vďalšomkonaníbudepovinnosťouprvoinštančnéhosúduodstrániťvytknuténedostatky,návrh

posúdiť podľa relevantného hmotného práva (zákona č. 182/1993 Z. z. a OZ)...“.

39. Medzi stranami sporu na základe skutkových tvrdení, ktoré druhá strana nepoprela, nebolo sporným,
že:

39.1. žalobkyňa je počnúc od roku 2009 až doposiaľ výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, na X. poschodí,
vo vchode č. X bytového domu „F. X“ so súpisným číslom XXXX na parc. č. XXXX/XX nachádzajúceho
sa v obci D. –B., katastrálne územie: E., Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, zapísaného na
LV č. XXXXX,

39.2. žalovaný je na základe zmluvy o výkone správy z 19.11.2010 (ďalej tiež len „zmluva o výkone

správy“) uzavretej medzi ním ako správcom vykonávajúcim správu bytových domov v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti (dodávateľom) a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu,
vrátane žalovanej (fyzickej osoby), správcom daného bytového domu,

39.3. podľa vyúčtovania za rok 2018 rozdiel medzi úhradou na rok 2018 predpísaných mesačných

zálohových platieb spolu v sume 2.114,88 Eur a žalovaným zistením skutočným nákladom v sume
1.751,42 Eur predstavoval preplatok sumu 363,46 Eur na prospech žalobkyne, ktorý žalovaný žalobkyni
(nevrátil) nezaplatil,

39.4. podľa vyúčtovania za rok 2019 rozdiel medzi úhradou na rok 2019 predpísaných mesačných

zálohových platieb spolu v sume 2.114,88 Eur a žalovaným zistením skutočným nákladom v sume
1.925,88 Eur predstavoval preplatok sumu 189 Eur na prospech žalobkyne, ktorý žalovaný žalobkyni
vrátil (zaplatil) iba v čiastke 126,10 Eur.

40. Sporným medzi stranami sporu bolo, či existovali dlhy žalobkyne titulom zmluvných pokút, vrátane

poplatkov za upomienky, vzniknuté v období od 01.01.2016 do 31.03.2017 prinajmenšom v súhrnnej
výške 274,04 Eur, ktoré by bol žalovaný oprávnený jednostranne započítať oproti žalobou uplatňovaným
pohľadávkam.

41. A teda žalobou uplatňovaný nárok bol sporný tak, čo do právneho základu ako aj čo do jeho výšky.

42. Mestský súd na prejednanie veci nariadil viacero pojednávaní a za účelom preukázania sporných
skutkových tvrdení v intenciách odôvodnenia uznesenia krajského súdu z 18.09.2024 vykonal
dokazovanie listinami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, po ktorom v spojení aj s ostatnými skutkovými
tvrdeniami, ktoré neboli sporné, ustálil svoje celkové skutkové zistenia a vyporiadajúc sa pritom aj s

námietkami a právnou argumentáciou strán sporu vec právne posúdil (viď nižšie).

43. Mestský súd tu v prvom rade uvádza, že zmluva o výkone správy z 19.10.2010 uzavretá medzi
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu, vrátane žalobkyne ako vlastníčky bytu č.
28 na strane jednej a žalovaným ako správcom na strane druhej podľa § 8a ZoVBaNP predstavuje

svojím charakterom spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ. [viď. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia,
sp. zn. 1VCdo/5/2019 zo dňa 28.04.2021]. Spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu
domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Vzhľadom
na tú skutočnosť, že správca je podľa § 6 ods. 2 ZoVBaNP zo zákona oprávnený uzatvárať zmluvy

o zabezpečení dodávky služieb spojených s užívaním jednotlivých bytov a nebytových priestorov,
zákonodarca v ustanovení § 8a ods. 2 ZoVBaNP uložil správcovi povinnosť do 31.05 nasledujúceho
roka vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj úhrad za plnenia rozúčtované
na jednotlivé byty a nebytové priestory v bytovom dome. Právny základ (dôvod) pre platenie mesačných
preddavkových platieb pre žalobkyňu predstavovali mesačné zálohové predpisy, ktorých zákonnosť,

ani správnosť žalobkyňa v priebehu konania nijako nenamietala. Žalobkyňa netvrdila, že by jej výška
predpísaných mesačných platieb nebola žalovaným včas oznámená ako ani to, že by jej ročné
vyúčtovania nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním jej bytu neboli včas doručené. Podľa § 9 ods.
7 ZoVBaNP spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účetvlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú
a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Nakoľko sa v danom
právnom spore žalobkyňa ako vlastníčka bytu č. 28 domáha proti žalovanému ako správcovi bytového

domu zaplatenia (vrátenia) ním vykázaných preplatkov z vyúčtovania nákladov spojených s vlastníctvom
a užívaním jej bytu podľa § 8a ods. 2 ZoVBaNP, je žalovaný nepochybne nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v danom spore ide.

44. Žalovaným uplatnená procesná obrana spočívala v tvrdení, že žalobou uplatňovaná pohľadávka

žalobkyne zanikla započítaním zo strany žalovaného oproti jej dlhom. V tejto súvislosti mestský
súd uvádza, že započítanie podľa § 580 OZ je forma bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa
nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok u veriteľa a dlžníka a ktoré
súčasne umožňuje ušetrenie dvojakého splnenia vzájomných pohľadávok a zjednodušenie majetkových
vzťahov medzi účastníkmi. Jeho význam spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja
účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení vzájomného plnenia. Započítanie znamená zánik vzájomných

pohľadávok, ktorý nastáva okamihom, v ktorom sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a to za
splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: a) vzájomnosť (reciprocita) pohľadávok, kedy dve osoby
sú si navzájom súčasne veriteľom i dlžníkom, b) skutočnosť, že plnenie rovnakého druhu (najčastejšie
ide o započítanie pohľadávok peňažného druhu), c) spôsobilosť pohľadávky na započítanie, t. j. že
započítanie nie je vylúčené ani zákonom ani právnym predpisom, ani dohodou účastníkov, ani

povahou vzájomných pohľadávok a napokon d) existencia prejavu smerujúceho k započítaniu, ako
jednostranného právneho úkonu z obsahu ktorého musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na
započítanie, v akej je výške a proti ktorej pohľadávke veriteľa smeruje. Tento prejav nemožno urobiť skôr,
než sa pohľadávky stretnú. Ak niektorá z vyššie uvedených podmienok chýba alebo ak prejav smerujúci
k započítaniu bol urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli, účinky započítania nenastanú.

Z hľadiska účinnosti započítania pohľadávky treba uviesť, že stretnutie vzájomných pohľadávok samo
osebe nemá právne účinky, tieto nastanú až kompenzačným prejavom ku dňu stretnutia pohľadávok (ex
tunc). Tento kompenzačný prejav je jednostranným právnym úkonom, na ktorý sa nevyžaduje súhlas
druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítaciu námietku (započítací
prejav) možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu zročnosti pohľadávky,

ktorá sa stala zročnou ako posledná. K zániku pohľadávok v dôsledku započítania dôjde v rozsahu,
v akom sa pohľadávky navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej
protipohľadávky (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 18/2007 zo 16.12.2008).
Započítací prejav nie je viazaný na predpísanú právnu formu, nemusí byť ani písomne urobený.

45. Pod premlčaním podľa § 100 OZ sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre
vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce
jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu
námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom
súdu nevymáhateľným. Avšak otázkou premlčania uplatneného nároku sa musí súd zaoberať na

námietku vždy ako otázkou primárnou, a až následne posudzovať žalobcom uplatnený nárok meritórne.
Zásada hospodárnosti konania musí viesť teda konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní
vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k
rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie,
napr. výšky zostatku pôžičky, bezdôvodného obohatenia, škody a podobne.

46. So zreteľom na vyššie uvedené a na žalobkyňou vznesenú námietku premlčania, mestský súd
najskôr posúdil premlčanie žalovaným oproti pohľadávkam žalobkyne titulom preplatkov na vyúčtovaní
nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním bytu za roky 2018 a 2019 započítavaných peňažných
nárokov. Z ustanovenia § 581 ods. 2 OZ je zrejmé, že zákon vylučuje možnosť jednostranným

prejavom započítať pohľadávky premlčané. Nezáleží pritom na tom, kedy bol urobený prejav smerujúci
k započítaniu; premlčanie sa posudzuje k okamihu, kedy sa pohľadávky stretli. Námietku premlčania
vzájomnej pohľadávky možno s úspechom uplatniť iba vtedy, ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná
už v čase, kedy sa pohľadávky stretli. Pri splnení zákonných predpokladov platí, že ak bola vzájomná
pohľadávka premlčaná už v okamihu, kedy dospela pohľadávka neskôr splatná, je zánik záväzku

jednostranným započítaním vylúčený [rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „Najvyšší
súdČR“)sp.zn.33Odo336/2005z24.04.2007].Žalovanýsioprotižalobouuplatňovanýmpohľadávkam
žalobkyne„započítal“okreminýchnímtvrdenévzájomnépohľadávkyato(viďč.l.237): titulomzmluvnej
pokuty vo výške 2,5 ‰ denne za omeškanie žalobkyne so zaplatením: sumy 347,68 Eur od 01.01.2016do 20.01.2016 vo výške 16,51 Eur, sumy 247,68 Eur od 01.01.2016 do 24.02.2016 vo výške 21,05
Eur, sumy 147,68 Eur od 01.01.2016 do 17.03.2016 vo výške 7,75 Eur, sumy 47,68 Eur od 01.01.2016
do 12.04.2016 vo výške 2,98 Eur, sumy 162,93 Eur (predpísanej mesačnej preddavkovej platby za

mesiac január roku 2016, pozn.) od 01.01.2016 do 24.06.2016 vo výške 61,92 Eur, titulom poplatku za
upomienku z 02.11.2015 vo výške 4,44 Eur a poplatku za upomienku z 09.03.2016 vo výške 4,80 Eur,
čo spolu predstavuje sumu 119,68 Eur (ohľadom žalobou uplatňovanej pohľadávky do výšky 152,32
Eur, ktorá mala zaniknúť započítaním vzájomnej pohľadávky titulom zmluvnej pokuty v sume 152,32
Eur uznanej žalobkyňou dohodou o uznaní dlhu z 30.11.2015, bolo konanie pre späťvzatie žaloby

právoplatne zastavené, pozn.). Žalovaný si oproti žalobou uplatňovaným pohľadávkam žalobkyne ďalej
„započítal“ ním tvrdené vzájomné pohľadávky titulom zmluvnej pokuty vo výške 2,5 ‰ denne za
omeškanie so zaplatením: sumy 147,68 Eur od 01.03.2016 do 17.03.2016 vo výške 6,28 Eur, sumy
47,68 Eur od 18.03.2016 do 12.04.2016 vo výške 3,10 Eur, a sumy 162,93 Eur (predpísanej mesačnej
preddavkovej platby za mesiac január roku 2016, pozn.) od 01.01.2016 do 24.06.2016 vo výške 47,25
Eur. Tu mestský súd uvádza, že pri zmluvnej pokute dojednanej percentuálnou (promilovou) sadzbou zo

stanovenej čiastky za každý deň omeškania je povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou
pokutou, porušovaná opakovane. Pri práve na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej percentuálnou
(promilovou) sadzbou zo stanovenej čiastky za každý deň omeškania, začína plynúť premlčacia doba
vždy každým dňom, za ktorý veriteľovi vzniklo právo na zmluvnú pokutu. Okrem toho v prípade,
ak právo na zmluvnú pokutu vzniklo pred premlčaním hlavného záväzku, takémuto právu plynie

samostatná premlčacia lehota a premlčanie hlavného záväzku na ňu nemá žiadny vplyv. Pokiaľ je
ale zabezpečená povinnosť premlčaná, a v rámci konania bola uplatnená námietka premlčania, súd
nemôže priznať nielen hlavný záväzok, ale ani právo na zmluvnú pokutu, ktoré vzniklo po uplynutí
premlčacej doby (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo/222/2005). Navyše, ak čas splnenia
dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený

v rozhodnutí, je dlžník podľa ustanovenia § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie
subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu, t. j. hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia
premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola
dohodnutá splatnosť predmetu (viď rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod R 28/1984, R 91/2004, R 17/2017). K stretu žalovaným vyššie špecifikovaných
vzájomných pohľadávok oproti žalobkyňou uplatňovanej pohľadávke titulom preplatku z vyúčtovania
nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním bytu za rok 2018 v sume 363,46 Eur mohlo dôjsť
najskôr dňom splatnosti tohto vyúčtovania t. j. 15.06.2019, ktorý (deň splatnosti) nebol medzi stranami
sporný. Keďže u žalovaným započítavaných vzájomných pohľadávkach titulom zmluvnej pokuty a

poplatku za upomienky z 02.11.2015 a z 09.03.2016, ohľadom ktorých doba splnenia dlhu podľa §
563 OZ dohodnutá, ani inak ustanovená, či určená nebola, začala premlčacia lehota plynúť dňom
nasledujúcim potom, čo dlh vznikol, mestský súd dospel k názoru, že pre uplynutie všeobecnej trojročnej
premlčacejdobypodľa§100OZvspojenísustanovením§101OZ,nebolooprotižalobouuplatňovaným
pohľadávkam možné ku dňu 15.06.2019 započítať všetky tie, ktoré vznikli do 14.06.2016. A teda tu

mestský súd uzatvára, že pre premlčanie nebolo možné podľa § 581 ods. 2 OZ zo strany žalovaného
jednostranne započítať vzájomné pohľadávky: titulom zmluvnej pokuty vo výške 2,5 ‰ denne za
omeškaniežalobkynesozaplatením:sumy347,68Eurod01.01.2016do20.01.2016vovýške16,51Eur,
sumy 247,68 Eur od 01.01.2016 do 24.02.2016 vo výške 21,05 Eur, sumy 147,68 Eur od 01.01.2016 do
17.03.2016 vo výške 7,75 Eur, sumy 47,68 Eur od 01.01.2016 do 12.04.2016 vo výške 2,98 Eur, titulom

poplatku za upomienku z 02.11.2015 vo výške 4,44 Eur a poplatku za upomienku z 09.03.2016 vo výške
4,80 Eur, titulom zmluvnej pokuty vo výške 2,5 ‰ denne za omeškanie so zaplatením: sumy 147,68
Eur od 01.03.2016 do 17.03.2016 vo výške 6,28 Eur, zo sumy 47,68 Eur od 18.03.2016 do 12.04.2016
vo výške 3,10 Eur, t. j. v súhrnnej výške 66,91 Eur.

47. Zmluvná pokuta podľa ustanovení § 544 a nasl. OZ je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov
záväzkov. Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi
v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to či, porušením
povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré
by inak mohli vzniknúť. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne,

či použijú priamo termín (zmluvná pokuta), ale rozhodujúci je obsah dohody. Dohoda o zmluvnej
pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou
pokutou zabezpečený (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 MObdo/3/2009
z 28.10.2009).48. Mestský súd zistil, že podľa Čl. 2, ods. 4 písm. a) zmluvy o výkone správy z 19.11.2010 (č. l.
62) „Vlastník bytu (nebytového priestoru) je povinný vyúčtovaním zistený nedoplatok na skutočných

nákladoch za poskytované plnenia uhradiť do 15 dní od doručenia vyúčtovania. V tej istej lehote je
správca povinný vrátiť vlastníkovi bytu (nebytového priestoru vyúčtovaním zistení preplatok. Vlastník
bytu, ktorý je v omeškaní so splnením tejto povinnosti, je povinný zaplatiť správcovi zmluvnú pokutu vo
výške 2,5 promile za každý deň omeškania.“.

49. Mestský súd ďalej zistil, že podľa Čl. 3, ods. 1 písm. a) zmluvy o výkone správy z 19.11.2010 (rub
č.l. 62) „V prípade, ak vlastník bytu neuhradí v lehote určenej správcom preddavky za služby spojené
s užívaním bytu a príspevok do FPÚO je povinný zaplatiť správcovi zmluvnú pokutu vo výške 2,5 promile
denne za každý i začatý deň omeškania, najmenej 0,83 € mesačne.“.

50. Mestský súd tak mal za preukázané, že súčasťou zmluvy o výkone správy z 19.11.2010 uzavretej

medzižalovaným(správcom)avlastníkmibytovanebytovýchpriestorovbolapodľa§544OZajpísomne
uzavretá dohoda o zmluvnej pokute, podľa ktorej si účastníci zmluvy o výkone správy celkom určite pre
prípad porušenia povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu podľa § 10 ods.
1 a 6 ZoVBaNP v súlade so zmluvou o výkone správy riadne a včas uhrádzať peňažné prostriedky do
fondu prevádzky, údržby a opráv a tiež úhrady za plnenia ako aj zaplatiť ročným vyúčtovaním podľa

§ 8a ods. 2 ZoVBaNP správcom vykázaný nedoplatok dohodli zmluvnú pokutu vo výške 2,5 ‰ denne
z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania. Žalobkyňa pritom netvrdila žiadne také skutočnosti, na
základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že porušenie svojich platobných povinností nezavinila
a z tohto dôvodu by podľa 545 ods. 3 OZ nebola povinná dohodnutú zmluvnú pokutu zaplatiť.

51. Žalobkyňa v rámci uplatňovania prostriedkov procesného útoku ohľadom zmluvnej pokuty a jej
výšky namietala, že pri omeškaní so zaplatením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení iba úroky z omeškania a nie poplatok z omeškania, pričom podľa § 4 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „nariadenie“) poplatok z omeškania je

za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac
omeškania. Tu mestský súd uvádza, že zmluvná pokuta dohodnutá pre prípad omeškania a úrok z
omeškania sú dva funkčne síce podobné, ale iné právne inštitúty, ktoré sankcionujú omeškanie zmluvnej
strany so splnením povinnosti. Obidva právne inštitúty sú upravené v OZ. Medzi úrokom z omeškania
a zmluvnou pokutou nie je z hľadiska ich preventívnej funkcie (v zmysle motivácie dlžníka k riadnemu

plneniu) zásadný rozdiel. Avšak zrejmým rozdielom medzi obidvoma inštitútmi je ich povaha. V prípade
úroku z omeškania sa jedná o zákonný nástroj. V prípade zmluvnej pokuty, ako to hovorí názov tohoto
inštitútu, sa jedná o nástroj zmluvný. Úrok z omeškania je podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom
pohľadávky Oproti tomu zmluvná pokuta predstavuje samostatnú pohľadávku, samostatné majetkové
právo. V prípade zmluvnej pokuty (vedľajší záväzok) sa hovorí o jej závislosti na hlavnom záväzku. Táto

závislosť je podstatná hlavne v dobe vzniku zmluvnej pokuty, keď ju bez hlavného záväzku nie je možné
dojednať. Avšak po vzniku práva na zaplatenie zmluvnej pokuty dochádza k zmene tohoto závislého
vzťahu a zmluvná pokuta sa „osamostatňuje“. Žiaden právny predpis, vrátane zákonných ustanovení
upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu
za porušenie zmluvného záväzku omeškaním splnenia peňažného záväzku nevylučuje. Rovnako nie je

možné stotožňovať ani zmluvnú pokutu a poplatok z omeškania len tam tom základe, že sú prípadne
vyjadrené rovnakou mernou jednotkou (v promilách). Ak ide omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
podľa § 517 ods. 2 OZ veriteľ právo požadovať od dlžníka vedľa plnenia úroky z omeškania (ak podľa
OZ nie je povinný platiť poplatok z omeškania). Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
stanovuje vykonávací predpis – nariadenie. Poplatok z omeškania vylučuje nárok na úroky z omeškania,

veriteľjeoprávnenýpožadovaťbuďúrokyzomeškaniaalebopoplatokzomeškania,atolenvuvedených
prípadoch, ktoré výslovne ustanoví OZ (viď § 697 OZ, § 723 ods. 1 a 2 OZ). V ostatných prípadoch
omeškania sa uplatňujú úroky z omeškania. Pre určenie výšky zmluvnej pokuty je ustanovenie § 4
nariadenia o určujúce výšku poplatku z omeškania (právneho inštitútu odlišného od zmluvnej pokuty)
irelevantné.

52. Aj keď je zmluva o výkone správy nepochybne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 nasl. OZ,
žalovaná netvrdila, že by sa ustanoveniami o zmluvnej pokute vo výške 2,5‰ denne za omeškanie
vlastníkov bytov s platením predpísaných mesačných platieb spojených s vlastníctvom a užívaním bytua tiež so zaplatením nedoplatku na ročnom vyúčtovaní týchto platieb nemala možnosť oboznámiť sa
pred uzavretím zmluvy o výkone správy a že by nemala možnosť ovplyvniť ich obsah, preto ustanovenia
§ 53 ods. 4 OZ o neprijateľnosti zmluvných podmienok na tieto nebolo možné aplikovať. Práve naopak,

výslovné tvrdenia žalovaného (č. l. 107 a 188), podľa ktorého „Zmluvná pokuta bola dohodnutá priamo
so žalobcom v zmluve o výkone správy, jej výšku nenamietal a na znak súhlasu ju podpísal, t. j. zmluva
o výkone správy bola individuálne dojednaná a žalobca mal možnosť sa oboznámiť so všetkými jej
náležitosťami už v čase jej uzavretia a nešlo o typovú zmluvu, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy
o výkone správy k zmluve o výkone správy pristupoval každý nový vlastník individuálne“, žalobkyňa

nepoprela. Okrem toho ZoVBaNP v ustanovení § 8a ods. 1 upravuje nielen náležitosti tejto zmluvy,
ale aj osobitný spôsob jej schvaľovania, jej záväznosť a tiež povinnosť správcu doručiť ju každému
vlastníkovi. Zmluvu o výkone správy, respektíve jej návrh s už stanovenými obsahovými náležitosťami
správca nie je ani povinný predložiť každému jednému vlastníkovi bytu osobitne pri osobnom rokovaní,
ale je predkladaný schôdzou vlastníkov bytov a nebytových priestorov zvolenému zástupcovi týchto
vlastníkov, ktorého povinnosť podľa § 8a ods. 5 ZoVBaNP je byť aktívnym sprostredkovateľom

styku medzi správcom a ostatnými jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. ZoVBaNP
predpokladá mechanizmus schvaľovania zmluvy o výkone správy so správcom na schôdzi vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, pričom právo zúčastniť sa, podávať na nej návrhy, prezentovať svoje
názory, stanoviská, prípadne aj výhrady, vyjadrovať sa k obsahu toho, čo je programom zvolanej
schôdze, ako aj navrhovať zmeny v dokumentoch, ktoré sú predkladané na schválenie, má každý

jeden vlastník bytu alebo nebytového priestoru. ZoVBaNP taktiež ustanovuje, že schválená zmluva o
výkone správy je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pokiaľ bola
schválená stanovenou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Taktiež ZoVBaNP ustanovuje
aj povinnosť každého následného vlastníka bytu, či nebytového priestoru ex lege pristúpiť k obsahu
už stanovenou väčšinou hlasov vlastníkov schválenej zmluvy o správe, ako aj prechod ex lege na

neho práv a povinností z danej zmluvy vyplývajúcich (§ 8a ods. 6 ZoVBaNP), pretože takýto postup
je nevyhnutný z hľadiska praktického fungovania správy bytového domu, kedy nie je mysliteľné, aby
správca dojednával s každým jednotlivým vlastníkom osobitnú zmluvu o správe, s eventuálne aj inými,
odlišnými podmienkami výkonu správy, prípadne, ak by zmluvou o správe a teda aj povinnosťami z nej
vyplývajúcimi boli právne viazaní len niektorí vlastníci. Rozhodne táto zákonná úprava dávala každému

vlastníkovi reálnu možnosť pri procese schvaľovania návrhu zmluvy o výkone správy do jej obsahu
zasahovať a len zo skutočnosti, že bola odsúhlasená zákonom stanovenou väčšinou, a nie je výsledkom
konsenzu každého jedného vlastníka a správcu, ako aj zo skutočnosti, že je jej obsahom v schválenom
znení viazaný každý jeden vlastník, ktorý aj eventuálne mohol hlasovať proti nej, nemožno vyvodiť záver,
že určité ustanovenie tejto zmluvy je podľa § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatné zmluvné dojednanie a

neprijateľná zmluvná podmienka. Uvedené platí o to viac, ak ide o časti ustanovení zmluvy o výkone
správy, ktoré upravujú vzťahy medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov navzájom, a nie medzi
nimi a správcom.

53. Žalovaný sa v rámci svojej procesnej obrany oproti žalobou uplatňovaným pohľadávkam dovolával

jednostranného započítania vzájomnej pohľadávky titulom zmluvnej pokuty vo výške 109,17 Eur [61,92
Eur + 47,25 Eur, pozn. (viď č. l. 237)] za omeškanie žalobkyne so zaplatením predpísanej mesačnej
platby za mesiac január roku 2016 v sume 162,93 Eur za obdobie od 01.01.2016 do 24.06.2026.
Žalobkyňa však argumentovala tým, že v omeškaní s mesačnou platbou za mesiac január roku 2016
bola nanajvýš iba jeden mesiac, keďže všetky ďalšie predpísané mesačné platby už platila pravidelne.

Mestský súd tvrdenie žalobkyne o úhrade predpísanej mesačnej platby za mesiac január roku 2016
v sume 162,93 Eur, ktorá bola podľa Čl. 3 ods. 1 zmluvy o výkone správy splatná mesačne vopred
do 25.12.2015 skôr ako 24.06.2016 nemal za preukázané. Žalobkyňa mestskému súdu predložila
výpisy zo svojho bankového účtu vedeného v G., a. s. pod č.: XXXXXXXXXX/XXXX (č. l. 80- 84)
za obdobie od 01.11.2015 do 29.02.2016 a za mesiac júl roku 2016. Mestský súd mal uvedenými

bankovými výpismi za preukázané iba poukázanie: predpísanej mesačnej preddavkovej platby spojenej
vlastníctvom a užívaním bytu 30.11.2015 podľa tam (vo výpise) uvedených za mesiac október roku
2015 v sume 162,93 Eur, 30.11.2015 prvej splátky nedoplatku podľa dohody o uznaní dlhu z 30.11.2015
v sume 64,22 Eur, 28.12.2015 druhej splátky nedoplatku podľa dohody o uznaní dlhu z 30.11.2015
v sume 100 Eur, 19.01.2016 tretej splátky nedoplatku podľa dohody o uznaní dlhu z 30.11.2015 v sume

100Eur,23.02.2016štvrtejsplátkynedoplatkupodľadohodyouznanídlhuz30.11.2015vsume100Eur,
06.07.2016 nedoplatku titulom vyúčtovania nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním bytu za rok
2015 v sume 318,83 Eur. Žalobkyňa ďalej mestskému súdu predložila platobné doklady SIPO (č. l. 85 až
87), z ktorých mestský súd zistil, že tieto boli uhradené nasledovne: 27.01.2016 za mesiac 01/2016 nasumu 162,93 Eur, 27.02.2016 za mesiac 02/2016 na sumu 162,93 Eur, 29.03.2016 za mesiac 03/2016
nasumu162,93Eur,28.04.2016zamesiac04/2016nasumu162,93Eur,27.06.2016zamesiac06/2016
na sumu 162,93 Eur. Platobný doklad SIPO za mesiac 05/2016 na sumu 162,93 Eur nebol uhradený.

Mestský súd sa plne stotožnil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej sa predpísané mesačné platby
spojené s vlastníctvom a užívaním bytu platia podľa Čl. 3 ods. 1 zmluvy o výkone správy mesačne
vopred a platobnými dokladmi SIPO, za ten ktorý mesiac sa uhrádzala predpísaná mesačná platba za
ďalší kalendárny mesiac, t. j. platobným dokladom SIPO za mesiac 01/2016, bola vopred uhradená
predpísanámesačnápreddavkováplatbazamesiacfebruárroku2016.ŽalobkyňaplatobnýdokladSIPO

za obdobie 12/2015 na sumu 162,93 Eur potvrdzujúci úhradu predpísanej mesačnej platby za mesiac
január roku 2016 mestskému súdu nepredložila. Mestský súd žiadnym zo žalobkyňou predložených
listinných dôkazov nemal za preukázané vykonanie úhrady predpísanej mesačnej platby za mesiac
január roku 2016 v sume 162,93 Eur splatnej 25.12.2015 skôr ako to tvrdil žalovaný pripísaním na
bankový účet bytového domu 24.06.2016. Ak by aj žalobkyňa uhrádzala všetky ďalšie predpísané
mesačné preddavkové platby spojené s vlastníctvom a užívaním jej bytu riadne a včas, resp. pravidelne,

tak ako to tvrdila, nič to nemení na tom, že jedna predpísaná mesačná platba, konkrétne za mesiac
december roku 2015 až do jej úhrady 24.06.2016 uhradená nebola (absentovala) a preto žalobkyňa
nemohla byť v omeškaní iba trvaní jedného mesiaca ako sa sama mylne domnievala. Žalobkyňa síce
poukazovalanato,žepodľaVyúčtovanianákladovspojenýchsvlastníctvomaužívanímbytuzarok2016
(č. l. 259) predpísaná mesačná preddavková platba za mesiac január roku 2016 bola uhradená, avšak

nakoľko žalovaná túto platbu uhradila „ešte“ 24.06.2016, celkom logicky vo vyúčtovaní za rok 2016,
ktoré jej bol žalovaný podľa § 8a ods. 2 ZoVBaNP povinný predložiť do 30.05. až ďalšieho kalendárneho
roka (2017), už ako neuhradená platba vykazovaná nebola. Na základe čoho mestský súd uzavrel,
že žalobkyňa so zaplatením mesačnej platby za mesiac december roku 2015 v sume 162,93 Eur za
žalovaným uvedené obdobie od 01.01.2016 do 24.06.2016 podľa § 517 ods. 1 OZ v omeškaní bola, čo

žalovanému za toto obdobie založil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2,5‰ denne iba vo výške 71,09
Eur (rozdiel oproti žalovaným tvrdenej výške predstavuje 38,08 Eur, pozn.).

54. Žalovaný sa oproti žalobou uplatňovaným pohľadávkam ďalej dovolával jednostranného započítania
vzájomnej pohľadávky titulom zmluvnej pokuty vo výške 5,58 Eur (viď č. l. 237)] za omeškanie žalobkyne

so zaplatením na jej ťarchu žalovaným (správcom) vykázaného nedoplatku v sume 318,83 Eur vo
vyúčtovaní nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním bytu za rok 2015 za obdobie od 30.06.2016
do 07.07.2016. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní 24.11.2025 (č. l. 275) tvrdenie žalovaného
o omeškaní žalobkyne so zaplatením tejto pohľadávky vo výške 318,83 Eur v období od 30.06.2016 do
07.07.2016 (7 dní) výslovne potvrdila, na základe čoho mestský súd toto tvrdenie žalovaného považoval

za nesporné. Právo na zaplatenie nedoplatku titulom vyúčtovania nákladov spojených s vlastníctvom
a užívaním bytu podľa § 8a ods. 2 ZoVBaNP sa podľa 101 OZ premlčuje vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe. A teda v čase zaplatenia (07.07.2016) žalovaným (správcom) vykázaného nedoplatku
v sume 318,83 Eur vo vyúčtovaní nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním bytu za rok 2015,
splatného 30.06.2016, ktorá splatnosť sporná nebola, právo na zaplatenie tohto nedoplatku premlčané

nebolo. Pokiaľ ide o žalovanou na započítanie uplatnenej pohľadávky titulom zmluvnej pokuty vo výške
2,5 ‰ denne zo sumy 318,83 Eur za obdobie od 30.06.2016 do 07.07.2016 nárok na jej zaplatenie voči
žalobkyni podľa zistenia mestského súdu vznikol vo výške 5,56 Eur (rozdiel oproti žalovaným tvrdenej
výške predstavuje 0,02 Eur, pozn.).

55. Žalovaný ďalej oproti žalobou uplatňovanej pohľadávke poukázal na jednostranné započítanie
vzájomnej pohľadávky titulom zmluvnej pokuty vo výške 92,67 Eur za omeškanie žalobkyne so
zaplatením predpísanej mesačnej platby za mesiac august roku 2016 v sume 175,69 Eur za obdobie
od 01.09.2016 do 31.03.2017. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní 24.11.2025 na otázku mestského
súdu výslovne uviedla, že „Je pravdou, že predpísaný mesačný predpis za mesiac august roku 2016

nebol uhradený.“. Mestský súd tvrdenie žalobkyne o úhrade predpísanej mesačnej platby za mesiac
august roku 2016 v sume 175,69 Eur, ktorá bola podľa Čl. 3 ods. 1 zmluvy o výkone správy splatná
mesačne vopred do 25.07.2016, do dňa uplatňovania si nároku na zmluvnú pokutu, t. j. do 31.03.2017
nemal za preukázané. Mestský súd mal výpisom z bankového účtu žalobkyne vedeného v G., H.
pod č.: XXXXXXXXXX/XXXX (č. l. 98) za obdobie od 01.07.2016 do 31.07.2016 za preukázané iba

poukázanie: 06.07.2016 nedoplatku titulom vyúčtovania nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním
bytu za rok 2015 v sume 318,83 Eur a 27.07.2016 predpísanej mesačnej platby za mesiac júl roku 2016
v sume 162,93 Eur. Žalobkyňou predloženými platobnými dokladmi SIPO (č. l. 86 - 87) mal mestský
súd za preukázané úhrady nasledovne: 27.06.2016 za mesiac 06/2016 predpísanej mesačnej platbyv sume 162,93 Eur za mesiac júl roku 2016, 30.08.2016 za mesiac 08/2016 predpísanej mesačnej
platby v sume 175,69 Eur za mesiac september roku 2016, 21.09.2016 za mesiac 09/2016 predpísanej
mesačnej platby v sume 175,69 Eur za mesiac október roku 2016, 10.11.2016 za mesiac 10/2016

predpísanej mesačnej platby v sume 175,69 Eur za mesiac november roku 2016, 24.11.2016 za mesiac
11/2016 predpísanej mesačnej platby v sume 175,69 Eur za mesiac december roku 2016, 27.12.2016
za mesiac 12/2016 predpísanej mesačnej platby v sume 175,69 Eur za mesiac január roku 2017.
Žiadny zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov nepreukazuje uhradenie predpísanej mesačnej
preddavkovej platby za mesiac august roku 2016 splatnej 25.07.2016 do dňa 31.03.2017. A teda do

dňa 31.03.2017 právo na zaplatenie predpísanej mesačnej platby za mesiac august roku 2016, ktorá
sa stala splatnou 25.07.2016, premlčané nebolo. Žalobkyňa na pojednávaní 24.11.2025 (č. l. 276)
vytýkala, že za omeškanie so zaplatením predpísanej mesačnej platby za mesiac august roku 2016
v sume 175,69 Eur si žalovaný uplatnil zmluvnú pokutu dvakrát, a to raz v čiastke 26,35 Eur za obdobie
od 01.09.2016 do 30.10.2026 a druhý krát za obdobie ide 01.11.2016 do 31.03.2017 v čiastke 66,32
Eur. V tejto súvislosti mestský súd dodáva, že žalovaný si síce nárok na zmluvnú pokutu uplatnil za

omeškanie žalobkyne so zaplatením tej istej pohľadávky, avšak za každým za iné rozhodujúce obdobie,
t.j.nejednásatuoduplicitnéuplatňovanieidentickéhonároku.Pretopokiaľidežalovanounazapočítanie
uplatnenej pohľadávky titulom zmluvnej pokuty vo výške 2,5 ‰ denne zo sumy 175,69 Eur za obdobie
od 01.09.2016 do 30.03.2017, t. j. za 211 dní, nárok na jej zaplatenie voči žalobkyni podľa zistenia
mestského súdu vznikol v sume 92,67 Eur.

56. Moderačné právo súdu podľa § 454a OZ je vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty vyjadrením
preferencie zachovania platnosti právneho úkonu, ak má by táto spochybnená iba neprimeranosťou
dojednanej výšky zmluvnej pokuty. Primeranosť zmluvnej pokuty treba v každom jednotlivom prípade
posudzovaťindividuálne,pritomjetrebazohľadniťnajmäzávažnosťzabezpečovanejpovinnosti.Účelom

zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň
má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v
podobevznikuďalšejpovinnostizaplatiťpeňažnúčiastkuvdohodnutejvýške.Dohodaozmluvnejpokute
a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v
každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Zákon výšku zmluvnej

pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje zmluvnú pokutu znížiť, prípadne posúdiť platnosť dohody
o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi.

57. Rovnako v prípade zmluvnej pokuty dojednanej sadzbou za každý deň (či iný časový úsek) trvania
omeškania dlžníka je nevyhnutné pri úvahách o jej moderácii posúdiť na základe zistení funkcií, ktoré

mala zmluvná pokuta plniť, okolností známych v dobe jej dojednávania a okolnosti, ktoré nastali v
priebehu trvania omeškania dlžníka (prípadne neskôr, ktoré však mali pôvod v omeškaní dlžníka a boli
v dobe omeškania predvídateľné), či je výška zmluvnej pokuty v svojom súhrne (príp. za jednotlivé
obdobia omeškania) primeraná vzhľadom k veriteľovým záujmom, ktoré boli narušené v dôsledku
omeškaniadlžníkasosplnenímzmluvnejpovinnostiamalibyťzmluvnoupokutouchránené.Skutočnosť,

že v dôsledku dlhodobého omeškania dlžníka dosiahla zmluvná pokuta vo svojom súčte určitú výšku,
neznamená sama o sebe dôvod pre jej moderáciu. Dlžník nemôže byť zvýhodňovaný pri posudzovaní
primeranosti zmluvnej pokuty len v dôsledku toho, že bol v omeškaní so splnením svojej zmluvnou
pokutou zabezpečenej povinnosti po dlhšiu dobu.

58. Zmluvná pokuta 2,5 ‰, resp. 0,25 % denne, či 91,25 % ročne, z istiny za každý deň omeškania
vo výške vo výške 657,45 Eur [(162,93 Eur + 318, 83 Eur + 175,69 Eur, pozn.) viď bod 53. až
55. odôvodnenia tohto rozsudku] predstavuje 1,80 Eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý
bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Hrozbu zmluvnej pokuty si pritom dlžník

viac uvedomuje, keďže je oproti úrokom z omeškania výsledkom zmluvného dojednania. Povinnosť
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu riadne a včas uhrádzať peňažné prostriedky do
fondu prevádzky, údržby a opráv a tiež úhrady za plnenia ako aj zaplatiť ročným vyúčtovaním vykázaný
nedoplatok je dôležitou a jednou zo základných povinností vlastníka bytu. Ak by sa narušila alebo by
bola sústavne narušovaná platobná disciplína vlastníkov v bytovom dome, mohlo by to mať tak ako to

tvrdil aj žalovaný negatívny dopad na schopnosť správcu zabezpečovať riadnu správu domu. Následky
neplatenia preddavkových platieb by potom museli znášať všetci vlastníci bytov v bytovom dome bez
ohľadu na to, či platia mesačné platby riadne a včas. Žalovanému (správcovi) § 8b ods. 1 písm. e)
ZoVBaNP ukladá povinnosť sledovať a vymáhať platby vlastníkov za preddavky a nedoplatky. Inakpodľa § 8 ods. 5 ZoVBaNP zodpovedá za škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného
plnenia povinností. V danom prípade zmluvná pokuta plní významnú preventívnu funkciu spočívajúcu
v zabezpečení toho, aby si jednotliví vlastníci riadne plnili svoje platobné povinnosti, nakoľko ich

neplnením ohrozujú riadne zabezpečenie plnení a služieb spojených s užívaním bytu správcom (a
plnenie ostatných povinností správcu vyplývajúcich mu zo ZoVBaNP, ktoré sú viazané na úhradu
týchto platieb). Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá
nepriaznivýmnásledkomvpodobevznikuďalšejpovinnostizaplatiťpeňažnúčiastkuvdohodnutejvýške.
V danom prípade boli vyššie uvedené funkcie zmluvnej pokuty sledované tak v čase jej dojednania

ako aj počas celého obdobia omeškania žalobkyne s plnením jej peňažných záväzkov. Nemožno tiež
prehliadnuť, že v prípade žalobkyne sa nejednalo o jednorazové porušenie jej platobných povinností,
ale o opakované. Žalobkyňa pritom ani len netvrdila, že by sa do omeškania s platením predpísaných
mesačnýchpreddavkovýchplatiebanedoplatkovtitulomvyúčtovanianákladovspojenýchsvlastníctvom
a užívaním jej bytu dostala pre svoju ňou nezavinené nepriaznivé sociálne, či ekonomické pomery,
prípadne, že by takéto u nej pretrvávali aj v čase rozhodnutia o veci. Žalovaný ako správca bytového

domu nemá voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov povinnosť ich pri každom vzniknutom
omeškaní osobitne upovedomovať a už vôbec nie je vznik práva na zmluvnú pokutu vykonaním
takéhoto upovedomenia podmienené. Na strane druhej nemožno žalovanému vytknúť, že by bol k osudu
zmluvnou pokutou zabezpečených (hlavných) pohľadávok ľahostajný, že by sa o splnenie povinností
žalobkyne v omeškaní nezaujímal, čo by svedčilo o tom, že splnenie povinnosti žalovanej zabezpečenej

zmluvnou pokutou malo pre veriteľa v skutočnosti nižší význam a že zmluvná pokuta už nezodpovedá
záujmom veriteľa narušeným omeškaním, ktoré mali byť zmluvnou pokutou chránené. V okolnostiach
danej veci tak mestský súd žiadny dôvod podľa § 545a OZ pre zníženie zmluvnej pokuty pre jej rozpor
dobrými mravmi podľa § 39 OZ nevzhliadol.

59. Žalovaný si oproti žalobou uplatňovaným pohľadávkam uplatnil započítanie pohľadávky titulom
zmluvnej pokuty vo výške 11 Eur za omeškanie žalobkyne so zaplatením predpísanej mesačnej platby
spojenej s vlastníctvom a užívaním jej bytu „za 6/2016 vo výške 162,93 Eur splatný k 30.06.2016“,
pričom bol ... uhradený dňa 28.07.2016“. Avšak zo skutkového tvrdenia žalovaného nie je zrejmé, či
mal na mysli omeškanie so zaplatením mesačnej platby za mesiac júl roku 2016 splatnej do 25.06.2016

alebo mesačnej platby za mesiac jún roku 2016 splatnej do 25.05.2016. V každom prípade predpísaná
mesačná platba za mesiac jún roku 2016 bola podľa zmluvy o výkone Čl. 3, ods. 1 zmluvy o výkone
správy z 19.11.2010 (rub č. l. 62) splatná mesačne vopred do 25.05.2016, a nie do 30.06.2016.
Mestský súd mal pritom platobným dokladom SIPO za 6/2016 za preukázané, že suma 162,93 Eur
na zaplatenie predpísanej platby za mesiac júl roku 2016 bola uhradená 27.06.2016. Žalobkyňa

teda so zaplatením mesačnej preddavkovej platby v sume 162,93 Eur splatnou do 25.06.2016, resp.
podľa udania žalovaného do 30.06.2016, preukázateľne v omeškaní nebola. Keďže skutkové tvrdenie
žalovaného v tejto časti nebolo dostatočne určité a tým substancované, z ktorého dôvodu toto nebolo
možné ani účinne poprieť, mestský súd nárok proti žalobkyni na zmluvnú pokutu za omeškanie
žalobkyne so zaplatením sumy 162,93 Eur za obdobie od 01.07.2016 do 28.07.2016, t. j. v trvaní 27

dní, v sume 11 Eur nepovažoval za dôvodný.

60. Mestský súd rovnako nepovažoval za dôvodné ani započítanie vzájomnej pohľadávky titulom
poplatku v sume 4,80 Eur (č. l. 238) za ďalšiu (tretiu) upomienku bez uvedenia dátumu jej vypracovania
a bez toho, že by túto upomienku ako listinný dôkaz, ktorého sa dovoláva bol mestskému súdu predložil.

Aj keď podľa tvrdenia žalovaného „Výška tohto poplatku je stanovená podľa cenníka schváleného
predstavenstvom družstva a účtovanie takýchto poplatkov je v súlade so zmluvou o výkone správy
o platení za úkony správcu nad rámec poplatku za výkon správy.“, žalovaný mestskému súdu tento
cenník rovnako nepredložil. V neposlednom rade žalovaný súdu nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci,
že sa takúto upomienku, čo i len pokúšal žalobkyni doručiť.

61. Ako to už bolo uvedené jedným z predpokladov započítania pohľadávok, že tieto musia byť splatné.
Keďže u žalovaným započítavaných vzájomných pohľadávkach titulom zmluvnej pokuty, ohľadom
ktorých doba splnenia dlhu podľa § 563 OZ dohodnutá, ani inak ustanovená nebola, tieto sa mohli
stať splatnými iba potom čoho žalovaný žalobkyňu na ich splnenie vyzval uplynutím tam (vo výzve)

stanovenej lehoty. Mestský súd mal vyúčtovaním nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním bytu
za rok 2017 (č. l. 260) a písomnou špecifikáciou pohľadávok proti žalobkyni titulom zmluvných pokút
a poplatkov za upomienky (č. l. 6, č. l. 23 a č. l. 237) za preukázané, že žalovaný v rámci toho
vyúčtovania za rok 2017 vyzval žalobkyňu na ich úhradu v súhrnnej výške 442,68 Eur, vrátane týchktorých započítania sa žalovaný v tomto konaní v rámci svojej procesnej obrany dovolával a to v lehote
do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Nakoľko žalobkyňa splnenie povinnosti žalovaného podľa § 8a ods.
2 ZoVBaNP doručiť jej vyúčtovanie za rok 2017 do 31.05.2018 nijako nespochybnila, mestský súd mal

za nesporné, že toto vyúčtovanie (výzva) bolo žalobkyni riadne a včas doručené, dôsledkom čoho sa
vzájomné pohľadávky proti žalobkyni titulom zmluvných pokút stali splatnými najneskôr 15.06.2018.

62. V súvislosti s peňažným plnením dlžníka a jeho započítaním na konkrétny dlh je nevyhnutné
identifikovať, či mal v čase plnenia dlžník voči veriteľovi viac ako jeden nesplnený splatný záväzok a či

vo vzťahu k plnenému dlhu postačuje peňažná suma na zaplatenie istiny a príslušenstva pohľadávky.
Vo všeobecnosti sa uplatňuje princíp voľby na strane dlžníka, ktorý je pri plnení vždy oprávnený určiť
dlh, na ktorý sa má plnenie započítať, ako aj to, či má ísť o započítanie na istinu alebo na niektorú časť
príslušenstva. Ak dlžník svoje peňažné plnenie v uvedenom zmysle nevymedzí, započíta sa jeho platba
na uspokojenie viacerých samostatných splatných pohľadávok veriteľa v súlade so zásadou priority a pri
rovnosti relevantných kritérií podľa zásady proporcionality. Žalovaný pri svojom započítacom prejave vo

vyúčtovaní nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním bytu žalobkyne za rok 2018 (č.l. 262) mal
vôľu oproti tam vykázanému preplatku v sume 363,46 Eur splatného 15.06.2019, ktorá splatnosť nebola
sporná, započítať vzájomné pohľadávky v súhrnnej výške 426,36 Eur. Avšak nakoľko podľa záverov
mestského súdu, čo do právneho základu a výšky boli preukázané len vzájomné pohľadávky titulom
zmluvnejpokutyvsúhrnnejvýške169,32Eursplatných15.06.2018,mestskýsúduzavrel,žežalobkyňou

uplatňovaná pohľadávka v sume 274,04 Eur zanikla započítaním vzájomných pohľadávok žalovaného
titulom zmluvných pokút ku dňu ich stretu 15.06.2019 vo výške 169,32 Eur .

63. Mestský súd žalobu považoval za dôvodnú, čo do zaplatenia preplatku na vyúčtovaní nákladov
spojených s vlastníctvom a užívaním bytu za rok 2018 v čiastke 41,82 Eur (363,46 Eur - 152,32 Eur

- 169,32 Eur, pozn.) a čo do preplatku na vyúčtovaní nákladov spojených s vyúčtovaním nákladov
spojených s vlastníctvom a užívaním bytu za rok 2019 v čiastke 62,90 Eur. Žalovanému preto uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 104,72 Eur, tak ako je to uvedené pod bodom I. výrokovej časti tohto
rozsudku.

64. Pokiaľ ide o žalobkyňou podľa § 517 OZ uplatnené úroky z omeškania, v zmysle § 3 nariadenia
Vlády slovenskej republiky č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky v období od 16.03.2016 do 26.07.2022 bola vo výške 0,00 %. Žalovaný sa dostal do omeškania
so zaplatením (vrátením) preplatku vyplývajúceho z vyúčtovania za rok 2018 v sume 41,82 Eur počnúc
od 16.06.2019 a so zaplatením (vrátením) preplatku vyplývajúceho z vyúčtovania za rok 2019 v sume
62,90 Eur počnúc od 16.06.2020, keďže si však žalobkyňa úroky z omeškania vo vzťahu k tejto časti
nároku uplatňovala až počnúc od 16.06.2020, mestský súd podľa § 216 ods. 1 CSP viazaný žalobným

návrhom (petitom) žalobkyni priznal úroky z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 104,72 Eur počnúc
od 16.06.2020 do zaplatenia, tak ako je to uvedené pod bodom I. výrokovej časti tohto rozsudku.

65. V prevyšujúcom rozsahu v akom bolo jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok proti
žalobouuplatňovanýmpohľadávkamžalobkyneoprávnené,t.j.vsume169,32Euraúrokovzomeškania

vo výške 3 % ročne zo sumy 169,32 Eur počnúc od 16.06.2020 do zaplatenia, mestský súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol, tak ako je to uvedené pod bodom II. výrokovej časti tohto rozsudku.

V.
K rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania

66. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhrad trov konania protistrane.67. Žalobkyňa si v konaní pôvodne uplatnila proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 426,36
Eur s príslušenstvom. Ako to už bolo uvedené súd rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 152,32
Eur s príslušenstvom právoplatne zastavil a teda žalobkyňa v tomto rozsahu zavinila, že sa konanie

zastavilo. Napokon súd žalobe vyhovel iba čo do zaplatenia sumy 104,72 Eur a v prevyšujúcom rozsahu
169,32 Eur zamietol. Čistý úspech žalobkyne teda predstavuje iba 24,56 %, kým úspech žalovaného
predstavuje75,44%.Keďžeúspechžalovanéhoprevyšujeúspechžalobkyne(75,44%-24,56%,pozn.)
o 50,88 %, má v tomto rozsahu podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP proti žalobkyni nárok na náhradu trov
tohto konania, ktorý jej mestský súd priznal, tak ako je to uvedené pod bodom III. výrokovej časti tohto

rozsudku. Zároveň mestský súd podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodol aj náhrade trov odvolacieho konania
proti rozsudku okresného súdu zo 06.04.2023, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
11 Co 103/2023 z 18.09.2024 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie tak, že
úspešnej žalobkyni v tomto odvolacom konaní priznal proti žalovanému nárok na náhrad trov konania
v rozsahu 100 %, tak ako je to uvedené pod bodom IV. výrokovej časti tohto rozsudku. O výške náhrady
trov konania rozhodne súdny úradník uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku podľa

§ 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Mestskom

súde Košice v dvoch vyhotoveniach (§ 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, b) sa
týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.